{"guid": "0a3240ab-7d42-4b7f-866b-b48e4ca1aea5:5b26a878-6644-417f-8667-3ce454f6b744", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3722201411.1", "spisova_znacka": "1Cdo/47/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/47/2024 z 30. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2025, sp. zn. 1Cdo/47/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:3722201411.1", "identifikacne_cislo": "3722201411", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-3", "nazov": "§ 48 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b26a878-6644-417f-8667-3ce454f6b744", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3722201411.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3722201411.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3722201411.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/47/2024\n3722201411\n30. 09. 2025\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2025:3722201411.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nPrievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nPrievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: I. G., narodená XX. L. XXXX, Z. I., S. XXXX/\nXXX, o zaplatenie 2.416,38 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.\nPB-10Csp/47/2022, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. septembra 2023\nsp. zn. 16CoCsp/4/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Považská Bystrica (v súčasnosti Okresný súd Trenčín, ďalej len ,,súd prvej inštancie“)\nrozsudkom č. k. 10Csp/47/2022-111 z 7. februára 2023 výrokom I. konanie v časti o zaplatenie istiny vo\nvýške 220,00 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a\nvýrokom III. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že zmluva o poskytnutí\nspotrebiteľského úveru uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je jednoznačne\nspotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Súd prvej\ninštancie v prvom rade skúmal, či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný, nakoľko súd túto\nskutočnosť musí prešetriť vždy a sama žalovaná na pojednávaní túto skutočnosť namietala. Uviedol,\nže žalobca si uplatnil nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako právny nástupca pôvodného\nveriteľa (banky) z titulu postúpenia pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o\nbankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nbankách“) definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke\nbuď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou (žalobca). Prvá veta predmetného ustanovenia\ndefinuje dve takéto, z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej\núverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce\nomeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke\nbanky. Konštatoval, že z listín zasielaných žalovanej (Tretia upomienka zo dňa 21. 10. 2019 a Výzva na\npredčasné splatenie zo dňa 20. 11. 2019) v súvislosti s procesom vyhlasovania predčasnej splatnosti\núveru v roku 2019 nevyplýva úmysel banky, že by tieto listiny mali byť zasielané žalovanej práve aj v\nsúvislosti so zamýšľaným budúcim postúpením pohľadávky, keď obsah týchto listín tomu ani náznakom\nnenasvedčuje. Je pritom zrejmé podľa obsahu, že účelom vyhotovenia týchto listín - výziev bolo jedine\ndodržanie postupu stanoveného § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre to, aby sa pohľadávka mohla\núčinne stať splatnou ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti. Vo výzvach zasielaných v\nsúvislosti s vyhlasovaním predčasnej splatnosti sa vôbec neodkazuje na postup podľa § 92 ods. 8\nzákona o bankách. Spotrebiteľ musí byť upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok a\n\nsíce na vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie. V tejto súvislosti súd prvej\ninštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne so sp. zn. 27CoCsp/15/2022 zo dňa 28.\njúna 2022. Podľa súdu prvej inštancie výzva v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách\nmusí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu,\navšak z obsahu a zmyslu predmetného ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva\nbanky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy\ns uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená\npostúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt bez súhlasu dlžníka.\n1.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie písomnosti vyhotovované veriteľom a doručované dlžníkom\npodľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (teda v súvislosti s ich omeškaním a s vyhlasovaním\nmimoriadnej splatnosti úveru) a písomnosti vyhotovované veriteľom a doručované dlžníkovi podľa § 92\nods. 8 zákona o bankách (teda v súvislosti s osobitnými podmienkami postupovania pohľadávok) sa\nnavzájom nenahradzujú, ani nekonzumujú, keď účel každej z nich a aj z toho plynúci obsah každej z\nnich je odlišný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline so\nsp. zn. 11CoCsp/21/2020 zo dňa 29. júla 2020. Doručovanie kvalifikovanej výzvy s vyššie uvedeným\nobsahom v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách žalovanej pred postúpením pohľadávky na žalobcu\nv konaní tak preukázané nebolo. Absencia doručovania výzvy na úhradu dlžníkom preto spôsobuje\nnenaplnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa kogentného ustanovenia § 92 ods. 8\nzákona o bankách. V predmetnom spore tak podľa názoru súdu prvej inštancie nebola splnená zákonná\npodmienka na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá sa vyžaduje v § 92 ods. 8 zákona o\nbankách a preto súd prvej inštancie konštatoval, že na žalobcu nebola pohľadávka, ktorej zaplatenie sa\nžalobca domáha, riadne postúpená. Pretože žalobca sa platne nestal veriteľom postúpenej pohľadávky,\nsúd prvej inštancie prijal záver, že nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Z toho dôvodu tak súd prvej\ninštancie žalobu vo zvyšku zamietol.\n1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP\ntak, že priznal nárok žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. 100 %.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 26. septembra 2023 č. k.\n16CoCsp/4/2023-145 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. potvrdil. Žalovanej proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý výrok\nrozsudku súdu prvej inštancie čo do veci samej a čo do nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu\nprvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa stotožnil\nso skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si osvojil dôvody rozsudku súdu\nprvej inštancie a v celom rozsahu na ne poukázal v zmysle § 387 ods. 2 CSP.\n2.1. Odvolací súd uviedol, že zmluvu o úvere ako veriteľ pôvodne uzatvoril bankový subjekt. Zákon o\nbankách v prípade postúpenia bankovej pohľadávky vyžaduje splnenie osobitných podmienok práve z\ndôvodu ochrany dlžníka ako klienta banky. V tomto zmysle ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách\nokrem toho, že predmetom postúpenia pohľadávky môže byť len pohľadávka, alebo jej časť, ktorá\nje splatná a klient banky musí byť nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní vyžaduje,\naby banka pred postúpením pohľadávky vyzvala klienta písomne na splnenie jeho povinnosti a klienta\nna možnosť postúpenia upozornila. Žalobca v konaní nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal, že\nbanka žalovanú takto vyzvala písomne na splnenie ich povinností. Rovnako preto, ako súd prvej\ninštancie, je aj odvolací súd toho názoru, že žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepreukázal\nsplnenie uvedených zákonných podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie\npohľadávky. V konaní tak nebola preukázaná hneď prvá z dvoch kumulatívne vyžadovaných zákonných\npodmienok pre postúpenie pohľadávky klienta banky na iný subjekt - a to predchádzajúca osobitná\nvýzva banky klientovi s upozornením na omeškanie (v stave aktuálnom pred postúpením pohľadávky)\ns platením dlhu banke, na jeho následok, na vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť\npostúpenie.\n2.2. Námietku žalobcu, že si jeho právny predchodca splnil povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 zákona\no bankách výzvou s označením „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo\ndňa 20. 11. 2019, ktorej doručenie žalobca preukazoval obálkou, ktorá sa vrátila dňa 16. 12. 2019\nprávnemu predchodcovi žalobcu s poznámkou pošty „zásielka neprebratá v odbernej lehote“ vyhodnotil\nodvolací súd tak, že z uvedenej výzvy podľa jeho názoru nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu\nupozornil žalovanú na možnosť postúpenia pohľadávky na iný subjekt. Zákon o bankách nevyžaduje,\naby banka presne citovala ustanovenie § 92 ods. 8 v písomnej výzve, avšak účelom takejto výzvy je\nochrana klienta pred postúpením bankovej pohľadávky, preto je nevyhnutné, aby bol dlžník na možnosť\npostúpenia v takejto výzve upozornený. Táto skutočnosť predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu\n\naspoň minimálnu požiadavku na splnenie účelu uvedeného ustanovenia zákona o bankách. Za výzvu\npodľa tohto ustanovenia nie je možné požadovať akúkoľvek výzvu, ktorú veriteľ zasiela dlžníkovi.\nSpotrebiteľ vo výzve musí byť upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok, na vôľu banky\npostúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie. Žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho právny\npredchodca pred postúpením pohľadávky takú výzvu žalovanej zaslal. Navyše je zrejmé, že predmetná\nvýzva bola oznámením o zosplatnení úveru a výzvou na zaplatenie dlžnej sumy a nie výzvou, ktorou by\nbol klient upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky.\n2.3. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že rovnako ani iné výzvy, ktoré právny\npredchodca žalobcu zasielal, nemožno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách tak, ako\nuviedol aj súd prvej inštancie. Okrem toho výzva označená ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa\n21. 10. 2019 taktiež podľa názoru odvolacieho súdu neobsahovala oznámenie o možnosti postúpenia\npohľadávky a navyše by takáto výzva ani nebola prípustnou výzvou v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8\nzákona o bankách, keďže táto by bola pred samotnou splatnosťou pohľadávky, keď v zmysle uvedeného\nustanovenia je možné postúpiť len pohľadávku, alebo jej časť, ktoré sú už splatné. Za výzvu podľa §\n92 ods. 8 zákona o bankách nebolo možné považovať ani list zo dňa 20. 09. 2021, t. j. oznámenie\no postúpení pohľadávky, ktorou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že na základe zmluvy\no postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku na žalobcu, keďže takéto oznámenie by logicky mohlo\nnasledovať až potom, čo bol klient banky na možnosť postúpenia vopred výzvou upozornený. Takáto\nvýzva len oznamovala už danú skutočnosť, že pohľadávka bola na iný subjekt postúpená. Odvolací súd\nna podporu vyslovených záverov citoval a poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a právne vety vyplývajúce z rozhodnutí sp. zn. 1Cdo147/2017 zo dňa 24. apríla\n2018 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu pod č. 8/2018 a sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo\ndňa 16. júla 2018.\n2.4. Podľa odvolacieho súdu práve účelu ochrany práv klienta slúži aktuálna informácia o zámere banky\npostúpiť za splnenia zákonom stanovených podmienok, z ktorých niektoré sú závislé od správania\nklienta (možnosť uhradenia omeškaného peňažného záväzku), jeho bankovú pohľadávku (záväzok\nklienta) na inú osobu. Len takáto aktuálna informácia umožní klientovi ochrániť svoje práva a zvrátiť\nzámer banky uhradením omeškaného peňažného záväzku v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva\npred postúpením pohľadávky, ako mu to dovoľuje druhá veta § 92 ods. 8 zákona bankách. Význam a\ndôležitosť tejto výzvy pre ochranu práv klienta vyplýva i zo zákonom vyžadovanej podmienky písomnosti\ntejto výzvy (a s tým spojenej osobitnej formy doručovania, vytvorenia možnosti klientovi oboznámiť sa s\nvýzvou v zmysle § 45 Občianskeho zákonníka). Práve dôležitosť, ktorú zákonodarca tejto výzve prikladá,\na ktorú zistil a vysvetlil Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenej judikatúre umožňuje taký výklad citovaného\nustanovenia, aký prijal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí teda, že, i keď zákon osobitne\nneupravuje obsahové náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nestačí akákoľvek výzva\nbanky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka klienta informovať, že po márnom uplynutí tejto lehoty\nbude oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. Odvolací súd je teda toho názoru, že výzva v zmysle\nustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne\nosobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne\nvyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať\ndlžníka na zaplatenie dlžnej sumy a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka\noprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Z tohto dôvodu\nneobstojí tvrdenie žalobcu, že za takúto výzvu možno považovať výzvu jeho právneho predchodcu zo\ndňa 21. 10. 2019 alebo výzvu zo dňa 20. 11. 2019, z obsahu ktorých vyplýva, že ich účelom a cieľom\nbolo najmä dodržanie postupu v súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods.\n9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.\n2.5. Čo sa týka námietky žalobcu, že za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je\ns poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 8Cdo/169/2020 možné považovať aj\noznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, podľa odvolacieho súdu uvedenú otázku riešil Najvyšší\nsúd SR v predmetnom rozhodnutí len okrajovo a predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nerieši\notázku, či v rámci oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti bol dlžník zároveň upozornený nielen\nna omeškanie, ale aj na jeho následok, na vôľu banky postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt\na na možnosť zvrátiť postúpenie, čo je podstata v tejto prejednávanej veci. Podľa odvolacieho súdu\noznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti nemožno automaticky stotožňovať s písomnou výzvu\nbanky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože relevantným bude obsah predmetného oznámenia\no predčasnej splatnosti. Z obsahu oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti („Výzva na predčasné\nsplatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 20. 11. 2019) nevyplýva, že by ním právny predchodca\nžalobcu upozorňoval žalovanú na možnosť postúpenia pohľadávky na iný subjekt (čo je minimálnou\n\npožiadavkou na výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách). Z uvedeného vyplýva, že predmetné\npodanie (výzva zo dňa 20. 11. 2019) nie je súčasne výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda\npredmetná listina neobsahuje viacero právnych úkonov tak, ako to predostrel žalobca. Odvolací súd v\nsúvislosti s konkrétnym odvolacím argumentom žalobcu taktiež konštatuje, že ani poukaz na rozhodnutie\nvyššej súdnej autority, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 8Cdo/169/2020 zo dňa\n27. januára 2022 nevyvracia vyššie uvedený názor súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, pretože\nz jeho obsahu nevyplýva celkom jednoznačne priama odpoveď vyššej súdnej autority v tom zmysle,\nže oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, síce obsahujúceho aj výzvu na zaplatenie, je\nbez ďalšieho, a najmä bez skúmania obsahu oznámenia ako aj časových súvislostí, možné považovať\nsúčasne aj za kvalifikovanú výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.\n2.6. Odvolací súd záverom zosumarizoval a dodal, že z právnej úpravy ustanovenia § 92 ods. 8 zákona\no bankách, ako aj vychádzajúc z teleologického výkladu tohto zákonného ustanovenia, sledujúc účel a\nzmysel tejto právnej úpravy, má za to, že pred samotným postúpením pohľadávky banky na iný subjekt\nzákonná úprava vyžaduje osobitnú a samostatnú písomnú výzvu banky, v ktorej banka v relevantnej\nčasovej súvislosti pred samotným uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt vyzve\ntohto klienta na eventuálne zaplatenie a splnenie si zameškaného záväzku voči banke s upozornením,\nže v súlade s dikciou ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, pokiaľ aj napriek písomnej výzve\nbanky zostane naďalej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo\ni len časti peňažného záväzku voči banke, môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku\nzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť aj inému subjektu aj bez súhlasu klienta. Práve s\nprihliadnutím na sledovaný účel a cieľ tejto právnej úpravy - a to je poskytnúť ochranu klientom banky v\ntom zmysle, že po upozornení na možnosť postúpenia pohľadávky aj bez jeho súhlasu na iný subjekt a na\nzáklade vyčíslenia konkrétnej výšky pohľadávky, má klient reálnu možnosť účinne zabrániť postúpeniu\npohľadávky a to tým, že svoj dlh voči banke dodatočne uhradí. Uvedený výklad zodpovedá okrem iného\naj označeniu 14. časti zákona o bankách „Ochrana klientov a bankové tajomstvo.“ Práve takouto formou\nje ochrana klientov účinne, nielen fiktívne, zabezpečená. Práve z tohto dôvodu, aby ochrana klienta bola\nnielen fiktívna, ale skutočne reálne zabezpečená, potom neobstojí argument odvolateľa, ktorý považuje\nza výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách písomnosť banky označenú ako „Výzva na\npredčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 20. 11. 2019, ktorá obsahovala síce výzvu\nna zaplatenie dlžnej sumy, avšak vyčíslenú ku dňu 20. 11. 2019. Z listinných dôkazov je pritom zrejmé,\nže k postúpeniu pohľadávky z banky na súčasného žalobcu došlo až dňa 17. 09. 2021 a to na základe\nRámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 11. 2020 v spojení so Žiadosťou o postúpenie\na prevod zo dňa 09. 09. 2021. Sledujúc účel zákonnej úpravy zákona o bankách v jej časti osobitne\noznačenej ako ochrana klientov, je potom zrejmé, že medzi výzvou, ktorú pre platné a účinné postúpenie\npohľadávky nevyhnutne vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a samotným postúpením\npohľadávky banky na iného veriteľa, nevyhnutne musí byť časová súvzťažnosť, ktorá rozhodne v období\nuplynutia takmer dvoch rokov medzi výzvou a postúpením pohľadávky, celkom zrejme naplnená nebola.\nStav deklarovaný vo výzvach zo dňa 21. 10. 2019 a zo dňa 20. 11. 2019 (najmä o výške dlhu) bol v\nčase pred postúpením pohľadávky neaktuálny, a to aj s poukazom na prirastajúce príslušenstvo (úroky\nz omeškania). Skutočnosťou je, že pred samotným postúpením pohľadávky v mesiaci september roku\n2021, žalobca nepreukázal akúkoľvek inú výzvu banky, v ktorej by banka v aktuálnom stave oznamovala\nsvojmu klientovi aktuálnu výšku zameškanej časti záväzku klienta voči banke s oznámením, že pokiaľ\nbude naďalej v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku voči banke, bude banka oprávnená pohľadávku aj bez súhlasu klienta postúpiť\nďalšiemu subjektu. Ochrana klienta tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách,\ntak jednoznačne v tomto prípade zachovaná zo strany banky nebola a žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno o tom, že si banka pred postúpením pohľadávky na súčasného žalobcu splnila povinnosti\nvyplývajúce jej z osobitnej právnej úpravy zákona o bankách. Záver prijatý súdom prvej inštancie o\ntom, že z dôvodu, že postúpenie pohľadávky na žalobcu odporovalo zákonu a neboli splnené zákonné\npodmienky, v dôsledku čoho postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky na žalobcu je neplatné\nv zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca tak nie je aktívne vecne legitimovaný v\ndanom spore, sú tak vecne správne.\n2.7. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej len „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a), § 421 ods. 1 písm. b) a § 421 ods. 1\npísm. c) CSP. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, a síce nesprávne právne\n\nposúdenie (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne) videl v rôznej rozhodovacej praxi (senátov) dovolacieho\nsúdu vo vzťahu k otázke „či ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom\nv čase postúpenia pohľadávky (ďalej aj „ZoB“) predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky\nna iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku, konkrétne či touto výzvou (ne)môže byť výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ Zároveň naplnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu) podľa dovolateľa spočívalo v prípade písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB v\notázke „či zákon vyžaduje kvalifikované požiadavky na túto výzvu, teda okrem výzvy na zaplatenie,\naj upozornenie, že pokiaľ aj napriek písomnej výzve banky zostane naďalej klient nepretržite dlhšie\nako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke,\nmôže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku\npostúpiť aj inému subjektu aj bez súhlasu klienta.“ Dovolateľ pri oboch vymedzených právnych otázkach\npreventívne uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b), keďže predmetné otázky neboli v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešené jednotne.\n3.1. K právnej otázke nastolenej v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm.\nc) dovolateľ uviedol, že so záverom odvolacieho súdu o potrebe osobitnej a samostatnej písomnej\nvýzvy banky podľa § 92 ods. 8 ZoB korešponduje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Cdo/266/2020 z 31. marca 2022. Dovolateľ však v dovolaní v tejto súvislosti poukázal na\nrozdielnosť výkladov predmetného ustanovenia v rámci jednotlivých senátov dovolacieho súdu (viď\nnapr. rozhodnutia sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1Cdo/4/2020 zo dňa 25.\nmája 2022 a sp. zn. 8Cdo/139/2020 zo dňa 29. marca 2022). Dovolateľ v dovolaní citoval závery z\nrôznych senátov dovolacieho súdu, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že výzvou podľa § 92 ods.\n8 zákona o bankách môže byť aj výzva pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti podľa § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka, ale aj výzva o vyhlásení predčasnej splatnosti, teda v prejednávanom prípade\nvýzva zo dňa 20. 11. 2019, resp. 21. 10. 2019. Dovolateľ prezentoval názor, že ustanovenie § 92 ods.\n8 zákona o bankách pojednáva o akejkoľvek písomnej výzve banky, bez osobitných náležitostí, pričom\nk interpretačným odlišnostiam tohto ustanovenia dochádza len z dôvodu spotrebiteľského charakteru\nsporu, čo označil za nesprávne a v rozpore s úmyslom zákonodarcu. Za predmetnú výzvu preto možno\npovažovať aj zosplatňujúcu výzvu a to za predpokladu, že obsahuje zároveň výzvu na splnenie záväzku\na bola preukázaná objektívna možnosť dlžníka sa s touto výzvou oboznámiť.\n3.2. Čo sa týka druhej právnej otázky, dovolateľ poukázal na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu v podobe rozhodnutia sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. septembra 2023, keďže\nodvolací súd dospel k záveru, že výzva podľa § 92 ods. 8 ZoB musí spĺňať špecifické obsahové\nnáležitosti, najmä poučenie, v ktorom banka vyzve dlžníka na zaplatenie a upozorní ho, že po márnom\nuplynutí lehoty bude banka aj bez súhlasu samotného dlžníka oprávnená postúpiť pohľadávku inému\nsubjektu. Súd tak svojím výkladom dospel k záveru, že táto výzva musí byť kvalifikovaná. Podľa názoru\ndovolateľa takýto výklad z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB absolútne nevyplýva. Uvedené ustanovenie\npredpisuje len obligatórnu písomnú formu výzvy banky voči svojmu klientovi a ak by zákonodarca mal\nzámer vyžadovať v tejto výzve aj určité osobitné obsahové náležitosti, potom by tak bolo v zákonnom\nznení bezpochyby uvedené. Dovolateľ zastáva názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia požiadaviek na obsahové náležitosti výzvy v zmysle ustanovenia §\n92 ods. 8 ZoB. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila, pričom jej dovolanie spolu s výzvou na vyjadrenie bolo riadne\ndoručené dňa 04. 03. 2024.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)\npo preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené\npodmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné\nodmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a), § 421\nods. 1 písm. c) a preventívne aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n9. Relevanciu podľa § 421 ods. 1 CSP má právna otázka (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa\nodvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím\nna individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by\nnevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n10. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n11. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením,\npod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Najvyšší súd nemôže\nbyť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP oprel prípustnosť dovolania\ndovolateľ. Situácia dovolateľa sa totiž môže v priebehu dovolacieho konania meniť. Napríklad ak\ndovolateľ tvrdí, že právna otázka ešte nebola na dovolacom súde riešená a medzičasom k jej vyriešeniu\ndošlo. Z uvedeného dôvodu dovolací súd z hľadiska prípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny\nsubstrát samotného dovolacieho konania spočívajúci vo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej\nargumentácie dovolateľa v zmysle § 432 ods. 2 CSP, súčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax\n(iura novit curia, 4Cdo/11/2021, 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020).\n12. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ v danom prípade zákonom prípustným spôsobom vymedzil\ndve právne otázky, a to: 1/ či ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom\nv čase postúpenia pohľadávky (ďalej aj „ZoB“) predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky\nna iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku, konkrétne či touto výzvou (ne)môže byť výzva banky podľa ustanovenia § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný a 2/ či zákon\nvyžaduje kvalifikované požiadavky na túto výzvu, teda okrem výzvy na zaplatenie, aj upozornenie, že\npokiaľ aj napriek písomnej výzve banky zostane naďalej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych\ndní v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke, môže banka využiť svoje\noprávnenie a svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť aj inému subjektu\naj bez súhlasu klienta.\n13. Najvyšší súd prioritne pristúpil k posúdeniu prvej otázky (1/), ktorú považuje za nosnú, keďže\ndruhá otázka (2/) je otázkou nadväzujúcou v tom smere, že je potrebné najprv sa zaoberať výkladom\n§ 92 ods. 8 ZoB, a síce či je predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt\nosobitná (samostatná) výzva klientovi a až následne v závislosti od nutnosti osobitnej výzvy klientovi\nje potrebné zaoberať sa aj príslušnými obsahovými náležitosťami takejto výzvy. Vec prejednávajúci\nsenát v tejto súvislosti poznamenáva, že právna otázka 1/ síce v čase podania dovolania (a teda aj\nrozhodovania odvolacieho súdu) nebola vyriešená jednotne rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, v\nsúčasnosti však bola táto otázka predmetom prieskumu veľkého senátu najvyššieho súdu pod sp. zn.\n1VCdo/4/2025 a preto v zmysle vyššie uvedeného výkladu pre záver o prípustnosti dovolania nebolo\nurčujúce subsumovanie prvej vymedzenej otázky dovolateľom pod ustanovenie § 421 ods. 1 písm. c),\nresp. § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n\n14. Po konštatovaní prípustnosti dovolania pristúpil dovolací súd k meritórnemu dovolaciemu prieskumu\na posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t. j. z\nhľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke a eventuálneho\nodklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n15. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (účinného v čase postúpenia uplatnenej pohľadávky), ak\nje napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako\n90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke\nalebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku\nzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,\nktorá nie je bankou (ďalej len \"postupník\"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre\npostupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá\npre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo\nbanka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky\nuhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane\njeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho\nistého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri\npostúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj\ndokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo\npobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových\nvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu\nustanovených týmto zákonom.\n16. V napadnutom rozsudku v bode 29. odôvodnenia odvolací súd prezentoval názor, že „z právnej\núpravy ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj vychádzajúc z teleologického výkladu tohto\nzákonného ustanovenia, sledujúc účel a zmysel tejto právnej úpravy, má za to, že pred samotným\npostúpením pohľadávky banky na iný subjekt zákonná úprava vyžaduje osobitnú a samostatnú\npísomnú výzvu banky, v ktorej banka v relevantnej časovej súvislosti pred samotným uskutočnením\npostúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt vyzve tohto klienta na eventuálne zaplatenie a splnenie\nsi zameškaného záväzku voči banke s upozornením, že v súlade s dikciou ustanovenia § 92 ods. 8\nzákona o bankách, pokiaľ aj napriek písomnej výzve banky zostane naďalej klient nepretržite dlhšie\nako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke, môže\nbanka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť\naj inému subjektu aj bez súhlasu klienta.“ Žalobca v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie\nveci odvolacím súdom v otázke, či ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB predpokladá pre platné postúpenie\npohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo\ni len časti svojho peňažného záväzku, pričom mal za to, že za takúto možno považovať akúkoľvek\npísomnú výzvu banky klientovi, a teda prezentoval názor, že touto výzvou môže byť výzva banky podľa\nustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka alebo oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne\nsplatný.\n16.1. Dovolateľom vymedzenou prvou právnou otázkou (1/), ktorú považoval za otázku dovolacím\nsúdom rozhodovanú rozdielne, resp. za otázku, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nvyriešená jednotne, možno v súčasnosti pokladať za jednotne a ustálene vyriešenú rozsudkom veľkého\nsenátu sp. zn. 1VCdo/4/2025 z 30. júla 2025, v ktorom sa veľký senát zaoberal riešením otázok, „či\nvýzvou podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj výzva o mimoriadnej splatnosti\npodľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj výzva o vyhlásení predčasnej splatnosti ?“ a súvisiacou\notázkou „či ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky\nbanky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti\nsvojho peňažného záväzku, konkrétne či touto výzvou (ne)môže byť výzva banky podľa ustanovenia §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný?“. Veľký\nsenát najvyššieho súdu v predmetnom rozhodnutí podrobne analyzoval rozhodovaciu prax jednotlivých\nsenátov dovolacieho súdu (viď body 28. až 34. predmetného rozsudku) Po sumarizácii rozdielnej\nrozhodovacej praxe jednotlivých senátov v nastolenej otázke veľký senát dospel k záveru (zastal názor),\nktorý sa prejavil aj v právnej vete v znení: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre\nplatné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní\nso splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva\nbanky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za\npredčasne splatný.“ V bode 35. rozsudku sp. zn. 1VCdo/4/2025 z 30. júla 2025 veľký senát ďalej\n\ndodal: „Takýto výklad je podľa veľkého senátu najvyššieho súdu súladný s princípom zvýšenej ochrany\nspotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv\nvoči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania\nzmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán) a tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v §\n54 Občianskeho zákonníka. Možno k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým\nvýkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy.\nPredmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom\na účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný,\nhoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal\nmožnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne\nuhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o bankách). Ešte predtým\nako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať\nkroky predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým\nplatne zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle\n§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky\nbanky je teda existencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu“\nspotrebiteľovi, avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o\nbankách. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka\nžiadať o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu\ntroch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.\nNaproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku\npožadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších\npodmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce\nsa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení a preto pred\nsamotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak\nby zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitne\nuviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom.“\n17. Dovolateľ v druhej vymedzenej otázke vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. a), pri\nriešení ktorej sa odvolací súd mal odkloniť od rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo\ndňa 27. septembra 2023 a teda „či zákon vyžaduje kvalifikované požiadavky na túto výzvu, teda okrem\nvýzvy na zaplatenie, aj upozornenie, že pokiaľ aj napriek písomnej výzve banky zostane naďalej klient\nnepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku\nvoči banke, môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému\nzáväzku postúpiť aj inému subjektu aj bez súhlasu klienta.“ Odvolací súd prezentoval názor, že táto\nvýzva musí byť kvalifikovaná, nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka\njednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude\nbanka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka a preto\nnemožno považovať výzvy zo dňa 21. 10. 2019, resp. zo dňa 20. 11. 2019 za výzvy podľa § 92 ods.\n8 ZoB, z obsahu ktorých vyplýva, že ich účelom a cieľom bolo najmä dodržanie postupu v súvislosti s\nvyhlásením predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.\n(viď bod 27. napadnutého rozsudku). Podľa názoru dovolateľa takýto výklad z ustanovenia § 92 ods.\n8 ZoB absolútne nevyplýva. Dovolateľ mal za to, že uvedené ustanovenie predpisuje len obligatórnu\npísomnú formu výzvy banky voči svojmu klientovi a ak by zákonodarca mal zámer vyžadovať v tejto\nvýzve aj určité osobitné obsahové náležitosti, potom by tak bolo v zákonnom znení bezpochyby uvedené.\n17.1. Vec prejednávajúci senát aj pri riešení druhej (2/) dovolateľom nastolenej otázky poukazuje na\nrecentný rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1VCdo/4/2025 z 30. júla 2025, keď na záver bodu 35.\nodôvodnenia sa veľký senát zaoberal aj obsahovými náležitosťami výzvy podľa § 92 ods. 8 ZoB,\npričom prezentoval názor, že táto výzva má byť výzvou kvalifikovanou, keď uviedol: „obsahom výzvy\nbanky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer\nbanky previesť existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s\nupovedomením že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora.“\n18. Závery vyslovené v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1VCdo/4/2025 je možné plnohodnotne\naplikovať aj na prejednávanú vec a vec prejednávajúci senát nemá dôvod sa od záverov, resp. právneho\nnázoru vysloveného v predmetnom rozhodnutí odchýliť, keďže tento je pre senáty najvyššieho súdu\n\nzáväzný (§ 48 ods. 3 veta prvá CSP). Pokiaľ odvolací súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu,\nže postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v súlade s § 92 ods. 8 ZoB a neboli splnené zákonné\npodmienky, v dôsledku čoho postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa (banky) na žalobcu je\nneplatné a žalobca tak nie je aktívne vecne legitimovaný v danom spore, spor z hľadiska právneho\nposúdenia veci vo vymedzených právnych otázkach rozhodol vecne správne.\n19. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) CSP, keď\ntoto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, pretože s poukazom na\nrozhodnutie veľkého senátu sp. zn. 1VCdo/4/2025 z 30. júla 2025 bolo zistené, že v súčasnosti neexistuje\nrozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu v dovolateľom nastolenej právnej otázke a dovolateľ\nneopodstatnene namietal, že sa odvolací súd pri riešení ním nastolených právnych otázok odklonil od\nzáverov vyplývajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}