{"guid": "276af4d7-5252-4bae-9fc5-0a7f8e368f37:33825d02-af1d-4d3f-a507-1d7a7de11724", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2121011108.1", "spisova_znacka": "3Tdo/39/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/39/2025 z 19. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. novembra 2025, sp. zn. 3Tdo/39/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:2121011108.1", "identifikacne_cislo": "2121011108", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petr Kaňa", "sudca_id": 466, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petr-kana-466", "datum_vydania": "2025-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 508/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:e7ab154a-d6e1-4a61-8918-1f01b43a6484", "datum": "2026-09-08", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-200.odsek-1", "nazov": "§ 200 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-200.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-200.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 200 ods. 2 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-200.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-200.odsek-3", "nazov": "§ 200 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-200.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-1", "nazov": "§ 189 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-189"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 189 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-189"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-9", "nazov": "§ 2 ods. 9 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-10", "nazov": "§ 2 ods. 10 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "nazov": "§ 2 ods. 12 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-168.odsek-1", "nazov": "§ 168 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-168.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "nazov": "§ 272 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-3", "nazov": "§ 371 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-200", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-189", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-168", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-272", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33825d02-af1d-4d3f-a507-1d7a7de11724", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2121011108.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2121011108.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2121011108.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/39/2025\n2121011108\n19. 11. 2025\nJUDr. Petr Kaňa\nECLI:SK:NSSR:2025:2121011108.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Šutku a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom 19.\nnovembra 2025 v Bratislave, v trestnej veci obvineného E. R. pre obzvlášť závažný zločin sexuálneho\nnásilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného proti\nuzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 7. mája 2024, sp. zn. 3To/98/2023, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku sa dovolanie obvineného E. R. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Trnava (ďalej tiež „súd I. stupňa\") rozsudkom zo 7. februára 2023, sp. zn. 9Tk/1/2021 uznal\nobvineného E. R. za vinného pre obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods.\n2 písm. d), ods. 3 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom vydierania\npodľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\n1/ od presne nezisteného času v mesiaci apríl 2019 až do dňa 03.05.2019 na cele číslo XX sektoru G\noddelenia výkonu väzby Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby A., G. XX/XXX,\nA., sa poškodenému S. W., v tom čase vo výkone väzby, opakovane vysmieval, na tohto pľul, urážal ho,\nže je jeho „kurvička\" a jeho „pes\" pričom opakovanými silnými fackami, údermi do temena hlavy a pliec,\nkopaním do nôh, údermi päsťou do rebier, zahasením cigarety na jeho ramene a iným fyzickým násilím,\ntohto opakovane a pred najmenej dvoma ďalšími osobami donútil predviesť striptíz, počas ktorého\nmusel tancovať s postupným vyzliekaním sa a pohybovať sa podľa pokynov obžalovaného, tiež donútil\npoškodeného, napriek jeho opakovanému odporu, aby si strčil rukoväť od metly do análneho otvoru,\na tiež aj strúčik cesnaku, ktorý si následne musel poškodený na pokyn obžalovaného prstom zatlačiť\nhlbšie do análneho otvoru, a tiež vo večerných hodinách donútil poškodeného sadnúť si na toaletu, dal\nmu svoj pohlavný úd pred jeho ústa a donútil ho orálne ho uspokojiť, pričom toto konanie u poškodeného\ndňa 03.05.2019 viedlo k samovražednému pokusu porezaním ľavého zápästia, kde následne po\nchirurgickom ošetrení tohto poranenia bol poškodený s diagnózou Adaptačnej poruchy hospitalizovaný v\nobdobí odo dňa 03.05.2019 do dňa 13.05.2019 na Psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených a\nodsúdených v Trenčíne, pričom takto prežitý psychický nátlak, fyzické útoky, vyhrážanie sa a ponižovanie\nzo strany obžalovaného viedli u poškodeného k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy (M E a\nadaptačnej poruchy (M E ktoré u poškodeného S. W. trvali od prežitia uvedených udalostí, teda najmenej\nodo dňa 03.05.2019 a pretrvávali aj dňa 17.01.2021, kedy bol poškodený vyšetrený znalcom z odboru\nZdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, a následkom ktorých je narušený obvyklý\nspôsob života poškodeného opakovaným prežívaním traumy v dotieravých spomienkach (spätné\nzáblesky, flash-backy), v snoch, vyhýbaním sa situáciám pripomínajúcich traumu, pocitom ohrozenia,\nznížením jeho sebavedomia, pocitom hanby a viny;\n2/ od presne nezisteného času v mesiaci apríl 2019 až do dňa 03.05.2019 na cele číslo XX sektoru\nG oddelenia výkonu väzby Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby A., G.\n\nXX/XXX, A., sa poškodenému S. W., v tom čase vo výkone väzby, opakovane vysmieval, na tohto\npľul, urážal ho, že je jeho „kurvička\" a jeho „pes\", pričom opakovanými silnými fackami, údermi do\ntemena hlavy a pliec, kopaním do nôh, údermi päsťou do rebier, zahasením cigarety na jeho ramene\na iným fyzickým násilím, tohto opakovane za seba takýmto násilím a konaním nútil šiť topánky, tiež\nnútil poškodeného vylízať obžalovaným predtým použitú a znečistenú misu toalety, zakazoval mu chodiť\nna vychádzky, aby takéto konanie nenahlásil referentom ústavu a tiež po vykonaní veľkej potreby\nobvineným donútil poškodeného zjesť jeho výkaly, pričom toto konanie u poškodeného dňa 03.05.2019\nviedlo k samovražednému pokusu porezaním ľavého zápästia, kde následne po chirurgickom ošetrení\ntohto poranenia bol poškodený s diagnózou Adaptačnej poruchy hospitalizovaný v období odo dňa\n03.05.2019 do dňa 13.05.2019 na Psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených\nv Trenčíne, pričom takto prežitý psychický nátlak, fyzické útoky, vyhrážanie sa a ponižovanie zo strany\nobžalovaného viedli u poškodeného k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy (M E a adaptačnej\nporuchy (M E ktoré u poškodeného S. W. trvali od prežitia uvedených udalostí, teda najmenej odo\ndňa 03.05.2019 a pretrvávali aj dňa 17.01.2021, kedy bol poškodený vyšetrený znalcom z odboru\nZdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, a následkom ktorých je narušený obvyklý\nspôsob života poškodeného opakovaným prežívaním traumy v dotieravých spomienkach (spätné\nzáblesky, flash-backy), v snoch, vyhýbaním sa situáciám pripomínajúcich traumu, pocitom ohrozenia,\nznížením jeho sebavedomia, pocitom hanby a viny.\nZa to mu súd I. stupňa uložil podľa § 200 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m)\nTrestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona\nnepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods.\n3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom\nstráženia.\nPodľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1\nTrestného zákona súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 rokov.\nKrajský súd v Trnave (ďalej tiež „odvolací súd\") uznesením zo 7. mája 2024, sp. zn. 3To/98/2023 (ďalej\ntiež ,,napadnuté rozhodnutie\") podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol.\n* * *\nProti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 7. mája 2024, sp. zn. 3To/98/2023 podal dovolanie\nobvinený E.Q. (ďalej tiež „obvinený\") prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Pavla Gráčika z dôvodu\nuvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nPodľa názoru obvineného k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku (zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu) došlo tým, že odvolací súd napadnuté\nuznesenie nedostatočne a arbitrárne odôvodnil vo vzťahu k použiteľnosti výpovedí svedkov z hlavného\npojednávania - H., E. a T., k návrhu na doplnenie dokazovania prostredníctvom výsluchu svedka\nM., k námietke týkajúcej sa skutkovej vety a k neakceptovaniu návrhu na doplnenie dokazovania\nprostredníctvom výsluchu svedkov H. a F..\nSúd I. stupňa nekriticky použil výpovede H., E. a T. z prípravného konania tak, aby dokázal odôvodniť\nrozhodnutie o vine a treste obvineného. Poškodený potvrdil, že títo svedkovia boli prítomní pri konaní\nobvineného, avšak konanie obvineného na hlavnom pojednávaní nepotvrdili. Trestný poriadok v §\n264 umožňuje využiť výpoveď svedkov z prípravného konania, ale explicitne neprikazuje súdu využiť\npredchádzajúcu výpoveď, ak boli rozpory logicky a konzistentne vysvetlené. Svedkovia s odkazom na\nrelevantné okolnosti odôvodnili odchýlky od svojich predošlých výpovedí. Úvaha odvolacieho súdu, že\nvýpovede svedkov v spojení s usvedčujúcou výpoveďou poškodeného predstavujú ucelený, nenarušený\npohľad na priebeh udalostí, nedáva podľa obvineného odpoveď na to, prečo aj napriek odstráneniu\nrozporov vo výpovediach, bolo nevyhnutné prihliadať na skoršie výpovede.\nSvedok H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že výpoveď v prípravnom konaní podpísal, ale jej obsah\nnezodpovedal jeho výpovedi. Odôvodnenie odvolacieho súdu, že svedok priznal pravosť svojich\npodpisov a nepamätal si, že by mu boli kladené otázky obhajkyňou obvineného, nie je podľa obvineného\nnáležitým vysvetlením, prečo sa priklonil k výpovedi svedka z prípravného konania. Naproti tomu svedok\n\nH. zložil na hlavnom pojednávaní prísahu, čo je tiež významná skutočnosť. V tejto súvislosti obvinený\nzastáva názor, že nemožno vyhodnotiť pravdivosť svedeckej výpovede len na tom základe, že potvrdzuje\nverziu skutku popísanú v obžalobe, a taktiež nie je ani zrejmé ako sa odvolací súd vysporiadal s\nvýpoveďou svedka E.. Problematická je už skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní bola čítaná výpoveď\nspred vznesenia obvinenia. Predmetný svedok obvineného vyviňuje a odvolací súd nevysvetľuje prečo\npri hodnotení dokazovania neprihliadal na výpoveď tohto svedka, ale naopak uviedol, že svedecké\nvýpovede tvoria ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku. V odvolaní obvinený poukázal\naj na výpoveď svedka U., ktorému poškodený povedal, že sa pokúsil o samovraždu z dôvodu „že sa\nbojí kázeňáku, a preto to musí na niekoho povedať\". V obdobných intenciách vypovedal aj svedok T., a\nto tak, že poškodený „robil intrigy a celé to hodil na obžalovaného, a kvôli tomu sa aj dorezal\". Zároveň\nsvedok M. vypovedal, že už od začiatku boli snahy o ovplyvňovanie a manipulovanie s vecou v kontexte\nnávodu na krivú výpoveď na obvineného v súvislosti so skutkom samovražedného pokusu porezaním\nsi zápästia poškodeným. Súd I. stupňa ani odvolací súd nedali odpoveď na vytýkané skutočnosti,\nktoré by boli plne konzistentné s vysvetlením svedka H. vo vzťahu k jeho vysvetleniu rozporov z\nprípravného konania. V tejto súvislosti obvinený namietal, že nemožno poukazovať ani na spontánnosť\nvýpovedí svedkov v prípravnom konaní, keďže tieto boli iba čítané zo zápisnice. Odvolací súd len stroho\nskonštatoval, že neobstála obhajoba obvineného ohľadom údajnej snahy Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, či orgánov činných v trestnom konaní, avšak neuvádza prečo neobstála. Obvinený poukázal na\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Makeyan a spol. v. Arménsko z 5. decembra\n2019, podľa ktorého by súd mal prikladať väčšiu váhu výpovedi svedka, ktorú poskytol v konaní pred\nsúdom, než obsahu zápisnice z jeho výpovede z prípravného konania za predpokladu, že neexistujú\nvážne dôvody pre iný záver.\nSúčasne namietal aj znalecké dokazovanie, keďže znalkyňa Mgr. D. E. vo svojej výpovedi explicitne\npripustila, že psychické problémy poškodeného, ktoré mali vzniknúť v dôsledku trestných činov\nspáchaných obvineným, mohli byť spôsobené aj jeho celkovou nepriaznivou sociálnou situáciou.\nZároveň MUDr. C. R. nepredložila jednoznačné závery. Vzhľadom na uvedené bolo dôvodné a\nrelevantné výsluch svedka M. vnímať v kontexte tvrdeného záveru znalkyne Mgr. D. E. a brať na zreteľ\npriamu interakciu tohto svedka s poškodeným. Výpoveď tohto svedka mohla výrazne objasniť vnútorné\nrozpoloženie poškodeného v čase páchania skutku, čo mohlo byť významné pri hodnotení svedka, a to\nnajmä vzhľadom na svedectvá, podľa ktorých mohla byť výpoveď poškodeného tendenčná a účelová.\nOdvolací súd tak pochybil, keď sa nezaoberal argumentáciou týkajúcou sa nevyhnutnosti vypočutia\nsvedka M..\nVo vzťahu k trestnému činu vydierania absentuje v skutkovej vete špecifikovanie donútenia vo vzťahu „k\nvylízaniu toaletnej misy, zákazu chodenia na vychádzky a jedeniu výkalov\". Odvolací súd sa namiesto\nvysporiadania s týmto argumentom zbavil svojej povinnosti jednoduchým odkazom na faktické znenie\nskutkovej vety.\nOdvolací súd neakceptoval návrh na doplnenie dokazovania prostredníctvom výsluchu M. H. a S.\nF., ktorým mal poškodený povedať, že si obvinenia v prejednávanej veci vymyslel. V napadnutom\nuznesení odvolací súd odmietol vykonať dokazovanie z dôvodu, že v konaní bolo zabezpečené\ndostatočné množstvo dôkazov, ide o nepriamych svedkov a návrh na ich vypočutie mohol byť podaný\nskôr. V tejto súvislosti obvinený zastáva názor, že v trestnom konaní neplatí koncentračný princíp\na s odkazom na § 240 ods. 3 Trestného poriadku uviedol, že z povahy veci o týchto svedkoch\nnevedel a nemohol vedieť v čase, keď mu bola doručovaná obžaloba. Ani kvantita predtým vykonaných\ndôkazov nemôže sama osebe odôvodňovať nepotrebnosť ďalšieho dokazovania, ak ďalšie dôkazy môžu\nspochybniť konzistentnosť predtým vykonaných dôkazov, čo bolo v predmetnej veci pravdepodobné,\nkeďže svedkovia mohli potvrdiť, že si poškodený obvinenie vymyslel. Vzhľadom na takýto postoj\nodvolacieho súdu sa javí, ako keby sa odvolací súd bál vydať cestou tohto dokazovania z dôvodu, že\nby to mohlo vážne narušiť už ním vopred vytvorenú, ničím nenarušenú reťaz usvedčujúcich dôkazov.\nNavrhol preto, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku porušenie\nzákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera, aby podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku\nzrušil uznesenie odvolacieho súdu a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal odvolaciemu súdu,\naby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\n* * *\n\nProkurátor Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej tiež ,,prokurátor\") v písomnom vyjadrení k dovolaniu\npoukázal na konštantnú judikatúru, podľa ktorej sa právo na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného\na jeho obhajcu, a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na\nuplatnenie každého obhajovacieho práva. Prípadné porušenie len niektorého z nich nezakladá dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Obvineným namietanú nepreskúmateľnosť\nnapadnutého uznesenia odvolacieho súdu nemožno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Vyslovil názor, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia najmä v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba\nna tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd I.\nstupňa riadne odôvodnil z akého dôvodu sa pri svojom rozhodnutí oprel o výpovede svedkov H., E. a\nT. z prípravného konania a z akého dôvodu zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka\nM., pričom s touto argumentáciou sa odvolací súd zaoberal, rovnako ako aj s odmietnutím návrhu na\ndoplnenie dokazovania výsluchom svedkov H. a F..\nJe tiež toho názoru, že za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej\núvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení\npovinnosti podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Trestného\nporiadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu podľa § 2 ods. 12 Trestného\nporiadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími\ndôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\nodporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkovým stavom podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych\notázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.\nNa základe uvedeného vyslovil presvedčenie, že nebol naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku a navrhol preto, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\ndovolanie obvineného odmietol.\n* * *\nObvinený v replike k vyjadreniu prokurátora uviedol, že pri aplikácii dovolacieho dôvodu podľa §\n371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je dovolací súd povinný preskúmať so zreteľom na čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nsíce nie správnosť zisteného skutkového stavu, ale určite správnosť odôvodnenia rozhodnutí súdov\nnižších stupňov z hľadiska obhajobného atribútu spravodlivého procesu spočívajúceho vo vyhodnotení\ndovolacím súdom, či sa skôr konajúce súdy spoľahlivo a nearbitrárne vyrovnali v odôvodnení svojich\nrozhodnutí s otázkami podstatnými pre rozhodnutie, v tomto prípade v otázke viny obvineného. V\nostatnom zotrval na dovolaní.\n* * *\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej tiež „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\")\nprimárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti\nprípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373\nods. 1 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom\nstanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde na to určenom (§ 370 ods. 3 Trestného\nporiadku), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),\na že boli splnené podmienky uvedené v § 372 ods. 1 Trestného poriadku.\nNajvyšší súd pripomína, že v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je ako dovolací súd viazaný\ndovolacími dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb\nvytýkaných napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného\nporiadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného\nporiadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty\nuplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného\n\nporiadku (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 120/2012).\nPoznamenáva tiež, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného\nkonania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a\npreto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého\nrozhodnutia súdu.\nS ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené\nnávrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v\nmene obvineného, najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu\ndodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhua v ňom špecifikovaných dôvodov dovolania (§\n385 Trestného poriadku).\n* * *\nDovolací súd posudzujúc dovolanie obvineného v uvedených intenciách konštatuje, že obvinený v ňom\nuplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený namietal\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu vzhľadom na nevysporiadanie sa\ns obhajobnými argumentmi, odvolacími námietkami a odmietnutím návrhov na doplnenie dokazovania.\nNásledne žiada, aby dovolací súd preskúmal, či sú tvrdenia v odôvodnení napadnutého uznesenia\nlogické a konzistentné vo vzťahu k uplatnenej odvolacej argumentácii, a to v kontexte zachovania práva\nna obhajobu.\nNajvyšší súd poznamenáva, že jednou zo základných zásad trestného konania je zásada práva na\nobhajobu, vyjadrená v § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods.\n3 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 6 ods. 3\npísm. b), písm. c), písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a patrí k základným\natribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej\nstrane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov\na práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je\ndôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Tento dovolací dôvod možno\núspešne uplatňovať len vtedy, ak právo na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom.\nPrávo na obhajobu vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a\nzáujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného\nvýkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jeho legislatívne vyjadrenie a reálne\nzabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale\nvo svojej podstate jeho realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa\nvedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv\njednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy. Právo na obhajobu sa zaručuje ako základné\nprávo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv\na slobôd a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými\nzáujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.\nJudikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného (aj\nprostredníctvom obhajcu), a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na\nuplatnenie jednotlivého obhajovacieho práva. Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení (napr. viď\n§ 34 a nasl. pokiaľ ide o obvineného, resp. § 44 a nasl. pokiaľ ide o obhajcu a pod.), ktoré upravujú\njednotlivé čiastkové práva na obhajobu, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania.\nPrípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom negatívne neprejaví na\npostavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Napokon, aj zo samotného gramatického znenia naposledy označeného\nustanovenia Trestného poriadku vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je\nspôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä (hoci nie len)\n\nporušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa § 37 Trestného poriadku, ktoré by mohlo mať konkrétny\nvplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej\npovahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú\nteda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných\nsúvislostiach.\nV spojitosti s právom na obhajobu je potrebné vnímať aj právo strany na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia spočíva v troch nasledujúcich a\nvzájomne sa doplňujúcich rovinách:\na) je korelátom práva účastníka konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na tieto dostal\nod súdu náležitú odpoveď,\nb) predstavuje jednu zo záruk, že „výkon spravodlivosti\" (justice in procedural effect, resp. justice in\naction) nie je arbitrárny (svojvoľný), nepriehľadný a že rozhodovanie verejnej moci je kontrolované\nverejnosťou,\nc) vytvára predpoklad pre účinné uplatnenie opravných prostriedkov, ktoré má strana k dispozícii.\nNapriek nespornému významu vyššie rozvedeného práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nnejde o právo absolútne. Povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie nemožno interpretovať v tom\nzmysle, že by zahŕňalo právo na podrobnú odpoveď na každý argument strany konania (rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva Van de Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, resp. Ruiz Torija\nv. Španielsko z 9. decembra 1994). Podstatou práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je\nteda povinnosť súdu vyhodnotiť a v odôvodnení rozhodnutia zareagovať na hlavné námietky účastníka\nkonania (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Donadze v. Gruzínsko zo 7. marca 2006) a\nriadne posúdiť tvrdenia, argumenty a dôkazy predložené stranou konania (opätovne viď napr. Van de\nHurk v. Holandsko). Na podklade takéhoto postupu súdu je následne možné kvalifikovaným spôsobom\nposúdiť, či bolo konanie ako celok spravodlivé. Mlčanie odvolacieho súdu ohľadom zákonnosti\nodmietnutia vykonania dôkazov navrhnutých obvineným odporuje myšlienke spravodlivého procesu\n(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Krasulya v. Rusko z 22. februára 2007).\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania\nna dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07),\nt. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument\núčastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné\nskutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.\nZásadné pochybenia vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku súdu I. stupňa a uznesenia odvolacieho súdu v\nzmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku najvyšší súd nezistil. Rozhodnutia súdov oboch inštancií dávajú\ndostatočné a výstižné odpovede na otázky, ktoré bolo potrebné riešiť, pričom je potrebné pripomenúť,\nže odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa a uznesenia odvolacieho súdu tvoria jeden celok.\nSúčasťou práva na spravodlivý proces, ako už bolo vyššie zmienené, je aj právo na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia však neznamená, že strana konania\nmusí na každý jej argument dostať podrobnú odpoveď. V danom prípade sa súdy v základnom konaní\njasne a zrozumiteľne vyjadrili k relevantným právnym a skutkovým otázkam.\nPodstatná časť dovolacej argumentácie obvineného smeruje proti tomu, že súd I. stupňa použil\nvýpovede svedkov H., E. a T. z prípravného konania napriek tomu, že títo svedkovia sa v konaní pred\nsúdom od týchto výpovedí odchýlili. Vo vzťahu k tomuto argumentu potom obvinený namietal aj to, že\nuznesenie odvolacieho súdu nedáva odpoveď na to, prečo za situácie, keď rozpory medzi výpoveďami\nz prípravného konania a konania pred súdom boli odstránené, bolo nevyhnutné prihliadnuť na skoršie\nvýpovede.\n\nSúd I. stupňa, ako aj odvolací súd dostatočne odôvodnili, prečo pri rozhodovaní použili výpovede\nsvedkov z prípravného konania, a nie výpovede z konania pred súdom. Súd I. stupňa v odseku 35\naž 45 (rozsudku) jasne vysvetľuje, že verzii, ktorú títo svedkovia vypovedali v konaní pred súdom\nneuveril a z akého dôvodu. Následne odvolací súd (na str. 9 uznesenia) uvádza, že: „Okresný súd v\nodôvodnení svojho rozhodnutia v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov náležite a logicky\nzdôvodnil, prečo označené výpovede z prípravného konania vzhľadom na ich spontánnosť a vzájomnú\nsúladnosť považoval za presvedčivé a relevantné, na základe čoho im na rozdiel od výpovedi na hlavnom\npojednávaní priznal relevantnú výpovednú hodnotu a zásadnú dôkaznú silu\". V tomto smere dovolací\nsúd opätovne uvádza, že rozsudok súdu I. stupňa a uznesenie odvolacieho súdu tvoria jeden celok.\nZávery obvineného ohľadom toho, že boli rozpory medzi výpoveďami odstránené, a preto mali byť\npoužité výpovede svedkov z konania pred súdom, je v priamom rozpore s citovaným odôvodnením\nsúdov.\nK parciálnej námietke obvineného, že svedok H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že výpoveď v\nprípravnom konaní podpísal, ale jej obsah nezodpovedal jeho výpovedi a nepamätal si, že by mu boli\nkladené otázky obhajkyňou obvineného, nadriadený súd dodáva, že predmetný výsluch (z 22. apríla\n2020, č. l. 79 - 83) bol uskutočnený kontradiktórnym spôsobom za aktívnej účasti obhajkyne obvineného,\nktorá kládla svedkovi otázky. Svedok prehlásil, že napriek jeho maďarskej národnosti si tlmočníka\nnežiada, pretože slovenskému jazyku rozumie slovom a písmom. Napokon aj obhajkyni bola predmetná\nzápisnica po skončení výsluchu predložená na prečítanie, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by voči\nnej (jej obsahu) obhajkyňa vzniesla námietky. Vzhľadom na uvedené je tak dôvodne pochybné (k čomu\nargumentácia obvineného zrejme smeruje), že by vyšetrovateľ za osobnej účasti obhajkyne do zápisnice\no výsluchu zaznamenal niečo, čo v rámci výpovede svedka neodznelo. Keďže žiadna takáto výhrada zo\nstrany obhajoby nebola pri tomto výsluchu prednesená (zaznamenaná), platí prezumpcia o pravdivosti\nverejnej listiny (keďže nebol preukázaný opak), že zápisnica o výsluchu tohto svedka zodpovedá jej\nobsahom priebehu jeho výsluchu (a teda aj jeho reálnej výpovedi).\nNajvyšší súd vo vzťahu k tejto námietke ešte zdôrazňuje, že z práva na spravodlivý súdny proces pre\nprocesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a\npredstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol\nv súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces teda ani nie je právo\nprocesnej strany na taký spôsob hodnotenia dôkazov súdom, ktorého sa dožaduje (porovnaj rozhodnutia\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\nObvinený v dovolaní tiež namieta, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (vec Makeyan a spol.\nv. Arménsko z 5. decembra 2019) by súd mal prikladať väčšiu váhu výpovedi svedka, ktorú poskytol\nv konaní pred súdom, než obsahu zápisnice z jeho výpovede z prípravného konania za predpokladu,\nže neexistujú vážne dôvody pre iný záver. Malo by sa podľa neho prihliadať na výpovede urobené pod\nprísahou na hlavnom pojednávaní.\nV tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva neposudzuje prípustnosť\njednotlivých dôkazov, ale to, či konanie ako celok vrátane spôsobu predkladania dôkazov bolo\nspravodlivé, resp. vedené spravodlivo (Doorson v. Holandsko z 26. marca 1996, Lucá v. Taliansko z\n27. februára 2001, Tseber v. Česká republika 22. novembra 2012, Brzuszczynski v. Poľská republika\nz 17. septembra 2013). Zároveň ani výpoveď svedka vykonanú pred súdom a pod prísahou, nemožno\nvždy uprednostniť pred výpoveďami toho istého svedka urobenými v prípravnom konaní, a to ani\nvtedy, ak si navzájom odporujú (Doorson v. Holandsko, rozsudok z 26. marca 1996). Využitie dôkazu\nzabezpečeného v prípravnom konaní samo osebe nie je v rozpore s článkom 6 ods. 1 a 3 písm. d)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v prípade, ak boli rešpektované práva obhajoby.\nObvinenému tak musí byť spravidla poskytnutá možnosť klásť svedkovi otázky v čase, keď svedok\nvypovedá alebo v neskoršom štádiu konania (Saidi v. Francúzsko z 20. septembra 1993, Van Mechelen\na spol. v. Holandské kráľovstvo z 23. apríla 1997).\nZ citovaných rozhodnutí je zrejmé, že použitie výpovede z prípravného konania (napriek existencii\nvýpovede v konaní pred súdom), je v súlade s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské\npráva, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak svedok na hlavnom\npojednávaní vypovedá v podstatných rysoch zhodne ako v prípravnom konaní, jeho výpoveď z\n\nprípravného konania sa stáva súčasťou jeho výpovede prednesenej na hlavnom pojednávaní. Ak sa\nvšak od svojej výpovede z prípravného konania podstatným spôsobom odchyľuje, jeho výpoveď z\nprípravného konania sa stáva súčasťou jeho výpovede prednesenej na hlavnom pojednávaní za situácie,\nak je zápisnica o tejto jeho skoršej výpovedi (z prípravného konania) na návrh niektorej zo strán v\nkonaní (§ 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) prečítaná a je potom vecou hodnotenia dôkazov,\nktorej z týchto výpovedí (či už z prípravného, alebo naopak z hlavného pojednávania) na podklade ne/\nvysvetlenia rozporov svedkom v kontexte ostatných vo veci vykonaných dôkazov súd uverí (primerane\naj rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom 53/2009). Zároveň vzhľadom na to, že namietaní\nsvedkovia boli vypočutí, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní, za prítomnosti\nminimálne obhajcu obvineného, ktorý mal možnosť svedkom klásť otázky, nedošlo v prejednávanej veci\nani k porušeniu zásady kontradiktórnosti trestného konania.\nPokiaľ obvinený namietal, že v prípade svedka E. bola použitá výpoveď z času pred vznesením\nobvinenia, touto námietkou sa dovolací súd nemohol zaoberať, pretože obvinenému bola táto skutočnosť\nznáma už pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Trestného\nporiadku).\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie (R) zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 52/2021, podľa ktorého:\nUstanovenie § 371 ods. 4 veta prvá Trestného poriadku treba vykladať tak, že predpoklad, že namietaná\nokolnosť bola tomu, kto dovolanie podáva, známa už v pôvodnom konaní, bude daný vždy, ak sa s ňou\nmohol dovolateľ pri riadnom využití svojich práv - v prípade obvineného realizovaných či už priamo alebo\nprostredníctvom obhajcu - oboznámiť už v pôvodnom konaní. V takom prípade sa nemôže dovolateľ\núspešne odvolávať na svoju nevedomosť zapríčinenú rezignáciou na uplatnenie svojich práv, resp.\nmajúcu pôvod v ich nedôslednom, resp. nedostatočnom uplatňovaní.\nPreto pokiaľ dovolateľ prvýkrát až v podanom dovolaní namieta okolnosť, (objektívne) skôr zistiteľnú\nz obsahu spisového materiálu, prípadne zo samotného priebehu úkonu trestného konania, pričom\npoukazuje na svoju predchádzajúcu subjektívnu nevedomosť o nej (napr. z dôvodu neprítomnosti na\nhlavnom pojednávaní alebo nevyužitia inštitútu nazretia do spisu), zákonná podmienka uvedená v prvej\nvete § 371 ods. 4 Trestného poriadku nie je u neho splnená.\nRovnako neprichádza do úvahy ani \"obídenie\" tejto podmienky, stanovenej pre dovolateľa, s odkazom\nna to, že v súlade s § 317 ods. 1 veta druhá Trestného poriadku mal na prvýkrát až v podanom dovolaní\nvytýkanú chybu ex offo prihliadnuť už samotný odvolací súd.\nObvinený tiež namietal nedostatok odôvodnenia vo vzťahu ku skutočnosti, že poškodený sa snažil\npreniesť disciplinárnu zodpovednosť na neho, pričom táto skutočnosť má (podľa neho) vyplývať zo\nsvedeckých výpovedí U., M., T. a H.. Najvyšší súd nezistil arbitrárnosť rozhodnutia ani vo vzťahu k tejto\nnámietke obvineného a k tomu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa v odseku 39, s\nktorým sa odvolací súd stotožnil: „Žiadny zo svedkov svedčiacich v prospech obžalovaného na hlavnom\npojednávaní (E., M., U., H., T.) však nijakým rozumným spôsobom nedokázal vysvetliť, aký logický motív\nmali mať spoluväzni, aby svedčili v neprospech obžalovaného a obviňovali ho z tak závažných skutkov.\nAk malo byť ich motiváciou dodanie „fajčiva\" alebo iných „vecných darov\" príslušníkmi ZVJS alebo\nPBS, takáto motivácia vyznieva nanajvýš úsmevne a súd takejto verzii motivácie svedkov svedčiacich\nv prospech poškodeného neuveril\".\nĎalšou dovolacou námietkou obvineného bolo, že odvolací súd odmietol výsluch svedka M., resp.\nodmietol návrh na doplnenie dokazovania prostredníctvom výsluchu svedkov H. a F..\nK uvedenej námietke najvyšší súd poukazuje na to, že naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Trestného poriadku je možné konštatovať v takom prípade, ak by sa súdy návrhom na\nvykonanie dôkazu vôbec nezaoberali, resp. by takémuto návrhu nevyhoveli, a to aspoň bez stručného\nodôvodnenia takéhoto postupu. Takáto procesná situácia v zásade môže nastať tak v konaní pred\nsúdom I. stupňa (napr. len formálnym rozhodnutím - uznesením podľa § 272 ods. 3 Trestného\nporiadku, bez odôvodnenia v rámci úkonu ani písomných dôvodoch rozhodnutia), čo primerane platí\naj pre konanie pred odvolacím súdom (keď konanie pred súdom prvého a druhého stupňa tvoria\njeden celok), ak také opomenutie zdôvodnenia odmietnutia dôkazného návrhu sám nenapraví (napr.\n\nnahradením absentujúcej prvostupňovej argumentácie). Ide teda o stav absolútneho opomenutia\npovinnosti vysporiadať sa s otázkou, prečo súd návrhu obvineného na výkon dôkazu/doplnenie\ndokazovania nevyhovel, ktorému však stav zistený v tomto posudzovanom konaní nezodpovedá.\nNaplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku teda nemožno\n(úspešne) odvodzovať výlučne z toho, že súdy nižších inštancií nepovažovali návrhy na vykonanie\ndokazovania, resp. na jeho doplnenie, prednesené obvineným, za významné pre konečné rozhodnutie\nvo veci samej, ak súčasne zo strany súdu bolo obvinenému také stanovisko súdu dostatočným\nspôsobom ,,signalizované\", resp. zreteľne (aj keď len stručne) odôvodnené.\nDovolací súd totiž nemôže skúmať kvalitu hodnotenia dôkazov ani správnosť úvah súdov nižších stupňov\nv otázke ,,dostatočnosti\" dôkazného podkladu pre nimi vnímané zistenie skutkového stavu v miere\nspoľahlivej a obsahovo spôsobilej pre rozhodnutie vo veci samej. Dovolací súd rovnako nie je oprávnený\n- s výnimkou prieskumu rozhodnutia na podklade dovolania ministra spravodlivosti podľa § 371 ods. 3\nTrestného poriadku - skúmať a meniť ani správnosť a úplnosť skutku zisteného práve na podklade už\nskôr vykonaného hodnotenia dôkazov, ktoré sa realizuje v konaní pred súdmi nižšej inštancie.\nAk platí už vyššie formulovaný záver, že právo na obhajobu (ktoré je prvkom spravodlivého, tzn. fair\nprocesu) v sebe obligatórne poníma aj vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv\nobvineného (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku), obdobne tak sa nemožno účinne domáhať naplnenia\ndôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku len na tom argumentačnom podklade,\nže súdom ustálený obsah a rozsah vlastnej úvahy k voľbe použitých dôkazných prostriedkov, a ním\nrealizovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov v zmysle § 2 ods. 10, resp. ods. 12 Trestného\nporiadku ,,nevyhovuje\" predstavám dovolateľa. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo\nsúdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje\nza dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným\nskutkom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho\nkonania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového\nstavu (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod č. 7/2011).\nSúd vykonávajúci dokazovanie teda návrhmi strán, ani ich názormi čo do rozsahu dokazovania, nie je\nviazaný. Je výlučne na zvážení súdu, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný\nvýznam, a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keď pre vydanie rozhodnutia ani nie\nje podstatné koľko dôkazov bolo vykonaných (kvantita), ale aká je ich dôkazná sila („argumenta\nponderantur, non numeratur\"), t. j. ich obsah (resp. kvalita).\nPre dovolací súd je z pohľadu skúmania dodržania práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku teda podstatným zistenie, či sa súd I. stupňa a/alebo odvolací súd návrhom na\ndoplnenie dokazovania zaoberali a súčasne uviedli aspoň stručné dôvody, na podklade ktorých sa\ntakémuto návrhu rozhodli nevyhovieť. V uvedenom smere tak najvyšší súd vzhľadom na odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia konštatuje, že ani táto námietka nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Trestného poriadku.\nZ odôvodnenia rozhodnutia súdu I. stupňa (bod 62) vyplýva, z akých dôvodov nevyhovel návrhu\nobvineného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka M. (psychológa ÚVV A.), „pretože sa týka\nokolností, ktoré bolo možné zistiť skôr vykonanými dôkazmi, a to výsluchmi znalcov\". Taktiež odvolací\nsúd na str. 16 napadnutého uznesenia konštatoval v súvislosti s návrhom na vypočutie ďalších svedkov,\nktorí neboli priamymi svedkami skutkov a mali sa dozvedieť o údajnom vymyslení si príbehu poškodeným\nS. W., že „v predmetnej veci už vzhľadom na vykonané dokazovanie nebolo potrebné objasňovať žiadnu\nokolnosť, všetky podstatné skutočnosti tak okresný súd ako aj odvolací súd mal preukázané z doposiaľ\nvykonaného dokazovania, pričom otázku ustálenia viny nie je potrebné s ohľadom na kvalitu a kvantitu\nusvedčujúcich dôkazov nijakým spôsobom korigovať\". Odvolací súd zároveň dodal, že „pokiaľ ide o\nodvolaciu námietku obžalovaného vo vzťahu k odmietnutiu dôkazov, odvolací súd plne odkazuje na\nvyššie uvedené ako aj odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 62), v ktorom okresný súd vysvetlil z\nakých dôvodov odmietol návrh obžalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom ďalších svedkov\nako aj znaleckým skúmaním duševného stavu svedkov T., G., H., T., U.. S odôvodnením okresného\nsúdu sa odvolací súd plne stotožňuje, preto nie je potrebné, aby opakoval rovnaké závery pokiaľ ide\n\no odmietnutie návrhov obžalovaného na vykonanie dokazovania. Rozhodnutie okresného súdu je plne\nv súlade s ustanovením § 272 ods. 3 Trestného poriadku, keď uznesením vyhláseným na hlavnom\npojednávaní dňa 07.02.2022 odmietol vykonať uvedené dôkazy, a zároveň na to postupom podľa § 274\nods. 1 Trestného poriadku vyhlásil dokazovanie za skončené\".\nZ uvedeného je teda zrejmé, že súdy nižšieho stupňa sa dôkaznými návrhmi obvineného zaoberali,\nprocesne na ne reagovali a v dôvodoch svojich rozhodnutí vysvetlili prečo im nevyhoveli; obsah a\nrozsah vlastnej úvahy súdov v pôvodnom konaní o voľbe použitých dôkazných prostriedkov nemožno\nhodnotiť ako svojvoľnú či arbitrárnu, pričom dovolací súd v rámci dovolacieho konania nie je oprávnený\npreskúmavať kvalitu týchto úvah, pretože by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným\nskutkovým stavom podľa § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku, podľa ktorého\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť (primerane R 7/2011).\nLen marginálne nadriadený súd dodáva, že obvinený sa domáhal pred odvolacím súdom vypočutia aj\nsvedkov M. H. a S. F. za účelom potvrdenia toho, že poškodený sa im mal pochváliť, že si obvinenie voči\njeho osobe vymyslel. V konaní pred súdom I. stupňa pritom vypovedali svedkovia M., U., H., T., ktorí\nspochybňovali hodnovernosť poškodeného, ktorý im mal pri rozhovore uviesť „že to musel na niekoho\nzvaliť\", „že si to vymyslel\". Návrh na vypočutie svedkov H. a F. sa tak týkal dokazovania okolností, ktoré\nboli zistené už skôr vykonanými dôkazmi, čiže nešlo o „novú\" informáciu (dôkaz), ktorou by konajúce\nsúdy už v základnom konaní nedisponovali, a ktorú by bolo potrebné vypočutím navrhovaných svedkov\ndokazovať (preukázať).\nJe na súde zvážiť, či navrhnutý dôkaz považuje za relevantný na zistenie skutkového stavu bez\ndôvodných pochybnosti. Ak dospeje k negatívnemu výsledku, je povinný rozhodnúť o odmietnutí dôkazu.\nOdmietnutím vykonania tohto návrhu zo strany odvolacieho súdu preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva\nna obhajobu zásadným spôsobom, a obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku naplnený nebol, pretože medzi práva obvineného nepatrí vyhovenie všetkým\nnávrhom na vykonanie dokazovania.\nObvinený tiež namietal nedostatočnú špecifikáciu skutkovej vety vo vzťahu k trestnému činu sexuálneho\nnásilia a spôsobu donútenia poškodeného k inkriminovanému konaniu, a zároveň vo vzťahu k vydieraniu\nnamietal absenciu špecifikovania donútenia.\nSúčasťou skutku v trestnoprávnom zmysle sú v zásade prejavy vôle páchateľa, ktoré majú odraz\nvo vonkajšom, materiálnom svete a ktorými napĺňa znaky trestného činu. Zároveň pre to, aby išlo\no trestný čin, musia byť tieto prejavy pokryté zavinením páchateľa. Skutok vyjadrený v skutkovej\nvete odsudzujúceho rozsudku musí obsahovať popis takých skutkových okolností, ktoré napĺňajú\n(sú subsumovateľné pod) obligatórne znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu (objekt,\nobjektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka), pričom k nim pristupujú vecné, miestne a časové\nsúvislosti, ktoré vyjadrujú určitý ucelený skutkový dej (skutok), z ktorého je spoznateľné (zistiteľné) najmä\nkto, čo, kedy, kde a ako (resp. aj čím, prečo a pod.) vykonal, teda sa niečoho dopustil.\nZo skutkovej vety odsudzujúceho výroku o vine v posudzovanom prípade pritom je zrejmé a\nzrozumiteľným spôsobom je v nej vyjadrené akým spôsobom došlo (vo vzťahu k obom trestným činom)\nk donúteniu poškodeného k tam uvedenému (ustálenému) konaniu, keď k nemu došlo „opakovanými\nsilnými fackami, údermi do temena hlavy a pliec, kopaním do nôh, údermi päsťou do rebier, zahasením\ncigarety na jeho ramene a iným fyzickým násilím\", na čo správne poukázal aj odvolací súd v napadnutom\nrozhodnutí na str. 9. Uvedenému odôvodneniu vo vzťahu k odvolacej námietke vznesenej v základnom\nkonaní nemožno nič vytknúť.\nV nadväznosti na uvedené sa žiada dodať, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi\nnižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku ich meritórnych rozhodnutí vydaných v rámci\nzákladného konania, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie\nnámietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým\nzisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov\nsúdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj\npreto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v\nkonaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho\n\nskutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací\nsúd nie je možné chápať ako druhú „odvolaciu\" (resp. akúsi tretiu) inštanciu zameranú k preskúmaniu\nrozhodnutí súdov nižšieho stupňa.\nZ pohľadu dovolateľom vytýkaných chýb tak napadnutým rozhodnutím ani konaním, ktoré mu\npredchádzalo, nebol naplnený akýkoľvek dovolací dôvod, ani zo spektra dôvodov, ktoré dovolateľ priamo\nuplatnil, ale ani z iných dovolacích dôvodov, pod ktoré by ním uvedené námietky inak bolo možné\npodradiť (subsumovať).\nDovolací súd preto na neverejnom zasadnutí uznesením podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\ndovolanie obvineného odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371\nTrestného poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 508/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:e7ab154a-d6e1-4a61-8918-1f01b43a6484", "datum": "2026-09-08", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/98/2023", "guid": "300c68c8-275b-40d3-8c3f-9c9ac47ce8b8:aebc3418-940e-458b-85f7-070a4e3a65f5", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "31784bcf-879b-4b0b-962b-2ddd5027d295:0d9ee453-9487-4b70-bf21-387a7dae7c49", "ecli": null, "spisova_znacka": "3To/98/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/98/2023 z 6. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-12-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/31784bcf-879b-4b0b-962b-2ddd5027d295:0d9ee453-9487-4b70-bf21-387a7dae7c49"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e7ab154a-d6e1-4a61-8918-1f01b43a6484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.508.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 508/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 508/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.508.2026.1"}, {"guid": "096df826-1c0f-4a7c-bf93-c23f884c6679:f3008232-2f59-4a18-b24d-f1c343ff267e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2624011049.1", "spisova_znacka": "6Tos/128/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/128/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2624011049.1"}]}