{"guid": "49ff9c43-bbd8-46bc-af17-0625d3c9f894:38458c52-cbd9-4018-831a-766aa1545c82", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2116215177.1", "spisova_znacka": "9Cdo/62/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/62/2024 z 15. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2025, sp. zn. 9Cdo/62/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:2116215177.1", "identifikacne_cislo": "2116215177", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2025-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-134.odsek-2", "nazov": "§ 134 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-134.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33a", "nazov": "§ 33a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-33a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-12", "nazov": "§ 53 ods. 12 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-427", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-33a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38458c52-cbd9-4018-831a-766aa1545c82", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2116215177.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2116215177.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2116215177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/62/2024\n2116215177\n15. 04. 2025\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2025:2116215177.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ družstva Bytové družstvo so sídlom v Trnave,\nTrnava, Ludvika van Beethovena 26, IČO: 00 175 480, 2/ E. Y., narodeného XX. D. XXXX, P., P. XX, 3/ C.\nY., narodenej XX. V. XXXX, P., P. XX, 4/ C. T., narodenej X. K. XXXX, P., P. XX, 5/ C. J., narodenej XX. I.\nXXXX, P., P. XX, 6/ W. Č., narodeného X. S. XXXX, P., P. XX, 7/ R. Č., narodenej X. C. XXXX, P., P. XX, 8/\nI. P., narodeného XX. M. XXXX, P., P. XX, 9/ Ľ. P., narodenej XX. V. XXXX, P., P. XX, 10/ R. P., narodenej\nX. C. XXXX, P., P. XX, 11/ I. C., narodeného XX. M. XXXX, P., P. XX, 12/ I. C., narodenej XX. S. XXXX, P.,\nP. XX, 13/ I. G., narodeného XX. M. XXXX, P., P. XX, 14/ X. G., narodenej X. V. XXXX, P., P. XX, 15/ E. J.,\nnarodenej XX. S. XXXX, P., P. XX, 16/ S. C., narodeného XX. S. XXXX, P., P. XX, 17/ Ľ. C., narodenej X.\nV. XXXX, P., P. XX, 18/ I. C., narodeného XX. S. XXXX, P., P. XX, 19/ I. Y., narodeného XX. C. XXXX, P.,\nP. XX, 20/ Y. Y., narodenej X. S. XXXX, P., P. XX, 21/ D. Š., narodeného X. V. XXXX, P., P. XX, 22/ C.. K.\nŠ., narodenej XX. C. XXXX, P., P. XX, 23/ G. J., narodeného X. C. XXXX, P., P. XX, 24/ C. J., narodenej\nX. C. XXXX, P., P. XX, 25/ I. Š., narodeného XX. C.Á. XXXX, P., P. XX, 26/ R. Š.M., narodenej XX. S.\nXXXX, P., P. XX, 27/ C. Y., narodeného XX. V. XXXX, P., P. XX, 28/ C. Y., narodenej XX. S. XXXX, P., P.\nXX, 29/ X. G., narodenej XX. M. XXXX, P., P. XX, všetkých právne zastúpených advokátskou kanceláriou\nUNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava - mestská časť Ružinov, Mliekarenská 2,\nIČO: 36 662 291, proti žalovanej akciovej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11,\nIČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava,\nŠtefánikova 8, IČO: 36 853 186, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom na Okresnom súde\nTrnava pod sp. zn. 11C/51/2017, o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26.\njanuára 2022 sp. zn. 24Co/7/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. januára 2022 sp. zn. 24Co/7/2021 z r u š u j e a vec mu v\nr a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. septembra 2020č. k.\n11C/51/2017-502 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 747,27 eura, vo zvyšnej časti žalobu\nzamietol a žalovanej priznal voči žalobcom 1/ až 29/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Medzi stranami nebolo sporné, že vlastníci bytov v bytovom dome na ul. P. XX v P. - klienti, zastúpení\nžalobcom 1/ (v zastúpení W.. V.T. M., prokuristom) - správcom, a žalovaná ako banka (pôvodne ešte ako\nK.W. J. D. S..D..) uzavreli 23. mája 2008 zmluvu o termínovanom úvere č. 06/034/08, na základe ktorej sa\nžalovaná zaviazala poskytnúť klientovi úver vo výške 3 765 861 Sk za účelom zateplenia, rekonštrukcie\nvýťahu bytového domu. Žalobcovia sa v konaní domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo\nvzniknúť tým, že žalovaná zvýšila od 1. júla 2011 úrokové rozpätie z 0,90% p.a. na 2,50% p.a., a to\npodľa žalobcov na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Suma bezdôvodného obohatenia mala\npredstavovať spolu sumu 10 228,18 eura.\n1.2. Úročenie úveru bolo dojednané v bode 2.2.4. zmluvy, podľa ktorého celková revizibilná úroková\nsadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR plus úrokové rozpätie 0,9% p.a.. V bode 5.5. zmluvy je\nobsiahnuté dojednanie, že: „banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade,\n\nak dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou\nratingu klienta stanoveného bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených\nNárodnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti\nplatné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami.\nPríslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej\nzmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi klientovi.“. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o\ntermínovanom úvere č. 06/034/08 z 15. júla 2008 (č. l. 36 spisu) vyplýva, že sa ním navýšila výška\npôvodného úveru o 218 614,- Sk a zvýšila sa výška splátky. Z listu Dexia banka Slovensko a.s. z 8.\njúna 2011 (č. l. 35 spisu) adresovaného správcovi vyplýva, že ním banka oznamuje správcovi, že na\nzáklade predchádzajúcich spoločných rokovaní k problematike zvýšenia úrokového rozpätia podľa bodu\n5.5. úverovej zmluvy č. 06/034/08 sa dňom 1. júla 2011 mení úrokové rozpätie predmetného úveru na\n2,50 % p. a., s tým, že celková úroková sadzba bude predstavovať hodnotu 6 mesačného EURIBORU\n+ 2,50 % p. a.\n1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488, § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 497, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2 písm. a), § 2 písm.\na), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení\núčinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, § 24a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\na o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods.\n1 až 4 OZ, § 53 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 53 ods. 4 písm. i), ods. 5,\nods. 12 OZ, § 53a ods. 1 OZ v znení účinnom od 1. marca 2010, § 451 ods. 1, 2 OZ, § 8b ods. 1 veta\nprvá zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31. októbra 2018, § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.\nz. v znení účinnom od 1. novembra 2018, § 8b ods. 3 zákon č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom ku dňu\nuzavretia zmluvy, § 290, § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Dospel k záveru, že právny vzťah založený zmluvou o úvere\nje právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa\npríslušných ustanovení ObZ (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy\nspotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ). Znenie bodu 5.5. zmluvy o úvere považoval za určité a\nzrozumiteľné, teda v tomto smere za platne dojednané (§ 37 ods. 1 OZ a contrario). Zo znenia bodu\n5.5. zmluvy za použitia interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka mu vyplynulo,\nže žalovaná je oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta,\npričom zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta alebo so\nzmenou rizikovej váhy klienta. Z výsluchu svedkov mal za preukázané, že za účelom uzatvorenia zmluvy\no úvere prebehol vždy riadny kontraktačný proces, pripomienkovanie zmluvy sa zo strany správcu\nudialo za pomoci právnika, pričom po kontraktačnom procese nezostalo žiadne ustanovenie zmluvy\nneurčité. Spotrebitelia mali prostredníctvom správcu možnosť zmluvné podmienky si dohodnúť, zmluvné\npodmienky tak boli individuálne dojednané, a preto žiadnu z nich (a teda ani bod 5.5. zmluvy) nie\nje možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Svoje závery doplnil konštatovaním, že o\nneprijateľnú zmluvnú podmienku nejde ani vtedy, ak ide o cenu plnenia, pričom v prípade úroku možno\nhovoriť o cene plnenia.\n1.4. Bod 5.5. zmluvy tak nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie možné považovať za neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, preto ani nebolo možné dospieť k záveru, že by žalovaná prijala bezdôvodné\nobohatenie na úkor vlastníkov bytov, pretože jej bolo plnené na základe platného ustanovenia. Z\nuvedeného dôvodu súd žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol. Ďalej uviedol, že pre splnenie aktívnej\nvecnej legitimácie bolo potrebné, aby ako žalobcovia vystupovali všetci aktuálni vlastníci bytov. Keďže\nžalobcami neboli všetci vlastníci bytov v bytovom dome (tvoriaci nútené spoločenstvo), hoci suma\nbezdôvodného obohatenia by v prípade úspechu v konaní patrila do fondu prevádzky, údržby a opráv (na\ntvorbe ktorého sa podieľajú všetci vlastníci bytov), aj z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť (§\n78 ods. 2 CSP). Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode\n5.5. zmluvy nejde, nevyslovil jej neplatnosť; nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou premlčania\nnároku a vznesenou námietkou premlčania, keďže žalobcom voči žalovanej žiaden nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia nevznikol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie\npodľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov proti výroku II. a III. rozsudku\nsúdu prvej inštancie rozsudkom z 26. januára 2022 sp. zn. 24Co/7/2021 rozsudok súdu prvej inštancie vo\n\nvýrokoch II. a III. potvrdil a žalovanej priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\n2.1. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol, že pre posúdenie\nopodstatnenosti požiadavky žalobcov na zaplatenie bezdôvodného obohatenia bolo rozhodujúcim\nzistenie, či ustanovenie bodu 5.5. zmluvy o termínovanom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nV tomto smere považoval za dostatočné závery súdu prvej inštancie o otázke individuálneho dojednania\ntejto zmluvnej podmienky. Uviedol, že správca ako odborne spôsobilá osoba mal pri uzatváraní zmluvy\no termínovanom úvere možnosť ovplyvniť jej obsah a individuálne dojednanie predmetnej zmluvy podľa\nodvolacieho súdu dostatočne preukazovali aj svedecké výpovede.\n2.3. Odvolací súd konštatoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo ani k tvrdenému\nporušeniu princípu rovnosti sporových strán v neprospech žalobcov. Porušenie zásady rovnosti\nnebolo možné vyvodiť ani zo skutočnosti, že súd prvej inštancie skúmal znenie bodu 5.5. zmluvy\no termínovanom úvere z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ, keďže ku\nskutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd i bez návrhu.\nOdvolací súd posúdil za neopodstatnené i odvolacie námietky žalobcov o nesprávnom procesnom\npostupe zákonnej sudkyne; uviedol, že novela zákona č. 182/1993 Z. z. zmenila spôsob konania správcu\n(zastupuje a koná vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome), avšak\nnevylučuje, že aj samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome si uplatnia svoje práva na\nsúde. Preto aj odvolací súd v uznesení č. k. 23Co/132/2018-313 z 27. mája 2019 (ktorým zamietol návrh\nžalobcov 2/ až 29/, aby do konania na ich miesto nastúpil žalobca 1/) poučil žalobcov 2/ až 29/ o možnosti\nzobrať žalobu späť.\n2.4. Aj podľa odvolacieho súdu bolo ust. bodu 5.5. zmluvy dojednané určito a zrozumiteľne, na čom nič\nnemení ani možnosť veriteľa zmeniť úrokovú sadzbu v nadväznosti na zmenu ratingu klienta, ktorý si\nstanovuje banka (veriteľ), alebo v nadväznosti na zmenu rizikovej váhy klienta, ktoré sa určuje podľa\npravidiel stanovených Národnou bankou Slovenka. V prejednávanej veci je jednoznačné, kedy môže\nbanka (veriteľ) pristúpiť k zmene úrokovej sadzby (nadol alebo nahor). Na tomto závere nemohla\nnič zmeniť ani proklamácia žalobcov v konaní pred súdom prvej inštancie (viac ako osem rokov od\nuzavretia zmluvy o termínovanom úvere) o ich dodatočnej nevedomosti o určitosti právneho úkonu. V\nčase podpisu zmluvy o termínovanom úvere bol predmet zmluvy dostatočne špecifikovaný tak, aby sa\ndal považovať za dostatočne určitý, a preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie, ktorý\nprijal pri posúdení platnosti zmluvy o termínovanom úvere, za správny a v plnej miere naň odkázal.\nPokiaľ žalobcovia nesúhlasili ani so záverom súdu prvej inštancie, že vlastníci bytov tvoria nerozlučné\nspoločenstvo, odvolací súd poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.\nÚS 428/2019 a sp. zn. II. ÚS 302/2019. Uviedol, že pokiaľ si žalobcovia zvolili spôsob uplatnenia\nsvojich nárokov tak, že ako žalobcovia budú vystupovať jednotliví vlastníci bytov (čo právna úprava\nnevylučuje), musia znášať aj dôsledky spojené s neúspechom spoločnej žaloby. Plne sa stotožnil so\nzáverom súdu prvej inštancie o nútenom spoločenstve žalobcov vzhľadom na hmotnoprávny charakter\nvzťahu; aktívna vecná legitimácia všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome\nvyplýva nielen z predchádzajúcej právnej úpravy, ale aj aktuálnej právnej úpravy vlastníkov bytov (§ 3\nzákona č. 182/1993 Z. z.), správca vždy bol a je len zástupcom. V danom prípade žalobcami neboli\nv čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie všetci aktuálni vlastníci bytov v bytovom dome, a preto\nopodstatnene súd prvej inštancie žalobu aj z toho dôvodu (pre nedostatok aktívnej legitimácie v spore)\nzamietol. Podľa odvolacieho súdu výsledky dokazovania viedli k záveru o neopodstatnenosti nároku\nžalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže posudzovaná zmluvná podmienka nie je neprijateľná, nemohol potom vysloviť jej neprijateľnosť,\npreto odvolací súd námietku žalobcov, že sa súd prvej inštancie nezaoberal ich návrhom na vyslovenie\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 5.5. zmluvy posúdil ako nedôvodnú. Ako irelevantné potom\nposúdil odvolacie námietky žalobcov vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby. Pre absenciu výnimočných\nokolností odvolací súd považoval za nedôvodnú aj žiadosť žalobcov na aplikáciu ustanovenia § 257\nCSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262\nods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca 1/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhol, aby\ndovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby\nžalobcom priznal náhradu trov konania.\n3.1. Dovolateľ namietal, že napádaný rozsudok je nepreskúmateľný, vykazuje znaky svojvoľnosti a\narbitrárnosti, nie je v súlade s platnou právnou úpravou, popiera zmysel interpretovaných a aplikovaných\n\nprávnych noriem a neobsahuje dostatočne náležité a zrozumiteľné vysvetlenie prípadu. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu považoval za arbitrárne, vnútorne protirečivé a založené na extrémne nespravodlivom\nvýklade zákona. Odvolací súd nevykonal právne posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti ustanovenia\nbodu 5.5. zmluvy. Súdy opomenuli vykonať právne posúdenie textu bodu 5.5. zmluvy; nezaoberali sa\nobsahom, právnym významom a výkladom textu neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto postupovali v\nrozpore s platnou legislatívou [§ 37 ods. 1 OZ v spojení s § 54 ods. 1 písm. b) OZ, článok 5 Smernice\nRady č. 93/13/EHS] a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (C-92/11, C- 26/13).\n3.2. Ďalej dovolateľ namietal, že súdy nelogicky, nepresvedčivo, ale najmä nedostatočne odôvodnili, ako\ndospeli na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaná preukázala individuálne dojednanie\nzmluvy, pretože svedok W.. M. sa ani raz nevyjadril konkrétne k zmluve č. 06/034/08 z 23. mája\n2008. Súd venoval veľa času kontraktačnému procesu medzi správcom a bankou, proces dokazovania\nindividuálneho dojednávania viedol nesprávne, zaujato, v prospech žalovaného a v rozpore s § 53 ods.\n3 OZ. Vôbec sa nezaoberal tým, či spotrebitelia mali možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy so\nzmluvnými ustanoveniami, a či mali možnosť ovplyvniť obsah zmluvných ustanovení. Aj napriek tomu,\nže žalovaná nenavrhla preukazovanie individuálneho dojednania so spotrebiteľmi v zmysle § 53 ods.\n3 OZ, súd zamietol žalobu z dôvodu „preukázania“ individuálneho dojednania. Súd neprípustne a bez\nopory v OZ preklenul nedostatok individuálneho dojednávania spotrebiteľmi cez priebeh „kontraktačného\nprocesu“ medzi zamestnancom banky a zástupcom správcu (prokuristom). Z ustanovení OZ je pritom\nevidentné, že individuálne dojednanie musí prebiehať medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a zároveň\ndodávateľ musí produkovať dôkazy o tom, že skutočne došlo k individuálnemu dojednaniu pri konkrétnej\nzmluve, ktorá je predmetom súdneho konania. Súd z vykonaného dokazovania vyabstrahoval skutkový\nstav ohľadom „individuálneho dojednania“ a „oprávnenosti zvýšenia úrokového rozpätia“ podľa bodu\n5.5. takým spôsobom, že jeho závery nie sú v súlade s vykonaným dokazovaním, ale v príkrom rozpore\nso skutočnosťami, ktoré z dokazovania vyplynuli. Súd prvej inštancie v rozpore s § 53a ods. 1 OZ úplne\nodignoroval zákonný zákaz aplikácie a povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky\nalebo podmienky s rovnakým významom žalovanou v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Súd ani v\nsúlade s § 298 ods. 1 CSP nevyslovil, že zmluvná podmienka používaná žalovanou v spotrebiteľskej\nzmluve pod bodom 5.5. je neprijateľná. Súdy sa osobitne nezaoberali ani aplikáciou § 39 OZ, hoci tak\npodľa dovolateľa urobiť mali. Dovolateľ tiež argumentoval, že oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia\nneobsahovalo žiaden dôvod, teda spotrebitelia nemohli zistiť, či existoval aprobovaný dôvod zmeny\núrokového rozpätia v zmysle zmenovej klauzuly v bode 5.5. zmluvy. Poukazoval, že podľa súdu prvej\ninštancie oprávnenosť aplikácie zmenovej klauzuly preukázali výpovede svedka W.. T. a odvolací súd\nk tejto otázke nezaujal žiaden právny záver a nezaoberal sa ani vyhodnotením správnosti postupu\nsúdu prvej inštancie. Dovolacia argumentácia žalobcu 1/ vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP ďalej smerovala k tomu, že súdy nesprávne právne posúdili otázku núteného spoločenstva\nžalobcov. Napokon, súdy podľa dovolateľa vychádzali z nesprávneho predmetu konania.\n3.3. Dovolateľ k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že nepovažuje za\nsprávne závery súdov, že úrok z úveru predstavuje cenu plnenia, v dôsledku čoho neprichádzalo do\núvahy posudzovanie bodu 5.5. zmluvy ako prípadne neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súdy nesprávne\nvyhodnotili, že zmluvné podmienky (vrátane bodu 5.5. zmluvy) boli individuálne dojednané. Nestotožnil\nsa ani so závermi súdov nižšej inštancie, že dôvody jednostrannej zmeny úrokovej sadzby v zmluvnom\nustanovení bodu 5.5. boli dohodnuté zrozumiteľne a určito, prečo nebolo možné dojednanie v bode 5.5.\nposúdiť ako neprijateľné z pohľadu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. i) OZ. Pokiaľ súdy dospeli k záverom,\nže ustanovenie bodu 5.5. zmluvy umožňuje zmenu úrokovej sadzby nielen v neprospech spotrebiteľa\n(teda sadzbu zvýšiť), ale aj v prospech spotrebiteľa (teda sadzbu znížiť), a teda nemôže spôsobiť\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán iba v neprospech spotrebiteľa, aj tieto\npovažoval dovolateľ za nesprávne. Namietal, že v konaní prichádzala do úvahy aplikácia § 53a ods. 1\nOZ. Dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP vymedzil nasledovnými otázkami: 1/ „Je možné\nindividuálne dojednať v zmysle § 53 ods. 2 OZ zmluvné ustanovenia s inou osobou ako spotrebiteľom?“;\n2/ Sú podmienky uvedené v § 53 ods. 4 písm. a) až w) OZ spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia\na primeranosti ceny a sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak sú individuálne dojednané,\npovažované za neprijateľné a teda neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ, alebo sa na ne vzťahuje režim druhej\nvety § 53 ods. 1 OZ?; 3/ Aké sú výnimky aplikácie § 53a ods. 1 OZ na posudzované neprijateľné zmluvné\npodmienky; patria medzi ne „iné skutkové okolnosti“, „netotožnosť“, prípadne iné zákonné výnimky?; 4/\nJe možné značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v\nzmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka hodnotiť podľa súdom hypoteticky\n\nnastolenej otázky, že by dodávateľ mohol na základe takto formulovaného ustanovenia aj znížiť úrokovú\nsadzbu, pričom však nikdy k zníženiu nedošlo?“.\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu 1/ navrhla, aby dovolací súd dovolanie\nodmietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Rozhodnutie odvolacieho\nsúdu považovala za dostatočne odôvodnené a vecne správne, odvolací súd sa podľa nej nedopustil\nodmietnutia spravodlivosti. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedla,\nže odvolací súd žalobcom vymedzené otázky vôbec neriešil (čo mal potvrdiť aj samotný žalobca) a\ndovolací dôvod nebol špecifikovaný v súlade s § 432 ods. 2 CSP.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd uznesením z 26. júla\n2023 sp. zn. 9Cdo/135/2022 dovolanie odmietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania. Dovolací súd namietanú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, preto posúdil\ndovolanie v tejto časti procesne ako neprípustné, čo bol dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c)\nCSP. Dovolací súd odmietol dovolanie z hľadiska § 421 ods. 1 CSP podľa § 447 písm. f), keď dospel k\nzáveru, že dovolateľ nevymedzil tento dovolací dôvod zákonom stanoveným spôsobom, lebo nenastolil,\nneformuloval, nepomenoval právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu,\nale naopak pomenoval a vymedzil otázky, ktorými sa podľa jeho názoru odvolací súd nezaoberal, hoci\nsa nimi zaoberať mal.\n6. Na základe sťažnosti žalobcu 1/ Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom\nz 11. apríla 2024 č. k. I. ÚS 61/2024-38 rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 9Cdo/135/2022 z 26. júla 2023 bolo porušené základné právo sťažovateľa (žalobcu 1/) na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesenie najvyššieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyššiemu súdu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 1/\ntrovy konania v sume 530,85 eura a zaplatiť ich právnej zástupkyni žalobcu 1/ do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n6.1. Ústavný súd v odôvodnení nálezu priblížil podstatu námietok sťažovateľa, ktorý tvrdil, že najvyšší\nsúd porušil jeho právo na zákonného sudcu a právo na súdnu ochranu, keď v rozpore s § 48 ods.\n1 CSP nepredložil vec veľkému senátu, napriek tomu, že v dobe jeho rozhodovania už bol vydaný\nrozsudok sp. zn. 5Cdo/71/2022 z 31. mája 2023, ktorým najvyšší súd zamietol dovolanie žalovanej\nv skutkovo a právne obdobnej veci, pričom vyslovil, že podmienka ustanovená v bode 5.5 zmluvy o\núvere je neprijateľnou zmluvou podmienkou. Iný senát dovolacieho súdu pritom postupoval v obdobných\nveciach sťažovateľa tak, že zohľadnil skoršie rozhodnutie a vyhovel podaným dovolaniam sťažovateľa\nnasmerovaným proti rozhodnutiam krajských súdov (7Cdo/98/2022, 7Cdo/74/2023 a 7Cdo/86/2023).\nSťažovateľ ďalej dovolaciemu súdu vytýkal nesprávne vyhodnotenie otázky procesného spoločenstva,\nako aj arbitrárne a nepreskúmateľné závery o tom, že zmluvná podmienka uvedená v bode 5.5 zmluvy\no úvere nie je neprijateľná z dôvodu, že bola individuálne dojednaná.\n6.2. Ústavný súd najvyššiemu súdu vytkol, že pri svojom rozhodovaní neučinil zadosť požiadavkám\nvyplývajúcim z princípu právnej istoty vyjadreného v článku 2 CSP. Najvyšší súd v napadnutom uznesení\nvôbec nezmienil rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/71/2022, a ani rozhodnutia senátu 7Cdo, nevysporiadal sa s\nnimi, čo viedlo ústavný súd ku konštatovaniu, že napadnuté uznesenie nie je presvedčivo odôvodnené, a\npreto ním došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n6.3. Poukázal, že vo veci 5Cdo/71/2022 najvyšší súd zamietol dovolanie žalovanej podané proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu. Všeobecné súdy dospeli k záveru, že sporná zmluvná podmienka\nje neprijateľná z dôvodu jej neurčitosti. Skutkovou osobitosťou tohto prípadu bolo, že v dôsledku\nnečinnosti žalovanej (resp. oneskorenosti tvrdení o individuálnom dojednaní) - po uplatnení sudcovskej\nkoncentrácie nebolo možné dokazovať, či zmluva o úvere bola individuálne dojednaná. Rozhodnutie\nnajvyššieho súdu v tejto veci bolo aj predmetom ústavnoprávneho prieskumu, pričom ústavný súd\nsťažnosť žalovanej odmietol uznesením sp. zn. IV. ÚS 617/2023 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n6.4. V ďalších veciach s obdobným predmetom konania (sp. zn. 7Cdo/98/2022, 7Cdo/74/2023 a\n7Cdo/86/2023) rozhodoval najvyšší súd o dovolaniach sťažovateľa proti potvrdzujúcim rozsudkom\nodvolacích súdov. Súd prvej inštancie v týchto prípadoch žaloby zamietol, pretože nepovažoval bod 5.5\nzmluvy o úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale za bod platne dojednaný, určitý a zrozumiteľný.\nVýznam tohto bodu bol podľa jeho názoru stranám zrejmý a bolo preukázané, že rokovania týkajúce sa\nuzatvorenia zmluvy a ich zmien boli dojednané individuálne, pričom za vlastníkov konal správca, ktorý\n\nbol odborne spôsobilou osobou a ktorý mal možnosť do znenia zmluvy zasiahnuť. Najvyšší súd v týchto\nveciach na podklade dovolaní sťažovateľa rozsudky odvolacieho súdu zrušil a veci mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Vo vzťahu k obom dôvodom prípustnosti dovolania uplatneným sťažovateľom [§ 420 písm.\nf) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pozn.] uviedol iba to, že pri posudzovaní dôvodnosti dovolania\nvychádzal z rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/71/2022 ako z prejudikatúry, ktorá už vyhodnotila právnu otázku\ntýkajúcu sa neprijateľnej zmluvnej podmienky. I tieto rozhodnutia najvyššieho súdu boli posudzované\nústavným súdom, pričom ústavné sťažnosti boli odmietnuté jeho uzneseniami sp. zn. I. ÚS 140/2024,\nIV. ÚS 663/2023, IV. ÚS 79/2024 pre zjavnú neopodstatnenosť.\n6.5. Ústavný súd zdôraznil, že v aktuálne prejednávanej veci ide o totožný prípad ako vo veciach\nvedených najvyšším súdom pod sp. zn. 7Cdo/98/2022, 7Cdo/74/2023, 7Cdo/86/2023. Najvyšší súd\nnapriek tomu v danej veci obsahovo totožné dovolanie sťažovateľa odmietol a v odôvodnení svojho\nrozhodnutia opomenul dôkladne a presvedčivo vysvetliť, prečo rozhodol inak než v predošlých\nprípadoch.\n6.6. V inštruktážnej časti kasačného nálezu ústavný súd poznamenal, že nemá ambíciu ani právomoc\nrozhodnúť, ktorý z prístupov k posudzovaniu prípustnosti a dôvodnosti dovolaní sťažovateľov je správny.\nZa podstatné považoval iba to, aby sa žalobca 1/ dozvedel, ako sa najvyšší súd vyrovnal s predošlými\nrozhodnutiami svedčiacimi v jeho prospech a prečo v danej veci rozhodol inak. Vyslovil, že ak po\ndôkladnej analýze všetkých rozhodnutí v obdobných veciach dospeje najvyšší súd k záveru o potrebe\npostupu podľa § 48 ods. 1 CSP, jeho úlohou bude tento svoj postup riadne zdôvodniť. Vzhľadom na\nuvedené ústavný súd považoval za nevyhnutné pre dosiahnutie nápravy zrušiť napadnuté rozhodnutie\nnajvyššiemu súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň považoval za predčasné rozhodnúť o\nporušení práva na zákonného sudcu.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP), viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze (§ 134 ods. 2 zákona č.\n314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z.) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania v prvom rade z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n11.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n11.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\n\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n12. Dovolateľ prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý\nproces oprel o tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, vykazujúce prvky svojvôle\na arbitrárnosti. Argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci vrátane nesprávneho posúdenia\nnúteného spoločenstva žalobcov a namietal tiež vady v dokazovaní. Porušenie práva na spravodlivý\nproces vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy odignorovali aplikáciu § 53a OZ, §305 a § 298 ods. 1 CSP.\n13. K vzneseným námietkam dovolací súd vo všeobecnosti poznamenáva, že podľa konštantnej\njudikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f)\nCSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (por. 9Cdo/224/2021, 9Cdo/213/2021).\nSúlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd napríklad v\nuznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.\n13.1. Nespôsobilou založiť prípustnosť dovolania je preto dovolacia námietka týkajúca sa (prípadného)\nnesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov odvolacím súdom, ktoré bez ďalších relevantných\nskutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu,\na to preto, že (i) hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v tomto\nprípade súdu prvej inštancie a (ii) pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže\nbyť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania\nv zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá.\n14. Dovolací súd v prejednávanej veci nezistil, že by odvolací súd či súd prvej inštancie opomenul\nvykonať dokazovanie žalobcami predloženými listinami, ako to naznačuje dovolateľ. Z obsahu spisu,\nako aj z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri bod 14., 16. a 17. odôvodnenia rozsudku\nsúdu prvej inštancie) vyplýva, aké dôkazy žalobcovia v spore predložili, a ako boli tieto listinné dôkazy\nsúdom prvej inštancie vykonané a vyhodnotené. Záver súdov bol výsledkom procesu komplexného\nvyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov súdy viedli k právnemu záveru a prijatiu ich rozhodnutia. Z obsahu práva\nna spravodlivý súdny proces procesnej strane nevyplýva jej právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia\nňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov.\n15. Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávny a nezákonný procesný postup dokazovania individuálneho\ndojednania obsahu bodu 5.5. zmluvy o úvere, dovolací súd je toho názoru, že vykonané dokazovanie\ndostatočne odôvodňuje skutkové i právne závery prijaté súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nezistil v\nich postupe pochybenia alebo vady v dokazovaní a hodnotení jeho výsledkov, ktoré by porušovali práva\nžalobcov na spravodlivé súdne konanie.\n16. K dovolacej argumentácii, že súd zamietol žalobu z dôvodu preukázania individuálneho\ndojednania napriek tomu, že žalovaná nikdy neprodukovala žiaden dôkaz, ani nenavrhla preukazovanie\nindividuálneho dojednania so spotrebiteľmi v zmysle § 53 ods. 3 OZ, dovolací súd považuje za potrebné\nnajmä poukázať, že odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov nižšej inštancie dáva spoľahlivý podklad pre\nzáver, že súdy posudzovanie zmluvnej podmienky podrobili požiadavkám tzv. testu neprijateľnosti (§\n53 ods. 12 OZ). Súdy neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyhodnocovali aj so zreteľom na okolnosti\nsúvisiace s uzatvorením zmluvy a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že\nposudzovaná zmluva o termínovanom úvere (vrátane bodu 5.5.) bola individuálne dojednaná.\n17. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie potvrdeného odvolacím súdom vyplýva, že súdy\nvychádzali z toho, že dôkazné bremeno preukázať individuálne dojednanie zmluvy zaťažovalo žalovanú,\nktorá toto uniesla. Súdy sa zaoberali aj dôsledkami ustanovenia bodu 5.5 zmluvy pre spotrebiteľa, k\nčomu uviedli, že toto ustanovenie umožňuje zmenu úrokovej sadzby aj v prospech spotrebiteľa (keďže\nbanka má možnosť meniť, a teda aj znížiť, nielen zvýšiť, úrokovú sadzbu). Vysvetlili tiež svoj záver, že\nzmluvné dojednanie v bode 5.5. zmluvy o úvere je potrebné považovať za určité a zrozumiteľné, keď\n\nvec právne posúdili o. i. aj podľa ust. § 37 ods. 1 OZ. Riadne odôvodnili i svoj záver, že ani prípadné\nneoznámenie zvýšenia úrokového rozpätia by za okolností prejednávaného prípadu nebolo dôvodom\nneúčinnosti alebo neplatnosti jeho zvýšenia.\n18. Dovolací súd vzhľadom na uvedené nezistil opodstatnenosť dôvodov, ktoré dovolateľ uvádzal v\ndovolaní o zmätočnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu pre nedostatok riadneho odôvodnenia\na právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva\nani jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo znamenala aplikáciu príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov popierajúcu ich účel, podstatu a zmysel. Treba dodať,\nže pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej\nzmätočnostnej vady v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP správnosť právnych záverov, ku ktorým\nodvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie veci túto vadu\nzmätočnosti nezakladá (R 24/2017); tento právny záver považuje za ústavnoprávne akceptovateľný i\nústavný súd (I. ÚS 61/2019).\n19. Dovolateľ vyvodzoval porušenie svojho práva na spravodlivý proces aj zo skutočnosti, že odvolací\nsúd opomenul § 53a OZ a aplikáciu § 305 a § 306 CSP a ani v súlade s § 298 ods. 1 CSP nevyslovil,\nže zmluvná podmienka používaná žalovanou v spotrebiteľskej zmluve pod bodom 5.5. zmluvy o\ntermínovanom úvere je neprijateľná. K tomu dovolací súd uvádza nasledovné:\n20. V zmysle § 53a OZ ak súd právoplatne rozhodne o určitej zmluvnej podmienke uvedenej či už priamo\nv spotrebiteľskej zmluve, alebo v prílohe k zmluve, že je neplatná, nesmie ju dodávateľ viac používať ani\nvo vzťahu k iným spotrebiteľom a musí ju zo svojich zmlúv vypustiť. Rovnakú povinnosť má dodávateľ\naj v prípade, ak súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, náhrade škody alebo o primeranom\nfinančnom zadosťučinení v dôsledku podmienky, ktorá bola neplatná. Takéto rozhodnutie súdu však\nvždy predpokladá najprv rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky.\n21. Podľa dovolateľa boli súdy povinné ex offo skúmať, či voči žalobcom ako spotrebiteľom nebolo\nuplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom mali prihliadnuť aj na skutočnosť, že\nOkresný súd Piešťany rozsudkom z 13. augusta 2020 č. k. 14C/21/2017-500 (ktorý bol potvrdený\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave z 24. novembra 2021 sp. zn. 25Co/90/2020) vyslovil v skutkovo\na obsahovo totožnej veci neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v bode 5.5 zmluvy o\ntermínovanom úvere č. 06/093/08 zo 16. decembra 2008.\n22. Dovolací súd v zhode s dovolacou argumentáciou žalobcu 1/ zistil, že obsahovo totožná zmluvná\npodmienka v bode 5.5. zmluvy o termínovanom úvere č. 06/093/08 zo 16. decembra 2008 v znení:\n„Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery\nrizika Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta\nstanoveného Bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou\nbankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v\nčase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu\núrokovej sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka\npredmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi Klientovi.“, bola už predmetom skúmania v spore\nvedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 14C/21/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia,\npričom bola vo výroku rozsudku v tejto veci z 13. augusta 2020 sp. zn. 14C/21/2017, v spojení\ns potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 24. novembra 2021 sp. zn. 25Co/90/2020,\nvyhlásená za neprijateľnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 31. mája 2023 sp. zn.\n5Cdo/71/2022 dovolanie žalovanej Prima banky Slovensko, a. s., zamietol a Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky uznesením z 5. decembra 2023 sp. zn. IV. ÚS 617/2023 ústavnú sťažnosť sťažovateľa Prima\nbanka Slovensko, a. s., odmietol.\n23. Dovolací súd vo veciach s obdobným predmetom konania (napr. sp. zn. 7Cdo/98/2022,\n7Cdo/74/2023, 7Cdo/86/2023, 4Cdo/78/2023, 4Cdo/77/2023, 1Cdo/51/2023, 2Cdo/66/2022,\n9Cdo/66/2022, 7Cdo/32/2023, 2Cdo/40/2023, 9Cdo/86/2023, 5Cdo/87/2023) rozhodoval o dovolaniach\nžalobcu 1/ proti rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí\nžalôb žalobcu preto, že nepovažoval bod 5.5. zmluvy o úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale za\nbod platne dojednaný, určitý a zrozumiteľný. Význam tohto bodu bol podľa názoru súdu prvej inštancie\nzmluvným stranám zrejmý a bolo preukázané, že zmluvy a ich zmeny boli dojednané individuálne, pričom\n\nza vlastníkov konal správca, ktorý bol odborne spôsobilou osobou a ktorý mal možnosť znenie zmluvy\novplyvniť. Najvyšší súd na dovolanie žalobcu 1/ rozsudky odvolacieho súdu zrušil a veci mu vrátil na\nďalšie konania, pričom vo vzťahu k obom dôvodom prípustnosti dovolania uplatneným sťažovateľom\n[§ 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP] uviedol, že z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.\n5Cdo/71/2022 z 31. mája 2023 vychádzal ako z prejudikatúry, ktorá už vyhodnotila právnu otázku\ntýkajúcu sa neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá už bola v rozhodovacej praxi dovolacím súdom\nvyriešená. Viaceré z uvedených zrušujúcich dovolacích rozhodnutí boli v dôsledku ústavnej sťažnosti\npredmetom prieskumu Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý ústavné\nsťažnosti žalovanej odmietol s tým, že napadnuté rozhodnutia jednak nepatria do skupiny rozhodnutí,\nktoré by pre sťažovateľku vytvorili už nereparovateľný právny stav (išlo o zrušujúce uznesenia, pozn.)\na jednak nezistil okolnosti, pre ktoré by bolo nutné, aby aktivoval svoju právomoc a zasiahol do ešte\nneskončeného konania (IV. ÚS 663/2023, IV. ÚS 79/2024, I. ÚS 111/2024).\n24. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozdielna rozhodovacia prax súdu o „totožných“, resp. obdobných\nveciach nie je žiaduca. Zákonná formulácia princípu právnej istoty vyjadrená v čl. 2 CSP chráni hodnotu\npredvídateľnosti práva resp. súdnych rozhodnutí ako jednu z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho\nprávneho štátu. Inými slovami, princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že\núčastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne\nporovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje právnu istotu a jeho\ndôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na\nvýznam a úlohu práva.\n25. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ak nebolo\nmožné považovať bod 5.5. zmluvy o termínovanom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo\nmožné dospieť k záveru, že by sa žalovaná na úkor vlastníkov bytov bezdôvodne obohatila. Súd prvej\ninštancie žalobu zamietol a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.\n26. I keď predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne a obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak\nnež v predošlých prípadoch (čl. 2 ods. 3 CSP), podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci,\npokiaľ obsahovo totožná zmluvná podmienka bola predmetom skúmania súdmi nižšej inštancie a bola\nprávoplatne vyhlásená za neprijateľnú (z dôvodu neurčitosti pojmu „miera rizika klienta“) a najvyšší súd\ntakéto právne posúdenie neoznačil za nesprávne (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/71/2022),\npričom ani v ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu s obdobným predmetom konania tento názor nebol\nspochybnený (bod 23. tohto rozhodnutia), potom od takéhoto názoru sa dovolací súd nepovažuje za\npotrebné odkloniť, stotožňuje sa s ním a v celom rozsahu naň odkazuje, lebo je plne aplikovateľný aj\nna prejednávanú vec.\n27. Vzhľadom na základný princíp vyjadrený v č. 2 ods. 1 a 2 CSP dospel dovolací súd k záveru,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nezohľadňuje určenie predmetnej zmluvnej podmienky za\nneprijateľnú, porušuje právo žalobcu 1/ na spravodlivý proces. Dovolateľ preto opodstatnene uplatnil\ndovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) v spojení s § 431 CSP. Navyše, podľa názoru dovolacieho\nsúdu by v okolnostiach prejednávanej veci zistený nedostatok v procesnom postupe odvolacieho súdu\nmohol mať z hľadiska požiadavky dôsledného dodržiavania princípu pravej istoty pre strany sporu o to\nzávažnejšie dôsledky, nakoľko v súvislosti s obsahovo totožnou zmluvnou podmienkou v skutkovo a\nprávne obdobnej veci žalobcu boli Súdnemu dvoru Európskej únie uznesením Krajského súdu v Trnave z\n13. februára 2025 sp. zn. 28Co/4/2024-589 položené prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu smernice\nRady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na potrebu\naplikácie ustanovení ktorej [smernice] poukazoval žalobca 1/ aj v tomto konaní.\n28. Keďže dovolanie žalobcu 1/ je v danej veci nielen prípustné, ale aj dôvodné, dovolací súd napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie\n(§ 450 CSP).\n29. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n\n30. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že existencia dovolacieho dôvodu podľa\nustanovenia § 420 písm. f) CSP je sama osebe dôvodom pre zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a\nvrátenie veci na ďalšie konanie bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal ďalšími dovolacími námietkami\ndovolateľa a správnosťou právnych záverov (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), na ktorých spočíva\nzrušované rozhodnutie odvolacieho súdu. V prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti ide o\nprocesnú nesprávnosť zásadného charakteru, pri ktorej je predčasné podrobiť napadnuté rozhodnutie\nmeritórnemu dovolaciemu prieskumu. Dovolací súd napriek tomu len stručne uvádza k dovolateľom\nnastoleným štyrom právnym otázkam (bod 3.3. odôvodnenia), že tie by mohli mať znaky relevantnej\notázky v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP za predpokladu, ak by výsledok ich riešenia (posúdenia a\nvyhodnotenia) odvolacím súdom predstavoval jedine a výlučne tie dôvody, pre ktoré nebolo odvolaniu\nžalobcu vyhovené, a pre ktoré bolo potvrdené ako vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ak\nsa však odvolací súd riešením týchto otázok vôbec nezaoberal, na čo v dovolaní poukázal sám dovolateľ\na rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na odlišných dôvodoch, dovolanie vo veci podľa ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP nie len že nie je dôvodné, ale nie je ani prípustné (m. m. 9Cdo/66/2022).\n31. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a\nak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a\naj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}