{"guid": "32cf2863-6c02-444b-8821-d8c4b5c3e22b:315888e0-5d8c-4694-88c2-f155d28d0469", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3620200154.1", "spisova_znacka": "2Cdo/68/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/68/2024 z 27. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2025, sp. zn. 2Cdo/68/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:3620200154.1", "identifikacne_cislo": "3620200154", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/315888e0-5d8c-4694-88c2-f155d28d0469", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3620200154.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3620200154.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3620200154.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/68/2024\n3620200154\n27. 11. 2025\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2025:3620200154.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: W. O., narodená V., bytom X., zastúpenej:\nMgr. Peter Švarc, advokát, so sídlom J. Kráľa 16, Bojnice, proti žalovanému: Mesto Partizánske, so\nsídlom Nám. SNP 212/4, Partizánske, IČO: 00 310 905, zastúpenému: JUDr. Ivana Magdolenová\nJoríková, advokátka, so sídlom Hrnčírikova 1/B, Partizánske, o nahradenie vyhlásenia vôle, vedenom na\nOkresnom súde Prievidza pod sp. zn. PE-5C/4/2020, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne z 30. novembra 2023 sp. zn. 17Co/108/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Partizánske (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. mája 2022\nč. k. 5C/4/2020-184 rozhodol tak, že nahradil vyhlásenie vôle žalovaného smerujúce k uzavretiu kúpnej\nzmluvy so žalobkyňou, ktorej predmetom sú spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 1/8 k nehnuteľnostiam:\nparcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX záhrada o výmere 667 m2 a parc. č.\nXXXX záhrada o výmere 462 m2 zapísaným v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade, katastrálnom\nodbore Z., LV č. XXXX, pre katastrálne územie Z., obec Z., okres Z. do svojho vlastníctva, za kúpnu\ncenu určenú podľa § 18 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. do vlastníctva bytov a nebytových priestorov v\nplatnom znení, vo výške 0,10 eur za 1 m2 pozemku, teda spolu za 14,11 eur, ktorú žalobkyňa zaplatí\nžalovanému do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom žalovaný prehlasuje, že na prevádzaných\nnehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva ani iné právne povinnosti voči\ntretej osobe, a že je ich výlučným vlastníkom a žalobkyňa prehlasuje, že prevádzané nehnuteľnosti\nnadobúda v stave, v akom sa v čase podpisu kúpnej zmluvy nachádzajú, že jej je ich stav známy a nemá\nvoči nemu žiadne výhrady (prvá výroková veta). Žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší\nsúdny úradník samostatným uznesením (druhá výroková veta).\n1.1. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 2, 6, § 3 ods. 1,\n2, 3, § 5 ods. 1 písm. b), e), § 13 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), § 18a ods. 1, 2, 3, § 19\nods. 1, § 23 ods. 1, § 27 ods. 2, 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\n(ďalej aj „BytZ“). V odôvodnení uviedol, že prednostne skúmal námietku premlčania vznesenú v konaní\nžalovaným podľa § 27 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. a dospel k záveru, že lehota do 31. 12. 1998\nsa týka vlastníkov domov a nie vlastníkov bytov, pričom žalobkyňa je vlastníčkou bytu v bytovom dome,\nteda nárok premlčaný nie je. Ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku žalovaného týkajúcu sa nesplnenia\nvecnej legitimácie žalobkyne na podanie tejto žaloby. K veci samej súd prvej inštancie konštatoval, že\npredmetné dva pozemky predstavujú spolu priľahlý pozemok k bytovému domu s. č. XXX v zmysle\nustanovenia § 2 ods. 6 BytZ a podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a 2 BytZ je preto ich spoluvlastníctvo\nnerozlučne spojené s vlastníctvom bytu. Keďže priľahlý pozemok nebol pri prevode bytov prevedený do\n\nspoluvlastníctva vlastníkov bytov, ale ostal vo vlastníctve obce - žalovaného, a žalobkyňa požiadala o\nprevod spoluvlastníckeho podielu, vznikla žalovanému povinnosť podľa ustanovenia § 18a ods. 3 BytZ\npodiel na predmetnom priľahlom pozemku previesť. Pretože tak na výzvu žalobkyne neurobil, súd prvej\ninštancie na základe ustanovenia § 27 ods. 2 a 3 BytZ rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že prejav\nvôle žalovaného smerujúci k predaju spoluvlastníckeho podielu nahradil.\n1.2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s §\n262 ods. 2 CSP.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného\nrozsudkom z 30. novembra 2023 sp. zn. 17Co/108/2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil\n(prvá výroková veta) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 % (druhá výroková veta).\n2.1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.\n2.2. Zaoberajúc sa v prvom rade procesnými námietkami žalovaného, týkajúcimi sa nedodržania\npostupu podľa § 118 ods. 2 CSP a vykonania výsluchu svedka po koncentrácii konania, tieto vyhodnotil\nako nedôvodné.\n2.3. Odvolací súd uviedol, že k otázke premlčania žalovaný síce správne v odvolaní uviedol, že na\npremlčanie uplatneného nároku sa vzťahuje trojročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka,\nno začiatok plynutia premlčacej doby predstavuje deň, v ktorom bola obci doručená žiadosť o prevod.\nKomentár k zákonu č. 182/1993 Z. z. v ustanovení § 18a ods. 3 k tomu uvádza: „Právo na prevod\nspoluvlastníckeho podielu na pozemku sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa\nObčianskeho zákonníka, pričom táto začne plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola obci\ndoručená riadna žiadosť o prevod.“ (Valachovič, M., Grausova, K., Cirak, J.: Zákon o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2012). V posudzovanom prípade bola žiadosť\nobci doručená dňa 20. decembra 2019 a žaloba podaná na súd dňa 3. februára 2020, z čoho je zrejmé,\nže k uplynutiu premlčacej doby v zmysle vyššie uvedeného nedošlo a žaloba bola podaná včas.\n2.4. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nepochybil ani ohľadom vecného záveru, že\npredmetné pozemky predstavujú ako celok pozemok priľahlý k bytovému domu, keď zo skutkových\nzistení súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetné pozemky ako celok spĺňajú zákonnú definíciu\npriľahlého pozemku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 BytZ. Odvolací súd sa stotožnil so žalovaným, že\nstanovisko MF SR oboznámené v konaní predstavuje pre súd iba všeobecný a nezáväzný názor, a že je\npotrebné prihliadať, na čo pozemky slúžia, a čo sa na nich nachádza. Hoci súd prvej inštancie stanovisko\nMF SR predložené žalobkyňou oboznámil a aj citoval v napadnutom rozhodnutí, neobstojí námietka, že\nna tomto stanovisku založil východiská rozhodnutia bez prihliadnutia na faktické individuálne pomery\nna mieste samom; práve naopak. Za účelom zistenia faktických pomerov vykonal súd prvej inštancie\nobhliadku pozemkov a k historickým súvislostiam vychádzal zo svedeckých výpovedí a podkladov\nkatastra. Z uvedených dôkazov zistil, že predmetné pozemky bezprostredne susedia so stavbou\nbytového domu, sú prakticky od počiatku existencie bytového domu užívané ako záhrady vlastníkmi\n(nájomcami) bytov v bytovom dome na pestovanie ovocia a zeleniny, umiestnenie krbov, umiestnenie\nstudní na polievanie, a boli oplotené prinajmenšom už od rokov 1982-1984. Tieto skutkové východiská\nnapokon žalovaný ani nenamietal. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že predmetné pozemky neslúžia na spoločné\nužívanie a neslúžia výlučne bytovému domu, keďže z predmetných pozemkov užíva každý vlastník\nbytu len reálne odčlenenú časť prislúchajúcu ku vchodu do jeho bytu (jeden vlastník bytu dokonca na\numiestnenie stavby garáže), a to na základe nájomnej zmluvy so žalovaným, v dôsledku čoho niektorí\nvlastníci bytov užívajú len reálne odčlenenú časť pozemku parc. č. XXXX a vôbec neužívajú pozemok\nparc. č. XXXX, a naopak; odvolací súd uviedol, že uvedené užívanie charakter priľahlých pozemkov\nv zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 BytZ nevylučuje, pretože zákon výslovne počíta aj s možnosťou užívania\npriľahlého pozemku, teda aj jeho časti, výlučne len niektorým vlastníkom bytu (§ 19 ods. 4 BytZ). Hoci\nteda každý z vlastníkov bytov užíva reálne odčlenenú časť niektorého z predmetných pozemkov, má\ntento spôsob užívania základ v tom, že sa jedná o pozemky určené na spoločné užívanie a slúžiace\nvýlučne bytovému domu. Na tom nič nemení ani umiestnenie stavby garáže jedného z vlastníkov bytov\nna takto jemu vyčlenenej časti pozemku, pretože sa jedná len o jednu z možných foriem užívania\npriľahlého pozemku výlučne len niektorým z vlastníkov bytov. Odvolací súd za nedôvodnú považoval aj\n\nnámietku, že v čase vzniku bytového domu, teda v čase Baťovskej výstavby v Partizánskom (vtedajších\nBaťovanoch) neboli pozemky medzi bytovými domami určené na spoločné užívanie a takéto užívanie\nnebolo v súlade s konceptom Baťovskej architektúry. Vymedzenie pojmu priľahlého pozemku v zmysle\ncitovanej definície zaviedla novela Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 151/1995 Z.\nz. s účinnosťou od 1. augusta 1995. Uvedeným zákonným vymedzením preto nemožno posudzovať\nstav, ktorý tu existoval v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia a nemožno izolovane prihliadať len\nna urbanistický zámer v čase výstavby. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo,\nže faktický stav na predmetných pozemkoch je desaťročia nezmenený a plne zodpovedá charakteru\npriľahlého pozemku v zmysle citovanej zákonnej definície. Za danej situácie nepovažuje odvolací súd\nza nevyhnutné mať jednoznačne zistené, ako, kedy a kým bol spôsob užívania predmetných pozemkov\nurčený. Desaťročia trvajúci, nezmenený a pokojný užívací stav je dostatočne preukazný k tomu, že k\nurčeniu užívacích pomerov tak ako boli zistené, v minulosti došlo a nejedná sa len o svojvôľu vlastníkov\nbytov. Neobstojí námietka žalovaného, že existujúci užívací stav je daný len na základe nájomných\nzmlúv uzavretých medzi vlastníkmi bytov a žalovaným, keď je zrejmé, že daný užívací stav tu existoval\ndávno pred jeho „právnym ošetrením“ formou nájomných zmlúv. Nezodpovedá dlhodobému pokojnému\nužívaciemu stavu zistenému v tomto prípade, že by nikdy nebolo zámerom, aby pozemky medzi\ntzv. „osmidomkami“ v Partizánskom boli vlastníctvom vlastníkov bytov v bytových domoch, a že tieto\npozemky mali tvoriť oddychovú zónu a ako verejná zeleň slúžiť širokej verejnosti. Takéto tvrdenie je\nnapokon čiastočne v rozpore aj s konaním samotného žalovaného, ak v minulosti pozemky prenajal\nlen vlastníkom bytov do užívania.\n2.5. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd i námietku nedostatku vecnej legitimácie žalobkyne, ktorú\nžalovaný zakladá na tom, že priľahlý pozemok môže byť v zmysle zákona o bytoch len v podielovom\nspoluvlastníctve vlastníkov bytov a nikoho iného, a preto mali byť podľa žalovaného stranou sporu\nvšetci vlastníci bytov ako nerozlučné spoločenstvo. S poukazom na § 18a ods. 3 BytZ konštatoval, že\npovinnosť obce nie je viazaná na žiadosť všetkých vlastníkov bytov a zároveň citované ustanovenie\nvýslovne konštatuje, že žiadosť sa týka len prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti vyplývajúcej\nzo zákona. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňou uplatnené právo nie je z hľadiska hmotnoprávneho\nprávom spoločným, a preto bola žalobkyňa oprávnená ho uplatniť i samostatne. Napokon aj v prípade,\nkedy by obec prevádzala podiel na priľahlom pozemku zmluvou dobrovoľne, bola by zmluva uzatvorená\nlen medzi obcou a konkrétnym jedným vlastníkom bytu. Úplne bez vplyvu ostáva absencia jej manžela\nv konaní, pretože predmetnou zmluvou nadobudne žalobkyňa len príslušenstvo bytu, ktorý je v jej\nvýlučnom vlastníctve (nie v BSM).\n2.6. Vzhľadom na všetko uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako\nvecne správne.\n2.7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP.\n3.1. Dovolateľ uviedol, že už pri svojom prvom úkone, ktorý mu v konaní patril (písomné vyjadrenie\nk žalobe z 23. októbra 2020), vzniesol námietku premlčania. Žalobkyňa s námietkou premlčania\nnesúhlasila, nesúhlas odôvodnila vo vyjadrení z 20. novembra 2020. Súd prvej inštancie sa k uplatnenej\nnámietke premlčania vyjadril v bode 23. odôvodnenia rozsudku a námietku premlčania posúdil\nako nedôvodnú. S jeho právnym posúdením uplatnenej námietky premlčania žalovaný nesúhlasil,\nčo namietal aj vo svojom odvolaní. K tejto námietke žalovaného sa odvolací súd vyjadril v bode\n16. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného,\nže právo na prevod sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť dňom\ndoručenia žiadosti o prevod. Odvolací súd lehotu počítal odo dňa 20. decembra 2019 a konštatoval, že\nžaloba bola podaná včas. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobkyňa v minulosti podala\nsvoju žiadosť o prevod spoluvlastníckeho podielu opakovane, žiadosť žalobkyne doručená dňa\n20. decembra 2019 žalovanému je žiadosťou v poradí poslednou. V tejto súvislosti poukázal\nna zápisnicu z pojednávania z 9. septembra 2021, kde na otázku právneho zástupcu žalobkyne na\nžalobkyňu, či má žalobkyňa vedomosť, kedy sa prvýkrát domáhala odkúpenia pozemku, žalobkyňa\nuviedla, že to bolo v rokoch 2001 až 2002. Na základe uvedeného v tomto spore vznikla významná\n\nprávna otázka, ktorá podľa názoru žalovaného bola nesprávne právne posúdená, a to otázka, či\nrozhodujúcim momentom, od ktorého začína plynúť trojročná premlčacia doba na podanie žaloby o\nnahradenie prejavu vôle obce uzavrieť kúpnu zmluvu podľa § 18a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. je\ndoručenie v poradí prvej žiadosti o prevod obci, alebo či takúto žiadosť o prevod možno podať\naj opakovane s tým, že trojročná premlčacia doba plynie vždy nanovo od doručenia tej-ktorej žiadosti\nobci. Žalovaný má za to, že žiadosť o prevod spoluvlastníckeho podielu síce možno podať opakovane,\nale rozhodujúcim momentom pre začatie plynutia premlčacej doby je doručenie v poradí prvej žiadosti\no prevod obci. Na základe dokazovania v spore to znamená, že podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne\nna pojednávaní 9. septembra 2021 sa jej právo na prevod spoluvlastníckeho podielu podľa zákona č.\n182/1993 Z. z. premlčalo najneskôr už v roku 2004 až 2005, a teda námietka premlčania\nbola zo strany žalovaného vznesená dôvodne a žaloba mala byť zamietnutá. Skutočnosť, že\nžalobkyňa podala svoju žiadosť opakovane, preukazuje aj jej žiadosť z 29. novembra 2016, doručená\nžalovanému dňa 2. decembra 2016, ktorou si rovnako uplatnila právo na prevod spoluvlastníckeho\npodielu na pozemkoch parc. č. XXXX a parc. č. XXXX. Právne posúdenie tejto právnej otázky odvolacím\nsúdom bolo nesprávne, pričom ak by odvolací súd túto právnu otázku posúdil správne, pri uplatnenej\nnámietke premlčania žalovaným by to muselo viesť k jeho úspešnosti v spore.\n3.2. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n4. Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne vyjadrila tak, že rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho\nsúdu považuje za vecne aj právne správne. Uviedla, že žalovaný opätovne poukazuje na\npremlčanie žalovaného nároku, ale na základe doteraz neuvedeného odôvodnenia a s poukazom na\ndoteraz nepredložený dôkaz (žiadosť o odpredaj spoluvlastníckeho podielu z 20. novembra 2016). Celé\nzdôvodnenie námietky premlčania v dovolaní vrátane uvedenej žiadosti považuje za novoty, ktoré strana\nv konaní na súde prvej inštancie neuplatnila, a ktoré s poukazom na § 435 CSP nemožno uplatniť\nv dovolaní. K samotnej námietke premlčania poukázala na svoje vyjadrenie z 20. novembra 2020.\nZdôraznila, že žalovaný si dlhodobo v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neplnil zákonnú povinnosť previesť na ňu\nspoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku. Nerešpektovaním, porušovaním a obchádzaním zákona\ntak spôsobil dlhoročné odďaľovanie a nesplnenie oprávneného nároku žalobkyne ako občianky\nmesta, ktorej práva mal chrániť a pomáhať uplatňovať. Za tejto situácie považuje vznesenie námietky\npremlčania za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere poukázala na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016 sp. zn. 3Cdo/441/2013 a na uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 20. apríla 2011 sp. zn. II. ÚS 176/2011. Pokiaľ ide o žalovaným položenú otázku\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, predmetná právna otázka bola v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu riešená, a to v súvislosti s premlčaním majetkového práva na prevod vlastníctva bytu. K tejto\notázke sa dovolací súd vyjadril uznesením z 21. decembra 2010 sp. zn. 6Cdo/37/2010, v ktorom\nvyvodil nasledovný záver: „Majetkové právo na prevod vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z. z.\nsa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok\nmohol byť uplatnený po prvýkrát. Opakovaná žiadosť nájomcu bytu o prevod vlastníctva bytu, pri\nsplnení ostatných podmienok podľa právneho stavu v čase jej podania, má za následok vznik nového\nsubjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty na\nsplnenie tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti.“ Nakoľko z účelu zákona č. 182/1993 Z. z. je\nzjavná analógia práva na prevod vlastníctva bytu a prevod vlastníctva priľahlého pozemku, považuje\npredmetnú právnu otázku za zodpovedanú. Tým, že právna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, už bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená, absentuje v\ndovolaní dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie\nžalovaného odmietol alebo ho zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods.\n1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie ako neprípustné\ntreba odmietnuť.\n\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného\nsporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie\nbyť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci\nkonania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,\n5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej\núpravy).\n7. Najvyšší súd opakovane vyslovil názor, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme\nzaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo,\nsúčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to\npre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015).\n8. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Cdo/209/2015, 3Cdo/36/2016, 5Cdo/264/2014, 1Cdo/334/2013). Právnu úpravu dovolania\na dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť,\nnemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/348/2013, 3Cdo/319/2013, 3Cdo/357/2016,\n3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Z\nustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak\nto zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach §\n420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie\nprávnej otázky). Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť\na dôvodnosť dovolania.\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať\nnedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je\n(procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a\nnáležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §\n432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah,\nktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Žalovaný prípustnosť podaného dovolania vyvodil z nesprávneho právneho posúdenia veci\nodvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP v otázke ním vznesenej námietky premlčania\nnároku žalobkyne.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n13. Zo zákonného znenia ustanovenia § 421 ods. l CSP je zrejmé, že na to, aby mohol dovolací\nsúd podrobiť dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vecnému preskúmaniu v dovolacom\nkonaní z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedeného pod písmenom a) až c) ustanovenia § 421\nods. 1 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie\ndovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v zákone (§ 431 až § 435 CSP).\n\n14. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1\npísm. b) CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa ako\nprocesnej strany a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom, uviesť ako ju riešil odvolací\nsúd a b) uviesť ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018).\n15. Žalovaný v dovolaní ako otázku doposiaľ dovolacím súdom neriešenú označil otázku: „Či\nrozhodujúcim momentom, od ktorého začína plynúť trojročná premlčacia doba na podanie žaloby o\nnahradenie prejavu vôle obce uzavrieť kúpnu zmluvu podľa § 18a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.\nje doručenie v poradí prvej žiadosti o prevod obci, alebo či takúto žiadosť o prevod možno podať aj\nopakovane s tým, že trojročná premlčacia doba plynie vždy nanovo od doručenia tej-ktorej žiadosti obci.“\n16. Žalovaný namietal, že odvolací súd premlčaciu lehotu počítal odo dňa doručenia v poradí poslednej\nžiadosti žalobkyne o prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku, hoci žalobkyňa podala takých\nžiadostí viac, o čom svedčí jej výpoveď na pojednávaní dňa 9. septembra 2021 i žiadosť z 29. novembra\n2016, doručená žalovanému dňa 2. decembra 2016, ktorú k dovolaniu pripojil.\n17. Žalovaný má naopak za to, že žiadosť o prevod síce možno podať opakovane, ale rozhodujúcim\nmomentom pre začatie plynutia premlčacej doby je doručenie v poradí prvej žiadosti o prevod obci.\n18. Skúmajúc splnenie podmienok dovolacieho konania, dovolací súd preveril obsah súdneho spisu\na zistil, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 26. októbra 2020 o. i. vzniesol námietku premlčania\nžalobou uplatneného nároku, ktorú odôvodnil nasledovne: „Žalovaný taktiež považuje za významné\naj časové hľadisko, keď ustanovenie § 27 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov predpokladá lehotu na\nusporiadanie vzťahov do súladu s ustanoveniami § 6, § 7, § 8, § 9, § 10 a § 23 zákona o vlastníctve bytov\nnajneskôr do 31. decembra 1998. V druhej vete daného ustanovenia je uvedené, že vlastníci domov\nmôžu podať návrh na súd, aby vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov uložil splnenie týchto\npovinností. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 3. februára 2020, t. j. s odstupom času viac ako 21\nrokov. Žalovaný však má za to, že právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle v súvislosti so záväzkom\nvlastníka bytového domu previesť spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam\ndomu je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu. Na tomto mieste zdôrazňujeme, že nejde o\nžalobu o určenie spoluvlastníckeho podielu niektorého z domnelých spoluvlastníkov nehnuteľností, pri\nktorej je námietka premlčania z dôvodu nepremlčateľnosti vlastníckeho práva vylúčená. V danom\nprípade sa uplatňuje právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktoré sa vzhľadom na lehotu špecifikovanú\nv ustanovení § 27 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov premlčalo ku dňu 31. decembra 2001.\nŽalovaný preto na tomto mieste vznáša námietku premlčania žalobou uplatneného práva.“\n19. Súd prvej inštancie v rozsudku z 9. mája 2022 v bode 23. o. i. uviedol: „Súd skúmal prednostne\nnámietku premlčania vznesenú žalovaným podľa § 27 ods. 3 zákona č. 183/1993 Z. z. a dospel k\nzáveru, že lehota do 31. 12. 1998 sa týka vlastníkov domov a nie vlastníkov bytov, pričom žalobkyňa je\nvlastníčkou bytu v bytovom dome, teda nárok premlčaný nie je.“\n20. Dovolateľ v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie v čl. III uviedol, že trvá na\nvznesenej námietke premlčania. Podľa jeho názoru: „Námietka premlčania bola uplatnená dôvodne,\nnakoľko žalobkyňa si svojou žalobou uplatnila majetkové právo, ktoré premlčaniu podlieha, a to vo\nvšeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Podľa názoru žalovaného nie je žiadny relevantný dôvod, pre\nktorý by sa na daný vzťah nemali aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní,\nnakoľko zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neobsahuje žiadnu špeciálnu úpravu\npremlčania a ani premlčanie nároku nevylučuje.“\n21. Odvolací súd na túto odvolaciu argumentáciu žalovaného reagoval v bode 16.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku: „K otázke premlčania žalovaný síce správne v odvolaní uviedol,\nže na premlčanie uplatneného nároku sa vzťahuje trojročná premlčacia doba podľa Občianskeho\nzákonníka, no začiatok plynutia premlčacej doby predstavuje deň, v ktorom bola obci doručená žiadosť\no prevod. Komentár k zákonu č. 182/1993 Z. z. v ustanovení § 18a ods. 3 k tomu uvádza: „Právo na\nprevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe\npodľa Občianskeho zákonníka, pričom táto začne plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola obci\ndoručená riadna žiadosť o prevod.“ (Valachovič, M., Grausova, K., Cirak, J.: Zákon o vlastníctve bytov a\n\nnebytových priestorov. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2012). V posudzovanom prípade bola žiadosť obci\ndoručená dňa 20. 12. 2019 a žaloba podaná na súd dňa 03. 02. 2020, z čoho je zrejmé, že k uplynutiu\npremlčacej doby v zmysle vyššie uvedeného nedošlo a žaloba bola podaná včas.“\n22. Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného\ndovolania.\n23. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n24. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo\noslabenie práva protistrany.\n25. Dovolací súd konštatuje, že tzv. novoty nie sú v zásade v dovolacom konaní prípustné, pretože\ndovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy\nuplatňovanie práva novôt. Podľa § 442 CSP je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako\nho zistil odvolací súd, a preto skutkovým podkladom pre rozhodnutie dovolacieho súdu môžu byť\nlen tie skutočnosti a dôkazy, ktoré strany uviedli v konaní pred súdom prvej inštancie alebo pred\nodvolacím súdom, a to v takom rozsahu, ako sú uvedené v súdnom spise alebo v odôvodnení\nrozhodnutí súdov nižších inštancií (MESIARKINOVÁ, Soňa. § 435 [Uplatnenie prostriedkov procesného\nútoku a prostriedkov procesnej obrany]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,\nMESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2.\nvydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1611).\n26. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje i na uznesenie sp. zn. 3Cdo/227/2011 (publikované v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod\nč. 50/2014), v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právnu vetu, že „dovolacie konanie má\nprieskumnú povahu, so zreteľom na ktorú v dovolaní nemožno uplatniť také „nové“ skutočnosti alebo\ndôkazy vo veci samej, ktoré pri rozhodovaní nemali možnosť vziať na zreteľ už súdy nižších stupňov“.\n27. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný v konaní vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania\nžalobou uplatneného práva, ktorú odôvodnil konkrétnymi skutkovými okolnosťami, spočívajúcimi v tom,\nže podľa jeho názoru ustanovenie § 27 ods. 3 BytZ stanovuje lehotu na usporiadanie vzťahov\nv súlade s ustanoveniami § 6, § 7, § 8, § 9, § 10 a § 23 BytZ, vrátane vzťahu medzi stranami, ktorý\nje predmetom tohto sporu, najneskôr do 31. decembra 1998; inak môžu vlastníci domov podať návrh\nna súd, aby vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov bolo uložené splnenie týchto povinností.\nŽalobkyňa podala žalobu na súd dňa 3. februára 2020, teda po uplynutí všeobecnej zákonnej premlčacej\nlehoty podľa Občianskeho zákonníka v trvaní troch rokov. Súd prvej inštancie i odvolací súd sa s\nnámietkou premlčania žalovaného riadne vysporiadali (body 20. až 23. tohto uznesenia).\n28. V dovolacom konaní žalovaný námietku premlčania odôvodnil odlišnými skutkovými okolnosťami,\nspočívajúcimi v tom, že zo strany žalobkyne nešlo o prvú, ale o opakovanú žiadosť o odpredaj\nspoluvlastníckeho podielu k priľahlému pozemku, o čom predložil doposiaľ neprodukovaný listinný dôkaz\n(žiadosť žalobkyne z 29. novembra 2016), v dôsledku ktorej skutočnosti považoval nárok žalobkyne za\npremlčaný.\n29. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaný v dovolaní síce namieta nesprávne\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle odklonu rozhodnutia odvolacieho súdu od súdnej\npraxe dovolacieho súdu, ale odklon zakladá na skutkových okolnostiach, ktoré v prvoinštančnom, ani\nv odvolacom konaní neuvádzal. Námietka, že zo strany žalobkyne nešlo o prvú, ale o opakovanú\nžiadosť o odpredaj spoluvlastníckeho podielu k priľahlému pozemku, nebola dovolateľom uplatnená\nv prvoinštančnom, ani v odvolacom konaní. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že žalovaný mal v\nkonaní pred súdom prvej inštancie, ako i odvolacím súdom, objektívne vytvorenú procesnú možnosť\nvyužiť svoje právo uviesť skutočnosti, z ktorých v dovolacom konaní vyvodzoval nesprávny procesný\npostup súdov nižších inštancií. Ak tak neurobil, nemožno vytýkať súdu prvej inštancie a odvolaciemu\nsúdu, že k týmto skutočnostiam neprihliadli.\n\n30. Pokiaľ žalovaný argumentuje poukazom na zápisnicu z pojednávania z 09. 09. 2021, podľa ktorej\nžalobkyňa na otázku svojho právneho zástupcu, kedy sa prvýkrát domáhala odkúpenia pozemku,\nuviedla, že to bolo v rokoch 2001 až 2002, z čoho žalovaný dovodzuje opodstatnenosť v dovolaní\nvznesenej námietky premlčania, dovolací súd poznamenáva, že na účinné vznesenie námietky\npremlčania nepostačuje len skutkové tvrdenie veriteľa (tu žalobkyne) o momente vzniku jeho práva, ale\nvyžaduje sa komisívne správanie dlžníka (v tomto prípade žalovaného) spočívajúce v riadne vznesenej\nnámietke premlčania práva. Ani v dôsledku márneho uplynutia premlčacej doby totiž k zániku práva\nnedochádza. Či k odopretiu ochrany premlčanému právu zo strany súdu dôjde závisí od toho, či dlžník\nuplatní svoje vlastné subjektívne právo vzniesť námietku premlčania, pretože súdna vymáhateľnosť\npráva veriteľa zaniká až momentom účinného vznesenia námietky premlčania. Povinnosť súdu prihliadať\nna premlčanie práva ex offo je daná len vo vzťahu k spotrebiteľským sporom, čo nie je prejednávaný\nprípad.\n31. Vzhľadom na to je možné konštatovať, že v prípade argumentácie uvedenej žalovaným v dovolacom\nkonaní ide o nový prostriedok procesnej obrany, ktorý v zmysle § 435 CSP nemožno uplatňovať.\nDovolateľ tak uplatnený dovolací dôvod nevymedzil spôsobom vyplývajúcim z § 435 CSP. Absenciu\nuvedeného považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania pre neprípustnosť (§ 447 písm. f) CSP).\n32. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania\nvoči neúspešnému žalovanému v súlade so zásadou úspechu vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP s tým,\nže o výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}