{"guid": "6672d4bd-eb98-4847-9cdc-869235159e80:15a1dcce-8cf5-4955-9fbe-23c20e08238d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3116202372.1", "spisova_znacka": "1Cdo/12/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/12/2023 z 26. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2025, sp. zn. 1Cdo/12/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:3116202372.1", "identifikacne_cislo": "3116202372", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2025-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458", "nazov": "§ 458 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/504-2003/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/504-2003/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-43.odsek-2", "nazov": "§ 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-43.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-458", "/SK/ZZ/2003/504#paragraf-7", "/SK/ZZ/2003/504#paragraf-10", "/SK/ZZ/1991/330#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/15a1dcce-8cf5-4955-9fbe-23c20e08238d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3116202372.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3116202372.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3116202372.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/12/2023\n3116202372\n26. 02. 2025\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2025:3116202372.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej v spore žalobcu: MAJAMIT, s.r.o., so\nsídlom Trenčín, Braneckého 14, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so\nsídlom Trenčín, Legionárska 7735/31B, proti žalovanému: Národné poľnohospodárske a potravinárske\ncentrum, so sídlom Lužianky, Hlohovecká 2, zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Nitra,\nFarská 40, o zaplatenie 35.941,74 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.\nzn. 12C/248/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. apríla 2022 sp. zn.\n9Co/66/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaný nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra rozsudkom (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 12. apríla 2021, č. k. 12C/248/2016 I.\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.720,55 eura s 8 %-ným úrokom z omeškania\nročne od 30. marca 2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšnej\nčasti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania ako aj trovy odvolacieho konania v\nrozsahu 59,82 %, ktorú povinnosť žalobcovi uložil zaplatiť žalovaný s tým, že o výške náhrady bude\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.\n2. Krajský súd v Nitre rozsudkom (ďalej aj „odvolací súd“) z 21. apríla 2022 sp. zn. 9Co/66/2021 rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 386,44 eura s 8 %-ným úrokom z omeškania ročne od 30. marca 2016 do\nzaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.\n2.1. Uviedol, že skutočnosť, na aký účel žalovaný predmetné pozemky využíval, vyplýva aj z neplatnej\nnájomnej zmluvy, ktorá upravovala obdobie od 1. februára 2011 do 31. augusta 2011, kde bolo\nuvedené, že žalovaný si ich prenajíma na poľnohospodársky účel, resp. účelom poľnohospodárskej\nvýroby slúžiacej pre jeho vlastnú potrebu vo vzťahu k vedecko-výskumnej a vývojovej činnosti a\nšpeciálnemu poradenstvu nájomcu v oblasti chovu zvierat v Slovenskej republike ako základných\nverejnoprospešných činností a tomu zodpovedajúcich predmetov činností daných jeho zriaďovacou\nlistinou. To, že by v rozhodnom období od 11. februára 2012 do 14. septembra 2012 žalovaný\npredmetné nehnuteľnosti užíval iným spôsobom, v konaní netvrdila žiadna zo strán. Z listu vlastníctva\nč. 4808 vyplýva, že pozemky nezastavané budovami (ktorých sa odvolanie týka) sú zastavané plochy\na nádvoria a v jednom prípade záhrada, teda ide o pozemky na poľnohospodárske účely v zmysle\nzák. č. 504/2003 Z.z., preto by sa na nájom takýchto pozemkov vzťahoval zák. č. 504/2003 Z.z. Aj keď\n\nzák. č. 504/2003 Z.z. to, akým spôsobom sa má pri užívaní týchto pozemkov titulom bezdôvodného\nobohatenia postupovať, neupravuje, je však z neho zrejmé, že výška bezdôvodného obohatenia\ntakýchto nehnuteľností (pozemkov využívaných na poľnohospodárske účely) sa bude určovať z hodnoty\nnájmu takýchto pozemkov určených v zmysle tohto zákona. Ak potom súd prvej inštancie v konaní\nvedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 32Cb/89/2012 zadal znalcovi D.. F. úlohu určiť hodnotu\npredmetných pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy, ako aj hodnotu ich obvyklého nájmu (užívania)\nako poľnohospodárskej pôdy, a nie z hľadiska všeobecnej hodnoty, takýto postup súdu považuje odvolací\nsúd za správny. Tento posudok bol predložený aj v tomto konaní a žalovaný ním argumentoval, že\nv prípade, ak súd žalobu pre premlčanie nezamietne, aby vychádzal z tohto znaleckého posudku.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je takýto postup správny, pretože žalovaný nie je subjektom, ktorý\nby predmetné nehnuteľnosti využíval na podnikateľské účely za účelom dosiahnutia zisku, preto jeho\nobohatenie spočívalo len v tom, že neplatil úhradu za užívanie predmetných pozemkov, ktoré využíval\nna plnenie úloh vyplývajúcich z jeho zriaďovacej listiny, a ktoré boli uvedené aj v neplatnej nájomnej\nzmluve za predchádzajúce obdobie. Vzhľadom na okolnosti a spôsob využívania týchto pozemkov,\nnemožno prisvedčiť žalobcovi, ktorý sa domáhal určenia výšky bezdôvodného obohatenia, vychádzajúc\nzo všeobecnej hodnoty pozemku, pretože toto nezohľadňovalo špecifické postavenie žalovaného,\njeho špecifický predmet činnosti, spôsob užívania predmetných nehnuteľností žalovaným a tiež to,\nže užívanie pozemkov žalovaným bolo akcesorické vo vzťahu k užívaniu stavieb na predmetných\npozemkoch. Výška bezdôvodného obohatenia v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu nemôže\nzodpovedať strate, ktorú utrpel žalobca v dôsledku užívania predmetných nehnuteľností žalovaným,\nale plneniu, ktoré nemusel žalovaný vynaložiť, pričom predmetné nehnuteľnosti užíval spôsobom a\nza podmienok vyplývajúcich z ustanovenia zák. č. 504/2003 Z.z. Ak potom súd prvej inštancie v\ndanej veci vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia zo znaleckého posudku č. 46/2011\nvypracovaného D.. Ľ. O., X.., v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností\nako všeobecná hodnota majetku na sumu 660.000 eur a od ktorého určoval výšku bezdôvodného\nobohatenia, odvolací súd nepovažoval takýto postup za správny, preto po zopakovaní dokazovania na\nodvolacom pojednávaní dospel k odlišnému právnemu posúdeniu veci ako súd prvej inštancie. Za\nsprávny postup v danej veci odvolací súd považoval postup vychádzajúci pri výške bezdôvodného\nobohatenia zo znaleckého posudku D.. F.. Odvolací súd vychádzal z tohto znaleckého posudku, ktorý\nurčil hodnotu nájmu predmetných pozemkov (všetkých, tak zastavaných, ako aj nezastavaných) na\nsumu 650 eur/rok, a keďže je viazaný rozsahom odvolania žalovaného, ktorý v prípade takéhoto postupu\nodvolacieho súdu navrhol ho zaviazať na zaplatenie sumy 386,44 eura, zaviazal ho na zaplatenie\ntejto sumy s 8%-ným úrokom z omeškania ročne od 30. marca 2016 do zaplatenia. Keďže suma\nurčená znaleckým posudkom 650 eur/rok bola určená za všetky pozemky, zastavané aj nezastavané,\nnárok žalobcu predstavoval menšiu sumu ako priznal odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom\nodvolania žalovaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom\nvyhovujúcom výroku podľa § 388 CSP zmenil. Ostatné skutočnosti, uvádzané žalovaným v odvolaní,\nneboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci, preto sa nimi odvolací súd už nevysporiadaval.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), v zmysle\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.\nUviedol, že nesprávne právne posúdenie veci spočíva v nesprávnom právnom posúdení otázky, že\nvýška bezdôvodného obohatenia sa bude určovať z hodnoty nájmu predmetných nehnuteľností určenej\npodľa zákona č. 504/2003 Z.z., hoci v danom prípade nebola uzatvorená nájomná zmluva podľa zákona\nč. 504/2003 Z.z. Druhou právnou otázkou, ktorú odvolací súd nesprávne právne posúdil je otázka\nnadväzujúca na prvú otázku a to, že zákon č. 504/2003 Z.z. je právnym predpisom, ktorý stanovuje výšku\nbezdôvodného obohatenia pre prípad užívania sporných pozemkov bez právneho dôvodu (bezplatnej\nzmluvy). Treťou právnou otázkou, ktorú odvolací súd nesprávne právne posúdil bola otázka, či zákon č.\n504/2003 Z.z. je právnym predpisom, ktorý stanovuje výšku nájomného pre prípad užívania sporných\npozemkov na základe nájomnej zmluvy. V súvislosti s treťou právnou otázkou mal za to, že dovolanie je\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolateľ mal za to, že dovolací súd sa v žiadnom zo\nsvojich rozhodnutí nezaoberal vyriešením spornej otázky či právny predpis č. 504/2003 Z.z. (§ 10 ods. 1)\nje právnym predpisom, ktorý stanovuje výšku nájmu pre prípad užívania sporných pozemkov na základe\nnájomnej zmluvy, resp. žiadne takéto rozhodnutie nebolo k dispozícii. Podľa jeho názoru správne právne\nposúdenie spornej otázky je, že právny predpis zák. č. 504/2003 Z.z. sa nepoužije ako podklad pre\nurčenie výšky nájomného (a teda následne ani bezdôvodného obohatenia) vzhľadom na skutočnosť,\n\nže ustanovenie § 10 ods. 1 citovaného zákona nestanovuje konkrétnu výšku nájomného, ktorú je treba\naplikovať, teda na jeho základe nie je možné vyčísliť hodnotu nájmu, a teda výšku bezdôvodného\nobohatenia je v takom prípade potrebné určiť ako peňažnú čiastku, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné\nvynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Navrhol, aby dovolací súd\nrozhodol o jeho dovolaní tak, že napadnutý rozsudok zmení tak, že rozhodne rovnako ako rozhodol súd\nprvého stupňa vo všetkých výrokoch a žiadal priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia\nv dovolacom konaní.\n4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) v\nzákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a\npredpoklady prípustnosti dovolania, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že\ndovolanie žalobcu je potrebné zamietnuť (§ 448 CSP).\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. V zmysle § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 432 ods. 2 CSP sa dovolací dôvod\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n9. Dovolací súd predovšetkým uvádza, že žalobca (kvalifikovane zastúpený advokátom) podal dovolanie\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. K možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a) a (zároveň) písm. b) CSP v zásade platí, že uplatnenie týchto dvoch dovolacích\ndôvodov naraz (t. j. dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP) sa bez ďalšieho z logiky\nveci vylučuje. Odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nza súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n10. Dovolateľ v podanom dovolaní, vo vzťahu k uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1\npísm. a) a b) CSP, nastolil celkovo 3 otázky. Dovolací súd konštatuje, že prostredníctvom nich dovolateľ\npovažuje za nesprávne právne posúdenie veci, podľa ktorého sa v danom prípade na určenie výšky\nbezdôvodného obohatenia, resp. určenie výšky obvyklého nájomného aplikuje zákon č. 504/2003 Z.z.\nPodľa názoru dovolateľa by sa všeobecne, a teda aj v danom prípade, mala určiť výška bezdôvodného\nobohatenia ako čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za\nporovnateľné užívanie (prenajatie) veci akoukoľvek (treťou) osobou bez zohľadnenia špecifických\nokolností, vrátane skutočného účelu, na ktorý boli nehnuteľnosti v rozhodnej dobe žalovaným de facto\nužívané.\n11. Odvolací súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že v danej veci došlo k bezdôvodnému\nobohateniu žalovaného tým, že užíval pozemky vo vlastníctve žalobkyne, bez akéhokoľvek právneho\ndôvodu, nakoľko nájomná zmluva, ktorú zmluvné strany uzavreli na obdobie od 11. februára 2012 do\n14. septembra 2012, bola súdom prvej inštancie (v zhode s názorom odvolacieho súdu) vyhlásená za\nabsolútne neplatný právny úkon. K námietkam žalobcu týkajúce sa výšky bezdôvodného obohatenia\nuviedol, že vzhľadom na okolnosti a spôsob využívania týchto pozemkov nemožno prisvedčiť žalobcovi,\n\nktorý sa domáhal určenia výšky bezdôvodného obohatenia, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty\npozemku, pretože toto nezohľadňovalo špecifické postavenie žalovaného, jeho špecifický predmet\nčinnosti, spôsob užívania predmetných nehnuteľností žalovaným a tiež to, že užívanie pozemkov\nžalovaným bolo akcesorické vo vzťahu k užívaniu stavieb na predmetných pozemkoch. Výška\nbezdôvodného obohatenia v danej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, nemôže zodpovedať strate,\nktorú utrpela žalobkyňa v dôsledku užívania predmetných nehnuteľností žalovaným, ale plneniu,\nktoré nemusel žalovaný vynaložiť, pričom predmetné nehnuteľnosti užíval spôsobom a za podmienok\nvyplývajúcich z ustanovenia zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov (504/2003 Z.z.). Ďalej\nodvolací súd prezentoval, že pri užívaní poľnohospodárskych pozemkov existuje zákonná právna úprava\nnájmu poľnohospodárskych pozemkov, a to zákon č. 504/2003 Z.z. Na určenie výšky bezdôvodného\nobohatenia je preto potrebné analogicky aplikovať ustanovenia o nájme poľnohospodárskych pozemkov\na výšku určiť z hodnoty nájmu takýchto pozemkov. Tento záver odvolacieho súdu je podporený\naj rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 687/2017, ako aj uznesením\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/137/2019.\n12. Žalobca poukázal na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP namietal nesprávne právne posúdenie\notázky „Či je možné na základe právneho predpisu - zákona č. 504/2003 Z.z., ktorý upravuje podmienky\nnájmu a na základe neho stanoveného nájomného takto určené nájomné súčasne považovať za výšku\nbezdôvodného obohatenia, ak došlo k užívaniu veci bez právneho dôvodu (neexistoval nájom)?“ pri\nposúdení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom\npoukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/296/2008, 8Cdo/168/2018, 5Cdo/121/2009 ako aj na\nrozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo/1186/2004 (bod 3.1).\n12.1. V označenom rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo/296/2008 z 30. marca 2010, najvyšší súd posudzoval,\nodchylne od tu riešeného prípadu, možnosť aplikácie ustanovení vyhlášky č. 608/1992 Zb., ktorou sa\nmení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií SR, č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých\nporastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie\npozemku v situácii absencie uzavretej nájomnej zmluvy, pričom za správny považoval názor, že na\nstrane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie užívaním pozemkov žalobcu, a to v sume, za akú\nmedzi sebou uzatvárali iné subjekty v danej lokalite nájomné zmluvy. Predovšetkým je potrebné uviesť,\nže vyhláška č. 465/1991 Zb. účinná od 1. januára 1991, vrátane vyhl. č. 608/1992 Zb., bola s účinnosťou\nod 1. januára 2004 zrušená zákonom o cenách č. 18/1996 v znení zák. č. 520/2003 Z.z. Okrem toho\ndovolateľom uvádzané rozhodnutie sa týka odlišných skutkových okolností, než ktoré sú predmetom\ntu posudzovanej veci z hľadiska užívania poľnohospodárskych nehnuteľností žalovaným na špecifické\n(vedecko-výskumné) poľnohospodárske účely.\n12.2. V ďalšom označenom uznesení sp. zn. 8Cdo/168/2018 bol predmetom konania nárok uplatnený\ntitulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, z čoho\nvyplýva úplne odlišný prípad ako v posudzovanej veci. Zároveň dovolací súd poznamenáva, že aj\nv prípade zrušujúceho uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/186/2019 zo 17. júna 2019 išlo o posúdenie\notázky pasívnej vecnej legitimácie bezdôvodne obohacujúceho sa, ktorá otázka sa v dovolacom konaní\nneriešila.\n12.3. Žalobca označil rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/121/2009 z 23. februára 2011, v ktorom sa\nposudzovalo premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá otázka však nebola\nrelevantnou v dovolacom konaní.\n12.4. Napokon dovolateľ poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo/1186/2004. Dovolací súd\npripomína, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 6Cdo/29/2017,\npublikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018, pod číslom 71., do ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba zahrnúť\naj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené\nv Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Z\nuvedeného je zrejmé, že za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu sa nepovažujú rozhodnutia\nčeského najvyššieho súdu, z ktorého dôvodu na dovolateľmi uvedené rozhodnutia NS ČR, dovolací súd\nneprihliadol.\n12.5. Dovolací súd poukazuje na to, že nastolená otázka nespĺňa kritériá stanovené pre prípustnú\ndovolaciu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP vo väzbe na § 432 ods. 2 CSP. Je tomu tak preto,\n\nže namietaným právnym posúdením veci sa odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n13. Dovolací súd z podstaty nastolenej otázky s prihliadnutím na kompletný obsah dovolania uvádza, že\npre účely meritórneho dovolacieho prieskumu z hľadiska kritérií v § 421 ods. 1 písm. b) CSP a § 432 ods.\n1 a 2 CSP kľúčovú otázku od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, ako aj s prihliadnutím na závery v obdobnej veci vedenej na\ntunajšom súde pod sp. zn. 5Obdo/13/2022, či v konkrétnych okolnostiach danej veci došlo k správnemu\nprávnemu posúdeniu výšky bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného užívaním\npoľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne na špecifické poľnohospodárske účely,\ns použitím zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho\npodniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo väzbe na\nustanovenie § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n14. Pokiaľ dovolací súd v súvislosti s vyššie uvedenou právnou otázkou dospel k záveru o prípustnosti\ndovolania, ktorú v posudzovanom prípade je možné vyvodiť z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, tak\nv tejto súvislosti poukazuje na to, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, podľa ktorého\npojem „otázka vyriešená“, ktorý používa ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP, treba správne vykladať\nako „vyriešená ustálene“ (k uvedenému porovnaj nález sp. zn. I. ÚS 115/2020 zo 6. októbra 2020, ktorý\nbol publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 33/2020).\n15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n16. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (ods. 1).\nBezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením\nz neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový\nprospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).\n17. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným\nobohatením. Ak to nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť\npeňažná náhrada.\n18. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. v znení do 31. marca 2013, ustanovenia tejto\nčasti sa primerane použijú, aj keď je nájomcom právnická osoba založená alebo zriadená štátom, obcou\nalebo vyšším územným celkom, ktorá nie je podnikateľom a vykonáva poľnohospodársku činnosť na\nplnenie svojich úloh.\n19. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. v znení do 31. marca 2013, na vznik\nzmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda\no výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty\npoľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. 11a) § 43 ods. 2 zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 549/2004 Z.z.\n20. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového\nvlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení\nzákona č. 549/2004 Z.z. podrobnosti o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely\npozemkových úprav podľa § 9, 11 a 12 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá\nministerstvo.\n21. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej\nrady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových\núradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon“) vydalo 21. januára 2005, s účinnosťou od 15. februára 2005 vyhlášku č. 38/2005 Z.z. o určení\nhodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.\n\n22. Podľa § 1 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o\nstanovení všeobecnej hodnoty majetku, vydanej podľa § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,\ntlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), táto\nvyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia\nosobitného predpisu 1) týmto nie sú dotknuté. (2) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je\npotrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí\nalebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu 2).\n23. Právnu otázku nastolenú dovolateľom možno pokladať za vyriešenú uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 5Obdo/13/2022 zo 14. júna 2023, so záverom, že „súd pri posúdení výšky bezdôvodného\nobohatenia vzniknutého užívania pozemkov bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, resp. bez existencie\niného právneho dôvodu ich užívania, má vždy prihliadať na konkrétne okolnosti danej veci. V situácii, ak\nbezdôvodné obohatenie vzniklo na strane subjektu, ktorý má na predmetných pozemkoch vybudovaný\nareál (štátneho) výskumného ústavu a tieto nehnuteľnosti aj reálne využíva na verejnoprospešnú\nčinnosť týkajúcu sa poľnohospodárskej výskumno-vývojovej a s tým spojenej poľnohospodárskej\nvýrobnej činnosti, potom ide o užívanie poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu na\npoľnohospodárske účely. V takom prípade boli vo vzťahu k posúdeniu výšky bezdôvodného obohatenia\nsplnené podmienky pre primeranú aplikáciu zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych\npozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov vo väzbe na ust. § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov“.\n24. Dovolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od týchto záverov. Pokiaľ boli\nnehnuteľnosti v tomto prípade kontinuálne užívané žalovaným za obdobných okolností, rovnakým\nspôsobom, za rovnakým účelom ako v dobe, na ktorú bola v nájomnej zmluve uzavretej medzi právnou\npredchodkyňou žalobcu a žalovaným dohodnutá cena nájmu zodpovedajúca úprave v zákone č.\n504/2003 Z.z., a v konaní nebol preukázaný žiadny skutkový ani právny dôvod pre zmenu takejto ceny,\npotom niet ani žiadneho dôvodu pre to, aby za toto užívanie bez právneho dôvodu mal žalovaný platiť\ncenu zodpovedajúcu trhovej cene nájmu, teda bez zohľadnenia predchádzajúcej výslovnej dohody strán\na najmä špecifík vo vzťahu k predmetu nájmu, spôsobu a účelu jeho skutočného užívania. V tomto\nohľade nie je bez významu to, že poľnohospodársku činnosť na plnenie svojich vedecko-výskumných\núloh žalovaný v rozhodnej dobe vykonával nielen na predmetných pozemkoch žalovaného, ale aj na\ntýchto pozemkoch stojacich budovách (vo vlastníctve SR), ktoré žalobca nevlastní a žalovaný ich má v\nspráve (pozri bod 51. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5Obdo/13,/2022 zo 14. júna 2023).\n25. Dovolací súd poukazuje, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí správne právne posúdil výšku\nbezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného. Bezdôvodné obohatenie predstavuje\nmajetkový prospech, v tomto prípade získaný plnením bez právneho dôvodu (resp. v zmysle\nodôvodnenia odvolacieho súdu, príp. plnením z neplatného právneho úkonu). Nejedná sa teda o\nstratu, ktorú utrpel žalobca, ale o majetkový prospech, ktorý vznikol na strane žalovaného tým, že za\ndané obdobie využíval nehnuteľnosti bez primeraného protiplnenia, v tomto prípade bez uhrádzania\nnájomného. Vzhľadom na spôsob využívania daných pozemkov, je nevyhnutné pri určení výšky\nobvyklého nájomného, ktoré predstavuje majetkový prospech na strane žalovaného, ktorý je povinný v\nzmysle príslušných ustanovení o bezdôvodnom obohatení vydať, primerane aplikujúc zákon č. 504/2003\nZ.z. na základe zisteného skutkového stavu veci vzhľadom na reálne využitie pozemkov v spojení s §\n1 ods. 2 písm. b) zákona č. 504/2003 Z.z.\n26. Podľa názoru dovolacieho súdu otázky „Či zákon č. 504/2003 je právnym predpisom, ktorý stanovuje\nvýšku bezdôvodného obohatenia pre prípad užívania sporných pozemkov bez právneho dôvodu?“ a „Či\nzákon č. 504/2003 Z.z. je právnym predpisom, ktorý stanovuje výšku nájomného pre prípad užívania\nsporných pozemkov na základe nájomnej zmluvy?“ (bod 3.2.) sú formulované výslovne hypoteticky\na preto nespĺňajú kritériá vyplývajúce z § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 1 a 2 CSP.\nTaktiež spočívajú v určitom predpoklade dovolateľa, odchylnom od zistení a záverov prezentovaných\nv napadnutom rozsudku odvolacieho súdu. Je zrejmé, že osobitný predpis, ktorý bol v danej veci\naplikovaný, neurčuje výšku bezdôvodného obohatenia a nestanovuje ani presnú výšku nájomného za\nužívanie poľnohospodárskeho pozemku. Upravuje určité špecifiká a osobitosti pri nájme pozemku na\npoľnohospodárske účely, ako napr. minimálnu dobu nájmu, pričom pri určení obvyklého nájomného v\n\ndanom mieste a čase (a v dôsledku toho aj pri určení výšky bezdôvodného obohatenia) je u takého\nužívania pozemkov opodstatnené z neho vychádzať. Pokiaľ súdy nižších inštancií pri stanovení výšky\nbezdôvodného obohatenia zákon č. 504/2003 Z.z. aplikovali, nemožno tvrdiť, že tomu tak bolo preto,\nže by tento osobitný zákon sám o sebe stanovoval výšku obvyklého nájomného, a tým nepriamo aj\nvýšku bezdôvodného obohatenia. Išlo len o podklad dôležitý pre určenie hodnôt týchto premenných,\npričom kľúčové postavenie v tomto procese prináleží práve znaleckého posudku, ktorým bola určená\nako odborná skutková otázka obvyklá hodnota nájmu za pozemky na poľnohospodárske účely, z ktorej\nnásledne vychádzal záver o výške bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Z uvedeného\nje zrejmé, že nie právny predpis, ale výlučne súd na základe vykonaných dôkazov stanovuje výšku\nbezdôvodného obohatenia, pričom k jej určeniu došlo zákonným spôsobom pri aplikácii relevantných\nprávnych predpisov a pri zohľadnení podstatných a v danom prípade špecifických skutkových okolností\n(pozri body 55. a 56. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5Obdo/13/2022 zo 14. júna 2023). S\npoukazom na vyššie uvedené dovolací súd poukazuje i na obdobný (skutkovo a právne) rozsudok\nNajvyššieho súdu SR pod sp. zn. 7Cdo/240/2022.\n27. Podľa názoru dovolacieho súdu rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadou nesprávneho právneho\nposúdenia veci, nakoľko odvolací súd na zistený skutkový stav správne aplikoval relevantný právny\npredpis, pričom práve zistený skutkový stav bol dôvodom pre primeranú aplikáciu zákona č. 504/2003\nZ.z. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu neopodstatnene\nsmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci. Najvyšší súd preto jeho nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.\n28. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá Civilného sporového poriadku).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}