{"guid": "3e42b157-8ac3-4e9b-96b7-5a1f533a4e2a:25e6e4af-58ce-4ea6-b7a0-42f8015ad87a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3118202484.2", "spisova_znacka": "2Obdo/39/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/39/2024 z 23. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. októbra 2025, sp. zn. 2Obdo/39/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:3118202484.2", "identifikacne_cislo": "3118202484", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2025-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/657", "nazov": "zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/657-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-21.odsek-3", "nazov": "§ 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/657-2004/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/657#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25e6e4af-58ce-4ea6-b7a0-42f8015ad87a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3118202484.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3118202484.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3118202484.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/39/2024\n3118202484\n23. 10. 2025\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2025:3118202484.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej\na členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: TERMONOVA,\na.s., SNP 98, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 322 644, zastúpeného spoločnosťou GARANT PARTNER\nlegal s. r. o., Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: Daejung Europe\ns.r.o., Obchodná 4063/41, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 840 611, zastúpenému ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, Piaristická 6667, 911 01 Trenčín, IČO:\n42 021 626, o zaplatenie 129 465,55 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín\npod sp. zn. 37Cb/66/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.\n41Cob/97/2023-352 zo dňa 3. júla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom, č. k.\n37Cb/66/2018-274 zo dňa 17. februára 2023 zamietol žalobu a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného\nnáhrady škody, pričom žalobu odôvodnil tým, že žalobca dodáva teplo systémom tzv. účinného\ncentralizovaného zásobovania teplom, a to na vymedzenom území určenom rozhodnutím Úradu pre\nreguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“). Žalobca uviedol, že vymedzené územie je zhodné\ns katastrálnym územím Nová Dubnica. V zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej\nenergetike v znení účinnom do 30. novembra 2022 (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), ak\nsa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou\npotrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného\ncentralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná potreba tepla prednostne pokryť od\ntohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla.\nCitované ustanovenie podľa žalobcu upravuje súkromnoprávny vzťah medzi dodávateľom tepla a jeho\nodberateľom, a preto na danú vec je potrebné nazerať výlučne cez inštitúty súkromného práva. Žalobca\nďalej uviedol, že žalovaný postavil na základe stavebného povolenia vydaného mestom Nová Dubnica\nstavbu „Priemyselný areál Deajung, Nová Dubnica\". Napriek skutočnosti, že pri stavbe boli naplnené\nvšetky podmienky podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike, na preukázanie čoho\npredložil žalobca znalecký posudok Ing. Igora Slemenského č. 3/2018 zo dňa 15. januára 2018, žalovaný\nnesplnil svoju zákonnú povinnosť prednostne odoberať teplo od dodávateľa tepla na vymedzenom\núzemí, ktorým je žalobca. Podľa žalobcu súčasný stav spôsobuje, že nepripojením stavby do systému\núčinného centralizovaného zásobovania teplom žalobcu sa marí zostatkové teplo z výroby elektriny, čím\nvzniká žalobcovi priama škoda (sekundárne aj jeho odberateľom).\n\n3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci najskôr rozsudkom, č. k. 37Cb/88/2018-162 zo dňa 27.\naugusta 2021, v ktorom žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením, č. k.\n16Cob/30/2021-239 zo dňa 29. septembra 2022, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom dospel k záveru, že nie všetky skutkové\nzistenia ustálené súdom prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú predčasné a tým aj\nnesprávne, čo pri hodnotení dôkazov vo vzájomnej súvislosti vyústilo do nesprávneho právneho záveru\no splnení všetkých zákonných podmienok stanovených v § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike.\n4. Súd prvej inštancie v odôvodnení nového rozsudku uviedol, že podstatným z hľadiska posúdenia\ndôvodnosti uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému je, či stavba žalovaného bola\npostavená práve na vymedzenom území žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona o tepelnej\nenergetike. Pri posúdení predmetnej otázky okresný súd vychádzal z listinných dokladov predložených\nstranami sporu, predovšetkým z prílohy č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO. Podľa súdu prvej inštancie je síce\npravdou, že stavba žalovaného bola postavená v súlade so stavebným povolením na pozemkoch C-KN\nparc. č. XXX/X, XXX/XX a XXX/XX, nachádzajúcich sa v k. ú. Nová Dubnica, ktorého celá plocha je\nzakreslená v prílohe č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO, avšak to bez ďalšieho samo osebe neznamená, že stavba\nžalovaného sa nachádza na vymedzenom území podľa zákona o tepelnej energetike tak, ako dôvodil\nžalobca. Vymedzené územie podľa zákona o tepelnej energetike nie je zhodné s katastrálnym územím\nmesta Nová Dubnica. Okresný súd poukázal na stanovisko ÚRSO, podľa ktorého ak v danom území\nvýrobca tepla nemá technologické zariadenie na výrobu a rozvod tepla, nemôže od plánového objektu\nnikto vyžadovať, aby sa pripojil k zdroju tepla. Ak teda napr. v katastrálnom území Novej Dubnice má\nvymedzené územie TERMONOVA, a.s., ale ho má vymedzené konkrétnym technologickým zariadením\nna výrobu a rozvod tepla, ktoré neumožňuje pripojenie plánového objektu spotrebiteľa (nemá natiahnuté\nrúry až k pozemku, na ktorom sa má vybudovať nový objekt spotreby), nemožno aplikovať ustanovenie\n§ 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike o povinnom odbere tepla. ÚRSO, ktorý vydal prílohu č. 2 k\nrozhodnutiu ÚRSO týmto potvrdil, že vymedzené územie k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike\nje určené zariadeniami. Toto územie v žiadnom prípade nemožno stotožniť s celou plochou zakreslenou\nv prílohe č. 2 k takémuto povoleniu, nakoľko technologické zariadenia žalobcu sa nachádzajú len v\nurčitej časti celého zakresleného územia. Keďže samotný ÚRSO, ktorý vydáva povolenie na podnikanie\nv tepelnej energetike takto zadefinoval vymedzené územie podľa zákona o tepelnej energetike, súd prvej\ninštancie vychádzal z jeho záveru. Práve tento úrad môže podľa okresného súdu definovať vymedzené\núzemie, keďže prílohou každého povolenia na podnikanie v oblasti energetiky alebo k jeho zmene, je\npríloha, ktorej súčasťou je mapa, na akom území je ten ktorý subjekt ako držiteľ takéhoto povolenia\noprávnený podnikať.\n5. Vzhľadom na vykonané dokazovanie okresný súd konštatoval, že v čase plánovania vybudovania\nobjektu žalovaného, žalobca nemal k dispozícii také technologické zariadenia na výrobu a rozvod\ntepla, na ktoré by sa žalovaný mohol napojiť. Keďže pripojenie plánového objektu žalovaného k\ntechnologickým zariadeniam žalobcu nebolo možné, podľa názoru okresného súdu nebolo možné\nod žalovaného požadovať, aby sa k zdroju tepla od žalobcu pripojil, a preto ani nemožno aplikovať\nustanovenie § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike. Okresný súd preto dospel k záveru, že stavba\nžalovaného sa nenachádza na vymedzenom území v zmysle zákona o tepelnej energetike, a tým\nnebola splnená prvá zákonná podmienka ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike, a to\nvybudovanie objektu na vymedzenom území. Súd tiež uviedol, že uvedené potvrdzuje aj záver kontroly\nvykonanej Slovenskou obchodnou inšpekciou (ďalej len „SOI“), ktorá nemala za preukázané, že v čase\nprojektovania novej budovy - priemyselný areál Daejung, sa tento nachádzal na vymedzenom území\nžalobcu.\n6. K žalobcom predloženým rozhodnutiam Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S 76/2015,\npotvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžk/2/2016, súd prvej\ninštancie konštatoval, že Krajský súd v Trenčíne v konaní sp. zn. 13S 76/2015 v odôvodnení rozhodnutia,\nktorým bolo konanie zastavené, len skonštatoval skutočnosti, ktoré vo svojom konaní nedokazoval a\nnebolo z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, ako dospel k týmto tvrdeniam, a či to neboli len prevzaté\ntvrdenia strany sporu. Súd prvej inštancie z tohto rozhodnutia nevychádzal a ani sa ním neriadil, nakoľko\npre neho nebolo záväzné a samotný odvolací súd bol toho názoru, že predmetom konania na Krajskom\nsúde v Trenčíne pod sp. zn. 13S 76/2015 nebola otázka, či sa stavba, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti\n\nstavby žalovaného, nachádza na vymedzenom území, resp. otázka, čo je vymedzené územie v zmysle\n§ 2 písm. q) zákona o tepelnej energetike.\n7. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný pri vybudovaní stavby neporušil ustanovenie\n§ 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike, podaná žaloba je podľa názoru okresného súdu nedôvodná,\na preto žalobu zamietol.\n8. O odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej\naj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“), ako súd odvolací, rozsudkom, č. k. 41Cob/97/2023-352 zo dňa 3.\njúla 2024 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n9. K odvolacím námietkam žalobcu krajský súd skonštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení\nrozsudku uviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré\nskutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal,\nako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa zákonné požiadavky\nnormované v § 220 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych\npredpisov (ďalej len „CSP“) a nie je arbitrárny. Žalobca v podanom odvolaní uvádzal skutočnosti, ktoré\nuvádzal aj pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa okresný súd v napadnutom rozsudku vysporiadal\na náležitým spôsobom odôvodnil, prečo s názorom žalobcu nesúhlasí.\n10. Po preskúmaní žalobcom podaného odvolania odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu\nsú nedôvodné, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným\nsúdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, na ktorý v celom rozsahu odkázal. Na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku krajský súd doplnil, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdí,\nže pre určenie vymedzeného územia je podstatná len príloha č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO, ktorým vydal\nžalobcovi povolenie č. 2006T 061 v roku 2006 a nie je možné vychádzať z usmernenia ÚRSO zo dňa\n16. mája 2018, ktorým ÚRSO dal stanovisko - odpoveď k žiadosti SOI, tak s takýmto tvrdením žalobcu\nodvolací súd nesúhlasí. ÚRSO je orgánom oprávneným vydávať rozhodnutia - povolenia dodávateľovi\ntepla, v ktorom určuje vymedzené územie dodávateľa tepla v zmysle zákona o tepelnej energetike, a\npreto je oprávnený vykladať, čo považuje za vymedzené územie pri svojom rozhodovaní. Pokiaľ teda\nÚRSO v stanovisku zo dňa 16. mája 2018 konštatoval, že vymedzené územie - príloha č. 2 k povoleniu\nna podnikanie v tepelnej energetike - grafické zakreslenie sústavy tepelných zariadení z prílohy č. 1,\nje určené zariadeniami a nie plochou, súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ pri rozhodovaní vo veci\nvychádzal z tohto stanoviska.\n11. Podľa odvolacieho súdu zo znenia ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike ktorého\njednoznačne vyplýva, že ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s\nprojektovanou ročnou spotrebou tepla vyššou ako 30MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území\ndodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná potreba\ntepla prednostne pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon\nzariadení na výrobu tepla. Pokiaľ žalobca nemal vybudované rozvody tepla, na ktoré by sa žalovaný\nmohol napojiť až po hranicu jeho pozemku, nemožno hovoriť o splnení podmienky, že to umožňujú\ntechnické podmienky. Žalovaný správne namietal, že v blízkosti pozemku žalovaného sa nachádzajú\npozemky vo vlastníctve tretích osôb, a teda je technicky nereálne a nemožné, aby sa žalovaný sám na\nvlastné náklady cez tieto pozemky (na čo by potreboval súhlas vlastníkov pozemku) napojil do zariadenia\nžalobcu. Odvolací súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že pokiaľ má vybudované svoje zariadenie na\nnapojenie do tepelného zdroja vo väčšej vzdialenosti od hranice pozemku objektu, ktorý je postavený\nako nový objekt, by mal žalovaný automaticky povinnosť sa do zariadení žalobcu napojiť.\n12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevychádzal z právneho záveru\nvysloveného Krajským súdom v Trenčíne v konaní sp. zn. 13S 76/2015 zo dňa 29. júna 2016 v spojení s\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd poukázal na to, že z rozhodnutia súdu\nprvej inštancie vyplýva, z akých dôvodov k záverom z týchto rozhodnutí neprihliadol, pričom odvolací\nsúd sa s odôvodnením rozsudku v tejto časti v celom rozsahu stotožnil a na toto odôvodnenie poukázal.\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne\nsprávne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.\n\n14. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej v texte aj „dovolateľ“), prípustnosť\nktorého odvodzuje od § 420 písm. f) CSP a teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n15. Dovolateľ uviedol, že nemôže súhlasiť s názorom súdov nižších inštancií, podľa ktorých sa stavba\nžalovaného nenachádza na vymedzenom území žalobcu. Podľa dovolateľa ide o hrubé prekrúcanie\npráva, arbitrárny výklad a aplikáciu zákona a nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia vydaného\norgánom verejnej správy a právneho výkladu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dovolateľ\npoukazuje na to, že zo zákona o tepelnej energetike, ani zo žiadneho iného právneho predpisu\nnevyplýva, že tzv. vymedzené územie by malo byť vymedzené zariadeniami a nie plochou. Ani z\nrozhodnutia ÚRSO č. 2006T 0161 na výrobu tepla a rozvod tepla pre žalobcu (ktorého prílohou\nč. 2 je určené vymedzené územie žalobcu) nevyplýva, že tzv. vymedzené územie by malo byť\nvymedzené zariadeniami a nie plochou. Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2023 (https://\nslovnik.juls.savba.sk/) definuje pojem „vymedziť“ ako určiť hranice, ohraničiť: v. priestor, stavebnú\nplochu; Synonymický slovník slovenčiny z roku 2004 (https://slovnik.juls.savba.sk/) definuje pojem\n„vymedziť“ ako ohraničiť, vymedziť parcelu, územie. Podľa dovolateľa z uvedeného niet pochýb, že\nvymedzenie znamená určenie rozhrania resp. deliacej čiary medzi dvoma územiami. Rozhodnutie\nÚRSO č. 2006T 0161 obsahuje iba jedinú deliacu čiaru ktorá je v podstate zhodná s vymedzením\nkatastrálneho územia Novej Dubnice od iných katastrálnych území.\n16. Súd prvej inštancie podľa dovolateľa tiež ignoroval názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nohľadom výkladu pojmu „vymedzené územie“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn.\n4Sžk/2/2016 zo dňa 12. decembra 2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.\n13S/76/2015 zo dňa 29. júna 2016 judikoval v spore medzi Mestom Nová Dubnica a TERMONOVA, a.s.,\nže „Výrobno-obchodný areál TUBASPOL“ sa nachádza na vymedzenom území TERMONOVA, a.s. v\nzmysle § 2 písm. q) zákona o tepelnej energetike, a to bez ohľadu, či sú na tomto území vybudované\nverejné rozvody tepla. Pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal vo vzťahu k predmetnému\nrozhodnutiu ako aj k § 2 písm. q) zákona o tepelnej energetike jednoznačný výklad, dovolateľ považuje\nza zjavnú svojvôľu všeobecných súdov, že takýto výklad odmietli na danú vec aplikovať. Vymedzené\núzemie žalobcu je jednoznačne definované prílohou č. 2 rozhodnutia ÚRSO č. 2006T 0161 ako\nkonkrétne hranicami vyznačené územie, teda je vymedzené plochou. Súd prvej inštancie pred výkladom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky uprednostnil hrubo pochybný komentár resp. názor ÚRSO\nuvedený v stanovisku ÚRSO zo dňa 16. mája 2018, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise ani\nv samotnom vlastnom rozhodnutí ÚRSO č. 2006T 0161, ktorým je i ÚRSO samo viazané.\n17. Dovolateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 481/2011,\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudského práva (H. c. Belgicko zo dňa 30. novembra 1987, O. P. a Y.\nJ. c. Španielsko zo dňa 9. decembra 1994) a konštatoval, že rozsudok trpí zjavnou neodôvodnenosťou\na arbitrárnosťou, pričom odkázal na zásady odôvodňovania rozsudkov podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n18. Podľa dovolateľa je ďalej nepreskúmateľným a arbitrárnym záver odvolacieho súdu uvedený v\nbode 65. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom odvolací súd uviedol, že pokiaľ žalobca nemal\nvybudované rozvody tepla na ktoré by sa mohol žalovaný pripojiť až na hranicu jeho pozemku, nemožno\nhovoriť o splnení podmienky, že to umožňujú technické podmienky. Podľa dovolateľa nie je zrejmé\nna základe čoho dospel odvolací súd k takémuto záveru. Zákon neviaže povinnosť povinného odberu\ntepla na existenciu rozvodu tepla na hranici pozemku žalovaného. Rozhodujúcou skutočnosťou je, či\nsa nový objekt spotreby tepla žalovaného nachádza na vymedzenom území. Pokiaľ ide o záver súdu k\nposudzovaniu technickej možnosti pripojenia, technicky je pripojenie sa na verejný rozvod tepla možný\naj vtedy, ak sa nachádzajú aj mimo hranice pozemku žalovaného. To predsa platí aj o iných rozvodoch,\nnapr. elektriny, vody, telekomunikácií a pod. K splneniu tzv. technických podmienok dovolateľ v priebehu\nkonania doložil znalecký posudok Ing. Igora Slemenského č. 3/2018 zo dňa 15. januára 2018. Súd\npredmetný znalecký posudok ako dôkaz úplne odignoroval a nevyjadril sa k nemu.\n19. Zákonnou povinnosťou povinného odberu tepla je zo zákona zaťažený žalovaný. Táto povinnosť\nmu je uložená prioritne s ohľadom na ochranu verejného záujmu (šetrenie prírodných zdrojov, ochrana\n\nživotného prostredia, pozitívny vplyv na konečnú cenu ostatných odberateľov tepla). Dovolateľ preto\npovažuje za zjavne arbitrárny a nepreskúmateľný záver súdu v bode 67. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, kedy odvolací súd bez akejkoľvek zákonnej opory požaduje vybudovanie rozvodov tepla\nžalobcom až na hranicu pozemku žalovaného. Je to žalovaný kto musí znášať náklady spojené na\nvybudovanie prípojky slúžiacej na odber tepla.\n20. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a tiež, aby priznal žalobcovi voči\nžalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n21. K dovolaniu žalobcu sa na výzvu súdu vyjadril žalovaný. Dovolacie námietky žalobcu považuje za\núplne neopodstatnené a v tejto súvislosti cituje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. 4Cdo/9/2023 zo dňa 29. mája 2024. V napadnutom rozhodnutí sú podľa žalovaného vysvetlené jeho\npodstatné dôvody vo vzťahu k meritu veci i nárokom na náhradu trov konania. V oboch rozsudkoch\nsú uvedené zákonné ustanovenia, ktoré súd aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i\nvysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú úplne primerane a\ndostatočne odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 393 ods. 2 CSP. Za procesnú vadu v zmysle §\n420 písm. f) CSP nemožno považovať, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľa alebo, že nevyhodnotil dôkaz spôsobom, ako ho hodnotí dovolateľ. Súdy nižších inštancií sa\nveľmi podrobne zaoberali všetkými námietkami, ktoré vzniesol žalobca a k všetkým relevantným zaujali\nsvoj postoj a tento precízne odôvodnili. V rozhodnutí ani postupe odvolacieho súdu žalovaný nevidí\nžiadnu vadu, ktorý by zásadným spôsobom mala porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP.\n22. Žalovaný vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S/76/2015 zo dňa 29. júna\n2016 uvádza, že nebol účastníkom tohto konania, a teda voči nemu nie je toto rozhodnutie žiadnym\nspôsobom záväzné a ani nemohol argumentačne zasiahnuť do vývoja názoru senátu Krajského súdu v\nTrenčíne. Právny názor vyjadrený v jednom rozhodnutí správneho senátu nie je právne záväzný pre iné\nsúdy, pre iné senáty a ani pre iné konania. Krajský súd v Trenčíne ani nemal pre konštituovanie svojho\nprávneho názoru všetky potrebné podklady a vychádzal len z obmedzeného rozsahu dokazovania v\nzmysle predmetu jeho správneho konania. Objektívne mu chýbalo stanovisko ÚRSO zo dňa 16. mája\n2018, ktorý úrad je jediný oprávnený vydávať povolenie na podnikanie v tepelnej energetike, vrátane\nmapy vymedzeného územia. Tento úrad v roku 2018 vo svojom stanovisku zreteľne vysvetlil a v podstate\nzadefinoval, čo sa rozumie pod pojmom vymedzené územie. Žalovaný teda jasne a dostatočne vysvetlil,\nprečo nie je možné vymedzené územie paušálne a čisto formálne stotožňovať s celým katastrálnym\núzemím a tento svoj právny názor žalovaný aj naďalej považuje za správny. Stanovisko ÚRSO bolo\nformulované a vyslovené až po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré odkazuje\ndovolateľ. ÚRSO zo svojej autority a kompetencie jednoznačne precizuje obsah pojmov na úseku štátnej\nsprávy, za ktorý zodpovedá a ktorý sám svojimi postupmi a rozhodnutiami reguluje. Súdy nižších inštancií\npodľa žalovaného svoje stanovisko k tejto otázke jasne formulovali a vysvetlili a ich odôvodneniu nie\nje možné nič vytknúť a už vôbec nie je možné ho považovať za arbitrárne. Pre úplnosť žalovaný v\ntejto súvislosti citoval stanovisko ÚRSO zo dňa 16. mája 2018 a poznamenal, že absolútne neobstojí\nargumentácia žalobcu v konaní, že ÚRSO nie je oprávnený vykladať záväzným spôsobom zákony, a\npreto súd nemôže na toto stanovisko prihliadať. Žalovaný si kladie otázku, kto iný je povolanejší na\nozrejmenie obsahu povolenia na podnikanie v tepelnej energetike ako orgán, ktorý ho sám vydáva.\n23. Námietka dovolateľa, podľa ktorej je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné, nakoľko nie\nje zrejmé, ako súdy dospeli k skutkovému záveru, že žalobca nemá vybudované rozvody k pozemku\nžalovaného, je podľa žalovaného úplne nedôvodná. V danom prípade žalobca nielenže nemal a nemá\nvybudované rozvody tepla k pozemku žalovaného, ale dokonca ani do jeho blízkosti. O tejto skutočnosti\nnebol žiadny spor a bola potvrdená aj inými subjektami a orgánmi štátnej správy. Faktom je, že\nrozvody žalobcu k pozemku žalovaného by museli viesť cez niekoľko pozemkov rôznych vlastníkov.\nJe povinnosťou žalobcu technologické zariadenia budovať tak, aby jednotlivé subjekty mali aspoň\nteoretickú možnosť na svojom pozemku budovať prípojku k rozvodu žalobcu a na tento sa napojiť. V\nčase projektovania stavby žalovaného takáto možnosť nebola, čo potvrdil stavebný úrad, ÚRSO a aj\nSOI. Žalovaný nie je subjektom, ktorý by mal právo na cudzích pozemkoch budovať rozvody, ani nie\nje subjektom, ktorému by ÚRSO vydávalo povolenie na technologické zariadenia, ako je to v prípade\nžalobcu. Žalovaný len buduje prípojky na hranicu svojho pozemku. Bolo povinnosťou žalobcu mať\n\ntechnologické zariadenie tak postavené alebo pripravené, aby sa žalovaný mohol reálne do prípadných\nrozvodov tepla pripojiť.\n24. Každý právny pojem použitý v právnom predpise má podľa žalovaného určitý právny obsah, ktorý\nsa jeho výkladom zisťuje. Výklad pojmu realizovaný žalobcom je logicky, právne, aj vecne nesprávny.\nJediné správne a absolútne logické je len také vysvetlenie pojmu vymedzené územie, ktoré ho definuje\nako územie, na ktorom reálne môže dodávateľ dodávať ním vyrobené teplo. V čase vypracovania\nprojektu na stavbu žalovanému, ako aj v čase stavebného konania, žalobca nebol reálne spôsobilý\nzabezpečiť žalovanému dodávku tepla žiadnym spôsobom. Rovnako je podľa žalovaného jediným\nsprávnym a logickým výkladom pojmu povinnosti napojenia sa na rozvody tepla taký výklad, podľa\nktorého sa ukladá povinnosť pripojiť sa k rozvodom žalobcu vyvedeným k pozemku žalovaného.\nVýkladom obsahu povinnosti, ku ktorému dospel žalobca, môže ľahko vzniknúť situácia, že objekt\nbudovaný na opačnom konci katastrálneho územia obce by bol podľa žalobcu povinný vybudovať\nrozvody cez celá katastrálne územie len preto, aby sa mohol napojiť priamo na prevádzku žalobcu.\nTakýto výklad je podľa žalovaného absurdný.\n25. Žalovaný sa pri výstavbe svojho areálu dôsledne riadil rozhodnutiami správnych orgánov. V\ntejto súvislosti poukázal na záväzné rozhodnutie Mesta Nová Dubnica č. 46/2016 zo dňa 8. januára\n2016, ktoré potvrdilo žalovanému, že ním budovaný objekt sa nenachádza vo vymedzenom území.\nRozhodnutím Mesta Nová Dubnica č. 3257/2016 zo dňa 8. júna 2016 (kolaudačné rozhodnutie) bolo\nžalovanému povolené užívať stavbu, pričom stavebný úrad skonštatoval, že užívaním stavby nie sú\nohrozené záujmy chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho realizáciu a osobitnými\npredpismi. Príslušným stavebným úradom bolo potvrdené, že nedochádza k porušeniu žiadneho\nzákona.\n26. Napriek všetkým skutočnostiam sa žalobca nezmieril s nepotvrdením svojho monopolného\npostavenia dodávateľa tepla pre celé katastrálne územie bez ohľadu na ním reálne vybudované rozvody\na podal podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu (ďalej len „SOI“). Kontrola SOI na základe podnetu\nbola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona o tepelnej energetike. Zo záveru prešetrovania\npodnetu žalobcu SOI vyplýva, že nie je preukázané, že v čase projektovania novej budovy žalovaného\nsa tento nachádzal na vymedzenom území žalobcu. Pripojený spis SOI podporuje správnosť právneho\nzáveru súdov nižších inštancií, že stavba sa nenachádza vo vymedzenom území, a teda nebolo\npovinnosťou žalovaného sa riadiť ustanovením § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike.\n27. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu podľa\n§ 447 písm. b) CSP a/alebo podľa § 447 písm. e) CSP odmietol alebo podľa § 448 CSP ako nedôvodné\nzamietol a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania vo výške 100 %.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal námietky žalobcu a dospel k záveru, že\npredložený mimoriadny opravný prostriedok je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c) CSP) a dovolanie nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi a dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 (§ 447\npísm. f) CSP).\n29. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v CSP. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné\ndovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon\nvýslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu, ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak\ntakéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.\n30. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne\nvymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu. Dovolanie v systéme opravných prostriedkov nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou\ninštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (1Cdo/113/2012, 4Cdo/280/2013,\n\n7Cdo/92/2012, 3Cdo/539/2014). Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho,\nže právna istota a stabilita, nastolené právoplatným rozhodnutím, sú v právnom štáte narušiteľné len\nmimoriadne a výnimočne. Dovolací súd pristupuje k preskúmaniu samotnej dôvodnosti dovolacích\ndôvodov výlučne za predpokladu, že sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, ktoré je dovolací\nsúd povinný preskúmať prednostne.\n31. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP sú: a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces.\n32. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktorý tak zároveň\nznamená porušenie Ústavou SR zaručených procesných práv v spojení so súdnou ochranou práva.\nPodstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym\nporiadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nsúdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Najvyšší súd zdôrazňuje,\nže funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu,\npričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia\na nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo stranám sporu\numožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa\nspravoval pri svojom rozhodovaní.\n33. Pod pojmom nesprávny procesný postup, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP, je potrebné rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania\nveci, ktorá znemožnila strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu\nmožnosť jej aktívnej účasti na konaní. Nesprávnym procesným postupom je ďalej potrebné rozumieť aj\nabsenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,\nči svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany.\n34. Po preskúmaní veci dovolací súd uvádza, že na podklade podaného dovolania nezistil žiadnu tzv.\nvadu zmätočnosti (závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací\nsúd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420\npísm. f) CSP alebo práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n35. Dovolateľ odkazujúc na vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP namietal svojvoľný neústavný\nvýklad a arbitrárnosť aplikácie rozhodnej právnej normy. Z obsahu spisu najvyšší súd zistil, že pre\nmeritórne rozhodnutia súdov nižších inštancií bolo rozhodujúce (kľúčové) právne posúdenie ustanovenia\n§ 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike. Pod pojmom vymedzené územie podľa § 21 ods. 3 zákona\no tepelnej energetike súdy nižších inštancií rozumeli územie vymedzené zariadeniami a nie plochou.\nPodľa dovolateľa takýto výklad nevyplýva zo zákona o tepelnej energetike, ani z rozhodnutia ÚRSO č.\n2006T 0161 a ani z jazykového výkladu pojmu vymedziť. Namietané právne posúdenie je podľa jeho\nnázoru tiež v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne (rozhodnutie, sp. zn. 13S/76/2015\nzo dňa 29. júna 2016) a právnym názorom najvyššieho súdu (rozhodnutie, sp. zn. 4Sžk/2/2016 zo\ndňa 12. decembra 2017). Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa dovolateľovho názoru tiež\nnepreskúmateľné a nespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n36. Najvyšší súd vo všeobecnosti dáva do pozornosti, že právo na spravodlivý proces je naplnené\ntým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem\nrozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom\nomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania s poukazom na § 420 písm. f) CSP môže založiť arbitrárnosť (svojvoľnosť) alebo\n\nzjavná neodôvodnenosť rozhodnutia všeobecného súdu. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky je\narbitrárnosť alebo zjavná neodôvodnenosť súdneho rozhodnutia daná najčastejšie rozporom súvislostí\nprávnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky\nalebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.\nÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda\nich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (II. ÚS 302/2019). V takom prípade všeobecný súd svojim postupom založí nepreskúmateľnosť\nním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody tohoktorého rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu\nv rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje; len vecne správne rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom\nvyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného\npostupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n37. Vo vzťahu k namietanej arbitrárnosti napadnutého rozsudku najvyšší súd uvádza, že na podklade\nnámietok dovolateľa nezistil, že by bolo kľúčové právne posúdenie otázky výkladu ustanovenia § 21\nods. 3 zákona o energetike prijaté na základe svojvoľnej (arbitrárnej) právnej úvahy odvolacieho súdu.\nBez toho, aby dovolací súd hodnotil správnosť právnych záverov súdov nižších inštancií, najvyšší súd\ndáva do pozornosti dovolateľa, že odvolací súd logicky, zrozumiteľne, jasne a vnútorne bezrozporne\nvysvetlil svoje právne úvahy ohľadne výkladu ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike.\nOdvolací súd mal za to, že zo znenia ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike vyplýva,\nže ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou\nspotrebou vyššou ako 30 MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného\ncentralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná spotreba prednostne pokryť od tohto\ndodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla. Podľa\nodvolacieho súdu, pokiaľ žalobca nemal vybudované rozvody tepla, na ktoré by sa žalovaný mohol\nnapojiť až po hranicu svojho pozemku, nemožno hovoriť o splnení podmienky, že napojenie umožňujú\ntechnické podmienky. Z predmetnej úvahy odvolacieho súdu je zrejmé, že svoje právne posúdenie\nustanovenia § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike vyvodzoval priamo zo znenia zákona s osobitným\ndôrazom na podmienku ak to umožňujú technické podmienky, čo vylučuje argumentáciu dovolateľa o\narbitrárnom výklade právnych predpisov a nepreskúmateľnosti právnej úvahy odvolacieho súdu.\n38. Dovolací súd sa ďalej zaoberal námietkou dovolateľa ohľadne arbitrárneho výkladu prílohy č.\n2 k povoleniu ÚRSO č. 2006 0161 na výrobu tepla a rozvod tepla pre žalobcu zo strany súdov\nnižších inštancií. Z obsahu rozsudkov je zrejmé, že súdy nižších inštancií vyložili predmetný listinný\ndôkaz v súlade so stanoviskom ÚRSO zo dňa 16. mája 2018, podľa ktorého je vymedzené územie\nurčené zariadeniami a nie plochou s argumentom, že pokiaľ je ÚRSO orgánom oprávneným vydávať\nrozhodnutia (povolenia dodávateľovi tepla, v ktorom sa určuje vymedzené územie pre dodávateľa v\nzmysle zákona o tepelnej energetike), tak práve tento orgán je oprávnený vykladať, čo považuje za\nvymedzené územie pri svojom rozhodovaní. Najvyšší súd nepovažuje uvedené skutkové a právne\nposúdenie listinného dôkazu za arbitrárne, nakoľko odvolací súd poukázal na konkrétne skutočnosti,\nktoré ho viedli k výkladu predloženého povolenia ÚRSO a jeho prílohy v súlade so stanoviskom ÚRSO\nzo dňa 16. mája 2018, a poskytol tak dovolateľovi jasné a zrozumiteľné odpovede na právne a skutkovo\nrelevantné otázky. Podľa najvyššieho súdu úvahy súdov nižších inštancií ani v tejto časti nevykazujú\nznaky namietanej svojvôle, keďže konajúce súdy svoje úvahy opreli o vykonané dokazovanie. V\nkontexte stanoviska ÚRSO je z pohľadu práva na spravodlivý proces udržateľné posúdenie rozhodnutia\nÚRSO a jeho prílohy spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd v tomto smere\nneidentifikoval na podklade dovolacích námietok žiadny rozpor právnych argumentov a skutkových\nokolností s pravidlami formálnej logiky alebo iné pochybenia smerujúce k porušeniu práva žalobcu na\nspravodlivý proces.\n39. Dovolateľ v podanom dovolaní ďalej napáda nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko\nsúdy nižších inštancií mali ignorovať odlišný výklad pojmu vymedzené územie uvedené v rozhodnutí\nnajvyššieho súdu, sp. zn. 4Sžk/2/2016 a rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S/76/2015.\nNajvyšší súd po nahliadnutí do rozsudku súdu prvej inštancie konštatuje, že tento súd sa žalobcom\noznačenými rozhodnutiami zaoberal, keď uviedol, že Krajský súd v Trenčíne v uvedenom rozhodnutí\nlen skonštatoval skutočnosti, ktoré vo svojom konaní nedokazoval a nebolo z odôvodnenia rozhodnutia\nzrejmé, ako dospel k namietaným tvrdeniam, či to neboli len prevzaté tvrdenia strany sporu. Preto\n\nz tohto rozhodnutia súd prvej inštancie nevychádzal a ani sa ním neriadil, nakoľko nebol pre neho\nzáväzný, keďže predmetom konania na Krajskom súde v Trenčíne nebola otázka, či sa stavba, ktorá\nsa nachádza v tesnej blízkosti stavby žalovaného, nachádza na vymedzenom území, resp. otázka, čo\nje vymedzené územie v zmysle § 2 písm. q) zákona o tepelnej energetike (pozri bod 17. odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd v napadnutom rozsudku v nadväznosti na uvedené\nskonštatoval, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa vysporiadal\nso závermi vyslovenými v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S/76/2015 v spojení s\noznačeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri bod 66. napadnutého rozsudku).\nOdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa dovolacieho súdu dáva dovolateľovi dostatočnú\nodpoveď, z akých dôvodov súdy nižších inštancií neprihliadli na právny názor vyslovený v označených\nrozhodnutiach a z akých dôvodov nepovažovali tento právny názor za záväzný. Viazaný rozsahom\ndovolacieho prieskumu na podklade označeného dovolacieho dôvodu najvyšší súd opätovne uvádza,\nže odôvodnenie rozsudkov súdov nižších inštancií ani v tejto časti nemožno považovať za svojvoľné a\nneudržateľné z pohľadu práva na spravodlivý proces.\n40. K námietke dovolateľa ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že sa odvolací súd vo\nsvojom odôvodnení nezmienil o znaleckom posudku Ing. Igora Slemenského najvyšší súd dáva do\npozornosti, že z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že nie je porušením práva\nspravodlivý proces, ak súd nedá odpoveď na námietku strany sporu, ktorá nie je pre rozhodnutie\npodstatná (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 12. februára 2004\nvo veci G. proti Francúzsku, sťažnosť č. 47287/99; rozsudok ESĽP zo dňa 19. apríla 1994 vo veci E.\nK. Y. proti Holandsku, sťažnosť č. 16034/90; rozsudok ESĽP zo dňa 21. januára 1999 vo veci N. O.\nproti Španielsku, sťažnosť č. 30544/96; rozsudok ESĽP zo dňa 29. augusta 2000 vo veci I. S. B. proti\nFrancúzsku, sťažnosť č. 40490/98; IV. ÚS 115/03; III. ÚS 60/04; III. ÚS 689/2017 (72/2017); III. ÚS\n333/2021; rozsudok ESĽP zo dňa 9. decembra 1994 vo veci O. P. proti Španielsku, sťažnosť č. 18390/91;\nrozsudok ESĽP zo dňa 9. decembra 1994 vo veci Y. J. proti Španielsku, sťažnosť č. 18064/91; rozsudok\nESĽP zo dňa 19. februára 1998 vo veci Y. a ďalší proti Francúzsku, sťažnosť č. 20124/92). Pre úplnosť\ndovolací súd uvádza, že žalobca na výsledky namietaného znaleckého posudku v odvolacom konaní\nnepoukázal.\n41. Pokiaľ ide o ďalšie všeobecné námietky dovolateľa ohľadne kvality napadnutého rozsudku a jeho\ncelkovej nepreskúmateľnosti dovolací súd bez toho, aby hodnotil vecnú správnosť alebo nesprávnosť\nprávneho posúdenia veci súdmi nižších inštancií, uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu obsiahnuté v napadnutom rozsudku považuje ako celok za zrozumiteľné, jasné, presvedčivé a\nvnútorne bezrozporné, spĺňajúce parametre zákonného rozhodnutia podľa požiadaviek kladených na\nkvalitu súdneho rozhodnutia právom na spravodlivý proces. Nič nenasvedčuje nepreskúmateľnosti,\nprotirečivosti alebo arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, a preto ho dovolací súd ako celok\npovažuje pre účely dovolacieho konania za udržateľné.\n42. Z pohľadu dovolacieho súdu sa javí, že z dovolania žalobcu je zrejmá v zásade len jeho nespokojnosť\ns výkladom ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike v napadnutom rozhodnutí (s osobitným\npoukazom na rozpor medzi týmto výkladom a výkladom obsiahnutým v označených rozhodnutiach\nKrajského súdu v Trenčíne a najvyššieho súdu). Samotná polemika s rozhodnutím súdu alebo\nspochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu, či nesúhlas s právnym záverom súdu však významovo\nnezodpovedá kritériám uvedeným v § 420 písm. f) CSP, resp. § 431 ods. 1 CSP, keďže vo svojej\npodstate ani nesmeruje k spochybneniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho preskúmateľnosti,\nale k spochybneniu právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie pritom nezakladá procesnú\nvadu zmätočnosti (pozri R 24/2017).\n43. Najvyšší súd sumarizuje, že podanie dovolania s poukazom na dôvod prípustnosti dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP, obsahom ktorého je vyjadrenie nespokojnosti a polemika s právnym posúdením\nveci súdmi nižších inštancií, bude mať vždy za následok konštatovanie nedostatočného vymedzenia\ndovolacieho dôvodu podľa § 431 CSP s následkom odmietnutia dovolania podľa § 447 písm. f) CSP.\n44. Dovolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností uzatvára, že žiadna z námietok žalobcu\nobsiahnutých v podanom dovolaní nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Najvyšší\nsúd preto podané dovolanie v súlade s § 447 písm. c) a písm. f) CSP v celom rozsahu odmietol.\n\n45. Nárok na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd priznal v tomto dovolacom konaní\núspešnému žalovanému v súlade s § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41Cob/97/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}