{"guid": "9b8b4c64-f0de-41a5-a091-2a0981f3bae9:1dc8a595-1a63-4067-9ebd-96555b0ce90f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1221200596.2", "spisova_znacka": "8CdoR/11/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoR/11/2025 z 26. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2025, sp. zn. 8CdoR/11/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:1221200596.2", "identifikacne_cislo": "1221200596", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1dc8a595-1a63-4067-9ebd-96555b0ce90f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1221200596.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1221200596.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1221200596.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8CdoR/11/2025\n1221200596\n26. 11. 2025\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2025:1221200596.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a\nčlenov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa (osoby povinnej\nplatiť výživné) A. I., narodeného XX. V. XXXX, K., N. B. XXXX/X, zastúpeného advokátkou JUDr. Radkou\nPaulínyovou, Bratislava, Štefanovičova 12, proti oprávnenému S. I., narodenému XX. S. XXXX, D., N.P.\nH. XXXXX/X, zastúpenému advokátkou Mgr. Denisou Jánošíkovou, Bratislava, Klincová 35, o návrhu\nna zníženie výživného, vedenej na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 59P/7/2021, o\ndovolaniach navrhovateľa a oprávneného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. júla 2024 sp.\nzn. 12CoP/15/2023, takto\nrozhodol:\nDovolania navrhovateľa a oprávneného z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie\" alebo „prvoinštančný súd\") rozsudkom zo\n16. mája 2019, č. k. 28P/228/2017-73 návrh navrhovateľa na zníženie výživného k maloletému S.\nzamietol (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Právne\nrozhodnutie odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a zákona č.\n36/2005 Z. z. zákon o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o rodine\"). Vecne dôvodil,\nže s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh\nnavrhovateľa na zníženie výživného k maloletému S. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 30 eur\nmesačne je nedôvodný. Porovnávajúc pomery oboch rodičov a maloletého dieťaťa (oprávneného) v\nčase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi konštatoval, že od poslednej úpravy\nvýživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti.\nO trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový\nporiadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd\") na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 10. júla 2024\nsp. zn. 12CoP/15/2023 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne mení tak,\nže vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému sa od 01. decembra 2022 znižuje zo sumy\n200 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, ktorú je navrhovateľ povinný uhradiť vždy do 15. dňa v\nmesiaci vopred do rúk oprávneného a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok potvrdil (výrok I.); týmto\nzároveň došlo k zmene rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P/228/2017-73 zo 16. mája 2019\nv časti určenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému S. (výrok II.); žiadnemu z účastníkov\nnárok na náhradu tohto konania nepriznal (výrok III.).\n\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť,\nči súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného z 200\neur mesačne na sumu 30 eur mesačne k maloletému S., ktorý počas konania nadobudol plnoletosť dňa\n30. júna 2023. Podstatou odvolacej argumentácie navrhovateľa bolo, že matka mu neumožňuje vstup\ndo rodinného domu a do garáže, kde prevádzkoval svoju podnikateľskú činnosť, zhoršenie zdravotného\nstavu, ktoré nie je prechodné, keď jeho pracovná neschopnosť trvá od 28. novembra 2022. Zároveň\npoukázal na skutočnosť, že je poberateľom predčasného starobného dôchodku, aktuálne vo výške\n601,30 eur mesačne. Odvolací súd nariadil v zmysle § 385 ods. 1 v spojení s § 383 CSP vo veci\npojednávanie, na ktorom vec prejednal, doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a to potvrdením Sociálnej\npoisťovne ústredie, Bratislava zo 17. júna 2024, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava zo 17. júna 2024, výsluchom oprávneného a navrhovateľa a na základe zisteného skutočného\nstavu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť s\npoukazom na nový skutočný stav preukázaný v odvolacom konaní.\n2.2. Odvolací súd považoval za nesporné, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k plnoletému S.\nbola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P/228/2017-73 zo 16.\nmája 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4. júla 2019, ktorým bol vtedy maloletý S. na čas\npo rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ/otec bol zaviazaný k\npovinnosti prispievať na výživu vtedy maloletého výživným vo výške 200 eur mesačne vždy do 15.\ndňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Po rozvode\nmanželstva žili manželia v spoločnej domácnosti ešte do februára 2020, v rodinnom dome doposiaľ býva\nmatka s už plnoletými C. a S., navrhovateľ sa odsťahoval. Rozsah a výšku pravidelných mesačných\nvýdavkov matky vynaložených v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o oprávneného, príjem a\nvýdavky matky, jej osobné a majetkové pomery súd prvej inštancie uviedol v odsekoch 10., 11., 12. a 48.\npreskúmavaného rozsudku, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach poukázal. Navrhovateľ ich výšku v\nodvolaní spochybnil, avšak bližšie nezdôvodnil. Po ich preskúmaní čo do dôvodu a výšky odvolací súd\nv zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú bežné a zodpovedajúce veku oprávneného,\ndôvodne zvýšené v dôsledku návštev zubnej ambulancie a návštevy strednej školy.\n2.3. Odvolací súd zistil, že navrhovateľ má zhoršený zdravotný stav (chronickú srdcovú chorobu), od\nroku 2017 je v dispenzárnej starostlivosti pre dyslipidémiu a arterióznu hypertenziu, tiež u neurológa\na ortopéda. Od 5. februára 2023 je poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorý mu bol\nvyplácaný vo výške 524,70 eura mesačne, od 1. júla 2023 vo výške 580,40 eura mesačne a od. 1. januára\n2024 vo výške 601,30 eura mesačne. Nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok, pomoci v hmotnej\nnúdzi ani ostatného sociálneho zabezpečenia poskytnutého Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava. Trpí zdravotnými problémami, ktoré sú dlhodobého charakteru, bol práceneschopný od 28.\nnovembra 2022 do 1. apríla 2024, aktuálne je tiež práceneschopný. Matka bola zamestnaná s čistým\nmesačným príjmom od januára 2019 do júna 2019 vo výške 568 eur, od júla 2019 do marca 2020 vo\nvýške 1 007 eur, od januára 2020 do decembra 2020 vo výške 896 eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne\nvyplynulo že za obdobie od januára 2021 do augusta 2021 jej vymeriavací základ bol cca 1.300 eur, od\nseptembra 2021 do novembra 2023 vo výške cca 970 eur a z potvrdenia zamestnávateľa vyplynul jej\nnetto príjem v období od decembra 2023 do mája 2024 vo výške 951 eur. Rodičia sú spoluvlastníkmi\nnehnuteľnosti - garáže, matka je vlastníčkou rodinného domu. Obaja majú naďalej okrem S. vyživovaciu\npovinnosť k plnoletej C.. Odvolací súd považoval za správne, keď súd prvej inštancie zamietol návrh\nnavrhovateľa na zníženie výživného v období od podania návrhu do 30. novembra 2022. Súd prvej\ninštancie správne ustálil, že v uvedenom období na strane účastníkov nedošlo k takej zásadnej zmene\npomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného na oprávneného, a ktorá by sa výraznejšie\nprejavila v pomeroch účastníkov. V tomto smere odvolací súd poukázal na podrobné odôvodnenie\nuvedené v odseku 66., 67., 69. a 70. napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožnil.\n2.4. Odvolací súd ďalej konštatoval, že musel vziať do úvahy nové skutkové tvrdenia uvádzané\nnavrhovateľom, ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie a podstatným spôsobom ovplyvnili\npomery na strane navrhovateľa, ktorý zostal od 28. novembra 2022 práceneschopný, práceneschopnosť\ntrvala do 1. apríla 2024. Za uvedené obdobie nepoberal nemocenské dávky, ani dávky v hmotnej núdzi.\nOd 5. februára 2023 nastúpil na predčasný starobný dôchodok, ktorý mu bol od 5. februára 2023\nvyplácaný vo výške 524,70 eura mesačne, od 1. júla 2023 vo výške 580,40 eura mesačne a od 1.\njanuára 2024 vo výške 601,30 eur mesačne. Navrhovateľ nebol a nie je poberateľom štátnych sociálnych\ndávok, pomoci v hmotnej núdzi ani ostatného sociálneho zabezpečenia poskytnutého Úradom práce,\n\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava. Uvedený dôchodok je jeho jediným príjmom, pričom z dôvodu\ndlhodobo pretrvávajúcich zdravotných problémov a nástupu na predčasný starobný dôchodok sa jeho\nmožnosť zamestnať sa objektívne znížila a nemožno preto ani uplatniť princíp potenciality príjmov. Túto\nskutočnosť odvolací súd zohľadnil tak, že za obdobie od 1. decembra 2022 znížil vyživovaciu povinnosť\nnavrhovateľa k oprávnenému na 110 eur mesačne. Na zdôraznenie správnosti takto určenej výšky\nvýživného poznamenal, že i keď právne predpisy Slovenskej republiky neurčujú tzv. tabuľkovú úpravu\nvýživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky\nokolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je\nvšak práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende,\npričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie dvoch vyživovacích povinností potom k dieťaťu\nvo veku 15 - 18 rokov, navštevujúceho strednú školu, predstavuje primerané výživné cca 18 % z\npriemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo v danej veci vzhľadom k ustálenému príjmu\nnavrhovateľa predstavovalo sumu cca 110 eur. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd\npovažoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.\nO nároku na náhradu trov tohto (prvoinštančného a odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol podľa\n§ 396 ods. 2 CSP za použitia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže\nnezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ (ďalej aj „dovolateľ 1/ \"), ktorého\nprípustnosť odôvodňoval ustanoveniami § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhol,\naby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania vo výške 100 %.\n3.1. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP navrhovateľ namietal zmätočnosť rozhodnutia\nodvolacieho súdu, kedy na jednej strane súd poukazuje na Metodiku výpočtu výživného a na strane\ndruhej nezohľadňuje nie bežný a metodikou neupravený skutkový stav na strane povinného rodiča,\nktorého jediným príjmom je predčasný starobný dôchodok vo výške 379,70 eura, nakoľko exekučnými\nsplátkami vo výške 221,60 eura bude reálne zaťažený do konca svojho života. Dovolateľ 1/ mal\nza to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, nakoľko\nsúd nezohľadnil nie obvyklý spôsob príjmu navrhovateľa a pri určení výšky výživného vychádzal z\npercentuálnych tabuliek odporúčanej výšky výživného na základe Metodiky výpočtu výživného, ktorá\nmá mať len odporúčací charakter a nemožno ju používať na všetky prípady ako aj na prípady kedy\npríjem povinného rodiča je po odpočítaní exekučných zrážok vo výške životného minima pričom\nprijímateľom je osoba, ktorej zdravotný stav nie je postačujúci na získanie nového zamestnania a to\nnie len prechodne. Napriek tomu, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku je rozsiahle, úplne\nv ňom absentuje vyporiadanie sa s otázkou platenia výživného vo výške 110 eur na plnoletého S.\na 120 eur na plnoletú C. pri čistom príjme dovolateľa 379,70 eura. Dovolateľ mal za to, že závery\nodvolacieho súdu vychádzajú pri výpočte výšky výživného z Metodiky výpočtu výživného, ktorá má\nodporúčací charakter a neupravuje spôsob výpočtu výživného pri poberaní predčasného starobného\ndôchodku, ktorý je postihnutý dlhodobými exekučnými zrážkami. Rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý\nsíce v odôvodnení konštatuje vyššie uvedený skutkový stav, ale pri samotnom výpočte výšky výživného\ntento už nezohľadňuje, boli porušené práva dovolateľa na spravodlivý proces.\n3.2. Navrhovateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia viacerých právnych otázok, ktoré v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, a to: 1) či je hmotnoprávne i procesnoprávne prípustné\nzníženie výživného súdom do výšky, ktorá postihuje finančné prostriedky nevyhnutné na uspokojenie\nbežných potrieb povinného rodiča t. j. pri čistom príjme starobného dôchodku 379,70 eura (po\nodrátaní sumy vo výške exekučných zrážok z dôchodku), 2) odvolací súd zjavne bagatelizoval\nvýznam exekučných zrážok zo starobného dôchodku vo výške 221,60 eura a povinnosť splácania\nexekúcii v budúcnosti t. j. povinnosti povinného rodiča z hľadiska zmeny pomerov boli vyhodnotené\nnesprávne pretože súd mal relevantne prihliadnuť na výšku starobného dôchodku v budúcnosti, kedy\nsa nepredpokladá rapídne zvýšenie starobných dôchodkov a teda zaplatenie exekúcii počas života\nnavrhovateľa ako aj na výšku starobného dôchodku, ktorá je poukazovaná Sociálnou poisťovňou priamo\nnavrhovateľovi vo výške 379,70 eura, 3) odvolací súd bagatelizoval zdravotný stav navrhovateľa, kedy\nsíce konštatoval, že z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich zdravotných problémov a nástupu na predčasný\n\nstarobný dôchodok sa jeho možnosť zamestnať sa objektívne znížila, ale pri určení výšky výživného\npostupoval v súlade s Metodikou pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky v roku 2024.\" Podľa názoru navrhovateľa odvolací súd sa nesprávne opieral o\npercentuálne určenie výživného v prípade existencie dvoch vyživovacích povinností pre plnoletú C.W.,\na plnoletého S. vo veku 15 - 18 rokov, a to vo výške cca 18 % z priemerného čistého mesačného príjmu\npovinného rodiča, čo v danej veci vzhľadom k ustálenému príjmu navrhovateľa predstavovalo podľa\nodvolacieho súdu sumu cca 110 eur. Navrhovateľ považoval za správny postup odvolacieho súdu keď o\nvyživovacej povinnosti postupoval v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine, pochybil\nvšak, keď pri určení výšky výživného striktne vychádzal z Metodiky pre výpočet výživného zverejnenú\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a nezohľadnil individuálne pomery navrhovateľa.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie i oprávnený (ďalej aj „dovolateľ 2/\") tvrdiac dovolací\ndôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP, keď odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudky oboch súdov nižších inštancií a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4.1. Oprávnený namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti kvôli nesprávnemu\nvyhodnoteniu dôvodov rozhodných pre zníženie vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému\na odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít. Odvolací súd nezohľadnil\nfaktory dôležité a zásadné pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti povinného, a to 1) jeho celkové\nmajetkové pomery a podnikateľskú minulosť, životný štandard, ako aj preukázané úmyselné konanie,\nktorým sa snažil znížiť si svoju vyživovaciu povinnosť, 2) jeho schopnosti a možnosti sa zamestnať a\ndosahovať tak vyšší príjem ako je príjem z predčasného dôchodku, 3) nevysporiadal sa náležite so\nzdravotným stavom povinného a jeho vplyvom na potencionalitu jeho príjmu; nezisťoval, prečo nepoberal\nsociálne dávky a nevysporiadal sa s možným nárokom povinného na invalidný dôchodok, 4) nezohľadnil\nodôvodnené potreby oprávneného, jeho štúdium na strednej škole a neskôr nadväzujúce štúdium na\nvysokej škole. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.\nÚS 36/2010, v zmysle ktorého súdy pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti povinného k dieťaťu\nmajú dôsledne skúmať podmienky prípadného zníženia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, nakoľko\nzníženie vyživovacej povinnosti nie je možné považovať za súladné s najlepšími záujmami dieťaťa.\nOprávnený mal zato, že súd bol povinný skúmať, či zdravotné problémy povinného sú tak závažné,\nže mu neumožňujú riadne sa zamestnať a taktiež mal skúmať z akého dôvodu požiadal povinný o\npredčasný starobný dôchodok. V tomto smere odvolací súd hrubým spôsobom porušil práva dovolateľa,\nkeď zistenia súdu prvej inštancie o účelovosti konania povinného prehliadol a napriek tomu, že povinný\nobjektívne nepreukázal dôvody na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, o tejto odvolací súd rozhodol,\na to ku dňu vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti povinného. Oprávnený mal za to,\nže odvolací súd nesprávne vyhodnotil začatie poberania predčasného starobného dôchodku povinným\nako skutočnosť odôvodňujúcu zníženie vyživovacej povinnosti povinného napriek tomu, že skutočné\nmajetkové pomery povinného sa začatím poberania predčasného starobného dôchodku reálne zlepšili.\nOdvolací súd odignoroval ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej nástup povinného na predčasný\nstarobný dôchodok ani dočasná práceneschopnosť trvajúca hoc aj dlhší čas (v tomto prípade od 01.\ndecembra 2022 do apríla 2024), nemôže byť dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti, ak na\ntakýto postup nie sú splnené objektívne dôvody, t. j. napríklad zlý zdravotný stav povinného, ktorý však\nnemôže byť odôvodnený bežnými zdravotnými komplikáciami, ktoré mu nebránia sa riadne zamestnať\na vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací súd pochybil, keďže objektívne nezohľadnil a nevyhodnotil\ndôkazy o zdravotnom stave povinného a nepreskúmal dôvody, pre ktoré sa povinný vzdal lepšieho\npríjmu a radšej nastúpil na predčasný starobný dôchodok, ktorý nedosahuje ani 50 % potencionality\npríjmu povinného v jeho veku a s jeho zdravotným stavom. Dovolateľ 2/ ďalej namietal, že napadnutý\nrozsudok nie je dostatočne odôvodnený, keďže sa súd nevenoval vykonaným dôkazom, vydal rozsudok\nnezodpovedajúci najlepšiemu záujmu dovolateľa 2/ ako oprávneného poberateľa výživného. V tejto\nsúvislosti uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe súdy prvej inštancie, ako aj odvolacie súdy\nrozhodujú vo veciach maloletých detí s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa o ktorom\nrozhodujú, ako aj s prihliadnutím na ustanovenia zákona o rodine. Tento princíp bol však odvolacím\nsúdom porušený. Oprávnený mal za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces\nprístupom a spôsobom akým odvolací súd vyhodnotil dôkazy predkladané jednotlivými stranami v konaní\na taktiež nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, ktorým bol narušený princíp právnej istoty.\n\n5. Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedol, že s dôvodmi a odôvodnením dovolania\nnesúhlasí, považuje ho za účelové, rozporné s dobrými mravmi a preto ho navrhol zamietnuť.\nNavrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu oprávneného uviedol, že oprávnený v dovolaní poukazuje na\nnesprávne posúdenie skutkového stavu odvolacím súdom, ktorý predostiera dovolaciemu súdu ako\nporušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces príp. zmätočnosť odôvodnenia rozsudku v\nodvolacom konaní. Navrhovateľ mal za to, že odvolací súd preskúmal a posúdil skutkový stav správne\nčo sa týka zdravotného stavu, majetkových pomerov povinného a schopnosti a možnosti zamestnať sa,\npričom zohľadnil aj odôvodnené potreby oprávneného ako študenta. Preto žiadal dovolanie oprávneného\nzamietnuť.\n6. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa od 01. júla 2016 riadi ustanoveniami CMP. Vzájomný\nvzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto\nzákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v § 76 a § 77a obsahujúcich\nniektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak\", ak ide o prípustnosť dovolania v posudzovanej\nveci; prípustnosť podaných dovolaní bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolania podali účastníci konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), zastúpení v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443\nCSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že obe dovolania treba zamietnuť.\n8. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n9. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí ako/prečo v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n\n13. Dovolatelia 1/ a 2/ vyvodzovali prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými\nznakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces\na b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou)\nuskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov.\n15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n16. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,\nže k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo\n73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľov 1/ a 2/, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do ich práva na\nspravodlivý proces.\n17. Dovolateľ 1/ vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP videl v nedostatočnom odôvodnení\n(nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu, nesprávnom postupe odvolacieho súdu pri\nhodnotení dôkazov, nesúhlasil so zisteným skutočným stavom a právnymi závermi odvolacieho súdu.\nDovolateľ 2/ namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti kvôli nesprávnemu\nvyhodnoteniu dôvodov rozhodných pre zníženie vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému a\nodklonenia sa od ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít. Mal za to, že bolo porušené\njeho právo na spravodlivý súdny proces prístupom a spôsobom akým odvolací súd vyhodnotil dôkazy\npredkladané jednotlivými stranami v konaní a taktiež nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia,\nktorým bol narušený princíp právnej istoty.\n18. Pokiaľ dovolatelia v dovolaní vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP opierali o námietku\nnedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, k uvedenému dovolací súd uvádza, že aj\nkeď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym\nprocesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné\npráva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci\no taký prípad nešlo.\n19. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa vysporiadal s dôvodom zamietnutia návrhu\nnavrhovateľa na zníženie výživného súdom prvej inštancie (bod 26. odôvodnenia), pričom považoval,\nvzhľadom na zistený skutočný stav veci, za správne zamietnutie návrhu navrhovateľa na zníženie\nvýživného iba v období od podania návrhu na zníženie výživného do 30. novembra 2022. Odvolací\nsúd, na základe doplnenia dokazovania na odvolacom pojednávaní dňa 10. júla 2024 potvrdením\nSociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo 17. júna 2024, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny Bratislava zo 17. júna 2024, výsluchom navrhovateľa a oprávneného, napadnutým rozsudkom\nčiastočne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. z dôvodu, že vzal do úvahy nové skutočnosti,\nktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie a ktoré podstatným spôsobom ovplyvnili pomery na\n\nstrane navrhovateľa. Vzhľadom na preukázaný skutočný stav odvolací súd znížil vyživovaciu povinnosť\nnavrhovateľa voči oprávnenému od 01. decembra 2022 zo sumy 200 eur mesačne na sumu 110\neur mesačne, vzhľadom na skutočnosť, že otec zostal od 28. novembra 2022 do 01. apríla 2024\npráceneschopný, pričom za toto obdobie nepoberal nemocenské dávky, ani dávky v hmotnej núdzi. Od\n05. februára 2023 nastúpil na predčasný starobný dôchodok, ktorý je jeho jediným príjmom, pričom z\ndôvodu dlhodobo pretrvávajúcich zdravotných problémov a nástupu na predčasný starobný dôchodok\nsa jeho možnosť zamestnať sa objektívne znížila a nemožno preto ani uplatniť princíp potenciality\npríjmov (bod 27. rozsudku). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva výška príjmu navrhovateľa\n(starobný dôchodok), vyplácaný od 01. januára 2024 v sume 601,30 eura, z ktorého odvolací súd stanovil\nvýživné na oprávneného. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, týkajúcej sa zmätočnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu, kedy na jednej strane poukazuje na Metodiku výpočtu výživného a na strane druhej\nnezohľadňuje nie bežný a metodikou neupravený skutkový stav na strane povinného rodiča, ktorého\njediným príjmom je predčasný starobný dôchodok vo výške 379,70 eur (znížený o exekučné splátky\n221,60 eura) dovolací súd uvádza, že exekúcie vedené proti povinnému nemožno považovať za zmenu\npomerov podľa zákona o rodine, pretože exekučné zrážky sú len dôsledkom neplnenia si povinností\nzo strany povinného na základe rozhodnutia súdu. Dovolací súd považuje za irelevantnú i námietku\nnavrhovateľa, že odvolací súd pri určení výšky výživného striktne vychádzal z Metodiky pre výpočet\nvýživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a nezohľadnil individuálne\npomery navrhovateľa, nakoľko odvolací súd v bode 28 odôvodnenia rozhodnutia na uvedenú metodiku,\nako materiál odporúčacieho charakteru, poukázal iba na zdôraznenie správnosti ním určenej výšky\nvýživného, pričom konštatoval, že určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne\ns ohľadom na všetky okolnosti prípadu.\n20. V predmetnej veci sú podľa dovolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí zreteľne vysvetlené jeho\npodstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré odvolací súd aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne\nzávery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú\nprimerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 393 ods. 2 CSP. Samotná skutočnosť, že dovolateľ\nso skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana\nsporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. s\njeho právnymi názormi (I. ÚS 50/04), ani právo, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Inak povedané za procesnú vadu konania v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľa.\n21. Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý\nby mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v\ndovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť\na úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy,\npretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť\nvykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n22. Vo vzťahu k námietke dovolateľa 2/, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti\naj z dôvodu odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, dovolací súd\nzdôrazňuje, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (R 24/2017).\nDovolanie podľa § 421 písm. a) b) CSP\n23. Keďže konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľmi namietanou vadou\nvyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, dovolací súd ďalej pristúpil k skúmaniu existencie oprávneným\nnamietaného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a navrhovateľom namietaného\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n\n24. Oprávnený v dovolaní uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti aj z\ndôvodu odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít. Nakoľko nesprávne\nprávne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (R 24/2017), uvedené by zodpovedalo\ndovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje\nz § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím\nsúdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu\nalebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka\nsprávne riešená. Oprávnený mal za to, že odvolací súd odignoroval ustálenú rozhodovaciu prax, v\nzmysle ktorej nástup povinného na predčasný starobný dôchodok ani dočasná práceneschopnosť\ntrvajúca hoc aj dlhší čas, nemôže byť dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti, ak na takýto\npostup nie sú splnené objektívne dôvody. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený namietal nedostatky\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, nesprávne vyhodnotenie skutkových okolností posudzovanej\nveci, resp. nedostatky vo vyhodnotení dôkazov, týkajúcich sa majetkových pomerov navrhovateľa, jeho\nschopnosťou zamestnať sa, zdravotného stavu navrhovateľa. Dovolací súd preto zastáva názor, že\ntakáto dovolacia argumentácia významovo nezodpovedá požiadavkám pre vymedzenie dovolacieho\ndôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 421 ods. 1 v spojení s § 432 ods. 2 CSP,\nnakoľko správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená\nmeritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd; skutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z\nhľadiska § 421 ods. 1 CSP je irelevantná. Riešenie skutkovej otázky, v danom prípade posúdenie životnej\núrovne navrhovateľa je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov\nsúdu v procese dokazovania. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho\nposudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, jej aplikácii na podklade skutkových\nzistení (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/218/2017, 3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018,\n4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).\n25. Navrhovateľ vyvodzujúc dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia viacerých právnych otázok, ktoré v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, a to: 1) či je hmotnoprávne i procesnoprávne prípustné\nzníženie výživného súdom do výšky, ktorá postihuje finančné prostriedky nevyhnutné na uspokojenie\nbežných potrieb povinného rodiča t. j. pri čistom príjme starobného dôchodku 379,70 eura (po\nodrátaní sumy vo výške exekučných zrážok z dôchodku); 2) odvolací súd zjavne bagatelizoval\nvýznam exekučných zrážok zo starobného dôchodku vo výške 221,60 eura a povinnosť splácania\nexekúcii v budúcnosti t. j. povinnosti povinného rodiča z hľadiska zmeny pomerov boli vyhodnotené\nnesprávne pretože súd mal relevantne prihliadnuť na výšku starobného dôchodku v budúcnosti, kedy\nsa nepredpokladá rapídne zvýšenie starobných dôchodkov a teda zaplatenie exekúcii počas života\nnavrhovateľa ako aj na výšku starobného dôchodku, ktorá je poukazovaná Sociálnou poisťovňou priamo\nnavrhovateľovi vo výške 379,70 eura; 3) odvolací súd bagatelizoval zdravotný stav navrhovateľa, kedy\nsíce konštatoval, že z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich zdravotných problémov a nástupu na predčasný\nstarobný dôchodok sa jeho možnosť zamestnať sa objektívne znížila, ale pri určení výšky výživného\npostupoval v súlade s Metodikou pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky v roku 2024.\" Podľa názoru navrhovateľa odvolací súd sa nesprávne opieral o\npercentuálne určenie výživného v prípade existencie dvoch vyživovacích povinností pre plnoletú C.,\na plnoletého S. vo veku 15 - 18 rokov, a to vo výške cca 18 % z priemerného čistého mesačného\npríjmu povinného rodiča, čo v danej veci vzhľadom k ustálenému príjmu navrhovateľa predstavovalo\npodľa odvolacieho súdu sumu cca 110 eur. Navrhovateľ považoval za správny taký postup odvolacieho\nsúdu, ktorý o vyživovacej povinnosti rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 1 a 2 zákona\no rodine, pochybil však, keď pri určení výšky výživného striktne vychádzal z Metodiky pre výpočet\nvýživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a nezohľadnil individuálne\npomery navrhovateľa.\n26. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n26.1. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam\nobsah pojmu „právna otázka\" a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou\n\nrelevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Zo\nzákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu\n(ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka\npráce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a\ninterpretácii procesných ustanovení).\n26.2. Prípadná právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie\nktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu\nkonania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.\nOtázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to\njasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).\n26.3. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie\nprípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka\nmôže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí\nbyť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické\notázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani\notázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi\nodvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako\nodvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.\n27. Vo vzťahu k navrhovateľom položenej prvej právnej otázke, či je hmotnoprávne i procesnoprávne\nprípustné zníženie výživného súdom do výšky, ktorá postihuje finančné prostriedky nevyhnutné na\nuspokojenie bežných potrieb povinného rodiča t. j. pri čistom príjme starobného dôchodku 379,70\neura (po odrátaní sumy vo výške exekučných zrážok z dôchodku) dovolací súd poukazuje na bod\n27. odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že odvolací súd stanovil výživné na\noprávneného z príjmu navrhovateľa (starobný dôchodok) vyplácaného od 01. januára 2024 v sume\n601,30 eura. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd predmetnú právnu otázku neriešil, a preto možno\nkonštatovať, že rozhodnutie odvolacieho súdu ani nezáviselo od jej vyriešenia.\n28. V druhej a tretej právnej otázke navrhovateľ namietal, že zmeny pomerov na strane povinného\nboli vyhodnotené nesprávne, pretože odvolací súd zjavne bagatelizoval význam exekučných zrážok\nzo starobného dôchodku vo výške 221,60 eura a povinnosť splácania exekúcii v budúcnosti a taktiež\nbagatelizoval zdravotný stav navrhovateľa, nakoľko pri určení výšky výživného postupoval v súlade s\nMetodikou pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v roku\n2024. Dovolací súd má za to, že ani\nv tomto prípade navrhovateľ nevymedzil právne otázky v súlade s § 421 ods. 1 písm. b) v spojení s §\n432 ods. 2 CSP. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd nevzal do úvahy exekúciu, ktorá je voči nemu\nvedená, a na základe ktorej sa navrhovateľovi vykonávajú zrážky, dovolací súd v tejto súvislosti uvádza,\nže uvedená okolnosť existencie dlhov a vedenej exekúcie nemôže byť v súdenej veci dostatočným\ndôvodom pre rozhodnutie o určení výživného v nižšej výške, nakoľko existujúci dlh, resp. vedená\nexekúcia je dôsledkom predchádzajúceho porušenia povinností otca platiť výživné v určenej výške a\nvčas a je tak výsledkom jeho nedisciplinovanosti v otázke včasného plnenia si zákonných povinností. Čo\nsa týka námietky nesprávneho postupu odvolacieho súdu, keď pri určení výšky výživného postupoval\npodľa Metodiky pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky\nv roku 2024 dovolací súd poukazuje na bod 28. napadnutého rozsudku, v ktorom odvolací súd na\ntúto metodiku poukázal iba podporne, a to na zdôraznenie správnosti určenej výšky výživného, ku\nktorej dospel po vyhodnotení nových skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom, ktoré nastali po\nrozhodnutí súdu prvej inštancie a podstatným spôsobom ovplyvnili pomery na jeho strane. Z uvedeného\nvyplýva, že uvedená metodika nebola pri určení výšky výživného odvolacím súdom smerodajná. Možno\npotom uzavrieť, že právne otázky, na vyriešení ktorých nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu\n(vyriešenie ktorých neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), nemôžu byť\npovažované za relevantné z hľadiska § 421 ods. 1 CSP.\n29. Dovolací súd považuje za potrebné poukázať na závery obsiahnuté vo viacerých rozhodnutiach,\nnapr. sp. zn. 4Cdo/196/2017, 8Cdo/50/2017, 3Cdo/88/2017, 3Cdo/87/2017, 3Cdo/226/2017,\n4Cdo/215/2022, v ktorých najvyšší súd konštatoval, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom\n\nposúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré\nsú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu\nvyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené\npotreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Na uvedené\npoukázal aj samotný dovolateľ odkazom na rozhodnutie najvyššieho súdu z 25. septembra 2019\nsp. zn. 4Cdo/148/2019). Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné\npriznáva (porovnaj 8Cdo/50/2017). Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na\nriešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady\n(porovnaj sp. zn. 5Cdo/87/2017 a sp. zn. 3Cdo/226/2017). Je preto namieste konštatovanie, že v\ntakto vysoko individuálnej otázke (akou je určenie konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti) sa ani\nnemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom\nustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom\nkonkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj sp. zn. 8Cdo/50/2017,\n3Cdo/226/2017, 3Cdo/88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného\nzovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (porovnaj sp. zn. 3Cdo/226/2017).\n30. Dovolací súd záverom konštatuje, že prijatý záver odvolacieho súdu o výške určeného výživného, bol\nvýsledkom procesu komplexného vyhodnotenia jedinečných skutkových okolností prejednávanej veci,\nktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu tohto\nrozhodnutia. Skutočnosť, že dovolatelia so záverom odvolacieho súdu a jeho odôvodnením nesúhlasia,\nnepostačuje sama osebe k založeniu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP, ktorého podstatou\nje nesprávne právne posúdenie veci, nie prehodnocovanie skutkových záverov a ich relevantnosti vo\nvzťahu k právnemu záveru odvolacieho súdu.\n31. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom\nnedošlo k dovolateľmi 1/ a 2/ namietanej vade zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP.\nDovolanie navrhovateľa i oprávneného uplatnené podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné, ale nie je\ndôvodné. Dovolanie oprávneného uplatnené podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a dovolanie navrhovateľa\nuplatnené podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je prípustné, nakoľko dovolací dôvod podľa § 421 ods.\n1 nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, čo by bolo dôvodom na odmietnutie\noboch dovolaní podľa § 447 písm. f) CSP. Vzhľadom na nedôvodnosť dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP\nale dovolací súd obe dovolania zamietol (§ 448 CSP). Dovolací súd zároveň poukazuje na svoje skoršie\nrozhodnutie z 28. mája 2025 sp. zn. 5CdoR/16/2024 (týkajúce sa navrhovateľa a jeho dcéry), v ktorom\ntam konajúci senát 5C dospel k rovnakým právnym záverom.\n32. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 52\nCMP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12CoP/15/2023", "guid": "ffa188bf-cb1a-45e1-bfad-37bb5f3042e8:84ae1c01-c480-4e22-a2cc-8ac58a15b44a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}