{"guid": "8375518b-440d-46c2-a977-4786b1cbeb66:14bbf03e-c32a-4745-bbc3-99f0e55e6da1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2", "spisova_znacka": "5Cdo/61/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/61/2024 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 5Cdo/61/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2", "identifikacne_cislo": "3122205608", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-2", "nazov": "§ 429 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-2", "nazov": "§ 125 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-42.odsek-1", "nazov": "§ 42 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-42.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-42"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-125", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-42"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14bbf03e-c32a-4745-bbc3-99f0e55e6da1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/61/2024\n3122205608\n30. 04. 2025\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň 1/ J. Š., narodenej XX. B. XXXX, X., D. XX, 2/ Q.\nŠ., narodenej XX. C.X. XXXX, X., L. X, Q. P. - I., N.: XXX XX XXX, oboch zastúpených advokátskou\nkanceláriou Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Bratislava, Pribinova 20, IČO: 50 491\n300, proti žalovaným 1/ Y. P., narodenému XX. C. XXXX, T. X, 2/ EX - FIN Slovakia s. r. o., Trenčín,\nZáhumenská 1806/3, IČO: 47 631 198, 3/ T. L., narodenej XX. B. XXXX, X., C. XXXX/.XS., o neplatnosť\ndobrovoľnej dražby a iné, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28C/47/2022, o dovolaniach\nžalobkýň 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 20. júna 2023 sp. zn. 17Co/56/2023, takto\nrozhodol:\nSenát 5C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky postupuje vec vo vzťahu k žalobkyni 1/ na prejednanie\na rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nDovolanie žalobkyne 2/ o d m i e t a.\nŽalovaným 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni 2/ nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 22. novembra\n2022 č. k. 28C/47/2022-34 podanie žalobkýň 1/ a 2/, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 25.\naugusta 2022 a je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 28C/47/2022 odmietol.\n1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodne iba žalobkyňa 1/ podala elektronické podanie bez\nautorizovaného podpisu, ktoré následne doplnila v listinnej podobe, avšak toto podanie vykazovalo\nnedostatky vo všeobecných náležitostiach. Preto bola žalobkyňa 1/ vyzvaná uznesením z 08. septembra\n2022 č. k. 28C/47/2022-8 na odstránenie vád podania do 10 dní od doručenia uznesenia s poučením,\nakým spôsobom má vady podania opraviť. Uznesenie bolo žalobkyni 1/ doručené 04. októbra 2022,\navšak svoje podanie v zmysle pokynov súdu riadne nedoplnila. 14. októbra 2022 bolo e-mailom doručené\npodanie už žalobkýň 1/, 2/, ktoré bolo následne doplnené podaním doručeným súdu dňa 21. októbra\n2022 v listinnej podobe, v ktorom boli ako žalobkyne označené žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ Q. Š. a Q..\nŽalobkyne ďalej v podaní označili žalovaných 1/, 2/, 3/. Podanie žalobkýň napriek doplneniu nemalo\nnáležitosti žaloby, pretože nepredložili dôkazy, teda listiny, na ktoré sa vo svojom žalobnom návrhu\nodvolávajú. Ďalej označenie žalobkyne 2/ je pre súd zmätočné, nakoľko z neho nemožno vyvodiť, či\nsa jedná o fyzickú osobu alebo fyzickú osobu - živnostníka. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na §\n129 a § 132 CSP dospel k záveru, že v podaní žalobkýň dôkazy uvádzané v žalobe absentujú, pričom\noznačenie žalobkyne 2/ je pre súd zmätočné. Keďže vady podania žalobkyňami odstránené neboli, a to\nani po výzve súdu a poskytnutej primeranej lehote, súd rozhodol o odmietnutí podania žalobkýň, ktoré\nby mohlo byť podľa svojho obsahu žalobou.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) odvolania žalobkýň 1/, 2/ odmietol uznesením z 20.\njúna 2023 sp. zn. 17Co/56/2023.\n\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že napadnutým uznesením súd prvej\ninštancie odmietol podanie žalobkýň 1/ a 2/. Proti tomuto uzneseniu podala dňa 11. januára 2023\nelektronicky bez autorizovaného podpisu odvolanie žalobkyňa 1/. Odvolanie podala následne aj v\nlistinnej podobe, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 25. januára 2023. Proti uzneseniu podala\nelektronicky bez autorizovaného podpisu, podaním doručeným súdu prvej inštancii dňa 17. februára\n2023, odvolanie aj žalobkyňa 2/, a to dvakrát, jednak ako fyzická osoba s označením Q. Š. a jednak\nako fyzická osoba - živnostník označená ako Q. P. s uvedením IČO. Odvolanie následne podala aj\nv listinnej podobe, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 01. marca 2023. Keďže sa jedná o\ntotožnú osobu, odvolací súd posudzoval podané odvolanie ako odvolanie podané jednou osobou, a\nto žalobkyňou 2/. Odvolací súd s prihliadnutím na ustanovenie § 123 ods. 2, § 125 ods. 1, 2 CSP\nako aj s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 9Cdo/138/2021 z 25. apríla 2023) uviedol, že lehota 10 dní stanovená ustanovením § 125\nods. 2 CSP je lehotou hmotnoprávnou, ktorá sa považuje za zachovanú, ak je určitý úkon v tejto\nlehote adresátovi aj reálne doručený. Pre jej zachovanie nestačí, ak sa posledný deň podanie odovzdá\norgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Túto lehotu nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie\n(9Cdo/199/2022, 7Cdo/261/2021, II. ÚS 348/2020). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne 1/ a 2/\ndoručili elektronicky do podateľne súdu prvej inštancie odvolanie proti uzneseniu z 22. novembra 2022\n- žalobkyňa 1/ podanie doručila 11. januára 2023 a žalobkyňa 2/ 17. februára 2023. Posledný deň\n10-dňovej hmotnoprávnej lehoty stanovenej § 125 ods. 2 CSP pre dodatočné doručenie podania vo\nveci samej v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu u\nžalobkyne 1/ pripadol na 23. január 2023 a u žalobkyne 2/ na 27. február 2023. Listinné podanie doručené\nsúdu prvej inštancie v prípade žalobkyne 1/ dňa 25. januára 2023 a žalobkyne 2/ dňa 01. marca 2023 tak\nnemohlo vyvolať účinky včasne doplneného podania, nedodržaním 10-dňovej hmotnoprávnej lehoty na\ndoplnenie podania vo veci samej. V prípade odvolaní urobených elektronicky bez autorizácie tak nastali\núčinky predpokladané v prvej vete § 125 ods. 2 CSP spočívajúce v tom, že na elektronické podania bez\nautorizácie podané žalobkyňou 1/ a žalobkyňou 2/ nebolo možné prihliadnuť. Keďže však žalobkyne 1/\na 2/ podali odvolanie aj v listinnej podobe, odvolací súd sa nimi zaoberal v súlade s § 362 ods. 1 a § 386\npísm. a) CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalobkyni 1/ doručené 27.\ndecembra 2022. Nasledujúcim dňom 28. decembra 2022 začala plynúť žalobkyni 1/ 15-dňová lehota na\npodanie odvolania a posledným dňom na podanie odvolania bol 11. január 2023. Žalobkyňa 1/ podala\nodvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v listinnej podobe na poštovú prepravu dňa 21. januára\n2023, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Napadnuté uznesenie súdu\nprvej inštancie bolo žalobkyni 2/ doručené 02. februára 2023, nasledujúcim dňom dňa 03. februára\n2023 začala žalobkyni 2/ plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania a posledným dňom na podanie\nodvolania tak bol 17. február 2023. Žalobkyňa 2/ podala odvolanie v listinnej podobe na poštovú prepravu\n27. februára 2023, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania.\n2.2. Keďže odvolania žalobkýň 1/ a 2/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie v listinnej podobe boli podané\npo uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, odvolací súd ich postupom podľa § 386\npísm. a) CSP ako oneskorené odmietol. Preto sa z tohto dôvodu odvolaním žalobkýň vecne nezaoberal.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa 1/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodňovala s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP.\n3.1. Žalobkyňa 1/ v dovolaní stručne zosumarizovala priebeh doterajšieho konania a poukázala na\ntú skutočnosť, že odvolací súd v bode 7. svojho odôvodnenia odkazoval na rozhodovaciu činnosť\nNajvyššieho súdu SR, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/138/2021 z 25. apríla\n2023, z ktorého vyplýva, že lehota 10 dní stanovená v § 125 ods. 2 CSP je hmotnoprávna lehota. Táto sa\npovažuje za zachovanú, ak je určitý úkon v tej lehote adresátovi aj reálne doručený, teda v posledný deň\nlehoty malo byť doplnenie podania už doručené na príslušnom súde. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1ObdoV/8/2018 z 26. septembra 2018 a rozhodnutia sp. zn. 8Cdo/152/2019 z 19.\naugusta 2019 však ide o lehotu procesnú, ktorá je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon\nna súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.\n3.2. Žalobkyňa 1/ podala odvolanie elektronicky e-mailom dňa 11. januára 2023 v posledný deň\nlehoty na podanie odvolania. 10-dňová lehota na doručenie v listinnej podobe začala žalobkyni plynúť\ndňa 12. januára 2023. Žalobkyňa 1/ dňa 21. januára 2023 odovzdala na poštovú prepravu listinnú\npodobu odvolania. Takéto podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie bolo riadne a včas\ndoplnené, teda v zákonom stanovenej 10-dňovej lehote, pretože táto lehota je lehotou procesnou.\nOdvolanie podané e-mailom preto nadobudlo účinnosť a úlohou odvolacieho súdu bolo takto podané\nodvolanie preskúmať. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/8/2018 vyplýva, že: „by sa\n\npriečilo logickému výkladu dotknutých ustanovení, ak by sa pre doplnenie podania (odvolania) stanovila\nhmotnoprávna povaha lehoty napriek tomu, že na samotný úkon (odvolanie), je stanovená lehota\nprocesná. Zároveň poukázal na článok 6 ods. 1 základných zásad Civilného sporového poriadku.“\nPreto mala za to, že pochybením odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie žalobkyne 1/ odmietnuté pre\nnedodržanie lehoty na podanie odvolania, došlo k porušeniu práva žalobkyne 1/ na spravodlivý proces.\nTento procesný postup predstavuje vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Žiadala preto, aby\nbolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\n3.3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa 2/ dovolanie (ďalej aj „dovolateľka 2/“) emailom bez zaručeného elektronického podpisu dňa 08. septembra 2023, a to dvakrát s označením Q.\nŠ. ako fyzická osoba a Q. s uvedením IČO, v ktorých dovolaniach zhodne uviedla, že síce splnomocnila\nadvokáta na spísanie dovolania, avšak tento jej nakoniec oznámil, že dovolanie podávať nebude.\nKeďže nemá možnosť si zabezpečiť v takejto lehote žiadneho iného advokáta, podala dovolanie voči\nrozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne z 20. júna 2023 sp. zn. 17Co/56/2023, v ktorom namietala, že v\nzmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napríklad 1ObdoV/8/2018 a 8Cdo/152/2019 sa jedná o lehotu\nprocesnú, ktorá je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde. Čiže aj Najvyšší súd SR\nsa prikláňa k nahliadnutiu na povahu tejto lehoty ako lehoty procesnej. Preto má za to, že rozhodnutia\nsúdov majú byť konzistentné a v samotných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR je rozpor.\n3.4. Toto podanie dovolateľka 2/ zaslala poštou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 12. septembra 2023\nriadne podpísané, a to dvakrát, ako Q. Š. a ako Q.. Rovnaké podanie zaslala písomne s podpisom dňa\n12. septembra 2023 na Okresný súd Trenčín opätovne dvakrát, a tiež rovnaké podanie zaslala poštou\ndňa 12. septembra 2023 osobne podpísané aj na adresu Najvyššieho súdu SR.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) v prvom rade skúmal, či sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania, za ktorých\nmôže uskutočniť dovolací prieskum. Dospel k záveru, že tieto predpoklady vo vzťahu k žalobkyni\n2/ (dovolateľke 2/) nie sú dané a dovolanie je potrebné bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)\nodmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné.\n5. Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a\niné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1\nneplatí ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej\nhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,\nosobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred\ndiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\n6. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava civilného sporového konania účinná odo dňa 01.\njúla 2016 naďalej vyžaduje, aby bol dovolateľ (okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 429 ods. 2 CSP)\nzastúpený advokátom. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (navyše) požaduje, aby podané\ndovolanie bolo spísané advokátom, teda osobou, ktorá je zapísaná v zozname advokátov vedenom\nSlovenskou advokátskou komorou (tento zoznam je dostupný na internetovej stránke www.sak.sk).\n7. Podľa uznesenia najvyššieho súdu z 18. decembra 2019 sp. zn. 4Cdo/190/2019, publikovaného pod\nR 39/2020 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, spísanie\ndovolania advokátom je obligatórnou podmienkou dovolacieho konania, ktorá musí byť splnená už\npri podaní dovolania; jej nedostatok musí byť odstránený do uplynutia zákonnej lehoty na podanie\ndovolania. To neplatí, ak dovolateľ nebol riadne poučený odvolacím súdom.\n8. V súdenom spore dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu obsahuje (o. i.) riadne poučenie\no povinnom zastúpení dovolateľa advokátom v dovolacom konaní a o tom, že dovolanie musí byť spísané\nadvokátom (§ 393 ods. 1 v spojení s § 429 ods. 1 CSP). Žalobkyňa 2/ napriek tomu spísala a podala\ndovolanie sama a v tejto fáze nebola zastúpená advokátom. Z obsahu spisu je zároveň zrejmé, že nejde\no dovolateľa uvedeného v § 429 ods. 2 CSP.\n8.1. Žalobkyňa 2/ v priebehu dovolacieho konania (01. apríla 2025) udelila splnomocnenie na\nzastupovanie v dovolacom konaní Advokátskej kancelárii Prachová & Pobijak, s. r. o., Bratislava,\n\nPribinova 20, IČO: 50 491 300, avšak uvedené nemení nič na skutočnosti, že dovolanie spísala a\npodala sama a do uplynutia lehoty na podanie dovolania nebol nedostatok jej zastúpenia advokátom\nodstránený.\n9. Dovolací súd vzhľadom na uvedené uzatvára, že osobitná podmienka dovolacieho konania podľa §\n429 ods. 1 CSP ostala nesplnená, v dôsledku čoho nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.\nAbsencia tejto procesnej podmienky dovolacieho konania je dôvodom pre odmietnutie dovolania\nžalobkyne 2/ podľa § 447 písm. e) CSP.\n10. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie vo vzťahu k žalobkyni 1/ podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nv ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že má povinnosť postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (§ 48 ods. 1 CSP).\n11. Žalobkyňa 1/ formálne vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP,\npričom z obsahu dovolania (aplikujúc § 124 ods. 1 CSP) vyplynuli námietky súvisiace s nesprávnym\nprocesným postupom, ktorý znemožnil žalobkyni 1/ uskutočňovať jej patriace procesné práva, resp.\nk vadám zmätočnosti došlo tým, že odvolací súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané.\nPoukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/8/2018 zo dňa 26. septembra 2018 a\nsp. zn. 8Cdo/152/2019 zo dňa 19. augusta 2019, z ktorých vyplýva, že 10-dňová lehota na doplnenie\nelektronického podania bez autorizácie je lehotou procesnou, ktorá je zachovaná, ak sa v posledný deň\nlehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Takéto\npodanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu bolo preto riadne\na včas doplnené, t. j. v zákonom stanovenej lehote, a preto odvolanie podané e-mailom nadobudlo\núčinnosť a úlohou odvolacieho súdu bolo takto podané odvolanie preskúmať.\n12. Najvyšší súd už v judikátoch R 23/1994 a R 4/2003 (ďalej v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001, 5Cdo/434/2012,\n6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013, 3Cdo/98/2015) vydaných do 30. júna 2016 považoval za prípad\nodňatia možnosti konať pred súdom postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom\nveci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné\npredpoklady pre taký postup neboli dané. Aj v zmysle súčasnej rozhodovacej praxe najvyššieho\nsúdu (2Cdo/195/2018, 3Cdo/34/2017, 5Cdo/65/2018, 7Cdo/101/2018, 8Cdo/7/2018) dochádza k vade\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP postupom súdu, ktorý sa bez splnenia procesných\npredpokladov odmietne zaoberať meritom veci (napríklad konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne\nodvolanie).\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd v danom prípade skúmal, či odmietnutie odvolania\nžalobkyne 1/ odvolacím súdom vykazovalo znaky procesného postupu znemožňujúceho strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n14. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,\nproti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n15. Podľa § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo\nv elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie\npodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe\nautorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie\nsa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.\n16. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.\nDo plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok\nlehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa\nsvojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci\nniet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je\n\nposledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň\nlehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj\nvtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.\n17. V posudzovanom prípade odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia s poukazom na ust. § 123 ods.\n2 CSP, § 125 ods. 1, 2 CSP, ako aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn.\n9Cdo/138/2021 zo dňa 25. 04. 2023) dospel k záveru, že lehota 10 dní stanovená ustanovením §\n125 ods. 2 CSP je lehotou hmotnoprávnou. Hmotnoprávna lehota sa považuje za zachovanú, ak je\nurčitý úkon v tejto lehote adresátovi aj reálne doručený, t. j. podanie sa musí reálne pred jej uplynutím\nnachádzať na súde, ktorému je adresované. Pre zachovanie lehoty preto nestačí, ak sa podanie\nposledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, napríklad poštovému podniku (§\n121 ods. 5 CSP). Uvedenú lehotu nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie (pozri 9Cdo/199/2022,\nako aj 7Cdo/261/2021, porovnaj aj II. ÚS 348/2020).\n17.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne 1/ a 2/ doručili elektronickými prostriedkami (mailom, bez\nzaručeného elektronického podpisu) do podateľne súdu prvej inštancie odvolanie proti uzneseniu súdu\nprvej inštancie zo dňa 22. 11. 2022 č. k. 28C/47/2022-34, a to žalobkyňa 1/ dňa 11. 01. 2023 (č. l.\n35a spisu) a žalobkyňa 2/ dňa 17. 02. 2023 (č. l. 50 a č. l. 45 spisu). Posledným dňom 10-dňovej\nhmotnoprávnej lehoty určenej ustanovením § 125 ods. 2 CSP pre dodatočné doručenie podania vo\nveci samej v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu u\nžalobkyne 1/ pripadol na deň 23. 01. 2023 a u žalobkyne 2/ na deň 27. 02. 2023. Následne doručené\nlistinné podanie v prípade žalobkyne 1/ dňa 25. 01. 2023 a v prípade žalobkyne 2/ dňa 01. 03.\n2023 tak nemohlo vyvolať účinky včasne doplneného podania, a to z dôvodu nedodržania 10-dňovej\nhmotnoprávnej lehoty na doplnenie podania vo veci samej.\n17.2. V prípade odvolaní urobených elektronicky bez autorizácie tak nastali účinky predpokladané v prvej\nvete ust. § 125 ods. 2 CSP (časť vety za bodkočiarkou), spočívajúce v tom, že na elektronické podania\nbez autorizácie (v tomto prípade odvolania podané žalobkyňou 1/ dňa 11. 01. 2023 a žalobkyňou 2/ dňa\n17. 02. 2023) nebolo možné prihliadať.\n17.3. Keďže však žalobkyne 1/ a 2/ podali odvolania aj v listinnej podobe, odvolací súd sa nimi zaoberal a\nzisťoval, či uvedené odvolania žalobkýň, zaslané v listinnej podobe, boli podané v zákonom stanovenej\nlehote na podanie odvolania. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k.\n28C/47/2022-34 zo dňa 22. 11. 2022 bolo žalobkyni 1/ doručené dňa 27. 12. 2022. Nasledujúcim dňom,\nt. j. dňom 28. 12. 2022 začala žalobkyni 1/ plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania; posledným\ndňom na podanie odvolania bol deň 11. 01. 2023. Žalobkyňa 1/ odvolanie proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie v listinnej podobe podala na poštovú prepravu dňa 21. 01. 2023, t. j. po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty na podanie odvolania. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu\nprvej inštancie bolo žalobkyni 2/ doručené dňa 02. 02. 2023. Nasledujúcim dňom, t. j. dňom 03. 02.\n2023 začala žalobkyni 2/ plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania; posledným dňom na podanie\nodvolania bol deň 17. 02. 2023. Žalobkyňa 2/ odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v listinnej\npodobe podala na poštovú prepravu dňa 27. 02. 2023, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na\npodanie odvolania. Odvolací súd ich postupom podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorené odmietol, a\npreto sa ďalej odvolaniami žalobkýň vecne nezaoberal.\nS poukazom na vyššie uvedené a odlišné rozhodnutia dovolacieho súdu sa dovolací súd zaoberá\notázkou, aký charakter má lehota stanovená v § 125 ods. 2 CSP, t. j., či ide o lehotu hmotnoprávnu\nalebo procesnú.\n18. Dôvodová správa k dotknutému ustanoveniu CSP deklaruje, že lehota, ktorú toto ustanovenie\nupravuje, má hmotnoprávnu povahu. „V odseku 2 predkladateľ odstránil doterajšie výkladové nejasnosti\no povahe lehoty na doplnenie podania vo veci samej vo forme iných elektronických prostriedkov.\nNavrhuje sa zakotviť desaťdňovú hmotnoprávnu lehotu na doplnenie podania vo veci samej urobeného\ninými elektronickými prostriedkami.“ Je teda zrejmé, že zákonodarca výslovne vyjadril zmenu postoja,\nresp. posun v dikcii zákona oproti pôvodnému zneniu korelujúceho ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku (§ 42 ods. 1 OSP), kedy sa zmenila jednak dĺžka lehoty z troch na desať dní, a\ntaktiež zákonodarca pôvodnú formuláciu „...treba doplniť....“ nahradil formuláciou „....treba dodatočne\ndoručiť.....“.\n19. Komentár C. H. Beck k Civilnému sporovému poriadku (odvolávajúc sa na dôvodovú správu) sa\nvenuje problematike formy podania, a teda aj dodatočného doručenia podania vo veci samej urobeného\n\nv elektronickej podobe bez autorizácie. „Podanie vo veci samej v elektronickej podobe bez autorizácie\nje potrebné dodatočne doručiť buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou.\nObsahovo pritom musí ísť o totožné podanie. Na rozdiel od právnej úpravy v § 42 ods. 1 OSP, ktorá\nurčovala lehotu troch dní na doplnenie podania, podľa § 125 ods. 2 CSP je lehota na doplnenie podania\ndlhšia, a to desaťdňová. Táto lehota na doplnenie je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť.“ Ak\npodanie vo veci samej v tejto lehote nie je doplnené, neprihliada sa naň. Znamená to, že vôbec\nnenastanú jeho účinky (konanie ním teda nezačína, nie je skončené ani sa ním nemení jeho priebeh). Ak\nje takéto doplnenie úkonu súdu riadne doručené v desaťdňovej lehote, nastávajú jeho účinky okamihom,\nkedy súdu došlo podanie v elektronickej podobe, a to bez ohľadu na úradné hodiny. Ak však dôjde k\ndodatočnému doručeniu podania vo veci samej v listinnej alebo elektronickej podobe s autorizáciou po\nuplynutí lehoty 10 dní, bude to znamenať, že súd na podanie v elektronickej podobe bez autorizácie\nneprihliadne, avšak nebude môcť opomenúť takto doručené podanie s autorizáciou. S takýmto podaním\nsúd naloží ako s každým iným podaním, ktoré mu je doručené, a to aj s ohľadom na skúmanie zachovania\nprocesných lehôt. Ak by toto autorizované podanie bolo urobené ešte v rámci plynutia lehoty na podanie\nodvolania, takéto podanie by bolo potrebné posúdiť ako včas podané odvolanie.\n20. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 04. 2023 sp. zn. 9Cdo/138/2021 vyplýva, že v\nrozhodnutiach najvyššieho súdu došlo k posunu v rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, podľa ktorej\nlehota 10 dní stanovená v ustanovení § 125 ods. 2 CSP je lehotou hmotnoprávnou, teda lehotou, ktorej\nmárne uplynutie má za následok stratu práva, nie je možné ju predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie (pozri\n9Cdo/199/2022, ako aj 7Cdo/261/2021, porovnaj aj II. ÚS 348/2020). Hmotnoprávna lehota sa považuje\nza zachovanú, ak je určitý úkon v tejto lehote adresátovi aj reálne doručený, t. j. podanie sa musí reálne\npred jej uplynutím nachádzať na súde, ktorému je adresované. Pre zachovanie lehoty preto nestačí,\nak sa podanie posledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, napr. poštovému\npodniku (§ 121 ods. 5 CSP). Nedodržaním 10-dňovej hmotnoprávnej lehoty na doplnenie podania vo veci\nsamej (v danom prípade žaloby), urobeného elektronicky bez autorizácie, nastali účinky predpokladané\nv prvej vete ustanovenia § 125 ods. 2 CSP (časť vety za bodkočiarkou), spočívajúce v tom, že na\nelektronické podanie bez autorizácie nemožno prihliadať.\n20.1. Rovnako bolo posudzované zachovanie lehoty na doplnenie podania ako lehoty hmotnoprávnej v\nuzneseniach Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 03. 2022 sp. zn. 7Cdo/261/2021 a zo dňa 30. 11. 2022\nsp. zn. 9Cdo/199/2022.\n21. V náleze Ústavného súdu SR zo dňa 03. 02. 2022, sp. zn. II. ÚS 442/2021, ako aj v uznesení\nÚstavného súdu SR zo dňa 22. 11. 2023 sp. zn. II. ÚS 517/2023, sa konštatuje, že sťažovateľka podala\nodvolanie elektronicky bez autorizácie, pričom v zmysle § 125 ods. 2 CSP súd na dodatočné doručenie\npodania v prípade, ak bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa\nosobitného predpisu, nevyzýva, na takéto podanie sa neprihliada a nie je možné o ňom rozhodovať.\nUvedené potvrdzuje nielen zákonné znenie § 125 ods. 2 CSP, ale aj odborná literatúra: „Podanie vo\nveci samej v elektronickej podobe bez autorizácie je potrebné dodatočne doručiť buď v listinnej podobe,\nalebo v elektronickej podobe s autorizáciou... podľa § 125 ods. 2 CSP je lehota na doplnenie podania\ndlhšia, a to desaťdňová. Táto lehota na doplnenie je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť. Ak v tejto\nlehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Nenastanú teda vôbec jeho účinky,\nkonanie ním nie je začaté, skončené ani nie je zmenený jeho priebeh a súd o ňom vôbec nerozhoduje.\nSúd pritom k dodatočnému doručeniu podania nevyzýva.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J.,\nMESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha :\nC. H. Beck, 2017, s. 446).\n22. Komplexné zhrnutie súčasnej doktríny obsahuje komentár k § 40 ods. 2 ZoÚS, pričom sa jedná o\nidentické ustanovenie, aké vo vzťahu k podaniam na všeobecných súdoch obsahuje § 125 ods. 2 CSP.\n(MACEJKOVÁ, Ivetta, BÁRÁNY, Eduard, BARICOVÁ, Jana, FIAČAN, Ivan, HOLLÄNDER, Pavel, SVÁK,\nJán a kol. Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020, s. 216).\n22.1. Názory na povahu predmetnej lehoty však nie sú jednotné, keďže sa objavuje aj argumentácia, že\nide o lehotu procesnú. Pri riešení tohto problému sa autori prikláňajú k záveru, že lehoty podľa § 125 ods.\n2 CSP a § 40 ods. 2 ZoÚS sú lehotami procesnými. Opierajú sa pritom o skutočnosť, že pre delenie lehôt\nna hmotnoprávne a procesnoprávne nie je podstatné to, či sú upravené v predpisoch práva procesného\nalebo hmotného, ale skutočnosť, či sú týmito lehotami podmienené hmotné, alebo procesné práva. V\ndanom prípade lehoty podľa CSP a ZoÚS podmieňujú procesné právo, ktorým je uskutočnenie podania.\nIde pritom o realizáciu ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR.\n\nProcesnými predpismi predvídaný následok márneho uplynutia predmetnej lehoty tiež nemá sám osebe\nhmotnoprávne následky, netýka sa totiž bezprostredne vzniku, zmeny alebo zániku práv vyplývajúcich\nz hmotnoprávnych vzťahov upravených v hmotnoprávnych predpisoch.\n22.2. Za osobitne zaujímavý však považujú názor, že lehota podľa § 125 ods. 2 CSP je špecifickou\nlehotou, ktorá nemá ani procesnoprávny, ani hmotnoprávny charakter a je zachovaná len vtedy,\nak je v tejto lehote doplnenie podania súdu aj doručené. Pri chápaní predmetnej lehoty v princípe\nmožno prisvedčiť poslednému z uvedených názorov s výhradou, že predmetnú lehotu považujú za\nprocesnoprávnu, ako to už bolo vyššie konštatované. Ustanovenie § 125 ods. 2 CSP potom v otázke\nzachovania procesnej lehoty možno považovať za lex specialis vo vzťahu k § 121 ods. 5 CSP.\nUpozorňujú, že rovnakým spôsobom je upravená lehota nielen v § 40 ods. 2 ZoÚS, ale tiež aj v § 28\nods. 2 KR. Tento výklad by zohľadňoval zmeny v texte príslušného zákonného ustanovenia oproti § 42\nods. 1 OSP a rešpektoval aj úmysel vyjadrený v dôvodovej správe k CSP (aj keď z ich pohľadu nie je\núplne zreteľné, aké dôvody viedli k označeniu predmetnej lehoty za „hmotnoprávnu“, a toto označenie\nnepovažujú za správne).\n23. Na druhej strane opačnú názorovú líniu považujúcu danú lehotu za procesnú predstavuje uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 19. augusta 2019 sp. zn. 8Cdo/152/2019: „Keďže lehota desiatich dní je\nvzhľadom na garanciu prístupu k vzdialenejšiemu súdu lehotou procesnou, lehota na doplnenie podania\nje zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý\nmá povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené\nsúdu mimo pracovného času (§ 121 ods. 5 CSP).“\n24. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018 sp. zn. 1ObdoV/8/2018 sa priklonilo k\ncharakterizácii tejto lehoty ako procesnej lehoty, s nasledujúcou argumentáciou: „Treba však zároveň\ndodať, že charakter a účel sledovaný zákonodarcom, ostal nezmenený. Vychádza sa pritom z čl. 3\nods. 2, vety druhej základných zásad Civilného sporového poriadku, kedy sa nikto nesmie dovolávať\nslov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu. Keďže pri doplnení podania nejde o nový právny\ninštitút, tak by sa priečilo logickému výkladu dotknutých ustanovení, ak by sa pre doplnenie podania\n(odvolania), stanovila hmotnoprávna povaha lehoty, napriek tomu, že na samotný úkon (odvolanie), je\nstanovená lehota procesná. Zároveň je potrebné poukázať aj na čl. 6 ods. 1 základných zásad Civilného\nsporového poriadku, kedy strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere\nmožností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Ak by sa totiž lehota\nna doplnenie podania (odvolania), vykladala prísne formálne, nastala by situácia, kedy by jedna strana\nmala na vykonanie úkonu danú procesnú lehotu a strana druhá hmotnoprávnu lehotu, hoci postupovala\npodľa generálnej klauzuly upravujúcej procesný charakter lehoty na vykonanie samotného úkonu (v\ndanom prípade elektronického podania bez autorizácie).“ Vo zvyšku odôvodnenia súd argumentuje\njudikatúrou dotýkajúcou sa starej procesnoprávnej úpravy.\n25. Komentár Wolters Kluwer k Civilnému sporovému poriadku sa rovnako prikláňa k interpretácii tejto\nlehoty ako lehoty procesnej, a to s nasledujúcim vysvetlením: „Keďže lehota desiatich dní je vzhľadom na\ngaranciu prístupu k vzdialenejšiemu súdu lehotou procesnou, lehota na doplnenie podania je zachovaná,\nak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť\nho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo\npracovného času (§ 121 ods. 5 CSP). Na tomto mieste pre úplnosť musíme uviesť, že dôvodová správa\nk ustanoveniu § 125 uvádza: „Navrhuje sa zakotviť desaťdňovú hmotnoprávnu lehotu na doplnenie\npodania vo veci samej urobeného inými elektronickými prostriedkami.“\n26. Vec prejednávajúci senát 5C sa s právnym názorom prezentovaným v rozhodnutiach sp. zn.\n8Cdo/152/2019 a 1ObdoV/8/2018 nestotožňuje. Konajúci senát uvádza, že základom interpretácie\na aplikácie každej právnej normy v materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy,\nvymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na\nkonkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním\njednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna\nz výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom\ndopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\n26.1. Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný\nabsolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak\n\nto vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov\na obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto\nprípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii (m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia\nustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu znenia so zmyslom a účelom príslušného\nustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad e ratione legis\npred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods.\n2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení (II. ÚS 5/2020).\n27. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal, z hľadiska historického, pri posudzovaní charakteru lehoty v\nzmysle vyššie citovaných ustanovení zákona s poukazom na novú právnu úpravu CSP, použiteľnosťou\njudikatúry účinnej v čase platnosti predchádzajúceho právneho predpisu - OSP, nakoľko tu došlo k\nzmene textu zákona.\n27.1. Pokiaľ ide o pôvodnú procesnú úpravu tejto lehoty v OSP (§ 42 ods. 1 OSP) je možné konštatovať,\nže s otázkou povahy spomínanej lehoty bol Najvyšší súd SR opakovane konfrontovaný, pričom došlo k\nustáleniu názoru o procesnoprávnej povahe tejto lehoty. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 143/2014\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2014 sp. zn. 2Cdo/360/2013) vyplýva: „Trojdňová\nlehota na doplnenie podania urobeného elektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku) je lehotou procesnou. Pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57\nObčianskeho súdneho poriadku.“\n27.2. V náleze Ústavného súdu SR z 26. apríla 2017 sp. zn. II. ÚS 599/2016-46 sa tento opätovne\nzaoberal otázkou povahy lehoty v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 OSP. „Úvahy, aký význam\nmá označenie lehoty ako hmotnoprávnej v dôvodovej správe pre nové procesné kódexy, a to pri\nrovnakom zákonnom texte, stoja napriek pochybnostiam mimo rámec predmetnej veci a ústavný súd\nich prenecháva budúcej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.“ (Tu je možné len podotknúť, že v\nnovej právnej úprave nepochybne došlo k zmene textu zákona).\n27.3. Pokiaľ teda porovnáme pôvodný text zákona § 42 ods. 1 OSP, v ktorom sa konštatuje, že podanie\ntreba doplniť najneskôr do troch dní so súčasným znením § 125 ods. 2 CSP, kde je uvedené, že podanie\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe, s tým, že ak sa podanie dodatočne nedoručí súdu do desiatich\ndní, na podanie sa neprihliada, je z toho potom zrejmé, že nová právna úprava vymedzuje odlišným\nspôsobom lehotu, v ktorej má byť podanie doplnené.\n27.4. Dovolací súd preto konštatuje, že z hľadiska historického pri posudzovaní charakteru lehoty v\nzmysle vyššie citovaných ustanovení zákona s poukazom na novú právnu úpravu CSP nie je ďalej\npoužiteľná judikatúra platná v čase platnosti predchádzajúceho právneho predpisu - OSP, nakoľko tu\ndošlo k zmene textu zákona.\n27.5. Je síce pravdou, že sa nejedná o nový právny inštitút, avšak nová právna úprava (na rozdiel oproti\núprave v OSP) upravuje odlišne spôsob doplnenia elektronického podania bez autorizácie v písomnej\nforme a jeho včasnosť okrem lehoty desať dní viaže na moment jeho doručenia súdu.\n27.6. Na rozdiel od názoru prezentovaného v rozhodnutí 1ObdoV/8/2018 má senát 5C za to, že nakoľko\nzároveň došlo k predĺženiu lehoty na doplnenie podania z pôvodnej trojdňovej na desať dní, nedochádza\ntu k porušeniu čl. 6 základných zásad CSP, pretože pre všetky strany sporu platí rovnaká lehota (pri\ndoplnení podania) bez ohľadu na to, či uplatňujú prostriedky procesnej obrany alebo útoku, a zároveň\npredĺžením tejto lehoty je zabezpečená realizácia ústavných práv na súdnu ochranu, ako aj rovnaké\nprávo strán na prístup k súdu (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).\n28. Senát 5C potom zastáva názor, že lehota podľa § 125 ods. 2 CSP je špecifickou lehotou, ktorá nemá\nani procesnoprávny, ani hmotnoprávny charakter a je zachovaná len vtedy, ak je v tejto lehote doplnenie\npodania súdu aj doručené, nakoľko ustanovenie § 125 ods. 2 CSP potom v otázke zachovania procesnej\nlehoty možno považovať za lex specialis vo vzťahu k § 121 ods. 5 CSP. Takýto výklad zohľadňuje\nzmeny v texte ustanovenia § 42 ods. 1 OSP a zároveň rešpektuje úmysel zákonodarcu prezentovaný\nv dôvodovej správe k § 125 ods. 2 CSP.\n29. Keďže právne posúdenie otázky interpretácie ustanovenia § 125 ods. 2 CSP prijaté vec\nprejednávajúcim senátom 5C je odlišné od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí iného\ndovolacieho senátu najvyššieho súdu (8Cdo/152/2019, 1ObdoV/8/2018), niet pochybností, že sa jedná\no spor o interpretáciu právnej normy, ktorý je judikatórnym rozporom. So zreteľom na uvedené konajúci\n\nsenát postupuje vec v zmysle § 48 ods. 1 CSP na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu.\n30. V dovolacom konaní vo vzťahu k žalobkyni 2/ dovolací súd úspešným žalovaným 1/ až 3/ (§ 453 ods.\n1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}