{"guid": "81427596-b081-4b5d-a467-a40e86a732f7:6aa6aaa8-b37a-4c20-91a0-89d0a64fd1be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3123202808.1", "spisova_znacka": "4ObdoZ/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ObdoZ/1/2025 z 26. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2025, sp. zn. 4ObdoZ/1/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:3123202808.1", "identifikacne_cislo": "3123202808", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191", "nazov": "ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6aa6aaa8-b37a-4c20-91a0-89d0a64fd1be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3123202808.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3123202808.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3123202808.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4ObdoZ/1/2025\n3123202808\n26. 11. 2025\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2025:3123202808.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu Ing. L. U., narodený\nXX. K. XXXX, O. XX, X., právne zastúpený advokátskou kanceláriou MINAT Law s. r. o., Prievozská\n6A, Bratislava, proti žalovanému 1/ Ing. J. P., narodený XX. H. XXXX, O.. P. XXX/X, L., 2/ VEHOX,\nspoločnosť s ručením obmedzeným, Kukučínova 1305, Púchov, IČO: 31 565 263, obaja právne\nzastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., Pluhová 29, Bratislava, o\nzaplatenie 11 500 eur s príslušenstvom, konajúc o dovolaní žalovaného 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. /4/2024-100 zo dňa 12. decembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\nKonanie na súde prvej inštancie\n1. Okresný súd Trenčín, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. 22CbZm/2/2023-65 zo dňa 6. novembra\n2023, uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 11\n500 eur s úrokom z omeškania 6 % ročne zo sumy 10 000 eur odo dňa 2. mája 2020 do 1. februára 2021,\núrok vo výške 6 % ročne zo sumy 20 000 eur odo dňa 2. februára 2021 do 6. augusta 2021, úrok vo výške\n6 % ročne zo sumy 12 500 eur odo dňa 7. augusta 2021 do 16. júna 2022, úrok vo výške 6 % ročne zo\nsumy 11 500 eur odo dňa 17. júna 2022 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 38,33 eura ako 1/3\nzmenkovej sumy, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný vzťah posúdil ako zmenkovo právny a\naplikoval naň ustanovenia § 48 ods. 1, § 75 ods. 1, § 32 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový\na šekový v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon zmenkový a šekový“) a ustanoveniam § 150\nods. 1 a § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“).\n2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca si titulom zmeniek uplatňoval svoje\nzmenkové právo ako nespornej pohľadávky voči žalovaným. Prvopisy zmeniek boli súdu predložené\na súd konštatoval, že obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Spornou otázkou v konaní bolo, či je\nžalobca v predmetnom konaní popri predložení zmeniek povinný pre úspech v konaní preukázať tiež\nexistenciu záväzku, ktorý predložené zmenky zabezpečovali, obzvlášť za situácie, keď podľa žalovaných\nsám žalobca kauzu zmenky v žalobe uvádza. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že za preukázané nebolo možné považovať skutkové tvrdenie žalovaných o tom, že vymedzenie\nkauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu v žalobe. Samotné skutkové tvrdenie žalobcu popisujúce\ndej zahŕňajúci uzavretie zmluvy o pôžičke, nie je podľa súdu prvej inštancie možné považovať za\nvymedzenie kauzálneho vzťahu. Uviedol, že zmenka je oddelená od tzv. kauzy, pričom je zároveň tzv.\nnesporným záväzkom, a teda majiteľ zmenky nemusí preukazovať v súvislosti s vymáhaním zmenky nič\n\niné, než to, že je jej majiteľom. Nie je jeho povinnosťou preukazovať zmenkovému dlžníkovi, že sumu\nuvedenú v zmenke aj dlhuje. Záväzok zo zmenky je nesporným, a teda ak spĺňa formálne náležitosti,\nzabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (v tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/21/2012). Spornou otázkou bolo, či je možné, aby\npopri sebe existovali dve zmenky. Podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané skutkové tvrdenie\nžalovaných, o tom, že by jedna zmenka mala nahradiť druhú, a teda, že by nemohli popri sebe existovať.\nRovnako nemal za preukázané tvrdenie žalovaných o nesúlade konania žalobcu s dobrými mravmi alebo\npoctivým obchodným stykom a na tomto základe žalobe vyhovel.\nKonanie na odvolacom súde\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/, o ktorom Krajský súd\nv Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozhodol tak, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,\nkeď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho\npotvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.\n4. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom na základe\nriadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, svoje rozhodnutie odôvodnil\nv súlade s ustanoveniam § 220 ods. 2 CSP a s námietkami žalovaných sa riadne vysporiadal. Uviedol,\nže z predmetných vystavených zmeniek vyplýva, že aj keď na nich boli uvedené rôzne sumy vyjadrené\nčíslom a slovom, v zmysle § 6 ods. 1 zákona zmenkového a šekového platí suma na zmenke vyjadrená\nslovom (t.j. 10 000,- eur) Napriek tomu, že žalobca požičal žalovanému 1/ sumu 25 000 eur (navýšenú\nDodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke), s poukazom na zmenky si uplatnil od žalovaných 1/ a 2/ len sumu 20\n000 eur poníženú o už zaplatenú sumu 8 500 eur, t.j. uplatnil si len sumu 11 500 eur. Podľa odvolacieho\nsúdu neobstojí tvrdenie žalovaných, že pokiaľ by nenastala nezrovnalosť v písaní zmenkovej sumy\nčíslom a slovom, tak by mal žalobca nárok na zaplatenie 50 000 eur po odrátaní uvedených platieb, keď\nmajú za to, že takýto výklad zmenkového práva je v príkrom rozpore s dobrými mravmi a v tejto súvislosti\npoukazovali žalovaní 1/ a 2/ na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 47/2019. Odvolací súd\nuviedol, že predmetom uvedeného rozhodnutia bolo riešenie uplatňovania úroku zo zmenkového vzťahu\na nároku na úrok z omeškania z kauzálneho záväzku, a to s poukazom na ručiteľský záväzok, ktorý\nmá akcesorickú povahu a je záväzkom existujúcim vedľa hlavného záväzku, ktorým je vzťah veriteľa a\ndlžníka. Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu taktiež uviedol, že žalobca okrem istiny vo výške 11 500\neur uplatňuje len zaplatenie 6 % úroku v súlade s § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Žalobca\nsi neuplatňuje úroky z omeškania. S poukazom na uvedené nemožno podľa názoru odvolacieho súdu\nna daný stav aplikovať rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019. Naviac konštatoval, že\nžalobca si sumu 50 000 eur neuplatňuje a ak by taká situácia nastala, takému právu by súd neposkytol\nochranu, keďže predmetom pôžičky bolo len 25 000 eur.\n5. Na odvolaciu námietku žalovaných, že sa súd prvej inštancie nezaoberal ich námietkami ohľadom\ntvrdenia, že zmenky boli vystavené ako zmenky zabezpečovacie, ktoré zabezpečujú splnenie jednej\npovinnosti žalovaného 1/, a to povinnosti vrátiť pôžičku zo zmluvy o pôžičke, pričom podľa ich tvrdenia\nzmenka 1 nemá žiadnu kauzu, pretože zanikla najneskôr dňom podpísania Dodatku č. 3 a vystavenia\nzmenky 2, odvolací súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v zmysle § 17 ods. 1 zákona zmenkového\na šekového, ak chcel žalovaný 2/ ako avalista s úspechom uplatňovať v konaní tzv. kauzálne námietky,\nmusel by tvrdiť a preukázať, že s veriteľom (majiteľom zmenky, resp. remitentom) uzavrel dohodu, z\nktorej vyplýva pre neho oprávnenie vznášať takéto kauzálne námietky. Teda uplatňovať voči majiteľovi\nzmenky, resp. remitentovi kauzálne námietky vyplývajúce z ich vzájomného mimozmenkového vzťahu\nmôže len vtedy, ak to vyplýva zo zmluvy, resp. dohody, v ktorej boli upravené podmienky, ktoré oprávňujú\nzmenkového ručiteľa na uplatnenie kauzálnych námietok voči majiteľovi zmenky, resp. remitentovi, čo\nv tomto prípade preukázané nebolo.\n6. Odvolací súd uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ svoje tvrdenia o tom, že zmenka 1 a zmenka 2\nnemajú existovať popri sebe a že zmenka 2 mala nahradiť zmenku 1, nepodložili žiadnymi dôkaznými\nprostriedkami a tieto skutočnosti len tvrdili. Ako už bolo vyššie uvedené zmenka 1 bola vystavená pri\npodpise zmluvy o pôžičke a splatná mala byť v deň pôvodne dohodnutej splatnosti podľa zmluvy o\npôžičke. Zmenka 2 bola vystavená v deň uzavretia Dodatku č. 3 k zmluve o pôžičke (aj keď zmenka\n2 na Dodatok č. 3 neodkazuje) a bola splatná podľa novo určenej doby splatnosti v zmysle Dodatku\nč. 3. Obidve zmenky mali slovom uvedenú sumu desaťtisíc eur. Skutočnosť, že dňa 29. júna 2020\n\nvystavil žalovaný 1/ ako dlžník zmenku splatnú dňa 1. februára 2021, hoci už dňa 29. októbra 2019 bola\nvystavená zmenka, ktorá mala byť splatná dňa 1. mája 2020, nerobí zmenku 1 neplatnou a nespôsobuje\nzánik tejto zmenky 1 po vydaní zmenky 2. Podľa odvolacieho súdu na tom nič nemení ani skutočnosť a\ntvrdenie žalovaných, že žalovaný čiastočne plnil po splatnosti zmenky 2 sumu 7 500 eur dňa 6. augusta\n2021 a sumu 1 000 eur dňa 16. júna 2022. Odvolací súd uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaných,\nže neexistuje kauza zmenky 1, ktorá zanikla vystavením zmenky 2 a že použitie oboch zmeniek v tomto\nkonaní je len účelovou snahou žalobcu zhojiť svoj omyl vypisovaním zmeniek, kde sa nezhoduje suma\nslovom a číslom, čo je konanie, ktoré podľa názoru žalovaných nemôže požívať súdnu ochranu a je\nrozporné s dobrými mravmi, ako aj s poctivým obchodným stykom. Odvolací súd dospel k záveru, že ani\nsúd prvej inštancie, ani odvolací súd sám nezistil žiadny rozpor s dobrými mravmi, ktorý by nastal v tom,\nže žalovaný 1/ vystavil zmenku 1 dňa 29. októbra 2019 a zmenku 2 dňa 29. júna 2020, keďže platná\nsuma na predmetných zmenkách bola suma 10 000 eur. V čase vystavenia zmenky 2 nebola zmenka\n1 ani čiastočne uhradená, preto nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu dôvod nemožnosti existencie\npopri sebe zmenky 1 a zmenky 2. Tvrdenie žalovaných, že žalobca bol povinný po vystavení zmenky\n2, zmenku 1 zničiť, nemá vo vzťahu k uvedenému žiadnu relevanciu, pretože to boli žalovaní, ktorí v\nprípade, ak mali za to, že zmenka 1 po vystavení zmenky 2 nemá dôvod existovať, mali žiadať žalobcu\no zničenie tejto zmenky, avšak podľa názoru odvolacieho súdu na takéto niečo nebol dôvod, keďže\nzmenka 1 v čase vystavenia zmenky 2, nebola uhradená ani čiastočne, ako už bolo vyššie uvedené.\n7. K odvolacej námietke žalovaných týkajúcej sa neurčitosti miesta splatenia, čo je taká vada, ktorá\nmá za následok neplatnosť zmenky, odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie uviedol, že\nžalobcom predložené prvopisy zmeniek obsahujú zákonom predpísané náležitosti, teda sa uvedenými\nzmenkami zaoberal a ďalej uviedol, že údaj, kde sa má platiť jasne zo zmeniek vyplýva, ako miesto\nplatenia Tatrabanka a.s. Bratislava, a to, že je pri mene toho, komu sa má platiť uvedené aj číslo účtu,\nnespôsobuje žiadnu neurčitosť v mieste splatenia, keďže podľa zákona údaj miesta, kde sa má platiť\nmusí byť určitý, čo v tomto prípade zmenka 1 a zmenka 2 spĺňa.\n8. Vo vzťahu k odvolacej námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací\nsúd poukázal na názor Ústavného súdu SR vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 46/05 ako aj II. ÚS\n76/06, podľa ktorého súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR je aj právo strany na také súdne rozhodnutie ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť\nvšeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s\nvýhradou, že majú význam pre rozhodnutie. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatoval, že\nsúd prvej inštancie sa s námietkami žalovaných zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,\nže žalovaní dostali odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\n9. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že\nnámietky žalovaných uvedené v odvolaní nie sú dôvodné a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej\ninštancie poskytuje dostatočný podklad pre prijatie záveru o zrozumiteľnom a presvedčivom rozhodnutí,\na napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ustanovovania § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\nDovolanie žalovaných\n10. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali v zákonnej lehote dovolanie žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj\nlen „dovolatelia“), prípustnosť ktorého odôvodnili § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP a navrhli\ndovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.\n11. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP dovolatelia odôvodnili tým, že v dôsledku\nnesprávneho hodnotenia dôkazov mimo prípustného a logického rámca, ako aj v dôsledku\nnedostatočného, vnútorne rozporného odôvodnenia, ako aj v dôsledku konania mimo rámca § 382\nCSP, sa súd dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n12. Dovolatelia v dovolaní namietali, že posúdenie právnej otázky možnosti uplatnenia oboch\nzmeniek popri sebe pri daných skutkových okolnostiach bola riešená súdom prvej inštancie, ako aj\nodvolacím súdom, nesprávne, a že takáto otázka dovolacím súdom riešená doposiaľ nebola. Namietali\n\nnesprávnosť záveru odvolacieho súdu uvedeného v napadnutom rozhodnutí ohľadom nesprávne\nuvedenej zmenkovej sumy. Záver odvolacieho súdu, že ak by nenastala nezrovnalosť v zmenkovej sume\na na predmetných zmenkách by bola uvedená správna suma pôžičky vo výške 25 000 eur, tak ako\nbola uvedená zmenková suma číslom, tak by žalobca pri predložení oboch zmeniek nepožíval súdnu\nochranu, dovolatelia majú za právne neopodstatnený, a keďže zmenky pripravoval žalobca, omyl vo\nvyplňovaní zmenkovej sumy je podľa dovolateľov na jeho ťarchu.\n13. Dovolatelia tiež napádajú záver odvolacieho súdu, že zmenka 1 je vystavená v súlade so zmluvou o\npôžičke, keďže (aj keď nedopatrením) je na nej uvedená suma 10 000 eur a je na nej dátum splatnosti\npodľa pôvodne dohodnutej doby splatnosti. Poukázali na skutočnosť, že dátum vystavenia zmenky 1\na dátum podpisu zmluvy o pôžičke je totožný, pričom zároveň konštatuje už aj dodatok č. 1 k zmluve\nuzatvorený dňa 7. novembra 2019. Argumentoval, že uvedený záver nevyplýva z predložených dôkazov\na je zrejmé, že zmenka 1 nemohla byť vystavená dňa 29. októbra 2019 (pri podpise zmluvy o pôžičke),\nkeď zároveň konštatuje existenciu dodatku č. 1, ktorý bol uzavretý až dňa 7. novembra 2019 a konštatuje\nv zmenkovej sume číslom navýšenú sumu pôžičky 25 000 eur, ktorá bola známa až dňa 7. novembra\n2019, teda uzavretím dodatku. Uviedli, že samotný žalobca tvrdí úmysel žalovaných 1/ a 2/ už pri\nvystavení zmenky 1, vystaviť ju na zmenkovú sumu 25 000 eur (suma, ktorá nebola známa v deň podpisu\nzmluvy o pôžičke). Dovolatelia namietali, že pri správnom hodnotení dôkazov musel odvolací súd dospieť\nk záveru, že zmenka 1 nemohla byť vystavená dňa 29. októbra 2019 a napriek uvedenému odvolací\nsúd nelogicky a v rozpore so skutkovým stavom, ako aj tvrdením žalobcu, využívajúc omyl v zmenkovej\nsume skonštatoval, že zmenka 1 je vystavená v súlade s pôvodnou zmluvou o pôžičke v snahe obhájiť\nmožnosť jej použitia popri zmenke 2. Uviedol, že takéto hodnotenie dôkazov je nelogické a nesprávne.\n14. Ďalšia dovolacia námietka spočívala v nesúhlase dovolateľov so záverom odvolacieho súdu, ktorý\nnemá podľa nich oporu v žiadnej právnej úprave, a podľa ktorého uplatnenie oboch zmeniek je v súlade\ns dobrými mravmi, keďže v dôsledku omylu v zmenkovej sume je súčet zmenkových súm vo výške\n20 000 eur (teda vo výške nižšej ako bola poskytnutá pôžička). Zároveň dovolatelia nesúhlasia s tým\nzáverom odvolacieho súdu, podľa ktorého v prípade, ak by nenastala chyba v písaní zmenkovej sumy a\nžalobca by uplatňoval svoj nárok zo zmeniek vo vyššej sume, ako bola poskytnutá pôžička, pri daných\nskutkových okolnostiach by nepožíval súdnu ochranu.\n15. Podľa dovolateľov zmenka 2 nahradila zmenku 1, keďže zmenka 1 nepokrýva žiadnu kauzu, pretože\nmedzi žalobcom a žalovanými žiadna pôžička splatná podľa dátumu splatnosti na zmenke 1 neexistuje\na je zrejmé, že v dôsledku zmeny splatnosti pôžičky bola vystavená zmenka 2. Zmenka 2 tak v celom\nrozsahu nahradila zmenku 1, ktorá zmenou splatnosti pôžičky, ktorú zabezpečovala, stratila svoju kauzu.\n16. Dovolatelia tiež namietali, že nie je pravdou, že by si žalobca uplatňoval od žalovaných len sumu\n20 000 eur, pretože žalobca žalovaného 1/ žaloval o zaplatenie 5 000 eur zo zmluvy o pôžičke v\nkonaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 83C/33/2024 a ktoré mu žalovaný 1/ aj zaplatil.\nVyvolávanie dojmu, že žalobcovi je potrebné poskytnúť súdnu ochranu, pretože žalovanému 1/ požičal\nsumu 25 000 eur a tento si uplatňuje od žalovaných len sumu 20 000 eur z dôvodu omylu pri vypisovaní\nzmenky, je nesprávne. Žalobca využil skutočnosť, že disponoval aj pôvodne vystavenou zmenkou 1,\ns pôvodne vystaveným dátumom splatnosti a zmenkou 2 a tieto si uplatnil popri sebe. Žiadna pôžička\nsplatná dňa 30. júna 2020 (podľa dodatku č. 2) už medzi účastníkmi neexistuje a v čase podania návrhu\nv tejto veci neexistovala.\n17. S ohľadom na vyššie uvedené dovolatelia namietli, že súdy z vykonaných dôkazov vyvodili\nneprípustné a nelogické závery, mali za to, že odvolací súd hodnotil dôkazy svojvoľne, a preto došlo\nk nesprávnemu procesnému postupu súdu a porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti\npoukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2022 týkajúce sa svojvoľného\nhodnotenia dôkazov nižších súdov v kontexte na porušenie práva na spravodlivý súdny proces a práva\ndovolacieho súdu preskúmať, či k takémuto svojvoľnému hodnoteniu dôkazov došlo.\n18. Dovolatelia majú odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a rozsudku odvolacieho súdu\nza nekonzistentné a vzájomne rozporné, keďže súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na\nabstraktnosti a nespornosti zmeniek, pričom s kauzálnymi námietkami sa nevysporiadal a na druhej\nstrane odvolací súd už kauzu vystavených zmeniek posudzuje a pripúšťa, pričom konštatuje, že\nžalovaní kauzálne námietky nepreukázali. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak majú za zmätočné\n\na nelogické, nespĺňajúce náležitosti podľa § 220 v spojení s § 387 ods. 3 CSP, čím bolo znemožnené\nstrane sporu uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n19. Zároveň argumentovali, že odvolací súd pri právnom posúdení veci vo vzťahu k žalovanému 2/\nodkázal na § 17 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, ktorý však nebol pri doterajšom rozhodovaní\naplikovaný, čoho následkom bolo porušené ustanovenie § 382 CSP. Tým bolo znemožnené žalovaným\n1/ a 2/ uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces\n20. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolatelia vzhliadli v tom, že konajúce súdy\nposúdili otázku uplatnenia oboch zmeniek popri sebe v danej veci a za daných skutkových okolností,\npričom súd prvej inštancie sa kauzálnymi námietkami vôbec nezaoberal a svoje rozhodnutie založil\nna konštatácii abstraktnosti a nespornosti zmeniek a odvolací súd možné uplatnenie zmeniek popri\nsebe ustálil na právnom základe, že zmenka 1 a 2 v dôsledku nezrovnalosti v zmenkovej sume v súčte\ndávajú menej, ako bola poskytnutá pôžička, ktorú majú zabezpečovať, a teda ich uplatnenie popri sebe\nje možné. Odvolací súd uzavrel, že vystavením zmenky 2 nezanikla zmenka 1, pričom ale neuviedol\nsplnenie akého záväzku žalovaného 1/ voči žalobcovi má zmenka 1 zabezpečovať, a aká je teda jej\nkauza.\n21. Dovolatelia tak sú názoru, že zatiaľ čo súd prvej inštancie sa kauzou vôbec nezaoberal a odvolací\nsúd posudzoval kauzálne námietky, avšak tieto posúdil podľa dovolateľov nesprávne a napadnuté\nrozhodnutie založil na tom základe, že v dôsledku omylu pri zmenkovej sume je celková zmenková suma\n20 000 eur, a teda zmenka 1 a zmenka 2 môžu byť uplatnené popri sebe s tým, že ak by k omylu v\nzmenkovej sume neprišlo, tak by uplatneniu zmenky 1 a zmenky 2 popri sebe súdna ochrana nebola\nposkytnutá.\n22. Dovolatelia majú za to, že zo strany odvolacieho súdu bola vec nesprávne právne posúdená a\nprávnu otázku definovali nasledovne: „Či v prípade zaisťovacích zmeniek (kedy v danej veci je v konaní\nnesporne preukázané listinnými dôkazmi, že sa jedná o zaisťovacie zmenky), ktoré zabezpečovali\nvrátenie jednej poskytnutej pôžičky v jednom dátume jej splatnosti (v danej veci konečný dátum\nsplatnosti dňa 31. januára 2021), je možné popri sebe uplatniť viaceré zmenky vystavované postupne pri\npodpise dohôd o predlžovaní splatnosti predmetnej pôžičky, kedy v dôsledku zmeny dátumu splatnosti\npôžičky, ktorej vrátenie zaisťovacia zmenka zabezpečuje, už pôžička splatná v pôvodne dohodnutom\ndátume splatnosti neexistuje (v danom prípade pôžička, ktorej vrátenie bolo zabezpečené vystavením\nzaisťovacej zmenky 1 splatnej dňa 1. mája 2020).“\nVyjadrenie žalobcu k dovolaniu\n23. K dovolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca písomným podaním, pričom uviedol, že tvrdenie\ndovolateľov, že k vyhodnoteniu skutkového stavu a právnemu posúdeniu došlo až v odvolacom\nkonaní, keďže súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie len na abstraktnosti zmeniek, je účelové\na zavádzajúce. Uviedol, že úlohou odvolacieho súdu je, v prípade, že sa stotožňuje so záverom súdu\nprvej inštancie, nielen posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania,\nale aj doplniť a precizovať právnu argumentáciu tam, kde to považuje za potrebné. Odvolací súd\ntak v rámci zabezpečenia materiálne spravodlivého rozhodnutia rozšíril právne úvahy a podrobnejšie\nposúdil dôkaznú situáciu a to v intenciách právnych námietok vznesených žalovanými v odvolaní.\nTento postup nemožno interpretovať tak, že ide o posúdenie skutkového stavu výlučne až v druhom\nstupni. Právna úvaha odvolacieho súdu tak nie je autonómnym prehodnotením veci mimo rámca\nprvostupňového konania, ale legitímnym doplnením a rozšírením existujúceho odôvodnenia, ktoré\nreaguje na konkrétne výhrady a otázky otvorené účastníkmi konania v odvolacom konaní. Odvolací súd\nje oprávnený preskúmať rozhodnutie nielen z hľadiska procesnej správnosti, ale aj po stránke vecnej\nsprávnosti právneho posúdenia.\n24. Žalobca ďalej vo vzťahu k dovolacej námietke žalovaných, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí\npoukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, ktoré podľa ich tvrdení nebolo\naplikované súdom prvého stupňa, uviedol, že toto ustanovenie, ako aj právny predpis bolo nepochybne\naplikované súdom prvej inštancie, keďže tento vychádzal pri svojom právnom posúdení veci práve zo\n\nzákona zmenkového a šekového, ako osobitného predpisu upravujúceho záväzky zo zmenky. Súd prvej\ninštancie na uvedený právny predpis odkazuje v bodoch 38 a nasl., ako aj v bode 46 odôvodnenia svojho\nrozsudku. Žalobca uviedol, že skutočnosť, že výslovne necitoval konkrétny paragraf, na ktorý poukazujú\ndovolatelia, nijako nemení skutočnosť, že uvedené nemožno považovať za použitie nového právneho\npredpisu odvolacím súdom.\n25. V tejto súvislosti tiež uviedol, že odvolací súd iba konkretizoval právnu normu (ktorá bola implicitne\naplikovaná už súdom prvej inštancie) a žalovanému 2/ objasnil, za akých okolností, by tieto námietky\nmohol použiť. Takýto postup podľa žalobcu nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces, keďže\nide len o doplnenie a rozvinutie právneho posúdenia na základe rovnakého právneho rámca, ktorý\nbol platne použitý v rámci prvostupňového konania. Zároveň tak ani námietka týkajúca sa postupu\nodvolacieho súdu, že nepostupoval správne, keď žalovaných nevyzval v zmysle § 382 CSP, žalobca\nuviedol, že podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia neboli splnené, keďže v odvolacom konaní vôbec\nnedošlo k aplikáciu novej právnej normy, ale len o konkretizáciu už uplatneného právneho predpisu.\nPoukázal, že účelom ustanovenia § 382 CSP je predchádzať vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí a\nvychádza z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu\nprávneho štátu, osobitne princípu právnej istoty. Poukázal pri tom na názor Ústavného súdu SR\nvyjadrený v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 407/2016, sp. zn. I. ÚS 736/2016, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Cdo/102/2008, 5Cdo/46/2011, 5Cdo/159/2022 a stanovisko Najvyššieho súdu SR č.\n4/2020.\n26. Žalobca poukázal na to, že žalovaní sa v rámci svojej dovolacej argumentácie rozsiahlo venujú\nskutkovým otázkam, ktoré však nie sú relevantné z hľadiska dovolacieho konania. Zmyslom ustanovenia\n§ 421 CSP nie je opätovné hodnotenie skutkového stavu ale preskúmanie právnej otázky zásadného\nprávneho významu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Cdo/115/2012, v zmysle ktorého dovolanie nie je ďalším odvolaním, ale ide o mimoriadny opravný\nprostriedok určeným na nápravu len výslovne uvedených procesnoprávnych alebo hmotnoprávnych vád,\npreto sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého stupňa, ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n27. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že v rámci odvolacej argumentácie nedošlo k naplneniu\ndôvodu prípustnosti dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, keďže odvolací súd len bližšie\nšpecifikoval právnu argumentáciu, ktorá už bola základom rozhodnutia súdu prvej inštancie, a\nneaplikoval žiadne nové právne ustanovenie, ktoré by vyžadovalo postup podľa § 382 CSP a ani žiadnym\niným spôsobom neporušil procesné pravidlá civilného procesu.\n28. Vo vzťahu k namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že tento\ndovolací dôvod predpokladá, že právnu otázku dovolací súd doposiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby\ndovolací súd ako najvyššia súdna autorita takúto otázku vyriešil. Žalobca poukázal na názor vyjadrený\nNajvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 8Cdo/63/2019, 1Cdo/36/2022 ako aj 7Cdo/252/2020,\ntaktiež názor Ústavného súdu SR vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 15/2020 v zmysle ktorých\nmusí ísť v tomto dovolacom dôvode o otázku právnu, nie skutkovú a zároveň otázku, ktorá má určitý\nvzťah k rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, pričom ním ešte nebola vyriešená. Podľa názoru žalobcu\ntak dovolateľom nastolená otázka nie je otázku právnou, ale skutkovou, keďže odvolací súd dospel\nzáveru, že obe zmenky boli platne vystavené a že medzi nimi nie je rozpor. Súd zároveň nezistil žiadne\nrelevantné okolnosti, ktoré by bránili ich súbežnému uplatneniu. Uviedol, že uvedené znamená, že\nide o otázku skutkovú a nie právnu s čím sa žalobca stotožňuje. Posúdenie takto nastolenej otázky\npredpokladá posúdenie konkrétnych skutkových okolností ako napríklad, ako boli zmenky vystavené,\naký bol ich účel, ako boli medzi účastníkmi použité a aké účinky im boli na základe vykonaného\ndokazovania priznané. Záver odvolacieho súdu o možnosti uplatnenia oboch zmeniek popri sebe vyplýva\nz vyhodnotenia týchto konkrétnych skutkových zistení.\n29. Žalobca zároveň dodal, že aj v prípade, ak by išlo o otázku doposiaľ nevyriešenú dovolacím súdom,\nnezakladá to automaticky prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nDovolací súd opakovane judikoval, že nie každá právna otázka, ktorá nebola výslovne riešená, je\nzároveň otázkou významnou, teda takou, ktorá by mala judikatúrny presah a význam pre rozhodovaciu\nprax všeobecných súdov.\n\n30. Taktiež poukázal na nedostatočnú konkretizáciu právnej otázky, keďže dovolatelia neuviedli v čom\npresne malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, a tiež ako mal súd túto otázku\nz právneho hľadiska správne vyriešiť. Dovolatelia sústredia svoju argumentáciu výlučne na skutkový\nstav.\n31. V zmysle uvedenej argumentácie je žalobca názoru, že formulovaná právna otázka nespĺňa zákonné\npredpoklady prípustnosti dovolania, je právne irelevantná a navrhol dovolanie odmietnuť.\nKonanie pred dovolacím súdom\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“ alebo aj „Najvyšší súd SR“) ako súd\ndovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 1 CSP advokátom,\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,\npričom dospel k záveru, že dovolanie žalovaných je potrebné odmietnuť.\n33. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti dovolania podaného žalovanými 1/ a\n2/ z dôvodu § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 CSP.\n34. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n35. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti).\n36. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n37. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) ktorá\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n38. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom\nspočíva táto vada.\n39. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n40. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov\nspôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho\nkonania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\n41. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ako aj §\n420 písm. f) CSP.\n\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP\n42. Pre naplnenie prípustnosti dovolania dovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1) nesprávny\nprocesný postup súdu, 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej\npatriace procesné práva, súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n43. Dovolací súd uvádza, že podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a\nprávnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo\nna relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (napr.\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94).\n44. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP (vychádzajúc z obsahu dovolania) žalovaní\ndovolatelia vzhliadli v tom, že súdy z vykonaných dôkazov vyvodili neprípustné a nelogické závery,\nže odvolací súd hodnotil dôkazy svojvoľne, a preto došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu\na porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu\nSR sp. zn. III. ÚS 104/2022 týkajúce sa svojvoľného hodnotenia dôkazov nižších súdov v kontexte\nna porušenie práva na spravodlivý súdny proces a práva dovolacieho súdu preskúmať či k takémuto\nsvojvoľnému hodnoteniu dôkazov došlo.\n45. Taktiež v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietli, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie\na rozsudku odvolacieho súdu sú nekonzistentné a vzájomne rozporné, keďže súd prvej inštancie\nzaložil svoje rozhodnutie na abstraktnosti a nespornosti zmeniek, pričom s kauzálnymi námietkami sa\nnevysporiadal a na druhej strane odvolací súd už kauzu vystavených zmeniek posudzuje a pripúšťa,\npričom konštatuje, že žalovaní kauzálne námietky nepreukázali. Odôvodnenie napadnutého rozsudku\ntak majú za zmätočné a nelogické, nespĺňajúce náležitosti podľa § 220 v spojení s § 387 ods. 3 CSP,\nčím bolo znemožnené strane sporu uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n46. V rámci tohto dovolacieho dôvodu (§ 420 písm. f) CSP) zároveň namietli, že odvolací súd pri právnom\nposúdení veci vo vzťahu k žalovanému 2/ odkázal na § 17 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, ktorý\nvšak nebol pri doterajšom rozhodovaní aplikovaný, čoho následkom bolo porušenie § 382 CSP. Tým\nbolo znemožnené žalovaným 1/ a 2/ uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces\n47. V rámci námietky nesprávneho, nelogického a svojvoľného hodnotenia dôkazov dovolatelia\npoukázali na to, že odvolací súd posúdil záver súdu prvej inštancie o existencii zmenky 1 ako správny,\na teda že zmenka 1 je vystavená v súlade so zmluvou o pôžičke, keďže (aj keď nedopatrením) je na\nnej uvedená suma 10 000 eur a je na nej dátum splatnosti podľa pôvodne dohodnutej doby splatnosti.\nPoukázali na nezrovnalosti v dátumoch uvedených v zmluve, dodatkoch k zmluve ako aj v zmenkách.\nNamietali, že pri správnom hodnotení dôkazov musel odvolací súd dospieť k záveru, že zmenka 1\nnemohla byť vystavená dňa 29. októbra 2019 a napriek uvedenému odvolací súd nelogicky a v rozpore\nso skutkovým stavom, ako aj tvrdením žalobcu, využívajúc omyl v zmenkovej sume skonštatoval, že\nzmenka 1 je vystavená v súlade s pôvodnou zmluvou o pôžičke v snahe obhájiť možnosť jej použitia popri\nzmenke 2. Uviedli, že zmenka 1 zanikla vystavením zmenky 2. Súdy tiež nesprávne uzavreli výšku dlžnej\nsumy, pričom časť dlžnej sumy už bola splatená a zároveň, že ďalšia suma 5 000 eur bola žalobcovi\nsplatená titulom právoplatného rozsudku Okresného súdu Trenčín, keď si žalobca uplatňoval v konaní\no zaplatenie nárok zo zmluvy o pôžičke.\n48. Vzhľadom na obsah dovolania musí dovolací súd pripomenúť mimoriadny charakter dovolania ako\nopravného prostriedku. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, pričom dovolaním sa nemožno úspešne\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy\nprvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení\nnespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho\nzisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). Dovolací súd však má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či súdne konanie\n\nnie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) alebo, či konajúcimi súdmi prijaté skutkové\nzávery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP. Dovolací súd však takúto extrémnu vadu dokazovania a jeho vyhodnotenia v posudzovanom\nspore nezistil.\n49. Dovolateľ namietol, že odvolací súd svojvoľne hodnotil dôkazy, avšak bližšie neuvádzal, ktoré\nkonkrétne dôkazy a skutočnosti mali byť svojvoľne hodnotené. Namietol, že súdy došli k neprípustným\na nelogickým záverom. Dovolací súd zdôrazňuje, že súd podľa CSP vykonáva dokazovanie a hodnotí\npredložené dôkazy podľa svojho uváženia. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a\ntáto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok\nhodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/53/2021\nzo dňa 21.06.2022; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 615/2022 zo dňa\n20.12.2022). Vyhodnotenie, ktorá skutočnosť tvrdená a dokazovaná v civilnom sporovom konaní je\npre rozhodnutie vo veci samej významná a ktorá nie, je doménou rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov. Zákonné ustanovenie § 191 CSP upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá napriek\npomenovaniu nevytvára (všeobecnému) súdu priestor pre ľubovoľné (svojvoľné) hodnotenie dôkazov.\nPrípadná svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov je nežiaducim prvkom v súdnom konaní, ktorý zakladá\nnielen rozpor postupu a naň nadväzujúceho súdneho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným\nprávom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ako vyplýva z už ustálenej judikatúry a z rozhodnutí\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (napr. 3Obdo/7/2022, I.ÚS 51/2020, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06,\nI. ÚS 200/2012) k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť vtedy, ak hodnotenie dôkazov je\nvykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich (dôkazov, pozn.) pri\nžiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery alebo pokiaľ je odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti. K takejto situácii\nvšak v predmetnom spore nedošlo.\n50. K námietkam, ktoré smerovali v podstate k nesprávne zistenému skutkovému stavu a z neho\nvyplývajúcemu nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, tak dovolací súd uvádza, že v tejto časti\ndovolania nešlo o prípustné dovolacie dôvody. Ako už bolo uvedené dovolací súd môže preskúmať,\nči nedošlo k závažným nedostatkom v dokazovaní - ako je uvedené v bode 48. alebo k svojvoľnému\nhodnoteniu dokazovania, ak z dôkazov nevyplývajú pri žiadnej možnej interpretácii skutkové závery,\nktoré súd uviedol v rozhodnutí. Dovolací súd pripomína, že hodnotenie dôkazov, ako aj závery z\nnich odvodené, pri celkovom posudzovaní skutkového stavu, sa vždy spája s argumentáciou strán\nvyplývajúcou z použitého procesného útoku alebo obrany. Tento celok napokon vedie súd k prijatiu\nprávnych záverov vo vzťahu k nároku v konaní uplatnenému. Súd nehľadá pre tú-ktorú stranu\nnajpriaznivejšie riešenie, hodnotí dôkazy v kontexte predloženej právnej argumentácie tak, aby tvrdený\nskutkový dej, a z neho vyplývajúce právne závery tvrdené stranou, skutočne naplnili právnou normou\npredvídané riešenie.\n51. Dovolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevyhodnotili dôkazy svojvoľne\na mimo prípustného a logického rámca hodnotenia dôkazov tak, aby tým došlo k porušeniu práva\ndovolateľa na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o ostatné námietky dovolateľa týkajúce sa zisťovania\nskutkového stavu, dovolací súd konštatuje, že nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie, keď z ustanovenia § 442 CSP vyplýva, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil odvolací súd. To, že súdy skonštatovali nepreukázanie niektorých tvrdení žalovaných\nvo vzťahu k tomu, že zmenka 1 a zmenka 2 nemohli existovať popri sebe, a že zmenka 1 nemá\nkauzu, pretože táto zanikla najneskôr podpísaním Dodatku č. 3 a vystavenia zmenky 2 (že zmenka\n2 mala nahradiť zmenku 1), nemožno označiť ako neprípustné a nelogické vyhodnotenie výsledkov\ndokazovania súdmi nižšej inštancie. Naviac u žalovaného 2 ako u avalistu odvolací súd ešte doplnil,\nže jeho oprávnenie namietať kauzu by malo vyplývať z dohody medzi ním a veriteľom, resp. majiteľom\nzmenky, pričom uzavretie takejto dohody mali súdy za nepreukázané.\n\n52. Oba súdy vychádzali v procese dokazovania z abstraktnej povahy zmeniek, teda z faktu, že žalobca\nnemusel ako zmenkový veriteľ kauzu preukazovať, ale kauzou - príčinou vystavenia zmeniek, a to\nZmluvou o pôžičke a výškou požičanej pohľadávky i jej splatenia zaoberali, a to vzhľadom na kauzálne\nnámietky žalovaného 1/, pričom konštatovali, že z celkovo požičanej sumy 25 000 eur si žalobca uplatnil\nlen sumu 11 500 eur (keďže 8 500 eur žalovaný už uhradil), pričom zmenky boli vystavené na sumu\nkaždá 10 000 eur ( po objasnení, aká suma na zmenke platí, ak sa líši jej vyjadrenie slovom a číslom\ns poukazom na § 6 ods. 1 zákona zmenkového a šekového). V tomto žalobcovom konaní nevzhliadli\nani rozpor s dobrými mravmi. Správnosť ich právnych záverov k zistenému skutkového stavu, dovolací\nsúd nemôže na základe dovolania podaného podľa § 420 písm. f) CSP skúmať (nesprávnosť právneho\nposúdenia je možné namietať v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP a za splnenia predpokladov\nprípustnosti dovolania podľa tohto dôvodu - viď ďalšie odôvodnenie uvedené nižšie k dovolaciemu\ndôvodu podľa § 421 CSP).\n53. K námietke nedostatkov v odôvodneniach rozhodnutí súdov nižšej inštancie, ich nekonzistentnosti\na vzájomnej rozpornosti, dovolací súd uvádza, že pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý\nodôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP možno rozumieť aj absenciu odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť (nielen\nuvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky\na tvrdenia strán zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, viď napr. II. ÚS 419/2021), nezabezpečujúcu\nvšetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Procesný postup súdu a naň nadväzujúci\nmyšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu\nnormu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť\npreskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, body 37 až 41).\n54. Dovolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu komplexne aj s rozhodnutím súdu\nprvej inštancie (ktoré rozhodnutia je treba chápať ako jeden celok) a dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu spĺňa všetky predpoklady pre zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie\nodvolacieho súdu v zmysle vyššie uvedených zákonných požiadaviek. Rovnako aj rozhodnutie súdu\nprvej inštancie sa zaoberalo relevantnými otázkami, ktoré v spore vyvstali, v dostačujúcom rozsahu na\nobjasnenie podstatných skutočností pre priznanie nároku uplatneného žalobou. Ak by sa aj rozhodnutie\njavilo stručnejšie v niektorých reakciách súdu prvej inštancie, či odvolacieho súdu k odvolacím\nnámietkam žalovaných, nemožno konštatovať, že by táto stručnosť dosiahla intenzitu porušenia práva\nna spravodlivý súdny proces. Dovolacej námietke opomenutia aplikácie ustanovenia § 382 CSP v\ndovolacom konaní nemožno priznať relevanciu, keďže z odôvodnenia odvolacieho súdu nevyplýva, že\nby v rámci odvolacieho prieskumu posudzoval vec podľa inej právnej normy (prípadne iného právneho\npredpisu) ako súd prvej inštancie. Naopak, odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil závery\nsúdu prvej inštancie ako vecne a právne správne a na podporu uvedeného záveru doplnil argumentáciu\nsúdu prvej inštancie v smere k námietke vymedzenia kauzálneho vzťahu iba zo strany žalobcu tak, že\nkauza vystavenia zmeniek vyplýva aj z predložených listinných dôkazov.\n55. K námietke neexistencie zmenky 1 súdy uviedli, že uzavretie zmeniek, navýšenie pôžičky, ako\naj zmena termínov splatnosti v konaní nebola sporná. Konštatovali, že žalobca si žalobou uplatňuje\nv súhrne sumu nižšiu ako bola suma pôžičky. Zároveň uviedli, že žalovaní nepreukázali tvrdenie,\nže zmenka 2 mala nahradiť zmenku 1, a teda neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia. K\ntvrdeniu žalovaných ohľadom nezaoberania sa namietanou neurčitosťou miesta platenia uvedeného\nna zmenkách zo strany súdu prvej inštancie, odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval\nsplnenie všetkých obsahových náležitostí zmeniek, teda sa zmenkami zaoberal. Odvolací súd ešte\ndoplnil, že označenie čísla bankového účtu a banky ako miesta splatenia pôžičky pri mene toho komu\nsa má platiť, nespôsobuje neurčitosť vymedzenia miesta platenia, ktoré by spôsobovalo neplatnosť\nzmenky.\n56. Je pravdou, že odvolací súd uviedol vo svojom rozhodnutí i § 17 ods. 1 zákona zmenkového a\nšekového, a to v rámci odôvodnenia na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a v argumentácii\nna odvolaciu námietku žalovaných vo vzťahu ku tzv. kauzálnym námietkam žalovaného 2 - avalistu\n- zmenkového ručiteľa, keď tvrdili, že zmenka 1 nemá žiadnu kauzu, keďže zanikla najneskôr dňom\npodpísania Dodatku č. 3 a vystavenia zmenky 2 (teda, že obe zmenky nemôžu popri sebe existovať).\nToto ustanovenie výslovne súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol. Súd prvej inštancie\nvšak dôsledne v rozhodnutí zdôrazňoval (správnosť čoho potvrdil i odvolací súd) povahu zmenky -\n\njej abstraktnosť a z nej vyplývajúcu nespornosť zmenkového záväzku, pričom vysvetlil, čo z uvedenej\npovahy zmenky vyplýva (žalobca nemusí preukazovať kauzu), pričom sa zaoberal námietkami\nzmenkového dlžníka, ktoré sa týkali kauzálneho vzťahu medzi ním a prvým majiteľom zmenky žalobcom. K uvedenému mali možnosť v rámci konania pred súdom prvej inštancie obe strany uvádzať\ntvrdenia a navrhovať dôkazy, takže boli dodržané podmienky spravodlivého súdneho procesu.\n57. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, uvedený v druhom oddiele INDOSAMENT\n(pozn. čo je prevod zmenky rubopisom), ktoré len na doplnenie uviedol odvolací súd (pričom\ncelkovo nárok žalobcu zo zmenky inak podľa tohto ustanovenia ako novo použitého neposúdil, len\ndoplnil vysvetlenie dôsledkov povahy - abstraktnosti - zmenky) stanovuje limity abstraktnej povahy\nzmenkovoprávnych vzťahov, vychádzajúc z toho, že abstraktnosť zmenky nemôže byť absolútna a\nurčitá ochrana by sa mala poskytnúť pred vedomým konaním nadobúdateľa zmenky na škodu dlžníka.\nCieľom uvedeného ustanovenia však je znemožniť zmenkovému dlžníkovi neobmedzene uplatňovať\nnámietky, ktoré pramenia z mimozmenkových vzťahov medzi zmenkovým dlžníkom a niektorým z\npredchodcov majiteľa zmenky. Toto ustanovenie však zároveň zakotvuje možnosť obrany zmenkového\ndlžníka proti zmenkovému veriteľovi, a to v prípade, ak úmyslom pri nadobúdaní zmenky bolo vedome\npoškodiť dlžníka (taká situácia podľa súdmi ustáleného skutkového stavu v predmetnej veci nenastala\na žalovanými ani tvrdená nebola, preto ani použitie § 17 nebolo kľúčové). V takom prípade umožňuje\nzmenkovému dlžníkovi vznášať i kauzálne námietky. Všeobecne však platí, že právo na plnenie\nnesporne zo zmenky vyplýva (abstraktná povaha zmenky), pričom ak sa dlžník domnieva, že nie je\npovinný zo zmenky plniť, je povinný túto skutočnosť dokázať. Ťarcha dôkazného bremena teda leží\nna dlžníkovi zo zmenky. Z tohto predpokladu vychádzali i súdy nižšej inštancie v tomto spore. Každý\nzmenkový dlžník môže použiť tzv. abstraktné námietky - napr. neplatnosť (ničotnosť zmenky) založenej\nna vadách listiny, ktorá má byť zmenkou, zánik zmenkového záväzku alebo jeho nárokovateľnosti v\nčase uplatnenia zmenky (bola už uhradená, je premlčaná) alebo jej predčasné uplatnenie (pred jej\nsplatnosťou). Naproti tomu tzv. kauzálne námietky (priame a odvodené - vyplývajúce zo vzťahu medzi\nžalovaným a vystaviteľom, resp. predošlým majiteľom zmenky) - relatívne námietky - mimozmenkové\nnámietky týkajúce sa vzťahu medzi žalobcom a žalovaným - zmenkovým veriteľom a zmenkovým\ndlžníkom, pričom § 17 zákona zmenkového a šekového, vymedzuje negatívne, kedy nemožno takéto\nnámietky účinne vznášať.\n58. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné ustanovenie (§ 17 ods. 1 zákona zmenkového a\nšekového) odvolací súd použil len na doplnenie a k reakcii na odvolacie námietky žalovaných, pričom\nna jeho základe nedošlo k samotnému potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie ako právneho\nposúdenia odlišného od právneho posúdenia súdom prvej inštancie (t.j. nebolo pre rozhodnutie súdu\no veci rozhodujúce). Účelom ustanovenia § 382 CSP je zabrániť tzv. prekvapivým rozhodnutiam a\numožniť stranám sporu na iné právne posúdenie, aplikáciu iného právneho predpisu, či ustanovenia,\nreagovať. V predmetnom spore však k takej situácii nedošlo a použitie uvedeného ustanovenia nebolo\npre rozhodnutie veci tak významné ako upravuje § 382 CSP, preto postup podľa tohto ustanovenia\nnebolo potrebné aplikovať. Dovolací súd preto uzatvára, že existencia vady zmätočnosti konania podľa\n§ 420 písm. f) CSP s intenzitou porušenia práva na spravodlivý proces pred odvolacím súdom, keď\nodvolací súd nepoužil postup podľa § 382 CSP zistená nebola, pretože takýto postup nebol v zmysle\ndosiahnutia účelu tohto ustanovenia potrebný.\n59. S poukazom na uvedené dovolací súd nevzhliadol taký nedostatok v argumentácii odvolacieho\nsúdu, či v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré by malo za následok\nporušenie práva ma spravodlivý proces tak, ako to namietajú dovolatelia. Dôvod, na základe ktorého\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil odvolací súd podrobne vysvetlil a zrozumiteľne zdôvodnil.\nDovolací súd má za to, že argumentácia žalovaných v podanom dovolaní je v podstate založená na ich\nnespokojnosti s rozsudkami súdov nižšej inštancie z hľadiska výsledku konania a ich predstáv, pričom\nza vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv účastníka, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.\nPrávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď\nna každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na\nto, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého\n\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03).\n60. Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu obsahuje dostatočnú argumentáciu k relevantným odvolacím námietkam žalovaného a nie je ho\nmožné považovať za nedostatočne odôvodnené a ani prekvapivé, pričom nebol zistený ani exces v\nprocese dokazovania. Dovolacie námietky uvedené v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f)\nCSP sú preto nedôvodné a nezaložili prípustnosť podaného dovolania podľa § 420 pís. f) CSP. Dovolací\nsúd preto dovolanie žalovaných v časti tohto dovolacieho dôvodu ako neprípustné podľa § 447 písm.\nc) CSP odmietol.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n61. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom uviedol, že mal\nspočívať v nesprávnom právnom posúdení otázky, ktorá v praxi dovolacieho súdu doposiaľ nebola\nriešená, a to: „Či v prípade zaisťovacích zmeniek (kedy v danej veci je v konaní nesporne preukázané\nlistinnými dôkazmi, že sa jedná o zaisťovacie zmenky), ktoré zabezpečovali vrátenie jednej poskytnutej\npôžičky v jednom dátume jej splatnosti (v danej veci konečný dátum splatnosti dňa 31. januára\n2021), je možné popri sebe uplatniť viaceré zmenky vystavované postupne pri podpise dohôd o\npredlžovaní splatnosti predmetnej pôžičky, kedy v dôsledku zmeny dátumu splatnosti pôžičky, ktorej\nvrátenie zaisťovacia zmenka zabezpečuje, už pôžička splatná v pôvodne dohodnutom dátume splatnosti\nneexistuje (v danom prípade pôžička, ktorej vrátenie bolo zabezpečené vystavením zaisťovacej zmenky\n1 splatnej dňa 1. mája 2020).“\n62. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 421 ods.\n1 CSP, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému\nzo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu\na tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.\n63. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie\nzáviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací\nsúd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení\nktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť\npovažovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP\nmusí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).\nDovolateľ by mal v dovolaní uviesť v čom spočíva nesprávnosť jej riešenia v napadnutom súdnom\nrozhodnutí a ako podľa neho táto právna otázka mala byť správne riešená.\n64. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie\nprípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka\nmôže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí\nbyť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické\notázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani\notázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi\nodvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako\nodvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.\n65. Dovolací súd uvádza, že dovolateľmi naformulovaná otázka je otázkou skutkovou, keďže smeruje k\nposúdeniu existencie zmenky 1 v dôsledku vystavenia zmenky 2 a zmeny splatnosti poskytnutej pôžičky\na existencii splatného dlhu. Dovolací súd nie je súdom skutkovým a je viazaný skutkovým stavom\n\nako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Naviac súdy pri riešení tejto otázky skonštatovali, že žalovaní\nnepreukázali svoje tvrdenie, že by zmenka 2 nahradila zmenku 1. V tejto súvislosti dovolací súd\npoukazuje na abstraktnosť zmenky - jej samostatnosť od zmluvného vzťahu, ktorý bol pôvodom jej\nvzniku. Predmetom posúdenia súdmi nižších inštancií tak nebola otázka existencie, prípadne zmeny\nkauzy, ktorú mali žalované zmenky zabezpečiť, ale posúdenie splnenia formálnych náležitostí zmeniek,\nprípadne účinnej dôkaznej obrany žalovaných pri vznášaní kauzálnych námietok (viď i odôvodnenie k\nnámietkam v bodoch vyššie).\n66. Ako už bolo uvedené, samotná skutočnosť, že sa žalovaní nestotožňujú so závermi odvolacieho súdu\na polemizujú s nimi, nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP, ktorého obsahom má\nbyť právna otázka od ktorej závisí rozhodnutie vo veci. Zároveň pokiaľ dovolateľ tvrdí, že odvolací súd z\nvykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav a preto vec nesprávne právne posúdil, nejedná\nsa o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre\nnedostatočné, resp. nesprávne zistenie skutkového stavu. Naviac pre záver o prípustnosti dovolania\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci nepostačuje len všeobecne vznesená námietka, z\nktorej nie je možné zistiť právne posúdenie veci, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne a bez uvedenia\ntoho, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Ak by bez ohľadu na\nneprípustnosť dovolania dovolací súd pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu [a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné právo na súdnu ochranu toho,\nkto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n67. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že na podklade dovolania žalovaných\nnemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum správnosti právneho posúdenia veci podľa § 421 ods.\n1 písm. b) CSP (dovolatelia nevymedzili dovolací dôvod uplatnený v zmysle § 421 ods. 1 CSP spôsobom\nuvedeným v § 432 až § 435 CSP) a dovolanie žalovaného 1/ a 2/ aj v tejto časti dovolania ako neprípustné\nv zmysle § 447 písm. f) CSP odmietol.\n68. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného 1/ a 2/ rozhodne súd prvej inštancie (§\n262 ods. 2 CSP).\n69. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}