{"guid": "1184cce3-2356-4eac-99c3-57eddddb0e7d:1ce0a4c4-7f33-4032-8de2-961b16743815", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2220202635.1", "spisova_znacka": "1Cdo/58/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/58/2024 z 28. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2025, sp. zn. 1Cdo/58/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:2220202635.1", "identifikacne_cislo": "2220202635", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "§ 142 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ce0a4c4-7f33-4032-8de2-961b16743815", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2220202635.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2220202635.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2220202635.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/58/2024\n2220202635\n28. 10. 2025\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2025:2220202635.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: H.. G. Š., narodený XX. J. XXXX, U., F. XXXX/X,\nzastúpený advokátkou Mgr. Katarínou Ulbrichtovou, so sídlom Bratislava, Jakubovo námestie 9, IČO:\n51 193 302, proti žalovaným: 1/ Z.. J. M., narodený X. H. XXXX, U., Y. XXX/X a 2/ G. M., narodená XX. A.\nXXXX, U., Y. XXX/X, zastúpení advokátkou: JUDr. Zuzana Falisová, so sídlom Banská Bystrica, Horná\n2, IČO: 33 759 626, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom\nsúde Dunajská Streda pod sp. zn. 19C/21/2020, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v\nTrnave z 31. októbra 2023 sp. zn. 24Co/41/2023-1000, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 31. januára 2023 č.k.\n19C/21/2020-955 rozhodol:\nI. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu H.. G. Š., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX,\ntrvalo bytom F. X, XXX XX U., občan SR, a žalovaných v prvom rade Z.. J. M., rod. M., nar. XX. XX.\nXXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, trvalo bytom Y. X, XXX XX U., občan SR, a v druhom rade G. M.,\nrod. I., nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, trvalo bytom Y. X, XXX XX U., občianka SR, k\nnehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. N., Obec N., Okres Dunajská Streda, evidovaným na LV č.\nXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálnym odborom, ako (i) parcela registra „C“\nč. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 624 m2, (ii) parcela registra „C“ č. XXX/X - záhrada\no výmere 1 787 m2, a ako (iii) stavba - rodinný dom so súpisným č. X postavený na pozemku parc. č.\nXXX/X, sa zrušuje.\nII. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. N., Obec N., Okres Dunajská Streda, evidované na LV č.\nXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálnym odborom, ako (i) parcela registra „C“\nč. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 624 m2, (ii) parcela registra „C“ č. XXX/X - záhrada\no výmere 1 787 m2, a ako (iii) stavba - rodinný dom so súpisným č. X postavený na pozemku parc. č.\nXXX/X, sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu H.. G. Š., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo\nXXXXXX/XXXX, trvalo bytom F. X, XXX XX U., občan SR.\nIII. Žalobca je povinný na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa\nv kat. úz. N., Obec N., Okres Dunajská Streda, evidovaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom\nDunajská Streda, Katastrálnym odborom, ako (i) parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a\nnádvorie o výmere 624 m2, (ii) parcela registra „C“ č. XXX/X - záhrada o výmere 1 787 m2, a ako (iii)\nstavba - rodinný dom so súpisným č. X postavený na pozemku parc. č. XXX/X, zaplatiť žalovaným v\nprvom rade a druhom rade spoločne a nerozdielne sumu celkom 102 375,- EUR, a to v lehote do 90\ndní od právoplatnosti rozsudku.\nIV. Znalec Z.. J. Š., ev. č. XXXXXX, má voči žalovaným nárok na znalečné v rozsahu 100 % s tým, že\nžalovaní sú povinní znalečné uhradiť spoločne a nerozdielne.\n\nV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.\nV dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi\nnehnuteľností uvedených vo výroku; spoluvlastnícky podiel žalobcu je 5/8 a spoluvlastnícky podiel\nžalovaných je 3/8. Žalovaní nehnuteľnosti obývajú a užívajú a ich záujmom je pokračovať v ich užívaní\naj naďalej. Žalobca v/na nehnuteľnostiach trávil časť svojho detstva a má záujem nehnuteľnosti prevziať\ndo užívania a založiť si rodinu. Žalobca nemá záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve\nnehnuteľností so žalovanými, pričom stranám sa nepodarilo dohodnúť na spôsobe zrušenia a\nvyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Preto sa domáha, aby podielové\nspoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. Súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k\nnehnuteľnostiam postupoval podľa zásad uvedených v § 142 ods. 1 OZ. Keďže rozdelenie nehnuteľností\nnebolo dobre možné, súd sa zaoberal možnosťou prikázať nehnuteľnosti za primeranú náhradu\njednej zo strán. V konaní obe strany prejavili záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného\nvlastníctva. V tejto súvislosti súd v súlade s § 142 ods. 2 OZ bral do úvahy hľadisko účelného\nvyužitia nehnuteľností, veľkosť spoluvlastníckych podielov a tiež skutočnosť, či tá zo strán, ktorej\nby nehnuteľnosti boli prikázané, je schopná vyplatiť druhej strane vyrovnací podiel v peniazoch.\nŽalovaní sú menšinovými podielovými spoluvlastníkmi a v konaní neprezentovali jediný relevantný\nnávrh vyporiadania spoluvlastníctva. Súd konštatoval, že žalobcovi nemôže byť na ťarchu to, že je\nmladší ako žalovaní, je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a na rozdiel od žalovaných preukázal\nsvoju kredibilitu predložením potvrdenia o dispozibilnom zostatku a možnosti čerpať stavebný úver,\npričom žalovaní vo vyjadrení uviedli, že finančné prostriedky nemajú. Neobstojí ani argument o potrebe\nžalovaných riešiť do budúcnosti svoje bývanie, nakoľko súd mal preukázané, že majú kde bývať, a\nto na adrese vedenej ako adresa trvalého pobytu, titulom vecného bremena v práve doživotného\nbývania a užívania bytu. Naopak žalobca vlastníkom nehnuteľnosti nie je. Vzhľadom na uvedené súd\nprikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Pokiaľ ide o výšku vyrovnacieho podielu,\nžalobca síce predložil znalecký posudok č. 16/2018 z 13. 04. 2018 vypracovaný znalcom Z.. H. W.,\nale nakoľko žalovaní žiadali, aby súd ustanovil znalca s tým, že budú znášať trovy dôkazu, ktorý\nhodnotu nehnuteľností stanovil vo výške 109 000 eur. Žalovaní na pojednávaní dňa 25. 03. 2022\nnavrhli, aby nehnuteľnosti boli ocenené súdom ustanoveným znalcom, s tým, že budú znášať trovy\ntohto dôkazu. Súd návrhu vyhovel, vo veci ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku znalca a\nvýšku vyrovnacieho podielu určil na základe hodnoty stanovenej znaleckým posudkom č. 137/2022 Z..\nJ. Š.. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Vychádzal z\ntoho, že každá zo strán bola v konaní úspešná iba čiastočne. Žalobca pôvodne navrhoval vyporiadanie\nspoluvlastníctva rozdelením nehnuteľností, čo sa ukázalo ako nereálne. Po zmene petitu požadoval\npriznanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, čomu súd vyhovel, avšak pokiaľ ide o výšku\nvyrovnacieho podielu, túto súd žalovaným priznal v približne dvojnásobnej výške oproti návrhu žalobcu.\nPreto v konaní boli čiastočne úspešní i žalovaní. Zároveň pri tomto type konania a rozsudku nemožno\nvyčísliť pomer úspechu jednotlivých strán. Preto súd s poukazom na § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna\nzo strán nemá nárok na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 31. októbra\n2023 sp. zn. 24Co/41/2023-1000 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. o náhrade trov\nkonania potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd\nrozhodnutie potvrdil ako vo výroku vecne správne podľa § 387 CSP. Pri svojom rozhodnutí opierajúc\nsa o argumentáciu Ústavného súdu ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 262/2020 zo dňa 10. 11. 2020, IV. ÚS\n404/2022 zo dňa 05. 04. 2022, v stanovisku pléna PL. ÚS-st. 59/23 zo dňa 13. 09. 2023, Ústavného\nsúdu SR v náleze sp. zn. III. ÚS 138/22 z 23. 06. 2022, v uznesení sp. zn. II. ÚS 43/2023 zo dňa 25.\n01. 2023 vyslovil, že ak súd vyhovie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a rozhoduje ďalej o spôsobe\njeho vyporiadania, príp. schváli zmier, je na procesný úspech strán, majúcich v konaní s povahou iudici\nduplicis totožné postavenie žalobcu i žalovaného, treba pozerať ako na čiastočný (rovnaký) a zásadne\nnepriznať náhradu trov žiadnej zo strán podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, s výnimkou\nak konkrétne okolnosti veci výnimočne odôvodňujú priznanie náhrady trov jednej zo strán, pričom\ndôvodmi súcimi osobitného zreteľa môže byť napr. obštrukčné chovanie spoluvlastníka, nezáujem o\nkonštruktívne vyriešenie veci alebo šikanózny výkon práva. Vzhľadom na uvedené preto nemožno\nuzavrieť, že žalobca mal v konaní plný úspech. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že súdne konanie\nzapríčinili žalovaní obštrukčným, protizákonným konaním, takéto konanie výslovne nešpecifikoval a\nnekonkretizoval. I keď žalobca považuje za obštrukčné správanie skutočnosť, že žalovaní neprejavili\nzáujem o ním ponúkané varianty riešenia sporu, je potrebné zdôrazniť (ako to už vyplýva z vyššie\nuvedeného), že je slobodnou vôľou žalovaných neuzavrieť navrhovanú dohodu, príp. nepristúpiť\n\nna ponúkané varianty. Procesná obrana žalovaných (po prevzatí právneho zastúpenia) spočívala v\ntom, že majú záujem vyriešiť podielové spoluvlastníctvo a to reálnym rozdelením a v tej súvislosti\nnavrhovali ustanoviť znalca na reálne rozdelenie. K tomuto súd uviedol, že obrana žalovaných nemohla\nspôsobiť obštrukčné správanie, pretože súd je viazaný hierarchickou zákonnou postupnosťou pri ktorej\nrozdelenie spoločnej veci predchádza prikázaniu spoločnej veci do výlučného vlastníctva jednému z\npôvodných vlastníkov a zistenie tejto skutkovej otázky bolo potrebné pre hmotnoprávne posúdenie. Ani\nprocesná obrana neviedla k obštrukčnému správaniu žalovaných, keď súd rozhodol po tom, ako mal\nk dispozícii znalecký posudok k určeniu všeobecnej ceny dotknutých nehnuteľností. Taktiež potreba\nznaleckého dokazovania na základe návrhu žalovaných bola opodstatnená, pretože súd zo záverov\nznaleckého posudku vychádzal pri určení výšky vyrovnacieho podielu, teda žalovanými navrhovaný\nznalecký posudok predstavoval pre súd spoľahlivý podklad pre svoje rozhodnutie. Vychádzajúc z vyššie\nuvedeného odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaných nedošlo k zneužitiu ich práva, k\nobštrukčnému správaniu, k nezáujmu o konštruktívne vyriešenie sporu ako takého a ani neuplatňovali\nšikanózny výkon práva. Vzhľadom na to neboli splnené podmienky pre úvahu súdu, aby žalovaní boli\nvýnimočne zaviazaní zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi. Odvolací súd sa zaoberal tiež odvolacou\nnámietkou žalobcu, že nemal možnosť pred súdom sa vyjadriť k nepriznaniu trov konania žiadnej zo\nstrán. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak ako mu to ust. § 255 ods. 2 CSP umožňuje.\nOdvolací súd nezistil porušenie procesnoprávnych predpisov upravujúcich postup pri rozhodovaní o\nnáhrade trov konania. Odvolací súd preto považoval za spravodlivé, aby podľa § 255 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku každá zo strán, ktoré mali v konaní čiastočný (rovnaký) úspech, znášala svoje trovy\nsama a nebola zaviazaná na úhradu trov protistrane. V danej veci by sa naopak javilo nespravodlivým,\naby žalovaní, ako rovnocenní spoluvlastníci, ktorí sa iba prirodzene v ich pozícii snažili o pre nich\nnajvýhodnejší výsledok vyporiadania spoluvlastníctva, boli zaťažení náhradou trov konania žalobcovi,\nktorý realizoval svoje právo nezotrvať v spoluvlastníctve. O náhrade trov odvolacieho konania súd\nrozhodol tiež podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a nakoľko boli úspešní žalovaní pasívni\na trovy im preto nevznikli, odvolací súd im žiadne nepriznal.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie (ďalej aj „dovolateľ“). Uviedol, že v\nrozhodnutí odvolacieho súdu došlo k vade konania podľa § 420 písm. f) CSP. Namietal, že odôvodnenie\nodvolacieho súdu je nepreskúmateľné, keď sa súd nedostatočne vysporiadal s odvolacou otázkou\nporušenia jeho práva vyjadriť sa k zámeru súdu nepriznať mu náhradu trov konania. Tiež samotná\nargumentácia súdu, ktorou dospel k nepriznaniu trov konania obom stranám sporu je podľa dovolateľa\nnezrozumiteľná a odporuje si, pokiaľ na jednej strane súd tvrdí, že každá strana bola čiastočne úspešná\na následne, že v predmetnom spore nemožno vyčísliť pomer úspechu jednotlivých strán. Súdy sa tiež\nnezaoberali otázkou, či je spravodlivé, aby dovolateľ znášal trovy konania sám a mali za to, že bol v\nspore úspešný na 100 %.\n4. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7.\nPodľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\n\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chýb vymenovaných v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Dovolateľ vyvodzoval vady konania z § 420 písm. f) CSP a v tejto súvislosti namietal nedostatočné\nodôvodnenie a porušenie práva vyjadriť sa k záveru súdu o nepriznaní trov konania stranám sporu.\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n12.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n12.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n12.3. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, /ďalej aj „ústavný súd“/ sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n13. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania rozhodnutiu pre existenciu vady\nv zmysle § 420 písm. f) CSP konštatoval dovolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach (sp.\nzn. 1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017 a\niné). Rovnako sa k tejto otázke vyjadril aj ústavný súd v uznesení zo 17. septembra 2019 č. k. I.\nÚS 387/2019-26 a v uznesení z 15. augusta 2018 sp. zn. I. ÚS 275/2018 (rozhodnutie č. 74/2018\npublikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2018, s. 1270).\n13.1. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou\nsúčasťou civilného sporového konania a všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl.\n46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné\nprávo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy),\nurčuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v CSP (§ 255 a nasl.). Procesné predpisy,\n\nktoré upravujú rozhodovanie o náhrade trov konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným\nobsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.\n14. Dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie a nesprávnosť záveru súdov v otázke náhrady trov,\ndovolací súd preto zisťoval, či svojím postupom porušili jeho právo na súdnu ochranu. V sporovom\nkonaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§\n255 CSP) a zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Len výnimočne nemusí súd\núspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania (§ 257 CSP). Uvedené zásady nie sú vylúčené\nani v sporovom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj za zohľadnenia\njeho špecifík, v ktorom konaní nie sú súdy viazané návrhmi strán a každý zo spoluvlastníkov môže\nprezentovať svoju predstavu o tom, ako má byť spoluvlastníctvo vyporiadané. Stranám dokonca nič\nnebráni v tom, aby argumentovali smerom k tomu, že nie je dôvod na zrušenie spoluvlastníctva, či\nuž z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo z dôvodu, že\nspoluvlastnícke podiely nie sú v takých podieloch, ako tvrdí iný spoluvlastník. Miera sporu strán v takomto\nkonaní môže byť rôzna a nemožno ju stotožniť len s rozdielnou predstavou strán o tom, ako má byť\nspoluvlastníctvo vyporiadané. Podstatné pre rozhodnutie o náhrade trov konania aj v spore o zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva je postoj strán sporu, osobitne žalovanej, napr. či bola aktívna\nalebo pasívna, či spochybňovala tvrdenia žalobcov, atď. Aj v danom prípade rozhodnutie o náhrade\ntrov konania musí byť v súlade s priebehom konkrétneho konania (obdobne nález ústavného súdu sp.\nzn. III. ÚS 138/2022 z 23. júna 2022, na ktorý poukázal aj odvolací súd pri svojom rozhodnutí).\n15. Dovolací súd v danom prípade nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu pri výklade\npríslušných právnych noriem (§ 255 CSP) v rozpore s ich účelom a zmyslom, ktoré by odôvodňovali\nzáver, žeby išlo o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. odôvodnenie rozhodnutia\nby bolo zmätočné a preto by porušil právo žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že konanie pred súdom\nprvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho\nsúdu s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu\n(viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Zohľadňujúc,\nže na rozhodnutie o náhrade trov konania je potrebné uplatňovať rovnaké kvalitatívne kritériá ako na\nodôvodnenie meritórneho rozhodnutia súdu, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s\nodôvodnením dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu\nvšetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP.\n15.1. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 28.) vyplýva, že mal za to, že v konaní boli\nčiastočne úspešní žalobca i žalovaní, keď žalobca pôvodne navrhoval vyporiadanie spoluvlastníctva,\nčomu súd vyhovel, avšak výšku vyrovnacieho podielu žalovaným priznal v približne dvojnásobnej výške\noproti návrhu žalobcu. Zároveň podotkol, že pri tomto type konania nemožno vyčísliť pomer úspechu\njednotlivých strán a preto podľa § 255 ods. 2 CSP stranám náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd\nvychádzajúc z rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež z rozhodnutí Ústavného súdu ČR a Ústavného\nsúdu SR (bod 13. až 16.) uviedol, že ak súd vyhovie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a rozhoduje\nďalej o spôsobe jeho vyporiadania, t.j. v konaní s povahou iudici duplicis, je potrebné na procesný úspech\nstrán pozerať ako na čiastočný (rovnaký) a zásadne nepriznať náhradu trov žiadnej zo strán podľa § 255\nods. 2 CSP s výnimkou, ak konkrétne okolnosti veci výnimočne odôvodňujú priznanie náhrady trov jednej\nzo strán, pričom dôvodmi súcimi osobitného zreteľa môže byť napr. obštrukčné chovanie spoluvlastníka,\nnezáujem o konštruktívne vyriešenie veci alebo šikanózny výkon práva. Žalobca výslovne nešpecifikoval\na nekonkretizoval, akým obštrukčným a protizákonným konaním žalovaní zapríčinili súdne konanie. To,\nže žalovaní neprejavili záujem o ním ponúkané varianty riešenia sporu, je slobodnou vôľou žalovaných\nneuzavrieť navrhovanú dohodu, príp. nepristúpiť na ponúkané varianty. Procesná obrana žalovaných\npritom smerovala k tomu, že majú záujem vyriešiť podielové spoluvlastníctvo a v tej súvislosti navrhovali\nustanoviť znalca, pričom potreba znaleckého dokazovania bola opodstatnená, nakoľko súd zo záverov\nznaleckého posudku vychádzal pri určení výšky vyrovnacieho podielu. Vzhľadom na to neboli splnené\npodmienky pre úvahu súdu, aby žalovaní boli výnimočne zaviazaní zaplatiť náhradu trov konania\nžalobcovi. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť pred súdom sa vyjadriť k nepriznaniu trov konania\nžiadnej zo strán, odvolací súd uviedol, že súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP ako mu to zákon\numožňuje a nezistil porušenie procesnoprávnych predpisov upravujúcich postup pri rozhodovaní o\nnáhrade trov konania.\n15.2. Z uvedeného je tak zrejmé, že odvolací súd pre nepriznanie náhrady trov konania vychádzajúc z\n§ 255 ods. 2 CSP považoval priznanie čiastočného úspechu stranám v spore s ohľadom na predmet\n\nkonania - s povahou iudici duplicis (vychádzajúc z vyššie uvedenej judikatúry Ústavného súdu SR\na ČR), nakoľko by sa javilo nespravodlivým, aby žalovaní, ako rovnocenní spoluvlastníci, ktorí sa\nsnažili o pre nich najvýhodnejší výsledok vyporiadania spoluvlastníctva, boli zaťažení náhradou trov\nkonania žalobcovi. Zároveň nezistil také okolnosti, ktoré by výnimočne odôvodňovali priznanie náhrady\ntrov konania žalobcovi (ani žalovaným). Poukázal v tejto súvislosti na to, že žalovaní boli v konaní na\npodporu svojho názoru aktívni a v tomto smere sa procesne bránili aj návrhom na ustanovenie znalca za\núčelom vypracovania znaleckého posudku. Odvolací súd podotkol, že pokiaľ žalovaní neprejavili záujem\no ním ponúkané varianty riešenia sporu pred podaním návrhu, nemožno takéto správanie považovať za\nobštrukčné či šikanózne. Oba súdy nižšej inštancie zhodne považovali v danom prípade za spravodlivé\naplikovať zásadu zodpovednosti za výsledok podľa § 255 CSP (ktorá predchádza zásade uvedenej v\n§ 257 CSP), pričom vychádzali z toho, že ide o špecifický predmet konania, pri ktorom je spravodlivé\nvysloviť čiastočný úspech strán sporu a následne vychádzajúc z § 255 ods. 2 stranám sporu náhradu trov\nkonania nepriznať. Zároveň odvolací súd dostatočne zisťoval, či existovali také obštrukčné a šikanózne\nokolnosti zo strany žalovaných, ktoré by umožňovali žalobcovi priznať náhradu trov konania.\n15.3. Pokiaľ žalobca namietal, že odvolací súd sa nevyjadril k zámeru nepriznať mu náhradu trov\nkonania, aj k uvedenému sa dostatočne vyjadril odvolací súd (v bode 20.) keď uviedol, že súd prvej\ninštancie rozhodol o trovách konania tak, ako mu umožňuje ust. § 255 ods. 2 CSP a preto nezistil\nporušenie procesných predpisov upravujúcich postup pri rozhodovaní o trovách konania. Najvyšší súd\nv tejto súvislosti dodáva, že pokiaľ mal dovolateľ na mysli, že súd nevyjadril svoj predbežný právny\nnázor k rozhodnutiu o trovách konania, ten podľa § 181 ods. 2 CSP je povinný sa vyjadriť len k veci\nsamej. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne\nodôvodnené. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno považovať\nto, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho\nneodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.\n16. Pre úplnosť dovolací súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne\nprávne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva\naj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia\n(napr. I. ÚS 188/06).\n17. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd môže len konštatovať, že procesný postup odvolacieho\nsúdu, ktorý konal v zmysle ustanovení a zásad CSP, nemožno považovať za porušenie práva\nžalobcu na spravodlivý proces. Žalobca tak neopodstatnene namietal, že odvolací súd nesprávnym\nprocesným postupom, resp. nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia znemožnil uskutočňovať\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420\npísm. f) CSP). Dovolací súd považoval podané dovolanie žalobcu namietajúce zmätočnostnú vadu podľa\n§ 420 písm. f) CSP za nedôvodné a preto ho postupom podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.\n18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Co/41/2023", "guid": "8581784b-7d0c-429a-b08c-4dd339a73d99:07b3eef7-11e3-49cc-b20f-411f045cbc19", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}