{"guid": "ffaf24fa-4291-4692-a418-9983fcb7009d:54120160-0409-4d19-9ba8-5b5615006194", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1", "spisova_znacka": "1VCdo/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/7/2025 z 16. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. septembra 2025, sp. zn. 1VCdo/7/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1", "identifikacne_cislo": "3122205608", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2025-09-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54120160-0409-4d19-9ba8-5b5615006194", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1VCdo/7/2025\n3122205608\n16. 09. 2025\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia zloženom z predsedu\nsenátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Jany Bajánkovej, JUDr. Aleny Svetlovskej, Mgr. Dušana\nČima, JUDr. Ľubora Šeba, JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobkýň 1/ J.\nŠ., narodená XX. B. XXXX, X., D. XX, 2/ Q. Š., narodená XX. C. XXXX, X., L.B. X, Q. Š. - I., N.: XXX\nXX XXX, oboch zastúpených advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.\nr. o., Bratislava, Pribinova 20, IČO: 50 491 300, proti žalovaným 1/ Y. P., narodený XX. C. XXXX, T. X,\n2/ EX - FIN Slovakia s. r. o., Trenčín, Záhumenská 1806/3, IČO: 47 631 198, 3/ T. L., narodená XX. B.\nXXXX, X., C. XXXX/XC, o neplatnosť dobrovoľnej dražby a iné, vedenom na Okresnom súde Trenčín\npod sp. zn. 28C/47/2022, o dovolaniach žalobkýň 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z\n20. júna 2023 sp. zn. 17Co/56/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobkyne 1/ o d m i e t a.\nLehota podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku je zachovaná, ak je v tejto lehote podanie súdu\ndoručené.\nŽalovaným 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni 1/ nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 22. novembra\n2022 č. k. 28C/47/2022-34 podanie žalobkýň 1/ a 2/, ktoré bolo doručené súdu dňa 25. augusta 2022\na bolo vedené na súde pod sp. zn. 28C/47/2022 odmietol.\n1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodne iba žalobkyňa 1/ podala elektronické podanie bez\nautorizovaného podpisu, ktoré následne doplnila v listinnej podobe, avšak toto podanie vykazovalo\nnedostatky vo všeobecných náležitostiach. Preto bola žalobkyňa 1/ vyzvaná uznesením z 8. septembra\n2022 č. k. 28C/47/2022-8 na odstránenie vád podania do 10 dní od doručenia uznesenia s poučením,\nakým spôsobom má vady podania opraviť. Uznesenie bolo žalobkyni 1/ doručené 4. októbra 2022, avšak\nsvoje podanie v zmysle pokynov súdu riadne nedoplnila. 14. októbra 2022 bolo e-mailom doručené\npodanie už žalobkýň 1/, 2/, ktoré bolo následne doplnené podaním doručeným súdu dňa 21. októbra\n2022 v listinnej podobe, v ktorom boli ako žalobkyne označené žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ Q. Š. a\nQ. Š. - I., N.: XXX XX XXX. Žalobkyne ďalej v podaní označili žalovaných 1/, 2/, 3/. Podanie žalobkýň\nnapriek doplneniu nemalo náležitosti žaloby, pretože nepredložili dôkazy, teda listiny, na ktoré sa vo\nsvojom žalobnom návrhu odvolávajú. Ďalej označenie žalobkyne 2/ je pre súd zmätočné, nakoľko z neho\nnemožno vyvodiť, či sa jedná o fyzickú osobu alebo fyzickú osobu - živnostníka. Súd prvej inštancie s\nprihliadnutím na § 129 a § 132 CSP dospel k záveru, že v podaní žalobkýň dôkazy uvádzané v žalobe\nabsentujú, pričom označenie žalobkyne 2/ je pre súd zmätočné. Keďže vady podania žalobkyňami\nodstránené neboli, a to ani po výzve súdu a poskytnutej primeranej lehote, súd rozhodol o odmietnutí\npodania žalobkýň, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu žalobou.\n\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) odvolania žalobkýň 1/, 2/ odmietol uznesením z 20.\njúna 2023 sp. zn. 17Co/56/2023.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že napadnutým uznesením súd prvej\ninštancie odmietol podanie žalobkýň 1/ a 2/. Proti tomuto uzneseniu podala dňa 11. januára 2023\nelektronicky bez autorizovaného podpisu odvolanie žalobkyňa 1/. Odvolanie podala následne aj v\nlistinnej podobe, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 25. januára 2023. Proti uzneseniu podala\nelektronicky bez autorizovaného podpisu, podaním doručeným súdu prvej inštancii dňa 17. februára\n2023, odvolanie aj žalobkyňa 2/, a to dvakrát, jednak ako fyzická osoba s označením Q. Š. a jednak\nako fyzická osoba - živnostník označená ako Q. Š. - I. s uvedením IČO. Odvolanie následne podala\naj v listinnej podobe, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 01. marca 2023. Keďže sa jedná o\ntotožnú osobu, odvolací súd posudzoval podané odvolanie ako odvolanie podané jednou osobou, a to\nžalobkyňou 2/. Odvolací súd s prihliadnutím na ustanovenie § 123 ods. 2, § 125 ods. 1, 2 CSP, ako aj\ns prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n9Cdo/138/2021 z 25. apríla 2023) uviedol, že lehota 10 dní stanovená ustanovením § 125 ods. 2 CSP\nje lehotou hmotnoprávnou, ktorá sa považuje za zachovanú, ak je určitý úkon v tejto lehote adresátovi\naj reálne doručený. Pre jej zachovanie nestačí, ak sa posledný deň podanie odovzdá orgánu, ktorý má\npovinnosť ho doručiť. Túto lehotu nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie (9Cdo/199/2022,\n7Cdo/261/2021, II. ÚS 348/2020). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne 1/ a 2/ doručili elektronicky do\npodateľne súdu prvej inštancie odvolanie proti uzneseniu z 22. novembra 2022 - žalobkyňa 1/ podanie\ndoručila 11. januára 2023 a žalobkyňa 2/ 17. februára 2023. Posledný deň 10-dňovej hmotnoprávnej\nlehoty stanovenej § 125 ods. 2 CSP pre dodatočné doručenie podania vo veci samej v listinnej podobe\nalebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu u žalobkyne 1/ pripadol na 23.\njanuár 2023 a u žalobkyne 2/ na 27. február 2023. Listinné podanie doručené súdu prvej inštancie v\nprípade žalobkyne 1/ dňa 25. januára 2023 a žalobkyne 2/ dňa 01. marca 2023 tak nemohlo vyvolať\núčinky včasne doplneného podania, nedodržaním 10 - dňovej hmotnoprávnej lehoty na doplnenie\npodania vo veci samej. V prípade odvolaní urobených elektronicky bez autorizácie tak nastali účinky\npredpokladané v prvej vete § 125 ods. 2 CSP spočívajúce v tom, že na elektronické podania bez\nautorizácie podané žalobkyňou 1/ a žalobkyňou 2/ nebolo možné prihliadnuť. Keďže však žalobkyne 1/\na 2/ podali odvolanie aj v listinnej podobe, odvolací súd sa nimi zaoberal v súlade s § 362 ods. 1 a § 386\npísm. a) CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalobkyni 1/ doručené 27.\ndecembra 2022. Nasledujúcim dňom 28. decembra 2022 začala plynúť žalobkyni 1/ 15-dňová lehota na\npodanie odvolania a posledným dňom na podanie odvolania bol 11. január 2023. Žalobkyňa 1/ podala\nodvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v listinnej podobe na poštovú prepravu dňa 21. januára\n2023, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Napadnuté uznesenie súdu\nprvej inštancie bolo žalobkyni 2/ doručené 02. februára 2023, nasledujúcim dňom dňa 03. februára\n2023 začala žalobkyni 2/ plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania a posledným dňom na podanie\nodvolania tak bol 17. február 2023. Žalobkyňa 2/ podala odvolanie v listinnej podobe na poštovú prepravu\n27. februára 2023, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania.\n2.2. Keďže odvolania žalobkýň 1/ a 2/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie v listinnej podobe boli podané\npo uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, odvolací súd ich postupom podľa § 386\npísm. a) CSP ako oneskorené odmietol. Preto sa z tohto dôvodu odvolaním žalobkýň vecne nezaoberal.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa 1/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodňovala s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP.\n3.1. Žalobkyňa 1/ v dovolaní stručne zosumarizovala priebeh doterajšieho konania a poukázala na\ntú skutočnosť, že odvolací súd v bode 7. svojho odôvodnenia odkazoval na rozhodovaciu činnosť\nNajvyššieho súdu SR, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/138/2021 z 25. apríla\n2023, z ktorého vyplýva, že lehota 10 dní stanovená v § 125 ods. 2 CSP je hmotnoprávna lehota. Táto sa\npovažuje za zachovanú, ak je určitý úkon v tej lehote adresátovi aj reálne doručený, teda v posledný deň\nlehoty malo byť doplnenie podania už doručené na príslušnom súde. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1ObdoV/8/2018 z 26. septembra 2018 a rozhodnutia sp. zn. 8Cdo/152/2019 z 19.\naugusta 2019 však ide o lehotu procesnú, ktorá je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon\nna súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.\n3.2. Žalobkyňa 1/ podala odvolanie elektronicky e-mailom dňa 11. januára 2023 v posledný deň\nlehoty na podanie odvolania. 10-dňová lehota na doručenie v listinnej podobe začala žalobkyni plynúť\ndňa 12. januára 2023. Žalobkyňa 1/ dňa 21. januára 2023 odovzdala na poštovú prepravu listinnú\npodobu odvolania. Takéto podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie bolo riadne a včas\ndoplnené, teda v zákonom stanovenej 10-dňovej lehote, pretože táto lehota je lehotou procesnou.\n\nOdvolanie podané e-mailom preto nadobudlo účinnosť a úlohou odvolacieho súdu bolo takto podané\nodvolanie preskúmať. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/8/2018 vyplýva, že: „by sa\npriečilo logickému výkladu dotknutých ustanovení, ak by sa pre doplnenie podania (odvolania) stanovila\nhmotnoprávna povaha lehoty napriek tomu, že na samotný úkon (odvolanie), je stanovená lehota\nprocesná. Zároveň poukázal na článok 6 ods. 1 základných zásad Civilného sporového poriadku.“\nPreto mala za to, že pochybením odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie žalobkyne 1/ odmietnuté\npre nedodržanie lehoty na podanie odvolania, došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Tento\nprocesný postup predstavuje vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Žiadala preto, aby bolo\nnapadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\n3.3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa 2/ dovolanie (ďalej aj „dovolateľka 2/“) emailom bez zaručeného elektronického podpisu dňa 08. septembra 2023, a to dvakrát s označením\nQ. Š. ako fyzická osoba a Q. Š. - I. s uvedením IČO, v ktorých dovolaniach zhodne uviedla, že síce\nsplnomocnila advokáta na spísanie dovolania, avšak tento jej nakoniec oznámil, že dovolanie podávať\nnebude. Keďže nemá možnosť si zabezpečiť v takejto lehote žiadneho iného advokáta, podala dovolanie\nvoči rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne z 20. júna 2023 sp. zn. 17Co/56/2023, v ktorom namietala,\nže v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napríklad 1ObdoV/8/2018 a 8Cdo/152/2019 sa jedná o\nlehotu procesnú, ktorá je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde. Čiže aj Najvyšší\nsúd SR sa prikláňa k nahliadnutiu na povahu tejto lehoty, ako lehoty procesnej. Preto má za to, že\nrozhodnutia súdov majú byť konzistentné a v samotných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR je rozpor.\n3.4. Toto podanie dovolateľka 2/ zaslala poštou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 12. septembra 2023\nriadne podpísané, a to dvakrát, ako Q. Š. a ako Q. Š. - I.. Rovnaké podanie zaslala písomne s podpisom\ndňa 12. septembra 2023 na Okresný súd Trenčín opätovne dvakrát, a tiež rovnaké podanie zaslala\npoštou dňa 12. septembra 2023 osobne podpísané aj na adresu Najvyššieho súdu SR.\n4. Senát 5C (ďalej aj ,,prejednávací senát“ alebo ,,postupujúci senát“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) v\nprvom rade skúmal, či sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania, za ktorých môže uskutočniť\ndovolací prieskum. Dospel k záveru, že tieto predpoklady vo vzťahu k žalobkyni 2/ (dovolateľke 2/) nie\nsú splnené, a preto jej dovolanie odmietol podľa § 447 písm. e) CSP. Dovolanie vo vzťahu k žalobkyni\n1/, ktorá ho podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), bola zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní veci dospel k záveru, že má povinnosť postúpiť vec na\nprejednanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (§ 48 ods. 1\nCSP). Učinil tak uznesením zo dňa 30. apríla 2025 sp. zn. 5Cdo/61/2024. Otázku, ktorá je v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu riešená rozdielne vymedzil charakterom lehoty stanovenej v § 125 ods. 2 CSP.\n5. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky si po postúpení vecí\nsenátom 5C v súlade s § 48 ods. 4 CSP vyžiadal stanoviská Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Právnickej fakulty Univerzity Komenského v\nBratislave, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa\nŠafárika v Košiciach a Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.\n6. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení uviedol, že lehota podľa § 125\nods. 2 CSP je špecifickou lehotou, ktorá nemá ani procesnoprávny, ani hmotnoprávny charakter a je\nzachovaná len vtedy, ak je v tejto lehote doplnenie podania aj doručené, nakoľko ustanovenie § 125 ods.\n2 CSP v otázke zachovania procesnej lehoty možno považovať za lex specialis vo vzťahu k § 121 ods. 5\nCSP. Takýto výklad zohľadňuje zmeny v texte ustanovenia § 42 ods. 1 OSP a zároveň rešpektuje úmysel\nzákonodarcu reprezentovaný v dôvodovej správe k § 125 ods. 2 CSP. Argumentoval, že z dôvodovej\nsprávy k dotknutému ustanoveniu CSP je zrejmé, že zákonodarca výslovne vyjadril zmenu postoja a\nposun v dikcii zákona oproti pôvodnému zneniu ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, kedy sa\nzmenila jednak dĺžka lehoty z troch na desať dní, ako aj dikcia, kedy zákonodarca pôvodnú formuláciu\n„treba doplniť“ nahradil formuláciou „treba dodatočne doručiť“. Z hľadiska logického aj gramatického\nvýkladu je tu badateľný rozdiel, kedy zákonodarca zakotvil povinnosť strany sporu doručiť do sféry súdu\ndoplnenie podania, namiesto doterajšej možnosti doplniť podanie - dodať ho na poštovú prepravu.\n7. Generálny prokurátor Slovenskej republiky uviedol, že lehota podľa § 125 ods. 2 CSP je špecifickou\nlehotou, ktorá nemá ani procesnoprávny ani hmotný právny charakter a je zachovaná len vtedy, ak\nje v tejto lehote doplnenie podania súdu aj doručené, nakoľko ustanovenie § 125 ods. 2 CSP v\n\notázke zachovania procesnej lehoty možno považovať za lex specialis vo vzťahu k § 121 ods. 5 CSP.\nZdôraznil, že ani civilný sporových poriadok, ani občiansky zákonník neobsahujú pojmy procesná lehota\na hmotnoprávna lehota, tieto pojmy vytvorila doktrína. Lehota podľa § 125 ods. 2 CSP preto nemôže\nnapĺňa znaky pojmu „procesná lehota“, ak pojem procesná lehota chápeme doktrinálne ako lehotu,\npre ktorej zachovanie postačí odovzdať podanie posledný deň lehoty orgánu, ktorý má povinnosť súdu\npodanie doručiť. Lehota podľa § 125 ods. 2 CSP tiež nemôže naplniť znaky pojmu“ hmotnoprávna\nlehota“, ak pojem hmotnoprávna lehota chápeme doktrinálne ako lehotu, v ktorej musí byť uskutočnený\nprávny úkon spôsobujúci hmotnoprávne následky.\n8. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta uviedla, že sa stotožňuje s názorom\nsenátu, ktorý predložil vec na prerokovanie veľkému senátu. K veci uviedla, že lehota v konaní je\nvždy lehotou na vykonanie niečoho - využitie práva alebo splnenie povinnosti. V bežnom procesnom\nponímaní normovanom v paragrafe 121 ods. 5 CSP je týmto vykonaním uskutočnenie podania v zmysle\naspoň jeho odoslania. Toto vnímanie sa uplatňuje pri určovaní lehôt na vykonanie procesného úkonu vo\nvšetkých prípadoch okrem jedného, ktorým je práve posudzovaný § 125 ods. 2 CSP. V tomto jedinom\nprípade zákonodarca nepoužil slovo „podá“, ale „doručí“. Ustanovenie § 121 ods. 5, ako aj § 125 ods.\n2 vznikli v rovnakom čase, preto odlišný spôsob legálneho vyjadrenia požiadavky „vykonania“ úkonu\nje skutočne prejavom odlišného úmyslu zákonodarcu. Pokiaľ teda v situácii, kedy strana sporu mala v\nurčitej lehote riadne využiť právo alebo riadne splniť povinnosť, toto právo alebo povinnosť nesplnila\nriadne, zákonodarca jej poskytuje „dobro“ v podobe dodatočnej lehoty na sperfektnenie podania, avšak\nza presne stanovených podmienok. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou (§ 42 ods. 1\nOSP) sa táto dodatočná možnosť poskytuje na jednej strane v dlhšej lehote, na strane druhej ale v\ntejto dlhšej lehote musí byť perfektné podanie súdu doručené, nestačí len jeho štandardné odoslanie.\nArgument o nelogickosti toho, že v rámci civilného súdneho konania by v konkrétnom prípade mala\nlehota na realizáciu procesného úkonu iný charakter ako v ostatných prípadoch tak neobstojí. Určenie\ncharakteru tej-ktorej lehoty je vecou zákonodarcom zvolenej koncepcie konania. V tejto súvislosti úplne\nneudržateľnou aj argumentácia článkom 3 ods. 2 základných princípov CSP o rozpore textácie § 125\nods. 2 CSP s účelom a zmyslom právnej úpravy, použitá pre presadenie procesného vnímania lehoty.\nV skutočnosti vedie použitie uvedeného článku k presne opačnému záveru - účel a zmysel normy\nje zjavný a súladný s normatívnym textom. Lehota uvedená v § 125 ods. 2 CSP má jednoznačne\nlegitímne iný charakter, ako ostatné lehoty, s ktorými Civilný sporových poriadok pracuje. Táto lehota je\nlehotou špeciálnou na dodatočné odstránenie špecifikovanej vady podania vo veci samej, pri ktorej sa\nzákonodarca rozhodol upraviť ju špeciálnym spôsobom, a to tak, že pre dodržanie nebude dostačujúce\nodoslanie podania, ale jeho doručenie.\n9. Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici uviedla, že desaťdňová lehota podľa § 125\nods. 2 CSP je osobitnou lehotou, ktorej zachovanie je viazané na reálne doručenie doplňujúceho podania\nsúdu. Jej nedodržanie má za následok neúčinnosť pôvodného elektronického podania bez autorizácie\na vyslovila názor, že takýto výklad rešpektuje štruktúru procesného práva, systematiku CSP a zároveň\nzohľadňuje potrebu právnej istoty v súdnom konaní. Zdôraznila že treba odmietnuť paušalizovanie tejto\nlehoty ako „hmotnoprávnej“. V klasickom ponímaní, keďže nejde o lehotu, ktorá by priamo zakladala\nalebo rušila subjektívne hmotné právo. Ide lehotu podmieňujúcu účinnosť procesného úkonu, ktorej\nzmeškanie má za následok právnu neúčinnosť podania - čo má v konečnom dôsledku význam pre\nzachovanie alebo stratu možnosti súdneho prieskumu. V tomto zmysle je vhodnejšie hovoriť o lehote\nšpecifického charakteru, ktorá sa vymyká tradičnému deleniu na lehoty hmotnoprávne a procesné a\nktorú možno považovať za lex specialis vo vzťahu § 121 ods. 5 CSP.\n10. Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta, k predmetnej veci uviedla, že sa so senátom 5C\nnestotožňuje. Vyslovila názor, že napriek zneniu § 125 ods. 2 CSP nasvedčujúcemu, že neautorizované\nelektronické podanie treba v desaťdňovej lehote súdu fyzicky doručiť, teleologickému a systematickému\nvýkladu § 125 ods. 2 CSP skôr svedčí záver, že postačí, ak v predmetnej desaťdňovej lehote bude\npodanie v listinnej forme odovzdané na doručenie. Z hľadiska teleologického výkladu je rozhodujúci\npredovšetkým samotný účel posudzovanej právnej úpravy, ako aj nosný princíp civilného procesu rovnosť strán, ktorá je zakotvená v článku 6 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ ide o účel právnej\núpravy, poskytnutím možnosti podať aj neautorizované elektronické podanie zákon pripúšťa, že existujú\nsituácie, keď strana nemôže účinne podať podanie ani v listinnej, ani v autorizovanej elektronickej\npodobe. Ak by muselo byť podanie v listinnej podobe fyzicky doručené do konca predmetnej lehoty,\npotom by bola takáto možnosť často len iluzórna. Ak by napríklad bola strana v zahraničí a nemohla\n\nby podanie urobiť inak ako neautorizovanou elektronickou formou, potom by jej táto zákonná možnosť\nnemusela byť nič platná, ak by zahraničný doručovateľ nebol následne schopný toto podanie v listinnej\nforme doručiť na slovenský súd do desiatich dní. Čo sa týka princípu rovnosti strán, názor senátu 5C je\ns ním v zásadnom napätí. Ak sa totiž jedna strana zdržiava v mieste sídla súdu a druhá nie, v prípade,\nak by sme sa priklonili k záveru, že neautorizované elektronické podanie musí byť v rámci predmetnej\nlehoty súdu fyzicky doručené, potom má strana zdržiavajúca sa mieste sídla súdu výhodnejšiu pozíciu\nnež strana, ktorá sa v tomto mieste nezdržiava. Právna úprava lehôt, resp. výklad, nemôže nepriamo\nzavádzať povinnosť, resp. znevýhodňovať tých, ktorí sa rozhodnú autorizačné prostriedky nepoužívať.\n11. Veľký senát najvyššieho súdu ako súd dovolací (§ 35 CSP v spojení s § 48 ods. 1 a 4 rovnakého\nzákona) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu z hľadiska nastolenej otázky, a to\ncharakteru lehoty stanovenej v § 125 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že je prítomný dovolací dôvod podľa\n§ 421 ods. 1 písm. c) CSP, pretože na riešenie tejto otázky existujú v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu dve názorové línie.\n12. Prvá je reprezentovaná v uznesení Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018 sp. zn.\n1ObdoV/8/2018, v ktorom sa dovolací súd priklonil k charakterizácii tejto lehoty ako procesnej lehoty, s\nnasledujúcou argumentáciou: „Treba však zároveň dodať, že charakter a účel sledovaný zákonodarcom,\nostal nezmenený. Vychádza sa pritom z čl. 3 ods. 2 vety druhej základných zásad Civilného sporového\nporiadku, kedy sa nikto nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu. Keďže\npri doplnení podania nejde o nový právny inštitút, tak by sa priečilo logickému výkladu dotknutých\nustanovení, ak by sa pre doplnenie podania (odvolania), stanovila hmotnoprávna povaha lehoty,\nnapriek tomu, že na samotný úkon (odvolanie), je stanovená lehota procesná. Zároveň je potrebné\npoukázať aj na čl. 6 ods. 1 základných zásad Civilného sporového poriadku, kedy strany sporu majú\nv konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany. Ak by sa totiž lehota na doplnenie podania (odvolania),\nvykladala prísne formálne, nastala by situácia, kedy by jedna strana mala na vykonanie úkonu danú\nprocesnú lehotu a strana druhá hmotnoprávnu lehotu, hoci postupovala podľa generálnej klauzuly\nupravujúcej procesný charakter lehoty na vykonanie samotného úkonu (v danom prípade elektronického\npodania bez autorizácie).“ Vo zvyšku odôvodnenia súd argumentuje judikatúrou dotýkajúcou sa starej\nprocesnoprávnej úpravy. V zhode s týmto názorom rozhodol dovolací súd aj v uznesení z 19. augusta\n2019 sp. zn. 8Cdo/152/2019, v ktorom vyslovil, že: „Keďže lehota desiatich dní je vzhľadom na garanciu\nprístupu k vzdialenejšiemu súdu lehotou procesnou, lehota na doplnenie podania je zachovaná, ak\nsa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť\nho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo\npracovného času (§ 121 ods. 5 CSP).“\n13. Druhá názorová línia zastáva názor, že lehota 10 dní stanovená v ustanovení § 125 ods. 2 CSP\nje lehotou hmotnoprávnou, teda lehotou, ktorej márne uplynutie má za následok stratu práva, nie\nje možné ju predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie. Hmotnoprávna lehota sa považuje za zachovanú,\nak je určitý úkon v tejto lehote adresátovi aj reálne doručený, t. j. podanie sa musí reálne pred jej\nuplynutím nachádzať na súde, ktorému je adresované. Pre zachovanie lehoty preto nestačí, ak sa\npodanie posledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, napr. poštovému podniku\n(§ 121 ods. 5 CSP). Nedodržaním 10-dňovej hmotnoprávnej lehoty na doplnenie podania vo veci samej,\nurobeného elektronicky bez autorizácie, nastali účinky predpokladané v prvej vete ustanovenia § 125\nods. 2 CSP (časť vety za bodkočiarkou), spočívajúce v tom, že na elektronické podanie bez autorizácie\nnemožno prihliadať. Tento názor bol vyslovený v uzneseniach Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 03.\n2022 sp. zn. 7Cdo/261/2021, zo dňa 30. 11. 2022 sp. zn. 9Cdo/199/2022 a zo dňa 25. 04. 2023 sp.\nzn. 9Cdo/138/2021.\n14. K druhej názorovej línii sa priklonila aj prevažná časť odbornej spisby, ktorá vyslovila, že: „Podanie vo\nveci samej v elektronickej podobe bez autorizácie je potrebné dodatočne doručiť buď v listinnej podobe,\nalebo v elektronickej podobe s autorizáciou... Podľa § 125 ods. 2 CSP je lehota na doplnenie podania\ndlhšia, a to desaťdňová. Táto lehota na doplnenie je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť. Ak v tejto\nlehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Nenastanú teda vôbec jeho účinky,\nkonanie ním nie je začaté, skončené ani nie je zmenený jeho priebeh a súd o ňom vôbec nerozhoduje.\nSúd pritom k dodatočnému doručeniu podania nevyzýva.“\n\n15. V posudzovanom prípade odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia s poukazom na ust. § 123 ods.\n2 CSP, § 125 ods. 1, 2 CSP, ako aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn.\n9Cdo/138/2021 zo dňa 25. 04. 2023) dospel k záveru, že lehota 10 dní stanovená ustanovením §\n125 ods. 2 CSP je lehotou hmotnoprávnou. Hmotnoprávna lehota sa považuje za zachovanú, ak je\nurčitý úkon v tejto lehote adresátovi aj reálne doručený, t. j. podanie sa musí reálne pred jej uplynutím\nnachádzať na súde, ktorému je adresované. Pre zachovanie lehoty preto nestačí, ak sa podanie\nposledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, napríklad poštovému podniku (§\n121 ods. 5 CSP).\n16. Vec prejednávajúci senát 5C sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v danej veci odvolacím\nsúdom, teda sa stotožnil s názorom, ktorú reprezentuje druhá názorová línia a vyslovil, že základom\ninterpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej\núpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na\nkonkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním\njednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna\nz výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom\ndopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\nPoukázal na to, že všeobecný súd pri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného\nustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho\ntextu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou\nsúladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4\nústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu\nprávnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti\nalebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu, alebo v prípade rozporu znenia\nso zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno\nuprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení (II. ÚS 5/2020).\n16.1. Z hľadiska historického sa zaoberal, pri posudzovaní charakteru lehoty, použiteľnosťou judikatúry\núčinnej v čase platnosti predchádzajúceho právneho predpisu - OSP, nakoľko tu došlo k zmene textu\nzákona.\n16.1.1. Pokiaľ ide o pôvodnú procesnú úpravu tejto lehoty v OSP (§ 42 ods. 1 OSP) konštatoval,\nže s otázkou povahy lehoty bol Najvyšší súd SR opakovane konfrontovaný, pričom došlo k ustáleniu\nnázoru o procesnoprávnej povahe tejto lehoty. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 143/2014\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2014 sp. zn. 2Cdo/360/2013) vyplýva: „Trojdňová\nlehota na doplnenie podania urobeného elektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku) je lehotou procesnou. Pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57\nObčianskeho súdneho poriadku.“\n16.1.2. Z porovnania pôvodného textu zákona § 42 ods. 1 OSP, v ktorom sa konštatuje, že podanie treba\ndoplniť najneskôr do troch dní so súčasným znením § 125 ods. 2 CSP, kde je uvedené, že podanie treba\ndodatočne doručiť v listinnej podobe, s tým, že ak sa podanie dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní,\nna podanie sa neprihliada, vyvodil, že je zrejmé, že nová právna úprava vymedzuje odlišným spôsobom\nlehotu, v ktorej má byť podanie doplnené.\n16.1.3. Z hľadiska historického skonštatoval, že pri posudzovaní charakteru lehoty v zmysle vyššie\ncitovaných ustanovení zákona s poukazom na novú právnu úpravu CSP nie je ďalej použiteľná judikatúra\nplatná v čase platnosti predchádzajúceho právneho predpisu - OSP, nakoľko tu došlo k zmene textu\nzákona. Nová právna úprava (na rozdiel oproti úprave v OSP) upravuje odlišne spôsob doplnenia\nelektronického podania bez autorizácie v písomnej forme a jeho včasnosť okrem lehoty desať dní viaže\nna moment jeho doručenia súdu.\n16.2. Na rozdiel od názoru prezentovaného v rozhodnutí 1ObdoV/8/2018 mal senát 5C za to, že nakoľko\nzároveň došlo k predĺženiu lehoty na doplnenie podania z pôvodnej trojdňovej na desať dní, nedochádza\nk porušeniu čl. 6 základných zásad CSP, pretože pre všetky strany sporu platí rovnaká lehota (pri\ndoplnení podania) bez ohľadu na to, či uplatňujú prostriedky procesnej obrany alebo útoku, a zároveň\npredĺžením tejto lehoty je zabezpečená realizácia ústavných práv na súdnu ochranu, ako aj rovnaké\nprávo strán na prístup k súdu (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).\n\n17. V nadväznosti na väčšinové stanoviská súladné s prezentovaným názorom senátu 5C, s ktorým\nsa stotožnil aj veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, s odkazom na argumentáciu\nuvedenú vyššie tohto odôvodnenia, veľký senát konštatuje, že lehota podľa § 125 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku je zachovaná, ak je v tejto lehote podanie súdu doručené. Ustanovenie § 125 ods. 2\nCSP potom v otázke zachovania procesnej lehoty možno považovať za lex specialis vo vzťahu k § 121\nods. 5 CSP. Takýto výklad zohľadňuje zmeny v texte ustanovenia § 42 ods. 1 OSP a zároveň rešpektuje\númysel zákonodarcu prezentovaný v dôvodovej správe k § 125 ods. 2 CSP.\n18. V kontexte uvedeného preto veľký senát považoval právny záver odvolacieho súdu spočívajúci v tom,\nže listinné podanie doručené súdu prvej inštancie v prípade žalobkyne 1/ dňa 25. januára 2023 nemohlo\nvyvolať účinky včasne doplneného podania, nedodržaním 10-dňovej lehoty na doplnenie podania vo\nveci samej za vecne správny. V dôsledku toho postupom súdu nedošlo k vade zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP.\n19. Vzhľadom na uvedené dôvody veľký senát dovolanie žalobkyne 1/ odmietol [§ 447 písm. c) CSP].\n20. V dovolacom konaní vo vzťahu k žalobkyni 1/ dovolací súd úspešným žalovaným 1/ až 3/ (§ 453 ods.\n1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.\n21. Toto rozhodnutie bolo prijaté veľkým senátom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu\npomerom 7 : 0.\nLehota podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku je zachovaná, ak je v tejto lehote podanie súdu\ndoručené.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/56/2023", "guid": "c658e264-a63c-4b8e-ac51-c271739e502e:df5a52d9-1fa6-4f7a-a69b-33fb503d6763", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}