{"guid": "c8ecc94d-e436-429e-ac86-d1313599931f:8f73b832-09b1-4b6e-8554-633ac5d5a27a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2319201002.1", "spisova_znacka": "4Cdo/88/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/88/2023 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 4Cdo/88/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:2319201002.1", "identifikacne_cislo": "2319201002", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-6", "nazov": "§ 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-144.odsek-1", "nazov": "§ 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-152a", "nazov": "§ 152a zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-152a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-152a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-144", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-152a", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f73b832-09b1-4b6e-8554-633ac5d5a27a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2319201002.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2319201002.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2319201002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/88/2023\n2319201002\n30. 04. 2025\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2025:2319201002.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne U.. Y. Š., narodenej XX. L. XXXX, Š., L.Á. X, proti\nžalovanej Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta, Galanta, Kodálya 1629/488, o zaplatenie 4 405,35 eura\ns príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8C/11/2019, o dovolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. októbra 2022 sp. zn. 10Co/88/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. októbra 2022 sp. zn. 10Co/88/2021 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd\") podľa § 387 ods. 1 a 2\nzákona č. 160/2015 Z.z.. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP\") ako vecne správny potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie\" resp. „prvoinštančný súd\") z 18. mája\n2021 č. k. 8C/11/2019-187 (v poradí druhý), ktorým zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala\nzaplatenia sumy 4 405,35 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a žalovanej priznal\nvoči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným\nuznesením súdom prvej inštancie (výrok I.); žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu (výrok II.).\n1.1. Rozhodnutie súdu prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenie\n§ 61 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok\"), ako aj s poukazom na ustanovenie\n§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP. Vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 20. septembra 2011\nvydala žalovaná rozhodnutie č. 700-0600047211-GC09/11, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako\nsamostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné poistenie dňa 30. júna 2010. Toto rozhodnutie\nbolo ústredím Sociálnej poisťovne potvrdené rozhodnutím z 5. decembra 2011 č. 56923-2/2011 - BA,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. decembra 2011. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu podala\nžalobkyňa žalobu, ktorú Krajský súd v Trnave rozsudkom z 19. septembra 2013 sp. zn. 14S/12/2012\nzamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 1/Sžso/59/2013 vydal dňa 18. novembra\n2014 rozsudok, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. septembra 2013 sp. zn.\n14S/12/2012 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie z 5. decembra 2011 č. 56923-2/2011 v\nspojení s rozhodnutím žalovanej z 20. septembra 2011 č. 700 0600047211-GC09/11 o tom, že žalobkyni\nnezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť 15. januára 2015).\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle § 15 ods. 6 zákona č.586/2003 Z. z. o\nadvokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších\npredpisov advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže\nsúčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti\nalebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Slovenská\nadvokátska komora vydala žalobkyni Osvedčenie č. 1697, ktorým bola zapísaná do zoznamu advokátov\n\npodľa zákona o advokácii dňa 1. októbra 2002. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného\nsúdu Trnava, oddiel: Sro, Vložka číslo: 25820/T, sa dňa 1. júla 2010 stala žalobkyňa štatutárnym\norgánom a konateľom spoločnosti Advokátska kancelária - U.. X., s.r.o., Jánošíkova 2, Šaľa, ktorej\njediným predmetom je poskytovanie právnych služieb. Ďalej bolo preukázané, že žalobkyni dňa 15. júla\n2010 zaniklo živnostenské oprávnenie, živnostenský list č. OŽP-A/2008/05239-00002, preto v zmysle\nustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa od\n16. júla 2010 nepovažuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. b) zákona o sociálnom\npoistení. Dňa 17. januára 2012 Sociálna poisťovňa pobočka Galanta v konaní sp. zn. 700-0610060112GC04/12 vydala rozhodnutie, na základe ktorého bolo žalobkyni za mesiace júl 2010 až december 2011\npredpísané nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie do rezervného\nfondu celkom v sume 3 504,15 eura. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa bola považovaná\nza fyzickú osobu, ktorá je samostatne zárobkovo činná, resp. má oprávnenie prevádzkovať živnosť. V\ntomto rozhodnutí tiež bolo konštatované, že Slovenská advokátska komora vydala žalobkyni Osvedčenie\nč. 1697, ktorým bola zapísaná do zoznamu advokátov podľa zákona o advokácii dňa 1. októbra 2002.\nNa základe uvedeného bola žalobkyňa považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5\npísm. c) v tom čase platného a účinného zákona č. 310/2006 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia žalovanej\nzo dňa 17. januára 2012 sa uvádza: „V zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení zákona\nč. 310/2006 Z.z. (vo vzťahu k zákonu o advokácii) samostatne zárobkovo činnou osobou, je každá\nosoba zapísaná v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou a to bez ohľadu na\nformu výkonu advokácie (k 1. júlu 2010)\", preto účastníčke konania nezaniklo postavenie advokáta ako\nsamostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa\npobočka Galanta v konaní sp. zn. 700-0610060112-GC04/12 dňa 20. februára 2015 vydala rozhodnutie,\nv ktorom určila, že samostatne zárobkovo činnej osobe U.. Y. Š. zaniklo povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie dňa 15. júla 2010. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázala na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1/Sžso/59/2013, v ktorom je uvedené, že v\nzmysle § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže\nsúčasne vykonávať advokáciu samostatne. V rozhodnutí sociálnej poisťovne z 20. februára 2015 sa\nkonštatuje, že žalobkyňa nie je od 1. júla 2010 považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu,\nnakoľko od tohto termínu nebola oprávnená vykonávať advokáciu samostatne, pretože od uvedeného\ndňa sa stala konateľom spoločnosti advokátska kancelária - U.. X. s.r.o. Jánošíkovo 2, Šaľa.\n1.2. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že medzičasom dňa 26. marca 2012 sa žalovaná ako\noprávnená v tom čase s existujúcim nárokom obrátila na súdneho exekútora U.. Ľ. K., so sídlom B.,\nP. XX, so žiadosťou o vykonanie exekúcie na sumu 3 504,15 eura voči povinnej U.. Y. Š., keď titulom\npre vykonanie exekúcie bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom\nBratislava pobočka Galanta č.k. 700-0610060112-GC04/12 zo 17. januára 2012. Okresný súd Galanta\nv konaní sp. zn. 15Er 464/2012, EX 744/2012 vydal dňa 30. marca 2012 pre súdneho exekútora U..\nĽ. K. poverenie na exekúciu na vymoženie 3 504,15 eura a ďalších trov exekúcie. Podľa potvrdenia\nSlovenskej advokátskej komory z 20. februára 2012 na čl. 12 spisu Okresného súdu Galanta sp. zn.\n15Er/464/2012, U.. Y. Š. mohla vykonávať advokáciu samostatne do 28. júla 2010, od 29. júla 2010\nmôže vykonávať advokáciu len v mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária - U. Y. X. s.r.o. Z\nvyúčtovania vykonaného súdnym exekútorom U.. Ľ.H. K. v konaní EX 744/202 zo dňa 6. februára 2018\nvyplynulo, že exekúcia bola skončená dňa 2. februára 2018 uspokojením pohľadávky oprávneného na\nsumu 3 504,15 eura, trovy exekútora činili 901,20 eura.\n1.2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzatvoril, že zásada „restitutio in\nintegrum statu quo antem\" je v exekučnom konaní zakázaná. Navrátenie do pôvodného stavu je\ntotiž v exekučnom konaní vylúčené. Toto je jeden z dôvodov, prečo možno označiť rozhodnutie za\nkonečné, nenávratné. Spomínaná zásada je síce jednou zo základných zásad exekučného konania,\navšak do istej miery možno jej tvrdosť obmedziť. Táto zásada totiž nevylučuje, aby za podmienok\nustanovených zákonom, došlo k zrušeniu rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní, a to za účelom\nnapravenia nesprávnosti, ktoré vznikli. Ustanovenie § 61 Exekučného poriadku je vyjadrením zásady,\nže stav navodený exekučným konaním nie je možné vrátiť späť, čo znamená, že aj nezákonne\nrealizovaná exekúcia má také právne následky, akoby by bola realizovaná v súlade so zákonom.\nŽalovaná vymáhala pohľadávku evidovanú voči žalobkyni na základe právoplatného a vykonateľného\nrozhodnutia č. 700-0610060112-GC04/12 vydaného v súlade s § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov\na § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 43/2004 Z.z. Žalobkyňa voči rozhodnutiu nepodala\n\nodvolanie v zmysle § 215 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nevyužila teda\nsvoje zákonné právo, pričom o možnosti podať odvolanie voči rozhodnutiu bola poučená v časti\n„poučenie\". Žalobkyňa rovnako nevyužila svoje právo v zmysle § 222 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení\nneskorších predpisov - obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi\norganizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni. Zanedbala využitie\nzákonných procesných ustanovení, keď zmeškala zákonné lehoty na podanie opravných prostriedkov.\nŽalobkyňa cestou nevhodných procesných prostriedkov - návrhom na vydanie platobného rozkazu\nchcela zvrátiť ukončené exekučné konanie. Sociálnej poisťovni sa plnilo na základe právoplatného a\nvykonateľného rozhodnutia č. 700-06100601112-GC04/12, ktoré nebolo doposiaľ zrušené. V súvislosti s\nnevyužitím zákonných prostriedkov obrany žalobkyne v konaní, ktoré bolo podkladom pre exekučný titul\nprvoinštačný súd poukázal na zásadu: „vigilantibus iura scripta sunt\", t.j. práva patria bdelým, ostražitým,\nopatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje\nprocesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou. To platí aj o využívaní zákonných\nprocesných ustanovení včítane možností podania opravných prostriedkov.\n1.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku, keď nárok na náhradu trov vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu.\n2. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého\nobsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu\npotrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým\nzisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.\n2.1. Na doplnenie a v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd uviedol, že poukaz žalobkyne\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/85/2013 neobstojí, lebo sa týka\nodlišnej (skutkovej) situácie, keďže exekučný titul (konkrétne platobný rozkaz) bol zrušený. Na rozdiel\nod predmetnej veci, v ktorej bolo preukázané, že exekučný titul (žalovanej) zo dňa 17. januára 2012\nč. 700-0610060112-GC04/12, na základe ktorého bola v exekučnom konaní sp. zn. 15Er/464/2012\nvymožená žalovaná suma nebol (nikdy) zrušený. Za ďalšie, konanie vo veciach sociálneho poistenia\nje upravené v zákone o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) v\nustanoveniach § 172 a nasl. Otázka, ktorý orgán je oprávnený rozhodovať vo veciach existencie\nsociálneho poistenia je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená výslovne. Je ním Sociálna\npoisťovňa, ktorá bola zákonom zriadená ako verejnoprávna inštitúcia na výkon sociálneho poistenia.\nDo jej právomoci preto patrí rozhodovanie o zániku sociálneho poistenia a otázok s tým súvisiacich,\nteda aj o otázke, či je osoba samostatne zárobkovo činná alebo nie, aj o výške predpísaného poistného\nna nemocenské, starobné, invalidné poistenie (poistné do rezervného fondu). Žalovaná vo vzťahu\nk žalobkyni konala a rozhodla v dvoch samostatných konaniach, jednak o jej účasti na sociálnom\npoistení (§ 178 ods. 1 bod 1 zákona o sociálnom poistení), a to rozhodnutím z 20. septembra\n2011 č. 700-0600047211-GC09/11 a o poistnom (§ 178 ods. 1 bod 8 zákona o sociálnom poistení),\nrozhodnutím zo 17. januára 2012 č. 700-0610060112-GC04/12 Exekučným titulom, na základe ktorého\nbolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi okresným súdom v konaní EX 744/2012 (konanie sp.\nzn. 15Er/464/2012), bolo rozhodnutie žalovanej zo 17. januára 2012 č. 700-0610060112-GC04/12\n(ďalej len „exekučný titul\"), ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 07. marca 2012, a práve\nna jeho základe bola od žalobkyne súdnym exekútorom vymožená suma 3 504,15 eura a trovy\nexekútora 901,20 eura. S poukazom na obsah exekučného spisu bolo zrejmé, že žalobkyňa síce\nvyužila možnosti dané jej zákonom a v exekučnom konaní (sp. zn. 15Er/464/2012) sa bránila a o jej\nnávrhoch bolo aj súdom rozhodované, avšak v konečnom dôsledku jej obrana nezvrátila vymoženie\ndlžnej sumy súdnym exekútorom za základe exekučného titulu, ktorý označila žalovaná, a to rozhodnutie\nzo dňa 17. januára 2012 č. 700-0610060112-GC04/12. Odvolací súd zotrvával aj na závere, že na\nprávoplatnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 17. januára 2012 č. 700-0610060112-GC04/12 nemal vplyv\nuž postup žalobkyne vo vzťahu k rozhodnutiu žalovanej zo dňa 20. septembra 2011 č. 700-0600047211GC09/11 (žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné poistenie dňa 30.\njúna 2010), ktoré síce bolo ústredím Sociálnej poisťovne potvrdené rozhodnutím z 5. decembra\n2011 č. 56923-2/2011 - BA, avšak následne na základe žaloby žalobkyne podanej v konaní sp.\nzn. 14S/12/2012, Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 18. novembra 2014 sp.\nzn. 1 Sžso 59/2013 zrušené a vrátené na ďalšie konanie (vrátane rozhodnutia Sociálnej poisťovne\n- ústredie z 5. decembra 2011 č. 56923-2/2011) a opätovne rozhodnuté žalovanou rozhodnutím z\n20. februára 2015 č. 700-0610060112-GC04/12 (žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a\n\npovinné dôchodkové poistenie dňa 15. júla 2010). Podstatným teda bolo, že žalovaná rozhodla v\nsamostatnom konaní o poistnom žalobkyne (§ 178 ods. 1 bod 1 zákona o sociálnom poistení) a to\nrozhodnutím č. 700-0600047211-GC09/11 z 20. septembra 2011 (právoplatným dňa 7. marca 2012),\nktoré nebolo zrušené, a ktoré bolo exekučným titulom. Bolo nutné poukázať aj to, že ak žalobkyňa pri\nzariaďovaní svojich záležitostí nekonala s primeranou opatrnosťou, nevyužila možnosť podať riadne,\nresp. mimoriadne opravené prostriedky (aj v konaní o poistnom), dobrovoľne sa vystavila riziku, že\nprávoplatné a vykonateľné rozhodnutie o predpísanom poistnom môže byť predmetom vymáhania zo\nstrany žalovanej, čo sa aj potvrdilo (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5\nSžf 65/2011).\n2.2. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by\nna strane žalovanej vzniklo v súvislosti s vymožením žalovanej sumy v exekučnom konaní vedenom voči\nžalobkyni bezdôvodné obohatenie (podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov;\nďalej len „Občiansky zákonník\"), keď zo strany žalobkyne neboli preukázané základné predpoklady\nvzniku bezdôvodného obohatenia, s dôrazom na nepreukázanie zrušenia exekučného titulu rozhodnutia\nžalovanej z 20. septembra 2011 č. 700-0600047211-GC09/11, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.\nmarca 2012).\n2.3. K námietke žalobkyne, že prvoištančný súd sa nevysporiadal s rozhodnutím Sociálnej poisťovne,\nústredia, ktorým boli zrušené rozhodnutia žalovanej vo veci vyrubenia penále z vyššie špecifikovanej\npohľadávky, odvolací súd poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že v podaní doručenom okresnému\nsúdu dňa 17. mája 2021 (čl. 179) žalobkyňa výslovne poukázala (iba) na rozhodnutie Ústredia Sociálnej\npoisťovne zo dňa 29. apríla 2021 č. 12088-3/2021-BA, ktorým bolo (ale) zrušené rozhodnutie žalovanej\nvo veci vyrúbenia penále z pohľadávky, ktorá je predmetnom tohto konania. Vzhľadom na uvedené\nkonštatoval, že ani z rozhodnutia Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 29. apríla 2021 nevyplýva, že\nby došlo k zrušeniu exekučného titulu - rozhodnutia žalovanej č. 700-0600047211-GC09/11 zo dňa 20.\nseptembra 2011 a teda žalobkyňa ani poukazom na rozhodnutie zo dňa 29. apríla 2021, ňou tvrdenú\nskutočnosť zrušenia exekučného titulu - rozhodnutia žalovanej č. 700-0600047211-GC09/11 zo dňa 20.\nseptembra 2011 nepreukázala.\n2.4. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP\na § 262 ods. 1, 2 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka\") dovolanie,\nprípustnosť ktorého odôvodňovala ustanovením § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Mala za to, že súdy\nnižších inštancií nesprávne dospeli k právnemu záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nesprávne vyvodili z nezrušenia rozhodnutia\nžalovanej riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom, a ktorý nie je zlučiteľný s právnymi\nzávermi obsiahnutými v rozhodnutiach dovolacieho súdu. Žalobkyňa namietala, že odvolací súd\nprejudiciálne neriešil otázku existencie resp. neexistencie hmotnoprávneho nároku žalovanej na plnenie,\ntak ako to mal v zmysle rozhodnutí dovolacieho súdu urobiť na zistenie, či žalovaná sa na úrok\nžalobkyne bezdôvodne obohatila plnením bez právneho dôvodu. Súdy nižších inštancií vec nesprávne\nprávne posúdili, nakoľko nebola správne vyriešená predbežná otázka, ktorá mala kľúčový význam\npre posúdenie opodstatnenosti návrhu na začatie konania. Dovolateľka uviedla, že z predložených\nrozhodnutí žalovanej je jednoznačné a nepochybné, že povinnosť na plnenie poistného žalobkyni\nskončila dňa 15. júla 2010, preto nárok na zaplatenie poistného za obdobie od 16. júla 2010 do 31.\ndecembra 2011 žalovanej nevznikol, pretože žalobkyňa od 15. júla 2010 nebola povinne poistená,\na teda dôvod plnenia nespočíval v hmotnom práve. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie\nza arbitrárne, nakoľko sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\n(uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. apríla 2014 sp. zn. 7Cdo/85/2013, z 23.\nnovembra 2011 sp. zn. 5MCdo/17/2009, Nález Ústavného súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. lI. ÚS\n18/2016). Dovolateľka navrhovala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu\nsúdu na nové prejednanie a rozhodnutie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobkyňa zanedbala využitie zákonných procesných\nustanovení, zmeškala všetky zákonné lehoty na podanie opravných prostriedkov a cestou podania\nnávrhu na vydanie platobného rozkazu sa snažila navrátiť pôvodný stav pred exekúciou. V exekučnom\nkonaní však platí zásada zákazu návratu do pôvodného stavu (restitutio in integrum). Sociálnej poisťovni\n\nako žalovanej sa plnilo na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 700-0610060112GC04/12, ktoré nebolo zrušené ani napadnuté, právny dôvod neodpadol. Žalovaná uviedla, že odvolací\nsúd mal na podklade písomných dôkazov predložených v konaní dostatočne preukázané, že nárok\nžalovanej je opodstatnený a s napadnutým rozsudkom súhlasí v plnom rozsahu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne\nje prípustné a tiež dôvodné; v dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).\n6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. a) CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam\nobsah pojmu „právna otázka\" a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou\nrelevantnou z hľadiska uvedeného zákonného ustanovenia (bližšie viď bod 10.) môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n13. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon\"\njej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu\nteda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení\nprávnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe\n\ndovolacieho súdu\". V zmysle judikátu R 71/2018 patria do tohto pojmu predovšetkým stanoviská alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v\nskoršom rozhodnutí nespochybnili. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax\ndovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov,\na teda ani rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky pod\ntento pojem nespadajú (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2017 sp. zn.\n6 Cdo 129/2017). Judikatúra ústavného súdu dotvára precedenčnú záväznosť ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu v tom zmysle, že potvrdzuje ústavnú súladnosť dotknutej interpretácie a\naplikácie právnej úpravy realizovanej najvyšším súdom. Podmienkou precedenčnej záväznosti tohoktorého rozhodnutia nie je absolútna totožnosť so všetkými skutkovými okolnosťami prejednávanej veci.\nPredpokladom precedenčnej záväznosti je podobnosť týkajúca sa relevantných, ťažiskových okolností\nprejednávanej veci. Pokiaľ teda ústavný súd vyslovil názor na riešenie tej-ktorej otázky ako jedna z\nnajvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP), je potrebné aby dovolací súd k tejto skutočnosti pri\nrozhodovaní prihliadol.\n14. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu\" (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) treba uviesť, že\nsprávnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu\nprieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP);\nskutková okolnosť (t.j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP\nje irelevantná.\n15. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní\nvymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne\naj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže\nsvoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na\nmysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie\nvymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade\nby uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej\nkoncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku\n(napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 98/2017, 3 Cdo 94/2018, 4 Cdo 95/2017). Treba\nzdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku; zákonodarca túto povinnosť\nukladá dovolateľovi. Samo tvrdenie, že odvolací súd sa riešením určitej právnej otázky odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ešte nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP; relevantným je až zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom tvrdenému\nodklonu skutočne došlo.\n16. V danom prípade dovolateľka riadne vymedzila právnu otázku (viď bod 3.1. tohto rozhodnutia),\npri riešení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nDovolací súd posudzujúc prípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods. 1 CSP v\nsúlade s § 432 CSP v spojení s § 124 CSP (I. ÚS 51/2020), v snahe autenticky porozumieť textu\ndovolania (IV. ÚS 15/2021, I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) dospel k záveru, že dovolateľka nesúhlasila\ns právnym posúdením otázky, „či je bezdôvodným obohatením plnenie prijaté na základe právoplatného\na vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nemá základ v hmotnom práve v dôsledku\nskutočností, ktoré nastali po vydaní takéhoto rozhodnutia\"?. Po konštatovaní prípustnosti dovolania\ndovolací súd pristúpil k meritórnemu dovolaciemu prieskumu a posúdeniu dôvodnosti podaného\ndovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci\nodvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.\n17. Podľa judikátu R 74/2019 „Ten, komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne\nzrušené alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak\nprávny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného\npráva tu bol, potom trvá ďalej, bez ohľadu na to, či právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto\nprávo iba deklarovalo, bolo či nebolo zrušené alebo stratilo svoju účinnosť\" (uznesenie Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky z 9. apríla 2014 sp. zn. 7Cdo/852013). Obdobné závery vyplývajú z uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2011, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009.\n18. Podľa právnej vety nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2017 sp. zn.\nII. ÚS 18/2016-78 „Zrušenie právoplatného rozhodnutia deklaratórnej povahy nezakladá bez ďalšieho\nprávo strany v konaní na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože rozhodujúce je, či právny dôvod\nplnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Zrušenie právoplatného rozsudku by\nzaložilo samo osebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia iba v prípade právoplatného rozsudku\nmajúceho konštitutívne účinky\".\n19.\nV okolnostiach danej najvyšším súdom aktuálne preskúmavanej veci odvolací súd pri riešení\nnastolenej otázky za rozhodujúce považoval to, že dňa 17. januára 2012 Sociálna poisťovňa pobočka\nGalanta v konaní sp. zn. 700-0610060112-GC04/12 vydala rozhodnutie, na základe ktorého bolo\nžalobkyni za mesiace júl 2010 až december 2011 predpísané nemocenské poistenie, starobné poistenie,\ninvalidné poistenie, poistenie do rezervného fondu celkom v sume 3 504,15 eura, ktorá bola následne v\nexekučnom konaní napriek námietkam žalobkyne vymožená. Predmetnému rozhodnutiu predchádzalo\ndňa 20. septembra 2011 iné č. 700-0600047211-GC09/11, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobkyni\nako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné poistenie dňa 30. júna 2010. Uvedené\nrozhodnutie však bolo v zmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.\nnovembra 2014 sp. zn. 1/Sžso/59/2013 nesprávne a preto žalovaná konečným rozhodnutím z 20.\nfebruára 2015 č. 700-0610060112-GC04/12 určila, že samostatne zárobkovo činnej osobe U.. Y. Š.j t.\nj. žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 15. júla 2010.\nS poukazom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku a v ňom zakotvené zásady, že navrátenie do\npredošlého vzťahu je vylúčené a tiež, to že žalobkyňa nevyužila všetky svoje možnosti brániť sa proti\nvydanému rozhodnutiu žalovanej z 17. januára 2012 odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie\ndospel k záveru, že k bezdôvodnému obohateniu v danom prípade nedošlo, keďže neboli naplnené\nzákonné podmienky.\n20.\nDovolateľka vo svojich námietkach predostrela, že pre zodpovedanie dovolacej otázky bolo\nnevyhnutné v prvom rade vyriešiť otázku, či dôvod plnenia v danej veci (ne)spočíval v hmotnom práve.\nOdvolací súd sa prejudiciálne predmetnou otázkou nezaoberal, neriešil teda otázku existencie resp.\nneexistencie hmotnoprávneho nároku žalovanej na plnenie. Súdy nižších inštancií preto vec nesprávne\nprávne posúdili, keďže nebola správne vyriešená predbežná otázka, ktorá mala kľúčový význam pre\nposúdenie opodstatnenosti návrhu na začatie konania. Pritom z predložených rozhodnutí žalovanej je\njednoznačné, že povinnosť na plnenie poistného žalobkyni skončila dňa 15. júla 2010, preto nárok na\nzaplatenie poistného za obdobie od 16. júla 2010 do 31. decembra 2011 žalovanej nevznikol, pretože\nžalobkyňa od 15. júla 2010 nebola povinne poistená, a teda dôvod plnenia nespočíval v hmotnom práve.\n21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa\nobohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka).\n22. Záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vo všeobecnosti nevzniká v dôsledku protiprávnosti,\nale vzniká mimozmluvne za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok. Povinnosť vydať\nbezdôvodné obohatenie nie je viazaná na splnenie subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na\núkor iného obohatí; stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý\nprávny poriadok neuznáva (pravda, v niektorých prípadoch bude tvoriť právnu skutočnosť zakladajúcu\nbezdôvodné obohatenie protiprávne, prípadne aj zavinené protiprávne správanie obohateného).\nZnak \"bezdôvodnosti\" obohatenia nie je výlučne otázkou výkladu; ustanovenia § 451 a § 454\nObčianskeho zákonníka vymedzujú prípady bezdôvodného obohatenia taxatívne spôsobom, ktorý\nvýkladu neponecháva veľký priestor. Jeho právna úprava neplní sankčnú (a tým ani preventívnu) funkciu\na jeho pôsobenie je čisto reparačné a sledujúce morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil\nna úkor iného (porovnaj ustanovenie § 456 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňuje ponechať si\nneprislúchajúci prospech dokonca ani v prípade, že ten, komu prináleží nie je známy).\n23. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol, dopadá na tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý\n\nvšak následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky. Majúc ale\nna zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok,\na teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom,\nktorý právny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti na jeho vydanie\nnaisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či\nplnenie bolo dobrovoľné alebo bolo vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp.\ndošlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten,\nkto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť\nplnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe.\nAk právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či\nprávoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či\ntu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu\nna vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo\nplnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod\nplnenia reálne nespočíval v hmotnom práve (porovnaj aj uznesenie najvyššieho súdu z 23. novembra\n2011, sp. zn. 5MCdo/17/2009).\n24. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd\nvec nesprávne právne posúdil, pretože (prejudiciálne) neriešil otázku existencie resp. neexistencie\nhmotnoprávneho nároku žalovanej na plnenie. Z predložených rozhodnutí žalovanej pritom jednoznačné\nvyplýva, že povinnosť na plnenie poistného žalobkyni skončila dňa 15. júla 2010, preto nárok na\nzaplatenie poistného za obdobie od 16. júla 2010 do 31. decembra 2011 žalovanej nevznikol, pretože\nžalobkyňa od 15. júla 2010 nebola povinne poistená, a teda dôvod plnenia nespočíval v hmotnom práve.\nS ohľadom na uvedené dovolací súd skonštatoval nesprávnosť právnych záverov odvolacieho súdu vo\nvzťahu k naplneniu zákonných predpokladov pre bezdôvodné obohatenie v danom prípade a odklon\nod už spomínaného judikátu R 74/2019. Argumentácia súdov nižších inštancií, že ustanovenie § 61\nExekučného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu „že navrátenie do predošlého vzťahu je v exekučnom\nkonaní vylúčené\" neobstojí, pretože táto zásada „...znamená, že právne pomery niekoho iného ako\núčastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou dotknuté. Uvedená zásada však\nnevylučuje, aby za podmienok ustanovených zákonom došlo k zrušeniu rozhodnutí vydaných v\nexekučnom konaní s cieľom napraviť nesprávnosti týchto rozhodnutí\" (viď rozhodnutie najvyššieho súdu\nz 14. októbra 2008 sp. zn. 5MCdo/5/2008).\n25. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je nielen\nprocesne prípustné, ale aj opodstatnené. So zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).\n26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Co/88/2021", "guid": "8ef108fe-f04c-4baf-b46e-6a487bd7350c:67cc5204-6cea-4470-9508-f98452e4fed0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:1d29ef8a-087e-4f9e-a59b-1dfe2b03030d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2016 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 58, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1"}, {"guid": "857679cc-2ccd-4d15-9c96-f01a7f297eba:5b0a0fbb-cfb8-40a6-99df-7442f4ff827f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1", "spisova_znacka": "3Cdo/94/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/94/2018 z 14. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-14", "citacie_n": 118, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1"}, {"guid": "7657b660-74ca-4024-aae9-82aa52cd8622:e09ba2d5-b8c4-4974-85b0-3512ec8fd6e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/88/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/88/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/7657b660-74ca-4024-aae9-82aa52cd8622:e09ba2d5-b8c4-4974-85b0-3512ec8fd6e0"}], "citovane_v": []}