{"guid": "2bdc983f-74c8-46af-b40c-b1b86ead7763:af7f5390-74ee-463b-9594-a0b3215830c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2106217085.3", "spisova_znacka": "2Cdo/50/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/50/2024 z 20. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2025, sp. zn. 2Cdo/50/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:2106217085.3", "identifikacne_cislo": "2106217085", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2025-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-253.odsek-2", "nazov": "§ 253 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-253.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-253"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-253", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af7f5390-74ee-463b-9594-a0b3215830c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2106217085.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2106217085.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2106217085.3/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/50/2024\n2106217085\n20. 02. 2025\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2025:2106217085.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ V. T., narodeného U., R., 2/ Z. H., narodenej\nU., C., žalobcovia 1/ a 2/ zast. splnomocnencom JUDr. Štefanom Bugalom, Trnava, Fándlyho 32, 3/\nS. A., narodenej U., C., zast. žalobcom 1/, proti žalovanej J. T., narodenej U., C., zast. advokátom\nJUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Bratislava, Nezábudková 22, o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 10C/75/2006, o\ndovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 9. októbra 2023 sp. zn. 23Co/28/2023,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalobcovia 1/ a 2/ m a j ú voči žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nŽalobkyni 3/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením z 21. decembra\n2021 č. k. 10C/75/2006-1877 v znení opravného uznesenia z 10. novembra 2022 č. k. 10C/75/2006-1900\nvýrokom I. rozhodol, že štát má voči žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 50 % a výrokom II. rozhodol, že štát má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 50 %.\n1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou čl. 4 ods. 1 a 2, § 251, § 255 ods. 1 a 2, §\n259, § 262 ods. 1 a 2, § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej aj „CSP“).\n1.2. Vecne argumentoval tým, že v priebehu konania bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie,\npričom znalcom bolo vyplatené znalečné aj zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Štátu tak vznikli trovy\nv celkovej výške 3.170,96 eur, ktoré je potrebné nahradiť. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“) mal štát podľa výsledkov\nkonania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol\ns účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený a nahradený CSP, ktorý trovy štátu neupravuje. Vzhľadom na\nto, že CSP neobsahuje ustanovenia o náhrade trov konania štátu, rozhodol súd prvej inštancie o\nnáhrade trov konania štátu analogicky podľa čl. 4 ods. 1 CSP (analogia legis) v spojení s § 259 a §\n255 ods. 2 CSP a priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcom a žalovanej v rovnakom\nrozsahu 50 %. Pri rozhodovaní o nároku trov konania štátu aplikoval súd rovnaké východiská ako pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu. Na skutočnosť, že žalovaná bola v konaní oslobodená\nod platenia súdnych poplatkov, nebolo možné prihliadať, pretože od účinnosti CSP je možné prihliadať\nna oslobodenie strany od súdneho poplatku iba v prípade ukladania povinnosti strane zložiť preddavok\nna trovy znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 CSP). Zároveň prvoinštančný súd nevidel dôvod na\nanalogické použitie ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa), ktorého použitie je\nmožné len vo výnimočných prípadoch. Takýmto dôvodom samým osebe pritom nemôže byť prípadná\nzlá finančná situácia na strane žalovanej.\n\n1.3. V neposlednom rade súd prvej inštancie uviedol, že o výške náhrady trov konania štátu bude\nrozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník, pričom budú zohľadnené preddavky, ktoré strany prípadne zložili alebo boli od nich\nvymožené.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovanej\nuznesením z 9. októbra 2023 č. k. 23Co/28/2023-1928 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej\nčasti o trovách konania štátu voči žalovanej (II. výrok) potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).\n2.1. Odvolací súd k odvolacím argumentom žalovanej uviedol, že dôvody pre použitie § 257 CSP\nspočívajú v dôvodoch hodných osobitného zreteľa (ktorými sa prvoinštančný súd v napadnutom\nuznesení síce zaoberal len veľmi stručne) a ani odvolací súd nevzhliadol dôvody pre ich aplikáciu.\n2.2. Pokiaľ ide o prieťahy v konaní, ako jeden z argumentov použitých žalovanou, tieto boli\nžalovanej kompenzované, o čom svedčia nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný\nsúd“) z 28. októbra 2020 sp. zn. III. ÚS 201/2010-37, 1SprV 611/2010 a z 31. januára 2008 sp. zn.\nII. ÚS 108/07-72, Spr 1171/07, ktoré priznané sumy majú charakter finančného zadosťučinenia, preto\ntento argument neobstojí.\n2.3. Samotná dĺžka konania nemôže byť dôvodom pre použitie aplikácie § 257 CSP (viď napr.\nuznesenie NS ČR sp. zn. 32Cdo/1210/2017 z 09. 08. 2017). Je síce pravdou, že v rámci konania bolo\nvyhotovených niekoľko znaleckých posudkov, v súvislosti s ktorými vznikli trovy štátu, nakoľko žalovaná\nbola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, a ktoré súd prvej inštancie vykonal a považoval za\núčelné, avšak je nutné prihliadnuť i na postoj samotnej žalovanej počas celého konania, ktorá nebola\nstotožnená so spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, či\nuž návrhmi zo strany žalobcov, resp. ani samotným rozhodnutím súdu, a ktoré znalecké posudky slúžili\npre samotné rozhodnutie vo veci.\n2.4. O postoji žalovanej počas konania a nariadenému znaleckému dokazovaniu svedčí aj rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie pod č. k. 10C/75/2006-932 z 29. marca 2011, ktorým bola žalovanej uložená\nporiadková pokuta vo výške 100 eur a pod č. k. 10C/75/2006-957 z 3. júna 2011 vo výške 200 eur,\nktoré boli rozhodnutím krajského súdu pod č. k. 10Co/198/2011, 10Co/199/2011, 10Co/200/2011,\n10Co/201/2011, 10Co/202/2011-1041 z 8. decembra 2011, zmenené s tým, že uložené poriadkové\npokuty vo výške 100 eur a 200 eur je žalovaná povinná zaplatiť okresnému súdu do 3 dní. Ako\nkonštatovali súdy v daných rozhodnutiach, dôvodom uloženia poriadkovej pokuty žalovanej bolo\nneposkytnutie súčinnosti znalcovi, keď odvolací súd zdôraznil, že „... Nemôže byť žiadneho sporu\no tom, že toto bolo priamou príčinou nevykonania (nedokončenia) úkonu znalca smerujúceho k\nzodpovedaniu otázok reálnej deliteľnosti a všeobecnej ceny tzv. domovej nehnuteľnosti tvoriace tu\npredmet spoluvlastníctva a takto i dôvodom oddialenia očakávaného rozhodnutia vo veci. Nepovažovať\nopisovaný postup odporkyne v konaní aj za marenie práva navrhovateľov na tzv. bezprieťahový proces\nby si vyžadovalo vyššiu než únosnú mieru fantázie a súhlasiť bolo treba so súdom prvého stupňa, pokiaľ\nsa rozhodol zjednať si potrebnú autoritu i za pomoci využitia zákonom predpokladaných poriadkových\nopatrení.“\n2.5. Na dôvažok k skutočnostiam tvrdeným žalovanou o počte znaleckých posudkov odvolací súd\npoukazuje aj na jej návrhy na ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré však boli zo strany súdu prvej inštancie\nzamietnuté. Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nezakladá dôvod pre aplikáciu § 257 CSP a\nani samotná ťaživá situácia žalovanej, ktorá uviedla, že je ťažko zdravotne postihnutá, imobilná a jej\njediným príjmom je invalidný dôchodok, keď k uvedenému stavu predložila iba fotokópiu preukazu ZŤP\na lekársku správu.\n2.6. Odvolací súd po zohľadnení všetkých do úvahy prichádzajúcich okolností, na ktoré má prihliadať\npri aplikácii § 257 CSP, prihliadol aj na správanie sa žalovanej v konaní, ktorá sama nemala snahu\nspor ukončiť a svojím správaním spôsobila ďalšie trovy štátu. Žaloba zo strany žalobcov bola podaná\ndôvodne, aj keď súd vo veci rozhodol nie v súlade s ich návrhom, keď žalovaná nesúhlasila so zrušením\na vysporiadaním podielového spoluvlastníctva ani spôsobom ako rozhodol súd prvej inštancie. Tiež\npoukázal na skutočnosť, že štát v tomto prípade je účastníkom iba čo sa týka trov vynaložených zo\nštátnych prostriedkov v súvislosti so znaleckým dokazovaním a odvolací súd po zohľadnení všetkých\nokolností tu nevidel dôvod, aby tieto trovy, ktoré boli vynaložené v snahe vysporiadať podielové\nspoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam žalobcov a žalovanej, mal znášať štát, keď by to bolo i v rozpore\ns princípom spravodlivosti.\n2.7. Žalovaná k odvolaniu nedoložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jej aktuálne majetkové\npomery (predložila iba preukaz ZŤP a lekársku správu), pre ktoré by za určitých okolností bola daná\ndôvodnosť aplikácie § 257 CSP, a teda by išlo o neprimeranú tvrdosť vzhľadom na jej osobné pomery,\n\npričom oslobodenie žalovanej od zaplatenia súdneho poplatku túto jej dôkaznú povinnosť nenahradilo.\nOdvolací súd nezistil dôvodnosť jej odvolania a dôvod na aplikáciu § 257 CSP.\n3. Proti uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“), výslovne\nuvádzajúc vady v zmysle § 420 písm. b), c) a f) a § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP.\n3.1. Dovolateľka má za to, že odvolací súd sa riadne, dostatočne a zákonne s jej odvolaním a jeho\nodôvodnením nezaoberal a nevysporiadal a dospel tak k právne a vecne nesprávnemu záveru vo veci\nustanovenia jej povinnosti náhrady trov štátu a vo veci zákonnej možnosti oslobodenia od náhrady trov\nštátu podľa § 257 CSP.\n3.2. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal tým, či výdavky štátu boli odôvodnené a účelne vynaložené.\nNestačí preukázať iba, či takéto výdavky vznikli, je potrebné preskúmať aj to, či boli odôvodnené a účelne\nvynaložené. Dovolateľka vo svojom odvolaní poukázala, že počas konania došlo k nehospodárnemu a\nzbytočnému vypracúvaniu rôznych znaleckých posudkov, ich variant zmien tak, aby konečné riešenie\nčo najviac vyhovovalo žalobcom, a aby konečné riešenie rozdelenia spoločného majetku sa udialo čo\nnajviac v jej neprospech. Išlo tu teda o úkony, ktoré nariaďovala svojvoľne sudkyňa súdu prvej inštancie\na dovolateľka vykonanie týchto úkonov nenavrhovala, viď § 253 ods. 1 CSP. Naopak, dokazovanie\nnariadil súd podľa § 260 CSP. Za nehospodárne nakladanie s prostriedkami štátu tu nesie zodpovednosť\nzákonná sudkyňa.\n3.3. Dovolateľka uviedla, že súdny proces neiniciovala a bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov\n- § 254 ods. 1 CSP. Ak žalobcovia 1/ až 3/ podali žalobu o rozdelenie tejto nehnuteľnosti, boli oni povinní\nspolu s príslušnou žalobou podať i konkrétny návrh na rozdelenie nehnuteľnosti, t. j. geometrický plán\nnavrhovaného rozdelenia nehnuteľnosti a znalecký posudok o cene tejto nehnuteľnosti tak, aby tento\nmajetok mohol byť spravodlivo rozdelený medzi strany sporu. Toto boli povinní žalobcovia zabezpečiť na\nsvoje náklady - § 252 CSP a § 253 ods. 1 CSP. Zo spisu je evidentné, že nijaký takýto konkrétny návrh\na listiny k žalobnému návrhu žalobcovia nepodali. Žalobcovia 1/ až 3/ podali teda vo veci nespôsobilú\nžalobu a súd sa takýmto podaním nemal vôbec zaoberať. Súd nebol oprávnený takéto dôkazy obstarávať\nza žalobcov a na náklady štátu. Súd bol povinný žalobu odmietnuť.\n3.4. Došlo ku zneužitiu súdnej moci a účelovej manipulácii so súdnym konaním, manipulatívne\nzamerania a posudky, v dôsledku čoho tu bola spoločná nehnuteľnosť rozdelená nespravodlivo a na\nobjednávku, a to v prospech žalobcov 1/ až 3/. Zo strany súdu prvej inštancie a žalobcov 1/ až 3/ tu\nteda ide o zneužitie štátnych prostriedkov na zabezpečenie dôkazov vhodných pre žalobcov.\n3.5. Dovolateľka uviedla vo svojom odvolaní z 10. februára 2022 náležité právne a humanitárne dôvody\nhodné osobitného zreteľa, a to právne perfektným a dostatočným spôsobom. S uvedenými dôvodmi\nhodnými osobitného zreteľa sa odvolací súd nevysporiadal náležitým spôsobom, t. j. korektne.\n3.6. Z odôvodnenia odvolacieho súdu na str. 6 jeho rozhodnutia je zrejmé, že je nespôsobilé a zakladá\nsa iba a výlučne na nesprávnom vyhodnotení procesnej aktivity žalovanej. Zo strany odvolacieho\nsúdu tu ide o ničím nepodloženú domnienku a zo strany súdu prvej inštancie sa tu jedná o úmyselné\npoškodzovanie mena žalovanej, teda o jej ohováranie zo strany konajúcej sudkyne, nakoľko: a) je\nzrejmé, že dovolateľka vôbec nebola dlhodobo spôsobilá byť účastníčkou súdneho konania a plniť\nsi práva a povinnosti strany sporu, b) súd prvej inštancie nevykonal žiadne opatrenie k tomu, aby\nzabezpečil procesnú spôsobilosť žalovanej, nebol jej ustanovený procesný opatrovník, ani právny\nzástupca, ani splnomocnený zástupca, c) súd prvej inštancie konal a rozhodol vo veci samej bez\nprítomnosti žalovanej, bránil jej využiť náležite prostriedky procesnej obrany, d) súd prvej inštancie\nnariadil znalecké dokazovanie evidentne neúčelným a nehospodárnym spôsobom a nad mieru potrebnú,\ne) súd prvej inštancie nezákonne nahrádzal procesnú aktivitu žalobcov tým, že nechal vypracovať\nznalecké posudky na náklady štátu, hoci takéto posudky a dokumentácia mali byť súčasťou žalobného\nnávrhu a vypracované na náklady žalobcov, f) ukončenie súdneho sporu nebolo v rukách žalovanej,\nlebo o postupe konania tu rozhoduje výlučne súd, nie žalovaná strana, g) svojím správaním žalovaná\nnemohla spôsobiť ďalšie trovy štátu, nakoľko ona nežiadala vypracovanie znaleckých posudkov a\ngeometrických plánov. Toto nariadil súd prvej inštancie nehospodárnym a neúčelným zadávaním 15tich takýchto úkonov. Preto je odôvodnenie odvolacieho súdu ohľadom aplikácie § 257 CSP nenáležité\na neobjektívne.\n3.7. Podľa dovolateľky je stanovisko odvolacieho súdu „štát v tomto prípade je účastníkom iba čo sa\ntýka trov vynaložených zo štátnych prostriedkov v súvislosti so znaleckým dokazovaním a odvolací\nsúd po zohľadnení všetkých okolností tu nevidel dôvod, aby tieto trovy, ktoré boli vynaložené v snahe\nvysporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam žalobcov a žalovanej mal znášať štát, keď\nby to bolo v rozpore s princípom spravodlivosti.“ nesprávne, a to preto, lebo: h) snahu vysporiadať\npodielové spoluvlastníctvo mali žalobcovia 1/ až 3/, nie štát. Žalovaná o vysporiadanie spoluvlastníctva\nnežiadala. Zo strany súdu prvej inštancie tu došlo k chybnému použitiu finančných prostriedkov štátu\n\nna zabezpečenie podkladov a dôkazov, ktoré sa predkladali v záujme žalobcov 1/ až 3/ a nie v záujme\nžalovanej, resp. štátu, i) náklady na zabezpečenie dôkazu má znášať tá strana, ktorej dôkaz slúži, v tomto\nprípade žalobcovia 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne, j) v rozpore s princípom spravodlivosti je fakt, že\nvšetky podklady, posudky a plány boli vypracúvané s účelom nekorektného rozdelenia nehnuteľnosti na\nlukratívnu časť prisúdenú žalobcom 1/ až 3/ a dubióznu časť prisúdenú žalovanej, k) v dôsledku vyššie\nuvedeného nespravodlivého rozdelenia majetku žalovaná utrpela ujmu 150.000 eur. V dôsledku tohto\nje nemorálne požadovať od žalovanej zaplatenie 1/2 nákladov na vypracovanie účelovej dokumentácie,\nktorej cieľom nebolo spravodlivé rozdelenie majetku medzi spoluvlastníkov, ale účelové spôsobenie\nmajetkovej ujmy na strane žalovanej.\n3.8. Dovolateľka navrhla, aby dovolací súd rozhodol nasledovne „Dovolací súd ruší napadnuté\nuznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Co/28/2023 z 9. októbra 2023 vo veci náhrady trov štátu\nv celom rozsahu. Dovolací súd nepriznáva štátu nárok na náhradu trov podľa ustanovenia § 257 CSP,\nnakoľko má za preukázané, že tu existujú v prospech žalovanej dôvody hodné osobitného zreteľa.\nDovolací súd priznáva dovolateľke trovy dovolacieho konania vo výške 100 %.“\n4. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhovali dovolanie žalovanej odmietnuť alebo\nzamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné zamietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. V posudzovanom spore dovolateľka svoje dovolanie výslovne oprela o dovolacie dôvody podľa\n§ 420 písm. b), c) a f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP, ktorými je dovolací súd viazaný\n(§ 440 CSP).\n8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľky tvrdiacej, že sa súd dopustil chýb vymenovaných v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\n10. Dovolacie dôvody podľa § 420 písm. b) a c) CSP dovolateľka bližšie nevymedzila a ani neuviedla,\nv čom konkrétne spočíva vada zmätočnosti konania podľa § 420 písm. b) a c) CSP (§ 431 ods.\n2 CSP). Obsahom jej dovolacej argumentácie (aj odvolacej) bolo predovšetkým poukazovanie na\nskutkový stav veci, vykonané znalecké dokazovanie, správanie strán sporu, kritika vedenia súdneho\nkonania (či procesného postupu súdu) a nesúhlas s právnym posúdením veci odvolacím súdom (aj\nsúdom prvej inštancie). K čomu dovolací súd môže len poznamenať, že všeobecná nespokojnosť\ndovolateľky s rozhodnutím odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie a jeho procesným postupom)\na polemizovanie s jeho skutkovými a právnymi závermi nepredstavujú kvalifikované vymedzenie\nuplatneného dovolacieho dôvodu zákonom stanoveným spôsobom, pretože dovolateľka neuviedla, v\nčom spočíva vada zmätočnosti konania podľa § 420 písm. b) a c) CSP (§ 431 ods. 2 CSP). Na základe\nuvedeného preto dovolací súd dovolanie žalovanej v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako\nprocesne neprípustné.\n\n11. Pri ďalšom žalovanou uplatnenom dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd\nkonštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420\npísm. f) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu\nznemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné\noprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n12.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n12.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n12.3. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale\nani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, /ďalej aj „ústavný súd“/ sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n13. Dovolateľka vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala\nnesprávny procesný postup súdov nižšej inštancie a nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť)\nrozhodnutia odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie), keď podaným dovolaním napadla rozhodnutie\nodvolacieho súdu čo do výroku o trovách konania, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej\ninštancie vo výroku o náhrade trov konania štátu voči jej osobe v rozsahu 50 %.\n13.1. Prípustnosť dovolania proti takémuto rozhodnutiu pre existenciu vady v zmysle § 420 písm.\nf) CSP konštatoval dovolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach (sp. zn. 8Cdo/266/2019,\n8Cdo/111/2019, 4Cdo/70/2020, 4Cdo/155/2020, 4Cdo/69/2022, 2Cdo/89/2020 a iné). Rovnako sa k tejto\notázke vyjadril aj ústavný súd v uznesení zo 17. septembra 2019 č. k. I. ÚS 387/2019-26 a v uznesení\nz 15. augusta 2018 sp. zn. I. ÚS 275/2018 (rozhodnutie č. 74/2018 publikované v Zbierke nálezov a\nuznesení ústavného súdu 2018, s. 1270).\n13.2. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou\nsúčasťou civilného sporového konania a všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl.\n46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné\nprávo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy),\nurčuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v CSP (§ 255 a nasl.). Procesné predpisy,\nktoré upravujú rozhodovanie o náhrade trov konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným\nobsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.\n14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu\nvo veci (§ 255 CSP) a zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Len výnimočne nemusí\nsúd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania (§ 257 CSP). Uvedené zásady nie sú\nvylúčené ani v sporovom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj\nza zohľadnenia jeho špecifík, v ktorom konaní nie sú súdy viazané návrhmi strán a každý zo\nspoluvlastníkov môže prezentovať svoju predstavu o tom, ako má byť spoluvlastníctvo vyporiadané.\nStranám dokonca nič nebráni v tom, aby argumentovali smerom k tomu, že nie je dôvod na zrušenie\nspoluvlastníctva, či už z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka)\nalebo z dôvodu, že spoluvlastnícke podiely nie sú v takých podieloch, ako tvrdí iný spoluvlastník. Miera\nsporu strán v takomto konaní môže byť rôzna a nemožno ju stotožniť len s rozdielnou predstavou strán\no tom, ako má byť spoluvlastníctvo vyporiadané. Podstatné pre rozhodnutie o náhrade trov konania aj v\nspore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je postoj strán sporu, osobitne žalovanej,\n\nnapr. či bola aktívna alebo pasívna, či spochybňovala tvrdenia žalobcov, atď. Aj v danom prípade\nrozhodnutie o náhrade trov konania musí byť v súlade s priebehom konkrétneho konania (obdobne\nnález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23. júna 2022).\n14.1. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe patrí štátu náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade\ns v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok\nna ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje.\nAplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP\nv spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania\nvoči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy CSP (pozri uznesenie najvyššieho súdu z 31.\njúla 2018, sp. zn. 4Obo/3/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky ako R 75/2018).\n15. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo\nsvojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných\nokolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej\nformulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok\n(§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí\nzaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu,\nktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane, čí štátu. Dôvody\nhodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a výklad týchto\npodmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú\núvahu súdu.\n15.1. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010 či 3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za\npredpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa\nktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného\nzreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.\nUstanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez\nzreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.\n15.2. Aj podľa záverov vyjadrených v náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 122/2009 je potrebné pri\nrozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky na výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné) náhrady\ntrov konania úspešnej procesnej strane, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu\nhodného osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých\naspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade môže\ndôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky pod č. 63/2009).\n16. Rozhodovacia prax je už dlhodobo ustálená v názore, že pri posudzovaní dôvodov hodných\nosobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán\nsporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť\ntrovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov\ndotknutá). V neposlednom rade je potrebné všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku\nna súde a ich postoj v konaní (porovnaj R 24/1964). Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku\nsporu, možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi\nkonania súd náhradu trov konania nepriznal (porovnaj sp. zn. 4MCdo/2/2008).\n17. Dovolací súd v danom prípade nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu pri skúmaní\nexistencie výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho\nvýklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia bolo\nzmätočné. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred\nodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozhodnutím súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu (viď rozhodnutia\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Zohľadňujúc, že na rozhodnutie\no náhrade trov konania je potrebné uplatňovať rovnaké kvalitatívne kritériá ako na odôvodnenie\nmeritórneho rozhodnutia súdu, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s odôvodnením\ndovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky\nzákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP.\n\n17.1. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd zvažoval\nsplnenie podmienok pre uplatnenie § 257 CSP v intenciách vyššie prezentovanej ustálenej rozhodovacej\npraxe a zohľadnil tvrdenia i postoje strán sporu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti jasne konštatoval,\nže pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania štátu (konkrétna špecifikácia a celkom výška\n3.170,96 eur, pozri bod 12. a 13. rozhodnutia súdu prvej inštancie) aplikoval rovnaké východiská ako\npri rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu, pričom na skutočnosť, že žalovaná bola v konaní\noslobodená od platenia súdnych poplatkov, nebolo možné prihliadať, pretože od účinnosti CSP je možné\nprihliadať na oslobodenie strany od súdneho poplatku iba v prípade ukladania povinnosti strane zložiť\npreddavok na trovy znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 CSP). Na aplikáciu § 257 CSP (dôvody\nhodné osobitného zreteľa), ktorého použitie je možné len vo výnimočných prípadoch, súd prvej inštancie\nnevidel dôvod a podľa neho takýmto dôvodom samým osebe nemôže byť prípadná zlá finančná situácia\nna strane žalovanej. Odvolací súd dodal, že ani on nevzhliadol dôvody pre aplikáciu § 257 CSP aj s\nohľadom na postoj žalovanej a jej argumenty. Žalovaná počas celého konania nebola stotožnená so\nspôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, či už návrhmi\nzo strany žalobcov, resp. ani samotným rozhodnutím súdu, pričom vykonané znalecké dokazovanie\na znalecké posudky slúžili pre samotné rozhodnutie vo veci. O postoji žalovanej počas konania a\nnariadenému znaleckému dokazovaniu svedčia aj právoplatné rozhodnutia súdov nižšej inštancie o\nuložení poriadkovej pokuty, ktorých dôvodom bolo neposkytnutie jej súčinnosti znalcovi. Napokon aj\nsamotná žalovaná mala návrhy na ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré však boli zo strany súdu prvej\ninštancie zamietnuté. Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nezakladá dôvod pre aplikáciu §\n257 CSP a ani samotná ťaživá situácia žalovanej, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, imobilná a jej\njediným príjmom je invalidný dôchodok, k čomu predložila iba fotokópiu preukazu ZŤP a lekársku správu.\nOdvolací súd zohľadňujúc všetky okolnosti prichádzajúce do úvahy pri aplikácii § 257 CSP prihliadol aj na\nsprávanie sa strán sporu, keď žalovaná v konaní sama nemala snahu spor ukončiť a svojím správaním\nspôsobila ďalšie trovy štátu, nesúhlasila so zrušením a vysporiadaním podielového spoluvlastníctva, ani\nspôsobom ako rozhodol súd prvej inštancie. Žaloba zo strany žalobcov bola podaná dôvodne, aj keď\nsúd vo veci rozhodol nie v súlade s ich návrhom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že nevidel\ndôvod, aby trovy štátu, vynaložené zo štátnych prostriedkov v súvislosti so znaleckým dokazovaním, v\nsnahe vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam žalobcov a žalovanej, mal znášať štát,\nkeď by to bolo i v rozpore s princípom spravodlivosti (bližšie pozri bod 15. rozhodnutia krajského súdu).\n17.2. Z uvedeného je tak zrejmé, že odvolací súd za rozhodujúce z hľadiska neexistencie dôvodov\nhodných osobitného zreteľa v danom spore považoval to, že procesná aktivita žalovanej v\nktoromkoľvek štádiu konania, či pred ním, nesmerovala k snahám o uzatvorenie mimosúdnej dohody\nalebo k zmierlivému riešeniu ich (spornej) veci, či súdnej forme zmieru. Žalovaná bola naopak v konaní\nna podporu svojho názoru „pravdy“ aktívna a v tomto smere sa procesne bránila, napr. aj neposkytnutím\nsúčinnosti znalcovi. To však samé osebe podľa oboch súdov nižšej inštancie nebolo možné považovať\nza dôvod, pre ktorý by mal súd upustiť od všeobecnej zásady pri rozhodovaní o trovách konania, t. j.\nzásady úspechu v spore. Oba súdy nižšej inštancie zhodne považovali v danom prípade za spravodlivé\naplikovať zásadu zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), keď existenciu dôvodu hodného osobitného\nzreteľa v skúmanom prípade nemali za preukázanú, a to aj pokiaľ ide o čiastočné oslobodenie\nžalovanej od platenia súdnych poplatkov, na ktoré sa od účinnosti CSP prihliada v prípade ukladania\npovinnosti strane zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia\nuznesenia odvolacieho súdu je rovnako zrejmé, že žalovaná nepreukázala aktuálne majetkové pomery,\nči osvedčila také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prípustnosť aplikácie § 257 CSP, keď samotná\nskutočnosť, že žalovaná je invalidným dôchodcom, nie je sama osebe dôvodom hodným osobitného\nzreteľa.\n17.3. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia pre dovolací súd nevyplýva taká interpretácia ustanovenia\n§ 257 CSP, ktorá by bola popretím jeho podstaty a zmyslu, či zásad, na ktorých stojí rozhodovanie\no náhrade trov konania (aj štátu) stranami sporu. Skutočnosť, že žalovaná sa s názorom\nodvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) nestotožnila, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o\nzjavnej neodôvodnenosti, či nedostatočnosti alebo arbitrárnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu.\n18. Podľa dovolacieho súdu ani z obsahu spisu nevyplýva, že by dovolateľka bola postupom súdov nižšej\ninštancie pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa z hľadiska aplikácie § 257\nCSP akokoľvek ukrátená na svojich procesných právach. Pokiaľ dovolateľka zakladá svoje ukrátenie\nna právnom posúdení otázky náhrady trov štátu súdmi nižšej inštancie v jej neprospech (žalovaná má\npovinnosť nahradiť vzniknuté trovy štátu v rozsahu 50 % rovnako ako žalobcovia 50 %), dovolací súd\nv tejto súvislosti akcentuje podstatu sporového konania, v ktorom vždy proti sebe stoja dve strany,\n\nktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, pričom úloha súdu je práve v tom, aby na základe\nvykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery\ntomu zodpovedajúce, a to aj v prípade konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.\nJe teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata dovolania a jeho\ndôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na argumentácii, že súdy\nmali považovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné. Samotným rozhodnutím súdu a\nprávnym posúdením sporu súdom totiž nemôže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože\nsa tým strane sporu neznemožňuje realizovať jej procesné oprávnenia v priebehu konania pred súdom.\nPokiaľ dovolateľka všeobecne spochybňovala dôvodnosť výdavkov štátu a ich účelné vynaloženie\nv súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním (a to aj opakovane) a vyplatením znalečného aj\nzo štátnych rozpočtových prostriedkov, k tomu dovolací súd poukazuje na ich konkrétnu špecifikáciu\nuvedenú v bode 12. rozhodnutia súdu prvej inštancie dovolateľkou bez ďalšieho konkrétne v odvolaní,\nani dovolaní nespochybnenú.\n19. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd môže len konštatovať, že procesný postup odvolacieho\nsúdu, ktorý konal v zmysle ustanovení a zásad CSP, nemožno považovať za porušenie práva\nžalovanej na spravodlivý proces. Žalovaná tak neopodstatnene namietala, že odvolací súd nesprávnym\nprocesným postupom, resp. nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia znemožnil uskutočňovať\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.\nf) CSP). Dovolací súd považoval podané dovolanie žalovanej namietajúce zmätočnostnú vadu podľa §\n420 písm. f) CSP síce za prípustné, nie však za dôvodné, preto ho postupom podľa § 448 CSP zamietol.\n20. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP, ktorý dovolateľka bližšie ani\nnekonkretizovala, dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je v zmysle\n§ 421 ods. 2 CSP vylúčená, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.\na) až n) CSP.\n20.1. Pretože v § 357 písm. m) CSP je uvedené uznesenie o nároku na náhradu trov konania, je v\nzmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách\nkonania (porovnaj napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/71/2019, 7Cdo/276/2019, uznesenie\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 56/2017, bod 27. a pod.).\n20.2. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalovanej v tejto časti ako procesne neprípustné\nodmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal jeho dôvodnosťou.\n21. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd uzavrel, že dovolanie dovolateľky v časti namietajúcej\nzmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné, ale nie je dôvodné a v časti namietajúcej\nzmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. b) a c) CSP a nesprávne právne posúdenie veci v zmysle §\n421 ods. 1 písm. a) až c) CSP je neprípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie ako celok\nzamietol (§ 448 CSP).\n22. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní žalobcovia 1/ a 2/ boli v dovolacom\nkonaní úspešní, preto im dovolací súd na základe ustanovenia § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1\nCSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.\n22.1. Žalobkyni 3/ rovnako vznikol zásadne nárok na náhradu trov dovolacieho konania v zmysle § 453\nods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu ale vyplýva, že v danom prípade žalobkyni 3/ v\ndovolacom konaní trovy nevznikli, preto v súlade so svojou judikatúrou dovolací súd rozhodol o trovách\ndovolacieho konania tak, že žalobkyni 3/ nárok na ich náhradu nepriznal (R 72/2018).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Co/28/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ad3b74b-811e-49e3-9517-e2c1dd0e9689", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 138/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2"}, {"guid": "ussr:4d625653-20f8-4033-b2c3-f85a5a229a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:fc7beac7-952a-4d27-af8d-fe7e47084895", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/2010 z 21. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc7beac7-952a-4d27-af8d-fe7e47084895"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:fac9a121-e849-41ed-9ea6-a66de184f827", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 108/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/07 z 31. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fac9a121-e849-41ed-9ea6-a66de184f827"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "21a5c91a-9493-4340-8ab7-94ffeb624a9f:933cb08b-c4ee-4e83-8be0-a1a811fea476", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8304119546.2", "spisova_znacka": "8Cdo/111/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/111/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8304119546.2"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 9. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-09", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}, {"guid": "a733246b-02e7-44ba-811d-1e52ca48a89d:acc8c59c-b217-4902-8cdf-efcb799a8b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/28/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/28/2023 z 1. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-06-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a733246b-02e7-44ba-811d-1e52ca48a89d:acc8c59c-b217-4902-8cdf-efcb799a8b30"}], "citovane_v": []}