{"guid": "9e1f9474-6092-430c-be30-7abe4a26da08:8694fed2-ef4a-4bc3-9288-fdd3f7c98911", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2322011449.1", "spisova_znacka": "3Tdo/79/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/79/2024 z 18. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2025, sp. zn. 3Tdo/79/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:2322011449.1", "identifikacne_cislo": "2322011449", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petr Kaňa", "sudca_id": 466, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petr-kana-466", "datum_vydania": "2025-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 257 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-7", "nazov": "§ 257 ods. 7 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-8", "nazov": "§ 257 ods. 8 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-H", "nazov": "§ 371 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-H", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-8", "nazov": "§ 2 ods. 8 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-3", "nazov": "§ 172 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 4 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-5", "nazov": "§ 172 ods. 5 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 172 ods. 6 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173", "nazov": "§ 173 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-173"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-5", "nazov": "§ 38 ods. 5 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-257", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-173", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-71", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8694fed2-ef4a-4bc3-9288-fdd3f7c98911", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2322011449.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2322011449.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2322011449.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/79/2024\n2322011449\n18. 06. 2025\nJUDr. Petr Kaňa\nECLI:SK:NSSR:2025:2322011449.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov\nsenátu JUDr. Jany Kostolanskej a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí s následným\nvyhlásením rozsudku konanom 18. júna 2025 v Bratislave, v trestnej veci obvineného I. D. pre obzvlášť\nzávažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 5, ods. 6 písm. b) Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, o dovolaní obvineného I. D. proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2023, sp. zn. 3To/21/2023, takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2023, sp. zn. 3To/21/2023\nbol porušený zákon\nv ustanovení § 38 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024\nv neprospech obvineného I. D..\nII. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. marca\n2023, sp. zn. 3To/21/2023, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,\nak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nIII. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikazuje sa Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nIV. Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu uvedenom § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nsa obvinený I. D., nar. X. K. XXXX v C., trvale bytom T. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody\nv Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, b e r i e d o v ä z b y, ktorá začína 18. júna\n2025 o 10.45 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia\nslobody Leopoldov.\nV. Podľa § 80 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 Trestného poriadku väzba obvineného I. D. s a n e n a\nh r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka, ani prijatím písomného sľubu.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej tiež „súd I. stupňa\") z 13. januára 2023, sp. zn. 14T/55/2022\n[pozn.: ktorého vyhláseniu predchádzalo zo strany súdu I. stupňa prijatie vyhlásenia obvineného o tom,\nže je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe v zmysle § 257 ods. 1 písm. b), ods. 7, ods.\n\n8 Trestného poriadku], bol obvinený I. D. uznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\npodľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 5, ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138\npísm. b), písm. j) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\nod bližšie nezistenej doby najmenej od mesiaca júl 2021 do dňa 26.07.2022 na bližšie nezistenom\nmieste, nezisteným spôsobom a od doposiaľ neustálenej osoby v pravidelných intervaloch si\nneoprávnene zadovažoval (najmä kúpou) a následne najmenej v obciach Tomášikovo, Vozokany a\nblízkom okolí, ako i na iných miestach na území Trnavského kraja prechovával metamfetamín, ktorý\nnásledne na rôznych miestach najmä v obciach Tomášikovo, Vozokany a blízkom okolí ako i na iných\nmiestach na území Trnavského kraja opakovane distribuoval medzi konečných užívateľov, a to I. Q.\n- od júla roku 2021, Q. M. - od februára roku 2022, W. K. - od decembra roku 2021, V. K. - dokopy\ncca dvakrát, K. I. viackrát v neustálenom počte a období, K. I. cca päťkrát, O. J. cca 4-5 krát a ďalším\ndoposiaľ nestotožneným osobám, zväčša za sumu 30,- eur za gram, pričom dňa 26.07.2022 o 13.30\nhod. v obci Vozokany pri osobnej prehliadke obžalovaný bez povolenia prechovával poskladanú 10,eurovú bankovku s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 606 mg, v ktorom bola\nzistená prítomnosť metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) s priemernou koncentráciou\núčinnej látky 45,0 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), s obsahom 273 mg absolútneho\nmetamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 6 obvykle jednorazovým dávkam drogy a\nplastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 3952 mg, v\nktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) s priemernou\nkoncentráciou účinnej látky 25,8 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), s obsahom 1020 mg\nabsolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 39 obvykle jednorazovým dávkam\ndrogy, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných\nlátkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený\ndo II. skupiny psychotropných látok, pričom rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/162/2014\nzo dňa 26.11.2014, právoplatným dňa 26.11.2014 bol v bode 1/ odsúdený za zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, pričom uvedené\nmnožstvo drog má hodnotu min. 227,9 eur, pri cene 50,- eur za gram v 2 štvrťroku 2022 v Trnavskom\nkraji.\nZa to súd I. stupňa obvinenému uložil podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť\npodľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, s\npoužitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona trest odňatia\nslobody vo výmere 8 rokov s tým, že podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho zaradil na výkon tohto\ntrestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obvinenému uložený trest prepadnutia veci, a to: - 1 ks\nposkladaná 10,- € bankovka so stopami po metamfetamíne, - 1 ks mobilný telefón zn. XIAOMI Redmi\nNote 11, modročiernej farby, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IME2: XXXXXXXXXXXXXXX s integrovanou\nbatériou, nano SIM kartou Orange č. XXXXXXXXXXXX a podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona\ntrest prepadnutia veci, a to: - 1 ks smart hodinky zn. HUAWEI, čiernej farby, - 1 ks dámske hodinky zn.\nGUESS zo žltého kovu, - 1 ks pánske hodinky zn. HUGO BOSS HB 272, striebornej farby. Výrok tiež\nkonštatuje, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát.\nPodľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd I. stupňa obvinenému uložil ochranný dohľad na\n2 roky.\nKrajský súd v Trnave (ďalej tiež „odvolací súd\") na podklade odvolania obvineného a prokurátora\nrozsudkom z 21. marca 2023, sp. zn. 3To/21/2023 (ďalej tiež „napadnutý rozsudok\") podľa § 321 ods. 1\npísm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste odňatia slobody a\nspôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému I. D. výrokom pod bodom I.\nuložil podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5\na § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov\na 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obvineného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.\n\nVýrokom pod bodom II. podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného I. D. zmietol.\n* * *\nProti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2023, sp. zn. 3To/21/2023 podal 30. augusta 2024\nprostredníctvom pošty na súde I. stupňa dovolanie obvinený I. D., v ktorom (po sumarizácii rozsudkov\nsúdu I. stupňa a odvolacieho súdu) uplatnil dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), písm.\nh), písm. i) Trestného poriadku.\nDôvodnosť dovolania opiera o to, že zo skutkovej vety výroku o vine vyplýva, že predchádzajúce\nprávoplatné odsúdenie pre zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona rozsudkom\nOkresného súdu Galanta z 26. novembra 2014, sp. zn. 2T/162/2014 mu bolo zohľadnené duplicitne.\nVo výroku o vine označené predchádzajúce odsúdenie v rámci kvalifikácie skutku založilo zákonný znak\ntzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty aj podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (dikcia, že už\nbol odsúdený). Súd druhého stupňa vo výroku o treste identické predchádzajúce odsúdenie zohľadnil\naj ako zákonný dôvod pre aplikáciu § 38 ods. 5 Trestného zákona, v dôsledku čoho pri ukladaní trestu\nzvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu, čím týmto postupom porušil tzv. zásadu „ne bis\nin idem\" uvedenú v § 38 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd v predmetnej veci aplikoval identickú\nokolnosť súčasne ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, s ktorou Trestný zákon spája vyššiu trestnú\nsadzbu, a súčasne ako okolnosť na zvýšenie trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, čo\nje neprípustné. Na základe uvedených pochybení súdu druhého stupňa došlo k porušeniu zákona v\njeho neprospech, keďže trest bol ukladaný v nesprávnej trestnej sadzbe, čo malo za následok zhoršenie\njeho postavenia.\nDomnieva sa, že § 38 ods. 5 Trestného zákona účinný do 6. augusta 2024 ako aj novelizovaný § 38\nods. 3 Trestného zákona platný od 7. augusta 2024 nie je v súlade čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 4 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nDňa 15. marca 2024 bola schválená novela Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 6. augusta\n2024, v zmysle ktorej sa § 172 Trestného zákona mení na § 173 Trestného zákona. Podľa § 173 ods. 3\npísm. c) Trestného zákona účinného od 7. augusta 2024 sa odňatím slobody na 7 až 15 rokov potrestá\npáchateľ, ak spácha čin uvedený v ods. 1. Súčasne poukazuje na odlišné stanovisko sudcu JUDr. Petra\nStraku k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2024 a uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 13. januára 2013, sp. zn. 2Tdo/69/2012, z ktorého cituje.\nZastáva názor, že je nepochybné, že právna úprava Trestného zákona účinná od 7. augusta 2024 je pre\nneho pri predpokladanej výmere trestu odňatia slobody priaznivejšia, ako bola právna úprava, v zmysle\nktorej mu bol ukladaný trest Krajským súdom v Trnave dňa 21. marca 2023.\nNavrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave\nz 21. marca 2023, sp. zn. 3To/21/2023, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodov uvedených v\n§ 371 ods. 1 písm. c), písm. h), písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods.\n1, ods. 8 a § 319 Trestného poriadku, § 38 ods. 5 Trestného zákona účinného do 6. augusta 2024, v\nčl. 1 a čl. 50 ods. 5, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 4 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, v čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to\nv jeho neprospech. Ďalej, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok, ako aj ďalšie rozhodnutia na toto\nrozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad\na prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nOpatrením vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Galanta z 27. septembra 2024, sp. zn.\n14T/55/2022, vydaným po doručení výzvy obvinenému na zvolenie si obhajcu pre účely dovolacieho\nkonania (po tom, ako tento požiadal o ustanovenie obhajcu z dôvodu nemajetnosti), bol obvinenému\nustanovený za obhajcu JUDr. Rudolf Blazsek (advokát so sídlom v Šali). Obhajca po doručení dovolania\nobvineného na vyjadrenie podľa § 376 Trestného poriadku v osobnom podaní na Okresný súd Galanta\ndňa 30. októbra 2024 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v podaní, jeho\nmandantom označeným ako dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2023, sp.\nzn. 3To/21/2023 a konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu uvedeného rozsudku.\n\n* * *\nProkurátor Okresnej prokuratúry Galanta v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného po konštatácii\nnapadnutých rozsudkov súdu I. stupňa a odvolacieho súdu, ako aj obsahu podstatných dôvodov\ndovolania obvineného, vyslovil názor, že dovolanie v zásade smeruje k preskúmaniu správnosti aplikácie\n§ 38 ods. 5 Trestného zákona a posúdeniu, či súd pri ukladaní trestu dostatočne zohľadnil všetky\nrelevantné okolnosti prípadu.\nRozsudkom druhostupňového súdu uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov\npovažuje za zákonný, primeraný a v plnom súlade s ustanoveniami Trestného zákona, ako aj s princípmi\nspravodlivého trestania.\nJe názoru, že bez ohľadu na to, či súd pri uložení trestu skutočne nesprávne aplikoval § 38 ods.\n5 Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024, táto prípadná chyba nemala vplyv na zákonnosť\nuloženého trestu, keďže výsledný trest vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov bol uložený v rámci zákonnej\ntrestnej sadzby určenej v § 172 ods. 6 Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024 (teda v sadzbe\n10 - 15 rokov). Aj v prípade, ak by súd nemal zvýšiť dolnú hranicu sadzby na základe § 38 ods. 5\nTrestného zákona, konečný trest ani len nedosahuje rozpätie základnej sadzby určenej v § 172 ods.\n6 Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024, čo zaručuje zákonnosť uloženého trestu, pretože\nkonečné rozhodnutie o treste bolo prijaté v zákonných medziach, ktoré stanovuje Trestný zákon.\nOkrem toho súd pri uložení trestu riadne zohľadnil všetky relevantné okolnosti prípadu. Na jednej strane\nposúdil opakovanú trestnú činnosť obvineného a dlhodobé páchanie drogovej kriminality, ktoré má\nzávažné negatívne dopady na spoločnosť. Na druhej strane zohľadnil aj priznanie, ľútosť a spoluprácu\nobvineného s orgánmi činnými v trestnom konaní. Tieto poľahčujúce okolnosti oprávňovali súd k tomu,\naby dokonca mimoriadne znížil trest podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona pod dolnú hranicu\ntrestnej sadzby.\nNamietané dôvody dovolania tak celkom zrejme naplnené nie sú [zvlášť nie podľa § 371 ods. 1 písm.\nc), písm. h) Trestného poriadku], pričom rovnako tak nedošlo ani k naplneniu dovolacieho dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, keďže zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo\npostavenie obvineného.\nNavrhol preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného zamietol ako nedôvodné podľa § 392 ods. 1\nTrestného poriadku.\n* * *\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej tiež „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\")\nprimárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti\nprípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373\nods. 1 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom\nstanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného\nporiadku), ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku) a že boli splnené aj podmienky uvedené v § 372 ods. 1 Trestného poriadku.\nNajvyšší súd pripomína, že v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je ako dovolací súd viazaný\ndovolacími dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb\nvytýkaných napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného\nporiadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného\nporiadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty\nuplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného\nporiadku (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 120/2012).\nPoznamenáva tiež, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného\nkonania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí a\n\npreto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého\nrozhodnutia súdu.\nS ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené\nnávrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v\nmene obvineného, najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu\ndodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhua v ňom špecifikovaných dôvodov dovolania (§\n385 Trestného poriadku).\n* * *\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku najvyšší súd uvádza, že\ntento je v zmysle dikcie označeného zákonného ustanovenia naplnený, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPodľa § 371 ods. 5 Trestného poriadku dôvody podľa odseku 1 písm. i) a podľa odseku 3 nemožno\npoužiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa primárne rozumie, že súdmi v pôvodnom konaní\nustálený skutok bol vo výroku o vine odsudzujúceho rozhodnutia právne kvalifikovaný ako trestný\nčin, hoci nenapĺňa znaky akéhokoľvek trestného činu, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného\ntrestného činu, než pre aký bol obvinený uznaný za vinného.\nPokiaľ obvinený v dovolaní namietal nesprávnosť aplikácie § 38 ods. 5 Trestného zákona v spojení s\n§ 38 ods. 1 Trestného zákona nepochybne táto námietka spadá pod dovolací dôvod uvedený v § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku v alternatíve námietky porušenia iného hmotnoprávneho ustanovenia\n(t. j. iného než je porušenie hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich právne posúdenie/kvalifikáciu\nzisteného skutku).\nTakáto námietka je teda pod uvedený dovolací dôvod subsumovateľná.\nPodstatou argumentácie obvineného k tomuto dovolaciemu dôvodu, nesprávnosť aplikácie § 38 ods. 5\nTrestného zákona (podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom\nustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu) zo strany odvolacieho súdu, pokiaľ už v rámci právnej\nkvalifikácie zisteného skutku opätovné spáchanie bolo zločinu zohľadnené v § 172 ods. 5 Trestného\nzákona (už bol za taký čin odsúdený) ako okolnosť zakladajúca použitie vyššej trestnej sadzby (ako\nznak tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty), čím mu identická okolnosť (jeho konkrétne predchádzajúce\nodsúdenie) bola zohľadnená v jeho neprospech (pričítaná mu na ťarchu) duplicitne v rozpore s § 38\nods. 1 Trestného zákona.\nPodľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno\nprihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie\ntrestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje\npoužitie vyššej trestnej sadzby.\nÚlohou dovolacieho súdu v intenciách uvedenej dovolacej námietky tak bolo posúdiť, či odvolací súd v\ndôsledku použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona pri ukladaní trestu porušil (alebo neporušil) zásadu ne\nbis in idem v zmysle § 38 ods. 1 Trestného zákona.\nV posudzovanom prípade je nesporné, že obvinený bol už skôr rozsudkom Okresného súdu Galanta\nz 26. novembra 2014, sp. zn. 2T/162/2014 odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. c), písm. d) Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku).\nZ pohľadu skutku, ktorý je predmetom tohto trestného konania, tak zo strany obvineného došlo k\nšpeciálnej recidíve drogovej trestnej činnosti, zohľadnenej už v právnej kvalifikácii podľa § 172 ods. 5\nTrestného zákona (t. j. obvinený bol už za taký čin odsúdený) ako znak tzv. kvalifikovanej skutkovej\n\npodstaty, ktorý práve s ohľadom na túto skutočnosť páchateľovi takého trestného činu sprísňuje trestnú\nsadzbu odňatia slobody.\nDikcia (v pôvodnom konaní aplikovaného) § 38 ods. 5 Trestného poriadku (pozn.: po zmene Trestného\nzákona ide aktuálneho § § 38 ods. 3 Trestného zákona aj obsahom v inom znení) súčasne reagovala\n(v rámci úpravy kritérií trestania/nie právnej kvalifikácie) na opätovné spáchanie zločinu sprísnením\nzákladnej trestnej sadzby - zvýšení jej dolnej hranice o polovicu.\nOdvolací súd pritom zvrátil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste v neprospech obvineného práve\nv dôsledku ním konštatovaného pochybenia v prvostupňovom rozsudku spočívajúcom v tom, že súd\nI. stupňa pri ukladaní trestu nezohľadnil § 38 ods. 5 Trestného zákona, keď podľa názoru odvolacieho\nsúdu toto ustanovenie zohľadniť mal. Uvedené vyplýva z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.\nPodľa odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, súd I. stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody\nobjektívne nezohľadnil skutočnosť, že obvinený už bol v minulosti odsúdený za zločin [§ 172 ods. 1\npísm. c), písm. d) Trestného zákona] rozsudkom Okresného súdu Galanta z 26. novembra 2014, sp.\nzn. 2T/162/14, právoplatným dňa 26. novembra 2014. V nadväznosti na takto konštatované pochybenie\n(vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby odňatia slobody 10 až 15 rokov) potom dospel k záveru, že\npri (podľa neho správnej) aplikácii § 38 ods. 5 Trestného zákona a vyrovnanom pomere poľahčujúcich a\npriťažujúcich okolností obvinenému prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v (sprísnenej)\ntrestnej sadzbe 12 rokov a 6 mesiacov až 15 rokov, v dôsledku čoho súd I. stupňa podľa § 39 ods. 2 písm.\nd), ods. 4 Trestného zákona per analogiam nebol oprávnený mimoriadne zmierniť obvinenému trest až\nna 8 rokov odňatia slobody, keď pri možnosti zníženia mu trestu (len o jednu tretinu pod dolnú hranicu\ntrestnej sadzby) prichádzalo do úvahy takéto zníženie v minimálnej výmere 8 rokov a 4 mesiacov. Takto\nformulované pochybenie súdu I. stupňa na základe odvolania prokurátorky potom napravil odvolací\nsúd tým, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu I. stupňa vo\nvýroku o treste a spôsobe jeho výkonu, a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám obvinenému\nuložil trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov po (analogickom) mimoriadnom znížení\nspodnej hranice upravenej trestnej sadzby stanovenej v § 172 ods. 6, § 38 ods. 5 Trestného zákona,\nktorý hodnotil ako za zákonný a primeraný z pohľadu závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k\nosobnostným charakteristikám obvineného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy.\nZ rozsudku súdu I. stupňa vo výroku o vine (z pohľadu spôsobu ustálenia skutku aj jeho právnej\nkvalifikácie) vyplýva, že označené predchádzajúce odsúdenie v rámci právnej kvalifikácie skutku založilo\nzákonný znak tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 ods. 5 Trestného zákona (dikcia „už\nbol za taký čin odsúdený\"). Odvolací súd rozhodujúci o odvolaní obvineného a prokurátora len čo do\nvýroku o treste (výrok o vine bol právoplatný z dôvodu prijatého vyhlásenia obvineného o vine), ale\nidentické predchádzajúce odsúdenie zohľadnil jednak ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa\n§ 172 ods. 5 Trestného zákona a súčasne aj ako dôvod pre aplikáciu § 38 ods. 5 Trestného zákona\n(dikcia „opätovné spáchanie zločinu\"), v dôsledku čoho pri ukladaní trestu zvyšoval dolnú hranicu trestnej\nsadzby o jednu polovicu.\nPri absencii iného, než bližšie označeného skoršieho odsúdenia obvineného, ktoré by odôvodňovalo\nsprísnenie trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona pre opätovne spáchaný zločin, je\ntak zrejmé, že identické skoršie odsúdenie (pre zločin) bolo obvinenému zohľadnené jednak v rámci\n(prísnejšej) právnej kvalifikácie, a následne aj prísnejšej trestnej sadzby (podľa § 38 ods. 5 Trestného\nzákona), z ktorej odvolací súd vychádzal pri ukladaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody.\nOdvolací súdu tým, že duplicitne aplikoval tú istú skutočnosť jednak v rámci kvalifikovanej skutkovej\npodstaty a jednak ako okolnosť umožňujúcu zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej\nsadzby o jednu polovicu ( § 38 ods. 5 Trestného zákona), porušil tzv. zásadu ne bis in idem upravenú v\n§ 38 ods. 1 Trestného zákona, vylučujúcu okrem iného aj to, aby okolnosti, ktoré sú súčasne zákonnými\nznakmi či už základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu boli páchateľovi súčasne (a\ntým duplicitne) zohľadnené aj ako okolnosti odôvodňujúce použitie vyššej trestnej sadzby podľa ďalších\nsprísňujúcich kritérií trestania.\nV konkrétnom prípade odvolací súd zohľadnil identickú okolnosť (identické predchádzajúce odsúdenie\nobvineného) súčasne ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, už s ktorou Trestný zákon spája\nprísnejšiu trestnú sadzbu, a súčasne ako okolnosť, na základe ktorej obvinenému ďalej sprísňoval trest\n\npodľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, čo je v zmysle § 38 ods. 1 Trestného zákona neprípustné a zásadne\nzhoršujúce postavenie obvineného pri ukladaní mu trestu za súdenú trestnú činnosť.\nJe nepochybné, že odvolací súd napriek uvedeného rovnako ako súd I. stupňa aplikoval na obvineného\nmimoriadne zmierovacie ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, v dôsledku čoho\ntak trest, ktorý obvinenému ukladal - hoci vo vyššej výmere než súd I. stupňa (namiesto pôvodných 8\nrokov ukladal 9 rokov a 6 mesiacov) - je stále trestom ukladaným pod dolnú hranicu základnej trestnej\nsadzby (v danom čase) 10 až 15 rokov odňatia slobody.\nSúčasne je však zrejmé, a to z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, že dôvodom na sprísnenie\nobvinenému trestu bol práve nesprávny záver odvolacieho súdu o potrebe aplikovania § 38 ods. 5\nTrestného zákona, čím medzi týmto chybným záverom odvolacieho súdu a trestom, ktorý odvolací súd\nobvinenému ukladal vo vyššej (sprísnenej) výmere než súd I. stupňa, je priama vecná súvislosť (resp.\nnadväznosť).\nZásadným je tak nesprávny záver odvolacieho súdu o tom, že súd I. stupňa nemohol aplikovať uvedené\nzmierovacie ustanovenie takým spôsobom, aby obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8\nrokov, keď maximálne možné zmiernenie trestu bolo možné z pohľadu výmery na 8 rokov a 4 mesiace\nodňatia slobody.\nOdvolací súd totiž pri ukladaní trest obvinenému vychádzal (nesprávne) z trestnej sadzby 12 rokov a 6\nmesiacov až 15 rokov odňatia slobody, namiesto 10 rokov až 15 rokov, ktorá prichádzala do úvahy (bez\naplikácie § 38 ods. 5 Trestného zákona) pri správnej aplikácii Trestného zákona pri ukladaní trestu.\nKonštatované pochybenie odvolacieho súdu spočívajúce v nesprávnej aplikácii § 38 ods. 5 Trestného\nzákona tak bolo výlučným dôvodom pre sprísnenie obvinenému trestu (keď iný dôvod sprísnenia trestu\nani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva), a tým z pohľadu § 371 ods. 5 Trestného zákona\ntoto pochybenie zásadným spôsobom ovplyvnilo postavenie obvineného v otázke trestania.\nZistené pochybenie - porušenie zásady ne bis in idem pri ukladaní trestu (porušenie hmotnoprávneho\nustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona) - pri posudzovaní jeho dôsledkov na postavenie obvineného\nv danej veci, tak je významne zhoršujúce postavenie obvineného z pohľadu zákonnosti ukladaného\ntrestu a dovolací súd ho hodnotí ako zásadné.\nNa uvedenom závere preto nič nemení, že odvolací súd prísnosť trestnej sadzby, ku ktorej (hoci\nneprávne) dospel (za použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona), korigoval aplikáciou mimoriadneho\nzmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, v dôsledku čoho\nobvinenému ukladal trest odňatia slobody pod (ním nesprávne zistenú) dolnú hranicu trestnej sadzby,\nkonkrétne vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov odňatia slobody.\nVo vzťahu k obvineným uvádzaným dovolacím dôvodom uvedeným v § 371 ods. 1 písm. c), písm. h)\nTrestného poriadku, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli dovolací súd ku konštatovaniu\nnaplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, možno konštatovať,\nže obvinený dovolaním dosiahol svoj zámer napraviť pochybenie týkajúceho sa výroku o treste v\nnapadnutom rozsudku odvolacieho súdu, keď v ďalšom nebude možné pri ukladaní trestu postupovať\naj podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona (resp. aktuálneho § 38 ods. 3 Trestného zákona).\nObvinený nad rámec argumentácie, ktorú dovolací súd posudzoval v rámci dovolacieho dôvodu § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ani bližšie nekonkretizoval pochybenia týkajúce sa porušenia práva\nna obhajobu zásadným spôsobom [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], alebo na základe akých\nskutočností mal byť trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby (keď reálne síce bol\nuložený mimo sadzby, avšak v jeho prospech v dôsledku mimoriadneho zmiernenia trestu), alebo aby\nbol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa [§ 371 ods. 1 písm.\nh) Trestného poriadku].\nVychádzajúc z § 374 ods. 1 Trestného poriadku je úlohou obvineného (kvalifikovane zastúpeného\nobhajcom), aby v podanom dovolaní vecne špecifikoval konkrétne chyby dovolaním napádaného\nrozhodnutia, prípadne konania, ktoré mu predchádzalo, pričom nie je úlohou dovolacieho súdu si\n\nkonkrétne vecne nešpecifikované dôvody pri ich absencii domýšľať v rámci vlastnej interpretácie textu\ndovolania (primerane napr. rozhodnutie ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 518/2019).\n* * *\nV zmysle § 386 Trestného poriadku, ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371,\nvysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera (ods.\n1). Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho\nčasť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia\nodvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu\nprvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu\nprvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší\nhoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo\nvýroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,\nak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (ods. 2).\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo\nniektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu\nznovu prerokoval a rozhodol.\nZ už vyššie uvedených dôvodov, spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami a s poukazom na citované\nzákonné ustanovenia, posúdiac dôvodnosť dovolania obvineného I. D., dovolací súd rozhodol tým\nspôsobom, že vyslovil podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku, že z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2023, sp. zn. 3To/21/2023,\nbol porušený zákon v § 38 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona v neprospech obvineného; podľa § 386\nods. 2 Trestného poriadku zrušil označené rozhodnutie, ako aj ďalšie rozhodnutia na neho obsahovo\nnadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1\nTrestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval\na rozhodol.\nNa podklade už vyššie uvedených záverov dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí tak bude vecou\nKrajského súdu v Trnave, aby rešpektujúc právne závery vyslovené v tomto rozsudku opätovne rozhodol\nv otázke trestu obvineného.\nV tejto súvislosti dovolací súd len pripomína, že podľa § 391 ods. 1 Trestného poriadku orgán, ktorému\nbola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný\nvykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil; a podľa § 391 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo\nnapadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v\nnovom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.\n* * *\nPodľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku, ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený\nmu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na základe dovolania výrok o tomto treste zruší, rozhodne\nsúčasne o väzbe.\nVzhľadom ku skutočnosti, že dovolací súd zrušil týmto rozsudkom výrok o treste odňatia slobody, ktorý\nobvinený v čase vyhlásenia tohto rozsudku vykonáva, bol povinný podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku\nsúčasne rozhodnúť aj o väzbe obvineného.\nK otázke splnenia procesných podmienok k rozhodovaniu o väzbe najvyšší súd uvádza, že obvinený\nvýslovne požiadal o konanie v jeho neprítomnosti, pričom (pôvodne určený) termín verejného zasadnutia\nbol určený výlučne z dôvodu eventuality potreby výsluchu obvineného k otázke väzby v prípade\nvyhovenia jeho dovolaniu, pričom dôvod takého jeho výsluchu jeho žiadosťou o konanie v neprítomnosti\nv zmysle § 72 ods. 3 Trestného poriadku zanikol a preto dovolací súd rozhodoval o väzbe obvineného\nbez jeho výsluchu na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku.\n\nPodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz\nzistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný,\nmá znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania\nalebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti,\ndokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a\nak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný,\nnie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.\nDôvod preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] je daný vtedy, ak z konania\nobvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v\ntrestnej činnosti, dokoná trestný čin o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo\nktorým hrozil.\nVzhľadom na to, že prokurátor a obvinený podali proti rozsudku súdu I. stupňa odvolanie „len\" čo do\nvýroku o treste a najvyšší súd na podklade dovolania obvineného zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu, čo znamená, že výrok o vine zostal rozsudkom dovolacieho súdu nedotknutý, teda (relatívne)\nprávoplatný, s dôsledkom vrátenia veci do štádia neukončeného trestného stíhania, ktorého predmetom\nje výlučne rozhodovanie v otázke trestu. Navyše obvinený sa k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti,\nkladenej mu za vinu v pôvodnom konaní priznal [urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku, t. j. že je vinný zo spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe].\nZákladná materiálna podmienka väzby - dôvodnosť trestného stíhania v dôsledku vyššie uvedeného je\ntak bez ďalšieho splnená. U obvineného pritom existujú konkrétne dôvody preventívnej väzby [§ 71 ods.\n1 písm. c) Trestného poriadku], teda obava, že v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu,\nby mohol pokračovať v trestnej činnosti.\nObvinený sa mal stíhanej trestnej činnosti dopúšťať opakovane, dlhší čas, na viacerých osobách, ktoré\nvyplývajú už z popisu skutkových okolností (opakované zabezpečovanie si metamfetamínu inými od\nobvineného), čo nasvedčuje tomu, že u obvineného nešlo o ojedinelé, jednorazové zlyhanie, ale o\nprejav sklonov k páchaniu trestnej činnosti, a hoci sa obvinený vyjadril, že okrem predaja pervitínu mal\niný, nie pravidelný príjem z práce na stavbách, avšak išlo len o príjem príležitostný, možno dôvodne\npredpokladať, že páchaním trestnej činnosti si zadovažoval prostriedky na živobytie a psychoaktívne\nlátky. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu reflektujúcej ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných\nsúdov, skutočnosti odôvodňujúce väzobné stíhanie môžu spočívať aj v charaktere, rozsahu a závažnosti\ntrestnej činnosti (primerane napr. rozhodnutia ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 227/2020, III. ÚS 202/2021,\nI. ÚS 552/2020). Tieto konkrétne skutočnosti potom dôvod tzv. preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku] podľa názoru najvyššieho súdu dostatočným spôsobom opodstatňujú.\nBez povšimnutia nemôže zostať 10 predchádzajúcich kolízií obvineného s Trestným zákonom, pričom\npre drogovú trestnú činnosť bol viackrát právoplatne odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného\nsúdu Dunajská Streda zo 16. júla 2012, sp. zn. 1T/143/12, právoplatným 31. augusta 2012, trestným\nrozkazom Okresného súdu Galanta z 22. júla 2013, sp. zn. 3T/98/13, právoplatným 23. augusta 2013 a\nrozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. júla 2014, sp. zn. 1T/197/13, právoplatným 22. júla\n2014. Predchádzajúce odsúdenia tak zjavne nemali na obvineného dostatočný výchovný účinok, ktorý\nby sa prejavil v tom, že by v páchaní úmyselnej trestnej činnosti viac nepokračoval. Súčasne obvinený\npriznal, že je užívateľom pervitínu a s poukazom na znalcom konštatovanú (znalecký posudok č. l. 94 111) závislosť obvineného od psychoaktívnej látky, konkrétne od pervitínu (metamfetamínu), existuje aj\nnaďalej dôvodná obava, že by na slobode pokračoval v páchaní trestnej činnosti minimálne v rozsahu\nzaobstarávania si drog pre vlastnú potrebu, čo v sebe zahŕňa tak zadovažovanie, ako aj prechovávanie\npervitínu do jeho užitia, a tým aj predpoklad pokračovania v trestnej činnosti.\nNapokon pri rozhodovaní o väzbe súd môže riziko konania zakladajúceho väzobný dôvod len odhadovať\n(prognózovať), a preto nie je nevyhnutne potrebné, aby zo strany väzobne stíhaných obvinených k\ntakýmto konaniam alebo pokusom o ne došlo. Akceptácia takéhoto názoru by zbavovala väzbu jej\npreventívneho a zabezpečovacieho charakteru (primerane rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. II. ÚS 67/2013, I. ÚS 162/2016).\n\nDovolací súd zároveň skúmal, či by väzbu obvineného nebolo možné nahradiť dohľadom probačného\na mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nPodľa § 80 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku, ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin,\nje daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a), c), alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby\npodľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to\nodôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.\nZ citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že procesné prostriedky, ktorými možno nahradiť väzbu,\nmožno v prípade, ak je skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin, použiť len vtedy, ak\nto odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska\npomerov páchateľa a určitých okolností prípadu.\nDovolací súd poznamenáva, že prepustenie obvineného z väzby alebo jeho ponechanie na slobode\nnahradením väzby prostriedkom prípustným podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako\nobmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81 Trestného poriadku), je viazané na spôsobilosť tohto\nprostriedku (náhrady väzby) zabezpečiť účel väzby, ktorá podlieha individuálnemu posúdeniu.\nV posudzovanom prípade dovolací súd z predloženého spisu nezistil také výnimočné okolnosti\npredpokladané v § 80 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku. Pri posudzovaní osoby obvineného je\npotrebné venovať pozornosť celému jeho predchádzajúcemu životu, jeho veku, recidíve, postoju k\nspáchanému trestnému činu a podobne.\nS poukazom charakter súdenej trestnej činnosti, špeciálnu recidívu drogovej trestnej činnosti u\nobvineného, aj stav relatívne právoplatného výroku o vine (napriek tomuto rozsudku), kedy naďalej\nobvinenému hrozí relatívne vysoký trest odňatia slobody, nemožno dospieť k dôvodnosti záveru, že by\nprobačný dohľad alebo obvineným daný písomný sľub predstavovali prostriedky spôsobilé eliminovať\nhrozbu vyjadrenú existenciou zákonného dôvodu preventívnej väzby u obvineného.\nVäzba obvineného nie je v rozpore so zásadami primeranosti, zdržanlivosti a proporcionality a je v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a s ohľadom\nna vyššie uvedené ju aktuálne nemožno nahradiť u obvineného miernejšími alternatívnymi procesnými\nprostriedkami.\nZ týchto dôvodov rozhodol najvyšší súd spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.\nToto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/21/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}