{"guid": "0cf5906a-82d4-47f4-8a5d-2cad8a2ad620:d1d5cc8a-24cd-4e54-a6a1-252bebeee4e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1521201958.2", "spisova_znacka": "6CdoR/7/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoR/7/2024 z 10. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2025, sp. zn. 6CdoR/7/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1521201958.2", "identifikacne_cislo": "1521201958", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2025-12-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-8", "nazov": "§ 28 ods. 8 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "nazov": "§ 62 ods. 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-65.odsek-1", "nazov": "§ 65 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-3", "nazov": "§ 78 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-233", "nazov": "§ 233 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-233", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-233"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-26", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-28", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-65", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-77", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-233"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1d5cc8a-24cd-4e54-a6a1-252bebeee4e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1521201958.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1521201958.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1521201958.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6CdoR/7/2024\n1521201958\n10. 12. 2025\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2025:1521201958.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. L., narodeného XX. P.\nXXXX, W., W. XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako opatrovníkom,\nmatky Y. L., narodenej XX. E. XXXX, W., W. XX, zastúpenej splnomocnenkyňou JUDr. Milan Ficek,\nadvokát, s.r.o., Bratislava, Žilinská 14, IČO: 47 232 757 a otca U. P., narodeného X. Y. XXXX, W., L.\nXX, zastúpeného JUDr. Matejom Oslackým, advokátom, Bratislava, Jarabinková 8E, IČO: 53 580 842,\no zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod\nsp. zn. B5-68P/98/2021, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2023\nsp. zn. 11CoP/41/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2023 sp. zn. 11CoP/41/2023 z r u š u j e a vec\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Bývalý Okresný súd Bratislava V (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom\nzo 7. decembra 2021 č. k. 68P/98/2021-151 zvýšil výživné otca na maloletého Y. zo sumy 150 € na\nsumu 250 € mesačne s účinnosťou od 27. augusta 2021, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa\ntoho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok I.) a súčasne rozhodol, že otec nemá nedoplatok na\nzročnom výživnom na maloletého Y. za obdobie od 27. augusta 2021 do 30. novembra 2021 (výrok II.).\nĎalej upravil styk otca s maloletým nasledovne: každý nepárny týždeň v roku v utorok od 14:00 hod. do\nstredy do 08:00 hod. a vo štvrtok od 14:00 hod. do 19:00 hod., každý párny týždeň v roku od piatka od\n14:00 hod. do nedele do 19:00 hod., počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 15:00\nhod. od piatku predchádzajúceho začiatku jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR pre samosprávny kraj,\nv ktorom maloletý navštevuje školské zariadenie, do posledného dňa jarných prázdnin do 18:00 hod.,\npočas veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku vo Veľkonočný pondelok od 08:00 hod. do\n15:00 hod., počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku od 1. júla od 10:00 hod. do 16. júla do\n10:00 hod. a od 1. augusta od 10:00 hod. do 16. augusta do 10:00 hod., a v nepárnom kalendárnom roku\nod 16. júla od 10:00 hod. do 31. júla do 10:00 hod. a od 16. augusta od 10:00 hod. do 31. augusta do\n10:00 hod., počas vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od posledného školského\ndňa, ktorý predchádza zimným prázdninám od 14:00 hod. do 25. decembra do 16:00 hod., a každý\nnepárny kalendárny rok od 2. januára od 16:00 hod. do 4. januára do 16.00 hod. a od 25. decembra\nod 16:00 hod. do 2. januára nasledujúceho roka do 16:00 hod., s tým, že matka je povinná dieťa na\nstyk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste svojho bydliska odovzdať otcovi; otec je povinný na\ntom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť a v prípade, ak bude maloletý navštevovať školské\nzariadenie, otec je oprávnený odovzdať a vyzdvihnúť si maloletého počas úpravy styku v tomto zariadení\n(výrok III.). Takýmto rozsudkom zmenil svoj rozsudok z 2. novembra 2016 č. k. 17P/246/2016-105 v\nčasti výšky výživného aj ďalší svoj rozsudok z 12. augusta 2019 č. k. 59P/341/2018-42 v časti rozsahu\nstyku otca s dieťaťom (výrok IV.). Napokon rozhodol, že rozsudok nadobúda vykonateľnosť vo výroku\nIII. jeho doručením v zmysle § 233 CSP (výrok V.) a že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu\ntrov konania (výrok VI.).\n\n2. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 24 ods. 4, § 26, § 28 ods. 2, § 36 ods.\n1, § 62 ods. 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005\nZ. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej\ntiež len „ZoR“), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (príloha oznámenia Federálneho ministerstva\nzahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb.), čl. 24 Charty základných práv Európskej únie a § 233\nCivilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež\nlen „CSP“). Zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je tu dôvod\nna zvýšenie výživného (otcovi ako rodičovi, ktorý maloletého nemá zvereného do osobnej starostlivosti).\nPri určení výživného ustálil ako objektívny mesačný výdavok na dieťa sumu 490 €, a keďže v tomto\nkonkrétnom prípade sa majú obaja rodičia rovnodielne podieľať na výžive a výchove dieťaťa (keďže\npríjem otca a potencionálny príjem matky sú obdobné), a majúc určený strop po 310 € (ktorý platí až\ndo 9. ročníka základnej školy dieťaťa), určil potrebu zvýšenia výživného otcovi ním zvoleným spôsobom\n(490 € : 2 rodičia = 245 €, po zaokrúhlení 250 €). Sekundárne bolo prihliadnuté aj na fakt, že otec\nnavyše mesačne platí synovi športový krúžok 50 €. Ak výživné bolo zvýšené od 27. augusta 2021 a\notec platil preukázateľne bežné výživné 150 € mesačne, súd skúmal, či otcovi nevznikol nedoplatok\nna výživnom za obdobie od 27. augusta 2021 do 30. novembra 2021 (do posledného dňa mesiaca\npredchádzajúceho tomu, v ktorom rozhodol súd a to pred 15. dňom mesiaca). Otec v priebehu konania\nzaplatil preukázateľne o 350 € viac (200 € na školské pomôcky + 3 x 50 € na krúžok), ktoré žiadal\nzapočítať do prípadného nedoplatku na výživnom. Ak suma majúca byť doplatená za vyššie uvedené\nobdobie činila 316,12 € [3 x 100 € za mesiace september až november 2021 + 16,12 € za pomernú časť\n5 z 31 dní augusta rovnakého roka (od 27. do 31. dňa tohto mesiaca)] a suma zaplatená otcom navyše\ntakýto nedoplatok presiahla, namieste bolo rozhodnúť, že otec nedoplatok na výživnom už zročnom\nnemá. V časti úpravy styku otca s maloletým odôvodnil súd prvej inštancie svoj rozsudok tým, že po\nspárovaní časových úsekov navrhnutých rodičmi ohľadom rozsahu styku vyšla zhoda v časti stretávania\nsa cez víkend, od piatku do nedele a súd tento čas akceptoval v matkou uvádzanom čase od 14:00 hod.\nv piatok do 19:00 hod. v nedeľu a jeden týždeň upravil styk takto. Následne druhý týždeň obaja rodičia\nnavrhli, aby určité poobedia po škole trávil syn s otcom. Mal za to, že je v prospech maloletého, aby\nsa aj v druhý týždeň s otcom stretával a to dvakrát do týždňa, pričom v štvrtok, kedy má krúžok, bude\npovinný syna matke priviesť. Druhý deň stretnutí v tomto týždni súd určil na utorok a to aj s prespaním\ndo stredy. Vychádzal z toho, že dieťa má právo tráviť čas s obomi rodičmi nielen cez víkend, ale aj počas\nškolského týždňa aspoň na niekoľko hodín v záujme, aby sa aj s druhým rodičom mohlo porozprávať\naj o svojich školských aktivitách či činnosti na krúžkoch. Bral do úvahy argumenty matky a dôraz na\nriadnu prípravu syna do školy, preto vyhovel matke a neurčil otcovi stretnutia s prespaním v obidva dni v\ntýždni, ale len jeden deň a to v utorok (kedy Y. žiadny krúžok nemá). Súd pritom vychádzal z myšlienky\ndať otcovi priestor, aby sa plnohodnotne synovi venoval, riadne si pozrel úlohy syna na internetovej\nstránke základnej školy (nie len v jeho zošitoch) a všetky úlohy si s ním riadne urobil; taktiež aby dieťa\nriadne naučil na ďalší deň do školy a to aj na prípadné písomky a do školy ho samozrejme doviedol\nvčas ešte pred 08:00 hod., a to s desiatou a zabezpečením obeda, ktorý bude pre syna s intoleranciami\nľahko stráviteľný. Dodal, že je len na otcovi, ako sa tejto „role“ zhostí a využije šancu byť pre syna\nnielen rodičom na pohratie, ale aj rodičom, ktorý zvládne to, čo matka (dieťa zo školy doviezť, navariť\nmu čerstvé jedlo, naučiť ho a preskúšať, prípadne s ním urobiť projekt do školy a ráno ho včas do školy\ndoviezť). Utorok za takýmto účelom vybral z dôvodu, že otec v rámci obrany uvádzal, že vo štvrtok sa\nso synom nestíha naučiť, lebo syn má krúžok a potom ho vezie matke. Takto bude mať otec priestor\npresvedčiť matku, že sa môže na neho už spoľahnúť a nič ohľadom školy a syna nezanedbá. Zároveň\nvšak upozornil (súd) otca, že pokiaľ syn príde v utorok k nemu s úlohou, prípadne projektom (ktorý by\nmal mať hoc aj až o dva dni priniesť do školy), tak bude na ňom s týmto synovi pomôcť a neprenášať\ntu povinnosť na matku a doplnil, že samozrejmosťou je povinnosť otca pripraviť takto syna do školy\naj v čase, keď ho bude mať cez víkend, lebo matke ho bude odovzdávať až o 19:00 hod. Nevyhovel\notcovi, aby mohol dieťa vodiť až v pondelok ráno do školy preto, že je potrebné, aby sa učil svojej\nzodpovednej príprave dieťaťa do školy postupne začínajúc vo vyššie uvádzaný utorok. Bol presvedčený,\nže pokiaľ otec ukáže matke, že to zvláda, budú sa vedieť aj mimosúdne dohodnúť, že dieťa pôjde od\nneho až v pondelok priamo do školy. Súd ďalej nevyhovel otcovi v každom týždni so začiatkom stretnutí\nv štvrtok aj napriek aktuálnemu krúžku dieťaťa v tento deň z dôvodu, že aj matka má právo dieťa na\ntento krúžok vodiť. Pokiaľ sa v záujme vzájomnej komunikácie však dohodnú inak (navyše), to už súd\nnecháva na nich. Práve z dôvodu krúžku vo štvrtok súd nevyhovel otcovi v časti návrhu na prespanie\nsyna u neho zo štvrtka na piatok, ale zmenil to z utorka na stredu. Nakoľko niektoré dni si bude otec syna\npreberať v škole a aj v škole ráno odovzdávať, súd v rámci úpravy miesta odovzdávania dieťaťa určil\n\nalternatívne bydlisko matky a aj školské zariadenie dieťaťa. Vzhľadom na rozdielnosť návrhov rodičov\naj v otázke úpravy styku cez prázdniny a sviatky súd obligatórne rozhodoval o návrhu i v tejto časti. Pri\nposudzovaní oboch návrhov vyhodnocoval najlepší záujem dieťaťa a ak sa rodičia zhodli na tom, aby mal\notec osobitne upravený styk cez prázdniny, ale navrhovali rozdielne časy odovzdávania a preberania si\nY., čas odovzdávania ustálil na 14:00 hod a 15:00 hod. hlavne cez školský rok, kedy Y. chodí do družiny a\nvyučovanie vrátane družiny má minimálne do 14:00 hod. V otázke styku cez letné prázdniny súd vyhovel\nnávrhu otca, vychádzajúc z toho, že ide (rozumej pôjde po prvý raz) o letné prázdniny so začiatkom v\nroku 2022, Y. bude ešte starší a nastolí sa tak rovnodielne rozložená možnosť podieľať sa na výchove\na spoločných zážitkoch každého rodiča s dieťaťom, ak navyše aj sám Y. súdu vo vyjadrení uviedol, že\nchodí na dovolenky s oboma rodičmi a chce, aby sa mu otec viac venoval. Otázku vianočných prázdnin\nsúd upravil tak, že rozdelil celé vianočné obdobie a zimné prázdniny dieťaťa. V prospech matky svedčilo,\nže mala záujem, aby každý rok bol syn s otcom na niekoľko hodín denne, návrh otca bol však iný (skôr\nžiadal byť so synom v konkrétne časové ucelené úseky) a tu okresný súd vyhovel jemu - s tým rozdielom,\nže spôsobom zodpovedajúcim jeho návrhu styk upravil na miesto nepárneho roka (tu by išlo o rok 2021)\nv období od posledného školského dňa pred zimnými prázdninami do 25. decembra na párny rok. Takto\nrozhodol z dôvodu, že doposiaľ Y. u otca na Štedrý deň neprespal, má zaužívané zvyky s matkou, a takto\nbude mať matka dostatok času syna pripraviť na styk otca na dlhší čas od 25. decembra do 2. januára\nnasledujúceho roka, prípadne si so synom urobiť polovicu úloh a zadaní zo školy. Druhým dôvodom\núpravy so začiatkom od párneho roku je ten, že aktuálne (i tu rozumej v čase rozhodovania súdu prvej\ninštancie pred viac než 4 rokmi - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší\nsúd“ alebo „dovolací súd“) je Y. prváčik, v škole sa učí čítať a písať, učitelia dávajú deťom veľa úloh aj na\ntieto prázdniny a sviatky a teda aby matka mala tento rok možnosť skontrolovať, či si otec niektoré úlohy\nso synom robil, a ak áno, ktoré a v akom rozsahu. Taktiež styk so začiatkom od 2. januára upravil len\ndo 4. januára (a nie v zmysle návrhu otca do prvého školského dňa) z dôvodov vyššie uvedených, teda\notec sa musí naučiť byť zodpovedný aj za plnenie si školských povinností dieťaťa v prvých školských\nrokoch, aj v druhom a treťom roku bude potrebovať dohľad a tak je potrebné, aby otec najprv matku\npresvedčil o jeho schopnosti dieťa aj po zimných prázdninách nachystať do školy vrátane úloh či robenia\naj nepovinných školských cvičení. Námietky matky voči širšej úprave styku otca s maloletým a dôvody\nňou v tomto smere uvádzané (že otec vo veku 42 rokov nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, že je dlžník,\nže si so synom neurobil úlohu alebo že predložila dvakrát neskorý príchod syna do školy), podľa súdu\nprvej inštancie na zabránenie otcovi v širšom rozsahu styku so synom nepostačujú, ak prihliadnuť bolo\ntreba na to, že matka nedoložila celú dochádzku syna do školy od septembra 2021 (preto ani nešlo\nobjektívne posúdiť, či v ostatné dni bol Y. privedený rodičmi do školy včas), nebolo možné vychádzať len\nzo subjektívneho pocitu matky, že u otca si Y. neurobí isto viac úloh (keď zatiaľ bola len jedna) a apeloval\nna rodičov a potrebu ich spolupráce a komunikácie. Nepripustil pritom návrh matky na opätovný výsluch\nmaloletého z dôvodu, že v inom konaní (ohľadom výchovného opatrenia) sa Y. vyjadril ku všetkému\npodstatnému a už vtedy sa ho súd pýtal tiež na otázku širšieho rozsahu jeho styku s otcom. Rozhodnutie\no predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia o styku odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 233 CSP cez\nanalógiu legis, keď mal preukázané splnenie podmienok, a to jednak žiadosťou otca, a jednak tým, že z\ncelého dokazovania vyplynulo, že pokiaľ by súd nerozhodol o predbežnej vykonateľnosti, maloletému aj\njeho otcovi by hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy v podobe zväčšujúceho\nsa vzájomného citového odlúčenia a citovej stagnácie.\n3. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy“) rozsudkom z 19. decembra 2023 sp. zn. 11CoP/41/2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nna odvolanie otca podľa § 387 ods. 1 aj 2 CSP potvrdil (výrok I.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.).\n4. Na podporu takéhoto svojho rozhodnutia v jeho odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie\nvykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci v dostatočnom rozsahu, výsledky\ntohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom\ndospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil. Odvolací súd\nsa preto stotožnil i s odôvodnením napadnutého rozsudku, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP\nkonštatujúc správnosť jeho dôvodov. Nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych\nzáverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemohol preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia doplnil, že po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku\ndospel k záveru, že nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku\nje nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov, nakoľko toto základné vysvetlenie dôvodov\n\npodstatných pre rozhodnutie súdu obsahuje. Súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na\nkaždú otázku, každý argument účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal\ndo všetkých detailov konania uvádzanými účastníkmi. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať\nodpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby\nbolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (odkazujúc napríklad na rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky - ďalej tiež len „ústavný súd“ - sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 209/2004,\nII. ÚS 200/2009 a podobne). Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu\nvyššie uvedenému zodpovedá a je samozrejmé, že odvolateľ s niektorými skutkovými závermi súdu\nnesúhlasí. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia odôvodnil, ako dospel k záveru o preukázaní\nobjektívnych mesačných výdavkov na maloletého vo výške 490 €, pričom odvolací súd poukazuje na\nodôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 43.). Okresný súd uviedol tiež, prečo ustálil výdavok na\nšpeciálnu stravu vo výške 300 €, pričom i tu svoj skutkový záver odôvodnil. Podľa odvolacieho súdu\ni z lekárskej správy predloženej otcom v odvolacom konaní vyplynulo vykazovanie maloletým miernej\npozitivity na kravské mlieko, jablko a zeler a bolo potrebné zohľadniť, že v čase vyšetrenia dodržiaval\nnízkohistamínovú diétu. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku otca týkajúcu sa výdavku za\ndoučovanie anglického jazyka, keď len znalosť tohto jazyka zo strany matky ešte neznamená, že tento\nvýdavok nie je nevyhnutný, pretože nie každý, kto ovláda cudzí jazyk, má schopnosť i učiť/doučovať.\nNebola dôvodnou námietka otca voči výdavku na pekárenské výrobky v sume 100 € mesačne, pretože\nsúd na túto položku neprihliadal. Naopak bolo potrebné prihliadnuť na to, že otec navrhol výživné zvýšiť\nna sumu 220 € mesačne s tým, že bude dieťaťu ďalej platiť mesačné poplatky v súvislosti s tréningami\nMMA vo výške 50 € a teda bol ochotný platiť (fakticky) výživné 270 € mesačne. Súd prvej inštancie\nnapriek tomu výživné zvýšil na sumu 250 €, s čím matka súhlasila. Za nedôvodné považoval odvolací\nsúd námietky otca voči rozhodnutiu v časti úpravy jeho styku s maloletým, keď súd prvej inštancie svoje\nrozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, vyporiadal sa so všetkými námietkami otca a pretože\ntento v odvolaní reagoval obdobne, odvolací súd aj tu odkázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku\nv tejto časti (body 49. - 51.) dôvodiac tiež, že upravený rozsah styku zodpovedá rozhodovacej činnosti\nsúdov aj záujmom maloletého so zohľadnením jeho veku, povinnej školskej dochádzky i záujmovej\nčinnosti. Napokon k ostatnému návrhu otca na úpravu styku odvolací súd uviedol, že táto úprava by\nuž skôr zodpovedala striedavej osobnej starostlivosti, z obsahu spisu však nevyplývala dôvodnosť a\nvhodnosť takej úpravy.\n5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie namietajúc, že súd\nmu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP]. Navrhol zrušiť\nrozsudky oboch nižších súdov a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie (ktorým sa inak v\ndôsledku zmien v sústave súdov stal už dnešný Mestský súd Bratislava II). Namietal, že odvolací súd\nnevykonal vo veci dokazovanie a to i napriek tomu, že on (otec) v odvolaní poukázal na nesprávne\n(neúplné) zistenie zdravotného stavu maloletého, resp. jeho zmenu (zlepšenie), ktoré si už nevyžaduje\nopatrenia na strane stravy v pôvodnom rozsahu, najmä ale od rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynuli\nviac ako dva roky a odvolací súd takto založil dovolaním napadnutý rozsudok na skutkovom stave\nzistenom pred rozhodne nie zanedbateľným časom. Plynutím času došlo pritom k podstatným zmenám\nna strane maloletého (napr. zmena školského rozvrhu, zmena záujmov maloletého v dôsledku jeho\nvývoja). Dovolateľ argumentoval, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu úprava styku podľa ním\npotvrdeného rozsudku súdu prvej inštancie platila už dva roky (viď predbežná vykonateľnosť) a v\nrozhodnutí o odvolaní súd nijako nereflektoval, ako otec v kontexte vyššie uvedeného realizuje styk\ns maloletým, a teda či nenastala zmena pomerov (rozumej ďalšia), odôvodňujúca rozšírenie styku.\nOdvolací súd len formalisticky uviedol, že sa stotožňuje s posúdením veci súdom prvej inštancie,\nnakoľko však na podanom odvolaní otec zotrval (nevzal ho späť), muselo byť zrejmé, že k mimosúdnej\ndohode s matkou o širšom rozsahu styku navrhovanom otcom (prespanie až do pondelka v párny\ntýždeň, resp. do štvrtka v nepárny týždeň) neprišlo. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu preto\npovažuje za arbitrárny, a jeho odôvodnenie za nepreskúmateľné, z ktorého nie je (o. i.) zrejmé, dokedy\nmá otec „presviedčať“ matku, že sa dokáže o maloletého postarať tak, aby s ním mohol realizovať\nstyk v širšom rozsahu. Podľa názoru otca dva roky (medzi rozhodnutiami oboch nižších súdov) boli\ndostatočne dlhý čas na urobenie si súdom záveru, či je otec schopný sa o syna plnohodnotne postarať,\nodvolací súd ale pri svojom rozhodovaní túto otázku (a odpoveď na ňu) úplne opomenul, nezaoberal sa\nnámietkami odvolateľa (neskoršieho dovolateľa) a pri svojom rozhodnutí nezohľadnil ani časový kontext\nrozhodovania. Dovolateľ sa dovolaním pritom nedomáha odpovedí na všetky ním nastolené otázky v\n\ndoterajšom konaní (pred oboma nižšími súdmi), ale len tých, ktoré boli zásadné pre uplatnenie jeho práv\nv konaní, a s ktorými sa (podľa jeho názoru) nižšie súdy riadne nevysporiadali a aj z tohto uhla pohľadu\nnapadnutý rozsudok je prekvapivý, zmätočný a nepreskúmateľný.\n6. Matka navrhla dovolanie odmietnuť, alternatívne zamietnuť.\n7. Opatrovník dovolací návrh nepodal.\n8. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vzťahuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok (v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CMP“). Na konania podľa\ntohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2\nods. 1 CMP). Keďže CMP v niektorých ustanoveniach o dovolaní (tretí diel tretej hlavy prvej časti CMP)\ns výnimkou nedostatku viazanosti dovolacieho súdu rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno\nzačať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP v spojení s § 121 rovnakého zákona) neustanovuje inak, dovolací\nsúd ďalej skúmal možnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní otca maloletého dieťaťa.\n9. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech\n(z procesného hľadiska) bol napadnutý rozsudok vydaný (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443, časť vety za bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolaniu treba priznať úspech.\n10. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, rozhodnutie napadnúť dovolaním nemožno (úspešne). Tie rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, zákonodarca vymenoval v ustanoveniach §§ 420\na 421 CSP.\n11. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13. V prejednávanej veci otec vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nnamietajúc nedostatočné odôvodnenie (arbitrárnosť) rozhodnutia odvolacieho súdu predovšetkým so\nzreteľom k časovému odstupu medzi rozhodnutiami oboch nižších súdov a faktoru, že odvolací súd k\nvydaniu svojho potvrdzujúceho rozsudku pristúpil bez toho, aby vykonal (doplnil, či aspoň zopakoval)\ndokazovanie.\n14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým\nsa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava za účelom\nzabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov priznáva.\n15. Súčasťou už dostatočne stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je, že z práva na spravodlivé súdne\nkonanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými\nnávrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z toho\n\npotom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nmôže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj napríklad I.\nÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, resp. aj 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018 - bod 26. a 5Cdo/57/2019 - body\n9. a 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo\nmožné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť\nprávne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho\nsúdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, alebo ak proces (postup rozhodnutiu predchádzajúci)\ntrpí rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n16. Najvyšší súd už vo svojich rozhodnutiach vydaných v režime skoršej úpravy procesného práva\nopakovane uviedol to, na čom nemá dôvod nič meniť ani neskôr a síce, že z hľadiska prípustnosti\ndovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP [skôr § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, účinného do 30. júna 2016 vrátane) nie\nje významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej\nvade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). So zreteľom\nna to bolo potrebné pristúpiť aj tentoraz k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa, že\nprocesne nesprávnym postupom súdu (v tomto prípade primárne súdu odvolacieho) bolo zasiahnuté\ndo jeho práva na spravodlivý proces. Výsledkom takého posudzovania (skúmania prieniku predstáv\ndovolateľa a dovolacieho súdu o atribútoch práva na spravodlivý proces) musel byť potom záver, že v\ntomto konkrétnom prípade napadnutý rozsudok, ako i jemu predchádzajúci postup odvolacieho súdu\npožiadavkám na spravodlivé súdne konanie nezodpovedali.\n17. Podľa čl. 6 Základných princípov CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil\nskutočný stav veci (v tejto súvislosti porovnaj i § 35 CMP, podľa ktorého súd je povinný zistiť skutočný\nstav veci) a súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy,\naj keď ich účastníci konania nenavrhli (tu potom porovnaj tiež § 36 CMP, podľa ktorého je súd povinný\nvykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci).\n18. Podľa čl. 8 Základných princípov CMP na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak\nzákon neustanovuje inak.\n19. Podľa § 23 ods. 2 vety prvej CMP ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez\nnávrhu; podľa § 40 rovnakého zákona súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho\nsa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu a napokon podľa § 68 CMP odvolací\nsúd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné.\n20. Podľa § 217 ods. 1 vety prvej CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.\n21. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n22. Podľa § 387 ods. 3 vety druhej CSP odvolací súd sa v odôvodnení (potvrdzujúceho rozsudku - pozn.\nnajvyššieho súdu) musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n23. Z obsahu spisu vyplýva, že ustanoveniami zhora sa odvolací súd neriadil (či prinajmenšom tak\nneurobil - úmerne okolnostiam tohto konkrétneho prípadu a aj povahe veci - dostatočne).\n24. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti (o aké ide aj v tentoraz prejednávanej veci) je\ntotiž jedným z konaní, ktoré už vyššie spomínaná skoršia úprava civilného procesu, teória procesného\npráva, z nich vychádzajúca dlhoročná (teda už aj patrične ustálená) rozhodovacia prax súdov a\nod roku 2016 aj osobitná legislatívna úprava v samostatnom zákone (v CMP) zaraďuje do skupiny\nmimosporových (alebo tiež nesporových) konaní. Tieto konania sa vyznačujú viacerými špecifikami (v\nporovnaní s pravidlami vlastnými sporovému procesu odlišnosťami). Ich účelom (alebo - matematicky\n- spoločným menovateľom) je záujem na zvýšenej ochrane záujmov tých osôb, o ktorých právach a\nprávom chránených záujmoch sa primárne koná (tu maloleté dieťa). Okrem možnosti začatia konania\naj bez návrhu, nedostatku viazanosti súdu návrhom (ak konanie začalo na jeho základe), obmedzení\n\nnavrhovateľa v dispozícii s návrhom a ďalších potom tým, čo je tu z pohľadu dosiahnutia zákonodarcom\nvytýčeného cieľa najdôležitejším, je založenie konania ako celku na teoretickom princípe materiálnej\n(nielen formálnej) pravdy, ktorého vyjadrením je zakotvenie povinnosti súdu zistiť skutočný stav veci (nie\nskutkový stav). Akokoľvek je ambícia spoznať realitu evidentne skôr cieľom, ku ktorému sa možno (podľa\nokolností a spravidla úmerne záujmu zúčastnených na riadnom objasnení skutočností významných pre\nrozhodnutie) buď viac alebo menej priblížiť, rozdiel oproti sporovému procesu je tu zjavný a prejavuje\nsa predovšetkým v procese dokazovania, v ktorom súd nie je len istým arbitrom nad stranami nesúcimi\nbremená tvrdení a dôkazov a tiež z ich unesenia (či neunesenia) plynúcu zodpovednosť za výsledok\nsporu, ale v rámci obstarávania podkladov pre rozhodnutie má povinnosť aktívnejšieho prístupu a takto\ni zvýšenú ingerenciu aj navzdory prípadnej pasivite účastníkov vrátane trvania ním na dokazovaní až do\nčasu, v ktorom povinnosť zistiť skutočný stav veci pôjde objektívne považovať za splnenú (v tej najväčšej\nmožnej miere a spravidla za stavu nemožnosti už od súdu spravodlivo požadovať, aby konal ďalej, avšak\nza cenu popretia ďalších základných princípov mimosporového procesu o rýchlej a účinnej ochrane práv,\no čo najrýchlejšom prejednaní a rozhodnutí veci, o predchádzaní zbytočným prieťahom, ako aj konaní\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb - v tejto\nsúvislosti porovnaj tiež čl. 5 ods. 2 a čl. 12 Základných princípov CMP).\n25. Dovolateľ odvolaním (okrem iného) namietal, že „nerozumie, ako dospel súd prvej inštancie k záveru\no odôvodnenosti výdavku na stravovanie pre Y. vo výške 300 € mesačne, keď matka súdu nepredložila\njediný dôkaz o zvýšených výdavkoch na stravovanie dieťaťa v dôsledku jeho histamínovej intolerancie,\nzároveň pred súdom uviedla, že si necháva piecť chlieb a palacinky v sume 100 € a že ide iba o výdavok\nna pečivo pre maloletého Y., lebo jej výdavky na stravu predstavujú iba 100 - 150 €“ a upriamil pozornosť\nodvolacieho súdu na tú skutočnosť, že „matke bola taktiež diagnostikovaná histamínová intolerancia,\npričom podľa jej argumentácie výdavok na stravu pre 6 ročné dieťa predstavuje takmer 4-násobnú výšku\noproti výdavku na jej stravu, čo on považuje za absurdné“ (strana 4 odvolania na č. l. 173 p. v. spisu).\nNešlo pritom inak, než dať mu za pravdu v tom, že pokiaľ odvolací súd k týmto jeho tvrdeniam (ktoré z\npohľadu objasnenia „sumára“ potrieb maloletého vyjadrených finančne nešlo označiť za nepodstatné)\nnezaujal žiadne stanovisko (čo inak obdobne platilo pri len paušálnom odmietnutí požiadavky otca\nna širší rozsah práva na styk s maloletým s úvahou, že by tu šlo už - fakticky - o striedavú osobnú\nstarostlivosť, na ktorú podľa odvolacieho súdu dôvod nebol), došlo tým k porušeniu zákonnej povinnosti\npodľa § 387 ods. 3 vety druhej CSP, ktoré sa prejavilo tiež v rovine práva účastníka súdneho konania\nna riadne odôvodnené súdne rozhodnutie a to v miere atakujúcej limity práva na spravodlivý proces.\n26. Tým pre udržateľnosť napadnutého rozsudku ešte podstatnejším bol potom spôsob naloženia\nodvolacieho súdu s odvolaním neskoršieho dovolateľa s prihliadnutím k časovému odstupu medzi\nrozhodnutiami oboch nižších súdov (kde bolo celkom bez významu, že neskorší čas rozhodovania\nodvolacieho súdu bol zapríčinený jeho sporom o príslušnosť s iným krajským súdom, vyvolaným\nzmenou predpisov o organizácii súdov aj procesných predpisov). Odvolací súd sa totiž rozhodol\npre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania a tak aj bez priznaného\ndoplnenia či zopakovania dokazovania (hoci súčasťou odôvodnenia jeho rozsudku sa stal i poukaz\nna listinu - lekársku správu - predloženú otcom až v odvolacom konaní) potom, čo už od vydania\nrozhodnutia súdu prvej inštancie uplynuli viac než dva roky. Ak tak ale urobil v konaní, v ktorom\nje rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim podobu rozhodnutia zmena pomerov (resp. neexistencia\nzmeny) a navyše s vedomím založenia otcom spochybňovaného rozsudku súdu prvej inštancie (tu\nnajmä pri úprave styku) aj na premenných, akými je vek maloletého a navštevovanie ním prvého\nročníka základnej školy vrátane rôznych krúžkov, takáto jeho stávka na predpoklad, že v období medzi\nrozhodnutiami oboch nižších súdov neprišlo už k žiadnej ďalšej zmene pomerov popri tom, že ju bez\npreháňania možno nazvať trúfalosťou, by mohla vyjsť nanajvýš vtedy, ak by nedostatok žiadnej ďalšej\nzmeny pomerov bol verifikovaný prinajmenšom zhodnými skutkovými tvrdeniami účastníkov za stavu\nneexistencie pochybnosti súdu o ich pravdivosti a (do tretice) nezrozpornosti takých tvrdení s vykonaným\ndokazovaním (tu porovnaj tiež § 37 CMP). O takýto prípad tu však z povahy veci (ktorá naprieč celou\nsústavou súdov doputovala až na najvyšší súd) nemohlo ísť už pre absenciu príslušných zhodných\nskutkových tvrdení.\n27. Ak potom odvolací súd pochybil (odhliadnuc od iných opomenutí) aj tým, že pri rozhodovaní o\nuž zročnom výživnom vychádzal rovnako z ničím nepodloženého záveru, že dlh nevznikol ani v čase\nmedzi rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutím (napriek ochote otca plynúcej i z jeho\nodvolacieho návrhu platiť po zvýšení nanajvýš 220 € mesačne) a súčasťou výroku svojho rozsudku\n\nneurobil tiež nové rozhodnutie o zročnom výživnom reagujúce aspoň (ako najnutnejšie minimum) na\nčasový posun (keď v čase rozhodovania o odvolaní bolo zročným výživné už do 31. decembra 2023), pre\núčely zovšeobecnenia správnych postupov v obdobných veciach žiadúcim sa javí vyslovenie záverov,\nže I. ak od rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci starostlivosti súdu o maloletých uplynul dlhší čas,\npredpokladajúci ďalšiu zmenu pomerov, odvolací súd možnosť úvahy o potrebnosti zopakovania alebo\ndoplnenia dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci (§ 68 CMP) a takto aj možnosť vyhnúť\nsa nariadeniu pojednávania slúžiaceho na vykonanie dokazovania nemá a II. súčasťou výroku každého\nkonečného rozhodnutia odvolacieho súdu o výživnom pre maloleté dieťa musí byť aj nové rozhodnutie\no už zročnom výživnom.\n28. Praktickým dôsledkom neriadenia sa odvolacieho súdu tiež práve priblíženými úvahami bolo\nporušenie práva dovolateľa, ale aj ostatných účastníkov konania na spravodlivý proces - na riadne\nodôvodnené súdne rozhodnutie, na vykonanie jemu predchádzajúceho dokazovania, spôsobilého\nobjasniť skutočný stav veci aj na rozhodnutie autoritatívne (výrokom) zaujímajúce stanovisko ku všetkým\nrozhodujúcim aspektom problému. Dovolanie namietajúce zaťaženie konania vadou tzv. zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP tak bolo (v súlade s konštrukciou mimoriadneho opravného prostriedku, o\nktorom je reč) nielen prípustným, ale aj dôvodným (vecne opodstatneným).\n29. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP) a ak zruší\nnapadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450\nCSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto zrušil len rozsudok odvolacieho súdu (ako\ncelok) a vec vrátil na ďalšie konanie jemu, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho\nsúdu je v tomto prípade postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP), vychádzajúc pritom z toho, že tým, komu bolo\nv tomto prípade namieste pričítať dovolaním vytýkanú vadu zmätočnosti, bol práve odvolací súd.\n30. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nKategória rozhodnutia „B“\n- rozhodnutie navrhované na uverejnenie v zbierke rozhodnutí.\nNávrh právnej vety :\nI. Ak od rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci starostlivosti súdu o maloletých uplynul dlhší čas,\npredpokladajúci ďalšiu zmenu pomerov, odvolací súd možnosť úvahy o potrebnosti zopakovania alebo\ndoplnenia dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci (§ 68 Civilného mimosporového\nporiadku) a takto tiež možnosť vyhnúť sa nariadeniu pojednávania slúžiaceho na vykonanie dokazovania\nnemá.\nII. Súčasťou výroku každého konečného rozhodnutia odvolacieho súdu o výživnom pre maloleté dieťa\nmusí byť aj nové rozhodnutie o už zročnom výživnom.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoP/41/2023", "guid": "970a22ae-f861-4cce-86b1-0b90de2b5321:af6a3e6c-201a-4019-a9be-3a97c9ec5eb9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}