{"guid": "50052d0f-6e62-4348-adca-6bc03432b58d:9b8dab0f-59ff-418b-b930-173c06c24ebf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3119209313.1", "spisova_znacka": "7Cdo/184/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/184/2023 z 19. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2025, sp. zn. 7Cdo/184/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:3119209313.1", "identifikacne_cislo": "3119209313", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2025-03-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 449/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:26a5d772-acd7-4d7b-9e41-e37ab83916fc", "datum": "2025-08-06", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-60f.odsek-4", "nazov": "§ 60f ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-60f.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-60f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-31a.odsek-1", "nazov": "§ 31a ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-31a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-31a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-60f", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-31a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b8dab0f-59ff-418b-b930-173c06c24ebf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3119209313.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3119209313.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3119209313.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/184/2023\n3119209313\n19. 03. 2025\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2025:3119209313.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Slovenská republika v zastúpení Okresnou\nprokuratúrou Trenčín, Trenčín, Bernolákova 2, proti žalovanému V. M., narodenému XX. F. XXXX, C.,\nE. XXX/X, zastúpenému Mgr. Michaelou Uj Hahnovou, advokátkou, Trenčín, Vlárska 458, o zaplatenie\n184.204,90 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28C/57/2019,\no dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 06. septembra 2023 sp. zn.\n5Co/50/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie\" alebo „prvoinštančný súd\") rozsudkom zo 16.\nfebruára 2023, č. k. 28C/57/2019-162, žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania (výrok II.).\n2. Na odvolanie žalobkyne a žalovaného Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd\") uznesením\nzo 06. septembra 2023, č. k. 5Co/50/2023-202, odvolanie žalobkyne odmietol (výrok I.), rozsudok súdu\nprvej inštancie vo výroku II zmenil tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v\nrozsahu 100 % (výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100% (výrok III.).\n2.1. Vychádzajúc z ustanovení § § 121 ods. 1 až 5, § 362 ods. 1 až 4, § 386 písm. a) zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP\" alebo „Civilný\nsporový poriadok\"), dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu\nprvej inštancie oneskorene, odvolací súd jej odvolanie odmietol. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie bol žalobkyni riadne doručený elektronicky 20. marca 2023, čo má\nodvolací súd za preukázané z elektronickej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny. Nasledujúcim\ndňom začala žalobkyni plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu\nprvej inštancie, pričom posledný deň lehoty pripadol na 04. apríla 2023. Žalobkyňa podala odvolanie\nelektronicky 05. apríla 2023, až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania.\n2.2. K odvolaniu žalovaného vo výroku o trovách konania po aplikácii ustanovení § 255 ods. 1, § 261 CSP\nkonštatoval, že použitie ustanovenia § 261 CSP prvoinštančným súdom nebolo správne, preto odvolací\nsúd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania tak, že úspešnému žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Odvolací súd zohľadnil, že povinnosť\nnahradiť žalovanému trovy konania by nebola uložená prokurátorovi ako zástupcovi štátu, ale Slovenskej\nrepublike ako strane konania. Samotná okolnosť obligatórneho zákonného zastúpenia štátu ako strany\nkonania príslušnou prokuratúrou nemôže byť dôvodom nepriznania nároku na náhradu trov konania\nstrane, ktorá mala plný úspech vo veci.\n\n3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka\")\ndovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté\nodvolacie rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhla odložiť\nprávoplatnosť výrokov II. a III. uznesenia odvolacieho súdu o trovách konania, a to až do právoplatného\nskončenia dovolacieho konania z dôvodu nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu. Zmenou\nvýroku o trovách konania hrozí žalobkyni priama a bezprostredná ujma na majetku, pričom dôvody hodné\nosobitného zreteľa spočívajú v tom, že prvoinštančný súd vyčíslil trovy konania, ktoré má žalobkyňa\nuhradiť žalovanému na 9.563,92 eura.\n3.1. V dovolaní dovolateľka uviedla priebeh konania na nižších súdoch. Žalobkyňa sa nestotožnila\ns dôvodmi odmietnutia jej odvolania, názor odvolacieho súdu považuje za nesprávny, rozporný so\nzákonom, zakladajúci vadu napadnutého uznesenia, ktorej následkom je odňatie práva žalobkyne konať\npred súdom a porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Žalobkyňa prezentovala, že rozsudok súdu\nprvej inštancie jej bol doručený až 21. marca 2023 (ak vôbec právne účinne a v súlade s CSP), a teda\nodvolanie žalobkyne bolo podané 05. apríla 2023 v zákonom ustanovenej lehote, t.j. včas. Zdôraznila,\nže rozsudok súdu prvej inštancie bol 20. marca 2023 o 15.40 hod., po pracovnej dobe doručený\nKrajskej prokuratúre Trenčín, ktorá nasledujúci deň 21. marca 2023 o 7.32 hod. postúpila doručený\nrozsudok Okresnej prokuratúre Trenčín oprávnenej vo veci konať. Podľa dovolateľky, ak písomnosť\nprevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných\nrúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky\nriadneho a účinného doručenia písomnosti. Súd prvej inštancie doručoval rozsudok do elektronickej\nschránky Krajskej prokuratúry Trenčín, avšak v postavení žalobkyne vystupovala Slovenská republika,\nktorú zastupuje Okresná prokuratúra Trenčín ako jediný a výlučný žalobca v danej veci. S poukazom na\nustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, § 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o\nrozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a § 2 ods. 3, § 11 ods. 1 písm. a) a g), § 12 ods. 2 a 6, § 29 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a § 32 ods.\n5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon e-Governmente) (ďalej len „zákon o e-Governmente\")\nje zrejmé, že za žalobkyňu konajúca okresná prokuratúra ako taká nemá právnu subjektivitu, a teda ani\nprocesnú subjektivitu. Vo veci nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia štátu podľa § 456 druhá\nveta Občianskeho zákonníka v spojení s § 93 ods. 1 písm. a) CSP Okresná prokuratúra Trenčín ponímala\nosobitnú procesnú subjektivitu (zákonného) zástupcu, pričom konala a koná za štát, t.j. Slovenskú\nrepubliku. Samotný status žalobkyne ako zákonného zástupcu s poukazom na právne závery nálezu\nÚstavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 320/2020 zo 14. decembra 2021 (ďalej aj „nález sp. zn. III. ÚS\n320/2020\") má zásadný vplyv na následok, že pri doručovaní písomností do vlastných rúk nemožno tieto\nSlovenskej republike, zastúpenej Okresnou prokuratúrou Trenčín, doručovať do elektronickej schránky\npodľa zákona o e-Governmente, keďže Okresná prokuratúra Trenčín ako osobitný zákonný (procesný)\nzástupca Slovenskej republiky nemá zriadenú schránku na doručovanie elektronických písomností.\nSúd prvej inštancie rozsudok doručoval v rozpore s § 105 ods. 1 CSP, keďže správne a súladne so\nzákonom mal označený rozsudok doručovať podľa § 105 ods. 3 CSP, t. j. prostredníctvom doručujúceho\norgánu, keďže išlo o písomnosť určenú do vlastných rúk. Pokiaľ odvolací súd odmietol ako oneskorene\npodané odvolanie žalobkyne, vychádzajúc formalisticky z elektronickej doručenky, s ktorou je spojená\ndomnienka doručenia rozsudku žalobkyni 20. marca 2023, táto nikdy nenastala resp. je vyvrátená,\nodvolací súd sa dopustil nesprávneho procesného postupu.\n3.2. Vo vzťahu k výrokom II. a III. napadnutého uznesenia o trovách konania, dovolací dôvod podľa\n§ 420 písm. f) CSP je daný tým, že odvolací súd výrok o trovách prekvapivo zmenil, bez toho, aby\nžalobkyňu oboznámil s odlišným právnym posúdením veci ako realizoval v odvolaní napadnutom\nrozsudku súd prvej inštancie, nariadil pojednávanie a žalobkyni umožnil zaujať stanovisko k oznámenej\nzmene právneho posúdenia nároku žalovaného na trovy konania.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol dovolanie zamietnuť ako nedôvodné. Poukázal na\nPoužívateľskú príručku elektronických služieb - Elektronické služby Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky str. 40, kde je uvedené, že na príslušnú okresnú prokuratúru sa doručuje prostredníctvom\nkrajskej prokuratúry, pod ktorú územnú pôsobnosť spadá.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej\nlehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho\n\nkonania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k\nzáveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420\na § 421 CSP.\n7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/\nv tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Pojem „procesný postup\" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak,\nže sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo\nnečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca\nstrane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní\n(porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem\nnemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.\n„Postupom súdu\" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie\nsúdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom\nsúdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,\nktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera\ntohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.\n10. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n11. Najvyšší súd už v judikátoch R 23/1994 a R 4/2003 (ďalej v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001, 5Cdo/434/2012,\n6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013, 3Cdo/98/2015) vydaných do 30. júna 2016 považoval za prípad\nodňatia možnosti konať pred súdom postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom\nveci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné\npredpoklady pre taký postup neboli dané. Aj v zmysle súčasnej rozhodovacej praxe najvyššieho\nsúdu (2Cdo/195/2018, 3Cdo/34/2017, 5Cdo/65/2018, 7Cdo/101/2018, 8Cdo/7/2018) dochádza k vade\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP postupom súdu, ktorý sa bez splnenia procesných\npredpokladov odmietne zaoberať meritom veci (napríklad konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne\nodvolanie).\n12. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd v danom prípade skúmal, či odmietnutie odvolania\nžalobkyne odvolacím súdom (výrok I.), vykazovalo znaky procesného postupu znemožňujúceho strane,\n\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle CSP.\n13. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka dôvodila\nporušením jej procesných práv nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu pri odmietnutí\nodvolania z dôvodu jeho oneskoreného podania. Konkrétne vytýkala odvolaciemu súdu, že nezohľadnil\nabsentujúce právne účinné doručenie rozsudku žalobkyni súdom prvej inštancie, ktorý rozsudok doručil\ndo elektronickej schránky Krajskej prokuratúry Trenčín, subjektu odlišného od žalobkyne. Zároveň\nargumentovala špecifickosťou zákonného zastúpenia Slovenskej republiky Okresnou prokuratúrou\nTrenčín, ktorá nemá zriadenú elektronickú schránku. Podľa dovolateľky správne a zákonne mal\nprvoinštančný súd doručiť rozsudok podľa § 105 ods. 3 CSP t. j. prostredníctvom doručujúceho orgánu,\nkeďže išlo o písomnosť určenú do vlastných rúk.\n14. Podľa § 223 ods. 1 CSP rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.\n15. Doručovanie súdnych písomností je dôležitým procesným úkonom súdu, ktorý umožňuje subjektom\nkonania oboznámiť sa so stavom a priebehom konania, ako aj s procesnými právami, ktoré im zákon\npriznáva, a procesnými povinnosťami, ktoré im ukladá zákon alebo súd. Keďže meritórne rozhodnutie\nje výsledok, ku ktorému celé konanie smeruje, doručeniu rozsudku zo strany súdu je potrebné venovať\nnáležitú pozornosť. Stranám sporu súd doručuje rozsudok do vlastných rúk (Šťevček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nPraha : C. H. Beck, 2016, 822 s.).\n15.1. Doručenie má zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu,\nprípadne na splnenie uloženej povinnosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že iba riadne doručenie\nrozsudku vyvolá príslušné právne následky.\n16. Podľa § 105 ods. 1, 2 a 3 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu;\ntým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného\npredpisu. Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do\nvlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa\npovažuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Ak nemožno doručiť\npísomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu.\n17. Zo systematického výkladu relevantných ustanovení je zrejmá postupnosť pri doručovaní\npísomností, a to nasledovne:\n1. súdom na pojednávaní alebo pri inom úkone;\n2. do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej\npodobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon eGovernmente);\n3. doručenie na elektronickú adresu na žiadosť strany, ak nejde o písomnosti, ktoré sa doručujú do\nvlastných rúk;\n4. doručovanie prostredníctvom doručovacieho orgánu na adresu podľa § 106 alebo doručovanie\nosobitným doručovacím orgánom za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2\nCSP (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 382 s.).\n18. V posudzovanej veci rozsudok súdu prvej inštancie nebolo možné doručiť súdom na pojednávaní\nalebo pri inom jeho úkone, súd doručuje do elektronickej schránky.\n19. „V prípade, ak má strana aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne doručovať do\ntejto elektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takom prípade ustanoveniami zákona\no e Governmente, konkrétne § 29 až § 34 tohto zákona, ktorý v časti o elektronickom doručovaní\nmá charakter špeciality k ustanoveniam Civilného sporového poriadku o doručovaní. Nie je na vôli\nstrany sporu alebo iného zúčastneného subjektu, akou formou jej/mu súd bude doručovať písomnosti.\nPovinnosť doručovať písomnosti do elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle\nstrany či iného subjektu\" (Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S. Civilný sporový poriadok Komentár,\n2. doplnené a prepracované vydanie. Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, s. 380).\n\n20. Podľa § 82l ods. 3 vety pred bodkočiarkou zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní\npred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri komunikácii so súdom\nelektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom.\n21. Podľa § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku t.j. do 31.\njúla 2023) ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na\nzačatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného\ndokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti,\nvyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa\nustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6 <S.>, § 10 <S.>, § 17 a 18\n<S.>a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20 <S.>), autentifikácii (§ 19, 21 a 22 <S.>), autorizácii (§\n23 <S.>), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28 <S.>), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28\n<S.>), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 <S.>a § 29 až 34 <S.>), zaručenej konverzii (§ 35 až 39\n<S.>) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55 <S.>) neustanovuje inak.\n22. Podľa § 3 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku t.j. do 31. júla\n2023) na účely tohto zákona sa rozumie\na) výkonom verejnej moci konanie orgánu verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov, vo\nveciach práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických osôb alebo právnických osôb,\nb) výkonom verejnej moci elektronicky výkon verejnej moci prostredníctvom elektronickej úradnej\nkomunikácie,\nd) elektronickou úradnou komunikáciou elektronická komunikácia, pri ktorej je prenášaná elektronická\núradná správa.\n23. Podľa § 11 písm. a) zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku t.j. do\n31. júla 2023) elektronická schránka sa zriaďuje tomu, kto je v právnom postavení orgánu verejnej moci.\n24. Podľa § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku t.j. do\n31. júla 2023) orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto\nzákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach osôb,\na) o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v\nlistinnej podobe,\nb) ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo\npredložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo\nc) ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly\nalebo dohľadu priamo u kontrolovaného subjektu alebo dohliadaného subjektu, obhliadka, nazeranie\ndo spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli\norgán verejnej moci.\n25. Podľa § 29 ods. 1 až 3 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku\nt.j. do 31. júla 2023) elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky,\npričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické\ndoručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom\npodľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami\nneustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. Do vlastných rúk sa elektronicky\ndoručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s\ndokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných\nrúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom\nsa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov\nmožné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ\"), formou elektronickej doručenky odoslanej\nodosielateľovi.\n26. Podľa § 30 ods. 1, 2 vety prvej a ods. 3 až 5 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase\ndoručovania rozsudku t.j. do 31. júla 2023) elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument\njednoznačne identifikujúci moment elektronického doručenia, odosielateľa, prijímateľa, elektronickú\núradnú správu a jej obsah; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí\n\nzabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. Ak je adresátom\norgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára a potvrdzuje tento orgán prostredníctvom funkcie\nelektronickej podateľne. Prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej\nna tento účel. Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa\npovažujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.\n27. Podľa § 31a ods. 1 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku\nt.j. do 31. júla 2023) orgán verejnej moci za podmienok podľa odsekov 11 a 12 odošle elektronický\núradný dokument prostredníctvom modulu elektronického doručovania správcovi modulu elektronického\ndoručovania, ktorý prostredníctvom modulu elektronického doručovania bezodkladne zabezpečí\njeho doručenie do elektronickej schránky adresáta, a ak elektronická schránka adresáta nie je\naktivovaná, zabezpečí jeho doručenie adresátovi v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku,\nspôsobom podľa osobitného predpisu upravujúceho konanie v danej veci. Vyhotovenie listinnej podoby\nelektronického úradného dokumentu zabezpečí správca modulu elektronického doručovania vo forme\nlistinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu podľa odseku 2.\n28. Podľa § 32 ods. 4 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku\nt.j. do 31. júla 2023) ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť\ndoručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je\npodmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej\nschránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.\n29. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania\nrozsudku t.j. do 31. júla 2023) elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov\nsa považuje za doručenú, ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy.\n30. Podľa § 3 vyhlášky č. 438/2019 Z. z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície\na informatizáciu, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o e-Govermente funkcionalitami\nústredného portálu a spoločných modulov nad rámec funkcionalít ustanovených v zákone sú:\na) služba elektronickej podateľne pre orgán verejnej moci, ktorou je prevádzka elektronickej podateľne\nna\n1. prijímanie podaní orgánu verejnej moci podľa § 30 ods. 2 zákona,\n2. zasielanie elektronických úradných dokumentov orgánu verejnej moci a autorizáciu prostredníctvom\nkvalifikovanej elektronickej pečate.\n31. Dovolací súd akcentuje, že zákon o e-Governmente kodifikoval elektronickú komunikáciu ako\nnosnú formu komunikácie s verejnou mocou i komunikáciu v rámci samotnej verejnej moci tak, aby sa\nkomunikačné procesy zjednodušili, zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvýšila bezpečnosť tejto\nkomunikácie. Prijatie zákona o e- Governmente bolo nepochybne významným legislatívnym krokom\nsmerujúcim k modernizácii a zefektívneniu procesov štátnej a verejnej správy. Prvým pilierom, na ktorom\nje postavený elektronický výkon verejnej moci, je povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vykonávať\nverejnú moc elektronicky. (GREGUŠOVÁ, D., HALÁSOVÁ, Z. Zákon o e_Governmente. Komentár.\nBratislava: Eurokódex, 2018, 38 s., 107 s.).\n32. Pri orgánoch verejnej moci platí pravidlo, že tieto subjekty musia prijímať elektronické podania každý\ndeň, a teda aj potvrdzovať elektronické doručenky, k čomu dochádza automaticky. V prípade orgánov\nverejnej moci sa nerozlišuje medzi doručením do vlastných rúk a bežným doručením. Je tiež v súlade\ns praxou všeobecných súdov, že pri doručovaní písomností orgánom verejnej moci neberú do úvahy\npovahu súdenej veci v tom zmysle, či orgán verejnej moci uplatňoval v posudzovanom právnom vzťahu\nsvoje vrchnostenské oprávnenie. Podstatné je, že ide (čo i len teoreticky) o orgán verejnej moci (m.\nm. IV. ÚS 589/2020).\n33. Pri posudzovaní splnenia formálnych podmienok a náležitostí konania sa treba vyhnúť prehnanému\nformalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu, ale aj prehnanej pružnosti, ktorá by\nviedla k spochybneniu procesných podmienok stanovených zákonom (Ústavný súd Českej republiky\nsp. zn. III. ÚS 2373/21, Európsky súd pre ľudské práva Walchli proti Francúzsku, č. 35787/03, § 29, z\n26. júla 2007).\n\n34. Od 01. novembra 2018 majú súdy povinnosť stranám sporu doručovať zásielky elektronicky (§\n60f ods. 4 zákona o e-Governmente), a to tak, že najprv skúmajú, či má strana vytvorenú a\naktivovanú elektronickú schránku. V prípade pozitívneho zistenia, súd doručuje písomnosť v\nelektronickej forme strane do aktivovanej elektronickej schránky. Ak elektronická schránka strany nie\nje aktivovaná, zabezpečuje súd doručenie dokumentu - rozhodnutia súdu prostredníctvom poštovného\npodniku. Pričom elektronický dokument sa vyhotoví v listinnej forme a poštový podnik ho doručuje strane\nsporu na adresu, ktorú uviedol súd (§ 31a ods. 1 zákona o e-Governmente) [pozri uznesenie najvyššieho\nsúdu z 28. februára 2024, sp. zn. 6CdoGp/1/2022].\n35. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd si plnil pri komunikácii so žalobkyňou svoju zákonnú\npovinnosť. Súd použil ustanovenia zákona o e_Governmente. V danej veci potom nešlo ani o žiadnu\nz výnimiek generálnej povinnosti upravených v § 17 ods. 1, keď je možné použiť listinnú formu\nkomunikácie. Zároveň je v ustanovení § 32 ods. 5 písm. a) upravené pravidlo týkajúce sa účinku\ndoručenia písomností orgánom verejnej moci.\n35.1. Z obsahu spisu, elektronickej doručenky (pripojenej k č. l. 167) vyplýva, že rozsudok súdu prvej\ninštancie bol adresátovi: Okresná prokuratúra Trenčín doručený dňa 20. 03. 2023. Rozsudok obsahoval\nsprávne poučenie o lehote na podanie odvolania.\n35.2. Elektronická doručenka je pri elektrickom doručovaní do vlastných rúk potvrdením, že k doručeniu\ndošlo. Elektronická doručenka je elektronický dokument, ktorý sa vytvára automatizovaným spôsobom\na prijímateľ nemá dosah na ovplyvnenie jej obsahu.\n36. Žalobkyňa argumentuje, že prvoinštančný rozsudok bol doručený do elektronickej schránky na\nadresu ico://sk/XXXXXXXX, ktorá je zriadená Krajskej prokuratúre Trenčín. Na podrobných informáciách\nuvedených na predmetnej elektronickej doručenke je uvedené ako prijímateľ: ico://sk/XXXXXXXX,\nktoré je pridelené Krajskej prokuratúre Trenčín. Okresná prokuratúra Trenčín nemá pridelené ico,\nteda nemá zriadenú osobitnú elektronickú schránku. Príslušná elektronická schránka je zriadená\nKrajskej prokuratúre Trenčín do územnej pôsobnosti ktorej spadá Okresná prokuratúra Trenčín. Ak sú\nelektronické služby prokuratúry pri doručovaní zriadené takým spôsobom, že pre adresáta písomnosti\nOkresná prokuratúra Trenčín systém vygeneruje a priradí uvedeného adresáta k zriadenej elektronickej\nschránke Krajskej prokuratúry Trenčín, vychádzajúc z účelu zákona (bod 32.), nemôže to viesť k\nzáveru o pochybení súdu pri realizácií zákonných povinností podľa zákona o e-Governmente.\nV\nprípade, že žalobkyňa spochybňuje správnosť údaju na elektronickej doručenke, konkrétne adresáta\nprijatia, nedošlo v tomto smere k relevantnému spochybneniu. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že\nžalobkyni bolo v priebehu konania opakovane doručované do uvedenej elektronickej schránky prijímateľ:\nico://sk/XXXXXXXX (napr. predvolania na pojednávania na č.l. 83, rozsudok súdu prvej inštancie v danej\nveci zo 07. septembra 2021, uznesenie odvolacieho súdu o zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie\nz 21. júna 2022), pričom z elektronických doručeniek vyplýva adresát: Okresná prokuratúra Trenčín a\ndovolateľka nesprávnosť postupu pri doručovaní nenamietala. Zároveň žalobkyňa elektronické podania\nzasielala z elektronickej schránky podávajúceho: ico://sk/XXXXXXXX, zriadenú pre Krajskú prokuratúru\nTrenčín. Aj z uvedeného vyplýva, že v argumentácii dovolateľky absentuje konzistentnosť. Za uvedeného\nstavu potom nebol dôvod, aby prvoinštančný súd doručoval rozsudok v zmysle § 105 ods. 3 CSP\nprostredníctvom doručovacieho orgánu ako uvádza dovolateľka, keďže bol riadne a účinne doručený\npodľa zákona o e-Governmente. V postupe odvolacieho súdu o začiatku plynutia lehoty na podanie\nodvolania žalobkyne na základe údajov uvedených v elektronickej doručenke (pripojenej k č.l. 167)\nresp. k nastúpeniu účinkov doručenia rozsudku prvoinštančným súdom, vychádzajúc z právnej úpravy\nregulujúcej túto problematiku, nešlo o formalistický prístup ako tvrdí dovolateľka. Na plynutie odvolacej\nlehoty nemalo vplyv tvrdenie dovolateľky, že rozsudok súdu prvej inštancie bol predložený Okresnej\nprokuratúre Trenčín až 21. marca 2023, nasledujúci deň po riadnom doručení rozsudku zákonným\npostupom. Nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že rozsudok prevzal niekto iný resp. bol doručený\ndo elektronickej schránky iného subjektu ako strany sporu.\n37. Dovolateľka poukazovala primerane na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/105/2019 z 10.\noktóbra 2019, ktoré sa však na danú vec nevzťahuje. V označenej veci odvolací súd odmietol odvolanie\nžalobcu ako oneskorené podané, pričom došlo k nesprávnemu procesnému postupu a naplneniu\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP z dôvodu, že žalobca podal odvolanie elektronickými\nprostriedkami prostredníctvom portálu e-žaloby posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.\n\n38. V procesnej situácii žalobkyne a k akceptácii ňou žiadaného výkladu by podľa názoru dovolacieho\nsúdu došlo k zvýhodneniu žalobkyne a k popretiu účelu zákona. Na takýto postup dovolací súd nevidel\nv okolnostiach veci žiaden opodstatnený dôvod. Zároveň podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo ani\nk znevýhodneniu žalobkyne. Vo vzťahu k žalobkyni prvoinštančný súd plnil svoje zákonné povinnosti\nvyplývajúce pri doručovaní písomností podľa zákona o e-Governmente.\n39. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval rozsudok žalobkyni elektronicky do\npríslušnej zriadenej elektronickej schránky. V spise sa nachádza doručenka (pripojená k č. l. 167\nspisu), preukazujúca doručenie rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyni 20. marca 2023, ktorej údaje sa\npovažujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak. Z uvedenej doručenky je tak zrejmé, že žalobkyňa\nprevzala rozsudok súdu prvej inštancie 20. marca 2023. Lehota na podanie odvolania začala plynúť 21.\nmarca 2023, koniec lehoty pripadol na utorok 04. apríla 2023. Odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu\nprvej inštancie bolo prijaté súdom prvej inštancie 05. apríla 2023, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej\n15-dňovej lehoty na jeho podanie.\n40. Keďže žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie po uplynutí zákonnom\nstanovenej lehoty, dovolací súd dospel k záveru, že postupom, ktorým odvolací súd výrokom I. odmietol\nodvolanie žalobkyne ako oneskorene podané, nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý\nsúdny proces.\n41. Dovolanie žalobkyne smeruje aj proti výroku napadnutého uznesenia odvolacieho súdu o trovách\nkonania (bod 3.2.).\n42. Ustanovenie § 420 CSP zakotvuje prípustnosť dovolania v alternatíve buď proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej, t. j. proti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter, alebo proti\nrozhodnutiu, ktoré síce nemá charakter rozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo\nveci samej, ale ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak ako\nmeritórnym (hmotnoprávnym) rozhodnutím vo veci samej.\n43. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí, teda možno\npovažovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak ako jeho vecným prejednaním (t.\nj. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho konania), rozhodnutie odvolacieho\nsúdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby po rozhodnutí prvoinštančného súdu a pred\nrozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil\nprvoinštančné uznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí; spravidla pôjde o\nuznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam podľa § 357 CSP, ktoré síce\nmožno v dovolacom konaní preskúmať z dôvodov zmätočnosti uvedených v § 420 CSP, avšak z dôvodov\nzásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu dovolacím súdom vylúčené.\n44. Podľa § 357 písm. m) CSP jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie a ktoré sú tak\nv danej ním riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné v rámci odvolacieho konania, je aj\nuznesenie, ktorým prvostupňový súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, takže rozhodnutie\nodvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke nároku na náhradu trov konania rozhodnutím konečným\n(ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí, pozn.), a teda ho možno v zmysle už uvedeného\npovažovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie,\nktorým sa konanie končí (I. ÚS 275/2018, in č. 74/2018 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky).\n45. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania v časti uznesenia odvolacieho súdu o\ntrovách konania podľa § 420 písm. f) CSP tým, že odvolací súd výrok o trovách konania prekvapivo\nzmenil.\n46. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo\nveci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti\ntýmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať\nsa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych\nzáverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné (viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca\n2018, sp. zn. 7Cdo/1/2018).\n\n47. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu v časti trov konania vyplýva\núvaha na základe ktorej dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie o trovách konania\nrozhodol správne podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak nesprávne v spojení s § 261 CSP konštatoval, že\nv prejednávanej veci nemožno prokurátorovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania a na základe\nuvedenej skutočnosti rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. V prejednávanej\nveci súd prvej inštancie v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby,\npričom správne podľa odvolacieho súdu dospel k záveru, že podľa § 93 ods. 1 písm. a) CSP je\nsplnená aktívna legitimácia štátu v zastúpení príslušnou okresnou prokuratúrou na vydanie tohto\nbezdôvodného obohatenia a na podanie žaloby. Bezdôvodné obohatenie sa v takomto prípade vydáva\nSlovenskej republike v zastúpení obvodným úradom v sídle kraja ako dočasnému správcovi majetku\nštátu podľa § 5 ods. 1 zákona o správe majetku štátu. Žalobu v mene Slovenskej republiky podáva\nOkresná prokuratúra Trenčín s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 1 písm. a) CSP, pričom v tomto\nprípade prokurátor vystupuje ako zákonom určený zástupca štátu. Vzhľadom na nález sp. zn. III. ÚS\n320/2020 odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že právny názor, podľa\nktorého § 261 CSP nedovoľuje uložiť prokurátorovi konajúcemu ako zástupca štátu povinnosť nahradiť\ntrovy konania, nie je správny. Povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania totiž by nebola uložená\nprokurátorovi ako zástupcovi štátu, ale Slovenskej republike ako strane konania. Samotná okolnosť\nobligatórneho zákonného zastúpenia štátu ako strany konania príslušnou prokuratúrou nemôže byť\ndôvodom nepriznania nároku na náhradu trov konania strane, ktorá mala plný úspech vo veci. Takýto\nprístup by bol v rozpore s vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu, keďže\nby popieral zásadu spravodlivej náhrady trov konania a súčasne by porušoval princíp rovnosti sporových\nstrán (čl. 6 CSP). V tejto súvislosti nemožno argumentovať ani verejným charakterom žaloby prokurátora\na jeho úlohou chrániť verejný záujem a zákonnosť, pretože by sa tak dialo za súčasného porušovania\nsubjektívnych práv dotknutej strany. Odvolací súd konštatoval, že aplikácia ustanovenia § 261 CSP\nprvoinštančným súdom nebola správna, preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v\nnapadnutej časti o trovách konania tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok náhradu trov konania\nvoči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n48. Dovolací súd uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní proti výroku o trovách konania sa\nargumentačne opieral o uvedený nález sp. zn. III. ÚS 320/2020 na základe ktorého odvolací súd\nzmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie (bod 48.). Žalobkyni bolo odvolanie žalovaného doručené,\noboznámila sa s jeho obsahom a vyjadrila sa k nemu. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľka pred oboma\nnižšími súdmi mala dostatočný priestor na to, aby identifikovala a reagovala na rozhodujúce okolnosti\nmajúce vplyv na rozhodovanie o trovách konania. Zároveň odvolací súd neuviedol iné ustanovenia\nprocesného predpisu ako prvoinštančný súd. I keď sa odvolací súd priklonil v tomto smere práve k názoru\nžalovaného, v danom prípade nepoužil žiadne „nové\" ustanovenie právneho predpisu, ku ktorému by\nstrany nemali možnosť v doterajšom priebehu konania zaujať svoje stanovisko.\n49. Dovolací súd v súvislosti s námietkou rozhodnutia odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania\nuvádza, že realizácia procesného oprávnenia strany sporu byť prítomnou na pojednávaní neprichádza\ndo úvahy vtedy, keď súd v súlade so zákonom koná a rozhoduje bez nariadenia pojednávania, ako bolo\nv danom prípade.\n49.1. Podľa čl. 12 CSP na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje\ninak.\n49.2. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n49.3. Odvolací súd konal a rozhodoval o odvolaní žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie vo\nveci po uplynutí odvolacej lehoty a o odvolaní žalovaného podanom výlučne v časti trov konania,\nktorému rozhodovaniu formou uznesenia v zásade nepredchádza ústne pojednávanie. O odmietnutí\nodvolania rozhoduje odvolací súd formou uznesenia bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V\ntomto prípade uvedená procesná povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 385 ods. 1 CSP odvolaciemu\nsúdu nevznikla, pretože neexistovali dôvody uvedené v dispozícii citovaného ustanovenia, teda nebolo\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, v sporovom konaní sa plne aplikuje zásada koncentrácie\nkonania, na základe ktorej stranám sporu vznikla procesná povinnosť koncentrovať dôkazy v zásade\nv rámci prvoinštančného konania. Na nariadenie pojednávania na odvolacom súde neexistoval ani\nžiadny konkrétny dôležitý verejný záujem. Odvolací súd pri posudzovaní podmienok prípustnosti\n\nodvolania žalobkyne a dôvodnosti odvolania žalovaného v časti trov konania, mal splnené podmienky\nna rozhodnutie bez pojednávania, svojim postupom neporušil princípy ústnosti a priamosti konania.\n50. Dovolací súd má preto za to, že procesný postup súdov, ktoré konali v zmysle ustanovení a\nzásad Civilného sporového poriadku, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.\nUvedeným postupom preto nedošlo k založeniu namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP.\n51. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako\ndovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n52. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n53. Najvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti uznesenia\nodvolacieho\nsúdu v zmysle § 444 ods. 2 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/144/2019, 4Cdo/108/2019,\n9Cdo/72/2020).\n54. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 449/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:26a5d772-acd7-4d7b-9e41-e37ab83916fc", "datum": "2025-08-06", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/50/2023", "guid": "9e43cf9f-a2ce-4a5a-a69c-9778e2ba356b:1addf751-00e9-4765-a3f8-8020b9f5aff8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:78c70bf8-b32b-4c52-add2-51ea47a3f4c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.320.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 320/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 320/2020 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.320.2020.1"}, {"guid": "ussr:094f6a5e-5507-4b58-8d24-406bd1d5f3dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.589.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 589/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 589/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.589.2020.1"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "8f972920-b994-45d9-83e6-30fc88e21ca2:a7cc6577-1b4a-408d-a892-e9673832f56a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5718203305.1", "spisova_znacka": "6CdoGp/1/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoGp/1/2022 z 28. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5718203305.1"}, {"guid": "a9abe135-9d45-4854-bdba-6a2a4f3d7f54:d0cfde55-32df-4a5c-90a6-6ddba43afc32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1", "spisova_znacka": "9Cdo/72/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/72/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1"}, {"guid": "f39fb104-3a80-4a04-8036-79726723ce78:dbc11e91-bf12-41e8-933f-120307897972", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3516203011.1", "spisova_znacka": "5Cdo/65/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/65/2018 z 29. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-29", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3516203011.1"}, {"guid": "dc7d74c1-8148-4e12-99b6-7b415fbd1f64:b3d05066-35f3-449c-bcf6-19c110fa6b0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111201817.1", "spisova_znacka": "7Cdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/1/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 145, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111201817.1"}, {"guid": "c565827d-12ce-40d0-aea6-a4015ce21aa9:dd636bea-2e01-4e8f-a336-f8654d5fb4ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5116230424.1", "spisova_znacka": "8Cdo/7/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/7/2018 z 31. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5116230424.1"}, {"guid": "a8a52cfc-3384-4869-aa4e-c714c8bb334b:1c9afa6e-52b0-4245-bbd5-0733d561bdbc", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/50/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/50/2023 z 3. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a8a52cfc-3384-4869-aa4e-c714c8bb334b:1c9afa6e-52b0-4245-bbd5-0733d561bdbc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:26a5d772-acd7-4d7b-9e41-e37ab83916fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.449.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 449/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 449/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.449.2025.1"}]}