{"guid": "47780c1b-1d50-49a1-82b5-5960d23f8dc8:57f7a61a-1622-4e56-bcc2-59252fd3d3b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3723200117.1", "spisova_znacka": "8Cdo/43/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/43/2024 z 8. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. septembra 2025, sp. zn. 8Cdo/43/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:3723200117.1", "identifikacne_cislo": "3723200117", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2025-09-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440.odsek-428", "nazov": "§ 440 ods. 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440.odsek-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-3", "nazov": "§ 48 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57f7a61a-1622-4e56-bcc2-59252fd3d3b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3723200117.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3723200117.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3723200117.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/43/2024\n3723200117\n08. 09. 2025\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2025:3723200117.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2,\nIČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská\n2, proti žalovanému: N. L., narodený XX. K. XXXX, D.L. - N. XXX, o zaplatenie 456,34 eur s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. PB-13Csp/1/2023, v konaní o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, z 26. septembra 2023, č.k. 6CoCsp/28/2023-113,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok\nOkresného súdu Trenčín z 27. júna 2023, č. k. PB-13Csp/1/2023-88 (ďalej len „súd prvej inštancie),\nktorým zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 456,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo\nsumy 456,34 eur od 04.03.2022 do zaplatenia a súčasne priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania. Žalobca tvrdil, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo\ndňa 13.11.2020 medzi postupcom VÚB, a.s. a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod\nzo dňa 03.03.2022 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaná bola v čase\npostúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len\nčasti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.\n2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v predmetnej právnej veci\ndňa 30. augusta 2005 uzavreli spoločnosť VÚB, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o\nbežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. 1923325254, ktorou vznikol medzi zmluvnými\nstranami právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a\nnasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci ide\no spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať i ustanovenia § 52 a nasl. OZ. V prvom rade\nskúmal, či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný, a to aj bez námietky strany sporu. Ustanovenie\n§ 92 ods. 8 zákona o bankách definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku\npatriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou (žalobca). Podľa súdu, z listín\n(upomienka zo dňa 18. februára 2020 a výzva na zaplatenie zo dňa 19. marca 2020) zasielaných\nžalovanému v súvislosti s výpoveďou Zmluvy a predčasnej splatnosti úveru v roku 2020 nevyplýval\númysel banky, že by táto listina mala byť zasielaná žalovanému práve aj v súvislosti so zamýšľaným\nbudúcim postúpením pohľadávky, keď obsah týchto listín tomu ani náznakom nenasvedčuje. Účelom\nvyhotovenia týchto listín - výziev bolo jedine dodržanie postupu stanoveného § 53 ods. 9 OZ pre to,\naby sa pohľadávka mohla účinne stať splatnou ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti. Vo\n\nvýzvach zasielaných v súvislosti s vyhlasovaním predčasnej splatnosti sa vôbec neodkazuje na postup\npodľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spotrebiteľ musí byť upozornený nielen na omeškanie, ale aj\nna jeho následok, a síce na vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie (k tomu\nv skutkovo obdobnej veci súd poukázal napr. na rozsudok KS TN sp. zn. 27CoCsp/15/2022 zo dňa\n28.06.2022). Výzva v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách musí byť totiž kvalifikovaná.\nZákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu\ntohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto\nvýzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a\nupozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc\naj nebankový subjekt bez súhlasu dlžníka. Písomnosti vyhotovované veriteľom a doručované dlžníkom\npodľa § 53 ods. 9 OZ (teda v súvislosti s ich omeškaním a s vyhlasovaním mimoriadnej splatnosti úveru)\na písomnosti vyhotovované veriteľom a doručované dlžníkom podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách\n(teda v súvislosti s osobitnými podmienkami postupovania pohľadávok) sa navzájom nenahrádzajú, ani\nnekonzumujú, keď účel každej z nich a aj z toho plynúci obsah každej z nich je odlišný. V tejto súvislosti\nsúd poukázal napr. na záver prijatý v rozsudku KS ZA sp. zn. 11CoCsp/21/2020 zo dňa 29.07.2020 a\nrozsudku KS TN č. k. 27CoCsp/3/2023 zo dňa 31.01.2023, ktoré rovnako konštatovali, že tieto výzvy\nnemožno zamieňať ani stotožňovať. Doručovanie kvalifikovanej výzvy s vyššie uvedeným obsahom v\nzmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách žalovanému pred postúpením pohľadávky na žalobcu v konaní\npreukázané nebolo. Absencia doručovania výzvy na úhradu dlžníkovi preto spôsobila nenaplnenie\npodmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa kogentného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o\nbankách. V predmetnom spore tak podľa názoru súdu nebola splnená zákonná podmienka na platnosť\nzmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá sa vyžaduje v § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je nutné\nkonštatovať, že na žalobcu nebola pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobou domáha, riadne postúpená.\nPretože žalobca sa platne nestal veriteľom postúpenej pohľadávky, súd je nútený konštatovať, že nie je\nvo veci aktívne vecne legitimovaný. Z tohto dôvodu tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\n3. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku\nv spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu, t. j. 100%, na ktorú náhradu súd zaviazal žalobcu, a o ktorej výške trov rozhodne súd po\nprávoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\n4. Podľa odvolacieho súdu postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v\nustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a\ntakýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 OZ, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má\nsúd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka,\nbolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané\npodmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné. Pri postúpení\npohľadávky banky na tretiu osobu musia byť splnené podmienky, ktorými sú preukázateľné zaslanie\npísomnej výzvy banky dlžníkovi a dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní.\n5. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v konaní nebolo preukázané, že právny predchodca\nžalobcu vyššie uvedené podmienky postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách\nsplnil. Vo vzťahu k splneniu podmienky, a to zaslanie výzvy podľa uvedeného ustanovenia uviedol,\nže posúdenie náležitosti takejto výzvy bolo v rozhodnutiach tohto odvolacieho senátu s obdobným\nskutkovým základom vykladané tak, ako uvádzal aj súd prvej inštancie v tejto veci. Pripomenul, že v\nrozhodnutiach ako napr. 6CoCsp/16/2022 zo dňa 17.05.2022, či v rozhodnutí 6CoCsp/13/2023 zo dňa\n25.07.2023 odvolací súd zastával názor, že pokiaľ ide o obsahové náležitosti výzvy podľa § 92 ods.\n8 zákona o bankách, v takejto výzve musí byť dlžník upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho\nnásledok, na vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie, a teda, že za takúto\nvýzvu nemožno považovať výzvy, ktorými preukazoval žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v týchto\nkonaniach, keďže tieto mali iný účel (napr. výzva - oznámenie o zosplatnení, pokus o zmier a pod.),\nnavyše aj pokiaľ išlo o výzvy, ktoré zasielal veriteľ dlžníkovi pred samotnou splatnosťou pohľadávky,\nkeďže podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a konštantnej judikatúry súdov, predmetom postúpenia\nmôže byť len pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je splatná, ani tieto nespĺňali podmienky podľa zákona\no bankách.\n\n6. K náležitostiam výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd), sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023 v ktorom\nje uvedené, že „zákon (o bankách - pozn. odvolacieho súdu) pre výzvu v zmysle cit. ustanovenia\nnestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti. Z citovaného znenia sporného ustanovenia výslovne\nvyplýva len to, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky jej\nklient/dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku voči banke. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových\nmetód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti\npohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať resp.\ninformovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude\noprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu\npresne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred\npostúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť,\npretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Rovnako v ňom\nbolo uvedené, že z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ\npristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna\nšpecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.\n7. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal doručenie žiadnej inej výzvy, ktorá by spĺňala\nvyššie uvedené náležitosti podľa zákona o bankách. Listina označená ako „Pokus o zmier“ síce\ntiež obsahovala výzvu na zaplatenie konkrétne špecifikovanej pohľadávky, no ani tu žalobca riadne\nnepreukázal, že takúto výzvu žalovanému zaslal (č. l. 18) a navyše, táto nemôže byť výzvou podľa § 92\nods. 8 zákona o bankách, keďže túto nezasielala banka, ale žalobca, a to až potom, čo bola na neho\njeho právnym predchodcom postúpená pohľadávka. Rovnako tak listina označená ako „Upomienka“\nzo dňa 18. februára 2020 (č. l. 53), keďže žalobca ani tu nepreukázal, že by takáto listina bola\nžalovanému zasielaná. Podľa odvolacieho súdu bolo v možnostiach žalobcu, aby preukázal riadne a\nbez pochybností, že výzvu žalovanému doručoval, a to predložením riadneho poštového podacieho\nhárku, resp. elektronického poštového podacieho hárku, prípadne i ePotvrdenky. Najvyšší súd totiž\nvo svojej rozhodovacej praxi akcentuje, že „v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné\nbremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom\ndoručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať“ (R 4/2021- sp. zn.\n9Cdo/295/2021). Žalobca v konaní nepreukázal skutočnosť, že sa výzva dostala do dispozičnej sféry\nžalovaného, teda, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle odosielateľa, preto závery\nsúdu prvej inštancie o absencii doručenia výzvy na úhradu dlžníkovi, sú vecne správne.\n8. V bode 20 odôvodnenia odvolací súd uzavrel, že rovnako ako súd prvej inštancie bol aj odvolací súd\ntoho názoru, že žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods.\n8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správny potvrdil.\n9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1,\n§ 262 ods. 1CSP tak, že úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko si\ntrovy odvolacieho konania neuplatnil a tieto mu ani v odvolacom konaní nevznikli.\n10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie z dôvodu podľa § 420, písm.\nf) CSP a namietal, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane, aby\nuskutočňoval jeho patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Uvedenú vadu konania videl predovšetkým v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.\nArgumentoval, že odvolací súd síce správne prehodnotil právnu otázku náležitostí výzvy podľa § 92 ods.\n8 Zákona o bankách, avšak svoje rozhodnutie založil na nesprávnom skutkovom závere o nepreukázaní\ndoručenia tejto výzvy žalovanému. Poukázal na to, že v konaní predložil nielen poštový podací hárok, ale\nuž vo vyjadrení z 20. marca 2023 na súde prvej inštancie predložil aj dôkaz označený ako „sledovanie\nzásielok“, z ktorého jasne vyplýva, že výzva z 19. marca 2020 bola žalovanému riadne doručená\ndňa 23. marca 2020. Dovolateľovi nie je zrejmé, prečo odvolací súd na tento kľúčový dôkaz vôbec\nneprihliadol, prečo ho nevykonal a prečo jeho neprihliadnutie, či ignorovanie, náležitým spôsobom vo\nsvojom rozhodnutí neodôvodnil. Uviedol, že vykonanie tohto dôkazu by muselo viesť k opačnému\nskutkovému záveru, a to že zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Tým, že sa odvolací súd\n\ns týmto dôkazom a súvisiacou argumentáciou vôbec nevysporiadal, sú jeho skutkové závery v priamom\nrozpore s obsahom spisu a rozhodnutie je nepreskúmateľné.\n11. Dovolateľ ďalej rozsiahlo argumentoval teóriou dôjdenia hmotnoprávnych úkonov podľa § 45 ods.\n1 OZ a poukazoval na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (vrátane rozhodnutia R\n4/2021), podľa ktorej pre účinnosť právneho úkonu postačuje, ak sa zásielka dostane do sféry dispozície\nadresáta, pričom dôkazné bremeno zaťažuje odosielateľa. Podľa jeho názoru toto dôkazné bremeno\nuniesla predložením poštového podacieho hárku v spojení s výpisom zo systému sledovania zásielok\npoštového doručovateľa. Na podporu svojej argumentácie citovala viacero rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú požiadaviek na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a akceptácie podacieho hárku ako relevantného dôkazu o\ndoručovaní. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako\naj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si\nuplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n12. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n14. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP\nvyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa,\npričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti\ntomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním.\n15. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n16. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n17. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n18. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\n\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n19. Dovolací súd dáva do pozornosti rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025, sp. zn. 1VCdo/4/2025, ktorý zjednotil rozdielnu rozhodovaciu\nprax senátov a prijal pre senáty najvyššieho súdu záväzný právny názor (§ 48 ods. 3 CSP) , podľa\nktorého: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky\nbanky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“\n20. Z rozhodnutia veľkého senátu vyplýva, že banka, ktorá mieni postúpiť pohľadávku voči spotrebiteľovi\nna nebankový subjekt, musí najprv platne zosplatniť svoju pohľadávku v súlade s § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka a okrem toho musí dlžníka vyzvať osobitnou výzvou v zmysle § 92 ods. 8\nZákona o bankách. Cieľom tejto osobitnej výzvy je umožniť klientovi, aby po upozornení na zámer banky\npostúpiť pohľadávku mal možnosť tomuto postupu zabrániť tým, že svoj dlh dodatočne uhradí.\n21. V preskúmavanej veci žalobca na preukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie\npohľadávky predložil „Výzvu na zaplatenie“ z 19. marca 2020. Z obsahu tejto listiny je zrejmé, že ide o\núkon, ktorým právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca v konaní netvrdil\nani nepreukázal, že by jeho právny predchodca uviedol osobitnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona\no bankách.\n22. Na základe záväzného právneho názoru veľkého senátu preto dovolací súd konštatuje, že\npodmienka existencie osobitnej výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách v prejednávanej veci splnená\nnebola. Dokazovanie ohľadne doručovania výzvy je preto nadbytočné.\n23. Ak je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná, žalobca sa nestal veriteľom predmetnej pohľadávky\na v spore nie je aktívne vecne legitimovaný. Zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie, potvrdené\nodvolacím súdom, je preto vo výroku vecne správne v zmysle § 387 ods.1 CSP.\n24. Na základe vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) CSP\nodmietol.\n25. Dovolací súd rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému neodôvodňuje\n(§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}