{"guid": "d9ea1e2e-b81d-48b5-8dbb-155f874d9a75:b342c8f2-2b40-4cbc-aaa1-75b692645b4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2119201868.1", "spisova_znacka": "1Nc/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nc/2/2025 z 9. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. septembra 2025, sp. zn. 1Nc/2/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:2119201868.1", "identifikacne_cislo": "2119201868", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2025-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-54.odsek-3", "nazov": "§ 54 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-54.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b342c8f2-2b40-4cbc-aaa1-75b692645b4e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2119201868.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2119201868.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2119201868.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Nc/2/2025\n2119201868\n09. 09. 2025\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2025:2119201868.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: O.. G. S., narodená XX. I. XXXX, Q., K.\nH. H.Ň. XXXX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., so sídlom v Bratislave,\nNezábudková 22, proti žalovanému: D. I., narodený XX. E. XXXX, Q., K. U. XXX/X, zastúpený\nspoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 31, IČO: 36\n865 281, o určenie existencie vecného bremena, o návrhu žalobkyne na vylúčenie sudkýň Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky JUDr. Aleny Adamcovej, JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Viery\nNevedelovej z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky\npod sp. zn. 2Cdo/31/2025, takto\nrozhodol:\nSudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Alena Adamcová, JUDr. Mária Trubanová, PhD. a\nJUDr. Viera Nevedelová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Cdo/31/2025.\nodôvodnenie:\n1. V konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Cdo/31/2025 vzniesla\nžalobkyňa námietku zaujatosti voči členkám senátu 2C JUDr. Alene Adamcovej, JUDr. Márii Trubanovej,\nPhD. a JUDr. Viere Nevedelovej. Dôvodila, že žalovaný sa verejne vyjadruje, že si je istý výsledkom\ndovolacieho konania v jeho prospech, keďže zákonní sudcovia v tejto dovolacej veci sú blízkymi\nosobami žalovanej strany. Poukázala na zrejmý fakt, že predsedníčkou senátu NS SR, ktorý má vo\nveci rozhodovať, je JUDr. Alena Adamcová, je tu teda zhoda priezvisk, čo samo osebe ešte nezakladá\nmožnú zaujatosť, ale v súvislosti s vyjadreniami a konaním žalovaného už áno. Vzhľadom na zhodu\npriezvisk, ale najmä na prejavy žalovaného a jeho tvrdenia, že on má svoje spriaznené osoby, ktoré vo\nveci rozhodnú podľa jeho želania je potrebné, aby bola vopred preskúmaná nezaujatosť a nestrannosť\nvšetkých členov senátu v otázke, či majú so žalovaným, resp. PZ žalovaného príbuzenský vzťah, či sú\npriatelia, či sa stretávajú, resp. či ho vôbec poznajú. Žalobkyňa a jej PZ sa dožadujú postupu podľa §\n49 ods. 1 a 2 CSP, resp. postupu podľa § 50 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP. Voči ostatným členkám senátu\nmá PZ žalobkyne za to, že je tu náležitý postup podľa § 51 CSP, menovite ich však nevedel uviesť,\nkeďže mu nebolo zloženie senátu oznámené. Túto námietku si uplatňuje v lehote 7 dní od toho, ako\nsa o uvedených skutočnostiach dozvedela, čo sa odvíja nielen od zhody priezvisk, ale od konkrétneho\nkonania žalovaného, t. j. jeho vyjadrení a demonštratívneho blokovania prístupovej cesty.\n2. JUDr. Alena Adamcová vo svojom vyjadrení uviedla, že účastníkov konania osobne nepozná, pričom\nv prípade žalovaného ide len o jej menovca. Necíti sa byť zaujatá vo vzťahu k sporovým stranám, k ich\nprávnym zástupcom a nemá vzťah ani k prejednávanej veci. Neexistujú žiadne skutočnosti, pre ktoré by\nmala byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetného sporu.\n3. JUDr. Mária Trubanová, PhD. vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že strany\nsporu nepozná, nie sú jej známe skutočnosti, ktoré by mohli zakladať odôvodnené pochybnosti o jej\nnezaujatosti ako sudcu v zmysle § 49 ods. 1, 2 a § 50 ods. 1 CSP. Vo veci sa necíti byť zaujatá, k stranám\nsporu, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní a ani k predmetu sporu nemá žiaden\n\npomer. Ako sudkyňa sa ohradila voči verejnému vyjadreniu žalovaného, že v senáte budú rozhodovať\njemu spriaznené osoby, pretože nemá vedomosť o tom, že je spriaznená osoba žalovaného alebo jeho\nzástupcu. Podľa názoru JUDr. Márie Trubanovej, PhD. neexistujú žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala\nbyť vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetného sporu.\n4. JUDr. Viera Nevedelová vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že strany sporu ani ich\nzástupcov nepozná, nie sú jej známe skutočnosti, ktoré by mohli zakladať odôvodnení pochybnosti o\njej nezaujatosti ako sudcu v zmysle § 49 ods. 1, 2 a § 50 ods. 1 CSP v predmetnom spore konať\na rozhodovať, keďže k stranám sporu, ich zástupcom ani k osobám zúčastneným na konaní a ani k\npredmetu sporu nemá žiaden pomer.\n5. Podľa článku XVIII Tretej hlavy Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2025\nv znení opatrení č. 1 až 8 účinného od 1. septembra 2025 (Spr 1794/24), o vylúčení predsedu senátu\na sudcov trojčlenných senátov najvyššieho súdu (na základe voči nim vznesenej námietky zaujatosti),\nrozhoduje uznesením iný senát kolégia, na ktorom vykonáva súdnictvo namietaný predseda senátu\nalebo sudca. Senát rozhodujúci o námietke zaujatosti sa určuje náhodným výberom spomedzi zvyšných\nsenátov kolégia, na ktorom vykonáva súdnictvo namietaný predseda senátu alebo sudca. Pokyn na\npridelenie veci náhodným výberom vydá predseda senátu, ktorého člena sa týka námietka zaujatosti.\n5.1. Náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne bola dňa 04. septembra 2025 vec\npridelená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti voči sudkyniam Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky JUDr. Alene Adamcovej, JUDr. Márii Trubanovej, PhD. a JUDr. Viere Nevedelovej do senátu\n1C, vedená pod sp. zn. 1Nc/2/2025.\n6. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku\nzaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu\nsmeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode\nvylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem\ntých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd\nneprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád\npodania sa nepoužijú.\n7. Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992 v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\n8. Podľa § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom\nna jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať\nodôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.\n9. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu (veci), k nezaujatému\nprístupu k stranám (účastníkom), ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež\npredísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá\naj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné.\nTýmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu, a to jeho vzťah: a) k sporu (veci), v\nrámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a\nrozhodnutia sporu alebo konania, b) k stranám sporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na\npríbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c) k zástupcom strán\nsporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného\npod b), alebo d) k osobám zúčastneným na konaní.\n10. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom\nspore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), ich zástupcom,\nalebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia\novplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného\nrozhodnutia.\n11. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania, buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 CSP)\nalebo na návrh strany (§ 52 CSP). Obsahom práva na prerokovanie sporu (veci) pred nestranným súdom\nnie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho\n\nprerokovávania a rozhodovania sporu (veci) pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie\nsporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie\nsudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu (veci) pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97,\nI. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\n12. Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady,\npodľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 Listiny základných práv a slobôd,\nčl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a\nrozhodovania pridelenej veci možno iba výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne\nbránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. V zásade platí, že v určitej právnej veci\nby mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom\npráce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť.\nVýnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z\nrozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov\npripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť\nústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by v spore\nmohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Pri posudzovaní týchto dôvodov v konkrétnej situácii\nje nutné prihliadať aj na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) a napokon aj na závery, ku ktorým dospela\ndoterajšia súdno-aplikačná prax najvyššieho súdu.\n13. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je\npotrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty\nnestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna\nstránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k\nstranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro\ninterno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný\nopak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej\nzaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko\nsudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o\nnestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale\npodľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že\nspravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť,že je poskytovaná („Justice must\nnot only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,\nale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je\nzaložený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu\nk prejednávanému sporu, k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Posúdenie\nnestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť\nzaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim\nprvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany\nsporu je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň\nvzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu),\nteda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku\nnestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.\nObjektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti\nna nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.\n14. Je dôležité zohľadniť skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi\nvzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by\nzaložila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod\npre jeho vylúčenie z\nprerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre\nESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k sporu, stranám, ich zástupcom\nči osobám zúčastneným na konaní, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom\nustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne\n(porovnaj napr. I. ÚS 332/08). Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide\no základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému.\n\n15. Existencia oprávnených pochybností o nestrannosti sudcu závisí vždy od posúdenia konkrétnych\nokolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného\nsprávania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o\nnestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu,\nže konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie\nrozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava považovať za objektívne oprávnenú. Len nestranný\nsúd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny\nporiadok (II. ÚS 71/97).\n16. Z judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej\nnestrannosti sa musí podradiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však\nnemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne\nneexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca\nurčitým, nie nezaujatým vzťahom k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na\nkonaní disponuje.\n17. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti stranou sporu vznesenej námietky zaujatosti nie je\nrozhodujúci jej osobný subjektívny názor, domnienka alebo úvaha. Nemožno preto bez ďalšieho brať\nna zreteľ len samotné pochybnosti namietajúceho o objektívnom a nestrannom rozhodovaní sudcu, ale\nvždy treba posúdiť skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že strana pochybuje o objektívnosti sudcu. Vylúčiť\nnamietaného sudcu z prejednania a rozhodovania veci možno až vtedy, keď je evidentné, že vzťah\nsudcu nie je stranou len tvrdený ale, že skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky\nrelevantné v zmysle § 49 ods. 1 CSP.\n18. Senát 1C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posudzujúc opodstatnenosť vznesenej námietky\nzaujatosti z hľadiska existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania\nsporu v zmysle § 49 ods. 1 CSP dospel k záveru, že vznesená námietka zaujatosti nie je dôvodná.\nPre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je relevantnou len taká obava\nz nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných\nskutočnostiach. Predložené podanie, založené najmä na verejných prejavoch žalovaného a jeho tvrdení,\nže on má svoje spriaznené osoby, ktoré vo veci rozhodnú podľa jeho želania, bez preukázania vzťahu k\nnamietaným sudkyniam, však relevantnú obavu nezakladá. S prihliadnutím na vyjadrenie sudkýň JUDr.\nAleny Adamcovej, JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Viery Nevedelovej, ktoré osobu žalovaného\nani len nepoznajú, vec prejednávajúci senát rozhodol o nevylúčení týchto sudkýň z prejednávania a\nrozhodovania vo veci sp. zn. 2Cdo/31/2025.\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}