{"guid": "a456b6c1-554c-4e5c-a93f-d1b85e83e98a:8ffa95de-03fd-44c3-a6a4-373cdd9de3b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1223203370.1", "spisova_znacka": "1CdoR/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoR/2/2025 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 1CdoR/2/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:1223203370.1", "identifikacne_cislo": "1223203370", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ffa95de-03fd-44c3-a6a4-373cdd9de3b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1223203370.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1223203370.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1223203370.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoR/2/2025\n1223203370\n30. 04. 2025\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2025:1223203370.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o zmene ustanoveného opatrovníka osobe pozbavenej\nspôsobilosti na právne úkony A. X., narodený V. trvale bytom U. toho času I.. XX, zastúpený\nopatrovníkom A. K., narodeným X.. trvale bytom I. - D. K., toho času bytom U., v konaní zastúpený\nprocesným opatrovníkom Mestská časť Bratislava - Ružinov, Bratislava, Mierová ulica 21, za účasti\nprokurátora, vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 59Ps/6/2023, o zmenu opatrovníka,\no dovolaní opatrovníka A. K., zastúpeného LOVÁSZ LEGAL s.r.o., Bratislava, Železničiarska 18, IČO:\n54626048, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. septembra 2024 č. k. 13CoPs/8/2024-110,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava II (ďalej aj „mestský súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný\nsúd“) uznesením z 11. marca 2024 č. k. 59Ps/6/2023-65 odvolal A. z výkonu funkcie opatrovníka A. X.\n(výrok I.), ustanovil A. X. za opatrovníka Mestskú časť Bratislava - Ružinov (výrok II.) a rozhodol, že\nopatrovník je oprávnený a povinný opatrovanca zastupovať pri všetkých právnych úkonoch a spravovať\njeho majetok (výrok III.).\n2. Po právnej stránke odôvodnil mestský súd svoje rozhodnutie podľa § 272, § 274 ods. 2, § 275, §\n277 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CMP“, prípadne „Civilný mimosporový poriadok“). Uviedol, že začal ex offo konanie o\nzmenu opatrovníka nesvojprávneho z dôvodu, že na základe podnetu Miestneho úradu mestskej\nčasti Bratislava-Ružinov bolo zistené, že sociálna situácia nesvojprávneho A. X. je nepriaznivá a\nzanedbávaná, keď tento celé dni vysedáva v OC Retro v krátkych rukávoch aj v zimných mesiacoch,\no hlade a smäde, večer po neho príde jeho opatrovník pod výrazným vplyvom alkoholu, častokrát\naj hygienicky veľmi zanedbaný. Suseda z ubytovne potvrdila, že menovanému často poskytuje jedlo\na podáva inzulín namiesto opatrovníka, ktorý po požití alkoholu spí. Z vykonaného dokazovania\njednoznačne vyplynulo, že opatrovník dlhodobo zanedbáva svoje povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie a\nstarostlivosť o opatrovanca A. X. nie je dostatočne zabezpečená. Po prvom súdnom pojednávaní, ktoré\nsa konalo v novembri 2023, bola opatrovníkovi zo strany súdu daná možnosť na nápravu uvedených\nnedostatkov. Opatrovník prisľúbil, že vyššie uvedené situácie, ktoré viedli k začatiu konania v tejto veci\nsa opakovať nebudú, a že nesvojprávny A. sa viackrát nebude v noci potulovať po meste nevhodne\noblečený. Napriek prísľubu sa približne po mesiaci situácia zopakovala a od občanov prichádzali\npodnety, že sa nesvojprávny po nociach potuluje neprimerane oblečený, tentokrát v okolí kaviarne v\nPerle Ružinova. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že starostlivosť o nesvojprávneho\nnie je adekvátne zabezpečovaná. A. vo funkcii opatrovníka, ktorý má v rámci výkonu opatrovníctva\npovinnosť zabezpečovať starostlivosť o opatrovanca, opakovane, napriek upozorneniam, zlyhal. Z\n\nvykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že opatrovník dlhodobo požíva alkoholické nápoje,\nv dôsledku čoho nie je schopný adekvátne zabezpečovať starostlivosť o menovaného. Súd tak\ndospel jednoznačne k záveru, že opatrovník dlhodobo zanedbáva svoje povinnosti, čím môže dôjsť k\npotencionálnemu ohrozeniu života a zdravia A.. Taktiež súd nemohol prijať argument, že starostlivosť\no opatrovanca je zabezpečovaná aj v čase neprítomnosti A. K., prostredníctvom osobného asistenta,\npričom je nutné poukázať na tú skutočnosť, že i samotný svedok, ktorý vykonáva funkciu osobného\nasistenta, U.. A. G., že tento ani nemá ani elementárne znalosti o zdravotnom stave opatrovanca,\nnapr. nevie aké lieky menovaný užíva, kto mu ich podáva, či mu je pravidelne podávaný inzulín, kto\nmu ho podáva, či sa pravidelne stravuje. Na základe vyššie uvedených zistení a ustálenia skutočného\nstavu veci, súd mal nepochybne za to, že starostlivosť o A. X. je dlhodobo zo strany opatrovníka\nzanedbávaná, opatrovník nezabezpečuje starostlivosť o menovaného riadne, napriek upozorneniam, že\nsa opatrovanec potuluje po nociach sám v nevhodnom oblečení, táto situácia sa viackrát zopakovala,\npričom bolo nepochybne preukázané, že opatrovník pravidelne užíva alkoholické nápoje. Opatrovanec\nje častokrát sám a bez dozoru, hoci jeho zdravotný stav si vyžaduje neustálu kontrolu. Súd má taktiež\nzávažné pochybnosti, či pán X. vôbec dodržiava zdravotnú liečbu, či pravidelne berie lieky, či mu je\npravidelne podávaný inzulín, a či má zabezpečený pravidelný príjem stravy. Súd má teda vážne výhrady\nk výkonu funkcie opatrovníka, nakoľko záujmy opatrovanca nie sú dostatočne chránené. Súd síce\nnemal pochybnosti, že pán X. a pán K. sú na seba navzájom citovo naviazaní a sú na seba zvyknutí,\navšak je potrebné zohľadňovať širší záujem na ochrane nesvojprávneho, najmä záujem na tom, aby\nbola opatrovancovi zabezpečovaná riadna zdravotná starostlivosť a riadny dozor, čo momentálne\nabsolútne absentuje. Procesný opatrovník kvôli zanedbávaniu starostlivosti o nesvojprávneho navrhol\nneodkladným opatrením umiestniť nesvojprávneho do zariadenia sociálnych služieb, pričom súd tomuto\nnávrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého umiestnil nesvojprávneho do\nzariadenia M.. Faktické umiestnenie nesvojprávneho do domova sociálnych služieb sa však nepodarilo\nzrealizovať. Súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko skutočný stav veci\nmal náležite preukázaný a ďalšie vykonávanie dokazovania by bolo nadbytočné a nehospodárne.\nVýsluch svedka - suseda z ubytovne, alebo vyžiadanie si správy od všeobecnej lekárky, by žiadnym\nspôsobom zásadne neovplyvnili už preukázané skutočnosti. Na základe vykonaného dokazovania\nbolo jednoznačne preukázané, že opatrovník si svoje povinnosti riadne neplní a starostlivosť o\nnesvojprávneho je výrazne zanedbávaná, preto ďalšie dôkazy nebolo potrebné vykonávať. Nakoľko\nsúd nezistil žiadnu blízku osobu, resp. príbuznú osobu nesvojprávneho, za nového opatrovníka\nosobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony - A. ustanovil Mestskú časť Bratislava-Ružinov,\nktorej zástupkyňa s ustanovením súhlasila. Nový opatrovník bude oprávnený a povinný opatrovanca\nzastupovať pri všetkých právnych úkonoch a spravovať jeho majetok.\n3. Na odvolanie opatrovníka A. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesením z 20.\nseptembra 2024 č. k. 13CoPs/8/2024-110 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a rozhodol,\nže žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n4. Odvolací súd vec preskúmal bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66\nCMP) a dospel k záveru, že odvolanie opatrovníka nesvojprávneho nie je dôvodné a uznesenie\nsúdu prvej inštancie je vecne správne. Uviedol, že preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový\nstav, pokiaľ ide o preukázané skutočností právne rozhodných pre posúdenie správnosti rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie o tom, že doterajší opatrovník nesvojprávneho nezabezpečuje starostlivosť\no nesvojprávneho riadne, v dôsledku čoho sa opatrovanec potuluje po nociach v meste sám a\nvzhľadom na poveternostné podmienky aj vo výrazne nevhodnom oblečení, ohrozujúc tak svoj\nživot a zdravie, a že za nesvojprávneho nerealizuje také právne úkony, na základe ktorých by sa\nnesvojprávnemu dostávalo takej starostlivosti, ktorú vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje a\nv celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, pričom sa stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu neobstojí námietka odvolateľa, že\npokiaľ odvolateľ s nesvojprávnym navštevoval lekárov, čo v konaní vyvrátené nebolo, tak mal súd prvej\ninštancie uzavrieť, že si plnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z výkonu funkcie opatrovníka\ns tým, že pokiaľ sa aj nesvojprávny po nociach potuloval po meste v nevhodnom oblečení, nebolo\nv jeho moci mu v tomto zabrániť (teda, že nezabránenie nesvojprávnemu v takomto jeho konaní\nnemožno vyhodnotiť v neprospech odvolateľa), nakoľko vzhľadom na zdravotný stav nesvojprávneho\na potrebu jeho stabilizácie, prípadne zlepšenia, nie je postačujúce, aby tento pravidelne navštevoval,\nči už svojho obvodného lekára, diabetickú alebo psychiatrickú ambulanciu, ale najmä (vzhľadom na to,\nže trpí trvalou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej okrem iného nie je schopný rozpoznať následky\n\nsvojho konania a okrem toho trpí aj ochorením cukrovky), aby mal pravidelne zabezpečenú riadnu\npre neho vhodnú stravu, aby mu boli osobou, ktorá detailne pozná zdravotný stav nesvojprávneho\nriadne podávané predpísané lieky, vrátane inzulínu a napokon, aby nesvojprávny nebol vystavovaný\nriziku ohrozenia jeho života a zdravia potulovaním sa v nočných hodinách po meste bez adekvátneho\noblečenia (v mraze len v tričku s krátkym rukávom a pod.). Pokiaľ teda z vykonaného dokazovania\nbolo hodnoverne preukázané, že opatrovník nesvojprávneho nezabezpečil to, aby nesvojprávnemu boli\nriadne a včas podávané predpísané lieky a inzulín hodnovernou osobou, ktorá detailne pozná zdravotný\nstav nesvojprávneho a je detailne oboznámená s jeho predpísanou liečbou (druhom, množstvom liekov\na časovým intervalom, v ktorom je mu takéto lieky potrebné podať) a nezabezpečil ani to, aby sa\ntento nekontrolovane v nočných hodinách sám nepotuloval bez adekvátneho oblečenia po meste, a\naby neprijímal pre neho nevhodnú stravu od osôb, ktoré jeho zdravotný stav nepoznajú, neobstojí\nnámietka opatrovníka o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania\nbolo možné jednoznačne dospieť k záveru, že opatrovník nesvojprávneho dlhodobo zanedbáva svoje\npovinnosti a nezabezpečuje starostlivosť o nesvojprávneho riadne, a to bez ohľadu na to, aké sú\ndôvody zanedbávania tejto starostlivosti, (či už závislosť opatrovníka nesvojprávneho na alkohole alebo\njeho celková nevôľa, alebo mentálna neschopnosť zabezpečiť nesvojprávnemu takú starostlivosť, akú\nvzhľadom na svoj zdravotný stav nevyhnutne potrebuje). Vzhľadom na uvedené potom neobstojí ani\nnámietka opatrovníka nesvojprávneho, že z vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne\ndospieť k záveru, že opatrovník nesvojprávneho aj popri svojej ambulantnej liečbe zo závislosti\nna alkohole alkohol naďalej požíva. Prípadná závislosť opatrovníka na alkohole nebola totiž tou\nskutočnosťou, pre ktorú súd prvej inštancie opatrovníka z výkonu funkcie odvolal. Na správnosti\ntakéhoto záveru súdu prvej inštancie nemení nič ani skutočnosť, že opatrovník nesvojprávneho v\nsnahe odstrániť nedostatky vo svojej starostlivosti o nesvojprávneho vymenil aj osobného asistenta\nnesvojprávneho, a že tento jeho nový osobný asistent je presvedčený, že opatrovník nesvojprávneho\nsi svoje povinnosti plní riadne (čo prezentoval aj pred súdom). Závažné nedostatky v zabezpečovaní\nstarostlivosti opatrovníka o nesvojprávneho boli jednoznačne preukázané vykonaným dokazovaním,\na preto názor súčasného osobného asistenta nesvojprávneho nebol pre rozhodnutie vo veci samej\nbez ďalšieho relevantným. Pravdivosť takýchto tvrdení osobného asistenta nesvojprávneho totiž\nnevyplynula z vykonaného dokazovania. Preto neobstojí ani námietka opatrovníka nesvojprávneho, že\nsúd prvej inštancie nedôvodne neprihliadol na skutočnosti zistené z výpovede U. - osobného asistenta\nnesvojprávneho. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že tak ako na to poukazoval aj prokurátor, z\nvykonaného dokazovania bolo možné dospieť k záveru, že osobný asistent nesvojprávneho dokonca\nani len dôsledne nepoznal zdravotný stav nesvojprávneho a z neho vyplývajúcu potrebu adekvátnej\nliečby nesvojprávneho (nemal vedomosti o tom, že nesvojprávny trpí na cukrovku a má mu byť\npodávaná vhodná strava a inzulín), a preto aj výkon starostlivosti o nesvojprávneho zo strany osobného\nasistenta sa javí byť nanajvýš pochybný. Pokiaľ opatrovník nesvojprávneho namietal, že umiestnením\nnesvojprávneho do zariadenia sociálnych služieb dôjde k vážnemu pretrhnutiu citového puta medzi\nnesvojprávnym a jeho opatrovníkom, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k zhoršeniu psychického\nstavu nesvojprávneho a mohla by nastať situácia, že nesvojprávny sa bude vzďaľovať z miesta svojho\nbydliska častejšie, nakoľko nie je obmedzený v osobnej slobode, tak takéto námietky odvolací súd\npovažoval za neopodstatnené, nakoľko ide len o ničím nepodložené dohady odvolateľa. Súd prvej\ninštancie vykonal v dostatočnom rozsahu potrebné dokazovanie pre rozhodnutie vo veci, náležite zistil\nskutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. Preto neobstojí\nani námietka odvolateľa, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich\nskutočností, a to najmä dokazovanie vyžiadaním si správy od všeobecnej lekárky nesvojprávneho o tom,\nči nesvojprávny dodržiava zdravotnú liečbu, pravidelne berie lieky a je mu pravidelne podávaný aj inzulín.\nV konaní totiž nikto netvrdil, že lieky a inzulín podáva nesvojprávnemu práve jeho všeobecná lekárka,\nktorá by bola spôsobilá hodnoverne takéto skutočnosti súdu preukázať. O náhrade trov odvolacieho\nkonania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 57 CMP v spojení s § 396 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ Prípadne „Civilný sporový\nporiadok“), pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie a súd nezistil žiadne okolnosti,\npre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať.\n5. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie odvolaný opatrovník nesvojprávneho A.\n(ďalej aj „dovolateľ“), a to z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP (súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces).\n\n6. Uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f) CSP) dovolateľ vymedzil tak, že odvolací súd nesprávne\npochopil skutkový stav veci, prevzal zmätočné úvahy súdu prvej inštancie, ktoré zakladajú nesprávne\nzistenie skutočného stavu veci a rovnako tak opomenul vykonať dôkazy, ktoré boli navrhnuté\ndovolateľom už v prvoinštančnom konaní, a ktoré boli nevyhnutné na zistenie rozhodujúcich skutočností.\nOdvolací súd vo svojom odôvodnení tvrdil, že súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu\npotrebné dokazovanie pre rozhodnutie vo veci, náležite zistil skutkový stav veci a z takto zisteného\nskutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. Súd prvej inštancie uzavrel, že na základe zistení\nmal za to, že starostlivosť o opatrovanca je údajne dlhodobo zo strany dovolateľa zanedbávaná, pretože\nopatrovanec sa potuluje po nociach sám. Súd mal pochybnosti, či opatrovanec dodržiava zdravotnú\nliečbu, či pravidelne berie lieky, či mu je pravidelne podávaný inzulín, a či má zabezpečený pravidelný\npríjem stravy. Situáciu, že opatrovanec sa potuluje po nociach sám bola preverovaná a bolo zistené,\nže opatrovanec sa už v OC Retro neobjavuje. Z uvedeného vyplýva, že snaha dovolateľa na nápravu\nnevyšla nazmar a podarilo sa mu situáciu napraviť. Po nejakom čase však opatrovanec začal chodiť na\niné miesto a od majiteľa Perly Ružinova začali chodiť podnety, že opatrovanec sa tam potuluje, aj v noci.\nUvedená skutočnosť sa však už neopakuje, opatrovanec už na tieto miesta nechodí. Podľa dovolateľa\npozbavenie spôsobilosti na právne úkony neznamená obmedzenie osoby na slobodnom pohybe. Stále\nje na rozhodnutí pozbavenej osoby, či, kedy a kam sa pôjde prejsť. Opatrovník nemôže opatrovanca\nproti jeho vôli obmedzovať na osobnej slobode. Súd prvej inštancie vyslovil, že nepochybuje o tom,\nže opatrovník a opatrovanec sú na seba navzájom naviazaní, no že je potrebné zohľadňovať širší\nzáujem na ochrane opatrovanca, najmä záujem na tom, aby bola opatrovancovi zabezpečovaná riadna\nzdravotná starostlivosť. To, či opatrovanec dodržiava zdravotnú liečbu, či pravidelne berie lieky, či mu\nje pravidelne podávaný inzulín nemal súd žiadnym spôsobom za preukázané. Súd mal len pochybnosti\nohľadom uvedeného, no nemal také dôkazy, ktoré by jasne preukazovali to, že opatrovanec nedodržiava\nzdravotnú liečbu. Na rozptýlenie pochybností súdu prvej inštancie dovolateľ navrhol vykonanie dôkazu\n- vyžiadanie si správy od lekárky - na základe ktorej by bolo možné ustáliť, či je zdravotná starostlivosť\nposkytovaná tak ako má byť, alebo nie. Lekárska správa by v prípade neposkytovania zdravotnej\nstarostlivosti mohla preukázať zhoršenie zdravotného stavu, čo by znamenalo, že dovolateľ sa o\nopatrovanca naozaj nestará. Na druhú stranu zlepšenie zdravotného stavu, resp. jeho stabilizácia by\nvedela preukázať to, že dovolateľ poskytuje zdravotnú starostlivosť tak ako má. Pochybnosti súdu prvej\ninštancie sa takto mohli potvrdiť alebo vyvrátiť. Súd prvej inštancie tak neurobil a zostal pri svojich\npochybnostiach, ktoré použil na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Rozhodnutie sa tak zakladá na jeho\nsubjektívnych domnienkach, bez vykonania takých dôkazov, ktoré by odôvodňovali tvrdené skutočnosti.\nSamotná Mestská časť Bratislava - Ružinov po dopytoch na ošetrujúcich lekárov zistila, že opatrovanec\ndodržiava pravidelné zdravotné prehliadky a jeho zdravotný stav sa nezhoršil. Súd prvej inštancie vedel\no týchto dopytoch preto, že informácia mu bola poskytnutá. Napriek tomu súd namiesto zisťovania\nskutočného stavu veci zotrval pri svojich pochybnostiach. Tento nedostatočne zistený skutkový stav veci\nsúdom prvej inštancie prevzal odvolací súd a dokazovanie nedoplnil. Súd nemôže tvrdiť, že zdravotná\nstarostlivosť je zanedbávaná a na druhú stranu vysloviť, že správa od lekára by žiadnym spôsobom\nneovplyvnila už preukázané skutočnosti. Navyše celé konanie je založené na podnetoch a výpovediach\nsvedkov, preto dovolateľ nevie, prečo súd odmietol vykonať aj výsluch svedka - suseda z ubytovne, a\nprečo neprihliadal aj na výpoveď U.. A. G., keďže tieto dôkazy by boli značne v prospech dovolateľa. Z\naktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že nevyhovenie dôkaznému návrhu\nstrany sporu možno odôvodniť len tým, že a) navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom\nkonania; b) dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje\nvypovedacou potenciou a c) dôkaz je nadbytočný, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku\nktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných\npochybností overené alebo vyvrátené. Dôkazy navrhované dovolateľom nespadajú ani do jednej z\nuvedených troch skupín dôvodov, kedy súd nemusí navrhované dôkazy vykonať. Strohé odôvodnenie\nodvolacieho súdu, že „ďalšie dokazovanie je nadbytočné, pretože by žiadnym spôsobom zásadne\nneovplyvnilo už preukázané skutočnosti“ nemôže obstáť. Súd toto tvrdenie nijako nevysvetlil. Navyše,\nodvolací súd na navrhovaný dôkaz - vyžiadanie správy od lekárky uviedol, že „v konaní totiž nikto\nnetvrdil, že lieky a inzulín podáva nesvojprávnemu práve jeho všeobecná lekárka, ktorá by bola spôsobilá\nhodnoverne takéto skutočnosti súdu preukázať“. Odvolací súd teda nesprávne pochopil skutkový stav a\ntaktiež cieľ, ktorý dovolateľ sledoval navrhnutím takéhoto dôkazu. Dovolateľ nemal v úmysle vyžiadaním\nsi správy od všeobecnej lekárky dokázať, že lekárka je tou osobou, ktorá podáva opatrovancovi lieky a\ninzulín. Dovolateľ sa snažil navrhnutím takéhoto dôkazu dokázať, resp. vyvrátiť tvrdenie, na ktorom stojí\ncelé konanie, že zdravotná starostlivosť je o opatrovanca zanedbávaná. Uvedeným spôsobom tak súdy\n\nporušili dovolateľovo právo na spravodlivý proces. Ďalej dovolateľ namietal aj nesprávne ustanoveného\nverejného opatrovníka opatrovancovi. Súd prvej inštancie ustanovil za opatrovníka mestskú časť aj\nnapriek tomu, že podľa hmotnoprávnej úpravy, v prípadoch, keď sa za verejného opatrovníka ustanovuje\nobec, musí ísť o takú obec, kde má opatrovanec trvalý pobyt. Opatrovanec má trvalý pobyt na adrese L..\nV prípade, že by sa súd prvej inštancie ako aj odvolací súd zaoberali aj hmotnoprávnou úpravou, zistili\nby, že za opatrovníka mala byť ustanovená A. a nie Mestská časť Bratislava - Ružinov. Oba súdy sa\nodvolávali pri svojom rozhodnutí len na § 272 a nasl. CMP a v odôvodneniach ich rozhodnutí absentuje\nhmotnoprávna úprava, na základe ktorej súdy dospeli k svojim záverom o osobe, ktorú ustanovili\nopatrovancovi za opatrovníka. V určitých prípadoch (§ 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka) môže byť za\nopatrovníka súdom ustanovená obec, avšak len taká obec, v ktorej má opatrovanec trvalý pobyt (pozri\nnapríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2022 sp. zn. 7Cdo/20/2022).\nZ uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ale\naj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n7. V podanom dovolaní dovolateľ navrhol, aby dovolací súd aj povolil odklad právoplatnosti uznesenia\nKrajského súdu v Trnave, ktoré napadol dovolaním. Poukázal na citovanú naviazanosť opatrovanca\nna svoju osobu, skutočnosť, že nový opatrovník bol opatrovancovi ustanovený podľa jeho názoru v\nrozpore so zákonom ako aj na skutočnosť, že tento nový opatrovník nebude odkladom právoplatnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach a na druhej strane môže\nprísť na strane opatrovanca k väčšej ujme.\n8. K dovolaniu sa vyjadrili Mestská časť Bratislava - Ružinov a prokurátor.\n9. Mestská časť Bratislava - Ružinov k dovolaniu odvolaného opatrovníka uviedla, že aj keď pozbavenie\nspôsobilosti na právne úkony neznamená obmedzenie osoby na slobodnom pohybe, tak opatrovník musí\npoznať potreby a záujmy opatrovanca a v súvislosti s nimi realizovať príslušné právne úkony. Pokiaľ teda\nnapr. opatrovanec ohrozuje svoje zdravie, opatrovník by sa mal pokúsiť zabezpečiť mu odbornú pomoc,\nliečenie, sociálnu službu, či inak viesť opatrovanca k tomu, aby od takého konania upustil. V prípade\ndovolateľa mali súdy za to, že jeho osoba nezaručuje taký výkon opatrovníctva, ktorý by sledoval najlepší\nzáujem opatrovanca, a ktorý by smeroval k riešeniu jeho problémových životných situácii. K tomuto\nzáveru dospeli na základe v spise zabezpečených dôkazov a informácii - v tejto súvislosti opatrovník\nzdôrazňuje, že nie je potrebné, aby sa detailne preukazovalo poskytovanie resp. neposkytovanie\nosobnej starostlivosti o opatrovanca, ale aby sa posúdilo, či je osoba dovolateľa spôsobilá na výkon\nfunkcie opatrovníka. K tomuto záveru mohli súdy dospieť aj bez toho, aby sa dokazovaním vyriešili\nniektoré otázky poskytovania zdravotnej starostlivosti o opatrovanca. Pokiaľ ide o otázku, či dovolateľ\npožíval nadmerne alkoholické nápoje, Mestská časť Bratislava - Ružinov zaznamenala a poukázala\nna viacero podnetov, ktoré mu boli adresované od obyvateľov, kedy títo uvádzali, že osobu dovolateľa\nvídavali pod vplyvom alkoholu. Je pochopiteľné, že u dovolateľa nebola vykonaná dychová skúška,\na teda nie je možné formálne potvrdiť tieto skutočnosti, avšak je potrebné uviesť, že hodnotenia\nobyvateľov vychádzali z toho ako vnímali správanie a prejavy dovolateľa. Takéto správanie dovolateľa,\nbez ohľadu na to, či bol pod vplyvom alkoholu, nie je ideálnym vzorom pre opatrovanca, ktorý aj vzhľadom\nna svoj mentálny stav potrebuje vedenie a pozitívny vzor. Ďalej mestská časť uviedla, že súd zistil\nabsenciu riadnej zdravotnej starostlivosti (a dozoru) aj bez toho, aby mal za nepochybne preukázané,\nže opatrovanec dodržiava liečebný režim, je mu podávaný inzulín a strava - uvedené aspekty totiž nie\nsú jedinými, na základe ktorých možno posúdiť, že nemá zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ\nide o otázku trvalého pobytu opatrovanca a ustanovenie opatrovníka za jeho opatrovníka - ako mestskej\nčasti, v ktorej nemá opatrovanec trvalý pobyt, skutočnosť, že za opatrovníka má byť ustanovená obec, v\nktorej má opatrovanec trvalý pobyt, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Opatrovanec má obvyklý\npobyt práve v mestskej časti Bratislava - Ružinov, čo súdy nepochybne viedlo k tomu, aby za opatrovníka\nustanovili práve túto mestskú časť. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhla mestská časť\ndovolanie odmietnuť.\n10. Prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniu odvolaného opatrovníka uviedol, že napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu považujem za vecne správne. Z vykonaného\ndokazovania pred súdom prvej inštancie, (ktoré závery do svojho rozhodnutia prevzal aj odvolací súd)\ndostatočne vyplynulo, že starostlivosť o osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony nebola zo\nstrany dovolateľa, adekvátne zabezpečovaná. Vyskytli sa totiž početné prípady, kedy sa opatrovanec\n\npotuloval po uliciach v mraze, a to zjavne nevhodne oblečený, na čo podnetmi reflektovali obyvatelia\nmestskej časti Bratislava - Ružinov. Z podnetov tiež vyplývalo, že v danom čase mal byť dovolateľ opitý.\nZ vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 11. 3. 2024 ďalej vyplynulo, že v čase neprítomnosti\ndovolateľa, starostlivosť o A. X. vykonával osobný asistent U.. A. G.; išlo pritom o výkon asistencie aj\npo dobu niekoľkých dní, pričom tento osobný asistent nemal ani len elementárne znalosti o zdravotnom\nstave opatrovanca. Ten pritom trpí na cukrovku a má mu byť podávaný inzulín. Nemôže obstáť pritom ani\nto, že lieky menovanému podávala a pichala inzulín vrátnička na ubytovni. Zabezpečenie starostlivosti o\nzdravotný stav opatrovanca zo strany opatrovníka za takéhoto stavu nemožno považovať za adekvátne\na bol teda dôvod na odvolanie dovolateľa ako opatrovníka. Dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa\n§ 420 písm. f) CSP neobstojí, pretože vykonané dokazovanie, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie,\nako aj odvolací súd, nemožno v žiadnom smere hodnotiť ako svojvoľné v tej miere, aby bolo možné\nkonštatovať porušenie práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v miere\npotrebnej pre riadne zistenie skutočného stavu veci a súdy tiež dostatočne vysvetlili prečo nevykonali\ndôkazy nad rámec uskutočneného dokazovania. Ak potom dovolateľ namieta, že odvolací súd sa vôbec\nnezaoberal otázkou správnosti ustanovenia Mestskej časti Bratislava - Ružinov za opatrovníka, tak\nopomína tú skutočnosť, že odvolací súd je zásadne viazaný odvolacími dôvodmi. V odvolaní nebola\ntáto skutočnosť namietnutá, a preto sa ňou odvolací súd logicky nezaoberal. Okrem toho v tejto časti\ndovolateľ podľa obsahu podania namieta nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 CSP, pričom\nneuvádza z akého dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP dovolanie podal; teda, či sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu, táto otázka nebola ešte vyriešená dovolacím súdom, resp.\nči je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V tejto časti dovolania tak dovolateľ nevymedzil dovolací\ndôvod v súlade s CSP. Navyše ak dovolateľ namieta porušenie hmotnoprávnej úpravy t. j. Občianskeho\nzákonníka, tak podmienka trvalého pobytu, tak ako to prezentuje dovolateľ, z tejto právnej úpravy vôbec\nnevyplýva. Prokurátor preto navrhol podané dovolanie zamietnuť.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podal odvolaný opatrovník opatrovanca v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpený\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n12. Dovolanie je v danom prípade podané v konaní o ustanovení opatrovníka (zmena opatrovníka), ktoré\nje upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v §\n2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon „neustanovuje inak“. CMP v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré\nustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach ustanovenia\nopatrovníka; prípustnosť dovolania navrhovateľa bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení\nCSP, ktoré upravujú, kedy je dovolanie prípustné (§ 419 a nasl. CSP).\n13. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n14. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n15. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba taký\npostup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna\núprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v\ntom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (pozri rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 559/2018, sp. zn. III. ÚS 47/2019, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/140/2019, sp. zn. 4Cdo/120/2019 a pod.). Takýto nesprávny procesný\npostup súdu môže spočívať predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,\n\nktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň\nznamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.\nIde napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n17. Pokiaľ ide o odňatie možnosti konať pred súdom, podľa konštantnej judikatúry najvyššieho\nsúdu nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom, nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových\nokolností alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu, čo všetko dovolateľ namieta vo svojom\ndovolaní, nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (napríklad R\n37/1993, R 42/1993 a R 125/1999. Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky\nposudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o jeho\nústavnej neudržateľnosti.\n18. Na druhej strane z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky zároveň\nvyplýva, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom by bolo možné považovať za zásah do\nzákladného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie, ale len vtedy, ak by\nzáver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený,\nchýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania\na stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník\npostavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (napríklad I. ÚS 350/08).\nNa tento záver nadviazal vo svojej rozhodovacej činnosti aj najvyšší súd, ktorý v uznesení sp. zn.\n7Cdo/205/2019 z 1. 2. 2021 uviedol, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy,\nsúd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal.\nSúd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a)\nsa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť\nalebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného\ninými dôkazmi nadbytočný. Pokiaľ tieto dôvody nie sú dané, súd nevyhovením návrhu na vykonanie\ndokazovania koná spôsobom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku.\n19. K základným právam procesnej strany nesporne patrí aj právo navrhovať a predkladať dôkazy,\nale nie je procesným pochybením súdu skutočnosť, že súd procesnou stranou navrhované dôkazy\nneakceptoval, resp. nevykonal v tomto smere dokazovanie. Posúdenie návrhov na vykonanie\ndokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§\n185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu, resp. účastníkov konania. Uvedené predstavuje prejav zákonnej\nprávomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny\npriebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v\nmantineloch predmetu konania, a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej\nveci nie je relevantný. Súd hodnotí predložené dôkazy, resp. vykonáva dokazovanie aj inými dôkazmi,\nnež predložia strany a následne ich hodnotí podľa svojho uváženia v zmysle zákona. Zákon vychádza\nzo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o\nvykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať\nzo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov majú byť súčasťou rozsudku.\n20. V preskúmavanej veci obsah spisu nedáva podklad pre prijatie záveru, že súdy nižších inštancií\nsvojím postupom, keď nevykonali dovolateľom navrhované dôkazy - výsluch suseda z ubytovne ako\nsvedka a vyžiadanie si správy od všeobecnej lekárky opatrovanca, zaťažili konanie procesnou vadou\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n21. V súvislosti s uvedeným záverom dovolací súd v prvom rade konštatuje, že tak prvoinštančný súd ako\naj odvolací súd z hľadiska odôvodňovania svojich rozhodnutí riadne splnili svoju povinnosť, keď uviedli\nprečo nevykonali dovolateľom navrhnuté dôkazy. Oba konajúce súdy zhodne uviedli, že z vykonaného\ndokazovania bolo hodnoverne preukázané, že odvolaný opatrovník opatrovancovi nezabezpečil to,\naby mu boli riadne a včas podávané predpísané lieky a inzulín hodnovernou osobou, ktorá detailne\n\npozná jeho zdravotný stav a je detailne oboznámená s jeho predpísanou liečbou a nezabezpečil ani\nto, aby sa tento nekontrolovane v nočných hodinách sám nepotuloval bez adekvátneho oblečenia po\nmeste, a aby neprijímal pre neho nevhodnú stravu od osôb, ktoré jeho zdravotný stav nepoznajú. Súdy\ndospeli k záveru, že opatrovník nesvojprávneho dlhodobo zanedbáva svoje povinnosti a nezabezpečuje\nstarostlivosť o nesvojprávneho riadne. Súd prvej inštancie potom v bode 26. odôvodnenia uznesenia\nuviedol, že vykonávanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne a ich vykonanie by žiadnym\nspôsobom neovplyvnilo už preukázané skutočnosti, keď vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne\npreukázané, že odvolaný opatrovník si svoje povinnosti riadne neplní a starostlivosť o opatrovanca\nje výrazne zanedbávaná. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi nevykonania dovolateľom navrhovaného\ndokazovania stotožnil a v bode 10. odôvodnenie svojho potvrdzujúceho uznesenia uviedol, že súd prvej\ninštancie vykonal v dostatočnom rozsahu potrebné dokazovanie pre rozhodnutie vo veci, náležite zistil\nskutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. Preto neobstojí\nani námietka odvolateľa, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich\nskutočností, a to najmä dokazovanie vyžiadaním si správy od všeobecnej lekárky nesvojprávneho o\ntom, či nesvojprávny dodržiava zdravotnú liečbu, pravidelne berie lieky a je mu pravidelne podávaný aj\ninzulín. V konaní totiž nikto netvrdil, že lieky a inzulín podáva nesvojprávnemu práve jeho všeobecná\nlekárka, ktorá by bola spôsobilá hodnoverne takéto skutočnosti súdu preukázať.\n22. Dovolací súd k tomu uvádza, že aj keď odvolací súd zjavne nepochopil účel, pre ktorý dovolateľ\nnavrhol pred súdom prvej inštancie doplnenie dokazovania vyžiadaním si správy od všeobecnej lekárky\nopatrovanca, tak oba súdy, prvoinštančný i odvolací, uviedli jasný a zrozumiteľný dôvod, pre ktorý vo veci\nnebolo potrebné vykonať podľa návrhu dovolateľa ďalšie dokazovanie - nadbytočnosť navrhovaného\ndokazovania, keď vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi bol\nrozhodujúci skutkový stav už dostatočne preukázaný. Tento dôvod pritom oba súdy založili na skutkovom\nstave, ktorý bol zistený už vykonaným dokazovaním, a ktorý predstavoval dostatočný skutkový základ\npre rozhodnutie vo veci. Dovolací súd tak považuje uvedené podrobné vysvetlenie nevykonania všetkých\nnavrhovaných dôkazov zo strany odvolaného opatrovníka za dostatočne presvedčivé.\n23. Pokiaľ ide o samotný skutkový základ rozhodnutí súdov nižších inštancií, dovolateľ tiež namietal, že\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu sa zakladá na jeho subjektívnych domnienkach, bez vykonania\ntakých dôkazov, ktoré by odôvodňovali tvrdené skutočnosti a samotná Mestská časť Bratislava - Ružinov\npo dopytoch na ošetrujúcich lekárov zistila, že opatrovanec dodržiava pravidelné zdravotné prehliadky\na jeho zdravotný stav sa nezhoršil.\n24. Dovolací súd uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na\nodstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní\nformulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie a je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa\npreto vo všeobecnosti nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a\ndruhej inštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n25. Zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom však neznamená, že najvyšší súd je viazaný\ntakou interpretáciou dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo vytvorenú domnienku,\nktorej jediným cieľom je vylúčiť danosť nároku. Rovnako túto zásadu nemožno interpretovať ako\nnemožnosť najvyššieho súdu reagovať na zjavný, ničím neodôvodnený, a preto arbitrárny skutkový\nomyl. Preskúmanie logickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov je súčasťou\nposudzovania práva na spravodlivý proces, a teda preskúmanie hodnotenia vykonaných dôkazov je\npreskúmanie procesného postupu súdu a najvyšší súd má právo skúmať, či hodnotenie dôkazov nie je\nnatoľko mimo prípustného a logického rámca hodnotenia dôkazov, že týmto procesným postupom súdu\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (III. ÚS 104/2022).\n26. K tomu možno dodať, že zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v čl. 15 Základných\nprincípov CSP a v § 191 CSP vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a\nznamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.\n\nHodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy\nzodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať\nfunkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Právo na spravodlivý proces je preto naplnené\naj tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a použití\nrelevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a\npodstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/2004).\n27. So zreteľom na vyššie uvedené, vec prejednávajúci senát dovolacieho súdu pristúpil k posúdeniu\nopodstatnenosti argumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté\ndo jeho práva na spravodlivý proces, kedy podstatou dovolacieho prieskumu nebolo prehodnocovanie\nskutkového stavu, ale kontrola postupu odvolacieho súdu pri procese jeho zisťovania a vyhodnocovania,\nergo preskúmanie toho, či hodnotenie dôkazov je alebo nie je natoľko svojvoľné, že znamená zásah\ndo tohto práva.\n28. V prejednávanej veci bolo sporným, či dovolateľ ako súdom ustanovený opatrovník opatrovanca plní\nsvoje povinnosti a vykonáva riadnu starostlivosť o opatrovanca.\n29. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že na Mestskú časť Bratislava\n- Ružinov sa opakovanie obracali občania, zamestnanci OC Retro, so svojimi podnetmi, že do\nobchodného centra sa opakovane dostavuje opatrovanec v tričku s krátkym rukávom, v čase keď už bola\nvonku zima, a že tam často posedáva. Prišiel pre neho pán K. (dovolateľ - poznámka dovolacieho súdu),\na to často pod vplyvom alkoholu a hygienicky zanedbaný. Začalo to približne pred 2 rokmi a stávalo\nsa to opakovane, preto začali šetriť, že čo je opatrovanec zač a zistili, že má ťažkú cukrovku, tak mu\ndali aj najesť aj napiť. Po dopytoch na ošetrujúcich lekárov procesný opatrovník zistil, že A. dodržiava\npravidelné kontroly a na ubytovni zistili, že opatrovník holduje alkoholu, častokrát museli A. pichať inzulín\na postarať sa o neho, pričom opatrovník si opakovane požičiaval peniaze. A. odišiel do Retra vždy, keď\nprišiel pán K. opitý. V máji bola urobená námatková kontrola v ubytovni, kde im bolo povedané, že pán\nK. seká dobrotu. V júli sa však pán K. opäť nachádzal počas víkendu pod vplyvom alkoholu a taktiež 30.\n08. 2023 pani z Retra oznámila, že týždeň predtým prišiel pán K. pod vplyvom alkoholu a vynadal jej,\nže prečo podávala podnet. Úrad práce oznámil, že asistent Z. D. vykonáva dohľad najmä v noci a keď\nje opatrovník v práci. Podľa zistení ale opatrovník nikde nepracuje. Situáciu boli opätovne preverovať\naj v októbri a novembri v Retre, kde zástupcom Mestskej časti Bratislava - Ružinov bolo oznámené,\nže opatrovanec sa už v Retre neobjavuje ani pán K.. Na ubytovni im potvrdili, že pán Šalát abstinuje.\nDňa 11. 12. 2023 dostal procesný opatrovník podnet od majiteľa kaviarne v budove Perla Ružinova, že\nsa opatrovanec opakovane, v zimnom období potuluje okolo kaviarne len v mikine, často len v tričku\ns krátkym rukávom. Majiteľ kaviarne mal podozrenie, že sa opatrovanec potuluje po vonku celé noci\nsporo odetý. Cez víkend 09. 12. 2023 prišiel opatrovník pán K. pre nesvojprávneho opitý a pomočený. V\ndecembri zástupcovia Mestskej časti Bratislava - Ružinov navštívili opatrovanca v ubytovni, avšak nebol\ntam. Pán K. im oznámil, že je na toalete, a keďže nechodil, tak odišli. Neskôr sa dozvedeli od majiteľa\nkaviarne, že A. bol v okolí kaviarne, t. j. bol niekoľko hodín preč. Na základe týchto skutočností dospel súd\nprvej inštancie k záveru, že starostlivosť o opatrovanca nie je adekvátne zabezpečovaná. Opatrovník A.\nK. v plnení svojich povinností opakovane, napriek upozorneniam, zlyhal. Dlhodobo požíva alkoholické\nnápoje, v dôsledku čoho nie je schopný adekvátne zabezpečovať starostlivosť o opatrovanca, čím môže\ndôjsť k potencionálnemu ohrozeniu jeho života a zdravia. Súd mal nepochybne za to, že starostlivosť\no A. X. je dlhodobo zo strany opatrovníka zanedbávaná, opatrovník nezabezpečuje starostlivosť o\nmenovaného riadne, napriek upozorneniam, že sa opatrovanec potuluje po nociach sám v nevhodnom\noblečení, táto situácia sa viackrát zopakovala, pričom bolo nepochybne preukázané, že opatrovník\npravidelne užíva alkoholické nápoje. Opatrovanec je častokrát sám a bez dozoru, hoci jeho zdravotný\nstav si vyžaduje neustálu kontrolu. Súd má taktiež závažné pochybnosti, či opatrovanec vôbec dodržiava\nzdravotnú liečbu, či pravidelne berie lieky, či mu je pravidelne podávaný inzulín, a či má zabezpečený\npravidelný príjem stravy. Súd mal teda vážne výhrady k výkonu funkcie opatrovníka, nakoľko záujmy\nopatrovanca nie sú dostatočne chránené.\n30. Odvolací súd následne v napadnutom rozhodnutí prebral súdom prvej inštancie zistený skutkový\nstav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie správnosti rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie o tom, že doterajší opatrovník nesvojprávneho nezabezpečuje starostlivosť o\nnesvojprávneho riadne, v dôsledku čoho sa opatrovanec potuluje po nociach v meste sám a vzhľadom\n\nna poveternostné podmienky aj vo výrazne nevhodnom oblečení, ohrozujúc tak svoj život a zdravie, a že\nza nesvojprávneho nerealizuje také právne úkony, na základe ktorých by sa nesvojprávnemu dostávalo\ntakej starostlivosti, ktorú vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje. Ďalej odvolací súd uviedol, že\nneobstojí námietka odvolateľa (odvolaného opatrovníka, tu dovolateľa - poznámka dovolacieho súdu),\nže pokiaľ odvolateľ s nesvojprávnym navštevoval lekárov, čo v konaní vyvrátené nebolo, tak mal súd\nprvej inštancie uzavrieť, že si plnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z výkonu funkcie opatrovníka\ns tým, že pokiaľ sa aj nesvojprávny po nociach potuloval po meste v nevhodnom oblečení, nebolo v\njeho moci mu v tomto zabrániť (teda, že nezabránenie nesvojprávnemu v takomto jeho konaní nemožno\nvyhodnotiť v neprospech odvolateľa), nakoľko vzhľadom na zdravotný stav opatrovanca a potrebu jeho\nstabilizácie, prípadne zlepšenia, nie je postačujúce, aby tento pravidelne navštevoval, či už svojho\nobvodného lekára, diabetickú alebo psychiatrickú ambulanciu, ale najmä (vzhľadom na to, že trpí trvalou\nduševnou poruchou, v dôsledku ktorej okrem iného nie je schopný rozpoznať následky svojho konania a\nokrem toho trpí aj ochorením cukrovky), aby mal pravidelne zabezpečenú riadnu pre neho vhodnú stravu,\naby mu boli osobou, ktorá detailne pozná zdravotný stav nesvojprávneho riadne podávané predpísané\nlieky, vrátane inzulínu a napokon, aby nesvojprávny nebol vystavovaný riziku ohrozenia jeho života a\nzdravia potulovaním sa v nočných hodinách po meste bez adekvátneho oblečenia (v mraze len v tričku\ns krátkym rukávom a pod.). Pokiaľ teda z vykonaného dokazovania bolo hodnoverne preukázané, že\nopatrovník nezabezpečil to, aby opatrovancovi boli riadne a včas podávané predpísané lieky a inzulín\nhodnovernou osobou, ktorá detailne pozná zdravotný stav nesvojprávneho a je detailne oboznámená s\njeho predpísanou liečbou (druhom, množstvom liekov a časovým intervalom, v ktorom je mu takéto lieky\npotrebné podať) a nezabezpečil ani to, aby sa tento nekontrolovane v nočných hodinách sám nepotuloval\nbez adekvátneho oblečenia po meste a aby neprijímal pre neho nevhodnú stravu od osôb, ktoré jeho\nzdravotný stav nepoznajú, neobstojí námietka opatrovníka o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie,\nže z vykonaného dokazovania bolo možné jednoznačne dospieť k záveru, že opatrovník nesvojprávneho\ndlhodobo zanedbáva svoje povinnosti a nezabezpečuje starostlivosť o nesvojprávneho riadne, a to bez\nohľadu na to, aké sú dôvody zanedbávania tejto starostlivosti (či už závislosť opatrovníka na alkohole\nalebo jeho celková nevôľa, alebo mentálna neschopnosť zabezpečiť takú starostlivosť, akú vzhľadom\nna svoj zdravotný stav opatrovanec nevyhnutne potrebuje).\n31. Vychádzajúc z obsahu spisu a odôvodnení rozhodnutí súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu\ndovolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci nezistil ústavnoprávne deficity v rámci zisťovania\nskutkového stavu veci, súdy nižších inštancií postupovali v súlade so základnými princípmi civilného\nsporového konania, najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 CSP) a princípmi všeobecnej\nspravodlivosti. Zároveň pri zisťovaní skutkového stavu rešpektovali ústavno-procesné zásady (ako sú\nzákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného\nhodnotenia dôkazov), napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie obsahujú\nriadne odôvodnenie myšlienkového procesu hodnotenia dôkazov, zo záverov oboch súdov nižších\ninštancií dovolací súd nezistil porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a prijaté skutkové závery\nnevykazujú známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov či zrejmého omylu. Námietky dovolateľa v tomto\nsmere preto dovolací súd považoval z hľadiska prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm.\nf) CSP za neopodstatnené.\n32. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP neodôvodňuje ani to, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu prípadne spočíva na nesprávnych právnych záveroch (R 54/2012 a R 24/2017),\nčo odvolaný opatrovník tiež namieta vo svojom dovolaní (časť o ustanovení nového opatrovníka\nopatrovancovi v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi). Nesprávny procesný postup znemožňujúci\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces je spojený s faktickou činnosťou súdu, a nie s právnym hodnotením veci v\nrozhodnutí. Právnym posúdením veci súd vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia\njeho procesných práv. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je preto relevantný dovolací dôvod,\nktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní podľa § 421 ods. 1 CSP, ale samo o sebe\nnezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle dovolacieho dôvodu\npodľa § 420 písm. f) CSP (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Cdo/102/2004, sp. zn. 2Cdo/282/2006, sp. zn. 3Cdo/174/2005 a sp. zn. 4Cdo/165/2003).\n33. Okrem toho najvyšší súd nemohol ponechať bez povšimnutia, že dovolateľom namietané\nustanovenie opatrovníka opatrovancovi v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi nebolo dovolateľom\nnamietané v odvolacom konaní.\n\n34. Dovolací súd pritom zdôrazňuje, že z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho\nkonania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú,\nrovnako ako všetky dovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť,\nči tieto argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver.\nPovedané inými slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré\nmohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu\nsúdu. Takto by totiž nastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok\nodvolacieho súdu (teda jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd\nnemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola\nznáma (zrejmá), pretože ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom.\nInak povedané, dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti\nvyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen\nformálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie\nprípustnosti opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.\n35. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria\nbdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom žalovaný dovolaciu námietku, zakladajúcu prípustnosť\na dôvodnosť dovolania, neuplatnil v odvolacom konaní - hoci mu bola známa - v rámci ochrany svojich\npráv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario),\nlebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu, ktorý však\nna to nedostal príležitosť.\n36. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho\nkonania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.\n37. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd odmietol dovolanie odvolaného opatrovníka podľa § 447 písm.\nc) CSP, keď toto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, pretože nebolo\nzistené, že by odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n38. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoPs/8/2024", "guid": "9ac36593-a2fb-4bb5-818d-f71a2431b11e:5e77f425-d3aa-44da-96e4-60f9c56753b9", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:337464e2-eff5-4217-aca1-080a42761451", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2"}, {"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "0ebc761b-da97-433f-96c0-9046e44b9e80:888b084d-7fbe-41b5-8c1f-0531b7b55ab9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6720202724.1", "spisova_znacka": "7Cdo/20/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/20/2022 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6720202724.1"}, {"guid": "4b802747-460a-4425-96c8-68c8965253e5:0be44ddc-6e44-4097-9a4e-9777031e7c05", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6624200646.1", "spisova_znacka": "13CoPs/8/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoPs/8/2024 z 26. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6624200646.1"}], "citovane_v": []}