{"guid": "16338444-89cc-47dd-b47f-0293595bf589:e3f91f91-ae7f-4ffd-bcd0-e85e1b496e11", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3722202309.1", "spisova_znacka": "2CdoR/8/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoR/8/2024 z 30. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2025, sp. zn. 2CdoR/8/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:3722202309.1", "identifikacne_cislo": "3722202309", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-2", "nazov": "§ 389 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3f91f91-ae7f-4ffd-bcd0-e85e1b496e11", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3722202309.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3722202309.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3722202309.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2CdoR/8/2024\n3722202309\n30. 01. 2025\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2025:3722202309.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nčleniek senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci starostlivosti súdu\no maloletú D. C., nar. Q., bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych\nvecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov - matky N. O., nar. Q., bytom Z., právne zastúpenej\nadvokátkou JUDr. Annou Kubovičovou, so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 300/8, IČO: 35 658\n011 a otca O. C., nar. Q., bytom A., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Filipovičovou, so\nsídlom Žilina, Vajanského 2786/2, IČO: 44 376 685, o návrhu otca na úpravu práv a povinností vo vzťahu\nk maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. PB-13P/38/2022, o dovolaní otca\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2024 sp. zn. 13CoP/8/2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie z a m i e t a .\nII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred súdom prvej inštancie\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. septembra 2023 č. k.\nPB-13P/38/2022-124\n- zamietol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti (výrok I.),\n- zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica z 23. septembra 2020 č. k. 13P/15/2020-92 (výrok\nII.) tak, že:\nPočas letných prázdnin toho-ktorého roka bude prebiehať styk osobitným režimom tak, že otec je\noprávnený stýkať sa s maloletou počas letných prázdnin prvý a druhý týždeň v mesiaci júl a prvý a\ndruhý týždeň v mesiaci august. Otec si prvý deň toho-ktorého týždňa maloletú o 10:00 hod. vyzdvihne\npred bydliskom matky a posledný deň toho-ktorého týždňa maloletú o 18:00 hod. pred bydliskom matky\nmatke odovzdá.\nPočas vianočných sviatkov bude prebiehať styk osobitným režimom, a to tak, že otec je oprávnený sa\nstýkať s maloletou každý párny rok od 23. 12. od 10:00 hod., kedy si maloletú spred bydliska matky\nprevezme do 26. 12. do 10:00 hod., kedy maloletú matke v jej bydlisku odovzdá a od 30. 12. párny rok\nod 10:00 hod., kedy si maloletú spred bydliska matky prevezme do 02. 01. do 10:00 hod., kedy maloletú\nmatke v jej bydlisku odovzdá.\nOtec je oprávnený sa stýkať s maloletou každý nepárny rok od 26. 12. od 10:00 hod., kedy si maloletú\nspred bydliska matky prevezme do 30. 12. do 10:00 hod., kedy maloletú matke v jej bydlisku odovzdá\na od 02. 01. nepárny rok od 10:00 hod., kedy si maloletú spred bydliska matky prevezme do 05. 01. do\n10:00 hod., kedy maloletú matke v jej bydlisku odovzdá.\n\n- V ostatnom zostal rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica z 23. septembra 2020 č. k.\n13P/15/2020-92 nezmenený,\n- zároveň rozhodol (výrok III.), že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol priebeh konania (v rámci ktorého\nod pojednávania uskutočneného dňa 11. 04. 2023 rodičia vykonávali striedavú osobnú starostlivosť v\ntýždňových intervaloch tak, že otec si maloletú prevzal od matky v piatok a nasledujúci týždeň v piatok\nju matke odovzdal) a vykonaných dôkazov, poukázal na potrebu hodnotenia a stanovenia najlepšieho\nzáujmu dieťaťa vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa s poukazom na čl. 3, čl. 9 ods.\n3 Dohovoru o právach dieťaťa, ods. 2 a 3 čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 veta prvá,\n§ 24 ods. 4, § 26 a § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „ZoR“).\nV bodoch 12. až 17. podrobne uviedol podstatný obsah výpovedí oboch rodičov a maloletého dieťaťa\nvykonaného znaleckého posudku, správy kolízneho opatrovníka, správy a výpovede psychologičky O.\na znalkyne PhDr. Marty Halašovej.\nV bodoch 26. a 27. odôvodnenia rozsudku poukázal na to, že „O existencii zákonného práva otca ako\nrodiča, rovnocenne s matkou sa podieľať na starostlivosti o dieťa a tiež s ním byť v plnohodnotnom\nkontakte nemožno pochybovať, reálne je potrebné si však uvedomiť, že tento ideálny stav je v\nprincípe možné dosiahnuť len v úplnej rodine, kde spolu žijúci rodičia, vytvárajú dieťaťu domov a\nvo vzájomnej zhode rovnocenne participujú na starostlivosti o dieťa a jeho výchove, o ktorý prípad\nvšak v posudzovanej veci nejde. Dôsledkom odlúčenia (rozvodu) rodičov dieťaťa, k čomu došlo aj v\nkonkrétnostiach danej veci, býva zvyčajne nastolený taký faktický stav, ktorý z povahy veci znemožňuje\ndosiahnutie takéhoto ideálneho modelu pokiaľ ide o napĺňanie práv nielen rodičov, ale tiež mal.\ndieťaťa. Primárnou úlohou oboch rodičov by malo byť, aby sa vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa\nsvojím konaním približovali k stavu, aby riešenie akéhokoľvek problému, nezhody v oblasti výkonu ich\nrodičovských práv, či snahy o realizáciu ich vlastných predstáv týkajúcich sa dieťaťa, boli vo všetkých\naspektoch v záujme dieťaťa, aby títo pred ním nefavorizovali vlastné záujmy či predstavy o realizácii\nsvojich oprávnení, pretože každý rodič by si mal byť vedomý toho (ako to vo svojom Náleze zdôraznil\ntiež Ústavný súd Českej republiky sp. zn. I. ÚS 266/10 z 18. augusta 2010), že „... priorita záujmu\ndieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote,\nči už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako\nčloveka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou\nvysporiadať, takže často si nesie psychické traumy po celý život ...“ Bez ohľadu na to, aký dlhý čas\nuplynul od rozchodu rodičov aj v okolnostiach danej veci, bolo by iluzórnym sa domnievať, že taká\nzásadná zmena v živote rodiny, ako je jej definitívny rozpad a v princípe absencia jedného rodiča na\nkaždodennom živote dieťaťa, by nemala priamy dopad na jednej strane, či už na dieťa samotné, či na\nnásledný výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. dieťaťu zo strany jednotlivých rodičov\na tiež, že ktorémukoľvek dieťaťu bez ohľadu na jeho vek, vo svetle jeho minimálne emocionálnych\npotrieb, by mohol byť takýto stav na prospech, že by dieťa nestresoval, pričom nie je významným,\ndo akej miery si to aj samotné dieťa uvedomuje, v každom prípade však aj v rovine podvedomej\nnemožno hovoriť o priaznivých dôsledkoch na jeho duševný stav, vo svetle čoho je potrebné nahliadať\naj na každú dieťaťa sa týkajúcu zásadnú okolnosť (zmenu) v jeho živote. Prioritným pre rodičov, a\ntiež súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vzhľadom na vek a záujem mal.\ndieťaťa, je zabezpečiť mu podmienky pre ďalší zdravý a psychický vývoj, čo je možné dosiahnuť len\neliminovaním preň stresujúcich momentov (situácií), bez ohľadu na to, ktorý rodič na ich vzniku väčšou\nmierou participuje. Pri rozhodovaní o výchovnom modeli treba vždy vziať do úvahy, ktorý z rodičov sa o\ndieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa\nústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané, a ktorej dlhodobá neprítomnosť je pre neho frustrujúca.“\n3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca na zverenie\nmaloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bolo potrebné zamietnuť, nakoľko nie je v\nzáujme maloletej. Tento záver odôvodnil v bodoch 28. až 31. rozsudku:\n„28. Súd sa priklonil k záverom vysloveným znalkyňou ako aj s názorom psychologičky, v ktorých obe\nvyslovili, že v súčasnosti nie je režim SOS pre maloletú vhodný, a to vzhľadom na psycho-sociálny vývin\na vzťah maloletej k obom rodičom. Psychický stav maloletej je destabilizovaný vnímaním antagonizmov\nmedzi rodičmi, a pravdepodobným prežívaním ich zámerného aj nezámerného tlaku na jej lojalitu s\nrodičmi aj s manželom matky, čo má negatívny dopad na vzdelávanie maloletej v škole aj na jej telesné\nzdravie. Maloletá sa naučila, že mala by robiť to, čo sa od nej očakáva (resp. to, čo od nej očakávajú\nrodičia), ale svoje emócie, a to ako to naozaj prežíva, sa naučila skrývať a držať ich v sebe. Vzťah\n\nmaloletej k obom rodičom je nepochybne ovplyvnený faktom, že od svojho útleho veku býva so svojou\nmatkou a jej manželom, a že v novej rodine matky vyrastá aj jej mladšia sestra, a preto k tejto rodine\nviac inklinuje a cíti sa v nej v bezpečí. Vzťah maloletej s otcom komplikuje zjavná tendencia matky\nnahradiť biologického otca svojím terajším manželom (maloletá je vedená k tomu, aby matkinho manžela\noslovovala tatinko) a biologického otca maloletej vytesňovať. Je potrebné si na strane otca uvedomiť,\nže dieťa si stav odluky rodičov neprivodilo, ani zaň nenesie zodpovednosť a znáša len dôsledky konania\ndospelých, preto je potrebné mu aj za cenu nerealizovania vlastných predstáv rodiča, vytvoriť také\nprostredie a podmienky jeho ďalšieho života, ktoré vytvoria predpoklady pre možnosť postupného\nzharmonizovania aktuálne zjavne narušenej psychickej rovnováhy maloletého dieťaťa s cieľom ochrániť\nho pred možným nepriaznivým progresívnym vývojom jeho zdravotného stavu, a to či už v rovine fyzickej,\nalebo psychickej. Aktuálne bez ohľadu na to, aké má otec predstavy, je potrebné preferenčne prihliadnuť\nna to, že je potrebné chrániť maloletú, v kolízii s čím bezvýznamné sú tvrdenia otca o tom, že je\npotrebné u nej nastoliť nejaký určitý pevný režim (ktorý už bol v podstate nastolený, a to rozhodnutím\nOkresného súdu Považská Bystrica z 23. 09. 2020 č. k. 13P/15/2020-92, právoplatným dňa 24. 09.\n2020). V tomto štádiu tak súd považuje za kruciálne zapracovať na vzájomnom vzťahu rodičov maloletej\na to prostredníctvom rodičovskej terapie a poradenstva (od ktorého možno očakávať, že pozitívnym\ndôsledkom bude tiež stabilizovanie psychického stavu maloletej) s cieľom lepšie porozumieť svojmu\nprežívaniu a vývinovým potrebám maloletej dcéry, a pochopiť a rozvinúť u seba aspekty zodpovedného\nrodičovstva.\n29. Súd uvádza, že nesúhlasí s argumentáciou otca a kolízneho opatrovníka, že SOS, ktorú maloletá\nod posledného pojednávania vyskúšala, bola pre maloletú priaznivá. To, že maloletá túto SOS zle\nznášala, je možné vyvodiť aj zo správy psychologičky O., ktorá jasne uviedla, že neodporúča tento\nmodel u maloletej vzhľadom na jej vnútorné psychické prežívanie. Maloletá podľa psychologičky na\nrežim, ktorý jej bol nastavený, nereagovala emočne dobre a strádala v ňom, dokonca začala byť\nnahnevaná, že jej vôľu rodičia vôbec nerešpektujú. Súd je presvedčený, že tento záver nie je ten,\nktorý by mal byť podkladom pre nariadenie SOS, ale skôr podkladom pre zamyslenie sa pre rodičov\nv súvislosti s ich rodičovskými kompetenciami. Súd zároveň uvádza, že postoj kolízneho opatrovníka,\nktorý by mal obhajovať záujmy maloletého dieťaťa je pre súd viac ako prekvapivý, keďže jeho zmena\nnázoru (do posledného pojednávania bol kolízny opatrovník kategoricky proti SOS) vychádza z jedinej\nnávštevy u otca, absolútneho nekonzultovania psychologických záverov so psychologičkou, pričom\nkolízny opatrovník je s ňou v pravidelnom kontakte, a zároveň nedostatočného vysvetlenia zmeny svojho\nnázoru na pojednávaní.\n30. Súd taktiež uvádza, že argumentácia otca a jeho právnej zástupkyne, že z rodičovskej terapie nie je\nžiadny výstup, pretože sa psychologička nedržala pokynov znalkyne, je z pohľadu súdu zavádzajúca.\nPsychologička jasne na pojednávaní uviedla, že na priebehu terapie sa dohodla s rodičmi, a že\nsamotní rodičia trvali na tom, aby sa terapia realizovala tak, ako sa vzájomne dohodli. Zároveň súd\npodotýka, že na súd od začatia terapie neprišla žiadna sťažnosť na postup psychologičky alebo\nnávrh na prehodnotenie postupu súdu v súvislosti s rodičovskou terapiou. Taktiež znalkyňa na\npojednávaní uviedla, že síce výstup psychologičky formálne nespĺňa požadované parametre, avšak\nto ešte neznamená, že dieťa a jeho prežívanie nezhodnotila psychologička správne. Je možné ešte\npoznamenať, že keby rodičia mali taký eminentný záujem na rodičovskej terapii, tak vzhľadom na to, že\naj tak si túto terapiu platia samostatne, tak by hľadali (keby boli nespokojní so psychologičkou) riešenie\na už dávno by takúto terapiu v súvislosti so závermi znalkyne uskutočnili, keďže jej výstup mali už v\nroku 2022.\n31. Právna zástupkyňa otca argumentovala tým, že v danom prípade nemožno súdne rozhodnutie\nopierať o názor maloletého dieťaťa, ktorý je ovplyvnený zo strany matky, čím nie je splnená požiadavka\nslobody názoru maloletého dieťaťa. Ďalej sa domnievala, že maloletá nedisponuje takou rozumovou a\nvôľovou vyspelosťou, aby bola schopná posúdiť následky svojej výpovede pred tretími osobami, preto\njej názor nie je určujúci. Súd k tomuto uvádza, že právna zástupkyňa otca si veľmi zjednodušujúco\nvyložila rozhodnutie a postup súdu. Súd svoje rozhodnutie nezaložil iba na posúdení názoru maloletého\ndieťaťa (ktorý môže byť ovplyvnený), aj keď si jeho názor samozrejme vypočul. Súd svoje rozhodnutie\nzaložil na psychickom prežívaní dieťaťa, ktoré bolo zhodnotené dvoma odborníčkami, ktoré posudzovali\nXY podobných prípadov, a teda vedia určiť, či pre konkrétne dieťa a jeho psychiku je vhodná SOS\nalebo nie. Je veľmi zjednodušené uviesť súdu nejaké judikáty, kde bola SOS nariadená a tvrdiť, že\nje to pre maloletú najvhodnejšie. Súd je toho názoru, že žiadny judikát nedokáže zodpovedať otázku\nv tak delikátnej veci ako je vhodnosť SOS pre konkrétne dieťa. Každé dieťa je potrebné posudzovať\nindividuálne a dospieť k takému rozhodnutiu, aby dieťa nemalo poškodenú psychiku, alebo aby pre\nrozhodnutie súdu nezačalo odmietať jedného z rodičov. Práve preto je konanie o SOS väčšinou zdĺhavé\n\na žiada sa o názor odborníkov v tejto oblasti. Súd ďalej uvádza, že svoj názor založil, okrem iného,\naj na postoji rodičov, ktorí doteraz v rodičovskej terapii nespravili žiadny pokrok. Od záverov znalkyne\nuplynul takmer rok a súdu nebol predložený žiadny dôkaz o snahe rodičov takúto terapiu absolvovať.\nPodľa názoru súdu obidvaja rodičia nepochopili veľmi dôležitý fakt, a to ten, že najskôr musia svoj postoj\nzmeniť oni a až potom žiadať zmenu postoja od samotného dieťaťa.“\n4. Prvoinštančný súd na druhej strane považoval za potrebné návrhu otca čiastočne vyhovieť, a to v\npožadovanom rozšírení styku s maloletou počas letných prázdnin, vianočných a novoročných sviatkov.\nII.\nKonanie o odvolaní\n5. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 28. februára 2024 č. k.\n13CoP/8/2024-170 rozhodol o odvolaní otca tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnemu\nz účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n6. Odvolací súd konštatoval (bod 11. odôvodnenia jeho rozsudku), že súd prvej inštancie postupoval\nsprávne, keď v súlade s § 26 ZoR skúmal, či od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností\ndošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výchovného prostredia pre\nmaloletú. Súd prvej inštancie v tomto smere podľa odvolacieho súdu vykonal i dostatočné dokazovanie a\nvyvodil z neho správny záver o potrebe zamietnuť návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej\nstarostlivosti obidvoch rodičov. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu\nje zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal ako aj to,\nakými úvahami sa riadil, čo aj podrobne zdôvodnil v odsekoch 26. až 31. rozsudku, s ktorými dôvodmi\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP).\n7. Poukázal na to, že novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z., zaviedla do\nrodinného práva inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej\nosobnej starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení\ndo osobnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto\nspôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov a\nnapokon i samotný postoj maloletého dieťaťa. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným\nzákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje\ns podstatou a účelom základného práva maloletého na rodičovskú výchovu a starostlivosť.\nNajlepší záujem dieťaťa je však pojmom pružným a adaptabilným Treba ho prispôsobovať podľa\nkonkrétnej situácie dotknutého dieťaťa alebo detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a\npotreby. Model striedavej starostlivosti síce možno vo všeobecnosti považovať za model, ktorý je v\nzáujme maloletých detí, neplatí to však absolútne. I keď striedavá starostlivosť má svoje pozitíva pri\nzachovaní rovnocenného vzťahu dieťaťa s rodičmi, na čo poukazoval i otec v odvolacom konaní,\nje nutné uvedomiť si, že prináša aj zvýšené nároky na psychiku dieťaťa, ale aj rad požiadaviek na\nrodičov. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov\naj negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie ako vzor do života, a pri niektorých\npovahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže odraziť aj na ich psychickom\nvývine tak, ako to napokon vyplynulo i zo záverov znaleckého dokazovania v prejednávanej veci, na\nktoré správne poukázal i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, a z ktorých vyplynulo, že\nrežim striedavej osobnej starostlivosti pre maloletú nie je v súčasnej dobe vhodný vzhľadom na psychosociálny vývin maloletej, ktorý psychický stav je destabilizovaný vnímaním antagonizmu medzi rodičmi a\npravdepodobným prežívaním ich zámerného i nezámerného tlaku na jej lojalitu zo strany rodičov, resp.\ni manžela matky, čo má negatívny dopad na vzdelávanie maloletej v škole, ako aj na jej ďalší psychický\nvývoj.\n8. Podľa názoru odvolacieho súdu (bod 13. jeho rozsudku) v prejednávanej veci je potrebné poukázať\naj na Článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať\nza prirodzené a žiadúce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že\ni dieťa samotné je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými a nezrušiteľnými\nzákladnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine toho najlepšieho\na ako taká má právo i na primeraný názor zodpovedajúci jeho veku, na ktorý súd musí pri rozhodovaní\nprihliadnuť. Bezvýhradné nerešpektovanie akéhokoľvek názoru maloletého dieťaťa primeraného jeho\nveku môže mať, a spravidla aj má, nepriaznivý vplyv na jeho vývoj, a preto i súd prvej inštancie\n\npostupoval správne, keď v konaní vypočul maloletú D., ktorá je vo veku XX rokov a pri rozhodovaní\nna túto skutočnosť prihliadol.\n9. Tak, ako to napokon konštatuje i súd prvej inštancie, je zrejmé, že maloletá je výrazne ovplyvňovaná\nprostredím, v ktorom v súčasnosti žije (rodina matky, kde trávi čas so svojou sestrou), ale takýto stav\nsi sama neprivodila, a preto s prihliadnutím na dobu trvania tejto konkrétnej situácie (maloletá prakticky\nod narodenia vyrastá s matkou) i odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k\npresvedčeniu, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v súčasnosti\nnie je v záujme maloletého dieťaťa (bod 14. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).\n10. Na druhej strane súd prvej inštancie správne prihliadol i na právo otca podieľať sa primeraným\nspôsobom na výchove maloletej, keď rozšíril jeho styk s maloletou počas letných prázdnin a vianočných\nsviatkov.\n11. Pokiaľ otec vo svojom podaní z 15. 02. 2024 doručenom Krajskému súdu v Žiline dňa 20. 02.\n2024 poukazoval na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozsudku v časti úpravy styku, na túto\nokolnosť odvolací súd nemohol prihliadnuť, keďže sa jedná o súvisiaci výrok so zamietajúcim výrokom\ntýkajúcim sa zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti (pokiaľ by odvolací súd vyhovel\nodvolaniu otca a zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, výrok o úprave styku by stratil svoje\nopodstatnenie) a v zmysle § 65 CMP musel preskúmať i tento výrok napadnutého rozsudku. Výrok\no úprave styku otca s maloletou dcérou teda nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť aj\nnapriek tomu, že takúto právoplatnosť by súd prvej inštancie na rozhodnutí nesprávne vyznačil.\nIII.\nDovolanie\n12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal otec (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnil poukazom na § 420 písm. f) CSP. Nesprávnosť rozsudku odvolacieho súdu\nspočíva podľa dovolateľa v tom, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať\njeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K vade zmätočnosti\ndošlo podľa dovolateľa v dôsledku toho, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá zákonom\nstanovené náležitosti, je nepreskúmateľné, arbitrárne.\n13. Dovolateľ vzhliadol porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že odvolací súd sa nevysporiadal\nriadne s podstatnými odvolacími argumentami otca a potvrdil prvoinštančné rozhodnutie, opomínajúc\npodstatné okolnosti danej veci. Samotné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu považuje dovolateľ\nza všeobecné, vágne a nepresvedčivé, pretože odvolací súd neposudzoval danú vec s prihliadnutím na\nvšetky podstatné skutočnosti, ktoré boli v rámci prvoinštančného konania zistené a mali zásadný vplyv\npre rozhodnutie.\n14. Napadnuté rozhodnutie podľa dovolateľa nevychádza zo správneho posúdenia veci, čím došlo k\nporušeniu práv otca a záujmu maloletého dieťaťa ako prvoradého kritéria vo veciach starostlivosti súdu\no maloleté deti.\n15. Odvolací súd sa podľa dovolateľa žiadnym spôsobom nevyjadril k jeho zásadným odvolacím\nargumentom, a to, že:\n15.1. prvostupňový súd neprihliadol na prístup k výchove maloletej zo strany matky, jej benevolenciu,\nale najmä zjavnú tendenciu vytesňovať biologického rodiča a nahradiť ho súčasným manželom, čo bolo\npotvrdené znaleckým posudkom č. 72/2022 vypracovaným PhDr. Martou Halašovou, PhD. (ďalej ako\n„znalecký posudok“), v ktorom na str. 59 uviedla: „Vzťah maloletej s jej biologickým otcom komplikuje\nzjavná tendencia matky nahradiť biologického otca svojím terajším manželom a biologického otca\nvytesňovať.”;\n15.2. súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov\njeho riadnej výchovy a napriek skutočnosti, že na str. 59 vypracovaného znaleckého posudku sa\nuvádza: „Maloletá je na podvedomej úrovni nepochybne ovplyvňovaná zo strany svojej matky a\npravdepodobne aj jej manžela vo vzťahu k svojmu otcovi.“, odvolací súd na uvedené neprihliadol,\nignoroval príčiny destabilizácie psychiky maloletej, ako aj skutočnosť, ktorý z rodičov je za tento stav\n\nprimárne zodpovedný, hoci by bolo namieste zaoberať sa pod ťarchou zistených skutočností zmenou\nzverenia v zmysle § 25 ods. 4 ZoR;\n15.3. súd sa nevysporiadal so skutočnosťami svedčiacimi v neprospech matky v tom smere, že prakticky\nod narodenia mal. D. biologického otca z jej života vytesňuje, keď nepovažuje za potrebné rozhodovať o\npodstatných veciach týkajúcich sa mal. dieťaťa spoločne s otcom, minimálne ho informovať, v dôsledku\nčoho mal. D. správanie matky zrkadlí, ktorá skutočnosť vyplýva zo str. 60 znaleckého posudku, kde sa\nuvádza: „Odchod maloletej od matky k otcovi môže byť poznačený neistotou (pokiaľ ide o reakcie matky a\nmatkinho manžela na pobyt maloletej u otca), čo môže spôsobovať neochotu maloletej byť v budúcnosti\ndlhšie u otca. Maloletá môže len kopírovať matkinu tendenciu umožniť otcovi byť s maloletou dcérou len\npočas určených víkendov, keďže je vysoko pravdepodobné, že maloletá so svojou matkou lojalizuje.“;\n15.4. odvolací súd sa ďalej vôbec nezaoberal možnosťou odlišného intervalu striedania než pôvodne\nnavrhovaný jeden týždeň, pričom zákon iné modely starostlivosti pripúšťa a súčasne, keď priamo na\npojednávaní uskutočnenom dňa 29. septembra 2023 sa O., ktorá poskytovala rodine rodinnú terapiu,\nvyjadrila, že kratší interval by maloletej nerobil nijaký problém;\n15.5. odvolací súd taktiež absolútne nezohľadnil skutočnosť, že v priebehu súdneho konania striedavá\nosobná starostlivosť po dohode oboch rodičov a po intervencii súdu bez akýchkoľvek komplikácií v\nrozsahu 142 dní prebiehala, a to od 11. apríla 2023 do 31. augusta 2023, pričom na základe uvedeného\ndošlo k zmene pomerov, ktorej prirodzeným a logickým následkom bolo v režime striedavej osobnej\nstarostlivosti pokračovať. Súd však napriek uvedenému obnovil pôvodný stav, čím došlo k ďalšiemu\nstresovaniu maloletej;\n15.6. za zásadnú skutočnosť, odvolacím súdom nezohľadnenú bolo, že ustanovená znalkyňa PhDr.\nHalašová, PhD., v závere znaleckého posudku (str. 61) odporučila a dokonca pripustila zmenu zverenia\nani nie na striedavú osobnú starostlivosť, ale dokonca potenciálne zverenie maloletej do osobnej\nstarostlivosti otca za predpokladu, že tento „bude viac ochotný spolupracovať s druhým rodičom a s\nodborníkmi, a ktorého pokrok v dosahovaní stanovených princípov od zodpovedného rodičovstva bude\npreukázateľne výraznejší“;\n15.7. odvolací súd sa ďalej nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, že nariadená rodičovská terapia\nu O. neprebiehala v zmysle pokynov znalkyne prezentovaných na str. 60-61 znaleckého posudku.\nVoľba vlastného metodického postupu, ktorý mimochodom nebol zrejmý z predloženej správy O., čo\ndovolateľ považoval za svojvoľné konanie z jej strany a poukazovanie na údajnú dohodu rodičov ohľadne\npriebehu rodičovskej terapie, logicky vnieslo podozrenie z neobjektívneho konania danej psychologičky\na nulovej výpovednej hodnoty jej správy z dôvodu, že vedenie rodičovskej terapie, postup a metódy boli\nplne v rukách psychologičky - odborníka a je neprípustné, aby v tak podstatnej veci psychologička na\npojednávaní argumentovala, že postup bol zvolený na žiadosť rodičov - laikov, a aby sa súd s týmto\nvyjadrením stotožnil. Mimochodom, práve O. sa v roku 2020 vyjadrila, že pre maloletú D. je „prioritná\nrodina” nová rodina matky a biologický otec je v podstate až druhoradý. Takýto názor odborníka je z\nhľadiska morálnych zásad, najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a celkového nahliadania na model\ndoplnenej rodiny absolútne neudržateľný a pred súdom nemôže obstáť;\n15.8. odvolací súd taktiež nezobral na zreteľ skutočnosť, že zmena v starostlivosti o maloletú by\nv danom prípade neznamenala radikálnu zmenu, nakoľko súčasnú úprava styku maloletej s otcom\npredstavuje oproti striedavej osobnej starostlivosti rozdiel len 3,5 dňa, ktorú skutočnosť potvrdila aj\nkolízna opatrovníčka. Nemenej významnou je skutočnosť, že maloletá by mala počas týždňa možnosť\n„zakotviť“, čím by nebola vystavovaná častému baleniu si svojich vecí, zmien domácností, či stresu zo\nzabudnutia potrebných pomôcok na školské vyučovanie, čo môže byť frustrujúcejšie než celistvý režim\nkaždého kalendárneho týždňa počas školského roka v domácnosti jedného alebo druhého rodiča, čo\nby mohlo zároveň vo výraznej miere prispieť aj k zlepšeniu jej priemerných, miestami podpriemerných\nškolských výsledkov, a tým stabilizovať psychické prežívanie maloletej;\n15.9. rovnako nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu vyjadreným v ods. 14 jeho rozhodnutia\nnavodzujúceho dojem, že postupom súdov sa legalizovalo správanie matky, ktoré celkom zjavne\ndestabilizuje psychiku maloletej, prenáša na ňu rodičovskú zodpovednosť, vytesňuje biologického otca\nz jej života a formuje v jej prežívaní koncept doplnenej rodiny, v ktorej sa biologický otec ocitá až na\n\ndruhej koľaji, čím ohrozuje jej priaznivý vývin, a aj celú spoločnosť, keďže rodina tvorí základnú bunku\nspoločnosti\n\n;\n15.10. odvolací súd kládol neprimeraný dôraz na názor maloletej s opomenutím skutočnosti vyplývajúcej\nzo znaleckého posudku (str. 58), že maloletá neprezentuje samostatne a slobodne svoj názor tak, ako to\nvyžaduje zákon, aby bol relevantným podkladom súdneho rozhodnutia, ale ako svoje vlastné prezentuje\nnázory matky. Zdôraznil, že názor maloletej bolo nutné posudzovať s prihliadnutím na jej vek a rozumovú\nvyspelosť. Podľa dovolateľa odvolací súd názor maloletej Niny posúdil mechanicky bez toho, aby sa\nzaoberal tým, či a do akej miery dochádza k jeho skresleniu faktormi, ako sú jeho nezrelosť, závislosť,\ncitové vydieranie, programovanie či korumpovanie. Daná skutočnosť je podľa dovolateľa zásadná.\n16. S poukazom na uvedené skutočnosti dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n17. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka k dovolaniu vyplynulo, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich\nvyjadrení zo súdneho konania.\n18. Matka maloletej vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie otca zamietnuť ako nedôvodné.\nIV.\nKonanie o dovolaní\nPodľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú\nustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a\nspor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa\ntohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a\npredpoklady prípustnosti dovolania.\n20. Dovolací súd skúmal existenciu dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu, ktorým je tzv. vada\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420\nCSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1\nCSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n21. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\n\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n22. Z hľadiska obsahového (§ 124 ods. 1 CSP) dovolateľ v dovolaní namietal nepreskúmateľnosť\nrozsudku odvolacieho súdu a jeho nedostatočné odôvodnenie.\nPodľa § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého\nrozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,\nprípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený\nskutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia §\n387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým\nbolo rozhodnutie prijaté.\nPodľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\nPodľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými\ntvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n23. K námietkam otca týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj\nprávo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na\nspravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový (skutočný) stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich\nskutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné,\nneudržateľné, ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej\njudikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať\naj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho\na spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\nVšeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým\nna ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v\nneposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej\nochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov\núčastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na\nspravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a\nnávrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne\nKraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254 - B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký,\nktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z\n19. februára 1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia však neznamená, že súd musí\ndať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n24. Dokazovanie je časťou občianskeho sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné\nna rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z\n\nhľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo\nzásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada,\nvyplývajúca z čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku, normatívne rozvinutá v § 191\nods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom konečné meritórne rozhodnutie musí\nvykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.\n25. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil v postupe súdov nižších inštancií pochybenia alebo vady pri\nvykonávaní dôkazov ani pri ich hodnotení predstavujúce porušenie práva otca maloletej na spravodlivé\nsúdne konanie. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, relevantné pre riadne zistenie skutkového\nstavu. Dovolací súd v hodnotení dôkazov súdmi nižších inštancií nezistil pochybenia, ktoré by boli v\nextrémnom rozpore s obsahom spisu. Iba taká skutočnosť by totiž zakladala odňatie spravodlivosti.\n26. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a\ndôkazov vychádzal, ako ich pri zisťovaní skutočného stavu vyhodnotil, akými úvahami sa riadil a aké\nzávery zaujal k právnemu posúdeniu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Je z neho zrejmé, na akom\nzáklade (znalecký posudok, výpoveď znalkyne ako aj správa psychologičky a jej výpoveď) súd prvej\ninštancie dospel k záveru o nevhodnosti rozhodnutia o zmene úpravy práv a povinností rodičov k\nmaloletej v súčasnosti uplatňovaným návrhom na striedavú osobnú starostlivosť, keď je dostatočne\nzrejmé a zrozumiteľne odôvodnené (okrem iného aj pri zohľadnení ovplyvňovania maloletej, či už\nvedomého alebo podvedomého), že táto forma úpravy zatiaľ nie je v záujme maloletej, i keď hypoteticky\nnie je vylúčené, že za splnenia určitých požiadaviek sa plynutím času vhodnou stane. Zohľadnil pritom\naj skutočnosť, že forma striedavej osobnej starostlivosti v priebehu konania v určitom časovom úseku\nprebehla. Taktiež je z neho zrejmé, prečo nepristúpil k úprave striedavej starostlivosti v intervale\nnapr. 5-2-2-5. Súd prvej inštancie odôvodnil aj to, prečo nepovažoval za opodstatnené námietky otca\nvoči obsahu terapie, ktorú rodičia absolvovali u psychologičky.\n27. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkou § 393 ods. 2 CSP\nuviedol stručný obsah rozsudku súdu prvej inštancie, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych\nargumentov strán v odvolacom konaní ako aj kolízneho opatrovníka (body 1. až 8. odôvodnenia jeho\nrozhodnutia). V bode 11. odôvodnenia skonštatoval, že súd prvej inštancie postupoval správne na\nzistenie, či od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo k zmene, ktorá by odôvodnila\nzmenu výchovného prostredia vykonal dostatočné dokazovanie a mal za to, že o zamietnutí návrhu\nna zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol (§ 387 ods. 1 CSP) rozhodol\nsprávne. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, a preto sa\nobmedzil na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP), keď na zdôraznenie správnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 11. až 14. uviedol:\n„Novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z. zaviedla do rodinného práva inštitút\nstriedavej osobnej starostlivosti. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti,\nktoré musia byť splnené kumulatívne, sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do osobnej striedavej\nstarostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej\nstarostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať\ndieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a napokon i samotný postoj maloletého\ndieťaťa. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci\nmaloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva\nmaloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Najlepší záujem dieťaťa je však zároveň\npojmom pružným a adaptabilným. Treba ho prispôsobovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa\nalebo detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Model striedavej starostlivosti síce\nmožno vo všeobecnosti považovať za model, ktorý je v záujme maloletých detí, neplatí to však absolútne.\nI keď striedavá starostlivosť má svoje pozitíva pri zachovaní rovnocenného vzťahu dieťaťa s rodičmi,\nna čo poukazoval i otec v odvolacom konaní, je nutné uvedomiť si, že prináša aj zvýšené nároky na\npsychiku dieťaťa, ale aj rad požiadaviek na rodičov. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá,\nmôže mať okrem pozitívnych vplyvov aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie\nako vzor do života, a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže\nodraziť aj na ich psychickom vývine tak, ako to napokon vyplynulo i zo záverov znaleckého dokazovania\nv prejednávanej veci, na ktoré správne poukázal i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku,\na z ktorých vyplynulo, že režim striedavej osobnej starostlivosti pre maloletú nie je v súčasnej dobe\nvhodný vzhľadom na psycho-sociálny vývin maloletej, ktorý psychický stav je destabilizovaný vnímaním\n\nantagonizmu medzi rodičmi a pravdepodobným prežívaním ich zámerného i nezámerného tlaku na jej\nlojalitu zo strany rodičov, resp. i manžela matky, čo má negatívny dopad na vzdelávanie maloletej v\nškole, ako aj na jej ďalší psychický vývoj.\n13. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci je potrebné poukázať aj na Článok 3 Dohovoru\no právach dieťaťa, ktorý reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiadúce,\naby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že i dieťa samotné je\nbytosťou jedinečnou obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými a nezrušiteľnými základnými právami a\nslobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine toho najlepšieho a ako taká má právo i na\nprimeraný názor zodpovedajúci jeho veku, na ktorý súd musí pri rozhodovaní prihliadnuť. Bezvýhradné\nnerešpektovanie akéhokoľvek názoru maloletého dieťaťa primeraného jeho veku môže mať a spravidla\naj má nepriaznivý vplyv na jeho vývoj, a preto i súd prvej inštancie postupoval správne, keď v konaní\nvypočul maloletú D., ktorá je vo veku XX rokov a pri rozhodovaní na túto skutočnosť prihliadol.\n14. Tak, ako to napokon konštatuje i súd prvej inštancie, je zrejmé, že maloletá je výrazne ovplyvňovaná\nprostredím, v ktorom v súčasnosti žije (rodina matky, kde trávi čas so svojou sestrou), ale takýto stav\nsi sama neprivodila, a preto i odvolací súd s prihliadnutím na dobu trvania tejto konkrétnej situácie\n(maloletá prakticky od narodenia vyrastá s matkou) v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k\npresvedčeniu, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v súčasnosti\nnie je v záujme maloletého dieťaťa.“\n28. Doplnenie dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie pri konštatácii\nvecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a stotožnení sa s jeho odôvodnením v celom\nrozsahu (§ 387 ods. 1, 2 CSP), dovolací súd považoval za dostatočné vysporiadanie sa odvolacieho\nsúdu s námietkami otca.\n29. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia,\nvyplýva z neho (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) vzťah medzi skutkovými zisteniami aj\núvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení\nskutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Závery, ku ktorým\nodvolací súd dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Dovolací súd pripomína, že\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05). Dovolateľ v dovolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené\na vyhodnotené v základnom konaní. Samotná (obsahová) nespokojnosť dovolateľa s dôvodmi\nnapadnutého rozhodnutia a polemika s nimi nepostačuje.\n30. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,\nodôvodnenie oboch rozsudkov v ich organickej jednote ako celku (I. ÚS 259/2018). Dovolací súd dospel\nk záveru, že rozsudok odvolacieho súdu napadnutý dovolaním otca spĺňa kritériá pre odôvodnenie\nrozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za\nnepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný).\n31. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie otca, podané z dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP zamietol ako nedôvodné (§ 448 CSP).\n32. Dovolací súd o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením\n§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 a § 52 CMP.\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoP/8/2024", "guid": "f3eae446-71dd-4968-aa6d-bf23f9d93f8e:0ea6313b-df54-4242-a0fa-6420f9692aed", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf2588ab-c1a1-4e2b-8f93-2b8c9c298973", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "505e8271-6da2-4c4c-a633-35b430aee875:101962aa-2676-407b-940b-b0002ad5172d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:1221200768.1", "spisova_znacka": "13CoP/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/8/2024 z 29. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:1221200768.1"}], "citovane_v": []}