{"guid": "23793fb0-d87c-4706-99ba-8b3a88ed26af:112e2476-1f80-4208-a424-121da56af477", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1414212609.2", "spisova_znacka": "5Cdo/68/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/68/2024 z 23. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2025, sp. zn. 5Cdo/68/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1414212609.2", "identifikacne_cislo": "1414212609", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Zajacová", "datum_vydania": "2025-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "§ 142 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-3", "nazov": "§ 142 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/112e2476-1f80-4208-a424-121da56af477", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1414212609.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1414212609.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1414212609.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/68/2024\n1414212609\n23. 01. 2025\nJUDr. Erika Zajacová\nECLI:SK:NSSR:2025:1414212609.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Mgr. M. Z., narodeného XX. D. XXXX, N.,\nG. V. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Šimonom Melišom, Bratislava, Partizánska 3/1250, proti\nžalovaným 1/ MICROWELL, spol. s r.o., Šaľa, SNP 2018/42, IČO: 31 414 249 zastúpenému advokátom\nJUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Šaľa, Jarmočná 2264/3, 2/ Generali Česká pojišťovna a.s., Praha,\nSpálená 75/16, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky\npodniku zahraničnej osoby Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Bratislava,\nLamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573, o náhradu škody vo výške 7.875,84 eura s príslušenstvom,\nvedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C/210/2014, o dovolaní žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2023 sp. zn. 4Co/145/2022, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2023 sp. zn. 4Co/145/2022 v rozsahu\npotvrdzujúceho výroku a vo výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu\nk žalovanému 2/ z r u š u j e a vec v r a c i a v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Bratislave na\nďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Bývalý Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením\nz 03. júna 2022 č. k. 22C/210/2014-520 výrokom I. zastavil konanie vo veci samej podľa § 145 ods.\n1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom a následného\nsúhlasu žalovaného 2/ s týmto späťvzatím, žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania\nvoči žalobcovi v rozsahu 58,32 % (II. výrok), žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal\n(III. výrok) s tým, že o výške nároku na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto uznesenia (IV. výrok).\n1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od\nžalovaných 1/ a 2/ zaplatenia 7.875,84 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody s tým, že plnením\njedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobu odôvodnil\ntým, že dňa 24. 07. 2012 sa stala dopravná nehoda, ktorú zavinil vodič, zamestnanec žalovaného 1/ a\nmotorové vozidlo bolo v čase nehody poistené u žalovaného 2/. Na motorovom vozidle žalobcu vznikla\nškoda vo výške 9.975,41 eura. Toto bolo opravené a cena opravy bola čiastočne zaplatená. V dôsledku\nnehody sa hodnota vozidla znížila zhruba o jednu tretinu, to znamená o sumu 7.596,98 eura, pričom\npresnú sumu by určil znalec v rámci znaleckého dokazovania. V prejednávanej veci rozhodol súd prvej\ninštancie rozsudkom z 23. mája 2016 tak, že konanie v časti 196,92 eura zastavil. Žalovaným 1/ a 2/ uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 165,42 eura s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zo žalovaných\nzaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Krajský\nsúd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 13. decembra 2017 potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie. Žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému 2/ nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29.\njúna 2021 sp. zn. 5Cdo/209/2018 rozsudky súdov oboch inštancií vo vzťahu k žalovanému 2/ zrušil\nokrem výroku o zastavení konania a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie. S\n\npoukazom na závery dovolacieho súdu, súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby predložil súdu súkromný\nznalecký posudok na preukázanie obvyklej ceny motorového vozidla žalobcu v čase dopravnej nehody\na jeho obvyklej hodnoty po vykonaní opravy, ktorý bol súdu doručený dňa 19. novembra 2021. Zároveň\ntýmto podaním vzal žalobca žalobu späť v časti čo do sumy 6.399,92 eura s príslušenstvom a zotrval\nna podanej žalobe v časti zaplatenia sumy 1.279 eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa\n06. mája 2022 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný 2/\ndňa 27. apríla 2022 žalovanú sumu istiny vo výške 1.279 eur s príslušenstvom zaplatil. Žalovaný 2/ so\nspäťvzatím súhlasil, a preto súd prvej inštancie konanie vo veci samej podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.\n1.2. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a skúmal procesné\nzavinenie na zastavení konania. Uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy\n7.875,84 eura titulom náhrady škody, pričom rozsudkom z 23. mája 2016 bolo konanie zastavené v časti\nistiny v dôsledku vyplatenia tejto sumy zo strany žalovaného 2/ a tiež bolo rozsudkom rozhodnuté o\npovinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi istinu 165,42 eura s príslušenstvom s tým, že plnením\njedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. V tejto časti\nvo vzťahu k žalovanému 1/ nadobudol rozsudok právoplatnosť. Žalobca mal úspech v konaní v časti\nzaplatenia sumy 165,42 eura s príslušenstvom voči žalovanému 1/ a po zrušení rozhodnutia odvolacieho\nsúdu ako aj prvostupňového súdu voči žalovanému 2/ zo strany dovolacieho súdu okrem výroku o\nzastavení konania a predložení súkromného znaleckého posudku žalobca žiadal priznať sumu 1.279 eur\ns príslušenstvom a vo zvyšnej časti vzal žalobu späť. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie zavinenie\nna zastavení konania v sume 6.234,50 eura nesie žalobca a po úhrade žalovanej sumy 1.279 eur s\npríslušenstvom zobral žalobca späť žalobu v celom rozsahu, pričom zavinenie na zastavení konania\nv tejto časti nesie žalovaný 2/. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žaloba bola podaná za účinnosti\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej ako „O. s. p.“), kedy platilo ustanovenie § 142\nods. 3 O. s. p., účinnosť tohto ustanovenia zanikla 30. 06. 2016 v dôsledku prijatia nových procesných\nkódexov. Keďže o trovách konania bolo rozhodované v súčasnom štádiu konania, bol povinný súd\nprvej inštancie rozhodovať podľa Civilného sporového poriadku. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nebol povinný\npredložiť znalecký posudok, pretože O. s. p. nepoznal inštitút súkromného znaleckého posudku, nič mu\nnebránilo, aby si aj počas účinnosti O. s. p. dal pred podaním žaloby vypracovať znalecký posudok za\núčelom ustálenia výšky jeho nároku. To, že O. s. p. nepozná inštitút súkromného znaleckého posudku\nneznamená, že by súd tento dôkaz v konaní nemohol vykonať ako listinný dôkaz.\n1.3. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania tak súd prvej inštancie porovnal úspech žalobcu v\nprejednávanom spore, pričom vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca žiadal od žalovaných 1/, 2/ zaplatiť\nsumu 7.875,84 eura s príslušenstvom, kedy v časti čo do sumy 6.234,50 eura, v ktorej zobral žalobca\nžalobu späť posúdil nárok žalobcu tak, že zavinil zastavenie konania v tejto časti a po odrátaní úspechu\nžalovaných dospel k záveru, že žalovaný 1/ bol úspešný z hľadiska pomeru zavinenia na zastavení\nkonania čo do sumy 58,32 % a v tejto časti mu priznal nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k\nžalovanému 2/ dospel k záveru, že mu nárok na náhradu trov konania nevznikol, pretože mu v konaní\nžiadne trovy v priebehu nevznikli, pretože opačný postup, t. j. priznanie trov konania úspešnej strane,\nktorej žiadne trovy nevznikli, by bolo popretím ustanovenia § 251 CSP.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolania žalobcu a\nžalovaného 1/ uznesením z 27. októbra 2023 sp. zn. 4Co/145/2022 uznesenie súdu prvej inštancie v\nnapadnutej časti týkajúcej sa priznania nároku na náhradu trov konania žalovanému 1/ zrušil z dôvodu,\nže po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2021 č. k. 5Cdo/209/2018-338 sa ho ďalšie\nkonanie netýkalo, nakoľko toto bolo právoplatne skončené a o nároku na náhradu trov konania bolo\nprávoplatne rozhodnuté uznesením z 21. februára 2018 č. k. 22C/210/2014-254.\n2.1. Vo vzťahu k žalovanému 2/ krajský súd ako súd odvolací v časti týkajúcej sa nepriznania nároku na\nnáhradu trov konania žalovanému 2/ uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/, 2/ nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n2.2. Odvolací súd konštatoval, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia\nžaloby, je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných\nstranách, teda aj na strane žalobcu a žalovaného. Ďalej sa zaoberal pojmom procesné zavinenie, v\nbode 24. uznesenia zrekapituloval priebeh konania a dospel k záveru, že vo vzťahu k poukazu žalobcu\nna § 142 ods. 3 O. s. p. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. I. ÚS 56/2017-12 z 08.\nfebruára 2017 skonštatoval, že právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa\ndoterajšej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 01. júla 2017\nv Civilnom sporovom poriadku spravuje zásadou úspechu v konaní. Civilný sporový poriadok už nemá\nustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 O. s. p., z čoho vyplýva, že nepatrný úspech\n\nuž Civilný sporový poriadok nepozná. Ďalej citoval nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020 sp. zn.\nII. ÚS 399/2019, kedy aj napriek tomu, že nepatrný úspech Civilný sporový poriadok nepozná, ani nová\nprávna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v\nprípadoch, ak výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku\nv zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom súdu prvej\ninštancie v tom smere, že nová právna úprava vylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní,\navšak vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu strán v konaní už bolo rozhodnuté a predmetom\nzostali trovy zastaveného konania, pri rozhodovaní o ktorých sa vychádza zo zásady procesného\nzavinenia za následok zastaveného konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Preto odvolaciu námietku\nžalobcu týkajúcu sa nepoužitia ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že po zrušení rozhodnutia krajského súdu z 13.\ndecembra 2017 sp. zn. 4Co/3/2017 a rozhodnutia okresného súdu z 23. mája 2016 sp. zn. 22C/210/2014\nvoči žalovanému 2/ okrem výroku o zastavení konania na základe rozhodnutia dovolacieho súdu a\npredložení súkromného znaleckého posudku žalobcom, žalobca žiadal priznať sumu 1.279 eur spolu\ns úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti vzal žalobu späť, preto mal za to, že zavinenie na zastavení\nkonania vo zvyšnej časti 6.234,50 eura nesie žalobca. Preto súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu\nnámietku žalobcu, že na zastavenie konania v časti sumy 6.234,60 eura je potrebné analogicky aplikovať\nustanovenie o úspechu v spore. Po úhrade sumy 1.279 eur s príslušenstvom zo strany žalovaného\n2/ žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu. Preto zavinenie na zastavení konania v časti zaplatenia\nistiny vo výške 1.279 eur s príslušenstvom nesie žalovaný 2/, ktorý po podaní žaloby uhradil žalobcom\npožadovanú sumu. Miera zavinenia zastavenia konania tak bola prevažne na žalobcovi, v dôsledku čoho\nvznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému 2/. Tomuto preukázateľne trovy prvoinštančného\nkonania nevznikli, a preto mu ich súd prvej inštancie správne nepriznal, preto odvolací súd uznesenie\nsúdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa nepriznania nároku na náhradu trov konania žalovanému 2/ ako\nvecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.\n2.3. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255\nods. 1 CSP a žalovanému 2/, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania voči žalobcovi nepriznal, a to ani žalovanému 1/, ktorý, hoci bol v odvolacom konaní úspešný,\nnakoľko žalobca nezavinil, že žalovaný 1/ podal odvolanie, navyše sa s jeho odvolaním sám stotožnil a\nžalovaný 1/ už nebol ani účastníkom tohto konania.\n3. Proti danému uzneseniu odvolacieho súdu, a to proti výroku týkajúceho sa náhrady trov konania vo\nvzťahu k žalovanému 2/ podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť vyvodzoval\nz § 420 písm. f) CSP.\n3.1. Namietal nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal pritom na\nuznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/2023 z 10. januára 2023 ako aj uznesenie sp. zn. I. ÚS\n275/2018 z 15. augusta 2018. Mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne, formalistické\na nesleduje zmyslel zákona a potrebu spravodlivého rozhodnutia. Poukázal na rozhodnutie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/2022 z 26. mája 2022. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na tom, že sa\nposudzuje zavinenie na zastavení konania a úspech vo veci a toto zavinil žalobca, keď odmietol aplikáciu\npravidla analogického k bývalému ustanoveniu § 142 ods. 3 O. s. p. Takýto výklad je formalistický a\npopierajúci účel a význam zásady zavinenia. Odvolací súd svojím rozhodnutím núti žalobcu zotrvať\nna celom podanom návrhu, aj keď po vyhotovení znaleckého posudku je zrejmé, že žalobca nebude\núspešný, a to len kvôli tomu, aby sa nárok na náhradu trov konania posudzoval podľa zásady úspechu\nv zmysle § 255 ods. 1 CSP s výnimkou pravidla analogického k § 142 ods. 3 O. s. p. a nie podľa\nzásady zavinenia. Takýto postup je v rozpore s procesnou hospodárnosťou, vytvára zbytočné trovy\nprávneho zastúpenia a je priamo v rozpore s limitmi stanovenými Ústavným súdom SR v náleze sp.\nzn. I. ÚS 24/2021 zo 04. augusta 2021. Rozhodnutím odvolacieho súdu bol nastolený stav, ktorý je v\nextrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu a princípom spravodlivosti, keď žalovaný 1/ porušil\nprávnu povinnosť a spôsobil žalobcovi škodu na majetku, ktorú nijako nezavinil a žalovaný 2/, ktorý má\npráve takéto škody uhrádzať si svoju zákonnú povinnosť nesplnil, svojou pasivitou vyvolal súdny spor\na žalobca, ktorému bola spôsobená a zaplatená škoda vo výške 1.640 eur (s príslušenstvom zhruba vo\nvýške 2.680 eur) len na súdnych poplatkoch a odmene znalcovi zaplatil doteraz zhruba 1.700 eur. Je\nteda zrejmé, že výsledný stav je extrémne nespravodlivý. Mal preto za to, že odvolací súd na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym právnym záverom nesprávnou interpretáciou právnej normy.\n\n4. K podanému dovolaniu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý sa stotožnil s uznesením Krajského súdu v\nBratislave a uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu v dovolaní, pretože považuje rozhodnutie\nodvolacieho súdu za správne a dostatočne odôvodnené. Mal za to, že miera zavinenia konania bola\nprevažne na žalobcovi, v dôsledku čoho vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému 2/. Nakoľko\nmu preukázateľne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu nárok na náhradu trov konania správne\nnepriznal. Preto bol správny postup odvolacieho súdu, ktorý uznesenie súdu prvej inštancie v časti\ntýkajúcej sa nepriznania nároku na náhradu trov konania žalovanému 2/ ako vecne správne potvrdil.\nŽalovaný 2/ považuje za správny názor odvolacieho súdu, ktorý mal za to, že po zrušení rozsudku ako\nkrajského tak okresného súdu dovolacím súdom vo vzťahu k žalovanému 2/ a po predložení súkromného\nznaleckého posudku žalobcom na výzvu súdu, žalobca žiadal priznať v konaní sumu 1.279 eur s\npríslušenstvom, vo zvyšnej časti zobral žalobu späť, a preto nesie zavinenie na zastavení konania v časti\n6.234,50 eura. Preto nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že na zastavenie konania\nje potrebné aplikovať analogicky ustanovenie o úspechu v spore čo do sumy 6.234,60 eura. Nestotožnil\nsa preto s názorom žalobcu, že odvolací súd dospel k nesprávnym právnym záverom nesprávnou\ninterpretáciou právnej normy.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“ alebo ,,dovolací súd“) príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods.\n1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§\n428 CSP), a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,\nže dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné.\n6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n7. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani\nsamotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky,\nza ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m.\nnapr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421\nods. 1 CSP. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie o tejto\notázke končí, preto je preskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov posudzovania vád zmätočnosti v\nzmysle § 420 CSP (I. ÚS 387/2019, I. ÚS 275/2018, 1VObdo/2/2021).\n9. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada.\n11. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n\n12. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n13. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n14. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tomktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n15. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania, a ako také\nspadá pod čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu\nochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom,\nktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany\nsporu na súdnu ochranu. Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania, preto je potrebné\nvykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Trovy\nvynaložené účastníkom konania (sporovou stranou) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho\nprocesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie\nuplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku.\n16. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď\nstrany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strane, ktorá v spore bola so svojím nárokom úspešná,\nbol priznaný nárok na ich náhradu od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda\nokolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti\nza výsledok sporu), ktorá je charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana\nsporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný\núspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v\nspore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný\núspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok\nmeritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v\nprípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v\ncelom rozsahu. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od\núvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne\nneúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž\nad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo\nznaleckej činnosti (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 924 až 926 s.).\n17. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že predmetom sporu bol nárok na náhradu škody v\nsume 7.875,84 eur s príslušenstvom za poškodenie vozidla žalobcu pri dopravnej nehode, ktorú zavinil\nzamestnanec žalovaného 1/ ako vodič motorového vozidla poisteného v čase nehody u žalovaného 2/.\nKeďže v dôsledku dopravnej nehody došlo ku strate hodnoty poškodeného vozidla žalobcu, žalobca\n\nžiadal od žalovaných 1/, 2/ zaplatenie sumy 7.513,50 eur titulom znehodnotenia vozidla dopravnou\nnehodou a 362,34 eur titulom nájomného za požičanie náhradného vozidla.\n18. Dovolací súd sa vo svojom zrušujúcom uznesení z 29. júna 2021 sp. zn. 5Cdo/209/2018 v bodoch\n11. až 21. podrobne zaoberal charakterom nároku žalobcu a v konečnom dôsledku uzavrel, že na\npreukázanie tvrdenia o znížení ceny motorového vozidla v dôsledku samotnej skutočnosti, že bolo\npoškodené dopravnou nehodou (výšku škody nemožno robiť závislou od toho, ako poškodený s vecou\nnásledne naloží, či ju nechá poškodenú, opraví ju alebo predá - R 25/1990) žalobca navrhoval vykonanie\nznaleckého dokazovania. Pokiaľ súdy nižších inštancií nenariadili žalobcom navrhované znalecké\ndokazovanie, ktoré malo preukázať skutočnú majetkovú ujmu žalobcu, zasiahli tým do práva žalobcu\nna spravodlivý proces, pretože v dôsledku nevykonania tohto opomenutého dôkazu nedostatočne zistili\nskutkový stav sporu, ktorý následne nesprávne právne posúdili.\n19. Žalobca sa tak domáhal zaplatenia sumy 7.875,84 eur s príslušenstvom na žalovaných 1/, 2/ s\ntým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.\nSúd priznal žalobcovi rozsudkom 165,42 eur s príslušenstvom, v časti sumy 1.475,92 eur (196,92 eur\n+ 1.279 eur) vzal žalobca žalobu späť, nakoľko žalovaný 2/ po podaní žaloby uhradil túto čiastku. Vo\nzvyšku nároku čo do sumy 6.234,50 eur zobral žalobca žalobu späť po zrušení veci dovolacím súdom,\npo vypracovaní znaleckého posudku.\n20. V danom prípade tak možno konštatovať, že určenie výšky škody záviselo od znaleckého posudku,\nalebo od úvahy súdu (sudcovské právo), preto je potrebné žalobcu považovať za plne úspešného, ak\nmal plný úspech v spore čo do základu uplatneného nároku. Preto na rozhodnutie o nároku na náhradu\ntrov konania bolo potrebné analogicky aplikovať zásadu úspechu vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP. Za\nzákladné sa považuje rozhodnutie o nároku, pričom výška je potom druhotná a nadväzujúca.\n21. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n22. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyplývajúca z citovaného ustanovenia je inštitútom\nprocesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré\nvznikli po začatí konania. Uplatňuje sa pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo\nkonanie zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi\nstranami sporu navzájom. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a\nto vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a\nskutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.\nDôvodnosť žaloby súd skúma iba z hľadiska procesného, a nie hmotnoprávneho.\n23. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na\nrozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (I. ÚS 198/07, I. ÚS 247/2019). V súvislosti\ns ochranou poskytovanou v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje na konštantnú\njudikatúru EĽSP, ktorý sa pri rozhodovaní o tom, či civilné konanie ako také vyhovuje požiadavkám\nspravodlivosti, zaoberá aj tou časťou konania, ktorou všeobecný súd rozhoduje vo veci náhrady trov\nkonania, a preto právo na spravodlivé rozhodovanie o trovách konania patrí ratione materiae do obsahu\npráva na spravodlivé súdne konanie (Stankiewicz c. Poľsko zo 06. apríla 2006, sťažnosť č. 46917/99,\nKarahasanoglu c. Turecko zo 16. marca 2021, sťažnosti č. 21392/08, č. 53870/09, č. 32844/17).\n24. Je síce pravdou, že odvolací súd v bode 25. citoval nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020 sp. zn.\nII. ÚS 399/2019, avšak tento následne nesprávne aplikoval na prejednávanú vec. V náleze sa konštatuje,\nže „právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v Občianskom\nsúdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 01. júla 2016 v Civilnom sporovom poriadku\nspravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že\nCivilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods.\n2 Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový\nporiadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového\nporiadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim\nposudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od\n\nznaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne, ako podľa doterajšej\núpravy. V posudzovanom konaní preto nezávisle od toho, že okresný súd rozhodoval o trovách konania\nza účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a krajský súd za účinnosti Civilného sporového poriadku,\nvzhľadom na závery krajského súdu a sťažnostnú argumentáciu je podstatnou otázka, či nepriznanie\nčasti sťažovateľkou uplatnených nárokov z titulu zmluvnej pokuty (v rozhodnutí vo veci samej) z dôvodu\nvyužitia moderačného oprávnenia súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka je prípadom, keď výška\nplnenia bola závislá od úvahy súdu, a teda prípadom odôvodňujúcim osobité posudzovanie úspechu a\nneúspechu v konaní s dôsledkami na rozhodovanie o trovách konania.“ (uznesenie ústavného súdu č.\nk. I. ÚS 56/2017-12 z 08. 02. 2017).\n25. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 256 CSP\nsúdmi nižších inštancií na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v konaní o náhradu škody\ndošlo k namietanému porušeniu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorého súčasťou je aj právo na náhradu trov konania, a tým k porušeniu aj princípu\nprávnej istoty (čl. 2 Základných princípov CSP). Dovolateľ preto dôvodne namietal porušenie práva na\nspravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n26. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v potvrdzujúcom výroku\na výroku o trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 2/ v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec\nv rozsahu zrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n27. V ďalšom konaní je úlohou súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho\nkonania v súlade s vysloveným právnym názorom uvedeným v tomto uznesení (§ 455 CSP). Treba\nuviesť, že žalobca dosiahol v spore to, čo dosiahnuť chcel, a síce, aby súd zaviazal žalovaných k náhrade\nškody a jeho argumentácia v spore bola v celom rozsahu opodstatnená. Je teda pravdou, že žalobca\nbol úspešný čo do priznanej sumy 165,42 eur s príslušenstvom, v časti sumy 1.475,92 eur (196,92\neur + 1.279 eur) vzal žalobca žalobu späť, nakoľko žalovaný 2/ po podaní žaloby uhradil túto čiastku,\na preto v tejto časti zavinil zastavenie konania žalovaný 2/. Vo zvyšku nároku čo do sumy 6.234,50\neur zobral žalobca žalobu späť po vypracovaní znaleckého posudku, a preto možno konštatovať, že\nv tejto časti výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Keďže na daný prípad nie sú k dispozícii\nani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona, súd preto s použitím základných\nprincípov čl. 4 ods. 2 CSP bude aplikovať na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania „princíp\nracionálneho zákonodarcu“ a o náhrade trov rozhodne podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám\nzákonodarcom. Bude pritom vychádzať z pomyselnej normy, že vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti,\nkde výška plnenia závisela od znaleckého dokazovania čo do sumy 6.234,50 eur, ako aj s prihliadnutím\nna čiastočný úspech vo veci a zavinenie na zastavení konania v časti plnenia zo strany žalovaného 2/\npo podaní žaloby, prizná žalobcovi plnú náhradu trov konania zo sumy 1.641,34 eur (165,42 eur suma\npriznaná žalobcovi rozsudkom, späťvzatie v dôsledku plnenia zo strany žalovaného 2/ v sume 1.475,92\neur, pretože v tejto časti nároku došlo ku späťvzatiu žaloby v dôsledku zavinenia na strane žalovaného\n2/).\n28. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}