{"guid": "64cdbf7f-3bfd-47c1-adad-5931d154db9d:33b7795b-aa36-45d9-96cf-bcc357f55224", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2116011401.3", "spisova_znacka": "4Tdo/73/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/73/2023 z 28. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2025, sp. zn. 4Tdo/73/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:2116011401.3", "identifikacne_cislo": "2116011401", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 541, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-541", "datum_vydania": "2025-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 378/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c0413e1d-3cde-4c1b-aaef-44ed32f22113", "datum": "2025-06-12", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-145", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33b7795b-aa36-45d9-96cf-bcc357f55224", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2116011401.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2116011401.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2116011401.3/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/73/2023\n2116011401\n28. 01. 2025\nJUDr. Pavol Farkaš\nECLI:SK:NSSR:2025:2116011401.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov\nJUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.\njanuára 2025 v Bratislave v trestnej veci obvineného E. M. pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu\npokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave z 9. februára 2023, sp. zn. 5To/145/2022, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného E. M.\n\no d m i e t a.\n\nodôvodnenie:\nOkresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd\" alebo „súd prvého stupňa\") rozsudkom z 26. októbra 2016,\nsp. zn. 1Tk/1/2016 uznal obvineného E. M. (ďalej len „obvinený\" alebo „dovolateľ\") vinným z obzvlášť\nzávažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného\nzákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, z prečinu krádeže podľa § 212 ods.\n1 Trestného zákona, prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona a zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona\ns poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\n,,dňa 12. augusta 2015 v čase asi o 22.00 hod. v obci H. po tom, čo ho poškodený D. A., nar. XX. XX.\nXXXX vpustil do rodinného domu č. XXX, tohto zvonka v špajze, kam išiel po jedlo, zamkol, následne\nprešiel do spálne, kde zo skrine z vrecka od saka odcudzil finančnú hotovosť vo výške okolo 350,-Eur,\npo čom v úmysle usmrtiť poškodeného D. A. a zároveň zmazať svoje stopy, nahádzal oblečenie a veci\npoškodeného na zem, ktoré podpálil, čím založil požiar v spálni, chodbe a pri dverách vchodu do špajze,\nv ktorej poškodeného D. A. predtým zamkol, následne z miesta činu ušiel a zamkol vchodové dvere do\nrodinného domu poškodeného, čím spôsobil poškodenému D. A. škodu odcudzením finančnej hotovosti\nvo výške okolo 350,- Eur, škodu vzniknutú na rodinnom dome nahradením poškodených a zhorených\nprvkov vplyvom požiaru vo výške 14.578,14 Eur a škodu spôsobenú požiarom v interiéri rodinného domu\nvo výške najmenej 2.000,- Eur.\"\nZa to okresný súd obvinenému podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona (v znení účinnom v čase spáchania\nskutku) s prihliadnutím na § 37 písm. g), písm. h), písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného\nzákona a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23\n(dvadsaťtri rokov) rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do\nústavu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného\nzákona obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní troch rokov a podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona\nuložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: a/ oznamovať potrebné údaje o spôsobe\na zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b/ osobne sa hlásiť raz za kalendárny mesiac u probačného\na mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska, c/ vopred oznamovať vzdialenie sa z\nmiesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. i),\npísm. j) Trestného zákona po dobu výkonu ochranného dohľadu obvinenému zároveň uložil povinnosti\n\nspočívajúce v príkaze podrobiť sa psychologickému poradenstvu a zamestnať sa alebo uchádzať sa\npreukázateľne o zamestnanie. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ho zaviazal na náhradu škody vo\nvýške 3.000 eur poškodenému D. A., a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd\" alebo „odvolací súd\") uznesením z 23. marca 2017, sp.\nzn. 5To/131/2016 na podklade odvolania obvineného podľa § 319 Trestného poriadku dovolanie ako\nnedôvodné zamietol.\nProti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu v poradí prvé\ndovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ,,najvyšší súd\") ako súd dovolací rozsudkom zo 16. júna\n2020 sp. zn. 4Tdo/12/2020 podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol tak, že uznesením Krajského\nsúdu v Trnave, sp. zn. 5To 131/2016 z 23. marca 2017 z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku, bol porušený zákon v ustanoveniach § 319 Trestného poriadku, § 145 ods. 2 písm.\nc) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v neprospech obvineného\nE. M., podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia\nna zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením,\nstratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Trnave prikázal, aby vec v\npotrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nNajvyšší súd konštatoval, že dovolanie obvineného je odôvodnené iba vo vzťahu k nesprávnemu použitiu\nustanovenia § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, tzn. že skutok bol spáchaný na chránenej osobe,\nktorou je osoba vyššieho veku, nakoľko v skutkovej vete bol poškodený ako chránená osoba označený\nlen dátumom svojho narodenia bez bližšej špecifikácie. V tomto prípade musí skutková veta obsahovať aj\nokolnosti uvedené v § 139 ods. 2 Trestného zákona. Okolnosti, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s\npostavením, stavom alebo vekom chránenej osoby sú okolnosti skutkové a tiež hmotnoprávne a vzťahujú\nsa ku konkrétnej osobe páchateľa a ku konkrétnemu skutku (ide o zákonné znaky trestného činu), a\npreto musia zvolenú právnu kvalifikáciu reflektovať aj v skutkovej vete. Ďalšie námietky obvineného\nnepovažoval najvyšší súd za opodstatnené.\nDovolací súd zároveň konštatoval, že v novom konaní sa bude opätovne posudzovať právna kvalifikácia\nskutku a s ňou súvisiaca trestná sadzba, s poukazom na to, že pre nové konanie platí zásada zákazu\nreformatio in peius (zásada zákazu zmeny k horšiemu) podľa § 391 ods. 2 Trestného poriadku.\nV nadväznosti na to Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 17. septembra 2020, sp. zn. 5To/44/2020 na\npodklade odvolania obvineného, podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku rozsudok\nokresného súdu zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvineného uznal\nvinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2\npísm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, prečinu krádeže\npodľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2\npísm. a) Trestného zákona a zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d)\nTrestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe\n(po úprave popisu skutku), že\ndňa 12. augusta 2015 v čase asi o 22.00 hod. v obci H. po tom, čo ho poškodený D. A., nar. XX.\nE. XXXX vpustil do rodinného domu č. XXX, tohto zvonka v špajze, kam išiel po jedlo zamkol, s\nvedomím, že sa jedná o osobu vyššieho veku, zneužijúc túto skutočnosť v očakávaní menšieho odporu\npoškodeného vyplývajúcu z jeho vyššieho veku, následne prešiel do spálne, kde zo skrine z vrecka od\nsaka odcudzil finančnú hotovosť vo výške okolo 350,- Eur, po čom v úmysle usmrtiť poškodeného D. A. a\nzároveň zmazať svoje stopy, nahádzal oblečenie a veci poškodeného na zem, ktoré podpálil, čím založil\npožiar v spálni, chodbe a pri dverách vchodu do špajze, v ktorej poškodeného D. A. predtým zamkol,\nnásledne z miesta činu ušiel a zamkol vchodové dvere do rodinného domu poškodeného, čím spôsobil\npoškodenému D. A. škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške okolo 350,- Eur, škodu vzniknutú\nna rodinnom dome nahradením poškodených a zhorených prvkov vplyvom požiaru vo výške 14.578,14\nEur a škodu spôsobenú požiarom v interiéri rodinného domu vo výške najmenej 2.000,- Eur.\n\nZa to krajský súd uložil obvinenému podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm.\ng), písm. h), písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1\nTrestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov, na výkon ktorého ho\npodľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa\n§ 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní\ntri roky. Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona bola mu uložená aj povinnosť po prepustení z výkonu trestu\nodňatia slobody: a/ oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať;\nb/ osobne sa hlásiť raz za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v\nmieste svojho bydliska a c/ vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí\nsúdu. Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. i), písm. j) Trestného zákona po\ndobu výkonu ochranného dohľadu obvinenému uložil aj povinnosti spočívajúce v príkaze podrobiť sa\npsychologickému poradenstvu, zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa\n§ 287 ods. 1 Trestného poriadku ho zaviazal povinnosťou nahradiť škodu poškodenému D. A. vo výške\n3.000,- eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nProti tomuto rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Tomáša\nVoleka v poradí druhé dovolanie, z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (nesprávne\nprávne posúdenie zisteného skutku alebo na nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia).\nNajvyšší súd rozsudkom z 22. novembra 2022, sp. zn. 4Tdo/59/2021 podľa § 386 ods. 1 Trestného\nporiadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 17. septembra 2020, sp. zn. 5To/44/2020\nbol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v ustanoveniach §\n322 ods. 3 Trestného poriadku, § 319 Trestného poriadku a § 145 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s\npoukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v neprospech obvineného E. M., podľa § 386 ods.\n2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie\nobsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa §\n388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Trnave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu\nprerokoval a rozhodol. Dovolací súd zároveň podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku obvineného E. M.\nvzal do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku s tým, že lehota\ntrvania väzby začala plynúť okamihom vyhlásenia rozhodnutia, t. j. 22. novembra 2022 od 11.10 hodiny\na bude vykonávaná v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov.\nZároveň súd podľa § 80 ods. 1, písm. c), ods. 2 Trestného poriadku nenahradil väzbu obvineného\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.\nDovolací súd po opätovnom preskúmaní veci konštatoval, že krajský súd dôsledne nerešpektoval právny\nnázor najvyššieho súdu (čím postupoval v rozpore s ustanovením § 391 ods. 1 Trestného poriadku)\nvyjadrený v jeho vyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí, pretože v rozpore so zásadou „zákazu\nzmeny k horšiemu\" okresným súdom nedostatočne vymedzený skutok na podklade odvolania podaného\nlen obvineným, doplnil o skutkové okolnosti, ktoré je potrebné považovať za priamu súčasť naplnenia\nzákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a bez doplnenia ktorých\nby nebolo možné predmetný skutok podradiť pod príslušné ustanovenie Trestného zákona [ods. 2 písm.\nc), § 145 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.].\nV nadväznosti na uvedené, najvyšší súd konštatoval, že v novom konaní bude úlohou odvolacieho\nsúdu opätovne rozhodnúť o odvolaní obvineného, vychádzajúc z podoby skutku, uvedenej v rozsudku\nokresného súdu, zdôrazňujúc, že pre nové konanie naďalej platí zásada zákazu reformatio in peius\n(zásada zákazu zmeny k horšiemu) podľa § 391 ods. 2 Trestného poriadku.\nKrajský súd v Trnave v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.\n4Tdo/59/2021), rozsudkom (v poradí druhým) z 9. februára 2023, sp. zn. 5To/145/2022 opätovne\nrozhodol o odvolaní obvineného tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku\nrozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvineného\nE. M. uznal vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods.\n1 Trestného zákona, z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, z prečinu poškodzovania\ncudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a z prečinu obmedzovania osobnej\nslobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe vychádzajúc z podoby skutku,\nuvedenom v rozsudku okresného súdu.\n\nZa to krajský súd uložil obvinenému podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm.\ng), písm. h), písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1\nTrestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) rokov, pre výkon ktorého\nho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym\nstupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému\nzároveň uložil ochranný dohľad v trvaní tri roky. Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona mu uložil povinnosť\npo prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch\nsvojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť jedenkrát za kalendárny mesiac u probačného\na mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska, a c) vopred oznamovať vzdialenie\nsa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4\npísm. i), písm. j) Trestného zákona obvinenému po dobu výkonu ochranného dohľadu uložil aj povinnosti\nspočívajúce v príkaze podrobiť sa psychologickému poradenstvu a zamestnať sa alebo uchádzať sa\npreukázateľne o zamestnanie. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvineného zaviazal aj nahradiť\npoškodenému D. A. škodu vo výške 3.000,00 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nProti naposledy označenému rozsudku krajského súdu podal obvinený E. M. prostredníctvom obhajcu\nJUDr. Michala Kruteka, dovolanie (v poradí tretie), z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na\nnesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia).\nV písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený v podstate namietal, že skutková veta vo výroku o\nvine neobsahuje úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty\ntrestného činu vraždy, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa obvineného konkrétne\nchýba popis skutočností, ktoré mali nastať po založení požiaru zo strany obvineného, ktoré by dávali\njednoznačný a logický popis udalostí, ktoré mali mať za následok pokus usmrtenia poškodeného. V\nrámci skutkovej vety malo byť presným spôsobom špecifikované, ako malo dôjsť k pokusu úmrtia\npoškodeného, a teda či k tomuto pokusu malo dôjsť založením požiaru alebo zamknutím poškodeného\nv špajze a akému druhu nebezpečenstva, ktoré malo vzniknúť aspoň v štádiu pokusu, ktoré malo\nhroziť jeho život bol tento vystavený napríklad dymu, teplote horenia, úbytku kyslíka, pádu zhorenej\nstrechy a iné. V nadväznosti na uvedené podporne citujúc opis skutkov v rozhodnutiach Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3To/72/2006, 5Tdo/49/2014, 1Tdo/7/2007) doplnil, že skutková\nveta neobsahuje špecifikáciu skutkových okolností - akým spôsobom a v čom bol ohrozený život\npoškodeného konaním obvineného, a teda či mu hrozilo zadusenie ochorenie, šok, smrť padajúcimi\npredmetmi alebo iné. Podľa názoru obvineného skutková veta musí byť opísaná jasne a jednoznačne\ntak, aby nevyvolávala otázky, ako malo prísť konaním obvineného k úmrtiu poškodeného, a to v štádiu\npokusu. Samotné hodenie oblečenia pred dvere a na iné miesta v nehnuteľnosti a ich zapálenie, nie\nsú spôsobilé vyvolať smrť poškodeného. Smrť poškodeného mohol spôsobiť dym, ktorý by sa mohol\ndostať cez dvere do špajze, pričom tento by mohol mať za následok udusenie poškodeného. Smrť\ntaktiež by mohla byť spôsobená infarktom poškodeného v súvislosti so stresom z požiaru a jeho vysokým\nvekom, prípadne smrť by mohla byť spôsobená uhorením poškodeného a to tak, že by sa od zapáleného\noblečenia chytili horieť dvere do špajzy, ktoré boli zvonku zamknuté a následne by sa tento požiar\nrozšíril do celej špajze, pričom poškodený by nemal žiadnu možnosť z miestnosti uniknúť a uhorel by\naj on. V kontexte uvedeného poznamenal, že samotné založenie požiaru nespôsobuje smrť osoby. To,\nže osoba položí pred dvere oblečenie, ktoré následne zapáli, nepreukazuje úmysel zavraždiť iného\nčloveka. Záverom obvinený opätovne zdôraznil, že skutková veta neobsahuje úplný popis skutočností\n(pozn. - rozhodných pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vraždy), ktoré mali podpisovať\nakým spôsobom a v čom bol ohrozený život poškodeného jeho konaním, a to aspoň v štádiu pokusu.\nV podstate na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozhodnutím krajského súdu, ako aj\nrozhodnutím okresného súdu bol porušený zákon, aby zrušil napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu,\nako aj súdu prvého stupňa (§ 386 ods. 2 Trestného poriadku) a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku\nprikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.\nDovolanie bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania,\nktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.\n\nK dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava (ďalej len ,,prokurátor\"), ktorý uviedol, že\nv danom prípade nie je daný dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Podľa názoru\nprokurátora skutok tak, ako bol naformulovaný jednak v samotnej obžalobe a následne v napadnutom\nrozhodnutí odvolacieho súdu je v súlade so zákonom, tento obsahuje presný popis všetkých podstatných\nokolností v tom smere, že obvinený poškodeného zamkol do špajze, následne prešiel do spálne, kde\nzo skrine z vrecka saka odcudzil finančnú hotovosť vo výške 350 eur, po čom v úmysle usmrtiť\npoškodeného a zároveň zmazať svoje stopy, nahádzal oblečenie a veci poškodeného na zem, ktoré\npodpálil, čím založil požiar na spálni, chodbe a pri dverách vchodu do špajze, v ktorej poškodeného\npredtým zamkol, následne z miesta činu ušiel a zamkol vchodové dvere do rodinného domu. Z\nvykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obvinený musel vedieť, že svojím konaním môže\npoškodeného usmrtiť a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený. Preto v kontexte vyššie\nuvedeného prokurátor považoval námietky obvineného za neopodstatnené a navrhol, aby najvyšší súd\ndovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie\nbolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], osobou\noprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373\nods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§\n370 ods. 3 Trestného poriadku), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku), že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom\nbolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a po zistení, že dovolanie obvineného spĺňa všetky\nformálne podmienky podľa § 382 písm. a), b) a d) až f) Trestného poriadku, sústredil svoju pozornosť\nna jeho vecnú stránku a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako nedôvodné odmietnuť podľa §\n382 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371\nTrestného poriadku.\nVo všeobecnosti najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a nie je určené\nk náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych procesných a\nhmotnoprávnych vád. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto\npredstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych\nvzťahov a právnej istoty.\nDovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak, z\nustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania,\nktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa však týka vymedzenia\nchýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), nie právnych\ndôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich\nsubsumpcie a hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Platí, že obsah konkrétne uplatnených\nnámietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho\ndôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu podľa § 371 Trestného poriadku,\nv opačnom prípade je dovolací súd oprávnený subsumovať námietky pod iný, zodpovedajúci dovolací\ndôvod tak, aby riadne podliehali dovolaciemu prieskumu, prípadne dovolanie vecne nepreskúmať, ak\nide o námietky, ktoré nespadajú pod žiaden dovolací dôvod a sú v dovolacom konaní nepreskúmateľné\n(R 120/2012).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené\nna nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na neprávnom právnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať\na meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok\nvykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného\nčinu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia\nhmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený\npod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný\nprípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu. Nesprávnym použitím iného\n\nhmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť\n(§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, § 27 - dovolené riziko,\n§ 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 Trestného zákona - plnenie úlohy\nagenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie trestného stíhania),\nresp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona),\nsúhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na doživotie (§ 47 a nasl. Trestného\nzákona) a pod.\nObvinený E. M. podal v poradí tretie dovolanie, opätovne z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, v ktorom argumentácia a odôvodnenie je v podstate totožné s odôvodnením v poradí prvého\ndovolania podaného 11. júla 2019, ktoré už raz boli v dovolacom konaní preskúmané, pričom dovolací\nsúd už právoplatne rozhodol, že určitá vecne uplatnená námietka nezakladá žiaden dovolací dôvod\n(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn. 4Tdo/12/2020).\nV tomto smere sa žiada uviesť, že aj pri rešpektovaní zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. PLz. ÚS 3/2014 z 22. októbra 2014, bolo by v rozpore s ustanovením §\n392 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s ustanoveniami § 2 ods. 8 Trestného poriadku a § 9 ods.\n1 písm. e) Trestného poriadku per analogiam a doktrínou právneho štátu vyjadrenou v článku 1 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky, ak by najvyšší súd opätovne preskúmaval validitu námietok, ktoré už\nraz boli v dovolacom konaní preskúmané (res iudicata). Teda pokiaľ dovolací súd už raz právoplatne\nrozhodol, že určitá vecne uplatnená námietka nezakladá žiaden dovolací dôvod, nie je možné, aby\nv neskoršom konaní, na podklade neskôr podaného dovolania (tej istej alebo inej oprávnenej osoby\npodľa § 369 Trestného poriadku), dospel vo vzťahu k tejto námietke k odlišným záverom. Uvedené\npritom platí bez ohľadu na to, či dovolací súd vo vzťahu k takto skôr uplatnenej námietke zaujal\nkonkrétne stanovisko alebo nie, keďže vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS\n115/2003, III. ÚS 209/2004, I. ÚS 110/2007, I. ÚS 241/2007, I. ÚS 114/2008, IV. ÚS 541/2013, I. ÚS\n487/2015, III. ÚS 258/2016, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Boicenco proti Moldavsku z\n11. júla 2006, Ignatenco proti Moldavsku z 8. februára 2011, Michalko proti Slovensku z 21. decembra\n2010), nie je povinnosťou súdu dať odpoveď na všetky nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre\nrozhodnutie podstatný význam (primerane napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5Tdo/63/2018 z\n15. novembra 2018, 4Tdo/42/2019 z 3. septembra 2019). Preto sa najvyšší súd v odôvodnení (vo vzťahu\nk námietkam predneseným v skôr podanom dovolaní) obmedzuje len na poukázanie odôvodnenia\nsvojho predchádzajúceho rozhodnutia v danej veci v celom rozsahu a odkázanie obvineného na\nodôvodnenie tohto už vyššie citovaného rozhodnutia v danej veci (sp. zn. 4Tdo/12/2020 zo 16. júna\n2020), v ktorom dostal explicitné a zrejmé odpovede na svoje už skôr uplatnené dovolacie námietky.\nPre úplnosť, vo vzťahu k námietkam obvineného najvyšší súd opätovne pripomína, že dovolací súd\npri preskúmavaní uvedeného dovolacieho dôvodu nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nzisteného skutku, čo je expressis verbis vyjadrené i v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) veta za\nbodkočiarkou Tr. por. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok\nje vecou súdu prvého, prípadne druhého stupňa a dovolací súd už nie je oprávnený ho skúmať ani\nprehodnocovať, ale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Rovnako to platí o hodnotení\ndôkazov vykonaných súdmi nižšieho stupňa, ktoré sú predpokladom pre ustálenie skutkových záverov.\nUvedené vyplýva predovšetkým z charakteru dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý\nje určený k náprave výslovne zákonom uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, nie na revíziu\nskutkových zistení, ani na preskúmavanie vykonaného dokazovania (IV. ÚS 336/2020).\nJe teda zrejmé, že skutkovú vetu, z ktorej jedine môže dovolací súd pri prieskume podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku vychádzať, nemožno teda zamieňať a nemala by sa formulačne\nprekrývať s právnou vetou, ktorá odráža znenie kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti\nTrestného zákona. Práve toto ustanovenie je kritériom kvalifikačného prieskumu, ku ktorému dochádza\nbez posudzovania hodnotenia vykonaných dôkazov a skutkových úvah v odôvodnení dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj bez vlastného hodnotenia dôkazov dovolacím súdom. Pri prieskume\nsprávnosti použitej právnej kvalifikácie musí skutková veta zodpovedať objektívnej stránke skutkovej\npodstaty trestného činu popísanej v kvalifikačne použitom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona,\nktoré (ako právna norma) odráža zákonné znaky trestného činu vo všeobecnej a v abstraktnej podobe\n(IV. ÚS 336/2020).\n\nInými slovami, skutková veta vo výroku o vine v odsudzujúcom rozsudku musí svojím znením\nzodpovedať právnej vete tohto výroku. Skutková veta má stručne a výstižne vyjadriť žalovaný skutok,\nktorého sa obžalovaný podľa zistenia súdu dopustil. Súd v nej uvedie konkrétne údaje týkajúce sa\nmiesta, času a spôsobu spáchaného skutku a údaje relevantné z hľadiska zákonných znakov stíhaného\ntrestného činu, ako aj z hľadiska individualizácie skutku tak, aby tento nemohol byť zamenený s\niným (§ 163 ods. 3 Trestného poriadku). Popis skutku (predovšetkým spôsob jeho spáchania), ktorým\nsa obžalovaný uznáva za vinného, musí byť v tzv. skutkovej vete uvedený tak, aby jednotlivé časti\nzodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Ak neobsahuje skutková veta vo\nvýroku o vine úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty,\ndochádza k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces (III. ÚS 509/2015).\nPokiaľ ide o subjektívnu stránku vo forme zavinenia, tá je daná psychickým vzťahom páchateľa k ním\nspôsobenému následku (kvalifikovaným podľa kritérií § 15 a § 16 Trestného zákona) a na jej bližšiu\nšpecifikáciu sa usudzuje podľa vonkajších prejavov páchateľa (zodpovedajúcich znakom objektívnej\nstránky skutkovej podstaty trestného činu) popísaných v skutkovej vete. Skutková veta preto nie\nje priamym popisom subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, ale nesmie zavinenie\npáchateľa zodpovedajúce použitej právnej kvalifikácii vylučovať alebo relevantne spochybňovať z toho\nhľadiska, že v dôsledku inej formy zavinenia bolo potrebné použiť odlišnú právnu kvalifikáciu alebo že\nvôbec nejde o trestný čin pre nedostatok zavinenia, resp. úmyselného zavinenia pri úmyselnom trestnom\nčine.\nTrestný čin vraždy je zaradený do prvej hlavy prvého dielu osobitnej časti Trestného zákona ako trestný\nčin proti životu a jeho objektom je záujem štátu na ochrane ľudského života. Objektívna stránka v\nzákladnej skutkovej podstate zahŕňa úmyselné usmrtenie inej osoby, t. j. zbavenie života človeka bez\nohľadu na použité prostriedky. Páchateľom trestného činu, ktorý je už v základnej skutkovej podstate\nobzvlášť závažným zločinom, môže byť ktokoľvek, teda subjekt je všeobecný. Z hľadiska subjektívnej\nstránky ide o úmyselný trestný čin, t. j. vyžaduje sa priamy alebo nepriamy úmysel páchateľa.\nPo preskúmaní veci dovolací súd, vychádzajúc zo skutkových záverov ustálených súdmi nižšieho\nstupňa, ktoré nie je už oprávnený skúmať a meniť dospel k záveru, že z vymedzenia skutku tak, ako bol\nnaformulovaný odvolacím súdom, je zrejmé, že napĺňa znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu\npokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Trestného zákona, prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného\nzákona, prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a\nprečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona. Zo skutkových zistení, ku\nktorým súdy dospeli a ktoré sú vyjadrené v skutkovej vete, jednoznačne vyplýva aj zavinenie obvineného\nvo forme nepriameho (eventuálneho) úmyslu - teda spočívajúci v tom, že obvinený poškodeného zamkol\ndo špajze, následne zo skrine z vrecka saka odcudzil finančnú hotovosť vo výške 350 eur, v úmysle\nusmrtiť poškodeného a zároveň zmazať svoje stopy, nahádzal oblečenie a veci poškodeného na zem,\nktoré podpálil, čím založil požiar v spálni, chodbe a pri dverách vchodu do špajze, v ktorej poškodeného\npredtým zamkol, následne z miesta činu ušiel a zamkol vchodové dvere do rodinného domu. Dovolací\nsúd zastáva názor, že skutková veta plne zodpovedá použitej právnej kvalifikácii a sú v nej vyjadrené\nvšetky podstatné prvky trestných činov, pre ktorý bol obvinený uznaný vinným, a preto naplnenie dôvodu\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku najvyšší súd v prejednávanej veci nevzhliadol.\nV kontexte vyššie uvedeného Najvyšší súd jednomyseľne dospel k záveru, že v rozsahu námietok\nobvineného E. M. nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, a preto ho podľa §\n382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 378/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c0413e1d-3cde-4c1b-aaef-44ed32f22113", "datum": "2025-06-12", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "5To/145/2022", "guid": "0202ecce-a84d-4e2d-9dc8-4ecee5a04c64:90de2762-d4b8-4ec8-8382-f80b7f3e634a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7920f33-1711-4367-b575-cd2ebd143a96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.336.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 336/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 336/2020 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.336.2020.1"}, {"guid": "ussr:4ad868cc-0ff0-4fb5-b1d5-dbf28a3f092d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.258.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 258/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 258/2016 z 3. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.258.2016.1"}, {"guid": "ussr:3e5631b2-99fb-4a70-a228-87d6e78ec190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 509/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1"}, {"guid": "ussr:0a0c8845-2ac8-4b9f-b0bb-1847eaed22a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.487.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 487/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 487/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.487.2015.1"}, {"guid": "ussr:c5346579-20d0-4b43-8cc5-ae0c573f81a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5346579-20d0-4b43-8cc5-ae0c573f81a3"}, {"guid": "ussr:46ae634c-b073-458f-bb54-8685c614c541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 541/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 541/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ae634c-b073-458f-bb54-8685c614c541"}, {"guid": "434f3f84-afdb-4a38-9aa1-7e1882dae7bf:ef466fdd-3477-4f3a-b44a-1f71203c0686", "ecli": null, "spisova_znacka": "5To/145/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/145/2022 z 21. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/434f3f84-afdb-4a38-9aa1-7e1882dae7bf:ef466fdd-3477-4f3a-b44a-1f71203c0686"}, {"guid": "9fcb168d-8c93-432d-b41d-5f7345beea1a:5561528f-8a12-45f1-80e8-0c046f958173", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6418011496.1", "spisova_znacka": "5To/44/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/44/2020 z 1. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6418011496.1"}, {"guid": "62577458-943d-4ceb-bb7f-a64f70e9e65d:f5c55166-dc69-4387-af2c-62f649f4db00", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6716010530.1", "spisova_znacka": "5To/131/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/131/2016 z 12. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-12-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6716010530.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c0413e1d-3cde-4c1b-aaef-44ed32f22113", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.378.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 378/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 378/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.378.2025.1"}, {"guid": "ussr:c0d87584-9a65-4fcc-87c5-d9cac97b98ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.102.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 102/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/2025 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.102.2025.1"}]}