{"guid": "22be61e6-ac5c-4cb5-965c-5bef9fc7d155:bbf3deb3-20e7-4eaa-90da-dae3709523a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2120011955.1", "spisova_znacka": "1Tdo/60/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/60/2024 z 5. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2025, sp. zn. 1Tdo/60/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:2120011955.1", "identifikacne_cislo": "2120011955", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "datum_vydania": "2025-02-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 212 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 212 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 212 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-3.pismeno-f", "nazov": "§ 212 ods. 3 písm. f) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-3.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 139 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-14", "nazov": "§ 2 ods. 14 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-17", "nazov": "§ 2 ods. 17 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-18", "nazov": "§ 2 ods. 18 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-270.odsek-2", "nazov": "§ 270 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-270.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-270"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "nazov": "§ 272 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-48.odsek-2", "nazov": "§ 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-263", "nazov": "§ 263 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-263", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-263"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-264", "nazov": "§ 264 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-264", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-264"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-135", "nazov": "§ 135 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-135", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-127.odsek-1", "nazov": "§ 127 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-212", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-20", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-139", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-270", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-272", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-380", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-48", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-263", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-264", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-135", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbf3deb3-20e7-4eaa-90da-dae3709523a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2120011955.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2120011955.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2120011955.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/60/2024\n2120011955\n05. 02. 2025\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2025:2120011955.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov\nJUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča v trestnej veci obvineného G. E. pre zločin\nkrádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. d), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. f) Trestného zákona\nformou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku konanom 5. februára\n2025 v Bratislave o dovolaní menovaného podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn.\n3To/56/2021, z 3. augusta 2021\nrozhodol:\nPodľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/56/2021, z 3. augusta 2021 a\nrozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/70/2020, z 20. apríla 2021\nbol porušený zákon\nv ustanoveniach § 2 ods. 14 Trestného poriadku, § 2 ods. 17 Trestného poriadku, § 2 ods. 18 Trestného\nporiadku, § 270 ods. 2 Trestného poriadku, § 272 ods. 3 Trestného poriadku a § 319 Trestného poriadku\nv neprospech obvineného G. E..\nPodľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.\n3To/56/2021, z 3. augusta 2021 v časti týkajúcej sa obvineného G. E. a rozsudok Okresného súdu\nTrnava, sp. zn. 9T/70/2020, z 20. apríla 2021 v časti týkajúcej sa obvineného G. E..\nZ r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na\nzmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nPodľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku n e b e r i e obvineného G. E., nar. X. K. XXXX v F., do väzby.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/70/2020, z 20. apríla 2021 bol aj obvinený G. E. uznaný\nza vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. d), ods. 2 písm. b), ods. 3\npísm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, s poukazom na §\n139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že:\n„v čase približne o 20:25 hod. 16. júla 2020 v priestoroch železničnej stanice v F. pristúpili k Š. E.,\nnarodenému v roku XXXX, ktorý sedel v tom čase na múriku pri R. K. pred budovou železničnej stanice\n\nF. a pýtali od neho cigarety a peniaze v rôznych nominálnych hodnotách, najskôr v hodnote 2,- €,\nneskôr v hodnotách 5,- € a 10,- €, kde tieto peniaze im Š. E. dobrovoľne vydal a chcel z priestorov\nželezničnej stanice odísť, na čo obaja obvinení, ktorí si všimli v peňaženke Š. E. väčšie množstvo\nbankoviek, reagovali tak, že išli za Š. E.U. so zámerom neoprávnene sa obohatiť, vediac o Š. E.U.,\nže sa jedná o dieťa a očakávajúc vzhľadom k veku Š. E. a jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, jeho\nbezbrannosť a nižšiu mieru prípadného odporu a tým zvýšenie šance na úspešné dosiahnutie svojho\nzámeru, pričom obvinený G. E. zastavil Š. E.Á. na terase pri lávke pre peších chodcov v smere do centra\nmesta F. a pútal jeho pozornosť tým, že pýtal od neho ďalších 50,- €, ktoré Š. E. odmietal dobrovoľne\nvydať a peňaženku zn. M. R., v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 1.300,- €, občiansky\npreukaz, autobusová čipová karta a kartička poistenca Z., si držal rukou pri tele, čo obvinený L. N. využil\na peňaženku s obsahom finančnej hotovosti vytrhol Š. E. z ruky a dal sa na útek, následne obvinený G.\nE. zdržiaval Š. E. v prenasledovaní L. N. tým, že ho ubezpečoval, že vybaví, aby mu bola peňaženka\nvrátená a presviedčal Š. E., aby nevolal políciu, no po chvíli z miesta aj on utiekol za obvineným L. N.G.\na finančnú hotovosť vo výške 1.300,-€, nachádzajúcu sa v odcudzenej peňaženke, si obaja obvinení\nrozdelili, čím svojím konaním spôsobili poškodenému Š. E., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom E.N. XXX/\nX, XXX XX C. R., škodu vo výške 1.303,50 €, pričom obvinený L. N. sa skutku dopustil, hoci mu bola 20.\nfebruára 2020 príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Nových Zámkoch v blokovom\nkonaní evidenčné číslo bloku: XXXXXXXX uložená pokuta vo výške 10,- € za priestupok proti majetku\npodľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a obvinený G.\nE. sa skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 14. mája 2019, sp.\nzn. 34T/71/2017, právoplatným 14. mája 2019 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1,\nods. 3 písm. b) Trestného zákona.“\nZa to bol obvinenému G. E. uložený podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m)\nTrestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri)\nmesiace; pričom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon uloženého trestu zaradený\ndo ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 287 ods. 1\nTrestného poriadku uložil obvinenému (spolu s ďalším obvineným) povinnosť spoločne a nerozdielne\nnahradiť škodu poškodenému Š. E. vo výške 1.300,- eur.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací na podklade aj odvolania obvineného rozhodol uznesením,\nsp. zn. 3To/56/2021, z 3. augusta 2021 tak, že podľa § 319 Trestného poriadku aj odvolanie obvineného\nG. E. zamietol.\nProti uzneseniu krajského súdu podal obvinený G. E. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr.\nĽudovíta Surmu dovolanie s poukazom na dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu], § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku [rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom] a\n§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť\nzisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť].\nObvinený v dovolaní v podstate namietol:\n,,[§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. Namietam porušenie môjho práva na spravodlivý proces,\nnakoľko mi bola odňatá možnosť konať pred súdom a konfrontovať jedinú osobu - poškodeného,\na súčasne bolo porušené moje právo na obhajobu. K výsluchu poškodeného Š. E. vykonaného v\nprípravnom konaní 23. júla 2020, uvádzam tiež, že mi v tejto súvislosti bolo upreté právo na spravodlivý\nproces. Výsluch poškodeného sa vykonal len raz (pravdepodobne) a nebolo mi umožnené sa výsluchu\nzúčastniť, klásť poškodenému otázky a konfrontovať jeho výpoveď. V čase výpovede poškodeného som\nbol v CPZ a nebola mi umožnená účasť na tomto úkone. Je irelevantné, že ma mali OČTK o tomto\núkone upovedomiť, ak nemám reálnu možnosť sa ho zúčastniť, a to ani prostredníctvom obhajcu. Táto\nmožnosť mi nebola daná ani v konaní pred súdom, nakoľko súd nedôvodne odmietol moju žiadosť o\njeho predvolanie a osobné vypočutie. Takýto postup OČTK a súdu je v hrubom rozpore so zásadou\nkontradiktórnosti trestného konania, ako základnou zásadou trestného konania. Súd tiež upustil od\nzásady bezprostrednosti a ústnosti, hoci na to podľa môjho názoru neboli splnené podmienky. Výsluchu\npoškodeného v prípravnom konaní sa nezúčastnil ani môj obhajca, nakoľko mi bol ustanovený až po\njeho vypočutí a ďalší výsluch poškodeného sa už v prípravnom konaní nezopakoval. Nemal som teda\nmožnosť uplatniť svoje základné zákonné práva obvineného, ani obžalovaného, a to tak v prípravnom\n\nkonaní, ani v konaní pred súdom. Pritom výpoveď poškodeného Š. E. mohla byť rozhodujúcim dôkazom.\nJednak mohol potvrdiť, že ja som ho neokradol, nič som s touto vecou nemal a jednak mohol vysvetliť,\nčo z jeho pohľadu znamená, že som ho ´zdržiaval´. Toto je podstatná informácia, pretože na základe\ntohto zrejme súd usudzuje, že som spolupracoval s obžalovaným L. N.. Tiež mohol dosvedčiť niektoré\niné skutočnosti, ako to, že som mu predtým už raz vrátil peňaženku, ktorú mu ešte pri železničnej stanici\nobžalovaný L. N. vzal. Ak by som ho chcel okradnúť, mohol som tak predsa urobiť už skôr.\nPoukazujem na uznesenie Najvyššieho súdu SR, z 29. októbra 2014, sp. zn. 1Tdo/53/2014, v ktorom\nokrem iného uviedol nasledovné: ´Výsluch svedka vykonaný po začatí trestného stíhania vo veci a pred\nvznesením obvinenia a priori nie je vykonaný nezákonným spôsobom. V danej veci bol výsluch svedka\nvykonaný po začatí trestného konania ´vo veci´, v deň vznesenia obvinenia obvinenému, avšak bez\nmožnosti, aby sa k jeho výpovedi vyjadrili obvinení, resp. ich obhajcovia. Za takej procesnej situácie\nnebolo možné výpoveď svedka dôkazne relevantne na hlavnom pojednávaní prečítať. Iná procesná\nsituácia vznikla po zabezpečení svedka a jeho osobnom výsluchu na hlavnom pojednávaní, pri plnom\nrešpektovaní zásad kontradiktórneho konania, keď obvinený, obhajca i prokurátor boli prítomní pri\njeho výsluchu a mohli sa aktívne na jeho výsluchu zúčastniť. Za tejto situácie, ak svedok vypovedal\nambivalentne, resp. si na niektoré jednotlivosti a podrobnosti pre odstup času nepamätá, je nariadenie\nprečítania jeho skoršej výpovede podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku (urobenej v rámci inak riadne a\nzákonne vykonaného výsluchu) plne lege artis. Implicitne teda, ak súd po výsluchu svedka na hlavnom\npojednávaní, jeho výpoveď z vecného hľadiska vyhodnotil a oprel rozhodnutie o vine obvineného okrem\niného aj o tento dôkaz, nie je možné konštatovať, že postupoval nezákonne, resp. že rozhodnutie založil\nna nezákonnom dôkaze´.\nSúčasne v tomto smere poukazujem aj na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. Tpj 63/2009 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 4/2010), ktoré v právnej vete\nII. vyslovene stanovuje, že ´ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej\nmiere rozhodujúcim dôkazom o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred\nsúdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka\nvypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na\nkontradiktórny postup). Takto je povinný postupovať aj vtedy, ak ide o svedka, ktorý má právo odoprieť\nvypovedať podľa § 130 Trestného poriadku.´\nParadoxne odvolací súd, ako aj prvostupňový súd odôvodňuje svoje rozhodnutie tým istým stanoviskom\nNS SR, sp. zn. Tpj 63/2009, no vykladá ho v inom svetle. Súčasne svoje závery opiera o citácie z\nuznesenia NS SR, sp. zn. 4Tdo/37/2017, z 23. januára 2018 (predposledný odsek na str. 10 napadnutého\nrozsudku), no vyberá len určitú časť, ktorá je vytrhnutá z kontextu celého predmetného uznesenia\nNS SR. V tomto konkrétnom prípade bola maloletá poškodená vypočutá v konaní pred súdom a\nobžalovaný aj jeho obhajca mali možnosť klásť jej otázky a konfrontovať jej výpoveď. Dokonca mal byť\nobhajca prítomný aj pri výsluchu maloletej v prípravnom konaní. NS SR výslovne uvádza ´Vzhľadom na\nprítomnosť obhajcu obvineného N. A. pri výsluchu maloletej poškodenej v prípravnom konaní, ako aj na\nmožnosť obvineného vyjadriť sa k výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní, prípadne žiadať o jej\ndopočutie, dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nemožno konštatovať porušenie\npráva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. písm. c) Trestného poriadku.\n´ To je predsa obrovský a zásadný rozdiel oproti mojej veci, na ktorý som upozorňoval už v predošlom\nodvolaní a nereflektoval to ani odvolací súd. Ten uviedol, že sa tým bude zaoberať neskôr. Ale kedy\nneskôr?\nJa som nemal absolútne žiadnu možnosť viesť kontradiktórny výsluch svedka, čím bolo porušené moje\nprávo na spravodlivý proces. A je v tomto prípade jedno, že išlo o maloletého svedka. Predmetné\nuznesenie sa teda týka výsluchu maloletej aj výnimky zo zásady kontradiktórnosti konania, ktoré tieto\nvýsluchy maloletých predstavujú, keďže v zmysle § 263 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku majú\ncharakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu. Podstatnou vecou, na ktorú poukazujem je\nvšak skutočnosť, že táto výnimka nie je absolútna a obvinenému alebo jeho obhajcovi sa musí ponechať\nmožnosť konfrontovať aj maloletého svedka, a to najmä, ak je jeho výpoveď jediným a rozhodujúcim\ndôkazom pre uznanie viny. Mám za to, že toto si uvedomoval aj prvostupňový súd, ktorý ale porušenie\nzásady kontradiktórnosti trestného konania odôvodňuje tým, že v prípade poškodeného maloletého\nŠ.B. E. nejde o podstatný a rozhodujúci dôkaz. V tom si ale protirečí, pretože na viacerých miestach\nuvádza, že priebeh skutkového deja v podstatných bodoch založil na výpovedi maloletého a v konečnom\ndôsledku o čo iné by oprel súd svoje rozhodnutie? Veď iný ´usvedčujúci dôkaz´ v konaní ani neexistuje.\nBez výpovede maloletého Š.B. E. by nebola žiadna obžaloba, súd by ani nevedel uviesť ako sa skutok\nstal, čo sa stalo, kto bol prítomný a opísať konanie obvinených\n\nOkrem uvedeného prvostupňový súd poukazoval na judikatúru ESĽP, ktorá sa uvádza aj v predmetnom\nuznesení NS SR, no tieto rozhodnutia de facto hovoria to isté, čo tvrdím ja, teda že výsluch maloletej\nosoby predstavuje výnimku zo zásady kontradiktórnosti no táto výnimka nie je absolútna a nemaže byť\nv neprospech a na škodu obvineného, resp. obžalovaného. V každom jednom uvedenom rozhodnutí\nmal obvinený, či už sám, alebo prostredníctvom svojho obhajcu aspoň nepriamu možnosť konfrontovať\nvýpoveď maloletého svedka.\nK argumentácii súdu k uplatneniu náhrady výpovede svedka - osoby mladšej ako 18 rokov v zmysle\nustanovenia § 135 Trestného poriadku a možnosti vykonania tohto dôkazu podľa § 270 ods. 2 Trestného\nporiadku tak uvádzam, že ustanovenia § 135 Trestného poriadku odseku 2 veta druhá a odseku 4 je\npotrebné vykladať vo vzájomnom kontexte, a to tak, že časť ustanovenia odseku 4 za bodkočiarkou\n(´výsluch tohto svedka možno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne´) sa týka všetkých troch\nalternatív uvedených v odseku 3, teda aj tretej z nich, zhodnej s premisou podľa odseku 1. Možnosť v\nzmysle odseku 2 (´v konaní pred súdom možno vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok\nuvedených v § 263´) teda nie je výlučným pravidlom a neuplatní sa (na základe odseku) predovšetkým v\nprípade, ak nebola na výsluchu umožnená účasť obvineného alebo obhajcu (výsluch bol vykonaný pred\nvznesením obvinenia) a ak by na základe čítanej výpovede malo výlučne alebo v rozhodujúcej miere\ndôjsť k uznaniu viny (bez tohto dôkazu by k uznaniu viny nedošlo).\nVýsluch poškodeného E. E. nebol na HP vôbec vykonaný. Namiesto neodôvodneného odmietnutia\nvykonania jeho výsluchu priamo na HP, sa na HP vykonalo len prehratie obrazovo-zvukového záznamu\no jeho výpovedi z prípravného konania, ktorý bol z nášho pohľadu vykonaný bez splnenia zákonných\npodmienok, predloženia sprievodnej správy, a je teda ako dôkaz v trestnom konaní nepoužiteľný.\nSúčasne pri výsluchu svedka v prípravnom konaní bolo porušené moje právo na obhajobu, právo\nna kontradiktórne vedenie trestného konania a právo na spravodlivý proces. Z uvedeného vyplýva,\nže výpoveď poškodeného Š. E. nebola z pohľadu Trestného poriadku v konaní pred súdom vôbec\nvykonaná, resp. je ako dôkaz nepoužiteľná. Na podklade uvedeného je preto z môjho pohľadu\nnepochopiteľné, že odvolací súd uvedené úplne odignoroval a vo svojom odôvodnení uznesenia si v\npodstate stále ´ide to svoje´.\nOdvolaciemu súdu stačí, že môj obhajca nahliadol so spisu a mal možnosť preštudovať vyšetrovací\nspis v prípravnom konaní. Týmto vraj bolo obžalovanému riadne umožnené (s povahou na status\npoškodeného) oboznámiť sa s obsahom jeho výsluchu. Odvolací súd opäť poukazuje len na stanovisko\ntrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 63/2009 bez reflektovania judikatúry ESĽP,\nktorá uvádza, že výsluch maloletej osoby je síce výnimkou z kontradiktórnosti vedenia trestného konania,\nale nie absolútnou a obvinený, resp. obžalovaný musí mať možnosť hoci aj nepriamo (prostredníctvom\nobhajcu, resp. tretej osoby na to určenej) konfrontovať výpoveď maloletej osoby - ako jediného\nusvedčujúceho svedka.\nAby som bol presnejší, odvolací súd judikatúru ESĽP aj uvádza, no mám za to, že len formálne bez\nhlbšieho pochopenia a výkladu a paradoxne ju vykladá v úplne inom svetle a dochádza k úplne iným\nzáverom. Mám za to, že odvolací súd sa judikatúrou ESĽP ktorú uvádza ani bližšie nezaoberal a odcitoval\nju zrejme len podľa systematického zaradenia k uvedenej problematike, pretože ak by si ju dôsledne\nprečítal, musel by dôjsť k vyššie uvedeným záverom, ktoré som uvádzal v odvolaniach a nie k tým, čo\nprezentuje vo svojom uznesení.\n[§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku]. Nesúhlasím s názorom odvolacieho súdu v rozhodnutí, sp.\nzn. 3To/23/2021, z 9. marca 2021, ktorého názorom bol prvostupňový súd viazaný, že skutok mal byť\nspáchaný na maloletej osobe a v súvislosti s jej vekom s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm.\na) Trestného zákona. Nevidím dôvod, aby sa súd odklonil od svojej predošlej argumentácie s poukazom\nna rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2Tdo/65/2013. V tejto súvislosti bola pôvodná argumentácia súdu prvého\nstupňa správna. Ani samotný poškodený maloletý Š. E. neuviedol, že by mal pocit, že bol okradnutý z\ndôvodu využitia, alebo zneužitia jeho veku. To, že som uviedol, že poškodeného som poznal z videnia,\nvôbec neznamená, že som musel mať vedomosť o jeho veku, tak ako uvádza súd. To je čistá domnienka\nsúdu a nezakladá sa na žiadnom fakte a dôkaze. Z opisu skutku poškodeného nevyplýva vôbec záver,\nže by mal strach, že by bol bezbranný. Neexistuje teda žiadna objektívna a už vôbec nie subjektívna\nsúvislosť spáchania skutku v súvislosti s využitím veku poškodeného. Okrem toho ťažko sa dá usúdiť,\nči má 16 ročný chlapec skutočne 16 - 17 rokov alebo 17, 18, alebo 19 rokov. Podľa výzoru sa to dá len\nodhadnúť. Okrem toho výzorom, oblečením a správaním pôsobil minimálne na 18 rokov. O to viac, ak sa\nneskoro večer pohybuje po meste. Pripomínam, že poškodený prišiel v neskorých večerných hodinách\nz Bratislavy a vôbec sa neponáhľal domov. Namiesto toho sedel na múriku oproti baru pred železničnou\nstanicou a fajčil. Ako sám tvrdí, mal mať pri sebe hotovosť vo výške 1.300,- €, čo vôbec nie je bežné,\naby mal maloletý pri sebe toľko peňazí. To všetko skôr vzbudzovalo dojem, že je minimálne plnoletý a z\n\nvýsluchu jeho matky vyplynulo, že tá ani nevedela, že bol v Bratislave a odkiaľ má toľko peňazí. Dokonca\npôvod finančnej hotovosti nevedia (poškodený a jeho matka) dodnes hodnoverným spôsobom vysvetliť.\nOdvolací súd v súvislosti s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, teda, že som mal\nobjektívnu vedomosť o veku poškodeného, poukazuje na moju údajnú výpoveď, kde som mal uviesť, že\n´poškodeného som poznal minimálne z videnia, a teda musel som mať vedomosť o tom, že poškodený\nnie je plnoletý´. Takýto záver odvolacieho súdu je alibistický a z môjho pohľadu až absurdný, pretože je\ntu zjavná snaha akýmkoľvek spôsobom docieliť použitie ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona, teda že skutok bol spáchaný na dieťati. Ak by to aj bola pravda, tak to, že poznám niekoho\nz videnia (teda, že ho zvyknem opakovane vídavať na nejakom mieste v určitý čas - napr. železničnej\nstanici) neznamená, že ho poznám a viem koľko má rokov, alebo ako sa volá, kde býva a pod.. Kto\nnapr. pravidelne cestuje do práce vlakom v rovnaký čas, stretáva tých istých ľudí, ktorí taktiež cestujú\npravidelne, no neznamená to, že ich osobne pozná, alebo vie koľko majú rokov. Neexistuje žiadne\nspojenie a súvis s tým keď niekto niekoho pozná tzv. ´z videnia´ a tým, že ho osobne pozná a pozná\nnapr. jeho meno alebo dokonca jeho vek.\n[§ 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku]. Na hlavnom pojednávaní 30. novembra 2020 bol prehraný\nkamerový záznam s výsluchom poškodeného Š. E., ku ktorému uvádzam, že nebol vykonaný zákonným\nspôsobom. Z kamerového záznamu nie je zrejmý dátum a čas, kedy sa mal vykonať, miesto nahrania\nkamerového záznamu, nie je zrejmé v akom procesnom postavení som bol v tom čase ja, teda či mi\nuž bolo vznesené obvinenie, kto vykonal tento výsluch poškodeného a kto bol prítomný pri výsluchu v\nzmysle ustanovenia § 135 ods. 1 Trestného poriadku. Z tohto záznamu sa to nedá zistiť, ani overiť, lebo\nje snímaný len Š. E.. Súčasne som na HP namietol zákonnosť vykonania tohto dôkazu, keďže mám\nza to, že nebol vykonaný v súlade s ustanovením § 270 ods. 2 Trestného poriadku. Súčasťou tohto\ndôkazu mala byť aj sprievodná správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo\nzískaný. Je povinnosťou prokuratúry k takémuto dôkazu správu predložiť a povinnosťou súdu túto správu\noboznámiť. Mám za to, že v tomto prípade zákon jasne hovorí o obligátnej povinnosti vykonať, alebo\noboznámiť takúto sprievodnú správu, nie je to opčná možnosť súdu. Neexistuje žiadna výnimka, že by\nnemusela byť predložená a oboznámená. V tomto prípade však nikto nepredložil žiadnu sprievodnú\nsprávu a ani žiadna správa nebola súdom oboznámená. Vychádzajúc z komentárov a dôvodovej správy\nk tomuto ustanoveniu Trestného poriadku, tak správa k obrazovo-zvukovému záznamu má preukázať\njeho pravosť, hodnovernosť a tiež, či spôsob jeho získania neodporuje zákonu. ´Súčasťou takéhoto\nvykonania dôkazu musí byť aj oboznámenie správy, z ktorej musí vyplývať akým spôsobom a kým bol\nzáznam vyhotovený alebo získaný. Bez takejto správy je takýto dôkaz v trestnom konaní nepoužiteľný.\n´ (ČENTÉŠ Jozef a kol., 2019. Trestný poriadok, Veľký komentár 4. aktualizované vyd. Bratislava:\nEurokódex, s. 617 - 618. ISBN: 978-80-8155-087-4).\nNapriek tomu, že aj odvolací súd sa na výpoveď poškodeného doslova odvoláva, tak mám za to, že\nto v tomto prípade nemôže robiť, pretože takýto dôkaz nebol na HP nikdy vykonaný. Na hlavnom\npojednávaní nebola ani len oboznámená zápisnica o výsluchu poškodeného Š. E.U. z 23. júla 2020,\nktorá by nahrádzala jeho výpoveď poškodeného priamo na HP, resp. by za určitých okolností mohla\nposlúžiť ako sprievodná správa k obrazovo-zvukovému záznamu o jeho výpovedi, ak bol vôbec tento\nzáznam vyhotovený pri tejto jeho výpovedi. Bol len prehraný obrazovo-zvukový záznam. Paradoxne sa\nvšak v tejto zápisnici neuvádza nič o tom, že o priebehu jeho výsluchu je vyhotovovaný nejaký obrazovo\n- zvukový záznam. Je tak teda otázne, kedy bol obrazovo-zvukový záznam o výpovedi Š. E. vyhotovený,\nkým a akým spôsobom a kto bol na ňom prítomný, resp. či tam boli prítomné všetky osoby, ktoré tam\nv zmysle Trestného poriadku mali byť. Argumentácia súdu, že neuvedenie vyjadrenia v zápisnici o\nvýsluchu, že sa výsluch maloletého poškodeného nahráva na obrazovo-zvukový záznam, je len pisárska\nchyba podľa môjho názoru nemôže obstáť. Jednak je to irelevantné, pretože táto jeho výpoveď nebola na\nHP v konaní pred súdom nikdy oboznámená, ani prečítaná, teda nebola vykonaná zákonným spôsobom\na jednak je takáto chyba neakceptovateľná. Dokonca nie je z odôvodnenia rozsudku prvostupňovým\nsúdom zrejmé, či práve túto zápisnicu o výsluchu maloletého poškodeného považoval súd za sprievodnú\nsprávu k obrazovo-zvukovému záznamu o výsluchu maloletého. Ak áno, tak sa z nej nedá zistiť nič\npodstatné z toho, čo má takáto sprievodná správa obsahovať, teda akým spôsobom a kým bol záznam\nvyhotovený alebo získaný. Aj z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výsluch poškodeného Š. E. nebol na\nHP vôbec vykonaný. Namiesto neodôvodneného odmietnutia vykonania jeho výsluchu priamo na HP,\nsa na HP vykonalo len prehratie obrazovo-zvukového záznamu o jeho výpovedi z prípravného konania,\nktorý bol z nášho pohľadu vykonaný bez splnenia zákonných podmienok, predloženia sprievodnej\nsprávy, a je teda ako dôkaz v trestnom konaní nepoužiteľný. Súčasne pri výsluchu svedka v prípravnom\nkonaní bolo porušené moje právo na kontradiktórne vedenie trestného konania a právo na spravodlivý\nproces. Z uvedeného vyplýva, že výpoveď poškodeného Š. E. nebola z pohľadu Trestného poriadku v\n\nkonaní pred súdom vôbec vykonaná, resp. je ako dôkaz nepoužiteľná. Okrem už uvedeného, poškodený\nvôbec neuvádza, že by som sa dopustil nejakým konaním trestného činu, alebo sa nejako podieľal na\ntrestnom čine. Druhý kamerový záznam je tiež bez relevancie pre trestné konanie, keďže ukazuje, že\nsme na železničnej stanici boli a potom odišli, čo ale v konaní ani nebolo sporné.\nVykonané dôkazy sú v rozpore so závermi súdu o mojej vine. Súd pri rozhodnutí musí vychádzať z\ndôkazov vykonaných na HP a nemôže rozhodnúť len podľa svojej úvahy, ktorá je v rozpore s vykonaným\ndokazovaním. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia len hodnotí moju výpoveď a výpoveď obžalovaného\nL. N. a tvrdí, že ju nepovažuje za dôveryhodnú a v podstate len na tomto postavil svoje rozhodnutie o\nmojej vine. Napriek tomu, že rešpektujem názor súdu a jeho voľné hodnotenie dôkazov, považujem za\nneprípustné, aby súd rozhodol o vine len na základe výpovedi obžalovaných, ktoré sú navyše v rozpore\ns tým čo tvrdí súd v odôvodnení rozsudku. Považujem za neprípustné, aby bolo rozhodnutie súdu o\nvine obžalovaného postavené len na jeho výpovedi, resp. výpovedi spoluobžalovaného, ktorým navyše\nsúd neverí bez poukázania na iné podporné dôkazy, ktoré by preukázali závery súdu. Obžalovaný môže\nna svoju obranu uvádzať čokoľvek, dokonca v krajnom prípade aj klamať, nakoľko nie je to on, kto je\nzaťažený dôkazným bremenom. Rozhodnutie súdu nie je v tomto prípade podporené a preukázané\ninými dôkazmi, ktoré by preukazovali moju vinu. Jediným dôkazom, ktorý by mohol preukázať moju vinu,\nby mohla byť výpoveď poškodeného. Paradoxne poškodený ma však z ničoho neobviňuje a ani netvrdí,\nže som ho okradol, alebo sa podieľal na krádeži.\nV napadnutom rozsudku prvostupňového súdu úplne absentuje uvedenie a popísanie konania, ktorým\nsom sa mal dopustiť trestnej činnosti. Súd uviedol, že podľa výpovede L. N. bolo mojou úlohou zdržať\npoškodeného tak, aby mohol poškodený (zrejme pisárska chyba - mal byť uvedený obžalovaný N.)\ns odcudzenou peňaženkou utiecť, ale takéto tvrdenie predsa vôbec nekorešponduje s vykonaným\ndokazovaním. Ako som zdržoval poškodeného? Nijak som mu fyzicky nebránil, čo sám potvrdil. A\npolíciu nakoniec aj tak zavolal. Mojou jedinou ´chybou´ je, že som bol prítomný pri tom, ako obžalovaný\nL. N. vzal peňaženku poškodenému. Tiež uvádzam, že napriek tomu, že som sa s obvineným N. na\nodcudzení peňaženky nedohodol, čo on potvrdil, tak len samotná dohoda dvoch osôb, že spáchajú\nskutok, ktorý by mohol byť posúdený ako trestný čin, nie je trestná! K tomu by muselo pristúpiť nejaké\nkonkrétne konanie, alebo aspoň nejaká činnosť, ktorá by smerovala k naplneniu takého zámeru. To,\nže si to súd myslí, že to tak mohlo byť je nepostačujúce, ak svoje úvahy nevie riadne odôvodniť a\npodložiť dôkazmi. V tomto prípade som sa však nedopustil žiadneho konania, ktoré by mohlo byť čo\ni len v najmenšom posúdené ako konanie spolupáchateľa a navyše ani obžaloba, či súd to nevie v\nrozsudku uviesť. Súčasne sa nepreukázalo ani to, že by sme si rozdelili finančnú hotovosť, ktorú odcudzil\nobvinený N. poškodenému. Dokonca samotný obžalovaný N. to popiera. Na záver uvádzam, že ani jeden\nz vyprodukovaných dôkazov, či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, nepreukazuje\nto, že som svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže spolupáchateľstvom\nani žiadneho iného trestného činu, teda nebola žiadnym spôsobom preukázaná moja účasť na spáchaní\ntrestného činu bez akýchkoľvek rozumných pochybností. Práve naopak, dôkazy vykonané na hlavnom\npojednávaní preukazujú to, že na predmetnom skutku som neparticipoval takým konaním, ktoré by mohlo\nbyť kvalifikované ako trestný čin, ktorý sa mi kladie za vinu a v konečnom dôsledku preukázali moju\nnevinu.“\nObvinený G. E. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, po vyslovení porušenia zákona v jeho\nneprospech, zrušil z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného\nporiadku, napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu, ako aj rozsudok okresného súdu a\nprikázal, aby súd vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol:\n„K zákonnosti vykonania dôkazu - prehratia obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu poškodeného\nv prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní konanom 30. novembra 2020 sa rozsiahlo vyjadroval\nKrajský súd v Trnave v uznesení, sp. zn. 3To/23/2021, z 9. marca 2021, ktorým v plnom rozsahu zrušil\nprvé prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd v rámci svojho odôvodnenia poukázal na výnimku zo\nzásady kontradiktórnosti pri výsluchu maloletých, ktorý je považovaný za neopakovateľný úkon a takýto\nzáznam je preto možné s poukazom na § 263 ods. 3 písm. b), ods. 5 Trestného poriadku prehrať na\nhlavnom pojednávaní. Svoju argumentáciu odvolací súd podporil rozhodovacou praxou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva. Nakoľko uvedené\nprehratie záznamu bolo namietané zo strany odsúdeného aj v rámci druhého podaného odvolania, touto\nnámietkou sa zaoberal v rámci prieskumu odvolania Krajský súd v Trnave opätovne v uznesení, sp.\nzn. 3To/56/2021, z 3. augusta 2021, pričom rovnako potvrdil zákonnosť takto vykonaného dôkazu. S\nuvedeným odôvodnením sa v plnej miere stotožňujem a bez potreby jeho opakovania na toto odkazujem.\n\nDávam do pozornosti dovolacieho súdu fakt, že výpoveď poškodeného Š. E.U. nebola v žiadnom prípade\njediným usvedčujúcim dôkazom. Odsúdený L. N. usvedčoval odsúdeného E. už v prípravnom konaní,\nrovnako sa v určitej miere priznal aj odsúdený E., kedy poukazujem príkladmo na výsluch pri rozhodovaní\no vzatí do väzby z 24. júla 2020, kde spáchanie skutku priznal v celom rozsahu. Rovnako usvedčujúcimi\ndôkazmi boli aj vykonaná rekognícia, na ktorej poškodený s istotou opoznal oboch odsúdených a v\nneposlednom rade aj kamerový záznam. Uvedený dôkaz bol vykonaný zákonne a zároveň išlo o jeden,\navšak nie jediný usvedčujúci dôkaz voči odsúdeným. Dovolací dôvod preto nie je daný.\nK námietke, ktoré má zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\nuvádzam nasledovné. Spáchanie trestného činu krádeže v súvislosti s vekom poškodeného bolo\nrovnako predmetom prieskumu v rámci oboch odvolacích konaní, pričom naplnenie tohto kvalifikačného\nznaku bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Opätovne odkazujem na odôvodnenia uznesení\nodvolacieho súdu. Odsúdený N. už v prípravnom konaní uvádzal, že v inkriminovaný deň spolu s\nodsúdeným E. oslovovali rôznych ľudí, od ktorých žiadali peniaze, pričom nasledovali muža vo veku\nasi 30 rokov, avšak pri R. K. zbadali chlapca vo veku asi 15 rokov, na ktorého sa zamerali. K veku\npoškodeného sa vyjadril aj odsúdený E., ktorý v prípravnom konaní popísal poškodeného ako 16 alebo\n17 ročného chalana, ktorého aj z videnia poznal. Zároveň je potrebné zohľadniť priebeh skutku, kedy\nodsúdení mali s poškodeným dlhšiu interakciu, následne ho prenasledovali, pričom minimálne odsúdený\nE. poškodeného aj zbežne poznal, preto im jednoznačne muselo byť zrejmé, že ide o osobu mladšiu\nako 18 rokov. Spochybňovanie vedomosti o veku poškodeného je preto možné hodnotiť ako výlučne\núčelové, nakoľko spáchanie skutku na chránenej osobe dieťati, zakladá kvalifikovanú skutkovú podstatu\ntrestného činu krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona. Rovnako je nedôvodná argumentácia\ndovolateľa k veku poškodeného s poukazom na jeho neskorý príchod z Bratislavy, neponáhľanie sa\ndomov, sedenie pred barom a vysoký obnos hotovosti, pričom tieto skutočnosti mali podľa dovolateľa\nnasvedčovať plnoletosti poškodeného. Tieto faktory nemajú vplyv na vek poškodeného, ktorý je bez\nohľadu na miesto, čas prípadne výšku hotovosti stále dieťaťom, smerodajné je v tomto prípade to,\nže odsúdení si poškodeného vytipovali vzhľadom na jeho vek, čo exaktne vyplýva aj z výpovede\nodsúdeného N., ktorý uviedol, že najskôr žiadali peniaze od asi 30 ročného muža, neskôr, keď zbadali\nchlapca vo veku asi 15 rokov, zamerali sa na neho. Práve vek poškodeného bol zámienkou, pre ktorú sa\nodsúdení rozhodli osloviť a následne okradnúť Š.B. E.. Týmto je daná súvislosť medzi trestným činom\na vekom vyžadovaná ustanovením § 139 ods. 2 Trestného zákona, preto je použitie § 139 ods. 1 písm.\na) zákonné a odôvodnené“.\nProkurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného G. E. podľa § 382\npísm. c) odmietol.\n+++\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné\npodmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368\nods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku) prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku),\nosobou oprávnenou na podanie dovolania (§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku), v zákonnej lehote\n(§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného\nporiadku), že podané dovolanie spĺňa obligatórne náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku)\na dospel k záveru, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je daný.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\nJednou zo základných zásad trestného konania je zásada práva na obhajobu, vyjadrená v ustanovení §\n2 ods. 9 Trestného poriadku. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,\nv čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 6 ods. 3 písm. b), c), d), Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého\nprocesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na\ndruhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa\nkonanie vedie, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania\nzákonného a spravodlivého rozhodnutia.\n\nZásada „práva na obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv\na záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného\nvýkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne\nzabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo\nsvojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné\nkonanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj\nzo záujmu štátu na zistenie pravdy. Právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby,\nktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd a možno\nho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú\npredmetom ústavnej ochrany.\nKonštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného\na jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie\nkaždého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení (príkladmo viď\n§ 34 a nasl., pokiaľ ide o obvineného, resp. § 44 a nasl. Trestného poriadku, čo sa týka obhajcu a\npod.), ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva na obhajobu, charakteristické pre príslušné štádium\ntrestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví\nna postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Trestného poriadku. Napokon, aj zo samotného gramatického znenia naposledy označeného\nustanovenia Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným\nspôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä\nporušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa § 37 Trestného poriadku, ktoré by mohlo mať konkrétny\nvplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej\npovahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú\nteda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných\nsúvislostiach.\nMožno zovšeobecniť, že až takéto ,,kvalifikované“ porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom\nmôže byť dôvodom na konštatáciu porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\npričom predmetné porušenie musí mať vzhľadom na vyššie uvádzané konkrétne okolnosti prípadu aj\nsúčasne podstatný vplyv na výsledok konania - tzn. na rozhodnutie vo veci samej. Zásadným je v tomto\nsmere záver, že právo na obhajobu v zmysle označeného dôvodu dovolania je potrebné chápať ako\nnutné vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného, resp. jeho obhajcu (§ 34\nods. 4 Trestného poriadku).\nObvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku namietol\nporušenie práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu. Poukázal na to, že výpoveď poškodeného\nnebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, a to ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní.\nTáto dovolacia námietka je zhodná s obsahom jeho odvolania. Krajský súd sa s ňou vysporiadal\nnasledovne:\n„Odvolací súd dáva obžalovanému E. do pozornosti to, že poškodený v prípravnom konaní vypovedal\nako maloletá osoba, výsluch ktorej sa vedie osobitným spôsobom, a to práve s ohľadom na jeho\nvek, rozumovú ako aj mravnú vyspelosť, to všetko za účelom predchádzania druhotnej viktimizácie.\nVýsluch či už svedka alebo poškodeného, ktorý je maloletou osobou predstavuje výnimku zo\nzásady kontradiktórnosti (nevzťahujú sa naň ustanovenia o výsluchu svedka, resp. vzťahujú v\nrôznych modalitách a odchýlkach). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery stanoviska\ntrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj/63/2009, zo 7. decembra 2009, podľa ktorého\nvýnimku zo zásady kontradiktórnosti postupu v konaní predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v\nzmysle § 263 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku charakter neodkladného alebo neopakovateľného\núkonu; takýto charakter majú aj výpovede maloletých. Uvedené vychádza z koncepcie ochrany\nmaloletých osôb v trestnom konaní, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikatúru ESĽP,\nktorá zvýrazňuje potrebu vedenia trestného konania smerujúceho k ochrane záujmov maloletých, ktorí\nako svedkovia svedčia v prípadoch, kedy sú trestnými činmi sami dotknutí, resp. trestnou činnosťou\npoškodení (porovnaj rozsudok ESĽP S. N. proti Švédsku z 2. júla 2002, rozsudok ESĽP F. a M. proti\nFínsku zo 17. júla 2007, rozsudok ESĽP Kovač proti Chorvátsku z 12. júla 2007, rozsudok ESĽP\nW. S. proti Poľsku z 19. júna 2007 a ďalšie). V prípade výsluchov takýchto svedkov sú definované\n\nnielen zákonné výnimky, ale aj výnimky verifikované rozhodovacou praxou ESĽP, ktoré dopadajú aj na\nkontradiktórne poňatie trestného konania spočívajúceho v možnosti vypočúvania takýchto svedkov, či už\nopakovane v rámci prípravného konania, alebo v konaní pred súdom, a ktorých spoločným menovateľom\nje potreba eliminácie opätovného prežívania negatívnych zážitkov takýchto svedkov z trestnej činnosti\nadresovanej voči nim samotným. Z uvedeného teda vyplýva, že právo obvineného na kontradiktórne\nvypočutie takýchto svedkov nie je ani v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru absolútne a nezaručuje\nani osobnú prítomnosť takýchto svedkov na pojednávaní súdu (porovnaj rozsudok ESĽP A. M. proti\nTaliansku zo 14. decembra 1993, rozsudok ESĽP A. H. proti Fínsku z 10. mája 2007)“.\nNajvyšší súd poznamenáva, že do práva na obhajobu nepochybne patrí aj právo na spravodlivý proces\ntak ako to má na mysli čl. 6 Dohovoru.\nPodľa čl. 6 Dohovoru\n1. Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme\nmravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú\nzáujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom\nza úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu\nzáujmom spravodlivosti.\n2. Každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola\npreukázaná zákonným spôsobom.\n3. Každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva:\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom\nobvinenia vzneseného proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá\ndostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti\nvyžadujú;\nd) vypočúvať alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a vypočutie svedkov vo\nsvoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;\ne) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom, alebo ak týmto\njazykom nehovorí.\n+++\nDovolací súd k právu na spravodlivý proces a ku kontradiktórnosti trestného konania vo všeobecnosti\nuvádza.\nKontradiktórnosť (/lat./ práv. 1. rokovací spôsob súdneho konania, 2. protirečivý) sa považuje za\nvšeobecný právny princíp konania, za pravidlo procesného práva ovládajúci každý súdny proces. Spolu\ns právom na obhajobu je jeho najzákladnejším princípom. Bez neho vôbec nemožno hovoriť o procese,\nkeď podstatou procesu je konfrontácia dvoch strán, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa,\npopierať návrhy, argumenty a dôkazy druhej strany a predkladať vlastné. Ide o jednu z hlavných záruk\nsúdneho konania. Neexistuje spravodlivosť bez kontradiktórnej diskusie a čím skôr k nej dôjde, tým\nväčšia je nádej na objektívnosť. Kontradiktórna diskusia je kráľovskou cestou pri hľadaní pravdy. Princíp\nkontradiktórnosti sa uplatňuje predovšetkým v súdnom konaní. Prvky kontradiktórnosti sa však vyskytujú\nuž v prípravnom konaní. Kontrolu väzby podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru v prípravnom konaní uskutočňuje\nsudca po vypočutí strán (audience, hearing). Výpoveď svedka môže súd zásadne vziať za základ svojho\nrozhodnutia len ak bol svedok vypočutý kontradiktórne v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d). To znamená, že\nak nemôže byť svedok vypočutý kontradiktórne na hlavnom pojednávaní, musí byť týmto spôsobom\nvypočutý už v prípravnom konaní. Dôkazy musia byť spravidla vykonané pred obvineným na verejnom\nkonaní za účelom ich kontradiktórneho prejednania, ale použitie výpovedí z prípravného konania samo\no sebe neodporuje čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) pod podmienkou, že boli rešpektované práva obhajoby\n(Repík).\n\nV slovenskom právnom poriadku kontradiktórnosť upravuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods.\n2, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v\njeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť\nlen v prípadoch ustanovených zákonom.\nTrestný poriadok sa kontradiktórnosti a rovnosti strán venuje v ustanoveniach, § 2 ods. 14 Trestného\nporiadku, § 263 Trestného poriadku § 264 Trestného poriadku (ktorý sa ale netýka tohto prípadu a preto\nsa mu dovolací súd nebude ďalej venovať).\nPodľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku Strany sú si v konaní pred súdom rovné.\nPodľa § 263 Trestného poriadku\n(1) Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej\npodstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný.\n(2) Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril, že sa na hlavnom pojednávaní\nnezúčastní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak\nsa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil, alebo sa bez\nvážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej siene, alebo ak prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď\nsvedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3 takého svedka nenavrhol vypočuť osobne.\nV uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora. O tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní\npoučený.\n(3) Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže prečítať aj vtedy, ak bol výsluch\nvykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a\na) taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom\nmieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo, alebo na dlhší čas znemožňuje\njej výsluch, alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného\nospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol\nv čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom\npojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne\nupovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca,\nb) išlo o neodkladný úkon alebo neopakovateľný úkon, alebo\nc) taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať.\n(4) Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď\npodľa § 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o\nsvojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol\nvýsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.\n(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 o čítaní zápisnice o výpovedi sa primerane použijú aj na prehranie\nzvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom videokonferenčného\nzariadenia.\n(6) Strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať prípustnosť otázky\npoloženej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda senátu. Ak námietke vyhovie, vypočúvaný nie\nje povinný na otázku odpovedať a táto otázka sa do zápisnice nezapíše, alebo sa zo zápisnice vyčiarkne.\nO námietke proti otázke predsedu senátu, sudcu alebo prísediaceho rozhodne senát.\nUstanovenie § 263 Trestného poriadku sa týka situácie, ak svedka nemožno na hlavnom pojednávaní (z\nakýchkoľvek dôvodov) vypočuť, a preto sa má prečítať jeho výpoveď z prípravného konania. Na takúto\nsituáciu sa striktne musí aplikovať princíp kontradiktórnosti obsiahnutý v čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru.\nVo vzťahu k právu na spravodlivý proces a k čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru, Európsky súd pre\nľudské práva vyslovil v nasledujúcich veciach takéto právne závery:\n- Unterpetinger p. Rakúsku, rozsudok z 24. novembra 1986 - sťažovateľ bol obvinený z ublíženia\nna zdraví svojej manželke a nevlastnej dcére. Vyhlásil, že sa necíti vinný. Svedkyne boli vypočuté\nvyšetrovateľom v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať. Na návrh\nprokurátora boli prečítané ich výpovede z prípravného konania. ESĽP vyslovil, že prečítanie výpovedí\nsvedkov z prípravného konania je prípustné, ak tieto boli získané v súlade s právami obhajoby.\nĎalej uviedol, že obžaloba bola založená hlavne na výpovediach jeho manželky a nevlastnej dcéry\na vnútroštátny súd ich výpovede z prípravného konania považoval za dôkaz o pravdivosti obvinenia.\n\nMajúc na pamäti, že obvinený nemal možnosť v žiadnom štádiu konania klásť otázky osobám, ktorých\nvýpovede sa prečítali na pojednávaní, dospel k záveru o porušení práva obvineného na spravodlivý\nsúdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 v spojení s princípmi obsiahnutými v čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru.\n- Kostovski p. Holandsku, rozsudok z 20. novembra 1999 - sťažovateľ bol odsúdený za bankové lúpežné\nprepadnutie na základe prečítaných výpovedí dvoch anonymných svedkýň z prípravného konania. Na\nhlavnom pojednávaní svedkyne neboli vypočuté. ESĽP vyslovil, že v princípe sa musia všetky svedecké\nvýpovede uskutočniť v prítomnosti obvineného. Použitie svedeckých výpovedí, ktoré sa získali v štádiu\nvyšetrovania, je prípustné, pokiaľ sa rešpektovalo právo na obhajobu. Obvinený musí mať adekvátnu a\ndostatočnú príležitosť na to, aby mohol v čase, keď sa urobila svedecká výpoveď, alebo v neskoršom\nštádiu konania poprieť ju a klásť svedkom otázky. V tomto prípade obvinenému nebola takáto príležitosť\nposkytnutá, a preto rozhodol o porušení čl. 6 ods. 1 v spojení s princípmi obsiahnutými v čl. 6 ods. 3\npísm. d) Dohovoru.\n- Luca p. Taliansku, rozsudok z 27. februára 2001 - sťažovateľ bol odsúdený za prechovávanie\nomamných látok na základe prečítanej výpovede spolupáchateľa získanej v prípravnom konaní.\nSpolupáchateľ na pojednávaní odmietol vypovedať. ESĽP vyslovil, že dôkazy musia byť zásadne\nvykonané pred obvineným na verejnom pojednávaní na účely ich kontradiktórneho prerokovania.\nMôže byť potrebné opierať sa o výpoveď z prípravného konania. Obvinený však musí mať primeranú\na dostatočnú možnosť poprieť výpoveď buď počas vyšetrovania alebo počas pojednávania. Ak je\nodsúdenie založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi osoby, ktorú obvinený nemohol\nnikdy vypočuť, alebo dať vypočuť, právo na obhajobu je skrátené spôsobom nezlučiteľným s čl. 6\nDohovoru.\n- Asch p. Rakúsku rozsudok z roku 1991. Družka obžalovaného bola vypočutá v prípravnom konaní\na následne sa na hlavnom pojednávaní rozhodla nevypovedať. Preto bola prečítaná jej výpoveď\nprodukovaná v prípravnom konaní. ESĽP nemal za preukázané porušenie Dohovoru, pretože uvedená\nvýpoveď nepredstavovala jediný dôkaz, na ktorom bolo založené rozhodnutie o vine. Obžalovaný mal\ntiež možnosť obsah výpovede kritizovať a využiť ďalšie spôsoby obhajoby. Obžalovaný nedostal v\nžiadnej fáze konania možnosť vypočuť svedkyňu a napriek tomu ESĽP tento postup za porušenie čl.\n6 ods.3 nepovažoval, pretože jej výpoveď nepredstavovala jediný dôkaz, na ktorom bolo založené\nrozhodnutie o vine.\n- Saidi p. Francúzsku z roku 1993, keď rozhodol o porušení čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru\na uviedol, že práva obhajoby sú obmedzené spôsobom nezlučiteľným s požiadavkami článku 6, ak\nsa uznanie viny/odsúdenie zakladá výlučne či rozhodujúcim spôsobom na výpovedi svedka, ktorého\nobžalovaný nedostal príležitosť vypočuť alebo dať vypočuť ani v prípravnej fáze konania, ani v priebehu\nsúdneho procesu (rovnako i Balšán proti ČR, Breukhoven proti ČR, Krasniki proti ČR).\n- Balšán p. ČR - ESĽP vyslovil: Ak vnútroštátne právo pripúšťa v prípade spoluobvineného, ktorý\nodmietne svedčiť na hlavnom pojednávaní, prečítať jeho výpoveď z prípravného konania (výpoveď\nobvineného) nie je táto skutočnosť dôvodom pre to, aby bol obvinený zbavený práva, ktoré mu zaručuje\nčl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, teda preskúmať alebo dať preskúmať kontradiktórnym spôsobom všetky\nzásadné dôkazy proti sebe.... Jedná sa totižto o právo obvineného vypočúvať alebo dať vypočúvať\nsvedkov proti sebe, ktoré zaručuje čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru a ktorého výkon v zásade nepodlieha\nuváženiu súdu. K porušeniu čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru teda došlo.\n- K porušeniu Dohovoru došlo vo veci Breukhoven p. ČR rozsudok č. 44438/06 z 21.7.2011, kde išlo o\nprípad osoby odsúdenej okrem iného i za trestný čin obchodovania s ľuďmi, a to prevažne na základe\nvýpovedí niekoľkých žien, ktoré mal pod sľubom riadneho zamestnania vylákať z Rumunska a následne\npod hrozbou násilia donútiť k prostitúcií. Výsluch svedkýň bol vykonaný ako neodkladný úkon podľa\n§ 158a ČTP - za prítomnosti sudcu, ale bez prítomnosti obhajcu. Súd sa potom nepokúsil svedkyne\nvypočuť na hlavnom pojednávaní a ich výpovede prečítal podľa § 211 ods. 2 ČTP. ESĽP pripomenul\nzásadu, podľa ktorej je treba dať obvinenému možnosť vypočuť svedkov obžaloby, hoci táto zásada\npripúšťa výnimky, s právami obhajoby je nezlučiteľné, ak je odsudzujúci rozsudok založený výlučne alebo\nv rozhodujúcej miere na výpovediach svedkov, ktorých obvinený nemal možnosť vypočuť v žiadnej fáze\nkonania. Ak takí svedkovia nie sú k dispozícií, majú štátne orgány vyvinúť primeranú snahu k zaisteniu\nich prítomnosti počas konania. I keď pre obete sexuálnych trestných činov môže byť konfrontácia s\npáchateľom veľmi zraňujúca, sú štáty povinné prijať opatrenia, ktoré vyvážia znevýhodnenie pozície\nobhajoby. ESĽP konštatoval, že trestný čin obchodovania s ľuďmi bol sťažovateľovi preukázaný len\nvýpoveďami spomenutých svedkýň, ktoré sťažovateľ nemal možnosť vypočuť a ktorých výsluch sa súd\nnepokúsil zaistiť hoci priamo v Rumunsku. Došlo tak porušeniu čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru.\n\n- Rachdad p. Francúzsku (2003) ESĽP uviedol, že článok 6 EDĽP síce oprávňuje vnútroštátne súdy na\nto, aby založili výrok o uznaní viny na svedectve svedkov proti obžalovanému, ktorých tento alebo jeho\nobhajca nemohli vypočúvať v žiadnej fáze konania, ale výlučne len v prípade, ak\n- je nemožnosť konfrontácie spôsobená nemožnosťou svedka lokalizovať (objektívna nemožnosť) a to\ni napriek aktívnej činnosti (hľadaniu) orgánov štátu\n- svedectvo/výpoveď nesmie v žiadnom prípade predstavovať jediný dôkaz, na ktorom je uznanie viny\nzaložené (Zentar proti Francúzsku, Guilloury proti Francúzsku).\nPostupom času ESĽP tieto závery rozšíril i na prípady, keď svedka síce lokalizovať možno, ale objektívne\nho nemožno predviesť pred súd a vypočuť (Ubach Mortes proti Andorre, Berisha proti Holandsku). Z\nuvedeného vyplýva, že trestné konanie je automaticky nespravodlivé a dochádza k porušeniu čl. 6 ods.\n3 písm. d) Dohovoru v prípade, ak je predmetná výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom.\nAk sa však jedná o dôkaz rozhodujúci (ale nie jediný) považuje sa konanie síce za nespravodlivé,\nale členský štát sa môže zodpovednosti „zbaviť“ ak preukáže, že urobil všetko pre to, aby prítomnosť\nsvedka zabezpečil, teda že je vylúčená nedbanlivosť zo strany orgánov štátu. Niekedy ESĽP prihliada i\nk ďalším okolnostiam, napríklad, či súdy spornú výpoveď hodnotili s maximálnou starostlivosťou, čím sa\nmohli vyvážiť práva obhajoby (Haas proti SRN). Z uvedeného vyplýva formulácia pozitívneho záväzku\nštátu, aby vyvinul maximálne možné úsilie, na zabezpečenie prítomnosti svedka v konaní pred súdom\na to jednak prijatím zodpovedajúcej právnej úpravy, ako i aktívnym konkrétnym konaním (u nás napr.\nokrem iného i § 88 TP). Odmietnutie umožnenia výsluchu takého svedka musí byť zároveň dostatočne\nodôvodnené (Reiner a ďalší p. Rumunsku). Zároveň však kumulatívne platí podmienka, že s dôkazmi pri\nvykonávaní ktorých nie sú práva obhajoby dôsledne zabezpečené, musí súd pri rozhodovaní nakladať\nso zvláštnou starostlivosťou.\nSumárne možno konštatovať, že ak sa jedná v prípade uvedených výpovedí o jediný dôkaz, tak ESĽP\nbude konštatovať porušenie Dohovoru bez ohľadu na zistenú, či absentujúcu nedbanlivosť štátu. Ak\nsa bude jednať o dôkaz rozhodujúci, tak v prípade zistenia nedbanlivosti bude rozhodnuté o porušení\nDohovoru, pri nezistení nedbanlivosti o porušenie nepôjde. V prípade slabšieho dôkazu o porušenie\nDohovoru nepôjde ani v jednom prípade.\n- Al Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu (2011 - modifikácia pravidla jediného či rozhodujúceho\ndôkazu). Podstata spočívala v tom, že pán Al Khawaja sa mal ako rehabilitačný lekár dopustiť\nsexuálneho nátlaku na dvoch pacientkach po uvedení do hypnózy. Prvá pacientka sa po výsluchu na\npolícii o veci zverila dvom kamarátkam a následne spáchala samovraždu. Obžalovaný je teda nemal\nmožnosť nikdy vypočuť. Vnútroštátny súd povolil prečítanie jej výpovede z fázy vyšetrovania na súdnom\nkonaní. Išlo pritom o jediný priamy dôkaz. Okrem toho mal súd k dispozícii výpovede dvoch priateliek\npoškodenej, ktoré boli nepriamymi dôkazmi.\nVo veci Tahery spočívalo obvinenie i obžaloba na tom, že pán Tahery mal pobodať iného muža, pričom\nsám poškodený uviedol, že nevidel, kto ho bodol. O dva dni sa na políciu dostavil svedok, ktorý uviedol,\nže videl, ako obžalovaný bodol poškodeného. Následne však v konaní pred súdom odmietol vypovedať,\nz obavy o život a zdravie seba a svojej rodiny. Jeho výpoveď bola preto pred súdom prečítaná, pričom\nsa jednalo o dôkaz zásadný.\nV oboch prípadoch rozhodli vnútroštátne súdy o vine.\nV konaní pred ESĽP bolo najprv v oboch prípadoch rozhodnuté o porušení čl. 6 ods.1 a 3 písm. d)\nDohovoru. Prípad bol však predložený Veľkému senátu ESĽP, ktorý v prípade Al Khawaja následne\nrozhodol odlišne a v prípade Tahery síce rovnako, ale s odlišným odôvodnením.\nVeľký senát použil, trojfázový test - tzv. Al Khawaja test. V rámci testu sa zisťuje:\n1. Či existoval dôležitý dôvod pre neprítomnosť svedka na hlavnom pojednávaní.\n2. Či sporná výpoveď predstavuje jediný alebo rozhodujúci dôkaz.\n3. Či toto obmedzenie práva na kontradiktórnosť konania bolo vyvážené ďalšími faktormi, ktoré\nkompenzovali sťažené podmienky, v ktorých pracovala obhajoba.\nDobrý dôvod\nDobrý dôvod postráda definíciu, pôjde zrejme o nevyhnutnosť použitia predchádzajúcej výpovede\nsvedka. Za dobrý dôvod je možné považovať napríklad smrť svedka. Ten sa však neuplatní, ak orgány\nštátu vedeli o riziku hroziacemu svedkovi a nič nepodnikli. Všeobecný a bližšie nezdôvodnený strach\nsvedka sa za dobrý dôvod nepovažuje, vždy treba skúmať i možnosť použitia inštitútu utajeného svedka.\n\nAk strach vzbudil obžalovaný alebo osoby s ním spolčené, vyskytuje sa názor, že sa obžalovaný týmto\nkonaním práva vypočúvať svedkov vzdal. To je však v rozpore s judikatúrou týkajúcou sa utajených\nsvedkov. Dobrým dôvodom môže byť aj nenáležitá druhotná viktimizácia svedka - dieťaťa, ktorý je\nzároveň obeťou trestného činu.\nVáha dôkazu (jediný/rozhodujúci)\nPodľa Al Khawaja testu samotná skutočnosť, že sa jedná o dôkaz jediný, či rozhodujúci, ešte\nnemusí spôsobiť porušenie Dohovoru, ak je táto skutočnosť vyvážená inými opatreniami. Rozhodujúci\ndôkaz má byť vykladaný užšie ako usvedčujúci dôkaz. Ide o dôkaz takej dôležitosti alebo významu,\nže bude pravdepodobne rozhodujúci pre výsledok konania. A je neoverená svedecká výpoveď\npotvrdzovaná inými podpornými dôkazmi, bude posúdenie, či je rozhodujúcim dôkazom, závisieť na\nsile týchto podporných dôkazov; čím silnejšie sú tieto dôkazy, tým menej je pravdepodobné, že bude\nvýpoveď neprítomného svedka považovaná za rozhodujúcu. Vyžaduje sa teda existencia dostatočných\nvyvažovacích faktorov, vrátane silných procesných záruk, ktoré umožňujú náležité a spravodlivé\nohodnotenie spoľahlivosti spornej výpovede. Výpoveď obhajobou nevypočutého svedka - neoverená\nsvedecká výpoveď teda musí byť dostatočne spoľahlivá a potvrdzovaná silnými podpornými dôkazmi.\nVyvažujúce opatrenia\nPosudzuje sa napríklad, či bola výpoveď zachytená v korektnej procesnej forme, či je výpoveď\npotvrdzovaná inými nerozpornými dôkazmi, zohľadňujú sa prípadné inštrukcie sudcu porote, kde ju\nupozorní na úskalia výpovede - teda upozornenie na riziká výpovede. Relevantným vyvažujúcím\nopatrením sa rozumie napr. aj umožnenie účasti obhajobe na príprave výsluchu svedka v prípravnom\nkonaní, vo forme prípravy otázok na, ktoré sa má vyšetrovateľ pri výsluchu svedka opýtať. Takáto účasť\nobhajoby na príprave výsluchu svedka síce nemá pravý kontradiktórny charakter, pretože obhajoba\nnemôže reagovať na aktuálne odpovede svedka a tak ich spochybňovať, ale môže sa v konkrétnom\nprípade považovať za primerané vyvažujúce opatrenie samozrejme vyhodnotiac všetky okolnosti\nprípadu.\nVšetky tri kroky testu spolu vzájomne súvisia a spoločne slúžia na zistenie, či bolo trestné konanie ako\ncelok spravodlivé. V konkrétnom prípade preto môže byť vhodné vykonať tieto kroky v inom poradí,\nnajmä pokiaľ sa niektorý z nich ukáže ako rozhodujúci pre záver o spravodlivosti alebo nespravodlivosti\nkonania - Schatschaschwili p. Nemecku, rozsudok č. 9154/10 z 15. decembra 2015, § 83.\nNa základe uvedeného testu prezentovaného v kauze Al Khawaja je teda možné právo obžalovaného\nna výsluch svedkov poprieť, ak je dostatočne vyvážené obmedzenie práv obhajoby. Princíp\nkontradiktórnosti sa uplatňuje predovšetkým v súdnom konaní. Prvky kontradiktórnosti sa však vyskytujú\nuž v prípravnom konaní. Výpoveď svedka môže súd zásadne vziať za základ svojho rozhodnutia, len ak\nbol svedok vypočutý kontradiktórne v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d). Dôkazy musia byť spravidla vykonané\npred obvineným na verejnom konaní za účelom ich kontradiktórneho prejednania, ale použitie výpovedí\nz prípravného konania samo o sebe neodporuje čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru pod podmienkou,\nže boli rešpektované práva obhajoby.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti rozhodnutie veľkého senátu ESĽP vo veci Schatschaschwili p.\nNemecku, rozsudok č. 9154/10 z 15. decembra 2015, v ktorom bol vykonaný precízny rozbor a výklad\niných predchádzajúcich rozhodnutí ESĽP, najmä však aj procesný postup pri vykonaní Al Khawaja testu.\nPokiaľ krajský súd vysvetlil, že právo obvineného na obhajobu nebolo porušené, aj preto, že:\n„Obžalovaný E. mal už počas prípravného konania obhajcu, ktorý využil možnosť nazretia do spisu\n(č. l. 214 záznam o nazretí do spisu), pričom obhajca si urobil zo spisu potrebné fotokópie a odpisy.\nPo skončení vyšetrovania bolo obhajcovi tiež umožnené preštudovať si obsah vyšetrovacieho spisu,\nktorú možnosť využil 31. augusta 2020 (zápisnica na č. l. 231), Týmto postupom bolo obžalovanému\nriadne umožnené (s povahou na status poškodeného) oboznámiť sa s obsahom jeho výsluchu“ (strana\n14 uznesenia krajského súdu, sp. zn. 3To/56/2021, z 31. augusta 2020 - č. l. 462), tak najvyšší súd\ndáva do pozornosti rozhodnutia ESĽP Hulki Gunes p. Turecku, rozsudok č. 28490/95 z 19. júna 2002,\nBalšán p. Českej republike - viď vyššie, Osmanagaoglu p. Turecku, rozsudok č. 12769/02 z 21. júla 2009,\nAtanasov p. Macedónsku, rozsudok č. 41188/06 z 19. apríla 2011 a ďalšie, v ktorých ESĽP konštatoval\nporušenie čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru nakoľko nepovažoval za dostatočné, že obvinený\nsíce mal možnosť zoznámiť sa s protokolom o výsluchu svedka, ktorého ale nemal možnosť vypočuť\n\na vysvetlil, že takáto možnosť spochybnenia výpovede svedka nemôže byť považovaná za náležitú\nnáhradu priameho výsluchu svedka.\nS ohľadom na prezentované je zrejmé, že vyššie uvedený argument krajského súdu nemôže v\nkonfrontácií s právom na spravodlivý proces obstáť.\nKontradiktórnosť konkrétne vo vzťahu k výsluchu svedkov - zraniteľným obetiam.\nS ohľadom na bohatú judikatúru ESĽP - A. M. p. Taliansku, rozsudok č. 37019/97 zo 14. decembra 1999,\nP. S. p. Nemecku, rozsudok č. 33900/96 z 20. decembra 2001, S. N. p. Švédsku - viď nižšie, Magnusson\np. Švédsku rozsudok č. 53972/00 zo 16. decembra 2003, Accardi a ďalší p. Taliansku, rozsudok č.\n30598/02 z 20. januára 2005, Bocos. Cuesta p. Holandsku, rozsudok č. 54789/00 z 10. novembra 2005,\nA. S. p. Fínsku, rozsudok č. 40156/07 z 28. septembra 2010, B. p. Fínsku, rozsudok č. 17122/02 z 24.\napríla 2007, W. p. Fínsku, rozsudok č. 14151/02 z 24. apríla 2007, A. H. p. Fínsku, rozsudok č. 46602/99\nz 10. mája 2007 možno vysloviť a zhrnúť:\nOživovanie negatívnych zážitkov z minulosti môže byť pre obeť trestného činu veľmi nepríjemné a\nstresujúce. ESĽP neprehliada zvláštnosti, ktorými sa vyznačujú konania najmä o sexuálnych deliktoch.\nUznáva, že tieto konania sú ťažkou skúškou pre obeť, a to najmä vtedy ak je nedobrovoľne postavená\ntvárou v tvár obvinenému. Pri hodnotení, či bolo rešpektované právo obvineného na spravodlivý proces,\nje potrebné zobrať do úvahy právo obete na rešpektovanie súkromného života. Je preto legitímne prijať\nna jej ochranu určité opatrenia, a to za podmienky, že sú zlučiteľné s účinným a adekvátnym výkonom\npráv obhajoby - S. N. p. Švédsku, rozsudok č. 34209/96 z 2. júla 2002.\nV prípade zraniteľných svedkov (zväčša deti pri sexuálnych deliktoch), u ktorých je predpoklad, že ich\nnebude možné v budúcnosti vypočuť, by mali orgány činné v trestnom konaní rešpektovať nasledujúce\npožiadavky:\n- výsluch by mal prebehnúť za aktívnej účasti obhajoby, t. j. výsluchu by mal byť prítomný\nobhajca, prípadne sám obvinený, pričom by im malo byť umožnené nepriamo sledovať výsluch (napr.\nprostredníctvom video - prenosu, alebo cez jednosmerné zrkadlo),\n- má byť obhajobe umožnené navrhnúť položenie otázok ešte pred začatím výsluchu v rámci jeho\nprípravy a obhajobe má byť umožnené podávať návrhy na doplňujúce otázky, ktoré by mali byť svedkovi\npoložené ešte počas jeho výsluchu,\n- výsluch by mal byť zachytený na videokameru, aby mohol byť záznam následne prehraný pred súdom.\nNajvyšší súd dopĺňa.\nVo veci S. N. p. Švédsku, rozsudok č. 34209/96 z 2. júla 2002 (podobne rozsudok ESĽP W. proti\nFínsku z 24. apríla 2007 a iné) národné súdy priznali, že odsúdenie sťažovateľa sa v rozhodujúcej\nmiere zakladá na výpovedi poškodeného desať ročného chlapca, ktorý sa mal stať obeťou sexuálneho\nzneužívania zo strany sťažovateľa. ESĽP konštatoval, že v priebehu konania pred súdom bol prehratý\nvideozáznam prvého a audiozáznam druhého výsluchu maloletého políciou. Počas týchto výsluchov\nobhajca obvineného síce nebol prítomný, podieľal sa ale na príprave druhého výsluchu a s jeho\npriebehom bol spokojný. ESĽP vyslovil, že vzhľadom na zvláštnu povahu konania o sexuálnych trestných\nčinoch nemožno ustanovenie čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru vykladať tak, že vyžaduje vo všetkých\nprípadoch, aby otázky boli kladené priamo obvineným alebo obhajcom. V danom prípade mala obhajoba\ndostatočnú príležitosť spochybniť vierohodnosť maloletého či jeho výpoveď. ESĽP tiež prihliadol na to,\nže národné súdy si boli vedomé problémov, ktorým musela obhajoba s ohľadom na okolnosti prípadu\nčeliť, a pri hodnotení vykonaných dôkazov postupovali s extrémnou starostlivosťou. K porušeniu práva\nna spravodlivý proces nedošlo.\nTento prípad najvyšší súd zámerne uvádza, pretože aj v takej citlivej veci (desať ročná obeť sexuálneho\nnásilia), bol po prvom nekontadiktórnom výsluchu obete vykonaný jej druhý výsluch ešte v prípravnom\nkonaní, na príprave ktorého sa mohol zúčastniť obvinený prostredníctvom obhajcu. Tu možno vidieť\nnávod ako sa má postupovať, keď prokurátor v rámci dozoru zistí, že prvý výsluch zraniteľnej obete\nbol vykonaný nekontradiktórne a pritom ide o rozhodujúci usvedčujúci dôkaz. Len tak sa totiž možno\n\nvyhnúť nespravodlivému procesu. Vo veci obvineného E. bolo jeho právo na spravodlivý proces úplne\nignorované, nie len v prípravnom konaní ale aj v konaní pred súdmi.\nV podmienkach slovenského právneho poriadku je výsluch zraniteľných obetí riešený v ustanoveniach\n§ 135 Trestného poriadku.\nPodľa § 135 Trestného poriadku\n(1) Výsluch svedka, ktorý je dieťaťom, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na\njeho osobné vlastnosti, vzťah k obvinenému alebo k podozrivému, závislosť od obvineného alebo\npodozrivého alebo povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť duševnú\nintegritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie, sa vykoná s využitím videokonferenčného\nzariadenia. Výsluch treba vykonať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa v ďalšom\nkonaní už nemusel opakovať. Klásť otázky takémuto svedkovi možno len prostredníctvom orgánu\nčinného v trestnom konaní. V prípravnom konaní možno výsluch opakovať len so súhlasom prokurátora.\nOpakovaný výsluch v prípravnom konaní vedie spravidla tá istá osoba. V konaní pred súdom možno na\npodklade rozhodnutia predsedu senátu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez splnenia podmienok\nuvedených v § 263 alebo postupom podľa § 270 ods. 2.\n(2) K výsluchu podľa odseku 1 sa priberie psychológ, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň\nduševného vývoja svedka prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a ak nie je na výsluchu prítomný\nopatrovník podľa § 48 ods. 2, aj zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.\nAk to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo\npedagóg. Spôsob vedenia výsluchu prekonzultuje orgán činný v trestnom konaní s psychológom pred\nvypočutím a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným\nzástupcom alebo pedagógom. Ak výsluch alebo pokračovanie v ňom môže mať nepriaznivý vplyv na\npsychický stav dieťaťa, môže psychológ navrhnúť odloženie vykonania výsluchu alebo jeho prerušenie\npočas jeho výkonu. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a\núplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná\nosoba vypovedala.\n(3) Na výsluch svedka o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jeho osobné vlastnosti,\nvzťah k obvinenému alebo k podozrivému, závislosť od obvineného alebo podozrivého alebo povahu\na okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť duševnú integritu alebo vystaviť ho\nriziku druhotnej viktimizácie, sa použije postup podľa odsekov 1 a 2, ak ide o svedka, ktorý je obzvlášť\nzraniteľnou obeťou a jeho rodinného príslušníka podľa osobitného predpisu, a o svedka, ktorého vek\nnie je známy a u ktorého existuje dôvod domnievať sa, že je osobou mladšou ako 18 rokov, až kým\nsa nepreukáže opak.\n(4) V prípravnom konaní vedenom pre trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, trestný čin obchodovania s\nľuďmi, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestný čin výroby detskej pornografie\nvýsluch svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona, vedie osoba rovnakého\npohlavia ako je vypočúvaná osoba; to neplatí, ak tomu bránia závažné dôvody, ktoré orgán činný v\ntrestnom konaní uvedie v zápisnici.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o obetiach trestných činov č. 274/2017 Z. z..\nObzvlášť zraniteľnou osobou sa rozumie\n1. dieťa, ......\nPodľa § 8 ods. 2 Zákona o obetiach trestných činov č. 274/2017 Z. z..\nOrgán činný v trestnom konaní, súd a subjekt poskytujúci pomoc obetiam postupuje tak, aby jeho činnosť\nnespôsobovala obeti a rodinným príslušníkom obete druhotnú viktimizáciu a prijíma účinné opatrenia,\nktoré majú zabrániť opakovanej viktimizácii. Na tento účel orgán činný v trestnom konaní a súd používa\nvhodne prispôsobené úradné miestnosti alebo prijíma iné opatrenia na zabránenie styku osoby, ktorú\nobeť označila za páchateľa, osoby, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoby, proti\nktorej sa vede trestné konanie s obeťou alebo jej rodinnými príslušníkmi.\nPodľa § 127 ods. 1 Trestného zákona\nDieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.\nUstanovenie § 263 Trestného poriadku sa týka situácie, ak svedka nemožno na hlavnom pojednávaní\n(z akýchkoľvek dôvodov) vypočuť, a preto sa má prečítať jeho výpoveď z prípravného konania. Na\n\ntakúto situáciu sa striktne musí aplikovať princíp kontradiktórnosti obsiahnutý v čl. 6 ods. 3 písm. d)\nDohovoru. S ohľadom na uvedené je potrebné ustanovenie § 135 ods. 1 štvrtá veta Trestného poriadku:\n„V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia predsedu senátu vykonať prečítaním zápisnice\ni bez splnenia podmienok uvedených v § 263 alebo postupom podľa § 270 ods. 2“ vykladať tak, že\ntakýto postup je možný len vtedy ak pri postupe podľa § 135 Trestného poriadku bolo zachované právo\nobvineného na účinný a adekvátny výkon práva na obhajobu.\nPreto ak vyšetrovateľ vykonáva výsluch zraniteľnej osoby postupom podľa § 135 Trestného poriadku\nv nadväznosti na § 263 Trestného poriadku a § 270 Trestného poriadku, musí mať na mysli a musí\nrešpektovať aj právo obhajoby na možnosť minimálne sa podieľať na príprave výsluchu (viď. S. N. p.\nŠvédsku, rozsudok č. 34209/96 z 2. júla 2002), resp. sa ho i zúčastniť - hoci nepriamo, za jednosmerným\nsklom a pod. a dať mu tak možnosť už počas výsluchu spochybniť svedeckú výpoveď.\nVýsluch zraniteľnej obete sa má v prípravnom konaní vykonať tak aby sa nestal dôkazom neprípustným,\nale aby bol použiteľným aj v súdnom konaní. Ako vyplýva z uvedenej judikatúry ESĽP prípustnosť dôkazu\nmôže zmariť aj skutočnosť, že tento nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, t. j. so zachovaním\npráva obvineného na obhajobu. S odkazom na uvedené musí prokurátor ako nositeľ dôkazného\nbremena zabezpečiť, aby bol výsluch svedka mladšieho ako 18 rokov (najmä v prípade ak ide o\ndôležitého svedka obžaloby) vykonaný v prípravnom konaní postupom podľa § 135 TP tak, aby bol\npoužiteľný v konaní pred súdom. Z tohto dôvodu musí zabezpečiť obžalovanému možnosť uplatnenia\njeho práva na obhajobu. Vzhľadom na osobitosť výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov, ktorá nie vždy\n(najmä v prípade maloletých obetí násilných a sexuálne motivovaných trestných činov) umožňuje priamu\núčasť obhajoby na tomto úkone, do úvahy prichádza aj jej nepriama účasť upravená v § 135 ods. 3 TP, t.\nj. výsluch osoby napr. s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu a podobne.\nAk výsluch osoby mladšej ako 18 rokov nebol vykonaný v prípravnom konaní kontradiktórnym spôsobom\na je jediným, prípadne rozhodujúcim dôkazom proti obžalovanému, nevyhnutne ho treba zopakovať aj\nv konaní pred súdom tak, aby bolo obhajobe umožnené vykonať výsluch v súlade s článkom 6 ods. 3\npísm. d) Dohovoru. V takomto prípade spravidla nemôže opätovnému výsluchu svedka mladšieho ako\n18 rokov brániť ani odporúčanie psychológa výsluch neopakovať. Vyjadrenie znalca psychológa má totiž\nlen odporúčajúci charakter, ktoré nie je záväzné pre orgány činné v trestnom konaní, ani pre súd. Berúc\ndo úvahy osobitnú zraniteľnosť detských obetí trestných činov, by mali príslušné orgány činné v trestnom\nkonaní zabezpečiť a vykonať už v prípravnom konaní výsluch tak, aby jeho opakovanie v konaní pred\nsúdom nebolo potrebné.\nV konkrétnej veci, ak súdy nemienili vykonať osobný výsluch svedka Š. E. na hlavnom pojednávaní\npotom bolo ich povinnosťou podrobiť jeho výpoveď z prípravného konania Al Khawaja testu a až po\nustálení, že jeho výsluch v prípravnom konaní bol vykonaný nielen v súlade s Trestným poriadkom ale\naj v súlade s Dohovorom, a tak „prešiel“ týmto testom, mohli na hlavnom pojednávaní postupovať podľa\n§ 270 ods. 2 Trestného poriadku.\nV predmetnej veci - Al Khawaja test.\n1. Či existoval dôležitý dôvod pre neprítomnosť svedka Š. E. na hlavnom pojednávaní.\nDobrým dôvodom prečo sa svedok nevypočuje na hlavnom pojednávaní môže byť aj nenáležitá druhotná\nviktimizácia svedka - dieťaťa, ktorý je zároveň obeťou trestného činu. Pri posudzovaní tohto dôvodu\nnemožno formalisticky vychádzať len z toho, že sa má vypočúvať dieťa, ale je potrebné materiálne\nposúdenie všetkých okolností prípadu. Je totižto priepastný rozdiel v tom či sa vypočúva 7 - 8 ročné\nsexuálne zneužívané dievčatko, resp. či sa vypočúva 15 ročný nenásilne okradnutý chlapec (poškodený\n- svedok Š. E. mal v čase konania verejného zasadnutia pred krajským súdom takmer 17 rokov). V\nsúvislosti s vekom zraniteľnej obete je tiež potrebné zohľadniť aj to, že vek 14, resp. 15 rokov tvorí istú\nľudskú i osobnostnú hranicu pre posúdenie či a ako vníma takáto obeť trestného činu procesné úkony\norgánov činných v trestnom konaní, nakoľko ak zákonodarná moc pripustila vek 14 resp. 15 rokov ako\nokolnosť spôsobilú na vyvodenie trestnej zodpovednosti za protiprávne konanie takejto osoby, a tak i\nproti jej vôli povinnosť strpieť všetky procesné úkony, prirodzene a logicky i zraniteľná obeť trestného činu\nuž môže byť v takomto i neskoršom veku (zohľadniac všetky faktory - odporúčanie psychológa, charakter\ntrestného činu i okolnosti priebehu skutkového deja a v porovnaní s tým právo na spravodlivý proces),\n\nspôsobilá napr. strpieť pri svojom výsluchu v prípravnom konaní účasť obhajcu. Preto paušalizovanie\nveku 18 rokov ako hranice do kedy pri postupe podľa § 135 Trestného poriadku sa neumožní obhajobe\núčasť na výsluchu zraniteľnej obete trestného činu nemôže zodpovedať požiadavkám spravodlivého\nprocesu.\nOživovanie spomienok o priebehu trestného činu v pamäti poškodeného Š. E. môže byť pre neho síce\nnepríjemné avšak podľa názoru najvyššieho súdu nie devastačne traumatizujúce, a to aj s ohľadom na\njeho vekovú vyspelosť a s ohľadom na charakter trestného činu a okolnosti priebehu skutku - krádež.\nJe pravdou, že právo na priamy kontradiktórny výsluch svedka nie je absolútne (ak sú splnené\npodmienky AL Khawaja testu), tiež ale platí, že ani opätovný výsluch zraniteľnej obete nie je vylúčený\n(ak pôvodný výsluch bol vykonaný ignorujúc práva obhajoby). Ak by uvedené neplatilo stalo by sa\nustanovenie § 135 Trestného poriadku absolútne, a tak legalizujúce aj nesprávny postup policajta pri\nvýsluchu svedka, ktorý nezodpovedá pravidlám spravodlivého a fér procesu.\nPodľa názoru najvyššieho súdu nebol daný dobrý dôvod na nevypočutie svedka Š. E. na hlavnom\npojednávaní. Výsluch menovaného mal byť už v prípravnom konaní vykonaný za aktívnej minimálne\nnepriamej účasti obhajoby a nakoľko sa tak nestalo, v ďalšom konaní je tento dôkazný prostriedok\nnepoužiteľný pre porušenie práva obvineného na obhajobu nerešpektovaním jeho práva na možnosť\naspoň raz vypočuť svedka, ktorého výpoveď je jediným, resp. rozhodujúcim dôkazným prostriedkom\npreukazujúcim jeho vinu. Preto nebolo možné nekontradiktórnu - neoverenú výpoveď svedka Š. E. na\nhlavnom pojednávaní oboznámiť postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku.\n2. Či sporná výpoveď svedka Š. E. predstavuje jediný alebo rozhodujúci dôkaz.\nVýpoveď menovaného bez akýchkoľvek pochybností predstavuje rozhodujúci usvedčujúci dôkaz. Bez\njeho svedectva by nebolo možné ustáliť priebeh skutkového deja a ani vytvoriť skutkovú vetu. Menovaný\ntotižto ako jediný opísal priebeh deja pred samotnou krádežou počas nej ako i po nej. Ostatné dôkazy\nsú len podporné a dokazujú, že obvinený bol v jeho prítomnosti nedokazujú však nič iné. Priznávajúce\nsa výpovede obvinených nie sú perfektné a jednoznačné a napokon i popreté (N. vo vzťahu k E.). To isté\nobvinený E.. K tomu okresný súd sám vysvetlil: „Obaja obžalovaní poskytli ... rôzne výpovede, pričom\nsúd musel posúdiť pravdivosť ich výpovedí, aj keď vierohodnosť oboch obžalovaných vzhľadom na\nobsahovo rozdielne výpovede bola čiastočne znížená“ (str. 7 rozsudku okresného súdu)\nKeďže výpoveď poškodeného - svedka Š. E. má pre daný prípad - vo vzťahu k obvinenému G. E.\n(nie k obvinenému N., ktorý sa priznal) rozhodujúci význam, nebolo možné jeho výpoveď na hlavnom\npojednávaní oboznámiť postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku.\n3. Či obmedzenie práva obhajoby na kontradiktórnosť konania bolo vyvážené ďalšími faktormi, ktoré\nkompenzovali sťažené podmienky, v ktorých pracovala obhajoba.\nVýpoveď poškodeného - svedka Š. E. nebola zachytená v korektnej procesnej forme (chýba správa\nv zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku), súdy ju nepodrobili kritickej previerke v spojení s ďalšími\ndôkazmi, najmä výpoveďou obvineného E., ale i obvineného N. vo vzťahu k účasti obvineného E.\nna skutku, ktoré sú sporné - priznanie sa - popretie viny, a tak ich nemožno označiť za silné a\nvýznamné podporné dôkazy. Okrem toho okresný súd návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania vo\nforme umožnenia jej aspoň raz v priebehu konania kontradiktórne vypočuť poškodeného formalisticky a\nneopodstatnene zamietol. Obhajoba nemala svoje sťažené uplatnenie obhajoby vykompenzované napr.\numožnením jej hoci i nepriamej účasti (viď vyššie) na výsluchu svedka Š. E. v prípravnom konaní.\nPreto nebolo možné výpoveď poškodeného - svedka Š. E. na hlavnom pojednávaní oboznámiť\npostupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku.\n+++\nS ohľadom na uvedené, procesný postup súdov nižších stupňov keď na hlavnom pojednávaní pred\nokresným súdom, resp. na verejnom zasadnutí pred krajským súdom nevypočuli poškodeného - svedka\nŠ.B. E. takým spôsobom aby umožnili obhajobe účasť na jeho výsluchu, podľa názoru najvyššieho súdu,\n\nodporuje pravidlám spravodlivého procesu. Ich procesný postup pri hodnotení výpovede poškodeného z\nprípravného konania neprešiel Al Khawaja testom a preto nemohli založiť svoje rozhodnutie o vine obv.\nE. na nekontradiktórnej - neoverenej výpovedi menovaného svedka. Súdy nižších stupňov tak zásadným\nspôsobom porušili právo obvineného na obhajobu.\nV súvislosti s vyššie uvedeným „zrkadlovo“ platí, že súdy nižších stupňov pochybili v procesnom postupe,\nkeď vykonali dokazovanie v rozpore so zákonom - keď na hlavnom pojednávaní (č. l. 286) oboznámením\nkamerového záznamu z č. l. 86 o výsluchu svedka E. porušili ustanovenie § 270 ods. 2 Trestného\nporiadku čo by odôvodňovalo dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Za vyššie\npopísanej situácie má však ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len subsidiárnu\npovahu a ako špeciálne ustanovenie bolo potrebné, v takomto prípade, pre účely dovolacieho konania\naplikovať ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nOkrem vyššie uvedeného súdy nižších stupňov pochybili v procesnom postupe aj tým, že\nneopodstatnene odmietli návrh obvineného na doplnenie dokazovania, keďže na takýto postup podľa §\n272 ods. 3 Trestného poriadku (s ohľadom na vyššie uvedené) nebol daný zákonný predpoklad.\nNajvyšší súd poznamenáva, že výsluch svedka Š. E. bol v prípravnom konaní vykonaný bez toho aby\nvyšetrovateľ zvážil všetky vyššie uvedené okolnosti, v dôsledku čoho bol vykonaný v rozpore s čl. 6 ods.\n1 ods. 3 písm. d) Dohovoru, a preto je v ďalšom konaní nepoužiteľný na preukazovanie viny obvineného\nE..\nÚčelom trestného konania nie je len spravodlivé potrestanie páchateľa ale aj „fair“ proces. Existencia\nriadneho procesu je nevyhnutnou podmienkou existencie demokratického právneho štátu. Spôsob\nzískavania dôkazov preto nemožno prispôsobovať momentálnemu presvedčeniu orgánov činných v\ntrestnom konaní o páchateľovi a vine, ale vždy je potrebné striktne dbať na predpísané procesné pravidlá\n(Nález ÚS ČR II ÚS 2014/07).\nPreto najvyšší súd vyhodnotil argumentáciu obvineného vzťahujúcu sa k dôvodu dovolania podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako relevantnú, presvedčivú a dôvodnú.\nVo vzťahu k ďalším dovolacím námietkam obvineného najvyšší súd uvádza, že v dôsledku zrušenia\nnapadnutého uznesenia nastal vo vzťahu k obvinenému G. E. stav neprávoplatne skončenej veci, a preto\nbude v rámci ďalšieho konania úlohou okresného súdu sa s týmito vysporiadať a reagovať na všetky\nargumenty obvineného prednesené aj v dovolaní, ku ktorým sa najvyšší súd z dôvodu zdržanlivosti a\nsebaobmedzenia v právoplatne neskončenej veci nevyjadroval.\nNakoľko obvinený G. E. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom\nOkresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/70/2020, z 20. apríla 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v\nTrnave, sp. zn. 3To/56/2021, z 3. augusta 2021 a dovolací súd v konaní o dovolaní označené rozhodnutia\nzrušil, bolo potrebné rozhodnúť podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku o väzbe.\nHoci má obvinený G. E. bohatú kriminálnu minulosť, ktorá okolnosť môže naznačovať existenciu obavy,\nže na slobode bude páchať trestnú činnosť, treba ale tiež prihliadnuť na skutočnosť, že menovaný od\n3. augusta 2021 (č. l. 466) vykonáva trest odňatia slobody, ktorého výkon už mohol naplniť svoj účel z\nhľadiska individuálnej prevencie a je potrebné prihliadnuť i na okolnosť, že novelou Trestného zákona\ndošlo k zníženiu trestných sadzieb (aj za trestný čin, ktorý sa obvinenému kladie za vinu), a preto najvyšší\nsúd v tomto okamihu nezistil potrebu pozbaviť menovaného slobody väzbou.\nS ohľadom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}