{"guid": "c21bb852-3fdb-42ea-8173-fa584a39c357:3f32445b-2134-40a7-bc8c-ff879ef81cd6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1722200780.1", "spisova_znacka": "9Cdo/113/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/113/2024 z 29. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2025, sp. zn. 9Cdo/113/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1722200780.1", "identifikacne_cislo": "1722200780", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603", "nazov": "§ 603 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-603"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 420 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-140", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-603", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f32445b-2134-40a7-bc8c-ff879ef81cd6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1722200780.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1722200780.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1722200780.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/113/2024\n1722200780\n29. 01. 2025\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2025:1722200780.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu N.. P. G., narodeného XX. U. XXXX, X., X. XXX/\nXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., Bratislava,\nRobotnícka 5, IČO: 35 876 654, proti žalovanej 1/ U. T., narodenej X. B. XXXX, L., Z. J. XXXX/\nX a žalovanému 2/ Slovak Estate s.r.o., Bratislava, Tallerova 4, IČO: 50 050 907, obaja zastúpení\nadvokátskou kanceláriou Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Košice, Kupeckého 320/33,\nIČO: 47 240 482, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.\n4C/21/2022, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. marca 2024 sp. zn.\n15Co/49/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná 1/ a žalovaný 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj „súd prvej inštancie“, „okresný súd“) rozsudkom z 13. decembra 2022\nč.k. 4C/21/2022-105 zamietol ako procesne neprípustnú žalobu, ktorou sa žalobca v zmysle ust. § 137\npísm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)\nv dôsledku porušenia jeho predkupného práva domáhal určenia spoluvlastníckeho práva žalovanej 1/\nk nehnuteľnosti (pozemku parcely registra „E“ KN č. XXXX/X orná pôda o výmere 3159 m2, zapísanej\nna LV č. XXXX pre katastrálne územie U. Y., obec U. Y., okres L. (ďalej „predmetná nehnuteľnosť“) o\nveľkosti podielu 1 k celku) (I.výrok). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie aplikujúc zásadu\núspechu podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej 1/ a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov\nkonania v celom rozsahu (II.výrok).\n1.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca sa pôvodne podanou\nžalobou domáhal v dôsledku porušenie jeho zákonného predkupného práva v zmysle § 137 písm. d)\nCSP určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 5. marca 2021 uzatvorenej medzi žalovanou 1/\nako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim (ďalej len „zmluva“) na tom skutkovom základe, že\nžalobca bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/2 k celku, žalovaná 1/ bola\npôvodným podielovým spoluvlastníkom uvedeného pozemku o veľkosti podielu 1 k celku a zároveň\npredávajúcou v predmetnej zmluve, ktorej predmetom bol odplatný prevod jej spoluvlastníckeho práva\npredmetnej nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1 k celku na nadobúdateľa (žalovaného 2/). Žalovaný 2/ sa\n22. marca 2021 v zmysle povolania vkladu č. V-822/2021 Okresného úradu Pezinok stal podielovým\nspoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1 k celku. Naliehavý právny záujem\nurčovacej žaloby považoval žalobca v nutnosti dosiahnuť odstránenie spornosti nastolených právnych\nvzťahov, jeho právnej neistoty a obnovenia právneho stavu v katastri nehnuteľností pred uzavretím\nkúpnej zmluvy tak, aby sa zachovalo jeho predkupné právo. Súd prvej inštancie následne v konaní\npripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia spoluvlastníckeho práva žalovanej 1/ k\npredmetnej nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem zmenenej určovacej žaloby dôvodil žalobca tým, že\n\nrozsudok s deklaratórnymi účinkami bude potvrdzovať právny vzťah žalovanej 1/ k spoluvlastníckemu\npodielu na nehnuteľnosť v čase vyhlásenia rozsudku, bude si môcť uplatňovať zákonné predkupné právo\nv prípade, ak by žalovaná 1/ mala úmysel previesť vlastnícke právo na inú osobu. Podľa názoru žalobcu\nje naliehavý právny záujmu daný vždy, ak sa určenie týka práva zapísaného vo verejnom registri - v\nkatastri nehnuteľností. Na ochranu svojich oprávnených záujmov nemal žalobca k dispozícii iný právny\nprostriedok.\n1.2. Po právnej stránke okresný súd rozsudok odôvodnil ustanoveniami čl. 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3,\n§ 137 písm. c), d), § 142 ods. 1, § 181 ods. 2 CSP a § 40a, § 116, § 140 zákona č. 40/1964 Z. z.\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a zamietnutie v konaní zmenenej\nžaloby dôvodil tým, že ide o procesne neprípustnú žalobu z hľadiska rozhodujúcich skutočností, od\nktorých žalobca odvíja žalobný nárok vyplývajúci z hmotného práva. Pri riešení procesnej prípustnosti\nžaloby podľa § 137 písm. c) CSP a (alebo) podľa § 137 písm. d) CSP, je nutné zaoberať sa otázkou,\nz akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním uplatňovaný nárok. Pre analýzu právneho\nvzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o\nnároku je rozhodujúce obsahové hľadisko. V predmetnom konaní sa žalobca z hľadiska rozhodujúcich\nskutočností uvedených v žalobe domáhal nárokov z porušenia jeho zákonného predkupného práva (§\n140 OZ) podľa § 603 ods. 3 OZ. Ak povinná osoba vec scudzí bez toho, aby ju ponúkla oprávnenému,\noprávnený má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy, prípadne sa domáhať u nadobúdateľa,\naby mu vec ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 OZ za podmienok, za ktorých mu bola vec pôvodne\nponúknutá povinnou osobou, teda žalobou o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa. Okresný súd v\nzávere odôvodnenia rozhodnutia uzavrel, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou prípustne domáhal\nurčenia relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa § 137 písm. d) CSP, ktorý nárok mal oporu\nv hmotnoprávnom predpise (§ 40a v spojení s § 140 OZ), pričom žalovaná 1/ v konaní skutkové tvrdenie\nžalobcu o nesplnení/opomenutí splnenia jej zákonnej ponukovej povinnosti podielového spoluvlastníka\npri prevode spoluvlastníckeho podielu kúpnou zmluvou procesne účinne nepoprela. Zamietnutím tejto\nžaloby sa neodňalo žalobcovi právo na súdnu ochranu, nakoľko je možné v rámci premlčacej doby podať\nžalobu o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,odvolací súd“, a spolu s okresným súdom „súdy nižších inštancií“)\nrozsudkom z 27. marca 2024 č.k. 15Co/49/2023-142 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku\nI. ako vecne správny potvrdil (I. výrok). Výrok rozhodnutia o trovách konania zmenil tak, že žalovanej 1/ a\nžalovanému 2/ priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení\nrozhodnutia o tom, že žalobca nemá daný naliehavý právny záujem na určení, že žalovaná 1/ je\npodielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa po\nzmene petitu určovacej žaloby nedomáhal určenia, aby bol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti,\nale aby ním bola žalovaná 1/, pričom skutkové okolnosti tvrdené žalobcom po zmene petitu žaloby zostali\nnezmenené (porušenie predkupného práva).\n2.2 Odvolací súd v týchto súvislostiach uviedol, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného\npráva, má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva,\nna výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode\npodielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a OZ); b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi\n(tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby\nmu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich\nkúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený\nspoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle\nnadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav\nnadobúdateľa, c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi.\nZákon ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí\n(odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010 sp.zn.\n3Cdo/122/2009). Preto potom vzhľadom na uvedené, spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného\npráva, sa nemôže pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka (povinného z predkupného práva),\ndomáhať určenia vlastníckeho práva spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva.\n2.3 V súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu odvolací súd poukázal na to, že ide o\notázku právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a\ndokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.\n\nŽalobca má právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo\nresp. právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia\nstalo neistým. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý.\nNaliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami\nsporu je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia\nžalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a existuje potreba odstránenia tejto\nneistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Súd preto v každom štádiu konania musí mať\ndoloženú existenciu naliehavého právneho záujmu (súd ju skúma ex offo), inak bez skúmania vecnej\nstránky návrhu, musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Pri určovacích žalobách, na rozdiel\nod žalôb na plnenie, je potrebné zdôrazniť ich preventívny charakter a význam. Určovacia žaloba\nnie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie\nobsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)\npredbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. V danej veci\npodľa názoru odvolacieho súdu žalobca podal procesne neprípustnú žalobu z hľadiska rozhodujúcich\nskutočností, od ktorých žalobca odvíja žalobný nárok vyplývajúci z hmotného práva.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť ktorého\nvyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a § 420 ods. 1 písm. c) CSP, pričom žiadal zmeniť rozhodnutie\nodvolacieho súdu tak, že súd určuje, že žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku\npozemku parcely registra „E“ KN č. XXXX/X o výmere 3159 m2, druh pozemku orná pôda zapísaného\nna LV č. XXXX pre katastrálne územie U. Y., obec U. Y., okres L..\n3.1. Dovolateľ namietal porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces spočívajúci v porušení\nzásady zákazu denegatio iustitiae ako aj to, že mu bolo odopreté právo domáhať sa žalobou určenia\nvlastníckeho práva právoplatne deklarovať existujúci právny stav. Napriek jednoznačnému porušeniu\npredkupného práva žalobcu bolo žalobcovi potvrdením rozsudku prvostupňového súdu o zamietnutí\nžaloby odopreté jeho právo domáhať sa ochrany svojho práva. Odvolací súd po stotožnení sa s\nprávnym názorom prvostupňového súdu podľa názoru dovolateľa žiadnym spôsobom nevysvetlil, v\nčom spočíva procesná neprípustnosť určovacej žaloby. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je podľa\nnázoru dovolateľa náležite odôvodnené, súd sa nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu v\nodvolacom konaní. Dovolateľ uviedol, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a tým pádom\naj dosiahnutím jej absolútnej neplatnosti s účinkami ex tunc žalovaná v 2. rade nie je podielovou\nspoluvlastníčkou pozemku, akékoľvek jej prípadne budúce scudzovacie úkony vo vzťahu k predmetnej\nnehnuteľnosti nemôžu byť platné v zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse\nhabet. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak nastolilo stav právnej neistoty nielen vo vzťahu k žalobcovi,\nale aj žalovanej v 2. rade a prípadným budúcim scudzovateľom. Naliehavosť právneho záujmu na\npožadovanom určení tak dosahuje značnú intenzitu. Žalobca uviedol s poukazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/136/2021 z 30. júna 2022, že naliehavý právny\nzáujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva je daný vždy, ak sa týka práva zapísaného vo\nverejnom registri, názor na predbežnú povahu určovacej žaloby je už prekonaný. Dovolateľ poukázal\ntiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/51/2021 z 20. októbra 2022 s\ntvrdením, že ani toto rozhodnutie nevylučuje možnosť domáhať sa ochrany porušeného predkupného\npráva prostredníctvom žaloby na určenie práva v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP. Podľa názoru\ndovolateľa sa dovolací súd v žiadnom publikovanom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s otázkou\nprocesnej prípustnosti žaloby na určenie vlastníckeho práva povinného z predkupného práva, čím\ndovolateľ považuje obsahovo naplnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\n4. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ podané dovolanie považovali za nedôvodné. V podanom vyjadrení k\ndovolaniu poukázali na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na\nrozhodnutie sp.zn. 5Cdo/60/1998 z 30. novembra 1998, sp.zn. 3Cdo/112/2004,\nsp.zn. 5Cdo/31/2011 zo 6. decembra 2012, pričom záverom zhrnuli, čo je určovacia žaloba, naliehavý\nprávny záujem a uzavreli, že v prípade nepreukázania naliehavého právneho záujmu, súd musí žalobu\nako neprípustnú zamietnuť.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie\no dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu,\nv ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom\n(§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom predpísaných\n\nnáležitostí dovolania (§ 428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru,\nže dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje\nk podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti\ndovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva\nlen v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n12. V danom prípade dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval (aj) z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n14. Z obsahu dovolania žalobcu podaného kvalifikovaným právnym zástupcom vyplýva,\nže žalobca sa nestotožnil s názormi okresného a odvolacieho súdu o procesnej neprípustnosti\nurčovacej žaloby a vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP videl v nedostatočnom\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia a porušení zákazu denegatio iustitiae. V prvom rade treba\n\nuviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia;\nrozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne\ndošlo (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017,\n8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017, 9Cdo/213/2021). Dovolací súd vzhľadom na argumentáciu dovolateľa\nzdôrazňuje, že intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces a dôvodnosť dovolania v zmysle §\n420 písm. f) v spojení s § 431 CSP zakladá len nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v\nzjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z\nústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre\nprocesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou\nnavrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS\n50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n15. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv dovolateľa\nnezistil také nedostatky v postupe súdu, ktoré by odôvodňovali záver, že by dovolateľ bol postupom\nokresného ako aj odvolacieho súdu na svojich procesných právach akokoľvek ukrátený a že by bol\nporušený zákaz denegatio iustitiae. Vzhľadom na námietku dovolateľa o nesprávnom procesnom\npostupe okresného súdu s tvrdením, že mu bolo odopreté právo domáhať sa žalobou určenia\nvlastníckeho práva „právoplatne deklarovať existujúci právny stav“, dovolací súd považoval za\nnevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že ak žalobná žiadosť nespĺňa kvalitatívne kritéria, ide o vadu\nkonania síce odstrániteľnú, súd ale nemôže odstraňovať vady petitu spočívajúce v hmotnoprávnej\nkvalifikácii, pretože rozsah manudukčnej povinnosti súdu je obmedzený len na procesné práva a\nprocesné povinnosti. Súd tak môže a musí odstraňovať vady petitu spočívajúce v jeho nezrozumiteľnosti,\nnejasnosti či neurčitosti, nemôže však žalobcu poučovať o tom, že ním formulovaný petit nevychádza z\nhmotného práva. Dovolací súd sa zaoberal otázkou či aplikujúc zásadu iura novit curia nebolo vzhľadom\nna skutkový stav potrebné a praktické, aby okresný súd sám preformulovať žalobný petit, keď aj podľa\nnázoru relevantnej právnej teórie súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať,\nak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného\npetitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu,\nže súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je\nvlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo\nverejnom registri\" (TOMAŠOVIČ, M. In ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S.,\nBAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,\ns. 505). Z preformulovaného petitu žaloby žalobcom (pripustená zmena žaloby) vyplýva, že žalobca\nsa domáhal určenia spoluvlastníckeho práva žalovanej 1/ k predmetnej nehnuteľnosti ako povinnej z\npredkupného práva a prísne formalisticky (iba z obsahu petitu) bolo potrebné subsumovať danú vec\npod procesný režim ustanovenia § 137 písm. c) CSP, aj keď z obsahu samotnej žaloby vyplýva, že ide\nstále o žalobu v procesnom režime ustanovenia § 137 písm. d) CSP. V danom prípade vychádzajúc zo\nzápisnice okresného súdu o pojednávaní z 13. decembra 2022 (č.l. 93 spisu), by v prípade, ak by súd\npreformuloval petit žaloby, išlo o neadekvátny sudcovský aktivizmus nekorešpondujúci s dispozičným\nprincípom čl. 7 CSP. Okresný súd záverom pojednávania vyzval právneho zástupcu žalobcu (dominus\nlitis) po predbežnom právnom posúdení veci súdom na vyjadrenie sa, mal možnosť teda adekvátne\nprocesne reagovať. Procesný postup okresného súdu, ktorým zamietol určovaciu žalobu (nepreukázanie\nnaliehavého právneho záujmu), potom ako si správne splnil svoju obligatórnu povinnosť v zmysle ust. §\n171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP a oznámil stranám svoj predbežný právny názor (č.l. 94 spisu), nemožno\npovažovať za taký, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.\n16. V týchto súvislostiach vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zmenil petit pôvodne podanej žaloby o\nurčenie relatívnej neplatnosti zmluvy, v dôsledku čoho následne okresný súd určovaciu žalobu o určenie\nspoluvlastníckeho práva žalovanej 1/ k nehnuteľnosti zamietol ako procesne neprípustnú, dovolací\nsúd považoval za vhodné poukázať na judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne R\n1/2023 (uznesenie z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021), R 75/2024 (rozhodnutie z 29. januára\n2024 sp. zn. 4Cdo/238/2009) uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, podľa ktorých žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu podaná za účinnosti\n\nCSP je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Jej prípustnosť je podmienená\nexistenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú\nurčovaciu žalobu. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností považuje\nžaloby o určenie (ne)platnosti právnych úkonov, podané po 1. júli 2016, za žaloby o určenie právnej\nskutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorých prípustnosť je podmienená existenciou osobitného\npredpisu. Uvedenú prax potvrdzujú aj ďalšie rozhodnutia dovolacieho súdu (vo veciach sp. zn.\n7Cdo/268/2019, 4Obdo/56/2020, 4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021, 9Cdo/7/2021).\n17. Pokiaľ dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, je potrebné\ndodať, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu obsahuje náležitosti v\nzmysle § 393 CSP a odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré\nho viedli k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí procesne neprípustnej žaloby; jeho\npostup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom prvoinštančného súdu, nemožno považovať\nza zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, v danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom\nzmätočným.\n18. Vzhľadom na uvedené dovolací súd vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, preto je\ndovolanie procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n19. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n20. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu\npredchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1\nCSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.\nInak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či ide o právnu otázku, od\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sú splnené osobitné podmienky uvedené v jednotlivých\nprípadoch, v ktorých citované ustanovenie dovolanie pripúšťa.\n21. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolací súd skúmal, či žalobca\nv dovolaní identifikoval takú právnu otázku, na vyriešení ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu\n(riešenie, ktorej viedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), či vymedzil jej podstatu\na uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré namieta nesprávnosť právneho riešenia\nodvolacieho súdu. Len s obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu korešpondujúce označenie právnej\notázky, ktorú podľa dovolateľa odvolací súd riešil nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či\nide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), alebo či\ntáto otázka nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP)\nalebo či je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP).\n22. Dovolací súd posudzujúc dovolanie žalobcu podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) z textu dovolania\nako celku konštatuje, že podstata dovolacej argumentácie žalobcu spočívala vo vyriešení právnej\notázky procesnej prípustnosti žaloby na určenie vlastníckeho práva povinného z predkupného práva.\nJe potrebné uviesť, že žalobca v úvode a závere podaného dovolania výslovne odkázal na ustanovenie\n§ 421 ods. 1 písm. c) CSP (právna otázka dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne), z ktorého\nvyvodzoval prípustnosť svojho dovolania, záverom ale zmätočne namietal, že dovolací súd sa v žiadnom\npublikovanom rozhodnutí doposiaľ dostatočne nevyporiadal s otázkou procesnej prípustnosti žaloby\nna určenie vlastníckeho práva povinného z predkupného práva (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Žalobca\ndovolací dôvod v dovolaní relevantne neodôvodnil, neidentifikoval relevantné rozhodnutia dovolacieho\nsúdu, s ktorými by malo byť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozpore, resp. s ktorými sú\nnaopak jeho závery súladné.\n\n23. Dovolací súd si je vedomý viacerých rozhodnutí najvyššieho súdu (sp. zn. 8Cdo/54/2018,\n4Cdo/93/2022) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 51/2020, III. ÚS 76/2021, najnovšie\nnález z 28. septembra 2023 sp. zn. III. ÚS 7/2023), z ktorých vyplýva, že dovolací súd nie je viazaný\ntým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP oprel prípustnosť dovolania dovolateľ a ani\nodkazmi dovolateľa na rozhodnutia, ktoré považuje za súčasť rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nDovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti jej\nriešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Podľa nálezu I. ÚS 51/2020 dovolanie bude prípustné aj\nvtedy, ak napríklad dovolateľ prípustnosť odôvodnil odklonom od ustálenej praxe najvyššieho súdu, no\nnajvyšší súd zistí, že v skutočnosti nejde o odklon, ale o nejednotnosť takejto praxe. Je teda povinnosťou\nnajvyššieho súdu skúmať aj iné dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, aj keď ich\ndovolateľ výslovne neoznačil tým - ktorým písmenom citovaného ustanovenia (III. ÚS 7/2023).\n24. Zákonodarca v § 421 ods. 1 CSP nedal ale dovolaciemu súdu možnosť preskúmavať právne\nposúdenie veci odvolacím súdom en bloc, ale naviazal možnosť preskúmania právneho posúdenia\nveci na určitý vzťah tohto právneho posúdenia k judikatúre (ustálenej rozhodovacej praxi) samotného\ndovolacieho súdu. Preto pre prípustnosť dovolania nepostačuje, že ide o právnu otázku (od vyriešenia\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu), ale je potrebné, aby išlo o takú právnu otázku, ktorá má\nurčitý vzťah k rozhodovacej praxi dovolacieho súdu (a to aj v prípade podľa § 421 ods. 1 písm. b), keď\nprávna otázka musí mať potenciál do budúcna založiť rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, inak by v\nustanovení § 421 ods. 1 písm. b) slovné spojenie „v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená“ nemalo logické opodstatnenie a úplne by stratilo význam rozlišovanie prípustnosti dovolania\npodľa jednotlivých písmen ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, keďže vo vzťahu k akejkoľvek otázke aplikácie\nprávnej normy na konkrétny, špecifický skutkový stav veci by bolo možné tvrdiť, že takáto otázka ešte\nnebola v rozhodovacej praxi riešená; písmená a) a c) by tak úplne stratili opodstatnenie).\n25. Len pre úplnosť dovolací súd odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nkonkrétne z 22. septembra 2010 sp. zn. 3Cdo/122/2009, z 30. novembra 2010 sp. zn. 4Cdo 334/2010,\nz 22. septembra 2010, sp. zn. 3Cdo/122/2009, z 30. novembra 2010 sp. zn. 4Cdo 334/2010, sp.zn.\n3Cdo/239/2012, sp.zn. 7Cdo/46/2013, sp.zn. 7Cdo/47/2013 ako aj opätovne na judikáty uverejnené\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\n(R 5/2022, R 75/2024), ktoré potvrdzujú závery okresného a odvolacieho súdu o vyprofilovaní sa\nsúdnou praxou možností právnych prostriedkov, ktorými sa oprávnený spoluvlastník môže domáhať\nnápravy porušenia jeho predkupného práva. V danom prípade sa žalobca po zmene petitu určovacej\nžaloby domáhal určenia spoluvlastníckeho práva žalovanej 1/ k predmetnej nehnuteľnosti, nevyužil\nani jednu z hmotným právom dovolených možností domáhať sa prostredníctvom súdu ochrany svojho\nuž porušeného predkupného práva, a preto súdy nižších inštancií správne konštatovali procesnú\nneprípustnosť určovacej žaloby z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu.\nRozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré dovolateľ v podanom dovolaní poukázal,\nneodôvodňujú záver, že otázka právnych prostriedkov, ktorými sa oprávnený spoluvlastník môže\ndomáhať nápravy porušenia predkupného práva spoluvlastníkov, je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne.\n26. Z týchto dôvodov dovolací súd nepovažoval uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 písm. c) CSP za\nopodstatnený a dovolanie odmietol v zmysle § 447 písm. f) CSP.\n27. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451\nods. 3 veta druhá CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}