{"guid": "16dc5398-b830-4b31-869d-5b2107b2c928:3c81da8f-9eec-4d97-bb0b-99f61bdcd435", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2519202958.1", "spisova_znacka": "5CdoR/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoR/1/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2025, sp. zn. 5CdoR/1/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:2519202958.1", "identifikacne_cislo": "2519202958", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c81da8f-9eec-4d97-bb0b-99f61bdcd435", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2519202958.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2519202958.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2519202958.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5CdoR/1/2025\n2519202958\n30. 09. 2025\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2025:2519202958.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD.\na členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú\nY. narodenú XX. E. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny\nPiešťany, dieťa matky Y.. R.. D. L., narodenej XX. J. XXXX, L., T. ulica XXX/XX, zastúpenej advokátom\nJUDr. Jurajom Jurovským, Piešťany, Vajanského 1955/58 a otca D. X., narodeného XX. Z. XXXX, L.,\nA. X. XXXX/XX, zastúpeného advokátom R.. JUDr. Filipom Geletom, Banská Bystrica, Kukučínova 24,\no zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na bývalom\nOkresnom súde Piešťany pod sp. zn. 13P/200/2019, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu\nv Trnave z 11. júna 2024 sp. zn. 11CoP/155/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Piešťany (ďalej v texte „okresný súd\" alebo „prvoinštančný súd\") rozsudkom z 28. marca\n2023 č. k. 13P/200/2019-621 rozhodol tak, že:\n„I. Maloletá Y., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú\noprávnení maloletú Y. zastupovať a spravovať jej majetok.\nII. Matka je p o v i n n á platiť na maloletú Y. výživné vo výške 300 eur mesačne vždy do 20. dňa v\nmesiaci vopred do rúk otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.\nIII. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletou Y.:\n- každý nepárny týždeň v čase od piatku od 16,00 hod. nepretržite do nedele do 18,00 hod.,\n- počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 22.12. od 8,00\nhod. nepretržite do 30.12. do 18,00 hod., v párnom kalendárnom roku v čase od 29.12. od 8,00 hod.\nnepretržite do 06.01. do 18,00 hod.,\n- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 8,00 hod. nepretržite\ndo konca týždňa do nedele do 18,00 hod.,\n- v deň menín maloletej Petry v nepárnom kalendárnom roku od 16,00 hod. do 19,00 hod.,\n- počas letných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase od 01.07. od 8,00 hod. nepretržite do\n15.07. do 20,00 hod., v čase od 01.08. od 8,00 hod. nepretržite do 15.08. do 20,00 hod., v párnom\nkalendárnom roku v čase od 16.07. od 8,00 hod. nepretržite do 31.07. do 20,00 hod., v čase od 16.08.\nod 8,00 hod. nepretržite do 31.08. do 20,00 hod.,\n- počas veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku v čase od piatku od 8,00 hod. nepretržite\ndo nasledujúceho utorka do 18,00 hod..\n\nOtec je p o v i n n ý maloletú Y. na stretnutie s matkou riadne pripraviť a v určenom čase ju v mieste\nsvojho bydliska matke odovzdať a matka je p o v i n n á otcovi maloletú Y. v určenom čase v mieste\nbydliska otca vrátiť.\nIV. Súd m e n í Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/236/2010 z 15. apríla 2011 v časti týkajúcej\nsa starostlivosti o maloletú Y. X., nar. XX.XX.XXXX.\nV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.\"\n1.1. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne podľa ustanovení § 121 zákona č. 161/2015\nZ. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP\") a podľa § 25 ods. 1, 2, § 26 § 62 ods. 1 až 5,\n§ 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej ako „Zákon o rodine\"), a vecne tým, že návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv\na povinností k maloletej Y. (ktorá v dôsledku správania sa matky voči maloletej požiadala otca cez letné\nprázdniny, či by mohla u neho bývať) posúdil ako dôvodný, nakoľko od posledného rozhodnutia o úprave\npráv a povinností k maloletej došlo k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcich zmenu pôvodného\nsúdneho rozhodnutia. Matka s návrhom nesúhlasila, vyhovením návrhu by podľa nej došlo k vytrhnutiu\ndieťaťa z jeho prirodzeného prostredia, ktoré má u matky, kde má vytvorené podmienky na zdraví vývoj\na výchovu, návrh považovala za tendenčný, keď mala za to, že skutočným dôvodom jeho podania je\nvýživné na maloletú, ktoré sa otec opakovane už od roku 2012 snaží znížiť.\n1.2. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že na čas po rozvode rozsudkom Okresného súdu\nMartin sp. zn. 10C/236/2010 zo dňa 15.04.2011, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a\notec zaviazaný výživným v sume 160 eur mesačne, zároveň súd upravil styk otca s maloletou. Následne\nOkresný súd Piešťany rozsudkom č. 9P/122/2012- 211 zo 07.05.2015 zmenil pôvodný rozsudok v\nčasti úpravy styku otca s maloletou a rozsudkom č. 9P/37/2015 - 225 z 25.10.2016 zvýšil vyživovaciu\npovinnosť otca k maloletej Y. zo sumy 160 eur mesačne na sumu 260 eur mesačne s účinnosťou od\n01.09.2015 do 31.05.2016 a s účinnosťou od 01.06.2016 znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej\nY. zo sumy 260 eur na sumu 200 eur mesačne a uložil mu povinnosť splatiť aj nedoplatok na zročnom\nvýživnom. Neskôr podaný návrh otca na zníženie výživného ako aj návrh matky na zvýšenie výživného\nbol rozsudkom zo dňa 31.10.2019 zamietnutý. Otec maloletej uzatvoril v roku 2019 manželstvo, býva\nspolu s dvoma deťmi (synom R., nar. dňa XX.XX.XXXX a dcérou K., nar. dňa XX.XX.XXXX) a manželkou,\nktorá je na materskej dovolenke, otec pracuje ako vojenský policajt s priemerným mesačným zárobkom\ncca 2.000 eur netto. Matka býva s dvoma deťmi - maloletou Y. a maloletou Q. L., nar. XX.XX.XXXX\na manželom v rodinnom dome v jej osobnom vlastníctve, pracuje ako vojsková psychologička s\npriemerným mesačným zárobkom cca 1.900 eur netto a poberá rodinné prídavky na dve deti. Maloletá\nY. navštevuje 5. ročník ZŠ, má mimoškolské aktivity, je zdravá. Súd na návrh kolízneho opatrovníka\nnariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a\ndospelých a zo znaleckého posudku č. 4/2021 z 15.04.2021 znalkyne Y.. D. O. vyplýva, že maloletá má\núzky, primeraný citový vzťah k obom rodičom, znalkyňa kladne hodnotila výchovu Y. zo strany matky a\nnedoporučovala zverenie do starostlivosti otca, nakoľko Y. je v nebezpečnom vývinovom období a bola\nby pre ňu obrovská záťaž, keď by zistila, že i v prostredí otca sa musí prispôsobovať. Otec namietal\nvýsledky znaleckého dokazovania, podľa názoru otca bol znalecký posudok vypracovaný kolegiálne, s\nčím matka nesúhlasila, s posudkom sa stotožňovala a uviedla, že so znalkyňou sa absolútne nepozná,\nmajú odlišné funkcie, ona pracuje ako klinický psychológ a matka je vo vojsku. Matka poukázala\nna disharmonickú osobnosť otca so schizoidnými rysmi, so silnou potrebou ovládania iných, pričom\nmaloletá je v citlivom veku, kedy potrebuje matku a stabilné prostredie. Súd opakovane vypočul maloletú\nY. a to na pojednávaní dňa 18.08.2022 a dňa 28.03.2023, ktorá si neželala, aby mali rodičia vedomosť o\nobsahu jej výpovede, preto bola jej výpoveď zaznamenaná na samostatnej nahrávke a dňa 19.08.2022\nbola neodkladným opatrením odovzdaná do starostlivosti otca a súd upravil styk matky s maloletou.\nZo správ kolízneho opatrovníka mal prvoinštančný súd zistené, že maloletá má vhodné podmienky u\nkaždého z rodičov, pričom kolízny opatrovník aj viackrát zisťoval názor maloletej, napr. dňa 18.10.2019,\n04.06.2020, 27.04.2021. Z priebežnej správy z Referátu poradensko-psychologických služieb Martin\nz 02.08.2022 vyplýva, že maloletá Y. má vytvorený vzťah s oboma rodičmi, hoci vzťah k matke je\ntoho času oslabený, od otca pociťuje viac náklonnosti, spoľahlivosti a porozumenia, primerane sa\nprispôsobila novej situácii a otec pri zmene bydliska maloletej prejavuje motiváciu uchovať citovú väzbu\na vzťah maloletej s matkou, aj napriek väčšej vzdialenosti. Na zmenu domácnosti a školy sa maloletá\nY. rýchlo adaptovala, naďalej udržiava kontakty s kamarátmi v Piešťanoch, je veľmi komunikatívna,\nextrovertná a spoločenská. Počas uskutočneného stretnutia nebolo badať ťažkosti s prispôsobením\nsa na zmenu starostlivosti alebo prežívanie stresu a úzkosti, či iných výrazne negatívnych emócií,\nktoré by mohli potencionálne ohroziť primeraný vývin maloletej. I podľa aktuálnej správy zo sociálneho\nšetrenia v domácnosti otca z 16.03.2023 súdu vyplynulo, že maloletá nastúpila do 8. ročníka na ZŠ\n\nvo L. a podľa správy od triednej učiteľky je adaptovaná, v kolektíve obľúbená, svedomito sa pripravuje\nna vyučovanie a je aktívna, patrí medzi vyznamenaných žiakov, zo strany otca je starostlivosť dobrá,\nso školským zariadením spolupracuje, zúčastňuje sa všetkých triednych schôdzok, osobná hygiena a\ncelková starostlivosť o maloletú bola hodnotená vysokou úrovňou. Navštevuje ZUŠ vo L., odbor hudobný\na výtvarný. Otec pri pohovore uviedol, že s maloletou nemajú žiadne výchovné problémy a uviedol, že\nmatka málo kontaktuje dcéru. Rozhovor s maloletou Y. bol vykonaný bez prítomnosti otca, táto uviedla,\nže je v škole spokojná, psychologičku už nenavštevuje, nakoľko už necíti potrebu psychologického\nporadenstva, s matkou sa má stretávať každý druhý víkend, matka si ju preberá v domácnosti otca,\nkontaktuje ju len občas. S matkou netrávia čas samostatne, vždy je s nimi matkin manžel alebo dcéra z\ndruhého vzťahu. Maloletá uviedla, že v domácnosti otca je spokojná a naďalej by chcela u otca bývať.\n1.3. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a berúc do úvahy postoj a názor maloletej súd návrhu\notca vyhovel. Konštatoval, že maloletá Y. je vzhľadom na svoj vek (14), rozumovú, mentálnu a\nintelektuálnu vyspelosť plnohodnotne schopná pomenovať svoje potreby a tieto aj náležite vyhodnotiť.\nPo opakovanom rozhovore s maloletou Y. na pojednávaní v neprítomnosti rodičov a za prítomnosti\nkolízneho opatrovníka sa potvrdilo jej želanie zostať žiť v domácnosti u otca spolu s jeho rodinou\n(manželkou a dvoma maloletými deťmi), kde sa cíti šťastne a bezpečne. V rámci jej druhého výsluchu sa\nnepotvrdili výhrady matky voči starostlivosti o maloletú zo strany otca, maloletá Y. svoje želania a túžby\nnezmenila, naďalej zostala konzistentná v otázke výberu, ktorému z rodičov má byť zverená do osobnej\nstarostlivosti a s ktorým z rodičov sa bude pravidelne stretávať. Rešpektujúc jej plné právo na ochranu\nsúkromia v zmysle čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a vyslovenú požiadavku, aby rodičia nepočuli\njej výpoveď, súd jej ďalšie vyjadrenia neuvádza a zvukové nahrávky z jej výsluchu a rovnako ako aj\npísomný záznam sú k dispozícii len pre úradné účely. S poukazom na uvedené, súd rozhodol tak, že\nmaloletú Y. zveril do osobnej starostlivosti otca, u ktorého sa nepretržite nachádza od 20.05.2022, otec\njej zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť, Y. má v jeho domácnosti vytvorené vhodné podmienky,\nžiadne nedostatky vo výchove zo strany otca zistené neboli, otec si svoje rodičovské povinnosti plní\nzodpovedne, Y. v jeho domácnosti zjavne prosperuje, čo sa odzrkadľuje v jej správaní, postojoch a\nnázoroch, ako sama potvrdila, u otca sa cíti bezpečne a šťastne. Podľa názoru súdu je v najlepšom\nzáujme maloletej, aby zostala v prostredí, kde je spokojná a kde má vytvorené pozitívne väzby s členmi\notcovej rodiny a bolo by v rozpore s jej záujmom meniť toto prostredie, pretože je vysoko pravdepodobné,\nže takáto zmena by mohla negatívne ovplyvniť jej ďalší psychický vývin, čo by mohlo mať negatívny\ndopad na jej budúci život. Nakoľko kontakt s matkou je pre Y. taktiež potrebný, keďže matka má v jej\nživote podstatnú a významnú úlohu, v rámci úpravy styku môže matka uplatňovať svoju rolu vo výchove\nmaloletej Y., môže na dieťa výchovne pôsobiť a udržiavať rodičovský vzťah a upevňovať citové väzby,\nktoré aktuálne ochladli. Pokiaľ ide o vykonané znalecké dokazovanie, súd pri rozhodovaní o zmene\nzverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca na znalecký posudok č. 4/2021 Y.. D. O. neprihliadol,\npretože bol vyhotovený pred dvoma rokmi a za toto obdobie sa podstatne zmenili pomery hlavne u\nmaloletej Y., ktorá vyrástla a dospela a jednoznačne vyjadrila svoj názor a postoj.\n1.4. Zároveň súd rozhodol o vyživovacej povinnosti matky voči maloletej, pričom prihliadol na to, že\nmaloletá má 14 rokov, navštevuje 8. triedu ZŠ, má zvýšené výdavky v súvislosti s mimoškolskými\naktivitami, navštevuje ZUŠ odbor hudobný a výtvarný. Otec vynakladá podľa jeho vyčíslenia na úhradu\npotrieb maloletej sumu 220 eur, do čoho nie sú zahrnuté výdavky spojené s nákupom školských potrieb,\nšportových potrieb, školských aktivít ako sú výlety, exkurzie a pod., výdavky spojené s ošatením, obutím\na stravou. Od poslednej úpravy výživného pred 6 rokmi, kedy súd zaviazal otca výživným v sume 200\neur mesačne, sa pomery zmenili a uplynutím času potreby maloletej vzrástli. Súd mal za to, že výška\nvýživného 300 eur zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej Y. a zohľadňuje možnosti, schopnosti,\npríjmové a majetkové pomery rodičov, ktorí obaja sú zamestnaní, priemerný mesačný čistý príjem matky\nza posledných 12 mesiacov bol 2.365,80 eura a otca 2.284,76 eura. Manžel matky mal čistý priemerný\nmesačný príjem za posledných 12 mesiacov 1.420,93 eur, manželka otca 844,45 eur. Matka má ešte\njednu vyživovaciu povinnosť a otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Každý z rodičov býva spolu s\nrodinou v rodinnom dome. Matka vyčíslila mesačné náklady v sume 1.707,33 eur, otec vyčíslil mesačné\nnáklady v sume 1.337,90 eur. Vychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že majetkové a príjmové\npomery rodičov maloletej Y. sú takmer rovnaké a pokiaľ matka vynakladá vyššie mesačné výdavky, na\ntýchto sa podieľa aj jej manžel, ktorý dosahuje vyšší príjem ako manželka otca, navyše otec má ďalšie\ndve vyživovacie povinnosti, kým matka jednu, pričom výkon jeho osobnej starostlivosti o mal. Y. možno\nklásť na roveň finančnému zabezpečeniu jej výživy. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd\nz priemerného mesačného príjmu matky 2.365,80 eur, 30 % z tejto čiastky je suma 709,74 eur, pri\ndvoch deťoch (mal. Q. a mal. Y.) je to suma 354,87 eur. Výživné 300 eur pre mal. Y. je teda v súlade\nso zaužívanou súdnou praxou (v zmysle ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku\n\nktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu s prihliadnutím na\nindividuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu), dostatočne pokryje potreby maloletej a zodpovedá\nmajetkovým pomerom, zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky.\n1.5. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov\nnemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento zákon neustanovoval inak.\n2. Proti vyššie uvedenému rozsudku prvostupňového súdu podala odvolanie matka. O odvolaní bolo\nrozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej v texte „odvolací súd\") z 11. júna 2024 sp. zn.\n11CoP/155/2023 tak, že odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (I. výrok) a\nrozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (II. výrok).\n2.1. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech. Matka v odvolaní\nargumentovala najmä nedostatkami v skutkových zisteniach súdu, nevykonaním navrhnutých dôkazov\npotrebných na zistenie skutočností, nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnym procesným\npostupom súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd však matkou\nvytýkané vady rozhodnutia nezistil.\n2.2. Uviedol, že predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola zmena úpravy rodičovských\npráv a povinností k maloletej Y. v časti zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, vykonanej\nrozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 10C/236/2010-46 zo dňa 15.04.2011. Predmetom odvolacieho\nkonania bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zmenu výchovného prostredia maloletej zverením\nmaloletej do osobnej starostlivosti otca, a tiež správnosť výroku o úprave styku matky s maloletou a\nvýšky výživného.\n2.3. Po preskúmaní podaného odvolania, rozsudku súdu prvej inštancie ako aj celého konania, ktoré mu\npredchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav v miere potrebnej\npre rozhodnutie veci a vec správne posúdil i po právnej stránke. Súd prvej inštancie vykonal všetky\ndôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporového poriadku náležite\ntieto dôkazy vyhodnotil a s jeho záverom, že sú tu naplnené podmienky pre zverenie maloletej do osobnej\nstarostlivosti otca, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Už súd prvej inštancie sa v odôvodnení\nrozsudku vysporiadal s prevažnou časťou námietok matky uplatnených aj v odvolaní, a matka ani v\npriebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu\nnapadnutého rozhodnutia. Odvolací súd, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil tak so skutkovými zisteniami\nako aj s právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku,\nna ktorý v podrobnostiach odkázal (§ 387 ods. 2 CSP), na zdôraznenie jeho správnosti a reagujúc na\nodvolacie námietky matky doplnil nasledovné:\n2.4. Vo vzťahu k zmene výchovného prostredia uviedol, že možnosť zmeny skoršieho rozhodnutia o\núprave výkonu rodičovských práv a povinností sa podľa § 26 Zákona o rodine podmieňuje zmenou\npomerov. Súd prvej inštancie po zistení okolností rozhodujúcich pre posúdenie vhodnosti navrhovanej\nosobnej starostlivosti otca a ich porovnaním so stavom v čase skoršieho rozhodovania a stavom\nsúčasným dospel k záveru, že podstatná zmena pomerov nastala a s týmto záverom sa odvolací\nsúd stotožnil. K samotnému zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti otca uviedol, že zhodne so\nsúdom prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že je v najlepšom\nzáujme mal. Y., aby zostala v prostredí, kde sa nachádza od mája 2022 a kde je spokojná a kde\nsú po všetkých stránkach naplnené jej potreby, pričom matka má cestou súdom upraveného styku\nzabezpečené udržiavanie pravidelného kontaktu s maloletou.\n2.5. Na námietku matky, že súd nezobral do úvahy závery znalkyne Y.. D. O., ktorá považovala\nvýchovné prostredie matky za vhodnejšie pre harmonický vývoj maloletej, odvolací súd konštatoval,\nže tento záver neznamená spochybnenie otcových rodičovských kompetencií. Absencia takýchto\npredpokladov na strane otca nebola v konaní ničím preukázaná, naopak, znalkyňa Y.. D. O. v posudku\nvýslovne uviedla, že obaja rodičia sú dostatočne kompetentní aby boli schopní vychovávať deti.\nOhľadom matkou navrhovaného dôkazu závermi znalkyne R.. E. R., citované v rozsudku Arcidiecézneho\ntribunálu rímskokatolíckej cirkvi trnavskej arcidiecézy dňa 14.10.2021 vo veci nulity manželstva rodičov\nmaloletej, odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ nevykonal uvedený,\nmatkou navrhnutý dôkaz. Z rozsudku vôbec nevyplýva akým spôsobom, akými vyšetreniami a postupmi\nznalkyňa dospela k svojim záverom ( pričom otec tvrdí, že dokazovanie bolo vykonávané bez jeho\nprítomnosti), nevyplýva z neho žiadne hodnotenie otca z hľadiska jeho spôsobilosti ako rodiča, ale je\nhodnotený ako manžel pre účely vyhlásenia nulitného manželstva.\n2.6. Matka v odvolaní argumentovala, že návrh otca na zverenie dcéry do jeho starostlivosti bol podaný\núčelovo a jeho skutočným dôvodom bolo výživné (s poukazom na otcove vyjadrenie na pojednávaní\na skutočnosť, že sa opakovane márne pokúšal výživné cestou súdu znížiť). Odvolací súd v tejto\n\nsúvislosti uviedol, že takáto argumentácia matky nemôže obstáť, otec zverením maloletej do jeho\nosobnej starostlivosti nezískal žiadnu peňažnú výhodu oproti matke (zvlášť s prihliadnutím na výšku\nurčeného výživného), prípadne oproti doterajšiemu stavu (kedy bol zaviazaný platením výživného v\nsume 200 eur mesačne).\n2.7. Ohľadom matkou namietanej manipulácie otca maloletou, v prípade, ak by do výchovy otca\nbola maloletá zverená pomocou lživých manipulácií z jeho strany, ako sa domnieva matka, je\nvysoko pravdepodobné, že by veľmi rýchlo pocítila negatívne následky v podobe diskomfortu v\nnovom výchovnom prostredí a toto by nepochybne prejavila navonok (či už otcovi, matke, kolíznemu\nopatrovníkovi, psychológovi alebo súdu), čo sa však dodnes nestalo.\n2.8. Matka tiež namietala, že súd rozhodol o zmene výchovného prostredia maloletej len na základe\nnázoru maloletej. Odvolací súd podotkol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletej\ndo osobnej starostlivosti otca nezaložil iba a len na vyjadreniach maloletej ako tvrdí matka, svoje závery\nzískané z pohovoru s maloletou vyhodnotil v kontexte ďalších vykonaných dôkazov a zároveň zobral\ndo úvahy aj prianie samotnej maloletej žiť u svojho otca, keďže nemožno opomenúť fakt, že maloletá\nv jej veku je schopná podať autonómne, samostatné rozhodnutie s ohľadom na dlhotrvajúcu vzťahovú\nsituáciu v rodinnom prostredí, dokáže sama vypovedať o skutočnostiach, ktoré prežíva a vyjadriť svoj\nnázor.\n2.9. Nakoniec uzavrel, že nezistil v postupe a rozhodnutí súdu prvej inštancie žiadne z pochybení\nvytýkaných mu matkou a berúc do úvahy všetky zistené skutočnosti uzavrel, že rozhodnutie v časti\nzverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca je správne, keď je založené na dostatočne zistenom\nstave veci a vychádza zo správneho právneho posúdenia. To isté platí i o výroku o úprave styku matky s\nmaloletou, vo vzťahu ku ktorému odvolateľka neuviedla žiadnu argumentáciu, s ktorou by bolo potrebné\nsa osobitne vysporiadať.\n2.10. Matka napokon odvolaním napadla i výrok týkajúci sa jej vyživovacej povinnosti. Podstata\nodvolacej argumentácie spočívala v tom, že súd odňal matke právo konať pred súdom, ku ktorej vade\nmalo dôjsť tak, že súd na pojednávaní dňa 28.03.2023 sa tejto otázke venoval nedostatočne, nebolo\nznáme akú výšku výživného určí súd a ako k nej dospel, a že matka, ktorá so sumou 300 eur nesúhlasí sa\nnemohla k tejto otázke relevantne vyjadriť. Odvolací súd preskúmal vec, avšak v procese rozhodovania\no výživnom nezistil žiadne vážne nedostatky. Matka mala od začatia konania až do vyhlásenia rozsudku\ndňa 28.03.2023 široký časový priestor na to, aby sa k otázke výživného vyjadrila. Ani skutočnosť, že\nsúd neoznámil pred vyhlásením rozsudku, akú výšku výživného určí a ako k nej dospel (aby sa aj\nmatka mohla k tejto otázke relevantne vyjadriť), nezakladá nesprávnosť rozhodnutia, pretože takáto\npovinnosť súdu zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva. Zároveň doplnil, že nakoľko maloletá nemá\nžiadne mimoriadne zvýšené výdavky (napr. za zdravotnú starostlivosť), má výdavky bežné, obvyklé\nvzhľadom na vek, vrátane bežných mimoškolských aktivít, treba považovať výživné v sume 300 eur, i s\nprihliadnutím na príjem otca maloletej, za primerané a určené správne.\n2.11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s\npoužitím ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny, vrátane závislého výroku o\nnáhrade trov konania. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení\ns § 396 ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n3. Proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka maloletej. Prípustnosť\ndovolania vyvodila z ust. § 420 písm. f) CSP.\n3.1. Dovolanie je podľa právneho názoru dovolateľky prípustné podľa § 420 písm. f) CSP z dôvodu,\nže odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil matke ako účastníkovi konania, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a to tým, že napadnuté rozhodnutie je rozporuplné a nepresvedčivé, so znakmi arbitrárnosti,\nporušujúce právo účastníka konania na jeho riadne, dostatočné a náležité odôvodnenie. Odvolací súd\nsa podľa dovolateľky nevyrovnal s jej právnou a skutkovou argumentáciou v odvolaní zo dňa 10.05.2023\n(body 4, 6 - 10) proti rozsudku súdu prvého stupňa.\n3.2. Matka namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu v tom, že:\n- prioritne podriadil svoje rozhodnutie týmto vykonaným dôkazom: dvom výpovediam maloletej na\npojednávaniach dňa 18.08.2022 a dňa 28.03.2023, v ktorých vyjadrila vôľu žiť u otca, a správam\nkolízneho opatrovníka;\n- súdy nižšieho stupňa ignorovali vykonané znalecké dokazovanie, t. j. závery znaleckého posudku\nPhDr. O. a jej výsluch na pojednávaní dňa 09.07.2021 a to najmä ohľadom jej neodporúčania zmeny\nvýchovného prostredia a to z dôvodu nebezpečenstva disharmonického vývinu maloletej, a selektívne\n\na účelovo zvýraznil skutočnosti konštatované v posudku, vytrhnuté z kontextu záverov tohto posudku,\n(body 23 a 28 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia);\n- odvolací súd v napadnutom rozsudku (bod 27. odôvodnenia) sa riadne nevyrovnal ani s namietanou\nskutočnosťou matky, že otec manipuluje s maloletou. Nebral do úvahy preukázané skutočnosti a fakty,\ntak ako boli opísané v bode 3. odvolania matky maloletej proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj\nvyplývajúce s obsahu spisu;\n- matka maloletej sa domnieva, že súd prvej inštancie nepostupoval korektne v súlade s jej procesnými\nprávami ohľadom prerokovania a vyjadrenia sa k návrhu na výšku výživného na maloletú, súd na\npojednávaní dňa 28.03.20223 začal túto otázku prerokovávať, potom však riešil inú otázku, a k\nprerokovaniu výšky výživného sa už nevrátil, sporové strany sa k tomuto tak nevyjadrili a dokazovanie\nbolo skončené;\n- odvolací súd v napadnutom rozsudku sa vôbec nevyrovnal s výhradou dovolateľky, že konanie\nneprebehlo v primeranej lehote (konanie začaté 2019, rozsudok súdu prvého stupňa vydaný dňa\n28.03.2023).\n3.3. Matka maloletej žiada, aby dovolací súd vyhovel dovolaniu a so zreteľom na skutočnosť, že\nodvolaniu dovolateľky proti rozsudku súdu prvého stupňa nebolo vyhovené a odvolací súd napadnutým\nrozsudkom vo výroku pod bodom I. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, v zmysle ustanovení §\n449 odsekov 1/ a 2/ CSP, v spojení s ustanoveniami § 450 CSP a § 455 CSP, zrušil vo výrokoch\nI. a II. napadnutý rozsudok odvolacieho súdu - Krajského súdu v Trnave, pod spisovou značkou:\n11CoP/155/2023-730, zo dňa 11.06.2024, IČS: 2519202958, ako aj vo výrokoch I. až V. rozsudok\nOkresného súdu Piešťany, pod spisovou značkou: 13P/200/2019-621, zo dňa 28.03.2023, a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v zmysle\nustanovenia § 449 odseku 3/ CSP.\n4. Otec maloletej vo vyjadrení zo dňa 18. novembra 2024 navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie\nodmietol podľa § 447 písm. f) CSP, eventuálne zamietol podľa § 448 CSP a zároveň, aby mu priznal\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania voči dovolateľke v rozsahu 100%.\n5 . Konanie vo veciach výživného maloletých osôb sa od 01. júla 2016 riadi ustanoveniami CMP.\nVzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania\npodľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v § 76 a § 77a\nobsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak\", ak ide o prípustnosť dovolania v\nposudzovanej veci; prípustnosť podaného dovolania bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení\nCSP.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru,\nže dovolanie matky je potrebné zamietnuť.\n7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n8. Posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) má dovolací súd za to, že dovolateľka\nnamieta existenciu vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\n\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov [porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd\") sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03]. Pod porušením práva\nna spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n11. Podstatou dovolania matky cez § 420 písm. f) CSP je namietané nedostatočné odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia v otázke zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému,\nako aj výhrady k hodnoteniu dôkazných prostriedkov. Najvyšší súd tak skúmal, či dovolacie námietky\nmatky sú spôsobilé založiť dôvodnosť dovolania.\n12. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava\") vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným\nspôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo\nveci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí\ndostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť\ntýchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07).\nV prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 243/07).\nSúd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie\nmusí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na\njeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\nzávery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07,\nI. ÚS 402/08).\n12.1. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ani v opravnom konaní\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n13. Na margo námietky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k\nzáveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393\nods. 2 a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec\npodstatných skutkových a právnych otázok. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP je vo\nvšeobecnosti možné považovať to, že odvolací súd rozhodnutie neodôvodnil objektívne uspokojivým\nspôsobom, avšak v tomto prípade tomu tak nie je.\n13.1. V danej veci odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP\nako vecne správny. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v jednotlivostiach naň\npoukázal. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za dostatočne\npreukázané, že je potrebná zmena výchovného prostredia maloletej. Podľa súdov je v najlepšom záujme\nmal. Y., aby zostala v prostredí, kde sa nachádza od mája 2022, t. j. u otca, kde je spokojná a kde\n\nsú po všetkých stránkach naplnené jej potreby, pričom matka má cestou súdom upraveného styku\nzabezpečené udržiavanie pravidelného kontaktu s maloletou.\n13.2. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že súdy nižších inštancií v rámci zisťovania skutočného\nstavu veci (§ 35 CMP) postupovali v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania.\nSúd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré odvolací súd potvrdil. Hodnotiac výsledky tohto\ndokazovania správne súdy dospeli k záveru, že je potreba zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a\npovinností, nakoľko od poslednej úpravy prešla dlhá doba a maloletá sa vyjadrila, že chce žiť s otcom.\n13.3. Ohľadom námietky matky, že odvolací súd ignoroval záver znaleckého posudku Y.. D. O., ktorá\nnedoporučovala zmenu výchovného prostredia maloletej, odvolací súd v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia zreteľne vysvetlil, že skutkový stav sa zisťuje zo všetkých vykonaných dôkazov a súd ich\nhodnotí jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Sumarizujúc, súdy vychádzali tak z odborných\nzistení menovanej znalkyne (ohľadom citových väzieb maloletej k rodičom, rodičovských kompetencií\nmatky a otca, osobnosti maloletej atď.), ale aj z početných správ kolízneho opatrovníka o práci s rodinou\nmaloletej, zo šetrenia pomerov v rodine, či pohovorov s maloletou, z množstva listinných dôkazov,\nz výsluchov účastníkov konania a samozrejme príslušnú váhu pripísali i vôli maloletej Y., ktorá mala\nmožnosť prejaviť svoj názor opakovane v priebehu konania. Znalecký posudok je teda len jedným z\ndôkazných prostriedkov.\nJe pravdou, že súdy svoje závery o potrebe zmeny výchovného prostredia vyabstrahovali aj z pohovoru\ns maloletou. Je však potrebné uviesť, že prejavený názor maloletej, že chce žiť s otcom, nehodnotili\nizolovane, ale tiež v kontexte ďalších vykonaných dôkazov. Vo vzťahu k dôležitosti názoru samotnej\nmaloletej súdy nižšieho stupňa konštatovali, že nemožno opomenúť fakt, že maloletá je vo svojom\nveku schopná podať autonómne, samostatné rozhodnutie s ohľadom na dlhotrvajúcu vzťahovú situáciu\nv rodinnom prostredí, dokáže sama vypovedať o skutočnostiach, ktoré prežíva a vyjadriť svoj názor,\npričom otec má s maloletou silné citové väzby. Je ako rodič spôsobilý a má na starostlivosť o dcéru\nvytvorené vhodné podmienky, a za danej situácie bolo preto práve potrebné mimo iného akceptovať aj\nnázor maloletej, čo aj súdy správne urobili. Z toho vyplýva, že svoje rozhodnutie o zverení maloletej do\nosobnej starostlivosti otca nezaložili iba a len na vyjadreniach maloletej ako namieta matka maloletej\n(bod 28. odôvodnenia odvolacieho súdu), ale vo vzájomnej súvislosti s inými relevantnými, v konaní\nvykonanými dôkazmi. Preto aj námietka matky ohľadom ignorovania záveru znaleckého posudku\nznalkyne Y.. D. O., a „vyzdvihovanie\" názoru maloletej pri posudzovaní zmeny výchovného prostredia je\nvzhľadom na vyššie uvedené nedôvodná. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za dôležité zdôrazniť,\nže dieťa musí byť v rodinnoprávnych veciach, prejednávaných súdmi, plne rešpektované ako nositeľ\npráv a právom chránených záujmov, garantovaných štátom. Ustanovenie § 38 CMP (názor maloletého)\nje výrazom postulátov Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý právny dokument bol publikovaný v Zbierke\nzákonov pod č. 104/1991 Zb. <X.documentId=pj5f6mjzheyv6mjqgq&refSource=text> Zakotvuje princíp,\nže do ochrany práv dieťaťa patrí právo formulovania vlastných názorov samotným maloletým, čo\nznamená právo na zistenie názoru dieťaťa a právo slobodne sa vyjadrovať vo všetkých záležitostiach,\nktoré sa ho týkajú, vrátane práva byť vypočuté v súdnom konaní, právo na nediskrimináciu, právo na život\na rozvoj a zohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého. Tento princíp je zakotvený aj v Ústave Slovenskej\nrepubliky, konkrétne v čl. 41 ods. 1. Dovolací súd tak konštatuje, že súdy splnili svoj záväzok vytvoriť v\nkonaní optimálny vyvážený priestor pre realizáciu procesných práv všetkých účastníkov konania a to aj\ntak, že právne rešpektovali právo maloletej prejaviť názor vo veci, ktorá sa jej osobnostne týkala, podľa\n§ 38 CMP.\nOhľadom námietky matky, že otec mal maloletú zmanipulovať, aby prejavila svoj názor, že chce bývať\ns otcom, je tiež nedôvodná. V bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd vysvetlil,\nprečo nepovažuje otca za manipulatívneho. Uviedol, že dieťa sa konzistentne počas celého konania\nvyjadrovalo tak, že chce žiť s otcom a to tak pred kolíznym opatrovníkom ako aj pred súdom (len pred\nznalkyňou sa maloletá zdržala zaujať v tejto otázke postoj) a aj po odovzdaní do starostlivosti otca na\nzáklade neodkladného opatrenia súdu na svojom postoji naďalej zotrvávala. Podľa odvolacieho súdu, v\nprípade, ak by do výchovy otca bola maloletá zverená pomocou lživých manipulácií z jeho strany, ako\nsa domnieva matka, je vysoko pravdepodobné, že by veľmi rýchlo pocítila negatívne následky v podobe\ndiskomfortu v novom výchovnom prostredí a toto by nepochybne prejavila navonok (či už otcovi, matke,\nkolíznemu opatrovníkovi, psychológovi alebo súdu), čo sa však dodnes nestalo, a s týmto názorom\nsa dovolací súd stotožňuje. Naopak, podľa súdov nižšieho stupňa má otec osobnostné predpoklady\nna vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletú. Podotkol, že záver znalkyne o tom, že výchovné\nprostredie matky považuje za vhodnejšie pre harmonický vývoj maloletej, podľa súdu neznamená\nspochybnenie otcových rodičovských kompetencií. Absencia negatívnych predpokladov na strane otca\nnebola v konaní ničím preukázaná, naopak, znalkyňa PhDr. D. O. v posudku výslovne uviedla, že obaja\n\nrodičia sú dostatočne kompetentní aby boli schopní vychovávať deti. Vo výchove maloletej zo strany\notca, ktorú tento zabezpečuje už vyše dvoch rokov, neboli zistené žiadne nedostatky a ako bolo uvedené\nvyššie, maloletá v jeho domácnosti prosperuje, je šťastná a spokojná.\nDovolací súd nezistil v postupe a rozhodnutí súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu žiadne z\npochybení vytýkaných mu matkou a berúc do úvahy všetky zistené skutočnosti uzaviera, že rozhodnutie\nv časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca je správne, keď je založené na dostatočne\nzistenom stave veci a vychádza zo správneho právneho posúdenia. To isté platí i o výroku o úprave\nstyku matky s maloletou.\n13.4. Ohľadom námietky matky, že nemala dostatočnú možnosť brániť sa pri súdnom určení výživného,\nresp. že nemala možnosť sa k tejto otázke relevantne vyjadriť, dovolací súd uvádza, po preskúmaní\nsúdneho spisu nezistil takéto nedostatky v procesnom postupe súdov nižšieho stupňa. Tak, ako uviedol\nodvolací súd v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku, matke bol doručený návrh na zmenu\nvýživného s konkrétnou čiastkou, ako aj všetky ostatné relevantné dokumenty, ktoré súd potrebuje pri\nurčení výšky výživného pre povinného rodiča. Mala tak dostatok času sa k nemu vyjadriť.\nZ pohľadu výšky výživného dovolací súd uvádza, že súdy pri určovaní konkrétnej výšky výživného\ndôsledne postupovali podľa kritérií stanovených v § 62 a nasl. Zákona o rodine a v konaní zohľadnili\nodôvodnené potreby maloletej, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky a otca. Z\nvykonaných dôkazov je zrejmá výška odôvodnených potrieb maloletého, ako aj výška a druh príjmu\nrodičov, z ktorých premenných prvostupňový súd následne stanovil výživné na maloletú.\n13.5. K námietke matky ohľadom neprimeranej dĺžky súdneho konania dovolací súd uvádza, že civilné\nmimosporové konanie je ovládané vyšetrovacou zásadou a zásadou oficiality. Súd je povinný zistiť\nskutočný stav veci. V danom prípade súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom jeho vypracovanie trvá\nurčitý čas a môže predĺžiť súdne konanie. Preto súd zvolil dočasnú úpravu pomerov v rodine tak, že\nzveril do vydania meritórneho rozhodnutia maloletú do osobnej starostlivosti otca. Zároveň pokračoval\nvo vykonávaní dôkazov, aby mal dostatočný podklad k jeho vydaniu. V kontexte týchto skutočností sa\njaví priebeh súdneho konania ako plynulý.\n14. Z vyššie uvedeného sumáru vyplýva, že zo strany súdov nižšieho stupňa nedošlo k nesprávnemu\nprocesnému postupu, ktorý by znemožnil dovolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že\ndovolanie matky podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné, ale nie je dôvodné. Z uvedeného dôvodu preto\ndovolanie dovolateľa podľa ustanovenia § 448 zamietol.\n15. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 52\nCMP).\n16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoP/155/2023", "guid": "54db3db7-8f6b-4979-a555-d786fcfb5e12:2f5da97b-86d5-4cf5-b6f2-8bbdd0c6ecf8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}