{"guid": "840dd2c5-5052-4cd9-92d6-f28fc4461630:7c0351a5-1787-4b11-b4f8-c28fb9fe42e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1224201031.1", "spisova_znacka": "1CdoR/5/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoR/5/2025 z 25. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2025, sp. zn. 1CdoR/5/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:1224201031.1", "identifikacne_cislo": "1224201031", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c0351a5-1787-4b11-b4f8-c28fb9fe42e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1224201031.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1224201031.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1224201031.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoR/5/2025\n1224201031\n25. 11. 2025\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2025:1224201031.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Z. Z., narodenú\nXX. B. XXXX, K., K. XXXX/XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a\nrodiny Bratislava, so sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa matky M.. Ľ. Z., narodenej XX. V. XXXX,\nK., K. XXXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Bratislava, Zámocká 18, a otca T..\nP. Z., narodeného XX. M. XXXX, K., L. XXXX/X, zastúpený advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou,\nBratislava, Klincová 35, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Mestskom súde Bratislava\nII pod sp. zn. 27P/47/2024, o dovolaní matky maloletej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 22.\nnovembra 2024 sp. zn. 13CoP/165/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“, „okresný súd“) uznesením č.k. 27P/47/2024-67\nzo 11. apríla 2024 výrokom I. udelil za otca maloletej Z. Z., narodenej XX. B. XXXX súhlas na\nposkytovanie odbornej psychologickej pomoci pre maloletú v Občianskom združení Poradenské\nCentrum Nádej, so sídlom Mokrohájska cesta 3392/3, 841 04 Bratislava a výrokom II. žiadnemu z\núčastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n1.1. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 28 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 36/2005 Z.z.\no rodine a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“),§\n324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1, § 360 ods.\n1, § 361 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „CMP“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že matka podľa súdu prvej inštancie osvedčila potrebu\nnariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vychádzal zo stavu, keď medzi rodičmi od\nrozvodu pretrváva rodičovský konflikt, pričom z obsahu priložených správ vyhotovených v dlhšom\nčasovom období, t.j. od septembra 2018 do mája 2023 mal za preukázané, že pretrvávajúcim ťažiskovým\ndôvodom psychického stavu maloletej je negatívne pôsobenia otca na maloletú, na ktorú otec prenáša\nsvoje negatívne nastavenie. Súd mal taktiež za preukázané, že spolupráca s otcom zo strany matky\nako aj odborných inštitúcií je v otázke zabezpečenia odborného poradenstva a psychologickej pomoci\nmaloletej komplikovaná, nakoľko otec je nekritický k prítomnosti psychosomatických ťažkostí u maloletej\na nevyvíja snahu za účelom stabilizácie psychického stavu maloletej, naopak opakovane sa odkláňa od\ntejto problematiky a vedie rozhovor smerom k obdobiu od narodenia maloletej, v ktorom vníma intenzívne\nkrivdy a nespravodlivosť voči jeho osobe. Tieto závery mal súd za preukázané s poukazom na dlhší\nčasový rámec, t.j. od roku 2018 do mája roku 2023, kedy sa uskutočnilo posledné preukázané vyšetrenie\nmaloletej. Berúc do úvahy v prvom rade najlepší záujem maloletej súd prvej inštancie návrhu matky na\nnariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.\n\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č.k. 13CoP/165/2024-471 z 22. novembra\n2024 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nzamietol (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov\nkonania (II. výrok).\n2.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd skonštatoval, že predmetom odvolacieho prieskumu je\nsprávnosť záveru súdu prvej inštancie o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v\nzmysle návrhu matky. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. Poukázal na účel inštitútu neodkladných opatrení a zdôraznil,\nže neodkladným opatrením nemožno nahradiť rozhodnutie súdu o sporných otázkach, ktoré majú\nbyť predmetom konania vo veci samej. Odvolací súd mal za osvedčené, že rodičia nie sú schopní\nsa dohodnúť na podstatnej veci a to poskytnutí psychologickej pomoci maloletej, resp. aj miesta\nvykonávania tejto pomoci, pričom uviedol, že túto nezhodu nie je možné v zmysle zákonnej úpravy\nrozhodnúť neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter, a jeho predpokladom je naliehavosť,\nktorá v danom prípade absentuje, pričom maloletá s rodičmi navštevuje CDR za účelom poradenstva.\nUviedol, že o podstatnej veci pri nezhode rodičov je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie a až po ňom\nje možné meritórne rozhodnúť. Ďalej skonštatoval, že v prejednávanej veci absentuje naliehavá potreba\ndočasne upraviť pomery, keďže konflikt medzi rodičmi pretrváva od roku 2018, teda je dlhodobého\ncharakteru, pričom matka k návrhu predložila aj neaktuálne správy, ktoré boli vydané pred posledným\nrozhodnutím súdu o rozšírení styku otca s dieťaťom. Odvolací súd však nevzhliadol žiadne okolnosti\nnasvedčujúce pre rýchlu a okamžitú potrebu úpravy pomerov odôvodňujúcu rýchly zásah súdu v podobe\nnariadenia neodkladného opatrenia. Uzavrel, že nezhoda rodičov týkajúca sa nahradenia súhlasu otca\nza účelom psychologickej pomoci dieťaťu sa nemá riešiť formou neodkladného opatrenia, ale je potrebné\npodať návrh vo veci samej, o ktorom bude súdom prvej inštancie rozhodnuté po riadnom vykonaní\ndokazovania.\n3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala matka maloletého dieťaťa (ďalej aj „dovolateľka“)\ndovolanie, vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia § 420 CSP. Navrhla, aby dovolací súd zmenil\nuznesenie odvolacieho súdu, alternatívne aby zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho\nprávneho posúdenia, v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ako aj v rozpore so skutočným\nstavom veci, ktorý bol odvolacím súdom nesprávne zistený a vykonaným dokazovaním. Namietala tiež,\nže odvolací súd sa odklonil od zaužívanej rozhodovacej praxe, pričom došlo aj k prieťahom v konaní.\nVyššie uvedeným postupom došlo podľa dovolateľky k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V\nkonkrétnostiach matka namietala, že odvolací súd nedostatočne prihliadal na skutkové tvrdenia matky,\nktoré preukázala pripojenými dôkazmi. V konaní preukázala tvrdenia viacerých odborníkov, na ktoré\nvšak odvolací súd neprihliadol. Namietala tiež, že odvolací súd sa odklonil od zaužívanej súdnej praxe. V\ntejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoP/33/2022. Dovolateľka\nmala za to, že odvolací súd sa nezameral na najlepší záujem dieťaťa, ale na rodičov a ich konflikt.\nK argumentu odvolacieho súdu o absencii naliehavosti uviedla, že sa predloženými dôkazmi snažila\nosvedčiť, že psychické prežívanie maloletej je zhoršené už od roku 2018, kedy sa sústavne snaží\nriešiť psychosomatické ťažkosti maloletej, ktoré sa následne prejavujú aj na jej celkovom zdravotnom\nstave. Nesúhlasila tiež s odôvodnením odvolacieho súdu o absencii naliehavosti tým, že maloletá s\nrodičmi navštevuje CDR za účelom poradenstva. Uviedla, že toto navštevujú za účelom riešenia rodinnej\nsituácie, pričom maloletej sa tu neposkytuje individuálna psychologická intervencia. V neposlednom rade\nmatka namietala prieťahy v konaní pred odvolacím súdom. Nesúhlasila s tvrdením odvolacieho súdu,\nže predmetná vec sa má posúdiť v merite veci, kde by prebehlo dokazovanie a kde by rodičia mali\npriestor na prezentovanie svojich argumentov, keďže podľa nej bol účastníkom ponechaný dostatočný\npriestor na vyjadrenie svojich názorov (viac ako pol roka). Záverom obsiahlo opísala aktuálnu situáciu\nako prebiehajú stretnutia maloletej s otcom, pričom zdôraznila otcove agresívne a nátlakové konanie.\n4. K podanému dovolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletej, ktorý uviedol, že nesúhlasí s\nrozhodnutím odvolacieho súdu a pridržiava sa svojich doterajších vyjadrení.\n5. Otec sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n\n(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné\nodmietnuť.\n7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie\nprincípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené\nsprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje\npodmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia,\nnemožno interpretovať bezbreho; namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n8. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých upravenej v piatom diele\nprvej hlavy druhej časti CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa\nktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.\nKeďže § 76 až § 77a CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo veci starostlivosti\nsúdu o maloletých, prípustnosť dovolania bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.\n9. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP.\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania\nprípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP je\ndovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací súd je dovolacími\ndôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Z obsahu podaného dovolania v danom prípade vyplýva, že dovolateľka prípustnosť dovolania\nvyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je\nvýznamný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/41/2017, sp. zn.\n3Cdo/214/2017, sp. zn. 8Cdo/5/2017, sp. zn. 8Cdo/73/2017, sp. zn. 9Cdo/213/2021). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti,\npričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením\nsúdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu (resp.\núčastníka konania), právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku\nspojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n14. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v uznesení sp. zn. III.\nÚS 44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať v dvoch podobách.\nProcesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych\n\npredpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje\nako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej\nmoci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými\nvýkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť (i\nzjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich\nprávnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky\nalebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda\nich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa\nzistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam\naplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú\nzjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne\njednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS\n301/06).\n15. V súvislosti s námietkou dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu\ndovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie\nrozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj\nzdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP je vo všeobecnosti možné považovať to, že odvolací súd rozhodnutie\nneodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, avšak v tomto prípade tomu tak nie je. Z obsahu\npreskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu možno zistiť na základe čoho dospel k záveru o potrebe\nzmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa dostatočne a logicky vysporiadal so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami. Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že odvolací súd nebral ohľad v prvom\nrade na najlepší záujem maloletého dieťaťa, k tomu dovolací súd uvádza, že najlepší záujem maloletého\ndieťaťa je síce prvoradým v konaniach starostlivosti súdu o maloletých, avšak nemôže sa ním popierať\nsamotný účel neodkladného opatrenia. Odvolací súd v prvom rade skúmal, či je naplnená zákonná\npodmienka existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov ako prioritnej podmienky v konaní o\nneodkladnom opatrení, pričom dospel k záveru, že táto nie je daná. Samozrejme súd aj pri skúmaní\npotreby bezodkladnosti úpravy pomerov musí mať na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa, čo sa\nprejaví práve v rýchlej intervencii súdu v prípade konkrétneho ohrozenia. Odvolací súd však na základe\npredložených skutkových tvrdení a pripojených listín nedospel k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy\npomerov. Vychádzal pritom najmä z tvrdení samotnej matky, ktorá uviedla, že rodičovský konflikt, ergo\naj zhoršené psychické zdravie maloletej, je prítomný od roku 2018. Taktiež mal za to, že k návrhu\npriložila neaktuálne správy, ktoré boli vydané pred posledným rozhodnutím súdu o rozšírení styku otca\ns maloletou. Na základe uvedených skutočností nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo\nforme neodkladného opatrenia, čo aj náležite odôvodnil.\n16. Matka ďalej namietala, že odvolací súd nevyhodnotil všetky predložené dôkazy, resp., že ich\nvyhodnotil nesprávne. K tomu dovolací súd uvádza, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia\nsa dokazovanie nevykonáva, no tvrdené skutočnosti sa len osvedčujú. Miera osvedčenia sa riadi danou\nsituáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré\nmá mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých\nsa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané\ndôkazmi. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného\nopatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu\npripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýmto postupom súdu (§ 329 ods. 1 CSP)\nsa sleduje dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie\nsituácie vyžadujúce zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo trvať\nna požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu\nzmarený.\n16.1. Keďže dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu\nosvedčovania, odvolací súd na základe odvolacích námietok (vychádzajúc z návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a z dôkazných prostriedkov predložených matkou) zisťoval najvýznamnejšie\nrelevantné skutočnosti na nariadenie neodkladného opatrenia (odôvodňujúce potrebu neodkladnej\núpravy pomerov), pričom dôsledne vyhodnotil presvedčivosť návrhu na nariadenie neodkladného\n\nopatrenia z objektívneho hľadiska, ako aj skúmal, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností,\nktorými bolo nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanej veci podmienené (bod 29. odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia). Postup odvolacieho súdu, ktorý osvedčenie, resp. neosvedčenie skutočností\nodôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzoval len na základe obsahu spisu a v ňom\nzaložených listín, preto v kontexte vyššie uvedeného nemožno považovať za nesprávny.\n16.2. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.\nNeznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s\njeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie\nvykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť\npodaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s\nprocesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so\nskutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II.\nÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).\n17. Dovolateľka sa nestotožnila ani s názorom odvolacieho súdu, že predmetná vec sa má posúdiť v\nmerite veci, kde by prebehlo dokazovanie a kde by rodičia mali priestor na prezentovanie svojich názorov.\nPodľa názoru dovolateľky však bol v konaní o odvolaní ponechaný účastníkom dostatočný priestor,\nkeďže o odvolaní rozhodoval odvolací súd viac ako pol roka. Dovolateľka však opomína skutočnosť,\nže primárnym dôvodom, ktorý odvolací súd uviedol bolo, že pri nezhode rodičov o podstatnej veci je\nnevyhnutné vykonať dokazovanie. Ako už bolo uvedené, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia\nsúd nevykonáva dokazovanie. Úlohou všeobecného súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je\nzistiť na základe dostupných dôkazných prostriedkov najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, a to bez\npotreby dodržania formalizovaného postupu štandardného procesného dokazovania, a na podklade\nosvedčených skutočností následne vo veci rozhodnúť. Čo sa týka tvrdenia o prieťahoch v konaní, ktoré\nmali podľa dovolateľky v konaní nastať, k tomu dovolací súd uvádza, že existujú iné prostriedky nápravy\nuvedeného stavu, ktoré mohla dovolateľka v konaní využiť, tieto však nie je možné zhojiť v dovolacom\nkonaní.\n18. Pokiaľ dovolateľka namietala, že odvolací súd sa svojím rozhodnutím odklonil od zaužívanej\nsúdnej praxe, k tomu dovolací súd uvádza, že v zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených\nv rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax\ndovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako\njudikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nSúčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo\nviacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z\nhľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť\naj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené\nZborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Do tejto\nkategórie teda nespadá jedno konkrétne rozhodnutie odvolacieho súdu.\n19. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľka neopodstatnene namietala, že\nodvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Dôvodnosť jej\ndovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva Preto dovolací súd dovolanie matky odmietol v zmysle\n§ 447 písm. f) CSP.\n20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n21. Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoP/165/2024", "guid": "313481e9-89bc-4388-95d2-c4572abb3fb8:fd342f53-cfb2-4567-8798-a7e80e1dd6cd", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}