{"guid": "db7cab78-ed35-47e0-808f-171343f4f8f9:91ee685f-5993-4934-a52b-e8037000fe50", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2321010696.1", "spisova_znacka": "4Tdo/70/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/70/2024 z 17. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. júna 2025, sp. zn. 4Tdo/70/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:2321010696.1", "identifikacne_cislo": "2321010696", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Dušan Krč-Šebera", "datum_vydania": "2025-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. k) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-369.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 369 ods. 2 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-369.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-372.odsek-1", "nazov": "§ 372 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-372.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-372"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-369", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-372", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91ee685f-5993-4934-a52b-e8037000fe50", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2321010696.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2321010696.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2321010696.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/70/2024\n2321010696\n17. 06. 2025\nJUDr. Dušan Krč-Šebera\nECLI:SK:NSSR:2025:2321010696.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a\nsudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného O. Z. pre zločin\nsubvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. c). ods. 5 Trestného zákona, na neverejnom\nzasadnutí konanom 17. júna 2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného O. Z. proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave z 18. apríla 2024, sp. zn. 5To/9/2024, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. Z. odmieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej tiež „okresný súd\") z 23. marca 2023, sp. zn. 17T/52/2021\nbol obvinený O. Z. (ďalej tiež „obvinený\") uznaný za vinného zo zločinu subvenčného podvodu podľa §\n225 ods. 1, ods. 4 písm. c), ods. 5 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,\nna tom skutkovom základe, že:\n-dňa 29. januára 2004 v Galante, na ulici Z. Kodálya č. 1629/48, na pobočke Sociálnej poisťovne v\númysle neoprávnene získať pre seba finančný prospech požiadal o priznanie invalidného dôchodku, kde\nsi nárokoval jeho priznanie spätne od dňa 30. augusta 2002 s diagnózou mentálna retardácia v pásme\ndebility, na základe ktorej mu dňa 16. marca 2004 posudková komisia Sociálnej poisťovne pobočka\nGalanta v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala\ninvalidný dôchodok od obdobia 30. augusta 2002, pričom obžalovaný diagnózu mentálna retardácia\npredstieral, čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku č. 23/2021 a č. 10/2021 a úspešne absolvoval skúšku\nz odbornej spôsobilosti viesť motorové vozidlo, kde mu bolo dňa 21. novembra 2002 udelené vodičské\noprávnenie pre skupiny B, AM a dňa 01. mája 2004 pre skupinu B1, napriek tomu, že absolvovanie\nvodičského kurzu si vyžaduje určité mentálne schopnosti, čím uviedol Sociálnu poisťovňu pobočka\nGalanta do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie invalidného dôchodku, ktorý poberal\nneoprávnene za obdobie od 30. augusta 2002 do 04. septembra 2018 a spôsobil tak Sociálnej poisťovni,\nso sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, IČO: 30 807 484, škodu v celkovej výške 59.103,96\nEur.\nOkresný súd za tento trestný čin uložil obvinenému O. Z. podľa § 225 ods. 5 Trestného zákona s\npoužitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 3 rokov a 4 mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona\nzaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu podľa\n§ 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, a.s. škodu\nspôsobenú trestný činom vo výške 59.109,96 Eur a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal\nSociálnu poisťovňu, a.s. so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný proces. Okresný súd taktiež\npodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému aj povinnosť nahradiť poškodenej V. N. škodu\nvo výške 3.000,- Eur.\n\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zrušil právoplatné výroky o treste uložené obvinenému\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo 17. januára 2019, sp. zn. 1T/79/2018 a trestným rozkazom\nOkresného súdu Bratislava III z 24. novembra 2020, sp. zn. 3T/131/2020 v spojení s uznesením\nOkresného súdu Bratislava III z 27. apríla 2021, sp. zn. 3T/131/2020, ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto\nvýroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nNa podklade odvolaní obvineného, jeho manželky a prokurátora, Krajský súd v Trnave rozsudkom z\n18. apríla 2024, sp. zn. 5To/9/2024 rozhodol tak, že výrokom pod bodom I. podľa § 321 ods. 1 písm.\ne), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho\nvýkonu a sám rozhodol vo výroku II. tak, že podľa § 225 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 36\npísm. l), § 38 ods. 3, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil obvinenému, súhrnný trest\nodňatia slobody vo výmere 5 rokov. Na výkon trestu ho Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd\")\nzaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s\nminimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona krajský súd zrušil právoplatné\nvýroky o treste uložené obvinenému rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo 17. januára 2019,\nsp. zn. 1T/79/2018 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 24. novembra 2020, sp. zn.\n3T/131/2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III z 27. apríla 2021, sp. zn. 3T/131/2020,\nako aj ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo\nzrušením, stratili podklad. Výrokom v bode III. krajský súd rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm.\nf), ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade škody poškodenej\nSociálnej poisťovne, a. s. a poškodenej V. N.. Napokon vo výroku pod bodom IV. rozhodol tak, že podľa §\n316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol odvolanie F. Z., manželky obvineného ako oneskorene podané.\nProti výrokom výroku o vine a treste rozsudku krajského súdu podal obvinený O. Z. prostredníctvom\nobhajkyne JUDr. Michaely Maťuchovej dovolanie z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c),\npísm. g) a písm. k) Trestného poriadku, t. j. z dôvodu, že malo byť zásadne porušené právo na obhajobu,\nnapadnuté rozhodnutie má byť založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom a\nproti obvinenému sa malo viesť trestné stíhanie, hoci malo byť neprípustné.\nÚvodom svojho dovolania obvinený sám uviedol, že pred okresným súdom učinil vyhlásenie o jeho vine\npodľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré však podľa názoru obvineného nemá byť právne\núčinné, pretože obvinený nemal byť na takého vyhlásenie „rozumovo zdatný\", a to vzhľadom na jeho\nzdravotný stav. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho bývalý obhajca v základnom konaní, krajskému\nsúdu doručil podanie z 23. novembra 2023, v ktorom uviedol, že: „...obžalovaný na jeho presviedčanie\nučinil vyhlásenie, že je vinný, čo určite nezodpovedalo jeho postoju a názoru jeho najbližšej rodiny,\nnakoľko sa cíti byť nevinný.\" Obvinený následne ďalej spochybnil ním uskutočnené vyhlásenie o vine,\nsúdom vytýkal, že sa nezaoberali „vážnosťou jeho vyhlásenia o vine\", pričom zo znaleckého posudku\nč. 23/2021 a č. 10/2021 má vyplývať, že obvinený nemal byť schopný si uvedomovať právne následky\nvyhlásenia o vine a takéto vyhlásenie by neuskutočnil, ak by sa neriadil „mylným\" odporúčaním svojho\nvtedajšieho obhajcu. V dovolaní ďalej namietol, že v základnom konaní neboli vykonané ním navrhované\ndôkazy, a to konkrétne ním predložený znalecký posudok psychológa RNDr. W. G. č. 9/2022, ako aj\nvýsluch celkovo 10 posudkových lekárov, ktorí posudzovali jeho zdravotný stav. Dovolací dôvod podľa\n§ 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku považuje za naplnený tým, že v základnom trestnom konaní,\nnemala byť skúmaná príčetnosť obvineného podľa § 23 Trestného zákona „pred a v čase spáchania\"\nskutku. Proti výroku o uložení 5-ročného súhrnného trestu odňatia slobody namietol, že podľa jeho\nnázoru mala byť vzatá do úvahy aj spoluzodpovednosť za zavinenie poškodenej - Sociálnej poisťovne,\na. s., ktorej spoluzodpovednosť vyvodzuje zo skutočnosti, že zdravotný stav obvineného posudzovali\nposudkoví lekári tejto inštitúcie. Zároveň bez konkrétnejšej argumentácie je toho názoru, že v jeho\ntrestnej veci mu mal byť mimoriadne znížený trest na podklade § 39 ods. 1 Trestného zákona. Súdy teda\nmali upustiť od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 ods. 1 Trestného zákona. V závere dovolania,\nobvinený poprel spáchanie skutku. Podľa jeho vlastných slov, duševnú poruchu- mentálnu retardáciu\nstredne ťažkého stupňa nesimuloval, ale ňou aj reálne trpí.\nObvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd svojím rozsudkom vyslovil, že bol\nporušený zákon v neprospech obvineného, rozsudky krajského a okresného súdu zrušil, ako aj ďalšie\nrozhodnutia obsahovo na tieto rozsudky nadväzujúce a okresnému súdu prikázal, aby trestnú vec\nobvineného znovu prerokoval a rozhodol.\n\nK dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len\n„prokurátorka\"), ktorá zdôraznila, že obvinený v základnom trestnom konaní uskutočnil v konaní pred\nsúdom vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v rámci ktorého bol v prítomnosti\njeho obhajcu poučený, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním,\nokrem dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Keďže obvinený napáda\nsvojím dovolaním rozhodnutia súdov ponad zákonnú možnosť podania dovolania z dovolacieho dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, prokurátorka sa k dovolacím dôvodom podľa §\n371 ods. 1 písm. g) a k) Trestného poriadku bližšie nevyjadrila. Pokiaľ sa obvinený odvoláva na\nnepotvrdenú nepríčetnosť v čase skutku, tak tvrdenie obvineného o jeho údajnej nepríčetnosti bolo\nvyvrátené znaleckým posudkom z odvetvia psychiatrie MUDr. O. X. č. 23/2021 a č. 10/2021, ako aj\nvýsluchom obvineného na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ obvinený poukazuje na akési mylné, či vynútené\nvyhlásenie o vine, jedná sa podľa názoru prokurátorky zo strany obvineného o účelové tvrdenie, pretože\nobvinený bol v konaní pred súdom riadne poučený o význame a následkoch vyhlásenia o vine a\npokiaľ sa necítil byť vinný, mohol pred súdom slobodne učiniť iné vyhlásenie. Pokiaľ obvinený namietal\nnepoužitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, tak uvedená námietka, ako je konštatované\nv rozhodnutiach dovolacieho súdu, nezakladá žiaden dovolací dôvod. Vzhľadom na vyššie uvedené\nprokurátorka navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku.\nK stanovisku prokurátorky k dovolaniu obvineného sa obvinený a ani jeho obhajkyňa do konania\nnariadeného neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, písomne bližšie\nnevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\npred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že\ndovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku),\nbolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou na\njeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného\nporiadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie\nspĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že dovolateľ pred\npodaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok proti výroku o treste (§ 372 ods.\n1 Trestného poriadku).\nNajvyšší súd následne zistil, že v prípade dovolania obvineného O. Z. je zrejmé, že nie sú naplnené\nním uplatnené dôvody dovolania, a preto ho podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom\nzasadnutí odmietol.\nV prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti už\nprávoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability\nprávnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave\nnajzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi\ndôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie\nnie je taktiež prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého\nstupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka\") pod číslom 57/2007]. Jednotlivé dovolacie\ndôvody, ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú zákonom dané taxatívne, teda formou uzavretého výpočtu,\npričom z hľadiska obsahu, dôvody dovolania (§ 371 ods. 1 písm. a/ až n/ Trestného poriadku), v\nporovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní,\nsú koncipované podstatne užšie. Dôvody dovolania sú teda užšie a striktne obmedzené, aby sa príliš\nširokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota, nezakladala\nsa ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie teda nemožno ponímať ako „ďalšie odvolanie\".\nV rámci predbežného preskúmania dovolania obvineného (§ 378 Trestného poriadku) predsedom\nsenátu bolo potrebné sa najskôr zaoberať otázkou, proti ktorým výrokom je obvinený oprávnený podať\ndovolanie. Pre posúdenie rozsahu prípustnosti dovolania obvineného je zásadne významná skutočnosť,\nže obvinený v základnom trestnom konaní na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom 23. marca\n2023, učinil po poučení súdom o následkoch (§ 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku), po porade s jeho\nobhajcom, procesne perfektné vlastné vyhlásenie o jeho vine (§ 257 ods. 1 psím. b/ Trestného poriadku),\n\nktoré okresný súd po kladnom zodpovedaní predpísaných otázok obvineným (§ 333 písm. c/, d/, f/, g/ a\nh/ Trestného poriadku), vyjadrení strán konania (§ 257 ods. 6 Trestného poriadku), aj uznesením prijal\n(§ 257 ods. 7 Trestného poriadku). Osobitne dovolací súd zdôrazňuje, že obvinený bol v rámci procesu\nrozhodovania o prijatí vyhlásenia obvineného poučený o právnych následkoch tohto vyhlásenia, a to\nad 1) že súdom prijaté vyhlásenie o vine alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného\nv obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a ad 2) že po prijatí vyhlásenia o vine súdom, v\nrozsahu v akom obvinený prizná vinu sa nevykoná dokazovanie. V danom prípade obvinený s ohľadom\nna ním učinené vyhlásenie o vine (prijaté súdom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku) a z neho\nvyplývajúcu nenapadnuteľnosť výroku o vine rozsudku okresného súdu, bol oprávnený podať odvolanie\nlen proti výroku o treste (čo aj využil).\nPodľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku, proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže\npodať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1\na) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,\nb) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.\nPodľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať\ndovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo\nrozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný\nprostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného.\nGenerálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a\nodvolací súd rozhodol v jeho prospech.\nVzhľadom na vyššie citované ustanovenia § 369 ods. 2 a § 372 ods. 1 Trestného poriadku, obvinený\nje oprávnený podať dovolanie iba proti výroku o treste, pretože proti výroku o vine, vzhľadom na jeho\nsúdom prijaté vyhlásenie o vine, ani nemohol podať odvolanie a nie je tak naplnená procesná podmienka\ndovolacieho konania vyplývajúca z § 372 ods. 1 Trestného poriadku (využitie práva podať riadny opravný\nprostriedok proti výroku o vine). Zároveň s ohľadom na obsah vyjadrenia prokurátorky, dovolací súd\ndodáva, že oprávnenie obvineného podať dovolanie z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, nemožno vyvodiť priamo zo znenia ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku,\npretože toto ustanovenie (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) výslovne neuvádza oprávnenú osobu podať\ndovolanie, a preto treba jeho obsah interpretovať súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v\nkonaní o dovolaní, v dôsledku čoho proti výroku o vine rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia\nobvineného o vine a proti výroku o vine a treste rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste,\ndovolanie môže z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku podať len minister\nspravodlivosti (bližšie viď R 12/2017).\nZ vyššie uvedených dôvodov a s ohľadom na procesne relevantné skutočnosti prejednávaného prípadu\n(uskutočnenie procesne perfektného vyhlásenia o vine obvineným a podanie meritórneho odvolania\nobvineným proti výroku o treste) je obvinený oprávnený podať dovolanie, iba v takom rozsahu, v\nakom mohol a meritórne aj využil riadny opravný prostriedok. V trestnej veci obvineného je prípustné\npodať dovolanie priamo obvineným iba proti výroku o treste, pretože vo vzťahu k výroku o vine, nie je\nnaplnená podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 372 ods. 1 Trestného poriadku (využitie práva\nobvineného podať riadny opravný prostriedok- odvolanie). Vyššie uvedené je významné pre rozsah\ndovolacieho prieskumu, pretože obvinený v dovolaní spochybňovaním jeho vlastného vyhlásenia o vine\npre údajný „rozumový nedostatok\", či pre údajný nedostatok „vážnosti\" vôle, namietaním nevykonania\ndokazovania výsluchom 10 posudkových lekárov a znaleckého posudku psychológa RNDr. W. G. č.\n9/2022, či spochybňovaním vlastnej príčetnosti v zmysle § 23 Trestného zákona, napádal výrok o jeho\nvine, ktorý nie je obvineným prípustné napadnúť dovolaním, pre nesplnenie podmienky dovolacieho\nkonania vyplývajúcej z ustanovenia § 372 ods. 1 Trestného poriadku.\nPokiaľ sa jedná o výrok o treste (súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov v ústave na výkon\ntrestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia), tak dovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie nie\nje „ďalším odvolaním\" a jednotlivé dovolacie dôvody (§ 371 ods. 1 písm. a/ až n/ Trestného poriadku)\nsú vymedzenú užšie ako dôvody pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 321 ods. 1 písm. a/\naž f/ Trestného poriadku), a preto aj dovolateľ, ak má byť úspešný v dovolacom konaní, musí venovať\nnáležitú pozornosť vymedzeniu chýb, ktoré namieta v dovolacom konaní, tak aby ním vymedzené chyby\n\nboli v rámci jednotlivých dovolacích dôvodov. Judikatúra dovolacieho súdu (S 5/2011) vo vzťahu k výroku\no treste ustálila, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej\npovahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste, môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného\ndôvodu (§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku), ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho\ndôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPokiaľ obvinený v dovolaní argumentoval, že súdy v základnom konaní podľa kogentného ustanovenia\n§ 44 Trestného zákona, mali upustiť od uloženia súhrnného trestu, pretože podmienečný súhrnný trest\nodňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom, mu\nprávoplatne uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 24. novembra 2020, sp. zn.\n3T/131/2020 za pokus podvodu v spolupáchateľstve, ktorým bol zároveň zrušený jeho podmienečný\ntrest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky uložený rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava II zo 17. novembra 2019, sp. zn. 1T/79/2018, za jeho ďalší trestný\nčin podvodu, má byť dostatočný pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Túto argumentáciu\nobvineného nemožno akceptovať, pretože v trestnej veci, v ktorej podal obvinený dovolanie (trestný\nčin subvenčného podvodu) sa jedná o jeho ďalší majetkový trestný čin zo zištného motívu, naviac\npáchaný s kriminálnou vytrvalosťou po neobvykle dlhú dobu v rozsahu 16 rokov, pričom trest odňatia\nslobody a skúšobná doba (3 roky podmienečne so skúšobnou dobou 5 rokov s probačným dohľadom\nuložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 24. novembra 2020, sp. zn. 3T/131/2019),\nvo vzťahu ku ktorému súdy obvinenému ukladali súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, je\nna zákonom stanovenej najvyššej možnej hornej hranici podmienečného trestu odňatia slobody a dĺžky\nskúšobnej doby (§ 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Trestného zákona). Pokiaľ obvinený v dovolaní argumentoval\nspoluzavinením poškodenej Sociálnej poisťovne, a.s. na skutku, tak uvedená argumentácia okrem toho,\nže nemá žiaden podklad v dokazovaní, je námietkou proti správnosti zistenia skutkového stavu, ktorá\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nenapĺňa (viď aj R/57/2007, S/3/2011,\nR/7/2011).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný\ntrestný čin nepripúšťa.\nVyššie citovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, vo vzťahu k výroku\no treste, pripúšťa dva samostatné dôvody, a to nezákonné uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej\ntrestnej sadzby alebo uloženie nezákonného druhu trestu. V danom prípade Trestný zákon č. 300/2005\nZ. z. v znení zákona č. 47/2024 Z. z. ustanovuje za spáchanie trestného činu subvenčného podvodu\npodľa § 225 ods. 5 Trestného zákona, trestnú sadzbu s dolnou hranicou trestu odňatia slobody vo výmere\n5 rokov a hornú hranicu vo výmere 12 rokov, tak obvinenému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo\nvýmere 5 rokov trestu odňatia slobody je náležitým druhom trestom, ako aj trestom uloženým v rámci\nzákonom stanovenej sadzby. Pokiaľ obvinený v dovolaní sa dovolával mimoriadneho zníženia trestu\nodňatia slobody, prakticky bez akejkoľvek argumentácie, tak uvedená námietka obvineného nezakladá\nžiaden z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (viď R 51/2014) a taktiež nenapĺňa\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.\nVzhľadom k tomu, že obvinený O. Z. námietkami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil ním\nuvedené dovolacie dôvody, ani žiadne iné dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného\nporiadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm.\nc) Trestného poriadku odmietol.\nToto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}