{"guid": "bac8538d-da68-487c-a80a-5d470cdaf074:9d437f1a-0e9d-4091-b9f7-03e716b6a78f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1516206841.1", "spisova_znacka": "9Cdo/119/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/119/2024 z 6. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 6. mája 2025, sp. zn. 9Cdo/119/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1516206841.1", "identifikacne_cislo": "1516206841", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2025-05-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1947/89", "nazov": "Zákon, kterým se zrušuje vládní nařízení ze dne 17. května 1945, č. 6 Sb., o některých opatřeních v zásobování obyvatelstva potravinami. (89/1947 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1947/89", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/89-1947"}, {"iri": "/SK/ZZ/1947/90", "nazov": "zákon č. 90/1947 Zb. o provedení knihovního pořádku stran konfiskovaného nepřátelského majetku a o úpravě některých právních poměrů vztahujících se na přidělený majetek.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1947/90", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/90-1947"}, {"iri": "/SK/ZZ/1948/231", "nazov": "zákon č. 231/1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1948/231", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/231-1948"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/86", "nazov": "predpis č. 86/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/86", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/86-1950"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-1.odsek-5", "nazov": "§ 1 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-1.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-5", "nazov": "§ 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-129.odsek-1", "nazov": "§ 129 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-129.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "nazov": "§ 130 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "nazov": "§ 134 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-127.odsek-1", "nazov": "§ 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/1947/90/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 90/1947 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1947/90/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/90-1947/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1947/90/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 90/1947 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1947/90/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/90-1947/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-427", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/1995/180#paragraf-1", "/SK/ZZ/1995/180#paragraf-6", "/SK/ZZ/1995/180#paragraf-7", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-8", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-78", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-129", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-130", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-134", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-127", "/SK/ZZ/1947/90#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d437f1a-0e9d-4091-b9f7-03e716b6a78f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1516206841.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1516206841.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1516206841.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/119/2024\n1516206841\n06. 05. 2025\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2025:1516206841.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B. X., narodeného XX. T. XXXX, H., Q.,\nD. X/X, zastúpeného advokátskou kanceláriou SAXINGER s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava,\nHviezdoslavovo nám. 25, 2/ Y. W., narodeného XX. E. XXXX, X. H. A., A., X. X. XXa, zastúpený\nadvokátskou kanceláriou Hudec s.r.o., Bratislava, Lazaretská 23, proti žalovanej Slovenskej republike,\nv konaní zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, Bratislava, Búdková 36 a\nLesmi Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, Banská Bystrica, Námestie SNP 8, o\nurčenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.\nB5-24C/134/2016 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/134/2016), o\ndovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 3Co/15/2022 z 26. októbra\n2023, takto\nrozhodol:\nDovolania o d m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV (pôvodne Okresný súd Bratislava V, ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo\n„okresný súd“) rozsudkom z 8. septembra 2021 č. k. 24C/134/2016-282 zamietol žalobu žalobcov 1/\na 2/ (I. výrok), ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území F.,\na to pozemku registra E parc. č. XXXX/XXX - ovocné sady o výmere 11547 m2, vedenom na liste\nvlastníctva č. XXXX a pozemku registra E parc. č. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 10539 m2,\nvedenom na liste vlastníctva č. XXXX, pre každého v podiele 1. Súd aplikoval ustanovenia § 137\npísm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „CSP“), § 1 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 10 nariadenie č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a\nurýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov\nSlovenského národa (ďalej len nariadenie „nariadenie č. 104/1945 Sb.“), § 1 ods. 1, ods. 5, § 6\nods. 1, 2, § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Zb. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva\nk pozemkom v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 1, 4, § 78 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o\nkatastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 162/1995 Z.z.“), § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134\nzákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a vzhľadom\nna vykonané dokazovanie odôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby nedostatkom naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení, ako aj vecnou neopodstatnenosťou podanej žaloby.\n1.1. Okresný súd uviedol, že žalobcovia v prejednávanej veci sledovali dosiahnutie zhody zápisu v\nkatastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom, pričom rozhodnutie v otázke určenia vlastníctva\nje podkladom pre uskutočnenie prípadnej zmeny zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností. Ich\nprávny záujem na takomto určení musel byť naliehavý. Súd prvej inštancie si osvojil argumentáciu\nSlovenského pozemkového fondu (žalovanej), že za nedostatok naliehavého právneho záujmu sa\npovažuje aj dlhodobá nečinnosť domnelého vlastníka, počas ktorej sa svojho vlastníckeho práva\n\ndostupnými právnymi prostriedkami nedomáhal (v danom prípade aj postupom podľa reštitučných\npredpisov). Žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali určenia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam\ntitulom dedenia na základe dvoch osvedčení o dedičstve právoplatných v roku 2015, pričom ich\nprávne predchodkyne zomreli v roku XXXX a XXXX. Žalobcovia 1/ a 2/ si uplatnili vlastnícke právo k\nnehnuteľnostiam až po 27 rokoch od zániku komunistického režimu. V danom prípade určovacia žaloba\nnie je nástrojom prevencie a v skutočnosti smeruje k narušeniu právnej istoty na strane súčasného\nvlastníka nehnuteľnosti.\n1.2. Aj napriek konštatovanému nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení\nsa okresný súd zaoberal posúdením veci samej. Z výpisov listu vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX\na XXXX pre katastrálne územie F. mal za preukázané, že pozemky parc. č. XXXX/XXX a parc. č.\nXXXX/XXX nadobudla Slovenská republika na základe konfiškačných rozhodnutí v zmysle nariadenia\nč. 104/1945 Sb.. Okresný súd uviedol, že k vyvlastneniu pozemkového majetku konfiškáciou došlo zo\nzákona dňom jeho účinnosti a bez náhrady, konkrétne 1. marca 1945 (účinnosťou nariadenia), potvrdené\nrozhodnutím konfiškačnej komisie v Bratislave č. K-180/1948 z 23. júna 1948, ktorým bol skonfiškovaný\npoľnohospodársky majetok v F. patriaci do vlastníctva B. X., právnej predchodkyne žalobcov. Žalobcovia\nnepredložili súdu žiadne rozhodnutie konfiškačnej komisie o vyňatí ich právnych predchodkýň z\nkonfiškácie v zmysle dvoch výnimiek nariadenia (o výnimku mohli požiadať osoby maďarskej alebo\nnemeckej národnosti činne sa zúčastnené na protifašistickom boji alebo manžel (manželka) alebo deti\nNemca, Maďara alebo zradcu, ak sú slovenskej národnosti a majú alebo nadobudnú československé\nštátne občianstvo podľa ústavného dekrétu prezidenta republiky a nemožno ich pokladať za zradcov\na kolaborantov), v dôsledku čoho súd nemal žiadne pochybnosti o konfiškácii pozemkového majetku\nprávnych predchodkýň žalobcov a skutočnosti, že vlastníctvo zákonom prešlo na Slovenskú republiku.\n1.3. Okresný súd neprisvedčil žalobcom 1/ a 2/, ktorí argumentovali tým, že predmetné nehnuteľnosti boli\nevidované v katastri nehnuteľností vo vlastníctve ich právnych predchodkýň, lebo tieto nehnuteľnosti boli\npredmetom konania o registri obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“), ktoré bolo právoplatne\nukončené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. C-223/2014 ROEP\nPetržalka 30. októbra 2014 a následne zapísané do katastra nehnuteľností ako vlastníctvo Slovenskej\nrepubliky na základe splnenia zákonnej podmienky, že k nehnuteľnostiam nebol evidovaný vlastnícky\nvzťah. Okresný úrad pri zostavovaní a schvaľovaní ROEP disponoval konfiškačným rozhodnutím číslo:\nK-180/1948 z 23. júna 1948 nachádzajúcim sa v zbierke listín ako súčasti katastrálneho operátu, teda\nverejnou listinou preukazujúcou vlastnícke právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam a súčasne tiež\npreukazujúcim, že štát je od 1. marca 1945 posledným vlastníkom nehnuteľností. S prihliadnutím na\nskutočnosť, že posledný zápis v pozemkovoknižnej vložke č. XXX (ďalej len „PKV č.XXX“), v ktorej\nbola parcela č. XXXX evidovaná vlastnícky v prospech B. X., rod. O. v podiele 5/8 a B. X., rod. X.\nv podiele 3/8, je z roku 1935, súd uviedol, že táto je súčasťou pozemkovej knihy, ktorá je podporne\nzdrojom údajov o vlastníkoch, avšak správny orgán ich v rámci konania ROEP použil len v prípade, ak\nnemal k dispozícii iné dostupné údaje o vlastníkoch (resp. o vlastníctve). Zápis v PKV sa po 1. apríli\n1964 stal archívnym dokumentom a po vytvorení katastra nehnuteľností v roku 1992 nebol založený\nlist vlastníctva v prospech žalobcov alebo ich právnych predchodcov. Uvedené podľa názoru súdu\nvyvracalo argumentáciu žalobcov, že PKV č. XXX preukazovalo spolu s dedičskými rozhodnutiami o\nnovoobjavenom dedičstve oprávnené vlastníctvo žalobcov k pertraktovaným nehnuteľnostiam, že právni\npredchodcovia žalobcov boli v katastrálnom operáte vedení ako riadni vlastníci až do apríla 2015. Súd\nsa stotožnil s právnou argumentáciou žalovanej, v ktorej poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 29. septembra 2015 vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 4MCdo/12/2014, v\nktorom bolo okrem iného uvedené, že „v minulom období sa z rôznych dôvodov do pozemkových kníh\nnedostali niektoré konfiškačné rozhodnutia, pretože nebolo zákonnou povinnosťou zapísať konfiškáciu\nmajetku do pozemnoknižnej vložky.“\n1.4. Okresný súd nepovažoval za splnené podmienky ani pre nadobudnutie vlastníckeho práva\nvydržaním. Žalobcom 1/ a 2/ v tejto súvislosti vytkol, že vo svojej argumentácii ani neuviedli, odkedy by\nmala začať plynúť vydržacia doba. Zohľadniac skutočnosti, za akých boli právne predchodkyne nútené\nopustiť územie slovenského štátu a následné všeobecne známe spoločenské zmeny, prvoinštančný\nsúd považoval za vylúčenú dobrú vieru žalobcov 1/ a 2/, resp. ich právnych predchodkýň, lebo pri\nzachovaní obvyklej miery opatrnosti sa nemohli domnievať, že sú držiteľmi predmetných nehnuteľností\nnachádzajúcich sa na území iného štátu. Žalobcovia 1/ a 2/ ani ich právne predchodkyne nesplnili ani\nznak oprávnenej držby, a to užívanie a nakladanie s vecou ako s vlastnou a nepreukázali ani svoj\nzáujem o pozemky v zmysle ich reálneho užívania. Naopak, o pozemky nejavili dlhodobo žiaden záujem,\nnenakladali s nimi, nesprávali sa ako domnelí vlastníci.\n\n1.5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie (výrok II.) aplikujúc § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej\nnepriznal náhradu trov konania, lebo jej žiadne trovy konanie nevznikli.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č.k. 3Co/15/2022-348 z 26. októbra 2023\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok).\n2.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu.\nNestotožnil sa s názorom okresného súd o nepreukázaní naliehavého právneho názoru určovacej\nžaloby majúc za to, že žalobca má vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, ak\nje ako vlastník v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný. Takéto rozhodnutie je spôsobilé dosiahnuť\nzmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností, t. j. úspešne uplatnená žaloba o určenie\nvlastníckeho práva vedie k zosúladeniu faktického a právneho stavu. Pre účely posúdenia naliehavého\nprávneho záujmu je irelevantné, že žalobcovia 1/ a 2/ vlastnícke právo, určenia ktorého sa domáhali,\nodvodzovali od posledného zápisu v pozemkovoknižnej vložke, ktorá v súčasnosti nemá záväzný, ale\nlen dokumentárny charakter (§ 8 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z.).\n2.2. Odvolací súd sa stotožnil so závermi okresného súdu vo vzťahu k prechodu vlastníctva ku\nkonfiškovanému majetku na štát aj v prípade nevyznačenia konfiškácie do pozemkovej knihy. Argument\nžalobcu 1/, že k prechodu vlastníckeho práva na žalovanú mohlo dôjsť až zápisom do pozemkovej knihy\naplikujúc intabulačný princíp nepovažoval odvolací súd za dôvodný. Konfiškácia v zmysle nariadenia č.\n104/1945 Sb. bola verejnoprávnym legálnym opatrením, na základe ktorého štát originálnym spôsobom\nnadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam osôb ňou postihnutých, a to bez ohľadu na v tom čase\nplatný intabulačný princíp. Konfiškácia nastala ex lege a ex tunc. K prechodu vlastníckeho práva na\nžalovanú v dôsledku konfiškačného rozhodnutia z 23. júna 1948, č. K-180/1948 v súlade s § 1 ods.\n1, 7 nariadenia č. 104/1945 Sb. došlo spätne dňom účinnosti tohto nariadenia - 1. marca 1945, t.\nj. s okamžitou účinnosťou a bez náhrady. Konfiškačný proces bol zavŕšený vydaním konfiškačného\nrozhodnutia z 23. júna 1948, č. K-180/1948, ktoré deklarovalo, že osoby v ňom označené sa považujú\nza zradcov a nepriateľov slovenského národa podľa § 1 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 104/1945 Zb. v\nznení nariadenia č. 64/1946 Sb. a nariadenia č. 89/1947 Sb., a ktoré bolo následne podkladom v konaní\no obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Zb. Do\n31. decembra 1950, t. j. aj v čase predmetnej konfiškácie, sa vlastníctvo nehnuteľností zapisovalo do\npozemkovej knihy prostredníctvom dvoch druhov pozemkovoknižných zápisov, vkladom (intabulácia)\na záznamom (prenotácia). Konštitutívny charakter mal vklad, v dôsledku ktorého právo vzniklo alebo\nzaniklo. Žalobcovia 1/ a 2/ nadväzujúc na to účelovo absolutizujú opísaný intabulačný princíp platiaci\ndo 31. decembra 1950 nereflektujúc, že z neho existoval celý rad výnimiek pri vydržaní, dedení,\ndražbe, nadobudnutí nehnuteľnosti mocenským aktom (Fajnor, V., Záturecký, A. Nástin súkromného\npráva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, II. prepracované vydanie). Skutočnosť, že sporné\npozemky neboli pozemkovo-knižne usporiadané v zmysle zákona č. 90/1947 Zb. o zavedení knihového\nporiadku ohľadom konfiškovaného nepriateľského majetku, nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho\npráva štátom (žalovanou). Právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva žalovanej bol v danom osobitom\nprípade sám zákon a vykonaním knihového poriadku bola už existujúcim právam len priznaná verejná\npublicita.\n2.3. Odvolací súd uviedol, že správne súd prvej inštancie neakceptoval ani námietky týkajúce sa\npochybnosti o riadnom doručení konfiškačného rozhodnutia ich právnym predchodcom majúc za to,\nže v predmetnom civilnom konaní nie je oprávnený preskúmavať načrtnuté otázky. Rozhodnutie o\nkonfiškácii je rozhodnutím správneho orgánu, voči ktorému v danom období do 30. decembra 1948\nnebola prípustná sťažnosť na Najvyšší správny súd (§ 1 ods. 7 nariadenia č. 104/1945 Zb.) a vo vzťahu,\nku ktorému platí prezumpcia jeho správnosti. Samotné nedoručenie deklaratórneho administratívneho\nkonfiškačného rozhodnutia nespôsobuje jeho nulitnosť. V danom prípade konfiškačná komisia, ktorá dňa\n23. júna 1948 vydala predmetné konfiškačné rozhodnutie bola podľa § 1 ods. 7 nar. SNR č. 104/1945\nZb. v znení nariadenia č. 89/1947 Zb. oprávnená rozhodnúť o tom, na ktoré osoby uvedené v § 1\nuvedeného nariadenia dopadá konfiškácia majetku (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NS SR“) z 27. januára 2016, sp. zn. 7Cdo/77/2015, uznesenie NS SR z 29.\nseptembra 2015, sp. zn. 4MCdo/12/2014 v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ÚS SR“) z 29. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 379/2016). Osobitne odvolací súd v súvislosti so\nžalobcom 1/ spochybňovaným doručením konfiškačného rozhodnutia po viac ako 70- tich rokoch od\njeho vydania zdôrazňuje legitímnu požiadavku na zachovanie nevyhnutnej autority štátu a v jeho mene\nkonajúcich orgánov a od toho odvodenú potrebu zachovania právnych účinkov nimi prijatých rozhodnutí,\nu ktorých nie je vzhľadom na značný časový odstup spravodlivé zaťažovať dôkazným bremenom stranu,\nktorú by za iných okolností (kratší časový úsek od vydania rozhodnutia pred uplynutím archivačných\n\nlehôt) zaťažovala povinnosť preukázať nadobudnutie právnych účinkov rozhodnutí prijatých pri výkone\nverejnej moci, ale pri zvážení týchto osobitných okolností vystupuje do popredia požiadavka zachovania\nniekoľko desaťročí trvajúceho stavu vychádzajúceho z priznania faktických účinkov plynutiu času ako\nobjektívnej právnej skutočnosti. Nemenej podstatnou bola aj skutočnosť, že konfiškačné rozhodnutie\nnemalo konštitutívne účinky, ale zákonodarcom zamýšľaným cieľom bolo „len“ deklarovanie splnenia\npodmienok pre konfiškáciu majetku právnych predchodkýň, ktorej právne účinky nastali ex lege a ex\ntunc 1. marca 1945, t. j. nie právoplatnosťou administratívneho konfiškačného rozhodnutia, voči ktorému\nnebola v danom čase prípustná sťažnosť. V konaní nevyšli najavo a ani žalobcami 1/ a 2/ neboli tvrdené\nžiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné čo i len nepriamo usúdiť, že by majetok popri všeobecne\nznámym pomerom danej doby považovali za nekonfiškovaný a vykonávali k nemu akékoľvek vlastnícke\noprávnenia. Žalobca 1/ vo svojej výpovedi potvrdil, že jeho právne predchodkyne boli vysídlené z územia\nbývalého Československa, museli tu všetko zanechať vrátane majetku, známych a priateľov. Na otázku,\nči majetok zabral štát, odpovedal, že áno.\n2.4. Odvolací súd ako neopodstatnenú vyhodnotil aj odvolaciu argumentáciu žalobcu 2/ v časti\npresahujúcej rámec odvolacej argumentácie žalobcu 1/. Žalobca 2/ nesprávne zo skutočnosti, že sporné\npozemky boli predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim\npodľa zákona č. 180/1995 Zb. vyvodzoval, že vlastnícky vzťah bol od posledného zápisu v PKV č.\nXXX v roku 1935 právne nedotknutý. Samotná skutočnosť, že vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam\nprebehlo konanie podľa zákona č. 180/1995 Zb. nesvedčí v prospech vlastníckeho práva ich právnych\npredchodcov až do roku 2015. Uvedené platí o to viac pri zohľadnení všeobecne známych spoločenskopolitických zmien, ku ktorým v danom období došlo, a ktoré sa dotkli aj právnych predchodkýň žalobcov 1/\na 2/, ktoré boli vysídlené z územia Slovenska. Spochybniť vecnú správnosť prvoinštančného meritórneho\nzáveru nie je spôsobilá ani argumentácia žalobcu 2/, v ktorej namietal prípustnosť obmedzenia\nvlastníckeho práva nariadenia č. 104/1945 Zb., nakoľko, predmetné nariadenie bolo recipované do\nprávneho poriadku Slovenskej republiky a nebolo v kompetencii civilného súdu posudzovať ústavnú\nlegitimitu a prípustnosť tohto všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého nesúlad s Ústavou SR\nnebol k dnešnému dňu Ústavným súdom SR vyslovený. Oporu v texte nariadenia č. 104/1945 Sb. nemá\nani subjektívna predstava žalobcu 2/ o tom, že konfiškácia mala nastať až doručením konfiškačného\nrozhodnutia, čo nezodpovedá čl. 1 ods. 1 a 7 uvedeného nariadenia. Pre osobitný charakter konfiškácie\nviazanej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. na národnosť ako rozhodujúcu zákonodarcom definovanú\nskutočnosť, ktorá kolektívne viedla v danom čase k strate majetku (na rozdiel od individuálne ukladaných\ntrestov v administratívnom a trestnom konaní), t. j. k účinkom, ktoré nastali ex lege, a to u všetkých\npostihnutých osôb k 1. marcu 1945, je celkom irelevantná aj argumentácia žalobcu 2/ o vykonateľnosti\nrozhodnutia konfiškačnej komisie a premlčaní výkonu trestu podľa zákona č. 231/1948 Sb. a zákona\nč. 86/1950 Zb. Rozhodnutie konfiškačnej komisie bolo len deklaratórne, t. j. potvrdzovalo, že majetok\npostihnutého podlieha zákonnej konfiškácii s okamžitými účinkami k danému dátumu.\n2.5. Pokiaľ žalobcovia vlastnícky titul odvodzovali aj od predložených dedičských rozhodnutí (sp. zn.\n1D/844/2014, 1D/923/2014) odvolací súd uviedol, že predložené rozhodnutia o dodatočnom prejednaní\nnovoobjaveného dedičstva vzhľadom na spornosť tohto nároku nepredstavujú právne záväzný titul\nani pre žalobcov a ani pre súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní a preukazujú len skutočnosť,\nže žalobcovia 1/ a 2/ sú jedinými zákonnými dedičmi po B. X., zomretej XXXX a B. X., zomretej\nXXXX, a tiež že v prípade úspechu žalobcov 1/ a 2/, spoluvlastnícky podiel každého z nich na\noznačených nehnuteľnostiach bude predstavovať 1. Deklaratórne rozhodnutie notára v dedičskom\nkonaní nezaväzuje a nemá právne účinky voči tretím osobám vo vzťahu k dedičmi označeným\nmajetkovým právam a pohľadávkam poručiteľa.\n2.6. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd (výrok II.) aplikujúc § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej\nnepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo jej žiadne trovy konanie nevznikli.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca 1/ a žalobca 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie.\n3.1. Žalobca 1/ namietal nesprávne právne posúdenie v zmysle ust. § 421 ods. 1 CSP, keď konajúce súdy\nnezohľadnili, že v čase, keď malo v zmysle konfiškačného rozhodnutia prejsť vlastnícke právo k sporným\nnehnuteľnostiam, platil s poukazom aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/110/2000 intabulačný princíp,\nv zmysle ktorého sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy.\nOkresný súd podľa názoru žalobcu 1/ nesprávne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo/12/2014\nz 29. septembra 2015 a s ním súvisiaci nález ÚS SR z 29. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 379/2016. Žalobca 1/\nzdôraznil, že dovolací súd sa v predmetnom rozhodnutí nezaoberal otázkou uplatňovania intabulačného\nprincípu v súvislosti s konfiškáciou, ale sa zaoberal otázkou, či je rozhodnutie správneho orgánu mimo\nrámca správneho súdnictva súd oprávnený preskúmať z hľadiska jeho vecnej správnosti. Vzhľadom na\n\nuvedené, dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho (a aj okresného súdu) a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel.\n3.2. Žalobca 2/ v podanom dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie v zmysle ust. § 421 ods.\n1 písm. b) CSP, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky doposiaľ neriešil právnu otázku intabulácie\nv súvislosti s konfiškačnými rozhodnutiami. Podľa jeho názoru nevyhnutnosť intabulácie vyplývala z\npodstaty konfiškácie pri prechode vlastníckeho práva. Zároveň uplatnil aj dovolací dôvod v zmysle ust.\n§ 420 písm. f) CSP, nakoľko považoval odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu za nedostatočné\na nepreskúmateľné. Zmätočnosť rozhodnutia videl v bode 3 na 3. až 5. strany v spojení s bodom 15.\nna strane 19 odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu. Namietal tiež, že vlastnícke právo nemohlo\nbyť odňaté zákonom ale len na základe zákona, t.j individuálnym rozhodnutím. Žalobca 2/ navrhol, aby\ndovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho (aj aj okresného súdu) a vec vrátil odvolaciemu súdu na\nďalšie konanie.\n4. Žalovaná zastúpená Lesmi Slovenskej republiky vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu 1/ poukázala\nna rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/65/2021, v zmysle ktorého „..dovolateľmi namietané konfiškačné\nrozhodnutia (ich nezákonnosť, nulitnosť) nemali konštitutívnu povahu, ale „iba“ povahu deklaratórnu.\nDeklarovali splnenie podmienok konfiškácie v zmysle Nariadenia SNR. Prechod vlastníckeho práva na\nštát (žalovanú) nastúpil ex lege účinnosťou tohto nariadenia bez ohľadu na prípadnú nezákonnosť,\nnulitnosť týchto rozhodnutí. Hoci aj prípadné preukázanie nezákonnosti, nulitnosti namietaných\nkonfiškačných rozhodnutí by v danom prípade nemalo za následok, že by sa štát (žalovaná) nestal\nvlastníkom sporných nehnuteľností.“ Tiež poukázala na odôvodnenie rozhodnutia ÚS SR sp.zn. III. ÚS\n322/2023, ktorý odmietol ústavnú sťažnosť žalobcov, ktorú podali voči zamietnutiu žaloby, ktorou sa\ndomáhali určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pričom v konaní sa riešila aj otázka prechodu\nmajetku na štát konfiškáciou. K dovolaniu žalobcu 2/ uviedla, že jeho argumentáciu v súvislosti s\ntrestnoprávnymi normami je potrebné považovať za zjavne účelovú, ktorá nemá oporu v právnym\nnormách upravujúcich konfiškáciu. Konfiškácia a vyvlastnenie nie sú rovnaké právne pojmy. Považovala\nza potrebné zdôrazniť, že ústavný súd nevyslovil protiústavnosť konfiškačných právnych predpisov,\nvlastnícke právo na štát prešlo ex lege účinnosťou pertraktovaného nariadenia.\n4.1. Žalovaná zastúpená Slovenským pozemkovým fondom vo vyjadrení k dovolaniam žalobcov\nuviedla, že konfiškácia bola verejnoprávnym opatrením, na základe ktorého štát originálnym spôsobom\nnadobudol vlastníctvo vecí osôb ňou postihnutých, a to bez ohľadu na intabulačný princíp. Aj keď\nv zmysle obyčajového práva do 31. decembra 1950 bolo možné nadobúdať vlastnícke právo k\nnehnuteľnostiam spravidla len zápisom do pozemkovej knihy, z intabulačného princípu existovali\nvýnimky a v prípade, že v predmetnej PKV katastrálneho územia nebola poznamenaná konfiškácia\nmajetku, platilo, že konfiškovaný majetok nebol pozemkovo knižne usporiadaný. Vykonaním knihovného\nporiadku žiadne práva nevznikali, len už existujúcim právam bola poskytnutá verejná publicita. Preto v\nprípade nevykonania knihovného poriadku nemožno vyvodiť, že by nevzniklo právo, ktoré malo byť do\npozemkovej knihy zapísané. Žalovaná navrhla podané dovolania žalobcov odmietnuť, resp. zamietnuť.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie\no dovolaní (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podali v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany sporu,\nv ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpení v súlade so zákonom\n(§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom predpísaných\nnáležitostí dovolania (§ 428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru,\nže dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. V danom prípade žalobca 2/ prípustnosť dovolania vyvodzoval (aj) z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny\nprocesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením\nsúdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené\nso zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom\ndenegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť\nvšeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak)\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva,\nže k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť\naj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS\n330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10, 9Cdo/248/2021) alebo\nprekvapivosťou rozhodnutia, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní.\n9. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS\n44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať v dvoch podobách.\nProcesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych\npredpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje\nako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej\nmoci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými\nvýkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť (i\nzjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich\nprávnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky\nalebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda\nich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa\nzistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam\naplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú\nzjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne\njednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS\n301/06).\n10. Dovolací súd dbajúc na to, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke\núplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že odvolací\nsúd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je\nkoherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku\nktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Pokiaľ dovolateľ považoval\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu za nepreskúmateľné a zmätočnosť videl v bode 3 na 3. až\n5. strany v spojení s bodom 15. na strane 19, dovolací súd len stručne považuje za potrebné uviesť,\nže odvolací súd argumentačne jasne vysvetlil, že vydaním deklaratórneho konfiškačného rozhodnutia\nz 23. júna 1948, č. K-180/1948 bol konfiškačný proces zavŕšený, pričom prechod vlastníckeho práva\npertraktovaných nehnuteľností na žalovanú nastal ex lege účinnosťou nariadenia č. 104/1945 Zb.\n1. marca 1945. Dovolací súd konštatuje, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP\nnemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa,\nale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa\nktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane\n\nich dôvodov a námietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo strany na spravodlivý proces (IV. ÚS 112/05, IV. ÚS 324/2011. Vzhľadom na uvedené\ndovolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré dovolateľ (žalobca 2/) uvádzal v dovolaní o\nzmätočnosti (§ 420 CSP) napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, trpiaceho nedostatkom riadneho a\nvyčerpávajúceho odôvodnenia, pretože uvedené nezistil.\n11. V danom prípade žalobcovia 1/ a 2/ prípustnosť dovolania vyvodzovali(aj) z ustanovenia § 421 CSP.\n12. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n13. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“, a to ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\nOtázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková otázka. V\nprípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť\nv dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP ide, teda z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania (rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo/126/2017, 1Cdo/206/2017, 1Cdo/208/2016,\n2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 3Cdo/132/2017, 4Cdo/14/2017, 4Cdo/89/2017, 4Cdo/207/2017,\n7Cdo/20/2017, 8Cdo/186/2016, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/221/2017). Relevanciu podľa § 421 ods. 1 CSP\nmá právna otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu\notázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432\nods. 1 CSP) a pri ktorej s prihliadnutím na individuálne okolnosti veci (prípadu) zároveň platí, že ak\nby bola vyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\nPrávnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v\npodradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n14. Vzhľadom na obsah dovolaní podaných dovolateľmi súvisiacich s argumentami o nesprávnom\nprávnom posúdení, dospel dovolací súd k záveru, že dovolatelia vo svojich dovolaniach namietali\nnesprávne právne posúdenie, poukázali na viaceré rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, citovali\nviaceré ich pasáže, avšak v dovolaniach neabstrahovali konkrétnu právnu otázku. Posudzujúc dovolanie\nžalobcov 1/ a 2/ podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) dovolací súd v snahe porozumieť dovolateľom\nustálil, že dovolatelia v rámci nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom (žalobcom 2/\nvymedzenú aj ustanovením § 421 ods. 1 písm. b) CSP) za právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola podľa ich názoru vyriešená, označili nevyhnutnosť aplikácie intabulačného\nprincípu v kontexte vydaných deklaratórnych rozhodnutí o konfiškácii pertraktovaných nehnuteľností\nv predmetnom konaní. Dovolací súd v týchto súvislostiach odkazuje na odôvodenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu a zdôrazňuje, že správne vo svojom rozhodnutí odvolací súd v bode 16 odôvodnenia\nakcentoval odpoveď na kardinálnu otázku, t.j. okamih prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nna žalovanú, v zmysle ktorej k prechodu vlastníctva ku konfiškovanému majetku na štát aj v prípade\nnevyznačenia konfiškácie do pozemkovej knihy dochádza ex lege bez ohľadu na v pozemkom\npráve aj v predmetnom období aplikujúci intabulačný princíp. Konfiškácia v zmysle nariadenia č.\n104/1945 Sb. bola verejnoprávnym legálnym opatrením, na základe ktorého štát originálnym spôsobom\nnadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam osôb ňou postihnutých. K prechodu vlastníckeho práva\nna žalovanú v dôsledku konfiškačného rozhodnutia z 23. júna 1948, č. K-180/1948 v súlade s §\n1 ods. 1, 7 nariadenia č. 104/1945 Sb. došlo spätne dňom účinnosti tohto nariadenia 1. marca\n1945, keď konfiškačné rozhodnutie nemalo konštitutívnu povahu ale povahu deklaratórnu. Dovolateľ,\naby mohol byť v dovolacom konaní úspešný (v ponímaní posúdenia ním namietaného právneho\nposúdenia dovolacím súdom), musí relevantným spôsobom (t.j. spôsobom predpokladaným v § 432\nods. 2 CSP) spochybniť v dovolaní celú nosnú právnu argumentáciu, na ktorej odvolací súd založil\n\nsvoje rozhodnutie, k čomu v posudzovanej veci nedošlo. Na vyššie uvedené závery nemá vplyv\nani poukaz žalobcu 1/ na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/110/2000. Odvolací súd sa s uvedeným\nargumentom vysporiadal v odseku 16 odôvodnenia rozhodnutia, na ktoré dovolací súd odkazuje. V\ntýchto súvislostiach dovolací súd opätovne poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp.zn.\n4MCdo/12/2014, ktorého niektoré závery sú použiteľné i na prejednávanú vec, konkrétne, že konfiškačné\nrozhodnutie príslušného správneho úradu o konfiškácii nebolo možné považovať za rozhodnutie, ktorým\nsa konfiškácia vykonala, ale len za rozhodnutie, ktoré deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu\nmajetku právnych predchodcov žalovaných sú splnené, a že ich majetok bol dňom účinnosti nar. č.\n104/1945 Sb. n., t.j. 1. marcom 1945 skonfiškovaný... V minulom období sa z rôznych dôvodov do\npozemkových kníh nedostali niektoré konfiškačné rozhodnutia, pretože nebolo zákonnou povinnosťou\nzapísať konfiškáciu majetku do pozemnoknižnej vložky (tu por. aj znenie § 3 ods. 1 č. 2. zákona č.\n90/1947 Zb. n. o pozemnoknižnom usporiadaní konfiškovaného nepriateľského majetku, podľa ktorého\nnavrhovať pozemnoknižné usporiadanie prináležalo pri pôdohospodárskom majetku konfiškovanému\npodľa nar. č. 104/1945 Sb. n., len Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy). Aj v\nneskôr vydanom rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/65/2021 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol , že\n„prechod vlastníckeho práva na štát (žalovanú) nastúpil ex lege účinnosťou tohto nariadenia bez ohľadu\nna prípadnú nezákonnosť, nulitnosť týchto rozhodnutí. Hoci aj prípadné preukázanie nezákonnosti,\nnulitnosti namietaných konfiškačných rozhodnutí by v danom prípade nemalo za následok, že by sa štát\n(žalovaná) nestal vlastníkom sporných nehnuteľností.“ V zmysle obsahu rozhodnutí, na ktoré poukázali\naj konajúce súdy (rozhodnutia NS SR sp.zn. 4MCdo/12/2014, 8Cdo/68/2019, 1Cdo/65/2021 v spojení s\nrozhodnutím ÚS SR sp.zn. II ÚS 152/2022) nemožno súhlasiť s argumentom dovolateľov, že absentuje\nrozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít ohľadom (ne)aplikácie intabulačného princípu v kontexte\nrozhodnutí o konfiškácii. Samotná polemika dovolateľov s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k\nriešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods.\n1 písm. b) CSP.\n15. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd preto uzatvára, že dovolateľmi formulované otázky\nnepredstavujú vymedzenie právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 CSP. Preto dovolací súd\ndovolania žalobcov v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f) CSP. Rovnako dovolateľ (žalobca\n2/) neopodstatnene namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť\nuskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(§ 420 písm. f) CSP). Dovolací súd preto dovolanie žalobcu 2/ ako procesne neprípustné odmietol v\ntejto časti podľa § 447 písm. c) CSP.\n16. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451\nods. 3 veta druhá CSP).\n17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/15/2022", "guid": "57abc80f-724d-4db1-aba0-135d39cb9dab:756073b1-9896-430f-8b83-8c5d57e5b9eb", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}