{"guid": "86bfb556-4473-4c2b-b9b8-c4f4ec9fd60b:94c720de-8f10-4dd6-9faa-8924d7c2af6a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1318203546.1", "spisova_znacka": "2Cdo/145/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/145/2023 z 20. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2025, sp. zn. 2Cdo/145/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:1318203546.1", "identifikacne_cislo": "1318203546", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2025-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Zmluvy", "Zmluva o dielo", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-204", "nazov": "§ 204 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-204", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-204"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "nazov": "§ 384 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-295", "nazov": "§ 295 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-295", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-295"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160", "nazov": "§ 160 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129.odsek-1", "nazov": "§ 129 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129.odsek-2", "nazov": "§ 129 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457.odsek-1", "nazov": "§ 457 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-457"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-204", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-295", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-160", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-129", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-457"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94c720de-8f10-4dd6-9faa-8924d7c2af6a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1318203546.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1318203546.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1318203546.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/145/2023\n1318203546\n20. 02. 2025\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2025:1318203546.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v spore žalobcu C. I.,\nnarodeného Z., D., zast. advokátom JUDr. Petrom Reblánom, Cestice 118, proti žalovanému G. K.,\nL., zast. advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Nová Dedinka, Sv. Cyrila a Metoda 12, o zaplatenie\nistiny 4.628,94 eur s príslušenstvom, vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.\n17Csp/36/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2023 sp. zn.\n9CoCsp/20/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 6. októbra\n2021 č. k. 17Csp/36/2018-352 zamietol žalobu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %.\n1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 151 ods. 1, § 185 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), § 2 písm. m), § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007\nZ. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, §\n631, § 633 ods. 1, § 644, § 645 ods. 1, § 646 ods. 1, § 647, § 648 ods. 1, § 649, § 517 ods. 1, ods. 2\nObčianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej aj „OZ“), keď dospel k záveru, že nárok nie je dôvodný.\n1.2. Okresný súd dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca ako objednávateľ\na žalovaný ako zhotoviteľ dňa 30. novembra 2016 uzatvorili Zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl. OZ,\nna základe ktorej bol ustanovený záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa na nebezpečenstvo a\nnáklady zhotoviteľa dielo, určené ako dodanie a kompletná montáž posuvnej brány, bránky, dvojkrídlovej\nbrány a troch plotových dielcov a na druhej strane záväzok objednávateľa vykonané dielo prevziať\na zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu v sume 4.628,94 eur. Podľa súdu prvej inštancie nedostatky\ndiela uvádzané žalobcom boli uplatnené v rámci odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu, neboli\nšpecifikované ako reklamácia, preto neobstojí námietka žalobcu, že žalovaný porušil ustanovenie § 18\nods. 8 a 9 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď mu nevydal písomný doklad o vybavení\nreklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nešlo\no reklamáciu, ale bežný postup pri preberaní diela, pričom nedostatky vytknuté žalobcom boli hneď na\nďalší deň odstránené a žalobca už k dielu odovzdanému a namontovanému dňa 1. decembra 2016\nnemal ďalšie výhrady.\n\n1.3. Podľa okresného súdu je zrejmé, že žalovaný na základe žalobcom uplatnenej reklamácie doručenej\nžalovanému dňa 9. novembra 2017, musel za účelom riadneho vybavenia reklamácie zabezpečiť\nodborné stanovisko, ktorým by boli riadne posúdené vady vytýkané žalobcom. Táto skutočnosť bola\nžalobcovi oznámená listom z 5. decembra 2017, žalobcom prevzatý dňa 7. decembra 2017. Žalobca\nbol o spôsobe vybavenia informovaný v rámci 30-dňovej zákonnej lehoty na jej vybavenie. Dôvod\nnevybavenia reklamácie nebol na strane žalovaného, ale v potrebe vyhotovenia odborného posúdenia\nznalcom. Nie je teda dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný porušil svoju povinnosť vybaviť reklamáciu\nriadne a včas, keď žalovaný v zákonnej 30-dňovej lehote urobil všetky potrebné úkony k riadnemu\nvybaveniu reklamácie. Závery znalca uvedené v Odbornom posudku č. 027/2017 Výskumného ústavu\nzváračského - Priemyselného inštitútu SR, z. z. p. o. z 2. januára 2018 definujú všetky vady diela\nako odstrániteľné a nebrániace riadnemu užívaniu diela. Okresný súd uzavrel, že na odstúpenie od\nzmluvy listom právneho zástupcu z 2. januára 2018, nemožno vzhľadom na jeho závery uvedené vyššie\nprihliadať, keď právne účinky spojené s odstúpením od zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka v\nprípade, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému\nvšetko, čo podľa nej dostal, v tomto prípade nenastali.\n1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 251, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1,\n§ 262 ods. 2 CSP.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu na\nodvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 CSP po zopakovaní a doplnení dokazovania podľa §\n204 CSP a § 384 ods. 1, 2 CSP rozsudkom z 27. apríla 2023 č. k. 9CoCsp/20/2022-461 rozhodol tak,\nže rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP a žalovanému\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 27. apríla 2023 vzhľadom na predmet konania\npoučil v zmysle § 382 CSP strany sporu, že vec bude okrem § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.,\n§ 648 Občianskeho zákonníka, posudzovať aj podľa § 457 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom\nprípade ide o synalagmatický záväzok. Zároveň vyzval strany sporu, aby sa k prípadnému použitiu týchto\nustanovení vyjadrili.\n2.2. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že najskôr sa zaoberal právnym\nvzťahom medzi sporovými stranami a rovnako ako prvoinštančný súd mal za to, že v prejednávanej\nveci ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, keď medzi sporovými stranami prišlo k uzavretiu Zmluvy o\ndielo, konkrétne podtypu zmluvy o zhotovení veci na zákazku (ďalej aj „zmluva“). Predmetom zmluvy\nbolo dodanie a kompletná montáž posuvnej brány, bránky, dvojkrídlovej brány a troch plotových dielcov.\nZmluvu o dielo strany podpísali dňa 30. novembra 2016 a žalobca sa v zmluve zaviazal žalovanému\nzaplatiť sumu 4.628,94 eur, keď v deň podpisu zmluvy prišlo i k odovzdaniu diela. Podľa preberacieho\nprotokolu dielo obsahovalo odstrániteľné vady, a to konkrétne mierne poškodenie laku a škrabance, za\nktoré vady zodpovedá žalovaný ako zhotoviteľ, išlo o vady diela v čase prevzatia. Odvolací súd v súlade\nso závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o reklamáciu, ale išlo len o\npreberanie a obhliadku diela, aby sa zistilo, či v čase odovzdania diela existuje vada, keď pri obhliadke\nboli zistené vyššie uvedené vady. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uvedené nedostatky\nodstránil, a to formou pozinkovania, a preto podľa názoru odvolacieho súdu dielo po odovzdaní a\nodstránení vád, nevykazovalo vady.\n2.2.1. Pokiaľ išlo o ďalšie vady podľa odvolacieho súdu tie sa vyskytli v priebehu záručnej doby, a zo\nstrany žalobcu prišlo k reklamácii listom zo 7. novembra 2017, ktoré videl v tom, že dielo ďalej koroduje\na uniká z neho hrdzavý výtok a na diele sa vyskytujú vady montáže a jeho prevedenia. Odvolací súd mal\nza to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom konaní išlo o vady odstrániteľné, keď\nžalovaný pri vybavovaní reklamácie dal vyhotoviť Odborný znalecký posudok č. 027/2017, z ktorého je\nzrejmé, že žalobcom vytýkané vady sú odstrániteľné. V odbornom posudku bolo konštatované, že na\ndanom diele sú vady zvarových spojov a povrchovej úpravy, ktoré majú za následok zatekanie do vnútra\ntenkostenných profilov konštrukcie. Vytekanie spôsobuje estetický defekt, ktorý nebráni užívaniu diela,\nide o odstrániteľnú vadu, teda je možné uvedené dielo opraviť. Odvolací súd ďalej zastával názor, že\nnie je možné považovať hrdzavenie, ani za opätovne vyskytujúcu sa vadu, čo by mohlo byť dôvodom\nna priznanie nároku ako pri neodstrániteľných vadách. Aj keby súd uznal, že ku korodovaniu prišlo už\n\npri odovzdaní diela tak, aby mohlo ísť o neodstrániteľnú vadu, musela by byť uvedená vada minimálne\ndvakrát opravovaná, čo v danom prípade nenastalo, nakoľko bola opravovaná iba raz.\n2.3. Odvolací súd konštatoval, pokiaľ išlo o vady montáže a prevedenia, že pri obhliadke bolo zistené,\nže na diele je poškodenie horného závesu pevnej časti dvojkrídlovej brány, avšak nebolo preukázané,\nako k vzniku predmetnej vady prišlo. Ak bol problém so zatváraním a otváraním brány tak, ako bolo\nuvedené v odbornom posudku, nedá sa s určitosťou určiť, že uvedená vada mala byť spôsobená\npochybením žalovaného ako zhotoviteľa a jeho porušení povinností pri zhotovení diela. V posudku\nbolo konštatované, že žalovaný dielo vykonal spôsobom, ktorý zaručuje celkovú stabilitu zmontovanej\nkonštrukcie, spôsob zvárania jednotlivých dielcov konštrukcie a osadenie do muriva plotu. Odvolací súd\nmal z vykonaného dokazovania iba za to, že na diele je vada, korodovanie a hrdzavý výtok, za ktorú\nzodpovedá žalovaný. Uvedená vada je odstrániteľná, a preto podľa ustanovenia § 648 ods. 1 OZ má\nžalobca nárok na bezplatné odstránenie vady a nie na odstúpenie od zmluvy.\n2.4. V súvislosti s listom z 27. novembra 2017, ktorý žalobca označoval za tretiu reklamáciu, odvolací súd\nzastával názor, že nejde o ďalšiu reklamáciu. Už z označenia listu je zrejmé, že žalobca uvedeným listom\nlen odpovedal na vyjadrenie žalovaného k uplatneniu reklamácie. V tejto písomnosti nebola uvedená\nžiadna ďalšia vada, ani nie je z nej zrejmá ďalšia vada. V tomto liste žalobca namietal protikoróznu\núpravu a v predchádzajúcej reklamácii namietal korodovanie diela. Odvolací súd mal za to, že použitie\niných výrazových prostriedkov nemení nič na namietaných vadách, stále ide o problém s korodovaním\ndiela.\n2.5. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že neobstojí názor žalobcu, že mal podľa ustanovenia § 18\nods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. právo na odstúpenie od zmluvy, ak nie je reklamácia vybavená v\nzákonom stanovenej maximálnej 30-dňovej lehote. Ustálená rozhodovacia prax vychádza z názoru,\nže márne uplynutie 30-dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie podľa § 18 ods. 4 zákona\nč. 250/2007 Z. z. nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za\ntakúto vadu má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existuje (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 3Cdo/220/2017 z 11. októbra 2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky ako judikát R 28/2019, keď predmetné závery je možné aplikovať aj na\nprejednávanú vec). Odvolací súd súhlasil s názorom žalobcu, že žalovaný nestihol vybaviť reklamáciu\nv zákonom stanovenej lehote. Aj keď bolo potrebné vyhotoviť odborný posudok na zhodnotenie stavu\nvád na diele, bolo potrebné vybaviť reklamáciu do 30 dní. Z obsahu spisu nie je zrejmé, prečo žalovaný\nobjednal vyhotovenie odborného posudku až dňa 4. decembra 2017 a odvolací súd zastáva názor, že\nžalovaný mal možnosť tak spraviť skôr, a bolo jeho zodpovednosťou zabezpečiť si všetky podklady na\nvybavenie reklamácie tak, aby bolo možné reklamáciu vybaviť v lehote 30 dní. Napriek uvedenému\nvzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax samotné zmeškanie lehoty na vybavenie reklamácie samo\nosebe bez ďalšieho nezakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy tak, ako spravil žalobca, keď na\nzhotovenom diele musia skutočne existovať reklamačné vady, ktoré umožňujú odstúpenie od zmluvy\na tieto zo strany žalobcu preukázané neboli. Samotné pochybenie žalovaného v tom, že nevybavil\nreklamáciu včas, nemôže založiť predpoklad, že na diele existujú reklamované vady a možnosť odstúpiť\nod zmluvy.\n2.6. Podľa odvolacieho súdu žalobca v konaní existenciu vád diela síce tvrdil, avšak nenavrhol vykonanie\nžiadnych dôkazov na ich preukázanie, pričom odkazoval iba na ním koncipované listy, ktorými uplatnil\nreklamáciu. Odvolací súd dodal, že súd prvej inštancie nebol povinný na preukázanie existencie\nreklamačných vád obstarávať a vykonávať dôkazy z vlastného podnetu podľa § 295 CSP, ktorý je\npotrebné vykladať eurokonformne v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a súvisiacou judikatúrou\nSúdneho dvora Európskej únie. Ten vo veciach C-137/08 VB Pénzügyi Lízing Zrt., C-618/10 Banco\nEspaňol de Crédito alebo C-472/11 Banif Plus Bank Zrt. konštatoval, že vnútroštátny súd musí ex offo\nnariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá bola\nuzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice a v prípade, že to tak\nje, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť\nsúdu v spotrebiteľskom spore vykonávať dôkazy ex offo nie je neobmedzená, ale má byť zameraná na\nidentifikáciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Nie je teda úlohou súdu\nvykonávať dokazovanie o každej spotrebiteľom tvrdenej (alebo dokonca ani nevyslovenej) skutočnosti.\n\n2.7. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť naviac, že aj v prípade, že by predmetné odstúpenie bolo\nplatné, nebolo by možné žalobe vyhovieť, keďže v danom prípade ide o synalagmatický vzťah. Súčasná\nsúdna prax sa pomerne jednotne prikláňa k záveru, že pri synalagmatických záväzkoch je žalobca ako\ndominus litis povinný vo svojom návrhu vymedziť vzájomnú podmienenosť plnení účastníkov konania,\npokiaľ už sám svoju povinnosť nesplnil. K takýmto situáciám dochádza najčastejšie pri žalobách o\nvrátenie vzájomných plnení z neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa § 457 OZ. Petit žaloby musí byť\nzrozumiteľne formulovaný napríklad v tom zmysle, že žalovaný je povinný oproti splneniu povinnosti\nžalobcu. V opačnom prípade nemôže súd žalobe vyhovieť a musí ju aj bez námietky žalovaného\nzamietnuť.\n2.8. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy závery, ku ktorým dospela\nSlovenská obchodná inšpekcia - stanovisko Slovenskej obchodnej inšpekcie z 11. februára 2019, č.\n199/2/2018 P - 260/2018 ohľadom porušenia právnych predpisov týkajúcich sa reklamácie, odvolací súd\npoukázal na to, že skutočnosť, že Slovenská obchodná inšpekcia konštatovala, že žalovaný nepreukázal\nvybavenie reklamácie relevantným spôsobom, nie je v zásade podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.\nJe v kompetencii a právomoci súdu skúmať, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a v tomto prípade\nnie je žiadnym rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie viazaný v zmysle § 193, § 194 CSP.\n2.9. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky žalobcu o neprípustnosti odborného posudku.\nUstanovenie § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z. z vymedzuje osoby, ktoré sú oprávnené poskytnúť\nodborné posúdenie. Nie je zrejmé, z čoho vychádzal žalobca, že žalovaný je oprávnenou osobou na\nvypracovanie odborného posudku. Na žalovaného by sa vzťahovalo, ibaže ide o určenú osobu, teda\no osobu, ktorá je určená výrobcom na odstraňovanie reklamovaných vád. Aj v prípade, že by bol\nžalovaný určenou osobou, zo zákonného znenia nevyplýva, že by nemal možnosť sám si zvoliť, na\nakú osobu sa obráti so žiadosťou o vypracovanie odborného posúdenia. Podľa odvolacieho súdu\nje vhodnejšie obrátiť sa na tretiu osobu, ako by si mal vypracovať sám odborné posúdenie, odborný\nposudok považoval za prípustný dôkaz, ktorý bol potrebný na objasnenie charakteru vád a práve naopak,\nv prípade vypracovania odborného posudku žalovaným by mohlo prísť k namietaniu zaujatosti takéhoto\nposudku.\n2.10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 420 písm. f)\nCSP, ktorým napadol rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu.\n3.1. Žalobca namietal, že odvolací súd síce dokazovanie zopakoval, avšak z napadnutého rozhodnutia\nnevyplýva, že odvolací súd dokazovanie skutočne dopĺňal, a o čo konkrétne. Pokiaľ sa však dokazovanie\nmalo dopĺňať, je nezrozumiteľným, prečo sa nevykonal napr. dôkaz opomenutý súdom prvej inštancie,\ntýkajúci sa komunikácie strán prostredníctvom aplikácie WhatsApp (z ktorej vyplýva dohoda strán na\ntom, že žalovaný vráti žalobcovi plnú cenu diela), hoci žalobca túto skutočnosť v odvolaní namietal.\nOdvolací súd jasne neuvádza ani procesný dôvod, pre ktorý dokazovanie doplnil, teda, či: (1.)\ndokazovanie doplnil preto, že ide o dôkazy (aké konkrétne?) navrhnuté stranou v prvoinštančnom\nkonaní, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, (2.) dokazovanie doplnil o novoty, alebo (3.) dokazovanie\ndoplnil za účelom preskúmania procesných podmienok konania. Tento dôvod si možno odvodiť iba\nnepriamo, z odkazu na ustanovenie § 384 ods. 2 CSP v ods. 6. odôvodnenia (t. j. že odvolací súd\nzamýšľal dopĺňať dokazovanie vykonaním ďalších, bližšie nešpecifikovaných dôkazov, ktoré navrhla\nneurčená strana sporu, a ktoré neboli vykonané súdom prvej inštancie).\n3.2. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani to, že odvolací súd by zopakoval dokazovanie alebo\ndoplnil ho v rozsahu výpovede svedka z 22. septembra 2021, znalca Ing. Milana Aujeského, čo žalobca\nnamieta ako dovolaciu vadu, ktorou došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko\nvýpoveď tohto svedka bola zásadná pre meritórne rozhodnutie a v mnohom vysvetľovala význam a\nzávery Odborného posudku č. 027/2017, ako i vady a nedorobky diela, resp. nesprávnosť postupu\nžalovaného nielen pri vyhotovovaní diela, ale i riešení reklamácií.\n3.3. Súdu prvej inštancie bola spolu s podaním žalobcu z 9. decembra 2019 predložená i ďalšia\nfotodokumentácia, nad rámec fotodokumentácie tvoriacej prílohu reklamácie žalobcu zo 7. novembra\n\n2017, preukazujúca stav diela (časť jeho vád), pričom žalobca nemá vedomosť o tom, že o uvedenú\nfotodokumentáciu (zo 7. novembra 2017 alebo z 9. decembra 2019) by odvolací súd dokazovanie doplnil,\nalebo že by dokazovanie v tomto rozsahu zopakoval, čo namieta.\n3.4. Záver odvolacieho súdu potom, ako dokazovanie neúplne - nedostatočne zopakoval a údajne\nho i doplnil o vykonanie neurčitých (neoznačených) neuvedených dôkazov, že odvolaním napadnutý\nprvoinštančný rozsudok treba vo výroku ako vecne správny potvrdiť, hoci čiastočne aj z iných dôvodov,\nžalobca považuje za nepreskúmateľný, ak je nezrozumiteľné to, o aké dôkazy bolo odvolacím súdom\ndokazovanie doplnené. Zároveň je nepreskúmateľné to, že odvolací súd nezopakoval dokazovanie\nv celom rozsahu, keď napr. úplne (ako celok) odignoroval pri svojom rozhodovaní výpoveď svedka\nz 9. decembra 2019, hoci je pre meritórne rozhodnutie významná a nezopakoval ani dokazovanie\nfotodokumentáciou nachádzajúcou sa v spise. V dôsledku uvedených vád, tak došlo zo strany\nodvolacieho súdu k závažnému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.\n3.5. Odvolací súd v ods. 7. odôvodnenia uvádza, že ak ide o zodpovednosť za vady, táto bola upravená\nv Čl. VI Zmluvy o dielo, čo však nie je celkom pravdou. Žalobca totiž od počiatku súdneho konania\npoukazuje i na to, že zodpovednosť za vady je upravená aj v poslednej vete čl. III ods. 1. Zmluvy o\ndielo spôsobom, ktorým v spojení s jej čl. VI ods. 1., ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej\nzmluve podľa § 53 ods. 4 písm. d) OZ, ktorá je podľa jeho ods. 5 neplatnou, pretože v neprospech\nspotrebiteľa vedie k tomu, že spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv zo zodpovednosti dodávateľa\nza vady diela. Neprijateľná podmienka in concreto spočíva v tom, že táto podľa Čl. III ods. 1 a Čl.\nVI ods. 1 (spotrebiteľskej) Zmluvy o dielo na ujmu žalobcu vopred vylučuje zodpovednosť žalovaného\nako dodávateľa za: (•) konštrukčné vady použitých materiálov, ktoré nemohli byť viditeľné pri montáži\nvoľným okom (pozn.: žalovaný náterom konštrukcie takéto vady vedome za/u-kryl pred žalobcom), a\ntiež (•) konštrukčné vady materiálu existujúce ešte v čase jeho odovzdania žalobcovi ako spotrebiteľovi.\nTým sa contra legem i contra bona fide vopred vylučuje zodpovednosť žalovaného ako dodávateľa pri\nuplatnení jeho zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, a žalobca sa tak ako spotrebiteľ\nvopred, vo svoj neprospech a contra legem vzdáva svojich základných zákonných práv, hoci všetky\nmateriály potrebné na vykonanie diela si obstarával žalovaný sám (Čl. III ods. 4. Zmluvy o dielo), pričom\nnebol viazaný pokynmi žalobcu (Čl. III ods. 3. Zmluvy o dielo). Z tohto dôvodu uvedenú zodpovednosť\nžalovaného nemožno vylúčiť. Je nesporné, že práve žalovaný vyberal (obstarával) všetok materiál\nna zhotovenie diela a tento materiál i zváral, teda práve žalovaný reálne skonštruoval dielo, čím za\njeho konštrukčné vady musí jednoznačne zodpovedať práve on. Žalovaný preto konal nečestne, ak\nna vady zvarov žalobcu neupozornil, a nielenže ich zamaskoval náterom, ale vedomý si tejto vady, za\nktorú zodpovedá, svoju zodpovednosť neprijateľnou podmienkou v Zmluve o dielo na ujmu žalobcu ako\nspotrebiteľa vylúčil. Odvolací súd preto nemohol existenciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej\nzmluve, ktorou je Zmluva o dielo, prehliadnuť a odignorovať, obzvlášť, ak na uvedené žalobca\nako spotrebiteľ výslovne a opakovane poukazoval od počiatku a domáhal sa min. odpovede súdu k\nuvedenému.\n3.6. Odvolací súd sa navyše v predposlednej vete ods. 12.2. odôvodnenia vyjadril tak, že povinnosťou\nsúdu v spotrebiteľskom spore je vykonávať dôkazy ex offo práve pri identifikácii neprijateľných zmluvných\npodmienok v spotrebiteľných zmluvách, kedy paradoxne poukazujúc na túto svoju esenciálnu zákonnú\npovinnosť, sa jej uplatnenia odvolací súd bez odôvodnenia jednoducho zriekol (porušenie zákazu\ndenegatio iustitiae). Treba zvýrazniť, že ak odvolací súd posudzoval práve otázky týkajúce sa aj vád\ndiela a zodpovednosti žalovaného za ne, nemohol prehliadnuť to, ako je uvedené vlastne dojednané,\na teda, nemohol prehliadnuť ani vytýkané neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve o dielo, ktorými\nsa žalobca ako spotrebiteľ vopred contra legem vzdáva svojich práv zo zodpovednosti žalovaného za\nvady a zhoršuje svoje postavenie pri uplatňovaní nárokov z vád zo zodpovednosti žalovaného. Závery\nodvolacieho súdu sú preto nielen nedostatočné a vnútorne nekonzistentné, ale zároveň si výslovne\nodporujú a ignorujú obsah súdneho spisu, ako i existenciu tak podstatnej skutočnosti, akou je i námietka\nžalobcu ohľadne existencie neprijateľných podmienok práve v súvislosti so zodpovednosťou žalovaného\nza vytýkané vady diela (t. j. bezprostredne sa týkajúcich spornej veci a žalovaného nároku).\n3.7. V danej súvislosti žalobca vytýka i to, že súdy nižších inštancií sa nikdy nezaujímali ani o\nokolnosti, za ktorých bola Zmluva o dielo uzatvorená, najmä žiadnym spôsobom sa (vo väzbe na\nzistenie a posúdenie neprijateľných podmienok a nekalých obchodných praktík) ani len nepozastavili\nnad okolnosťami zjavnými, a to, že: (•) Zmluva o dielo bola podpísaná dňa 30. novembra 2016, na\n\nmieste odovzdania a prevzatia diela, (•) táto Zmluva o dielo bola vypracovaná žalovaným a žalobcovi\nním bola predložená až v čase a na mieste odovzdania a prevzatia diela a (•) v deň podpisu Zmluvy, t. j.\ndňa 30. novembra 2016, bol podpísaný už aj Protokol o odovzdaní a prevzatí diela, taktiež vypracovaný\nžalovaným. Je teda zjavné, že žalovaný pri kontraktačnom procese od počiatku postupoval voči\nžalobcovi tak, aby zámerne vytvoril najmä časové obmedzenia (časovú núdzu) pri rozhodovaní sa\nžalobcu ako spotrebiteľa v súvislosti s podpisovaním dokumentov pripravených a predložených mu\nžalovaným prvýkrát na mieste samom Ak by sa súdy nižších inštancií uvedeným zaoberali tak, ako im\nto vyplýva z § 295 a § 298 CSP, museli by dôjsť k záveru, že Zmluva o dielo obsahuje neprijateľné\npodmienky, jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky a žalovaný uplatnil voči\nžalobcovi ako spotrebiteľovi nekalé obchodné praktiky, keď sa tento začal domáhať svojich nárokov z\nvád v súlade so zákonom.\n3.8. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí poukázal (ods. 7. odôvodnenia) na to, že v Zmluve o dielo\nbola dojednaná záručná doba 24 mesiacov, pri prehrdzavení materiálu je však táto 10 rokov. Ručne bolo\nv Zmluve o dielo dopísané, že v prípade prehrdzavenia po dobu 24 mesiacov je zhotoviteľ (žalovaný)\npovinný vrátiť plnú cenu diela (žalobcovi). Odvolací súd pritom iba čisto formalisticky (bezobsažne)\nuviedol, že podľa žalovaného dielo nevykazuje vadu prehrdzavenia. Odvolací súd ale neuviedol, či\ndielo takúto vadu skutočne nevykazuje, ani neurčil, čo sa za „prehrdzavenie“ má považovať, hoci\nmedzi stranami je o výklad tohto pojmu jednoznačne spor. Nepriamo sa z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia ale javí, že odvolací súd považuje za platné dojednanie zakladajúce žalobcovi nárok na\nvrátenie plnej ceny diela žalovaným, ak dielo do 24 mesiacov prehrdzavie (opak z ničoho nevyplýva).\nMin. skutočnosť, že dielo korózii nemalo podliehať preukazuje aj to, že žalovaný dňa 30. novembra\n2016 dielo odmontoval, aby podľa dojednaných podmienok zabezpečil pozinkovanie konštrukcie diela\na jej náter, čo preukazuje dojednanie strán podľa § 496 ods. 1 OZ o tom, že dielo má nadštandardne\nodolávať koróznym procesom. Jednoznačným úmyslom a vôľou pre doplnenie textu v Čl. VI ods. 3\nZmluvy o dielo bolo garantovať žalobcovi vymienené vlastnosti diela a umožniť mu ako spotrebiteľovi\ndomáhať sa v prípade, že dielo začne do 24 mesiacov podliehať vplyvom koróznych procesov - t.\nj. ak začne hrdzavieť alebo sa u neho prejavia znaky toho, že podlieha korózii - vrátenia mu plnej\nceny diela (4.628,94 eur) žalovaným. Avšak žalovaný, hoci s uvedeným súhlasil, neumožnil, aby takéto\nustanovenie do Zmluvy o dielo v Čl. VI ods. 3 vpísal žalobca, pričom žalovaný doň sám vpísal text,\nv ktorom použil slovo „prehrdzavenia“ namiesto „hrdzavenia“, čím vedome do daného textu vniesol\npochybnosti, aby ich následne mohol vykladať vo svoj prospech, t. j. na ujmu spotrebiteľa ako slabšej\nstrany, ktorého tak zámerne uviedol do omylu. Uvedené napokon žalovaný aj plnohodnotne využíva\nv dôsledku neprimeraného formalizmu súdov nižších inštancií, ako i preto, že tieto súdy sa nikdy\nnezaoberali skutočnou vôľou strán ohľadne ručne doplneného obsahu Čl. VI ods. 3 Zmluvy o dielo, nikdy\nju nevyložili a najmä preto, že postupovali nezákonne, keď na uvedené pochybné slovo neuplatnili výklad\npodľa § 35 ods. 2, § 54 ods. 1 posledná veta a ods. 2 OZ. V tejto súvislosti žalobca poukázal i na nálezy\nÚstavného súdu ČR z 19. júla 2022 sp. zn. I. ÚS 2337/2021, alebo z 10. júla 2008 sp. zn. I. ÚS 436/2005.\n3.9. Odvolací súd napriek tomu, že neúplne zopakoval a údajne i doplnil dôkazy na odvolacom\npojednávaní, vôbec sa nevenoval tomu, či žalobca má / môže mať nárok voči žalovanému podľa\nplatného, rukou dopísaného dojednania v čl. VI ods. 3 zmluvy, ak súdu bolo min. fotodokumentáciou (zo\n7. novembra 2017 i z 9. decembra 2019) a tiež inak plnohodnotne preukázané, že dielo v rozpore s § 496\nods. 1 OZ podlieha vplyvom koróznych procesov, teda hrdzavie; čo zakladá podľa Čl. VI ods. 3 Zmluvy\no dielo aj nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny 4.628,94 eur. Podľa žalobcu odvolací\nsúd mal poskytnúť vzhľadom na vyššie uvedené i výklad rukou do Čl. VI ods. 3 Zmluvy o dielo platne\ndopísaného textu a najmä ustáliť / určiť to, čo možno považovať za „prehrdzavenie“ tak, aby jeho výklad\nzakladal logické a rozumné dôsledky, plne súladné so zákonom určenými výkladovými pravidlami podľa\n§ 35 ods. 2, poslednej vety § 54 ods. 1 a § 54 ods. 2 OZ, ak je zjavné, že dielo malo podľa § 496 ods.\n1 OZ nadštandardne odolávať všetkým vonkajším vplyvom koróznych procesov, nemalo byť netesné\na žalobca si dodržanie takéhoto záväzku žalovaného výslovne vymienil garanciou žalovaného vrátiť\nmu plnú cenu diela v prípade, že toto bude vonkajším koróznym procesom podliehať, s čím žalovaný\nsúhlasil.\n3.10. Žalobca ako ďalšiu vadu podľa § 420 písm. f) CSP tiež namieta zásadné nedostatky, a sčasti\naj absenciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, jeho nepredvídateľnosť a arbitrárnosť, dosahujúcu\naž neprípustnú mieru svojvoľnosti. V ods. 7. odôvodnenia sa odvolací súd pokúša zhrnúť stav, aký po\nneúplnom zopakovaní a údajnom doplnení dokazovania zistil. Je však nutné uviesť, že v rámci toho\n\nodvolací súd vôbec neberie ohľad na výpoveď svedka, Ing. Milana Aujeského, z 22. septembra 2021,\nktorý vypracoval Odborný posudok č. 027/2017, pričom v napadnutom rozhodnutí chýba akékoľvek\nodôvodnenie toho, prečo na jeho výpoveď odvolací súd neprihliadal, nezopakoval ju a taktiež pri\nzáveroch uvedených odvolacím súdom niet absolútne žiadneho odkazu, zmienky, resp. čo i len takej\núvahy odvolacieho súdu, ktoré by mali väzbu na výpoveď tohto svedka a skutočnosti z nej zistené.\nOdvolací súd dokonca kreuje i také závery, ktoré jednoducho nie sú pravdivé, pretože boli vyvrátené\npráve výpoveďou tohto svedka.\n3.11. Žalobca musí uviesť, že ako vadu napadnutého rozhodnutia vníma, že odvolací súd vôbec\nnevzal do úvahy to, že žalobca opakovane poukazoval i na potrebu uplatnenia § 469 OZ, z ktorého\nmal súd vychádzať pri ustálení vlastností, účelu a akosti diela. Žalobca na potrebu uplatnenia tohto\nustanovenia poukazoval i na odvolacom pojednávaní. Napriek uvedenému nikde v tele odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia niet zmienky, ba ani len odkazu, na ustanovenie § 496 OZ. Treba ale\nuviesť, že sporové strany sa dohodli, že dielo bude mať v zhode s § 496 ods. 1 OZ vlastnosti, vďaka\nktorým bude nadštandardne odolávať vplyvom koróznych procesov, pretože dielo malo byť protikorózne\nošetrené pozinkovaním a následne i náterom. Akosťou diela sa však odvolací súd vôbec nezaoberal, ani\nnevysvetlil prečo. Avšak z výpovede svedka dňa 22. septembra 2021 (ktorú odvolací súd contra legem\nodignoroval) vyplýva, že žalovaný v skutočnosti plnil žalobcovi v najnižšej možnej akosti, keď zo štyroch\nmožných tried plnenie žalovaného spadá do poslednej kategórie EXC1, t. j. najnižšej triedy vyhotovenia,\nkde podľa presnosti vyhotovenia ide o najjednoduchší výrobok, na ktorý sa nekladú žiadne požiadavky\nohľadne jeho presnosti na mm.\n3.12. Odvolací súd v ods. 11.1. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že v priebehu záručnej\ndoby sa vyskytli vady, ktoré žalobca ako spotrebiteľ reklamoval listom zo 7. novembra 2017. Odvolací\nsúd preto považoval za potrebné posúdiť, či v zmysle § 648 OZ ide o vady odstrániteľné alebo\nneodstrániteľné. Takéto posúdenie odvolacieho súdu však nemôže byť správne, ak odvolací súd z\nneznámeho dôvodu: a) vôbec neprihliadol na výpoveď svedka z 22. septembra 2021, ktorý za VÚZ spísal\nOdborný posudok č. 027/2017, b) vôbec sa nezaoberal uplatnením § 469 OZ k posudzovanej veci, c)\nabsolútne sa nezaoberal ručne doplneným a platným dojednaním podľa Čl. VI ods. 3. Zmluvy o dielo.\nPokiaľ odvolací súd vôbec nezohľadnil vyššie uvedené, nemohol odpovedať ani na otázku, ktorú sám\noznačil ako podstatnú pre jeho rozhodnutie, a keď na ňu i tak odpovedal, jeho závery sú nepresvedčivé,\nnepreskúmateľné a chybné.\n3.13. Žalobca nemôže súhlasiť s odvolacím súdom neúplne a chybne určeným záverom o tom, že „dielo\nmalo vady odstrániteľné“ už i vzhľadom na vyššie uvedené. Pre zopakovanie, ak dielo malo byť plne\nrezistentné voči vplyvom koróznych procesov, keďže za týmto účelom bolo / malo byť pozinkované\na ošetrené i náterom, pričom žalobca mal ex conctractu platne dojednané oprávnenie požadovať od\nžalovaného aj vrátenie plnej ceny diela práve z dôvodu, ak táto vlastnosť diela nebola zabezpečená a\nuvedené sa prejavilo počas 24 mesiacov, potom treba uviesť, že sa jednalo o takú vlastnosť diela, ktorá\nbola min. pre žalobcu veľmi podstatná, kedy nesplnenie uvedeného je plne na ťarchu žalovaného.\n3.14. Okrem toho treba odvolaciemu súdu vytknúť i to, že všeobecné oprávnenie akejkoľvek osoby\nv postavení objednávateľa na „zrušenie zmluvy“ podľa § 648 ods. 2 OZ (lex generalis) dal nesprávne\ndo konfliktu s osobitným / špeciálnym oprávnením výlučne spotrebiteľa (viď § 2 písm. a) zák. č.\n250/2007 Z. z.) na „odstúpenie od zmluvy“ podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. (lex specialis),\nkeď pred špeciálnym a neskorším ustanovením zákona uprednostnil všeobecné a staršie ustanovenia\nvšeobecného predpisu občianskeho práva. Odvolací súd tým zjavne nevzal do úvahy osobitné\npostavenie žalobcu ako spotrebiteľa vystupujúceho na strane objednávateľa, hoci mal za preukázané,\nže postavenie spotrebiteľa mu prináleží (pozn.: nie každý objednávateľ je i spotrebiteľom). Odvolací súd\ntým však súčasne nesprávne uplatnil i princípy „lex specialis derogat legi generali“ (špeciálna úprava\n§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. má prednosť pred všeobecnou úpravou § 648 ods. 2 OZ) a\n„lex posterior derogat legi priori“ (neskorší / novší zákon č. 250/2007 Z. z. má prednosť pred úpravou\nskoršieho / staršieho Občianskeho zákonníka). Podľa názoru žalobcu, špeciálne oprávnenie spotrebiteľa\nna odstúpenie od zmluvy podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nemožno podmieňovať splnením\niných podmienok, viažucich sa na vznik iného oprávnenia inej osoby, ktorá nemusí vystupovať ani len\nv postavení spotrebiteľa, spočívajúceho v inom jej práve „zmluvu zrušiť“.\n\n3.15. Odvolací súd v ods. 11.2. odôvodnenia uvádza, že list žalobcu z 27. novembra 2017, ktorý\nžalobca označuje ako ďalšiu reklamáciu, nepovažuje za ďalšiu reklamáciu, poukazujúc na formálne\noznačenie listu, podľa ktorého žalobca ním iba odpovedá na vyjadrenie žalovaného. Žalobca však\nmá za to, že odvolací súd mal povinnosť list žalobcu z 27. novembra 2017 posudzovať podľa jeho\nobsahu, pričom to, ako je právny úkon formálne označený je bez právneho významu. Z časti „Ad.3)“\nvyplýva, že žalobca expressis verbis uviedol, cit.: „uplatňujem v záručnej dobe i reklamáciu na vady\n„protikorózneho ošetrenia“ diela“. Už len z toho je zjavné, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nároky\nzo zodpovednosti žalovaného z vád (t. j. došlo k reklamácii podľa § 2 písm. l) zák. č. 250/2007 Z. z.),\navšak nie diela ako takého, ale vád žalovaným vykonanej protikoróznej ochrany / ošetrenia po prevzatí\ndiela, ku ktorej aj podľa výpovede žalovaného zo 4. decembra 2019 došlo tak, že „najprv sa odmontovala\nželezná konštrukcia brány, došlo k jej očisteniu a opieskovaniu, a následne k povrchovému (žiarovému)\npozinkovaniu železnej konštrukcie brány z jej vonkajšej strany, na ktorú sa tryskou naniesol zinok“. Podľa\nnázoru žalobcu na jednej strane (•) dodanie, montáž a vykonanie posuvnej brány, bránky dvojkrídlovej\nbrány a troch plotových dielov je iným plnením, ako na druhej strane (•) „vykonanie pozinkovania a\nnásledného náteru“ na železnej konštrukcii už dodaného diela. Na uvedenom nič nemení to, že takéto\nrozdielne vady, resp. vady rozdielnych plnení, sa môžu prejavovať podobným, či rovnakým spôsobom.\nNemôže byť na ujmu žalobcu to, ak ako spotrebiteľ z opatrnosti uplatní reklamáciu aj voči plneniu, ktorým\nje poskytnutie protikoróznej ochrany, ak by mohlo byť neisté, či ide o súčasť plnenia Zmluvy o dielo alebo\no samostatné zmluvné plnenie, ak je takáto neistota spôsobená práve žalovaným, ktorý Zmluvu o dielo\nspísal a pripravil spôsobom, ktorým do vzťahu strán zaviedol množstvo rozporov. Reklamácia žalobcu z\n27. novembra 2017 sa preto týkala vád takého iného plnenia žalovaného, ktoré je síce súčasťou Zmluvy\no dielo, avšak už vo svojej podstate je odlišným od vád reklamovaných listom žalobcu zo 7. novembra\n2017.\n3.16. Žalobca považuje za vadný (nesprávny) aj záver odvolacieho súdu o tom, že ako spotrebiteľ\nnemal právo od Zmluvy o dielo odstúpiť podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., hoci 30-dňová\nlehota na vybavenie reklamácie uplynula márne. Aj keď žalobca súhlasí s tým, že uplatniť právo odstúpiť\nod zmluvy podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. možno, len ak reklamovaná vada skutočne\n(objektívne) existuje, žalobca má za to, že v ods. 11.1. napadnutého rozhodnutia odvolací súd existenciu\nreklamovanej vady potvrdil. Odvolací súd sa pritom v rámci odôvodnenia opakovane odvoláva na\nOdborný posudok č. 027/2017, žalobca preto považuje za žiaduce, aby práve v súvislosti naň bolo\nskúmané to, či dielo bolo bezvadné, a či za reklamované vady ne/zodpovedal žalovaný a prečo.\n3.17. Záver odvolacieho súdu v ods. 12.2. odôvodnenia o tom, že žalobca v konaní nenavrhol vykonanie\nžiadnych dôkazov na preukázanie ním tvrdených vád, nie je pravdou, pretože žalobca súdu predložil\nznačne rozsiahlu fotodokumentáciu, zabezpečil vypočutie svedka, ktorý vyhotovil Odborný posudok č.\n027/2017, jeho výsledky výpoveďou skorigoval a tiež zrelativizoval, pričom jeho výsluch odvolací súd\nodignoroval rovnako, ako komunikáciu strán cez aplikáciu WhatsApp, ktorú žalobca súdu tiež predložil\n(z ktorej vyplýva i dohoda, že žalovaný vráti žalobcovi celú cenu diela) a pod. Uvedené však bolo márne,\nak súd porušuje princíp denegatio iustitiae a takéto dôkazy na ujmu žalobcu ako spotrebiteľa nevykoná,\nresp. prehliada, a to systematicky vždy vtedy, ak by to mohlo byť na prospech žalobcu ako spotrebiteľa.\nTakýto svoj postup / postoj ale odvolací súd vôbec v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetľuje,\nna ujmu veci ako takej i na ujmu žalobcu.\n3.18. Nečakanými, prekvapivými sú závery odvolacieho súdu zachytené v ods. 14. jeho odôvodnenia,\npodľa ktorých aj keby odstúpenie žalobcu od Zmluvy o dielo bolo platné, súd by jeho žalobe aj tak\nnevyhovel. Odvolací súd uviedol, že „súčasná prax sa pomerne jednotne prikláňa“ k záveru, že v\nsynalagmatických záväzkoch je žalobca povinný v žalobe vymedziť vzájomnú podmienenosť plnení\núčastníkov konania, ak už sám svoju povinnosť nesplnil. Odvolaciemu súdu však žalobca vytýka, že\nsám v odôvodnení pripustil, že v danej otázke nejde o jednotnú súdnu prax, pretože ide iba „o pomerne\njednotný príklon“ súdov. Použitím slova „pomerne“ (viď jeho význam v zmysle § 2 ods. 2 a 3 zákona č.\n270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v z. n. p.) totiž odvolací súd v tomto smere zjavne\npripustil určitú relativitu, teda nie jednoznačnú jednotu. Inými slovami, takáto súdna prax je nejednotná.\nAk odvolací súd má za to, že ide o určitú „súdnu prax“, argumentoval v tomto smere iba dvomi\nrozhodnutiami; rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/115/2008 a uznesením Ústavného súdu\nSR sp. zn. I. ÚS 119/2014. Avšak podstatným v súvislosti s nimi je to, že na rozdiel od prejednávanej\nveci, vo veciach pod sp. zn. 3Cdo/115/2008, ani sp. zn. I. ÚS 119/2014 žiadnej strane sporu nepatrilo\npostavenie spotrebiteľa. Znamená to, že sa nejednalo o konanie so slabšou stranou sporu, čo zásadným\n\nspôsobom spochybňuje nekritické a nepriliehavé uplatnenie ich záverov aj na prejednávanú vec. Ak v\nuvedených iných konaniach sa nejednalo o spor so slabšou stranou, nakoľko žiaden účastník nebol\nv postavení spotrebiteľa, pričom ani skutkovo-právny stav nemožno stotožniť so skutkovo-právnym\nstavom veci prejednávanej odvolacím súdom, potom nekritická aplikácia takýchto záverov je contra\nlegem a nerešpektuje ani princíp ochrany spotrebiteľa (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6Cdo/1/2012, 6MCdo/9/2012, 2MCdo/1/2012 a i.).\n3.19. Tvrdenie odvolacieho súdu, že žalobca bol pre svoj úspech v konaní (pozn.: ktorý by ale i\ntak podľa odvolacieho súdu nedosiahol, lebo jeho odstúpenie od Zmluvy o dielo nevyvolalo právne\núčinky) povinný žalovať žalovaného i o prevzatie diela, tak neprilieha k realite a odporuje princípom\nochrany spotrebiteľa. Na žalovaného ako povinného je totiž dlhodobo vedená peňažná exekúcia na\nOkresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 28Ek/2116/2021, vykonávaná u súdneho exekútora JUDr.\nOľgy Rehákovej, v prospech oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, čo\nznamená, že žalovaný nie je schopný plniť svoje záväzky. Pokiaľ by tak žalobca vrátil, alebo musel vrátiť\nžalovanému vadné dielo, toto by bolo speňažené súdnym exekútorom za účelom uspokojenia iného\nveriteľa, pričom voči žalovanému platia účinky inhibitória, teda zákazu nakladania s jeho majetkom,\npodliehajúcim exekúcii.\n3.20. Mimochodom (obiter dictum) žalobca nesúhlasí ani s tým, že ak aj podľa odvolacieho súdu bola\nžaloba žalobcu vadná (hoci podľa súdu prvej inštancie žiadnou vadou netrpela), tento nemal vzhľadom\nna § 160 CSP poučovaciu povinnosť voči nemu a nemusel postupovať podľa § 129 ods. 1 a nasl.\nCSP. Podľa žalobcu, ak bola jeho žaloba neúplná, bolo zákonnou povinnosťou odvolacieho súdu vyzvať\nžalobcu na doplnenie alebo opravu neúplnej žaloby, a to podľa § 129 CSP (nie § 160 CSP), čo žiaden súd\nnikdy nespravil. Argumentácia odvolacieho súdu tým, že odstraňovanie vád podania vo veci samej podľa\n§ 129 CSP (in concreto odvolacím súdom tvrdenej neúplnosti) je realizáciou všeobecnej poučovacej\npovinnosti podľa § 160 CSP je nesprávna a predstavuje absolútne nepochopenie (osobitnej) povinnosti\nuloženej súdu v § 129 CSP.\n3.21. Pokiaľ ide o samotnú výzvu súdu, a to, že strany sa v zmysle ods. 9.1. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia nevyjadrili k použitiu § 457 OZ treba uviesť, že strany sa k uvedenému nevedeli vyjadriť,\nnakoľko odvolací súd nijako nenaznačil a ani neuviedol, akým spôsobom ho zamýšľa uplatniť, resp. s\nakým cieľom, a teda nebolo sa k čomu vyjadriť, ak strany nevedeli, prečo sa k uvedenej výzve majú\nvyjadriť a s akým konkrétnym cieľom (ako?) ho odvolací súd uplatniť chce.\n3.22. Žalobca má napokon za to, že odvolací súd nerešpektoval ani ustálenú rozhodovaciu prax\nnajvyšších autorít, týkajúcu sa aplikácie princípov ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu najmä z uznesení\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, 6MCdo/9/2012, 2MCdo/1/2012, podľa ktorých: a) novšiemu\nprincípu ochrany spotrebiteľa ustupuje starší princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým),\nb) novšiemu princípu ochrany spotrebiteľa ustupuje starší princíp „ignorantia iuris no excusat“ (neznalosť\nzákona neospravedlňuje).\n3.23. Dovolateľ navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu a vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému,\npričom si uplatnil nárok na náhradu trov celého konania.\n4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím\nokresného a krajského súdu a nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, ktorou sa závery súdov snaží\nspochybniť. Navrhol, aby najvyšší súd zamietol dovolanie žalobcu ako nedôvodné a zaviazal žalobcu\nna náhradu trov dovolacieho konania, ktoré žalovanému vznikli, a to v rozsahu 100 %.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné zamietnuť.\n6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\n\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n7. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani\nsamotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za\nktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m.\nnapr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. V danom prípade žalobca vyvodil prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného\nustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z\nústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide\nnapr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia,\nna zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného\npostupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae\n(odmietnutie spravodlivosti).\n9.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Žalobca v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietal nesprávny\nprocesný postup odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie), nedostatky v procese dokazovania a\nzistenia skutkového stavu, aj právneho posúdenia veci odvolacím súdom, arbitrárnosť a prekvapivosť\nrozsudku odvolacieho súdu, nedostatok jeho riadneho a presvedčivého odôvodnenia.\n\n12. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že procesný postup odvolacieho súdu hodnotiac\nho v celkovom kontexte vrátane procesu dokazovania, sa nevymykal zo zákonného rámca CSP\na bol vedený spôsobom, ktorým odvolací súd neznemožnil žalobcovi realizovať jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n13. Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávny procesný postup odvolacieho súdu v procese dokazovania a\nnedostatočne zistený skutkový stav, dovolací súd najskôr k dokazovaniu na odvolacom súde\npovažuje za potrebné uviesť, že ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje\ndôležitý verejný záujem, odvolací súd na prejednanie odvolania vždy nariadi pojednávanie (§ 385 ods.\n1 CSP). Odvolací súd sám zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu, ak má za to, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 384 ods. 1\nCSP). Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak\nich napriek návrhu strany nevykonal súd prvej inštancie (§ 384 ods. 2 CSP) a tiež za podmienok podľa\n§ 366 CSP (§ 384 ods. 3 CSP). O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie,\nrozhoduje odvolací súd.\n13.1. Viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),\nsa vzťahuje na skutkové zistenia uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací\nsúd ich môže zmeniť alebo doplniť, prípadne inak modifikovať iba po vykonaní, t. j. po opakovaní\nalebo doplnení dokazovania. Opakovaním dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie sa v zmysle\nustanovenia § 384 ods. 1 CSP rozumie opakovanie nie všetkých dôkazov, na ktorých je rozhodnutie\nodvolacieho súdu založené, ale iba takých dôkazov, o výsledkoch správnosti ktorých má odvolací súd\npochybnosti, ide tak o zopakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1 CSP in fine).\n13.2. V prejednávanej veci dovolací súd predovšetkým akcentuje, že odvolací súd na prejednanie\nodvolania žalobcu nariadil pojednávanie (27. apríla 2023), na ktorom v zmysle § 385 ods. l CSP\nzopakoval a doplnil dokazovanie podľa § 204 a § 384 ods. l a 2 CSP, a to listinnými dôkazmi, ktoré\npovažoval pre rozhodnutie vo veci za podstatné (bod 6. rozhodnutia krajského súdu). Zároveň na\nodvolacom pojednávaní (27. apríla 2023) odvolací súd vzhľadom na predmet konania upozornil strany v\nzmysle § 382 CSP na možnosť použitia okrem ustanovení § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., § 648\nObčianskeho zákonníka, aj ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade ide o\nsynalagmatický záväzok. Súčasne odvolací súd na tomto pojednávaní vyzval strany, aby sa k možnému\npoužitiu uvedených zákonných ustanovení vyjadrili. Odvolací súd týmto procesným postupom vytvoril\nstranám (aj žalobcovi) priestor, aby sa mohli ústne na pojednávaní k meritu veci vyjadriť, aby sa mohli\nvyjadriť k tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom, prípadne navrhnúť na ich vyvrátenie dôkazy,\na aby sa vyjadrili k možnému použitiu vyššie uvádzaných ustanovení a aj k právnym dôsledkom z nich\nvyplývajúcich.\n13.3. Nenáležité je potom tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd rozhodol vo veci na základe nesprávneho\nprocesného postupu v procese dokazovania a neúplných skutkových zistení, ktoré neboli predmetom\ndokazovania. Odvolací súd zopakujúc a doplniac dokazovanie podľa § 204 a § 384 ods. l a 2 CSP\nlistinami, v potrebnom rozsahu postupoval v súlade so zákonným procesným postupom, zásadou\nkontradiktórnosti konania s cieľom predísť tzv. prekvapivému súdnemu rozhodnutiu aj aplikáciou § 382\nCSP, ktorého účelom je práve predchádzanie vydávaniu prekvapivých rozhodnutí. Ak dovolateľ tvrdil, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu bolo pre neho prekvapivé, dovolací súd uvádza, že odvolací súd nezaložil\nv podstatnom svoje rozhodnutie na aplikácii ustanovenia právneho predpisu, ktoré v konaní pred súdom\nprvej inštancie nebolo použité; nezaložil svoje rozhodnutie ani na iných skutkových zisteniach, ktoré by\nnezistil prípadným dokazovaním, keď odvolací súd vec právne posúdil v zhode so záverom okresného\nsúdu, že právne účinky spojené s odstúpením od zmluvy podľa § 457 OZ nenastali, pretože neboli\nsplnené podmienky na platné odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo, preto je jeho žaloba o\nzaplatenie sumy 4.628,94 eur s príslušenstvom nedôvodná. Odvolací súd oproti rozsudku súdu prvej\ninštancie naviac dodal, že aj keby predmetné odstúpenie bolo platné, nebolo by možné žalobe vyhovieť,\nlebo ide o synalagmatický vzťah, kedy je žalobca ako dominus litis povinný vo svojom návrhu vymedziť\nvzájomnú podmienenosť plnení účastníkov konania, pokiaľ už sám svoju povinnosť nesplnil. K takýmto\nsituáciám dochádza najčastejšie pri žalobách o vrátenie vzájomných plnení z neplatnej alebo zrušenej\nzmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Petit žaloby musí byť zrozumiteľne formulovaný, napr. že\nžalovaný je povinný oproti splneniu povinnosti žalobcu. V opačnom prípade nemôže súd žalobe vyhovieť\na musí ju aj bez námietky žalovaného zamietnuť. (...) Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým,\n\nže žalobca sa domáha nároku z neplatnej zmluvy o dielo, a to vrátenia odmeny za dielo, hoci sám\nžalobca nevrátil žalovanému plnenie poskytnuté žalovaným, a to vrátenie diela. V danom prípade ide\no vzťah synalagmatický, žalovaný poskytol plnenie tým, že vykonal dielo a žalobca poskytol plnenie\ntým, že žalovanému zaplatil odmenu za vykonané dielo. V zmysle ustanovenia § 457 sú povinné strany\nzmluvy, ktorá bola zrušená, vrátiť si vzájomné plnenie. Žalobca nepreukázal, že pred podaním žaloby z\njeho strany prišlo k vráteniu poskytnutého plnenia žalovaného, a to vrátením dodanej a namontovanej\nbrány. Žalobca v podanej žalobe nereflektoval na to, že v podanej žalobe ide o synalagmatický vzťah\na petit žaloby neobsahoval povinnosť žalobcu vrátiť plnenie žalovanému a obsahoval len povinnosť\nvrátiť plnenie žalobcovi. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry mal súd prvej inštancie aj bez skúmania\nostatných dôvodov uvedených v žalobe žalobu zamietnuť. (bližšie pozri bod 14. rozsudku odvolacieho\nsúdu). Aj k uvedenému mal žalobca možnosť vyjadriť sa na odvolacom pojednávaní, pokiaľ tak neurobil,\nnie je to možné pričítať na ťarchu súdu ani so zreteľom na jeho argumentáciu, že odvolací súd nijako\nneoznačil a ani neuviedol, akým spôsobom, resp. s akým cieľom zamýšľa uplatniť § 457 OZ, pretože\nak odvolací súd postupuje podľa § 382 CSP, jeho povinnosťou je iba vyzvať strany, aby sa vyjadrili k\nmožnému použitiu určitého zákonného ustanovenia. Zo žiadneho zákonného ustanovenia CSP vrátane\n§ 382 CSP nevyplýva povinnosť odvolaciemu súdu označiť, uviesť akým spôsobom, resp. s akým cieľom\nzamýšľa uplatniť určité zákonné ustanovenie, t. j. v tomto prípade § 457 OZ tak, ako to interpretuje\ndovolateľ.\n13.3.1. Nedošlo tak k naplneniu prekvapivého rozhodnutia odvolacieho súdu tak, ako ho\nvymedzil ústavný súd v náleze z 1. apríla 2020 sp. zn. III. ÚS 52/2019, podľa ktorého\n„zo základného pojmu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nvyplýva aj zákaz tzv. prekvapivých rozhodnutí. O prekvapivé rozhodnutie ide aj v prípade, ak inštančne\nnadriadený (spravidla odvolací) súd úplne alebo podstatne zmení právne východiská, podľa ktorých\nbola vec dosiaľ posudzovaná, a neumožní sa účastníkom vyjadriť k tejto zmene. Typicky pôjde o zmenu\nprávnej kvalifikácie relevantných skutkových zistení alebo rozhodujúcich skutkových okolností, a to za\nsituácie, keď počas konania predchádzajúceho takejto zmene nemali strany pochybnosť o inej, dovtedy\nzvažovanej kvalifikácie (vychádzajúc z priamej informácie súdu alebo z iných podstatných skutočností).\nPrekvapivosť rozhodnutia môže spočívať v aplikácii právnej normy, ktorá dosiaľ v konaní nebola použitá\nsporovými stranami ani súdom, alebo k zmene právneho názoru súdu vyvolanej dôkazom vykonaným\nalebo skutočnosťou zistenou až v odvolacom konaní, ku ktorým sa účastník nemal možnosť vyjadriť.\nPosúdenie, či v danom prípade ide o prekvapivé rozhodnutie, bude vždy závisieť od konkrétnych\nskutkových okolností. Iba odlišná interpretácia totožného zákonného ustanovenia aplikovaného na\nzhodný skutkový stav nemôže spôsobiť prekvapivosť súdneho rozhodnutia.“\n13.3.2. Pre úplnosť dovolací súd odkazuje na už dávnejšiu judikatúru najvyššieho súdu (R 56/2012),\nktorá zastávala názor, že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré argumentačne doplňuje\ndôvody uvedené už súdom prvého stupňa (nad ich rámec uvádza ešte aj ďalšie, z pohľadu\nprvoinštančného konania nové dôvody), nie je prekvapivé a takýto postup odvolacieho súdu neodníma\núčastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f) OSP). Dovolací súd zároveň dodáva, že\ntieto závery síce boli vyslovené v judikatúre za právneho stavu účinného do 30. júna 2016, zmeny v\nprávnej úprave dovolania a dovolacieho konania podľa CSP, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016,\nsa podstaty a zmyslu uvedených názorov nedotkli, preto ich treba považovať aj naďalej za aktuálne.\n13.4. Ešte na podporu správnosti procesného postupu odvolacieho súdu aj aplikáciou § 457 OZ (v\nznení: ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému\nvšetko, čo podľa nej dostal) a k námietke dovolateľa o nečakanom a prekvapivom závere odvolacieho\nsúdu v jeho bode 14. odôvodnenia, podľa ktorého aj keby odstúpenie žalobcu od Zmluvy o dielo\nbolo platné, súd by jeho žalobe aj tak nevyhovel s poukazom na synalagmatický záväzok,\npovažuje dovolací súd dať do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu Cpj 42/77 (R 2/1978), v zmysle\nktorého „Pri vyhovení žalobe, ktorou sa uplatňujú nároky zo zrušenej zmluvy, musí súd výrokom rozsudku\nvyjadriť synalagmatickú (vzájomnú) povahu záväzku na vrátenie kúpnej ceny, ktorý vyplýva z účinného\nprejavu kupujúceho občana o zrušení zmluvy. Táto povaha záväzku je daná ustanovením § 457 ods. 1\nOZ. Nemožno sa teda obmedziť iba na výrok, že žalovaná obchodná organizácia je povinná žalobcovi\nvrátiť cenu predanej veci, ale treba viazať túto povinnosť žalovanej obchodnej organizácie na povinnosť\nžalobcu vydať kúpenú vec. Bez takto založenej vzájomne podmienenej povinnosti oboch účastníkov\nzrušenej zmluvy by sa nesplnil účel sledovaný ustanovením § 457 ods. 1 OZ, ktoré upravuje vzájomnú\npovinnosť oboch účastníkov zrušenej zmluvy vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa zmluvy dostal,\n\nale naopak došlo by k neoprávnenému majetkovému prospechu na strane jedného z účastníkov zrušenej\nzmluvy.“ (mutatis mutandis pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/115/2008, 1Cdo/190/2018).\nZ uvedeného judikátu vyplýva, že v prípade domáhania sa žalobcom vrátenia zaplatenej ceny zo\nzrušenej zmluvy je povinný súd rozhodnúť aj o povinnosti žalobcu vydať synalgamaticky plnenie\n(protihodnotu), ktoré mu žalovaný na základe zrušenej zmluvy plnil. V tejto spojitosti dovolací súd\npoznamenáva, že ak sú naplnené predpoklady aplikovateľnosti právneho režimu § 457 OZ, zákonodarca\nnormuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy.\nTáto reštitučná povinnosť má synalagmatickú, teda vzájomne podmienenú povahu. In concreto to teda\nznamená, že domáhať sa splnenia záväzku môže len ten, kto (i) sám svoj záväzok splnil skôr ako\nprotistrana, prípadne preukáže, že (ii) je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. V tom spočíva\nvzájomná podmienenosť plnení z neplatnej alebo zrušenej zmluvy (Števček, M., Dulak, A., Bajánková,\nJ., Fečík., M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol., Občiansky zákonník II, § 451 - § 880, 2. vydanie,\nKomentár, Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1742).\n14. Dovolateľ v dovolaní spochybňuje vykonané dokazovanie a zistenie skutkového stavu a tvrdí, že\nk porušeniu práva na spravodlivý proces došlo dokazovaním neúplným a nedostatočne zopakovaným\na doplnením o vykonanie neurčitých, neuvedených dôkazov, ich nesprávnym vyhodnotením, a tak\nnesprávnym zistením skutkového stavu. K čomu dovolací pripomína, že dokazovanie je časť civilného\nsúdneho konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. V\ndokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových\nokolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Strany boli povinné označiť dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav\nveci, najmä výsluch svedkov, listiny, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb,\nobhliadka a výsluch strán sporu (§ 132 ods. l a § 187 ods. 1 a 2 CSP). O tom, ktoré z navrhovaných\ndôkazov (ale aj tých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, prípadne akým spôsobom, rozhoduje\nvýlučne súd, a nie strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Procesné oprávnenie navrhovať dôkazy žalobca\nv danej veci aj využil, nebolo mu odňaté. Pokiaľ odvolací súd nevykonal všetky dôkazy podľa predstáv\nžalobcu, nešlo o postup vylučujúci žalobcu z realizácie procesného práva, ktoré mu Civilný sporový\nporiadok priznáva. Napokon z bodu 6. rozsudku odvolacieho súdu vyplýva jasne a zreteľne, aké dôkazy\nodvolací súd vykonal, resp. v akom potrebnom rozsahu odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie.\n14.1. Pokiaľ krajský súd na to, aby ustálil skutkový stav, ktorý mu umožňuje meritórne rozhodnúť,\nvykonal iba časť navrhnutých dôkazov, konal v rámci svojich kompetencií, pričom rozsah vykonaného\ndokazovania nie je závislý od vôle sporových strán. V opačnom prípade by, okrem iného, mohlo\ndochádzať k rozsiahlym prieťahom v konaní, nakoľko by súd nemal oprávnenie odmietnuť\nani vykonanie takých dôkazov, ktoré k ustáleniu skutkových okolností prejednávaného sporu nevedú,\ndokonca ho maria. Odvolací súd v tejto súvislosti po zopakovaní a doplnení dokazovania v potrebnom\nrozsahu považoval zistený skutkový stav pre potreby rozhodnutia tohto sporu za dostatočný. Takýto\npostup súdu je plne v súlade s jeho postavením v civilnom procese. Určujúcim kritériom je v takomto\nprípade ustálenie skutkového stavu pre rozhodnutie. Pokiaľ odvolaciemu súdu postačovali vykonané\ndôkazy na rozhodnutie vo veci a mal za to, že ďalšie dôkazy nie sú spôsobilé naštrbiť záver o zamietnutí\nžaloby, napokon strany sporu žiadne ďalšie dokazovanie ani nenavrhli, bolo plne v súlade so zákonom\ni logikou, keď konštatoval, že žalobca v konaní existenciu vád tvrdil, avšak ich nepreukázal\n(neuniesol dôkazné bremeno), pretože samotné zmeškanie lehoty na vybavenie reklamácie samo osebe\nbez ďalšieho nezakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy tak, ako to spravil žalobca, keď na zhotovenom\ndiele musia skutočne existovať reklamačné vady, ktoré umožňujú odstúpenie od zmluvy (pozri body\n11.1. a 11.2.). Podstatou inštitútov bremena tvrdenia a dôkazného bremena procesnej strany je\ntvrdiť a preukázať svoj nárok, pričom ale o tom, či niektorý dôkaz je relevantný k posúdeniu podstaty\nveci, je plne v súlade s podstatou civilného procesu, vecou posúdenia konajúceho súdu a nie strany\nkonania. Nie každý dôkaz je spôsobilý zmeniť úvahy súdu smerom k posúdeniu sporu a do dôkaznej\nnúdze sa môže procesná strana dostať, aj keď navrhne viacero dôkazov, ktoré ale nie sú relevantné\npre rozhodnutie veci.\n14.2. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava\nObčianskeho súdneho poriadku účinná do 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,\nvyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných\nprincípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z\n\nvykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti\na zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a\nteleologickú zhodu s priebehom konania (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016,\n1540 s., str. 729). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť\ndovolania podľa § 237 OSP (viď R 42/1993), resp. § 420 písm. f) CSP. Porušením práva na spravodlivý\nproces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán sporu.\n14.3. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000), ako\naj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (napr. sp. zn. 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011\na 7Cdo/38/2012) zastávali názor, že ani prípadná neúplnosť, či nesprávnosť skutkových zistení a\nskutkových záverov nie je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná bez ďalšieho za dôvod\nzakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu konania. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania\ns účinnosťou od 1. júla 2016 sa podstaty a zmyslu týchto judikátov a rozhodnutí nedotkli a treba\nich považovať za naďalej aktuálne. Preto nie je dôvodom zakladajúcim zmätočnostnú vadu podľa\n§ 420 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017, 9CdoPr/8/2023). Súlad tohto právneho názoru s ústavou\nposudzoval ústavný súd a nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017,\nIII. ÚS 40/2020).\n14.4. Vychádzajúc z vyššie uvedeného za zavádzajúce a ničím nepodložené treba považovať aj tvrdenie\ndovolateľa, že na jeho strane došlo k odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), keď odvolací súd\nnevykonal, prehliadol dôkazy na ujmu žalobcu ako spotrebiteľa a dospel k nesprávnemu záveru, že\nspotrebiteľ nemal právo od Zmluvy o dielo odstúpiť podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., hoci 30dňová lehota na vybavenie reklamácie uplynula márne. K čomu dovolací súd poukazuje na rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktorý v dôvodoch svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, aké dôkazy\nvykonal, ako ich vyhodnotil, aký skutkový a právny záver prijal, ktorý záver napokon nebol v rozpore so\nskutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd podrobne uviedol dôvody,\npre ktoré neboli splnené podmienky na platné odstúpenie žalobcu od Zmluvy o dielo. Odvolací súd tak\nna tieto žalobcom v odvolaní tvrdené skutočnosti reagoval (neodignoroval ich) a náležitým spôsobom sa\ns nimi v dôvodoch rozhodnutia aj vyporiadal. Nešlo preto zo strany odvolacieho súdu o postup, ktorým\nby odoprel žalobcovi spravodlivosť, a ktorým by porušil právo žalobcu na súdnu ochranu vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy.\n14.5. Dovolateľ poukazoval na konštatovanie odvolacieho súdu v bode 12.2., že povinnosťou súdu v\nspotrebiteľskom spore je vykonávať dôkazy ex offo pri identifikácii neprijateľných zmluvných podmienok\nv spotrebiteľských zmluvách, ktorej povinnosti sa odvolací súd zriekol. K čomu dovolací súd uvádza, že\nv bode 12.2. odvolací súd uviedol, že žalobca v konaní existenciu vád veci síce tvrdil, avšak nenavrhol\nvykonanie žiadnych dôkazov na jej preukázanie. Odvolával sa iba na ním koncipované listy, ktorými\nuplatnil reklamáciu. Ako spotrebiteľ bol pritom žalobca zastúpený advokátom, preto mohol navrhovať\ndôkazy iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd dodáva, že súd prvej\ninštancie nebol povinný na preukázanie existencie reklamačných vád obstarávať a vykonávať dôkazy z\nvlastného podnetu podľa § 295 CSP. Toto ustanovenie je potrebné vykladať eurokonformne v súlade\nso smernicou Rady 93/13/EHS a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Ten vo veciach\nC-137/08 VB Pénzügyi Lízing Zrt., C-618/10 Banco Espaňol de Crédito alebo C-472/11 Banif Plus\nBank Zrt. konštatoval, že vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť,\nči ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom,\npatrí do pôsobnosti smernice a v prípade, že to tak je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto\nustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť súdu v spotrebiteľskom spore vykonávať dôkazy ex\noffo nie je neobmedzená, ale má byť zameraná na identifikáciu neprijateľných zmluvných podmienok\nv spotrebiteľských zmluvách. Nie je teda úlohou súdu vykonávať dokazovanie o každej spotrebiteľom\ntvrdenej (alebo dokonca ani nevyslovenej) skutočnosti.\n14.5.1. Z vyššie citovanej časti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (bod 12.2.) je tak zjavné, že\nodvolací súd navyše dodal vo väzbe na dôkaznú povinnosť žalobcu preukázať ním tvrdenú existenciu\nreklamačných vád, čo nebolo vecou súdu prvej inštancie, aby za žalobcu obstarával a vykonával\n\ndôkazy z vlastného podnetu podľa § 295 CSP, ktorá povinnosť súdu v spotrebiteľskom spore nie je\nneobmedzená, je limitovaná eurokonformným výkladom § 295 CSP a má byť zameraná na zistenie\npôsobnosti smernice ohľadom ustanovení nachádzajúcich sa v spotrebiteľskej zmluve, a až v prípade\nkladného zistenia, súd ex offo vykonáva dokazovanie a posudzuje neprijateľné zmluvné podmienky\nv spotrebiteľských zmluvách. Čo ale neznamená, že súd bude suplovať dôkaznú povinnosť žalobcu aj\nv pozícii spotrebiteľa, osobitne ak je zastúpený advokátom, prípadne vykonávať dokazovanie o každej\nspotrebiteľom tvrdenej, či nevyslovenej a nenamietanej skutočnosti. K čomu dovolací súd pripomína,\nže podľa CSP súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, čo znamená, že\nproces dokazovania podľa CSP je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, kontradiktórnosti\nkonania a koncentračnej zásade. Dôkaznú iniciatívu podľa CSP má súd obmedzenú a táto sa presúva\nna procesné strany. Výnimočne však súd môže (nie musí) prevziať dôkaznú iniciatívu sám a môže\nvykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu princípu), ak je to potrebné\npre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to zákon explicitne umožňuje,\nnapr. spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol za\npodmienky ich nevyhnutnosti pre rozhodnutie vo veci.\n14.5.2. Vo väzbe na uvedené tak dovolací súd uzavrel, že odvolací súd v bode 12.2. svojho rozhodnutia\nobjasňoval nad rámec odvolacích dôvodov dokazovanie ex offo nekalých zmluvných podmienok v\nspotrebiteľskej zmluve, preto vyhodnotil uvedenú námietku dovolateľa ako nespôsobilú naštrbiť jeho\nzáver o nezistených vadách v procese dokazovania. Napokon, dovolateľ v konaní pred súdmi nižšej\ninštancie síce svoje postavenie spotrebiteľa akcentoval, ale s argumentáciou o existencii neprijateľnej\npodmienky v spotrebiteľskej zmluve prišiel prvýkrát až v dovolacom konaní (k tomu bližšie pozri ďalej),\npričom ide o otázku právneho posúdenia, čo nie je zmätočnostnou vadou podľa § 420 písm. f) CSP.\n15. Dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi už konštantne pripomína, že dovolanie nepredstavuje\nopravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci.\nDovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n16. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej\ninštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v\nprehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj\nI. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, avšak tieto vady v súdenej veci dovolací súd nezistil.\n16.1. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo\nskutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za\nzáklad svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil\nurčitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva. V danom prípade\ndovolací súd takéto vady v procese dokazovania nezistil.\n16.2. Podstata sporu v danej veci spočívala v tom, že strany medzi sebou uzavreli Zmluvu o dielo, podľa\nktorej aj svoje povinnosti vzájomne plnili. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal dôvodom, pre ktorý\ndošlo k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu, pre tento účel skúmal uplatnenie práv\nzo zodpovednosti za vady žalobcom voči žalovanému. Na základe vykonaného dokazovania dospel k\nzáveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou nie je dôvodný, keď v Odbornom posudku č. 027/2017\nVýskumného ústavu zváračského - Priemyselného inštitútu SR, z. z. p. o. z 2. januára 2018 sa všetky\nvady diela definujú ako odstrániteľné a nebrániace riadnemu užívaniu diela. Vzhľadom k tomu\nna odstúpenie od Zmluvy, realizované žalobcom ako objednávateľom listom jeho právneho zástupcu\nz 2. januára 2018, nemožno prihliadať, keď právne účinky spojené s odstúpením od zmluvy podľa\n\nustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka nenastali. S uvedeným sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý\npo vykonanom dokazovaní v potrebnom rozsahu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie je potrebný vo výroku ako vecne správny potvrdiť, aj keď sčasti aj z iného dôvodu. S uvedenými\nskutkovými a právnymi závermi sa dovolateľ ako neúspešná strana v spore nestotožňuje a namieta\nporušenie jeho práva na spravodlivý proces, pričom prezentuje vlastné hodnotenie dôkazov, a z toho\nvyplývajúci opozitný skutkový a právny záver o dôvodnosti ním uplatneného nároku, k čomu dovolací\nsúd poznamenáva, že samotným rozhodnutím súdu a právnym posúdením sporu súdom totiž nemôže\ndôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože sa tým strane sporu neznemožňuje realizovať\njej procesné oprávnenia v priebehu konania pred súdom.\n16.3. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany\nsporu vrátane ich dôvodov a námietok (porovnaj II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Dovolací\nsúd v tejto súvislosti akcentuje podstatu sporového konania, v ktorom vždy proti sebe stoja dve\nstrany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe\nvykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery\ntomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata\ndovolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na\nargumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné. Podľa\nnázoru dovolacieho súdu námietka dovolateľa predstavuje jeho prostý nesúhlas s vyhodnotením\ndôkazov a vykonaným dokazovaním vôbec a prijatými skutkovými závermi, keď sa dovolateľ bez\nďalšieho nestotožňuje hlavne s právnym záverom súdov nižšej inštancie, že neboli splnené zákonné\npodmienky na platné odstúpenie žalobcu od Zmluvy o dielo, a preto je jeho žaloba o zaplatenie sumy\n4.628,94 eur s príslušenstvom nedôvodná, ktorý právny záver nepredstavuje zmätočnostnú vadu v\nzmysle § 420 písm. f) CSP.\n17. K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP ešte treba uviesť, že ustálená judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne\na zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n18. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a\nrelevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa\nmusí týkať skutkovej i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery\nsúdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nnevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho\nargumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda\ninými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto\npremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n19. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\n\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n20. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení\npredmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného\nprávneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne\nnepodriadil zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj\ndostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.\n21. K dovolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu,\na teda jeho nepreskúmateľnosti, aj arbitrárnosti, dovolací súd vo väzbe na body 17. až 20. tohto\nrozhodnutia môže len konštatovať, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver,\nže odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti\nv zmysle § 420 písm. f) CSP.\n22. K tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne,\ndovolací súd uvádza, že takú vadu rozhodnutia odvolacieho súdu nezistil. Dbal pritom na to,\nže k porušeniu práva na spravodlivý proces z hľadiska § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj\nnepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu vtedy, ak všeobecný súd rezignuje na svoju\npovinnosť zaoberať sa účinne pre vec významnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán,\nresp. (v prípade odvolacieho súdu) podstatnou odvolacou argumentáciou. Podstatným je pritom taký\nargument, ktorý sám osebe, alebo v spojení s ostatnými argumentmi odvolateľa, je spôsobilý priniesť\npre neho priaznivejšie rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza stručný obsah\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obsah odvolania žalobcu a tiež písomného vyjadrenia\nžalovanej strany k tomuto odvolaniu. Odôvodnenie obsahuje podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a\nprávnych argumentov strán a dôkazy, ktoré odvolací súd v odvolacom konaní vykonal a\ntiež ich hodnotenie. Odvolací súd v ňom podrobne uvádza skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodnutí\nvychádzal a tiež právne posúdenie veci, ktoré použil s odkazom aj na rozhodovaciu prax najvyššieho\nsúdu. Zároveň dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní\nžalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v posudzovanom\nspore má všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP\nz hľadiska formálnej štruktúry, obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a\nprávnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania a nemožno ho\npovažovať za neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné).\n22.1. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods.\n2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Súslednosti jednotlivých\nčastí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť, aj\nvšeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na\nstrane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť,\nnaopak všetky podstatné skutočnosti odvolací súd náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a\nvyhodnotil. Jeho argumentácia je koherentná a rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, zvolené\npremisy aj závery, ku ktorým na ich základe súd dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.\nŽalobca preto nedôvodne argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu pôsobí nepresvedčivo a\nzmätočne, a preto je nepreskúmateľný. Samotný nesúhlas dovolateľa s dôvodmi rozsudku\nodvolacieho súdu, resp. že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv žalobcu, v žiadnom\nprípade nemožno považovať za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n\n23. V reakcii na dovolacie argumenty žalobcu dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný\nprípad. Žalobca preto neopodstatnene namieta, že odvolací súd mu nedostatočným odôvodnením\nrozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že\nodvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky\nuvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali\nsporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov\nrozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n23.1. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán\nsporu vrátane ich dôvodov a námietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, IV. ÚS\n324/2011).\n24. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nsprávnosť právnych záverov (vrátane posudzovania ne/platnosti právneho úkonu), ku ktorým oba súdy\nnižšej inštancie dospeli, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie sporu túto vadu\nzmätočnosti nezakladá (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017), tento právny záver považuje i ústavný\nsúd za akceptovateľný (I. ÚS 61/2019). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že\ndovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako\nvecne správne, nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho\nrozhodnutia (I. ÚS 188/06).\n25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd môže len konštatovať, že námietka dovolateľa o\nnepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nezodpovedá kritériám § 393\na § 220 CSP, je neopodstatnená.\n26. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP ďalej namietal\nnesprávny procesný postup odvolacieho súdu a nesúhlasil, že žaloba bola vadná, keď neobsahovala\npetit reflektujúci aj na § 457 OZ a súd nemal vzhľadom na § 160 CSP poučovaciu povinnosť voči\nžalobcovi a nemusel postupovať podľa § 129 ods. l a nasl. CSP, pretože ak bola žaloba žalobcu neúplná,\nbolo zákonnou povinnosťou odvolacieho súdu vyzvať ho na doplnenie alebo opravu neúplnej žaloby, a\nto podľa § 129 CSP (nie § 160 CSP), čo súd nespravil. Ani uvedená námietka podľa dovolacieho súdu\nnebola spôsobilá ukrátiť žalobcu na jeho procesných právach a založiť tak zmätočnostnú vadu podľa\n§ 420 písm. f) CSP, pretože preskúmaním obsahu spisu vo väzbe na uvádzanú námietku dovolací súd\nnedospel k záveru, že by postup odvolacieho súdu v spojení s postupom súdu prvej inštancie bol vadný.\n26.1. Dovolací súd k poučovacej (manudukčnej) povinnosti súdov uvádza, že principiálne je táto\npovinnosť zakotvená v ustanovení § 160 CSP (predtým § 5 ods. l OSP), sa vzťahovala / vzťahuje výlučne\nlen na procesné práva a povinnosti strán sporu (účastníkov konania) vyplývajúce pre nich z CSP\n(predtým OSP). Otázka voľby procesného nástroja, ktorý zvolí žalobca na ochranu alebo uplatnenie\nsvojich práv a oprávnených nárokov, ako aj jeho obsah, t. j. vymedzenie čoho konkrétne a akou\nžalobou a jej petitom sa bude žalobca v konaní domáhať, sú otázky, ktoré zasahujú do hmotného\npráva, a preto sa na ne poučovacia povinnosť súdu nevzťahuje. Rovnako je to aj pri odstraňovaní vád\npodania v zmysle § 129 ods. l a 2 CSP, kedy sa neposkytuje právne poradenstvo strane sporu, ale súd\nju poučuje len v intenciách povinných náležitostí podania, resp. zrozumiteľnosti tohto podania, pričom\npoučovaciu povinnosť súdu nemožno vykladať tak, že by mal súd poučovať strany sporu o hmotnom\npráve, pretože potom by už nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia prerokovaniu a rozhodnutiu\nveci, ale išlo by o radu strane sporu, ako by mala postupovať, aby bola prípadne vo veci úspešná.\nUvedené by znamenalo inter alia tiež porušenie práva účastníka na rovnaké postavenie v prebiehajúcom\nsúdnom konaní (nález ústavného súdu pod sp. zn. I. ÚS 223/2013). Podaná žaloba je totiž vždy\n\nvyjadrením predstáv žalobcu o jeho práve vyplývajúcom z hmotnoprávnej normy, rovnako ako záver\nsúdu o tom, či môže takejto žalobe vyhovieť alebo nie, je výsledkom aplikácie hmotnoprávnej normy.\nPreto poučenie súdu nielen podľa § 160 CSP, ale aj § 129 ods. l a 2 CSP, nemôže reagovať na nevhodne\nzvolený procesný prostriedok, ktorý neobstojí z hľadiska hmotného práva, či omyl strany (účastníka)\npri výbere spôsobu ochrany svojich práv, ktorý nepovedie k cieľu ním sledovanému, ak inak možno na\nzáklade takejto žaloby konať a rozhodovať, hoci s negatívnym výsledkom pre stranu sporu (účastníka\nkonania) tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci.\n26.2. Ak by súd v danom spore poučil, či vyzval stranu sporu (účastníka) na doplnenie alebo opravu\nneúplnej žaloby podľa § 129 CSP na úpravu petitu aj v zmysle § 457 OZ tak, ako namieta\nžalobca, prekročil by tým rámec poučovacej povinnosti pri odstraňovaní vád podania v zmysle § 129\nods. l a 2 CSP, nakoľko išlo by tu o poučenie o právach a povinnostiach vyplývajúcich z hmotného\npráva. Akákoľvek poučovacia povinnosť o tom, akým spôsobom by mal žalobca formulovať žalobný\nnávrh, aby mohol byť v spore úspešný, presahuje rámec poučovacej povinnosti zakotvenej v Civilnom\nsporovom poriadku. Zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie a potvrdenie jeho rozhodnutia\nodvolacím súdom, aj keď sčasti aj z iného dôvodu, preto nemohlo mať za následok porušenia\npráva žalobcu na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd opakovane preto\nzdôrazňuje, že poučovacia povinnosť sa vždy týka len procesných práv a povinností (pozri uznesenia\nnajvyššieho súdu, napr. sp. zn. 6Cdo/125/2011 <aspi://module='JUD'&link='JUD77384SK'&ucin-kdni='30.12.9999'>, 8Cdo/159/2019, 8Cdo/160/2019).\n27. Dovolateľ ďalej namietal nesprávny procesný postup odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie),\nkeď prehliadal existenciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve jednak vo väzbe na zmluvné\ndojednania a tiež s ohľadom na okolnosti uzatvorenia Zmluvy o dielo a podľa názoru žalobcu za použitia\nnekalej obchodnej praktiky, tiež poukazoval na výklad zmluvy a ním vymienené vlastnosti diela (bližšie\npozri body 3.5. až 3.8. tohto rozhodnutia).\n27.1. Dovolací súd konštatuje, že pokiaľ uvedený argument nebol použitý pred prvoinštančným, ani\nodvolacím súdom, nie je možné naň prihliadať, nakoľko v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky\nprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).\n27.2. K uvedenej námietke dovolací súd poznamenáva, že z obsahu odvolania, ani spisu nevyplývajú\nžalobcom vznesené námietky ohľadom nesprávneho procesného postupu vo väzbe na skúmanie\nneprijateľnej zmluvnej podmienky v Zmluve o dielo, či nekalej obchodnej praktiky tak, ako žalobca\nprezentuje túto argumentáciu prvýkrát až v dovolaní aj napriek tomu, že bol zastúpený kvalifikovaným\nprávnym zástupcom, advokátom v konaní.\n27.3. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal a zaujal k nim správny právny záver. Dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania\nriadnych opravných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\naj materiálne, teda vecne (argumentačne), čo znamená, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom\nprostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietal už v rámci riadneho opravného\nprostriedku, a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom v jeho neprospech (R 73/2019).\n27.4. Ak potom žalobca predmetné dovolacie námietky neuplatnil v odvolacom konaní v rámci ochrany\nsvojich práv, nemôže ich dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a\ncontrario), lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie, prípadne jeho procesný\npostup v konaní namiesto odvolacieho súdu, ktorý však na to nedostal príležitosť (obdobne tiež sp. zn.\n7Cdo/161/2019, 4Cdo/122/2020, 4Cdo/40/2019, 8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018). Preto dovolací súd\nna uvedené námietky žalobcu v súvislosti s vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP neprihliadol.\n28. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu namietajúceho\nvadu podľa § 420 písm. f) CSP je síce prípustné, ale nie je dôvodné, preto dovolací súd jeho dovolanie\nzamietol (§ 448 CSP).\n\n29. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, aktívny, písomne sa k dovolaniu vyjadril, preto mu\ndovolací súd na základe ustanovenia § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\n30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9CoCsp/20/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}