{"guid": "b8ba2993-db69-4ba0-b82b-2acb733086fb:a4b996f8-0d68-42ba-95d6-0ffc26cb358e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2322010808.1", "spisova_znacka": "2Tdo/11/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/11/2025 z 22. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júla 2025, sp. zn. 2Tdo/11/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:2322010808.1", "identifikacne_cislo": "2322010808", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Dana Wänkeová", "sudca_id": 473, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-wankeova-473", "datum_vydania": "2025-07-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-5", "nazov": "§ 257 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 257 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-257"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4b996f8-0d68-42ba-95d6-0ffc26cb358e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2322010808.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2322010808.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2322010808.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/11/2025\n2322010808\n22. 07. 2025\nJUDr. Dana Wänkeová\nECLI:SK:NSSR:2025:2322010808.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a\nsudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obvinenému N. E. pre obzvlášť\nzávažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona na\nneverejnom zasadnutí konanom 22. júla 2025 v Bratislave o dovolaní obvineného N. E. proti uzneseniu\nKrajského súdu v Trnave z 25. októbra 2022, sp. zn. 3To/79/2022, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného N. E. odmieta.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Galanta (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom z 24. augusta 2022, sp. zn. 31T/52/2022,\nuznal obvineného N. E. vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku,\nna tom skutkovom základe, že\ndňa 23. februára 2022 na presne nezistenom mieste v presne nezistenom čase, najneskôr však\ndo 21.15 hod. si zadovážil od nezistenej osoby a následne na Hlavnej ulici v obci Neded pri\nPD QUEEN neoprávnene držal pri sebe jeden kus plastového vrecka s tlakovým uzáverom,\nobsahujúce ružovo-hnedý kryštalický materiál s hmotnosťou 2.079 mg, ktorý obsahoval účinnú látku\nmetamfetamín a toto množstvo možno považovať za minimálne 21 obvykle jednorazových dávok\ndrogy na použitie, s priemernou koncentráciou 40,6 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce\n844 mg absolútneho metamfetamínu, o hodnote 124,74 eura, jeden kus zatavenej zrezanej plastovej\ninjekčnej striekačky s modrým piestikom, obsahujúca ružovo-hnedý kryštalický materiál s hmotnosťou\n377 mg, ktorý obsahoval účinnú látku metamfetamín a toto množstvo možno považovať za minimálne\n4 obvykle jednorazové dávky drogy na použitie, s priemernou koncentráciou 44,9 % hmotnostných\nmetamfetamínu, obsahujúce 169 mg absolútneho metamfetamínu, o hodnote minimálne 22,62 eura,\njeden kus malej sklenenej fľašky uzatvorenej kovovým skrutkovacím uzáverom, obsahujúca konope s\nhmotnosťou 137 mg, s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 8,2 % hmotnostných, obsahujúce 11 mg\nTHC, o hodnote 1,37 eura a toto množstvo možno považovať za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy\nna použitie, následne 14. apríla 2022 v čase o 15.30 hod. vo Vlčanoch, približne 500 m pred časťou obce\nVlčany-Somola, v motorovom vozidle mal pri sebe 1 ks plastovej uzatvárateľnej nádoby zelenej farby\ns obsahom zelenej sušenej rastliny, pričom bolo zistené, že uvedená nádoba zelenej farby obsahovala\nrastlinný materiál konope (Cannabis) s celkovou hmotnosťou 1 656 mg s priemernou koncentráciou\ntetrahydrokanabinolu 14,8 % hmotnostných, čo predstavuje minimálne 4 obvykle jednorazové dávky\ndrogy na použitie o hodnote minimálne 16,56 eura, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a\nprípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis\n(konopa) sú zaradené v zmysle uvedeného zákona do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol\n(THC) je zaradený v zmysle uvedeného zákona do I. skupiny psychotropných látok, pričom bol za\n\ntaký čin už odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo 7. marca 2019, sp. zn. 1T/10/19, s\nprávoplatnosťou 7. marca 2019, za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného\nzákona.\nZa to mu okresný súd uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 a § 39 ods. 4,\ns poukazom na § 36 písm. l) a § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere\n6 rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na\nvýkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň obvinenému podľa § 76 ods.\n1 Trestného a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na 1 rok a 6 mesiacov. Súčasne\nokresný súd podľa § 77 ods. 2, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, počas trvania\nochranného dohľadu uložil obmedzenia a povinnosti: zákaz užívania omamných a psychotropných látok\n(drog) a narábania s nimi.\nUznaniu viny predchádzalo vyhlásenie obvineného, že je vinný, okresný súd postupom podľa § 257 ods.\n7 Trestného poriadku vyhlásenie obvineného prijal a vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v\nakom obvinený priznal spáchanie skutku a vykoná dôkaz súvisiace s výrokom o treste a ochranného\nopatrenia (zápisnica o hlavnom pojednávaní z 28. augusta 2022, č. l. 229 - 232).\nObvinený napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, ktoré Krajský súd v Trnave (ďalej\ntiež „krajský súd“) uznesením z 25. októbra 2022, sp. zn. 3To/79/2022, zamietol podľa § 319 Trestného\nporiadku ako nedôvodné.\nProti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému doručené 2. decembra 2022 a jeho obhajcovi\n5. decembra 2022, podal obvinený sám 20. decembra 2024 (č. l. 362) a následne prostredníctvom na\ndovolacie konanie ustanoveného obhajcu 17. januára 2025 dovolanie (č. l. 364 - 367) a to z dôvodov\nuvedených v § 371 ods. 1 písm. b), písm. c) a písm. g) Trestného poriadku.\nObvinený sám odôvodnil podanie dovolania v podstate tým, že namietol ustanoveného obhajcu, nakoľko\nho v minulosti obhajoval, nepoučil ho o jeho právach a dokonca ho donútil k vyhláseniu, tiež však\npoukázal na novelu Trestného zákona, čím by bolo podľa neho jeho konanie inak posúdené, kvalifikačný\nmoment - výška spôsobenej škody. Poukázal na čl. 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.\nObhajca obvineného v odôvodnení dovolania poukázal na čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, §\n34 ods. 5, § 89a, § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 Trestného poriadku, § 17 ods. 1, ods. 4, ods. 6 zákona\nč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore poukazujúc na to, že obvinený pred súdom urobil vyhlásenie\no vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré však vykonal na základe nezákonne\nzabezpečeného dôkazného stavu ku dňu vyhlásenia. Za vinu sa kládli obvinenému dve konania, a\nto konanie 23. februára 2022 a konanie 14. apríla 2022, a vzhľadom na to, nemohol podľa neho\nvykonať vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) účinne tak, aby súd postupoval následne podľa § 39\nods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona. Vyhlásenie o vine vykonal pod ťarchou dôkazov, ktoré\nboli obstarané nezákonne a špecifikoval, že ide o zaistené veci 23. februára 2022 (21 + 4 obvykle\njednorazových dávok metamfetamínu a jednu dávku konope s THC), ktoré boli podľa neho zaistené\npolíciou nezákonným postupom. Poukázal na Úradný záznam z 23. februára 2022 sp. zn. ORPZ-SAOPDP3/2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2010, sp. zn. 1 To 16/2009,\na argumentoval, že polícia bezdôvodne zastavila obvineného a po jeho legitimácii bez dostatočných\ndôvodov alebo dôvodného podozrenia sa ho opýtali, či nemá u seba veci pochádzajúce z trestnej činnosti\nresp. omamné a psychotropné látky. Ak by polícia postupovala podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.\no Policajnom zbore, tak mala obvineného poučiť podľa § 17 ods. 6 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom\nzbore, čo však neuskutočnila a úradný záznam takúto informáciu neobsahuje. Ak polícia postupovala\npodľa Trestného poriadku, tak na použitie a postup podľa Trestného poriadku musela mať dôvodné\npodozrenie zo spáchania trestného činu, pričom však takéto dôvody tiež absentujú v úradnom zázname.\nÚradný záznam podľa obhajcu obvineného nereflektuje existenciu výzvy na vydanie veci podľa § 89a\nods. 1 Trestného poriadku prípadne podľa § 104 ods. 1 Trestného poriadku s primeraným použitím čl. 47\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zápisnica o vydaní veci je len formálnym následkom nezákonného\npostupu polície. Ďalej poznamenal, že právo neobviňovať sám seba predstavuje všeobecne uznávaný\nmedzinárodný štandard, ktorý je ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces v súlade s ústavným\nprincípom práva na obhajobu, pretože tak nepravdivá výpoveď tak vydanie veci pri nedodržaní aplikácii\n\ndotknutých právnych noriem trestného poriadku nutne predchádzajúcich vydaniu veci, sledujúca cieľ,\naby osoba, ktorá vypovedá alebo vydáva veci, neprezradila svoju inú trestnú činnosť, je v skutočnosti\nsúčasťou obhajoby. Nútenie takejto osoby, aj keď ešte nebola vo veci, ktorej sa jej výpoveď, alebo\nvydanie veci, týka obvineným (prípadne podozrivým), prípadne ešte ani nevyšiel najavo jej skutok, vo\nvzťahu ku ktorému vypovedala, alebo vydala vec (bez dodržania procesných postupov zo strany polície)\nby bolo v rozpore s § 121 ods. 1 Trestného poriadku alinea druhá, v zmysle ktorého k výpovedi ani k\npriznaniu a analogicky ani k vydaniu veci nesmie byť obvinený alebo podozrivý nijakým nezákonným\nspôsobom donucovaný, pretože takýto postup by predstavoval neprípustné donútenie k výpovedi.\nUvedené je vyjadrením ústavne chráneného (§ 37 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza\nListina základných práv a slobôd ako ústavný zákon) zákazu sebaobviňovania, ktorému je v prípade\njeho kolízie s iným záujmom (v tomto prípade záujmom spoločnosti na správnom zistení skutkového\nstavu ako základu zákonného rozhodnutia) potrebné dať prednosť. Uvedenými postupmi teda boli podľa\nobvineného veci zaistené políciou získané nezákonným postupom, pri súčasnom zásadnom porušení\njeho práv na obhajobu a na základe ťarchy takýchto dôkazov obvinený podľahol pre neho istejší postupvýsledok pre možnú aplikáciu § 38 ods. 3, § 39 ods. 4 a ods. 2 písm. d) Trestného zákona, než riskovať\ntrest odňatia slobody podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona vo výmere so spodnou hranicou 10 rokov\nodňatia slobody.\nV ďalšej časti obhajca obvineného poukázal na prípravné s tým, že obvinený bol vypočutý v procesnom\npostavení svedka (pred vznesením obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku) v konaní pod ČVS:\nORP-65/VL-SA-2022, kde sa ku skutku z 23. februára 2022 priznal a po spojení vecí bol vypočutý v\nkonaní procesnom postavení obvineného do zápisnice dňa 15. apríla 2022, kedy po porade s obhajcom\nvyužil svoje právo a odmietol vypovedať. Následne po ukončení vyšetrovania prokurátor podal obžalobu\nna obvineného za skutky z 23. februára 2022 a 14. apríla 2022, pričom obsahom spisového materiáluobžaloby bola aj zápisnica o výsluchu obvineného v procesnom postavení svedka dňa 23. februára\n2022 pod ČVS: ORP-65/VL-SA-2022, v ktorom sa mal ku skutku z 23. februára 2022 priznať. Táto\nzápisnica-svedecká výpoveď pri dokazovaní pred súdom by nemohla byť podľa neho použitá, pre jej\nabsenciu kontradiktórnosti, no napriek uvedenému táto zápisnica bola súčasťou spisu. Poukázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tz/27/2004 a uviedol, že obvinený pred\nsúdom podľa podanej obžaloby a pripojeného spisového materiálu bol tak súčasne svedkom a súčasne\naj obžalovaným, čo je podľa neho procesne neprípustný stav. K uvedenému potom je podľa obvineného\npotrebné aplikovať § 31 ods. 1 Trestného poriadku na sudcov oboch stupňov (Okresný súd Galanta,\nKrajský súd v Trnave), z čoho vyplýva ich možná zaujatosť a následne nezákonnosť zloženia.\nZ týchto dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 2 Trestného\nporiadku rozhodol tak, že vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa\ndôvody opierajú a zruší napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s rozsudkom okresného súdu.\nProkurátor príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol,\nže dovolanie obvineného považuje za nedôvodné a neopodstatnené. Podľa prokurátora rozsudok\nokresného súdu a uznesenie krajského súdu, sú zákonné, vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami\nTrestného zákona a Trestného poriadku, na základe riadne a zákonne ustáleného skutkového a\nprávneho stavu veci, pričom v ďalšom poukázal na odôvodnenia uvedených rozhodnutí, s ktorými sa v\nplnom rozsahu stotožnil. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku prokurátor konštatoval, že dovolanie nie je dôvodné, pretože je podľa neho zrejmé,\nže nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z obsahu dovolania\nobvineného možno zistiť, že namieta nezákonne získaný dôkaz z 23. februára 2022 (21 + 4 obvykle\njednorazových dávok metamfetamínu a jednu dávku konope s THC). Obhajoba má za to, že polícia\nzaistila tieto veci nezákonným postupom. Uvedený postup namietala obhajoba aj v rámci prípravného\nkonania, pričom s argumentáciou obhajoby sa nemožno stotožniť. Podľa názoru prokurátora procesné\núkony realizované v danej trestnej veci boli vykonané lege artis. Dozor vykonávajúci prokurátor sa danej\nargumentácii obhajoby venoval aj v odôvodnení uznesenia zo 17. júna 2022, sp. zn. 2 Pv 83/22/2202\n(uznesenie je súčasťou spisového materiálu). Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že obvinený učinil\nvyhlásenie o vine, pričom okresný súd, po tom, čo obvinený zodpovedal na všetkých päť otázok kladne (v\nzmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku), jeho vyhlásenie prijal. Hodnotenie dôkazov a ich použiteľnosti\nči ako obhajoba namieta nezákonnosti, podľa prokurátora nespadá pod dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n\nČo sa týka výsluchu obvineného v procesnom postavení svedka, prokurátor uviedol, že okresný súd na\nhlavnom pojednávaní nevychádzal z tohto výsluchu, nakoľko obvinený učinil vyhlásenie o vine, ktoré\nnásledne prijal. Tým pádom sa nerealizovalo dokazovanie ohľadne preukázania viny obvinenému. Preto\nargumentáciu obhajoby v tomto smere, považoval za irelevantnú, a poukázal na tú skutočnosť, že\nobvinený sa ku skutku priznal aj po vznesení obvinenia (aj za prítomnosti svojho obhajcu), a to pred\nsudcom pre prípravné konanie, v rámci výsluchu o vzatí obvineného do väzby, kedy po zákonom poučení\nuviedol, že sa skutkov dopustil a že ich úprimne ľutuje. Podľa prokurátora v danom prípade nebolo\nporušené právo na obhajobu.\nVzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného v\nzmysle § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle\n§ 371 Trestného poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\nposúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako\noprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, prostredníctvom obhajcu (§ 373\nods. 1 Trestného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného\nporiadku], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako dovolateľ využil\nsvoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372\nods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a s\nuvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.\nDovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\nb), písm. c), písm. g) Trestného poriadku nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené a nie je splnený\nani žiadny iný dôvod dovolania.\nÚvodom považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a\nštruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku\nvyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu\nje určené na nápravu výslovne uvedených procesných alebo hmotnoprávnych chýb. Dovolanie nie\nje prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa\n[primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 57/2007-II]. Povedané inými\nslovami, dovolaním podaným z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku\nsa nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu\npredchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia vykonaného dokazovania. Pritom platí, že obsah\nkonkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia\nurčitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku. Nestačí, ak podané dovolanie len formálne\nodkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje\nargumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).\nZároveň je potrebné uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené,\nv zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a\nkonania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania\nuvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371\nTrestného poriadku (rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012). Povedané\ninými slovami, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia\ndovolateľom a nie ich označenie podľa § 371 Trestného poriadku.\nPodľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný\nzo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa\nodseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm.\ng) a písm. h) Trestného poriadku a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako\naj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a\nv tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku.\n\nZ citovaného § 257 ods. 5 Trestného poriadku pritom vyplýva, že proti rozsudku súdu prvého stupňa,\nktorý bol vydaný na základe prijatého vyhlásenia obvineného o vine, možno v rozsahu, v akom bolo\ntoto vyhlásenie prijaté, t. j. proti jeho výroku o vine, podať dovolanie, avšak iba z dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Aj keď v predmetnom ustanovení nie je špecifikovaný konkrétny\nsubjekt, ktorému toto právo prislúcha, treba ho vykladať v spojení s § 369 ods. 1 Trestného poriadku, z\nktorého vyplýva, že oprávnený na podanie dovolania v tomto prípade je len minister spravodlivosti (na\npodnet obvineného alebo na podnet inej osoby), a to z dôvodu, že ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa\n(obvinený a generálny prokurátor sú podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku oprávnenými osobami na\npodanie dovolania len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa) (primerane uznesenie\nnajvyššieho súdu z 10. decembra 2019, sp. zn. 4 Tdo 47/2019). Pri riešení otázky okruhu oprávnených\nosôb je preto nutné zohľadniť ďalšie ustanovenia Trestného poriadku upravujúce postup v konaní o\ndovolaní, najmä § 369 ods. 2 písm. b) a § 372 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorých vyplýva, že obvinený\nje oprávnený podať dovolanie iba proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa. Teda iba vtedy, ak proti výroku,\nktorý napáda dovolaním, podal riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté, resp. ak bol\ntakýto výrok druhostupňovým súdom zmenený v jeho neprospech na podklade opravného prostriedku\npodaného prokurátorom alebo poškodeným.\nV tejto súvislosti najvyšší súd ďalej uvádza, že ak súd prijme vyhlásenie obžalovaného o vine alebo o\ntom, že nepopiera spáchanie skutku, podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, dokazovanie v rozsahu,\nv akom obžalovaný jeho spáchanie priznal, resp. nepoprel, nevykonáva, a teda medzi prípadným\nporušením práva na obhajobu v prípravnom konaní a rozhodnutím o vine vydaným na základe takto\nprijatého vyhlásenia nie je daná príčinná súvislosť. V dovolaní, ktoré možno v tomto prípade podať len\nz dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t. j. ak bolo zásadným spôsobom porušené\nprávo na obhajobu, tak môže dovolateľ úspešne namietať len chyby, ku ktorým došlo v súdnom konaní,\nv rámci ktorého obžalovaný predmetné vyhlásenie urobil. Najmä to, že obžalovaný nemal na hlavnom\npojednávaní obhajcu, hoci išlo o dôvod povinnej obhajoby, resp. že nebol riadne poučený o následkoch\nvyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, a to v rozsahu podľa § 257\nods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, alebo že pred prijatím takéhoto vyhlásenia súd riadne nezisťoval\nskutočnosti podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku (pozri\nrozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 53/2021-II).\nZ predloženého spisového materiálu vzťahujúceho sa k predmetnej veci vyplýva, že obvinený sa osobne\nzúčastnil hlavného pojednávania konaného 24. augusta 2022 (ako aj jeho obhajca) (č. l. 229), obvinený\n(po riadnom poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku) urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku, že je vinný, ktoré po kladnom zodpovedaní otázok uvedených v § 333 ods. 3 písm.\nc), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku okresný súd prijal (č. l. 229-230).\nVo vzťahu k výroku o vine tak obvinený v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku nie je osobou\noprávnenou na podanie odvolania, ani dovolania; v tomto prípade jedinou oprávnenou osobou na\npodanie dovolania je minister spravodlivosti, aj to len s možnosťou uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v\nZbierke pod č. 12/2017).\nMožno zhrnúť, že proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol vydaný po tom, ako súd prijal vyhlásenie\nobžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, je síce podanie dovolania\nz dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku prípustné, tak ako to zákonodarca explicitne\npredpokladá v § 257 ods. 5 Trestného poriadku, avšak na podanie takéhoto dovolania je oprávnený\nvýlučne minister spravodlivosti v zmysel § 369 ods. 1 Trestného poriadku a to len na podnet oprávneného\nsubjektu a len z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V tejto súvislosti je potrebné\nuviesť, že najvyšší súd nemal oprávnenie skúmať dôvody na ktoré poukazoval obvinený a týkali sa\nvýroku o vine.\nTiež sa žiada dodať, a to aj s ohľadom na argumentáciu obvineného uvedenú v ním podanom dovolaní,\nže samotný spôsob výkonu obhajoby ustanoveným obhajcom (kvalita poskytovanej právnej pomoci\nzo strany obhajcu v konkrétnej trestnej veci) nie je predmetom prieskumu dovolacieho súdu, ako to\ntento už stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje. Nejde o námietku subsumovateľnú\npod dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ani žiadny iný do úvahy\nprichádzajúci dôvod dovolania. Z nezávislosti advokácie na štáte totiž vyplýva, že vedenie obhajoby je\n\nvo svojej podstate záležitosťou medzi obhajcom a obvineným a že za spôsob výkonu obhajoby nesie\nzodpovednosť samotný advokát (nie všeobecný súd), a to nie voči súdu ako orgánu verejnej moci,\nale voči obhajovanému, prípadne orgánu, ktorému je disciplinárne podriadený (advokátska komora)\n(uznesenie najvyššieho súdu z 29. marca 2017, sp. zn. 1 TdoV 11/2016).\nV súvislosti s poukázaním obvineného na novelu Trestného zákona možno odkázať na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 46/2014-I, podľa ktorého dovolací súd posudzuje\nnapadnuté rozhodnutie v zásade z hľadiska súladu so zákonom účinným v čase vyhlásenia tohto\nrozhodnutia. Pri rozhodovaní o dovolaním napadnutej okolnosti patriacej do oblasti posudzovania\ntrestnosti činu alebo ukladania trestu však zohľadní aj zmenu právneho stavu v čase od vyhlásenia\nnapadnutého rozhodnutia do momentu rozhodovania dovolacieho súdu, ktorá je relevantná v súvislosti\ns ústavným princípom retroaktivity Trestného zákona, resp. jeho zmeny priaznivej pre páchateľa (článok\n50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 Trestného zákona) a dôsledkom aplikácie tohto\nprincípu pre možné rozhodovanie v novom konaní.\nČlánok 49 ods. 1 tretia veta Charty základných práv Európskej únie kodifikuje právo na uplatnenie\nmiernejšieho trestu, ak sa v čase spáchania trestného činu uplatňoval prísnejší trest (zásada lex mitior).\nK tomu najvyšší súd stručne uvádza, že zásada lex mitior je preto jedným zo základných právnych\npravidiel upravujúcich uplatňovanie po sebe prijatých ustanovení trestného práva v rôznych časových\núsekoch, ktoré bráni návratu k predchádzajúcim prísnejším ustanoveniam týkajúcim sa znakov skutkovej\npodstaty trestného činu a trestov. Uplatňovanie predmetnej zásady je samo osebe dôsledkom širšej\nzásady právnej istoty, ktorá si vyžaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné a aby ich uplatnenie\nbolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné. Súdny dvor Európskej únie k právu na\nuplatnenie miernejšieho trestu konštatoval, že miernejší trest môže vyplývať buď zo zmeny klasifikácie\npríslušného skutku, alebo zo zmeny trestu, ktorý sa na trestný čin uplatňuje. Povedané inými slovami,\nuplatnenie priaznivejšieho trestného zákona v sebe nevyhnutne zahŕňa postupné uplatňovanie zákonov\nv časovom slede a spočíva na konštatovaní, že zákonodarca zmenil názor buď na trestnú kvalifikáciu\nskutkov, alebo na trest, ktorý sa má uložiť za spáchanie trestného činu (Paoletti a i. zo 6. októbra 2016,\nC-218/15, EU:C:2016:748, bod 27). Ak však bol jednotlivec odsúdený v čase zavedenia miernejšieho\ntrestu, nemá nárok na uplatnenie miernejšieho trestu, pokiaľ nebolo prijaté osobitné ustanovenie o\ntakomto nároku (Delvigne zo 6. októbra 2015, C-650/13, EU:C:2015:648, bod 56).\nVo vzťahu k uvedenému a k samotnému neaplikovaniu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39\nTrestného zákona najvyšší súd pripomína, že v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu zvereného pod č. 5/2011 námietka nepoužitia ustanovenia § 39 Trestného zákona nezakladá\nžiaden z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Avšak námietka nesprávneho\npoužitia ustanovenia § 39 Trestného zákona a výmera trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej\ntrestnej sadzby obsahovo napĺňa dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku,\nak použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona a zníženie trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného\ntýmto zákonom nie je opreté o žiadnu skutočnosť, ktorá by zákonný dôvod pre takýto postup zakladala\n(rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).\nV kontexte vyššie uvedeného najvyšší súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského\nsúdu, ktorý poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu zverejneného pod č.\n44/2017 a uviedol, že po úprave trestnej sadzby v zmysel § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Trestné zákona\ndolná hranica trestnej sadzby znížená o jednu tretinu predstavovala 6 rokov a 8 mesiacov. Avšak po\nskúmaní pomerov páchateľa s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu (ktoré\nobvinený a obhajoba uviedli v odôvodnení odvolania ako aj na verejnom zasadnutí), po ich vyhodnotení\na to jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti, dospel krajský súd k záveru, že v prejednávanom\nprípade nevzhliadol u obvineného také mimoriadne pomery páchateľa ani okolnosti prípadu, ktoré\nby odôvodňovali použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Najvyšší súd\nsa stotožnil s konštatovaním krajského súdu, že okresným súdom uložený trest možno považovať\nza dostatočný, primeraný a spravodlivý, spôsobilý odradiť obvineného od ďalšieho páchanie trestnej\nčinnosti. Je teda zrejmé, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov je uložený\nv zákonom stanovenej trestnej sadzbe a nezakladá dôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. h) Trestného poriadku.\n\nTieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že v posudzovanej veci dôvody dovolania nie sú zjavne\nsplnené, a preto dovolanie obvineného N. E. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom\nzasadnutí odmietol.\nUznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/79/2022", "guid": "e7608562-e50f-4007-9772-47fe538c37d6:32cdc1fa-6f66-4834-9282-9d7e20493da0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}