{"guid": "bfc6540d-fbd7-4f89-9c3d-c527d8fa2d68:24178960-6bb7-4081-9733-d6a41affae9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1717200242.1", "spisova_znacka": "9Cdo/89/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/89/2024 z 28. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2025, sp. zn. 9Cdo/89/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1717200242.1", "identifikacne_cislo": "1717200242", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-705", "nazov": "§ 705 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-705", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-705"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-705.odsek-3", "nazov": "§ 705 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-705.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-705"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-871.odsek-1", "nazov": "§ 871 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-871.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-871"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-2", "nazov": "§ 151 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-1", "nazov": "§ 153 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-2", "nazov": "§ 185 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-3", "nazov": "§ 185 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-127.odsek-1", "nazov": "§ 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-705", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-871", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-427", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24178960-6bb7-4081-9733-d6a41affae9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1717200242.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1717200242.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1717200242.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/89/2024\n1717200242\n28. 05. 2025\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2025:1717200242.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C. D., narodenej X. G. XXXX, D., Q. T. XXXX/\nX, zastúpenej advokátom JUDr. Vojtechom Horváthom, Pezinok, Holubyho 35, proti žalovanému B..\nG. D.L., narodenému XX. C. XXXX, R., R. XXX/X, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Ivana\nRemšíková, s.r.o., Pezinok, Holubyho 35, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a iné, vedenom na\nOkresnom súde Pezinok pod sp. zn. 39C/4/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave z 30. januára 2024 sp. zn. 8Co/129/2023 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu\nv Bratislave z 11. marca 2024 sp. zn. 8Co/129/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“), rozsudkom z 18. novembra 2019 sp. zn.\n39C/4/2017 zrušil právo spoločného nájmu bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu\nv D. súp. číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX (výrok I.), určil, že výlučnou nájomníčkou je žalobkyňa\n(výrok II.) a žalovanému uložil povinnosť predmetný byt vypratať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku\nbez bytovej náhrady (výrok III.). Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok\nIV.).\n1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bolo zrušenie práva spoločného nájmu bytu\nmanželmi (§ 705 Občianskeho zákonníka) s tým, že ako predbežnou otázkou sa musel zaoberať\naktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne, t.j. či ide o situáciu, kedy spolu s právom spoločného užívania\ndružstevného bytu manželmi (transformujúceho sa na spoločný nájom bytu manželmi podľa § 871 ods.\n1 Občianskeho zákonníka), vzniklo aj ich spoločné členstvo v družstve. Poukázal na skutočnosť, že\nrodičia žalovaného požiadali dňa 30. septembra 1987 o prevod členských práv a povinností v bytovom\ndružstve na žalovaného, dňa 15. októbra 1987 bola medzi žalovaným a jeho rodičmi uzatvorená dohoda\no majetkovoprávnom vyporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu, ktorou postupcovia postúpili\nhodnotu členského podielu na žalovaného. Manipulačný poplatok 200 Kčs bol uhradený žalovaným dňa\n15. októbra 1987 a dňa 25. novembra 1987 predstavenstvo bytového družstva udelilo súhlas na prevod\nčlenských práv a povinností.\n1.2. V zmysle námietok žalovaného stranám nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve\na preto nájom predmetného družstevného bytu zanikol žalobkyni rozvodom manželstva. Súd prvej\ninštancie však vzhľadom na zistené skutočnosti dospel k záveru, že nadobudnutie členských práv a\nprevod členských práv bol viazaný na rozhodnutie predstavenstva družstva, ktoré malo konštitutívny\núčinok, a teda rozhodnutím predstavenstva družstva z 25. novembra 1987, vydaným po uzavretí\nmanželstva (24. októbra 1987), vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Stranám sporu vzniklo i spoločné\nčlenstvo v bytovom družstve. Aktívna vecná legitimácia žalobkyne v spore bola preto daná a nájom\ndružstevného bytu neskončil zánikom manželstva strán sporu.\n\n1.3. Súd prvej inštancie zrušil právo spoločného nájmu bytu strán sporu a pri rozhodovaní o výlučnom\nnájomcovi a členovi družstva vychádzal zo skutočností, že hoci v čase rozhodovania obývali tento\nbyt obe strany sporu spolu s plnoletými deťmi, žalovaný mal oproti žalobkyni zabezpečenú možnosť\nriadneho bývania v rodinnom dome, ako jeho výlučný vlastník. Tiež prihliadol na skutočnosť, že\nžalobkyňa zo svojich vlastných peňazí, ktoré získala z dedičstva po svojich rodičoch, vynaložila na\npredmetný byt sumu cca 26 555 eur, z ktorých uhradila jeho celkovú rekonštrukciu.\n1.4. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade súd prvej inštancie vychádzal z nesporných skutočností, že\nžalobkyňa na rozdiel od žalovaného inú nehnuteľnosť, ktorá by mohla zabezpečiť jej bytovú potrebu,\nnevlastní a svoje finančné prostriedky, ktoré mohli slúžiť na vyriešenie jej bytovej situácie po rozvode,\npoužila na rekonštrukciu predmetného bytu.\n1.5. Pokiaľ ide o vysporiadanie podielu a finančné vyrovnanie medzi stranami, súd prvej inštancie dodal,\nže uvedené bude predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (sp.\nzn. 39C/215/2016). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil zásadou úspechu podľa § 255\nods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).\n2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom (druhým v poradí) z 30. januára 2024 sp. zn. 8Co/129/2023\nrozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že výlučnou nájomníčkou a členkou družstva je\nžalobkyňa. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobkyni priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania a dovolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym\nposúdením veci súdom prvej inštancie ohľadne vzniku spoločného členstva v družstve oboch sporových\nstrán (bývalých manželov). Doplnil len výrok o výlučnom členstve žalobkyne v družstve, čo súd prvej\ninštancie opomenul (keď určil žalobkyňu len za výlučnú nájomníčku).\n2.1. Rozhodnutie o osobe výlučného nájomcu odvolací súd odôvodnil poukazom na § 705 ods. 3\nObčianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní o ďalšom nájme prihliada na celý\nkomplex rozhodujúcich okolností. Okrem výslovne zákonom stanovenej povinnosti súdu, prihliadnuť\nna záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa, sa zohľadňujú aj iné kritéria, napr. sociálna,\nzdravotná, finančná situácia, príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, miera, ktorou sa bývalí\nmanželia pričinili o nadobudnutie bytu, ako sa starali o jeho údržbu a ako prispeli k jeho zveľadeniu a\noprávnené potreby účastníkov. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepochybil, keď\nna základe vykonaného dokazovania vzal pri rozhodovaní na zreteľ, že žalovaný má na rozdiel od\nžalobkyne zabezpečenú možnosť riadneho bývania v rodinnom dome a tiež nespornú skutočnosť, že\nžalobkyňa vynaložila výlučné peňažné prostriedky, ktoré mohli slúžiť na vyriešenie jej bytovej situácie,\nna rekonštrukciu spoločného bytu.\n2.2. Odvolací súd konštatoval, že žalovaný sa v priebehu prvoinštančného konania nevyjadril písomne či\nústne k tvrdeniu žalobkyne, že má zabezpečenú možnosť riadneho bývania v rodinnom dome v Čataji, a\npreto tvrdenia žalovaného uvádzané v tomto smere v odvolaní sú neprípustnými novotami (§ 366 CSP),\nvo vzťahu ku ktorým nenáležite vytýka konajúcemu súdu, že sa nimi nezaoberal. Obdobne sa žalovaný\nv priebehu celého konania vôbec nevyjadril k tvrdeniu žalobkyne, že zo svojich výlučných finančných\nprostriedkov vynaložila na predmetný byt sumu 26 555 eur a uhradila celkovú rekonštrukciu spoločného\nbytu (až v odvolaní uviedol, že žalobkyňa svoje finančné prostriedky, maximálne 10 000 eur, použila na\nsplácanie úveru, z ktorého bola uhradená rekonštrukcia bytu). Preto správne konajúci súd považoval\ntúto skutočnosť ako žalovaným nepopretú (§ 151 ods. 1 CSP). Tvrdenia žalovaného uvádzané v tejto\nsúvislosti, odvolací súd posúdil ako nové, na ktoré nie je možné v zmysle § 366 CSP v odvolacom konaní\nprihliadnuť. Súd prvej inštancie vytvoril žalovanému procesnú možnosť vyjadriť sa k žalobe, zúčastniť sa\npojednávania a využiť tak svoje právo uvádzať na svoju obranu relevantné skutkové tvrdenia, ktoré právo\nžalovaný (v dôsledku svojej nečinnosti) nevyužil riadne a ani včas (do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa\ndokazovanie končí podľa § 154 CSP žiadne prostriedky procesnej obrany nepredložil či neoznačil).\n2.3. Odvolací súd uviedol, že viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (v odlišnom zložení senátu),\nsa pri určení ďalšieho nájomcu družstevného bytu zaoberal i zohľadnením príčin vedúcich k rozvratu\nmanželstva. Zistil, že žalovaný sa v odvolaní a ani v žiadnom zo svojich ústnych či písomných\nprednesov v konaní pred súdom prvej inštancie, uvedeného hľadiska nedovolával a preto príčiny\nrozvratu manželstva prvoinštančný a následne ani odvolací súd, vo svojich záveroch nezohľadnil.\nKonštatoval však, že v rozsudku o rozvode manželstva zo dňa 6. 6. 2016 ani neboli žiadne príčiny\nrozvratu manželstva zistené. Nebolo preto možné pri určení ďalšieho nájomcu prihliadať i na príčiny\nrozvratu manželstva strán konania.\n2.4. Pokiaľ žalovaný poukázal na svoju zásluhovosť na získaní a nadobudnutí bytu, odvolací súd\npovažoval uvedené kritérium za menej podstatné oproti vyššie uvedeným dvom kritériám, ktoré označil\nza významnejšie. Žalovaný sa síce pričinil o nadobudnutie bytu, avšak s prihliadnutím na to, že ani\n\nprenajímateľ vo svojom stanovisku uvedenú skutočnosť nepovažoval za potrebné zohľadniť, považoval\nodvolací súd za prednostné skutočnosti svedčiace v prospech žalobkyne, ktorá sa počas manželstva\nstarala o údržbu bytu, značnou mierou prispela k jeho zveľadeniu z vlastných finančných prostriedkov\na je odkázaná na bývanie v byte, pretože na rozdiel od žalovaného nemá svoju bytovú potrebu trvale\nvyriešenú.\n2.5. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania odvolací súd\nodôvodnil § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda zásadou úspechu, a žalobkyni, ktorá\nmala v odvolacom konaní neúspech len v nepatrnej časti, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a\ndovolacieho konania v celom rozsahu.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z\nustanovenia § 420 písm. f) CSP. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľ videl v nesprávnom právnom\nposúdení veci odvolacím súdom, a to nezákonnou aplikáciou § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka.\nNamietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý pri rozhodovaní o tom,\nkto bude výlučným nájomcom družstevného bytu sa nezaoberal právne relevantnými kritériami, ktoré\nv súdnej praxi a judikatúre prevažujú, a to kritériom pričinenia sa o získanie bytu a tiež príčinami\nrozvratu manželstva. Podľa názoru dovolateľa nesprávne (a bez náležitého zdôvodnenia) odvolací\nsúd uprednostnil kritérium investícií do bytu a odkázanosti na bývanie, ktoré predstavujú hľadiská pre\nvyhodnotenie potreby bytovej náhrady a nezodpovedajú preukázaným skutočnostiam.\n3.1. Dovolateľ v dovolaní namietal, že nikdy nedisponoval potrebnými investíciami na starý rodinný\ndom, ktorý bol síce užívania schopný, avšak vyžadoval finančné náklady, v dôsledku čoho bol nútený\ndom v januári 2021 predať. Rekonštrukcia bytu bola podľa dovolateľa realizovaná z pôžičky poskytnutej\nstranám konania, a preto tvrdenie žalobkyne, že z vlastných peňazí z dedičstva mala použiť 26 000 eur\nna rekonštrukciu bytu, nie je pravdivé.\n3.2. Odvolací súd podľa dovolateľa opieral aj posledné rozhodnutie o rovnaké dôvody, napriek\nstanovisku dovolacieho súdu k otázke, ktoré z kritérií sú významnejšie alebo nie sú kritériami pre\nurčenie ďalšieho nájomcu bytu. Skutkové tvrdenia žalobkyne boli popreté už tým, že dovolateľ žiadal\nžalobu zamietnuť z dôvodov, z ktorých možno vyvodiť, že nesúhlasil ani s tvrdeniami ohľadne kritérií, na\nzáklade ktorých sa mala žalobkyňa stať výlučnou nájomníčkou. Odvolací súd podľa názoru dovolateľa\nlen formálne dodržal pokyn dovolacieho súdu zaoberať sa hľadiskom príčin rozvratu manželstva, a pokiaľ\ntieto nezistil z rozsudku o rozvode, bol povinný dokazovanie v tomto smere doplniť alebo vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na doplnenie dokazovania. Aj kritérium zásluhovosti (pričinenia sa o získanie bytu) bolo\npodľa dovolateľa súdom opomenuté. Odvolací súd neodôvodnil riadne, prečo sa zaoberal len selektívne\nvyberanými kritériami v otázke ďalšieho pokračovania nájmu, prehliadajúc vlastné uvádzané kritérium\nsociálnej, zdravotnej a finančnej situácie, keď sa nevysporiadal so skutočnosťou veku žalovaného, ktorý\nnemá zabezpečené bývanie.\n3.3. Dovolateľ v dovolaní argumentoval aj sudcovskou tvorbou práva, najmä prostredníctvom analógie\na v kontexte uvedeného dal do pozornosti rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 537/2012, v\nzmysle ktorého nie je akceptovateľný právny názor, že transformácia spoločného členského podielu\nmanželov (o nadobudnutie ktorého sa pričinil výlučne len jeden z manželov) na spoločné vlastníctvo\nbytu, vylučuje zohľadnenie pričinenia alebo vkladu jedného z manželov do spoločného majetku, pri\nvyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorého je byt nadobudnutý takýmto\nspôsobom. Tým sa podľa dovolateľa prikladá kritériu zásluhovosti mimoriadna váha, ktorá musí byť\nzohľadnená. Dovolateľ poukázal aj na zásadu rovnosti strán konania, keďže žiadna z nich nemôže byť\nzvýhodňovaná na úkor druhej.\n4. Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) žalovaný, zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v\nktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP ), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania (I. ÚS 4/2011).\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.\nÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne\nprípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený\ndovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\nDovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody\nzakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť\ndovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený\ndovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V\nprípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti\nuvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421\nods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n10. Žalovaný prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval výlučne z ustanovenia § 420 písm. f) CSP,\npodľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Porušenie práva na spravodlivý proces opieral predovšetkým o tvrdenie, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené. Dovolací súd preto prostredníctvom uplatnených\ndovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľom namietanej procesnej vade.\n11. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07).\n12. Podľa ústavného súdu zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je\nnajčastejšie daná rozporom súvislosti právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných\nprípadov, s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky musia pritom\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv\nuvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).\n13. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd vo väzbe\nna odseky 13, 14, 18 a 19 tohto rozhodnutia uvádza, že v posudzovanom spore obsah spisu nedáva\npodklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú\nvadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n14. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. l CSP, stotožniac sa s jeho dôvodmi,\nvrátane skutkových a právnych záverov, okrem opomenutia súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o tom,\nkto z rozvedených manželov bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu (v tejto časti odvolací\n\nsúd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil). V dôvodoch rozsudku sa vyjadril aj k\nodvolacej argumentácii žalovaného, ohľadom ním spochybňovaných záverov, týkajúcich sa jednotlivých\nkritérií pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu, ako aj ich preferencií (odsek 18 a 19 rozsudku odvolacieho\nsúdu). Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o taký prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393\nods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.\n15. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (ktoré s rozhodnutím odvolacieho súdu tvorí\nkompletizujúci celok) vyplýva, že pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi a členovi družstva považoval za\nvýznamné existenčné hľadisko potreby bývania strán sporu, vychádzajúc z preukázaného skutkového\nstavu, že obidve strany sporu s ich plnoletými deťmi obývajú predmetný byt a v tejto súvislosti vyhodnotil\nrozdielne možnosti spoločných nájomcov zabezpečiť si riadne bývanie v inej nehnuteľnosti. Uviedol,\nže žalovaný na rozdiel od žalobkyne ako výlučný vlastník rodinného domu, na ktorom neviaznu žiadne\nťarchy, obmedzujúce ho v užívaní nehnuteľnosti, má zabezpečené bývanie v tejto nehnuteľnosti, pričom\nžalobkyňa nemá žiadnu inú možnosť pre svoje bývanie. Súd prvej inštancie súčasne zohľadnil aj\nnespornú skutočnosť, že žalobkyňa vynaložila svoje výlučné finančné prostriedky vo výške 26 555 eur\nna spoločný byt, z ktorých uhradila jeho celkovú rekonštrukciu.\n16. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie,\nktorý pri rozhodovaní vzal na zreteľ, že žalovaný má zabezpečenú možnosť riadneho bývania v rodinnom\ndome, kým žalobkyňa je odkázaná na uspokojovanie bytových potrieb v predmetnom byte, a tiež\nna nespornú skutočnosť vynaloženia výlučných peňažných prostriedkov žalobkyne, ktoré mohli slúžiť\nna vyriešenie jej bytovej situácie, na rekonštrukciu a zveľadenie bytu v spoločnom nájme manželov.\nNámietky žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, s odkazom na jeho správanie, keďže sa\nnevyjadril v priebehu prvoinštančného konania, písomne či ústne, k tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný má\nzabezpečenú možnosť riadneho bývania v rodinnom dome v Čataji. V dôsledku toho ďalšie tvrdenia\nžalovaného, uvádzané v uvedenom smere až v odvolaní, považoval za neprípustné novoty (§ 366 CSP),\nvo vzťahu ku ktorým žalovaný nenáležite vytýkal súdu, že sa nimi nezaoberal.\n17. Zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako nesporné tvrdenie žalobkyne, že zo\nsvojich výlučných finančných prostriedkov vynaložila na predmetný byt sumu 26 555 eur a uhradila\njeho celkovú rekonštrukciu. Žalovaný sa k tejto skutočnosti v priebehu celého konania vôbec nevyjadril,\npreto ju správne konajúci súd vyhodnotil ako žalovaným nepopretú (§ 151 ods. 1 CSP). Ďalšie tvrdenia\nžalovaného uvádzané v tejto súvislosti, odvolací súd posúdil ako nové, na ktoré nebolo možné v\nodvolacom konaní prihliadnuť v zmysle § 366 CSP (tzv. novoty v odvolacom konaní). Zdôraznil, že súd\nprvej inštancie poskytol žalovanému procesnú možnosť vyjadriť sa k žalobe, zúčastniť sa pojednávania\na využiť tak právo uvádzať na svoju obranu relevantné skutkové tvrdenia. Žalovaný svojou nečinnosťou\ntoto právo nevyužil riadne (označením konkrétnych právne významných skutočností), ani včas (do\nvyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí podľa § 154 CSP).\n18. Odvolací súd sa v odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s kritériom príčin\nrozvratu manželstva (ako relevantného hľadiská pre určenie ďalšieho nájomcu bytu), pripomínajúc, že\nžalovaný v žiadnom zo svojich ústnych či písomných podaní v konaní pred súdom prvej inštancie, ako\nani v odvolaní, sa zohľadnenia príčin rozvratu manželstva nedomáhal. V zmysle pokynu dovolacieho\nsúdu (v odlišnom zložení senátu) odvolací súd konštatoval, že v rozsudku o rozvode manželstva zo\ndňa 6. 6. 2016 neboli žiadne príčiny rozvratu manželstva zistené, v dôsledku čoho ich nebolo možné pri\nurčení ďalšieho nájomcu družstevného bytu zohľadniť.\n19. Odvolací súd sa zaoberal tiež kritériom zásluhovosti na získaní predmetného bytu, ktorú skutočnosť\nsvedčiacu v prospech žalovaného, žalobkyňa v konaní nenamietala. Uvedené kritérium vyhodnotil súd\nako menej významné oproti vyššie uvedeným dvom hľadiskám (odsek 16 a 17 tohto rozhodnutia),\nktoré považoval za právne významné pri rozhodovaní o pokračovaní v ďalšom nájme. Odvolací súd\nkonštatoval, že hoci žalovaný sa pričinil o nadobudnutie bytu, ani prenajímateľ bytu vo svojom stanovisku\nuvedenú skutočnosť nepovažoval za potrebné zohľadniť a preto súd vyhodnotil ako významnejšie\nskutočnosti svedčiace v prospech žalobkyne, odkázanej na bývanie v byte, na zveľadenie ktorého\nprispela z vlastných finančných prostriedkov.\n\n20. Dovolací súd sa nestotožnil ani s námietkou dovolateľa o nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu, v dôsledku selektívneho výberu kritérií v otázke ďalšieho pokračovania nájmu a\nopomenutí relevantných kritérií, ktoré podľa dovolateľa prevažujú v súdnej praxi a judikatúre.\n21. Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ\nnajmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. Citované ustanovenie patrí k právnym\nnormám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená\npriamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojej úvahy v každom jednotlivom\nprípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred (okrem záujmu maloletých detí\na stanoviska prenajímateľa) neobmedzeného okruhu okolností. Vedľa hľadísk výslovne uvedených v\nustanovení § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré je súd povinný vždy prihliadnuť a vysporiadať\nsa nimi, podľa ustálenej súdnej praxe, prihliadne súd aj na ďalšie významné hľadiská.\n22. V preskúmavanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vymedzil hypotézu ustanovenia\n§ 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka na základe preukázaného skutkového stavu v danom spore, ktorý\nje v sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré boli povinné na preukázanie\nsvojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Žalovaný neopodstatnene vytýkal odvolaciemu súdu, že\nbez náležitého zdôvodnenia uprednostnil kritérium investícií do bytu a odkázanosti na bývanie. Odvolací\nsúd tu argumentoval procesnými pravidlami, na základe ktorých posúdil preukázaný skutkový stav,\ntýkajúci sa jednotlivých kritérií pri určovaní výlučného nájomcu a člena bytového družstva. Skutkové\ntvrdenia žalobkyne (ohľadne označených dvoch kritérií) považoval podľa § 151 CSP za nesporné, preto\nnevykonával o nich ďalšie dokazovanie.\n23. Dovolací súd pripomína, že súd rozhoduje v zmysle § 153 ods. 1 CSP na základe skutkového\nstavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami\nsporné), teda nezisťuje skutočný stav veci, ale skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity\nstrán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na\npreukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver\nsúdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku.\n24. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok\nprocesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.\n1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2\nCSP). Na odvrátenie fikcie nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP) skutkových tvrdení protistrany nepostačuje\nich generálne popretie, ako to tvrdí dovolateľ, ak strana neuvedie vlastné tvrdenia o skutkových\nokolnostiach, k čomu v súvislosti s vyššie uvedenými kritériami (odsek 15 tohto rozhodnutia) nedošlo.\n25. Odvolací súd postupoval procesne správne, keď argumentoval, že nevzhliadol dôvody na pripustenie\nnových skutkových tvrdení, či nového popretia skutkových tvrdení, predstavujúcich prostriedky procesnej\nobrany, uplatňovaných žalovaným až v odvolacom konaní (§ 366 CSP), keďže nebolo ani tvrdené, že\nžalovaný nemohol bez svojej viny použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdenia o financovaní\nrekonštrukcie bytu zo spoločne splácaného úveru, popierajúce investície žalobkyne do spoločného bytu,\nďalej tvrdenia o potrebe investovania do rodinného domu žalovaného a ponúkaného na predaj, ako i\nodkázanosti bývalých manželov na bývanie v predmetnom byte. Odvolací súd preto správne kvalifikoval\nnové tvrdené skutočnosti ako neprípustné novoty (§ 366 CSP), na ktoré odvolací súd, viazaný skutkovým\nstavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), nemohol prihliadať.\n26. Z obsahu spisu vyplynulo, že strany sporu (vrátane žalovaného) boli v priebehu prvoinštančného\nkonania poučené podľa § 154 CSP o tom, že skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť\n(resp. uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia\nuznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania,\nktorá v materiálnom zmysle znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej\ninštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania\nnebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná\nkoncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové\nkonanie. Dovolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve,\npodľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt\" t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,\nstarostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné\n\noprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou i predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je\ntotiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,\nči zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o\nvyužívaní zákonných procesných ustanovení (sp. zn. 9Cdo/169/2020).\n27. Dovolací súd konštatuje, že žalovaný mal dostatočný priestor uplatniť nové tvrdenia ešte v konaní\npred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu koncentrácie\nkonania, nemohol na neprípustné novoty (§ 366 CSP) prihliadať a vychádzal z účinne nepopretých\na nesporných skutočností (teda aj zo žalobkyňou vynaložených investícii na rekonštrukciu bytu a jej\nodkázanosti na bývanie v byte).\n28. Nedostatky odôvodnenia súdneho rozhodnutia musia dosahovať mieru ústavnej relevancie,\nteda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v článku 127 ods. 1\nústavy (I. ÚS 336/2019). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva nedostatočnosť, či\nnepresvedčivosť, ani absencia o skutkových a právnych záveroch, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\n29. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v\nrozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra\nESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná odpoveď,\ntrvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko\nz 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n30. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v\nsúlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok.\n31. Dovolateľ svoje námietky v dovolaní zameral aj na vyhodnotenie kritéria pričinenia sa o získanie\nbytu, tzv. kritéria zásluhovosti (odsek 18 tohto rozhodnutia), preferujúc ho pred ostatnými hľadiskami pri\nurčovaní výlučného nájomcu a člena družstva, predkladajúc tak vlastné hodnotenie dôkazov.\n32. Dovolací súd poukazuje na hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané\ndôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Právna úprava vychádza zo zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúca z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada,\nvychádzajúca z článku 15 základných princípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP\nznamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a\njeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými\nprincípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí\nvykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (porov. Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,\nPraha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov však nejde o\ndôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP (R 42/1993). Porušením práva na\nspravodlivý proces nie je ani iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany\nsporu.\n33. Dovolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov\nodvolacím súdom, nebola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania. Dovolací súd v posudzovanom\nspore nezistil v postupe súdu nižšej inštancie pochybenia alebo vady v procese dokazovania a jeho\nhodnotenia, predstavujúce porušenie práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie (t. j. závažné\ndeficity v dokazovaní v intenzite odôvodňujúcej porušenie práva žalovaného).\n\n34. Dovolacia argumentácia dovolateľa spočívala aj v rozsiahlej polemike so závermi súdov nižších\ninštancií a nesúhlase s ich skutkovými zisteniami, namietajúc, že odvolací súd mal súdom prvej\ninštancie zistený skutkový stav prehodnotiť (najmä zisťovaním a vyhodnocovaním ďalších kritérií a\nhľadísk, relevantných pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu). V tejto súvislosti dovolací súd pripomína,\nže dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri\nustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové\nzávery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z\ntoho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n35. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej\ninštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v\nprehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj\nI. ÚS 6/2018), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté\nv zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím\nby mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v preskúmavanej veci\ndovolací súd nezistil.\n36. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že\nžalovaný sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a do práva na spravodlivý proces nepatrí\nprávo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom\nvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa stranou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03).\n37. Dovolateľ tiež nedôvodne namietal v dovolaní porušenie zásady rovnosti strán. Obsah princípu\nrovnosti sporových strán sa v civilnom sporovom konaní prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť, spočívajúca\nv takom procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere\nrealizovať svoje procesné oprávnenia, napríklad právo navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k dokazovaniu či\nzúčastniť sa pojednávania a pod., čo bolo v prejednávanej veci splnené. Táto ústavná zásada zaručuje\nlen procedurálnu rovnosť v určitom konaní, nie rovnosť v zmysle rovnakého či dokonca želaného\nvýsledku pre každého účastníka takéhoto konania.\n38. Dovolací súd konštatuje, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený\nskutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci dovolateľ cez vadu zmätočnosti namietal aj\nnesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, a to nezákonnou aplikáciou ustanovenia § 705 ods.\n3 Občianskeho zákonníka a výkladom tohto ustanovenia, i s poukazom na jednotlivé kritéria, relevantné\npri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi (najmä kritéria pričinenia sa o získanie bytu). Podľa ustálenej\njudikatúry najvyššieho súdu nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti uvedenú\nv § 420 písm. f) CSP (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017,\n5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018, 9Cdo/58/2022), ktorý záver považuje za ústavnoprávne\nakceptovateľný i ústavný súd (I. US 61/2019).\n39. Žalovaný uplatnil v dovolaní aj úplne novú argumentáciu než tú, ktorú uviedol v odvolacom konaní.\nNamietal nezohľadnenie, neskúmanie a nesprávne posúdenie príčin rozvratu manželstva strán konania,\nako relevantného kritéria pri rozhodovaní súdu o výlučnom nájomcovi a členovi družstva. V dovolaní\nuvádzal žalovaný aj nové skutočnosti, týkajúce sa súdom vyhodnotených kritérií, ostatných kritérií a\nzmeny pomerov v bytovej odkázanosti strán konania, zohľadnenia sociálneho aspektu.\n\n40. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu\nopravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska, teda že dovolanie možno podať\nlen proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza\ndovolaciemu konaniu), ale aj z obsahového hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ môže\nv mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietal už\nv rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli na základe jeho odvolacej argumentácie meritórne\nposudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak\nurobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.\n41. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie\nčlánky hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť\nriešený na úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva\nosobitne. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva,\nže dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky\ndovolacie návrhy, už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty\na návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými\nslovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a\nmal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu.\nDovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\naj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne). Hodnotové obmedzenie prípustnosti\nopravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.\n42. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva\npatria bdelým. Ak potom dovolateľ uvedenú námietku zakladajúcu prípustnosť a dôvodnosť dovolania\nneuplatnil v odvolacom konaní v rámci ochrany svojich práv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre\nnedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu\nprvej inštancie namiesto odvolacieho súdu.\n43. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že dovolateľ mohol urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho\nkonania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť. Obdobne\npostupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak sťažovateľ v rámci\nochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú\nmohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie\nnemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).\n44. Odvolací súd sa v odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s kritériom príčin\nrozvratu manželstva (ako relevantného hľadiská pre určenie ďalšieho nájomcu bytu), pripomínajúc, že\nžalovaný v žiadnom zo svojich ústnych či písomných podaní v konaní pred súdom prvej inštancie,\nako ani v odvolaní, sa zohľadnenia príčin rozvratu manželstva nedomáhal. Súčasne konštatoval, že\nv rozsudku o rozvode manželstva neboli žiadne príčiny rozvratu manželstva zistené, v dôsledku čoho\nnebolo možné pri určení ďalšieho nájomcu družstevného bytu zohľadniť príčiny rozvratu manželstva v\nprospech niektorého z bývalých manželov. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou\nzásadou (odsek 22 tohto rozhodnutia) a súd vykonáva dôkazy na návrh strán (§ 185 ods. 1 CSP), s\nvýnimkou ak z verejných registrov (zoznamov) vyplýva rozpor skutkových tvrdení strán (porov. odsek\n25 tohto rozhodnutia) so skutočnosťou alebo na zistenie splnenia procesných podmienok (§ 185 ods.\n2, 3 CSP). V kontexte vyššie uvedeného nemohla obstáť ani námietka dovolateľa o formálnom prístupe\nodvolacie súdu v súvislosti s posudzovaním tohto kritéria a potrebou ďalšieho dokazovania, a to aj vo\nvzťahu k ostatným kritériám.\n45. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie“. Dovolací súd tak nesmie byť\nvnímaný ako ďalší „odvolací súd“, resp. súd, ktorý by mohol a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy\noboch inštancií; nemôže preto posudzovať všetky otázky, ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa\nstieral rozdiel medzi prvoinštančným, odvolacím a dovolacím konaním).\n\n46. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f)\nCSP nezistil, preto je dovolanie žalovaného procesne neprípustné, čo je dôvodom na jeho odmietnutie\npodľa § 447 písm. c) CSP.\n47. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu strany v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1\nCSP), avšak u žalobkyne vznik trov v dovolacom konaní nebol preukázaný (náhrada trov nebola ani\nuplatnená), v dôsledku čoho nebola žalobkyni náhrada trov dovolacieho konania priznaná (porov. sp.\nzn. 7Cdo/14/2018).\n48. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}