{"guid": "fc8979a0-0e64-4d6c-bdd8-c74f5b67072a:9a7559d2-2d7f-46f6-9ce2-c5b03d57ca82", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1220206274.2", "spisova_znacka": "4CdoR/9/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoR/9/2024 z 20. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2025, sp. zn. 4CdoR/9/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1220206274.2", "identifikacne_cislo": "1220206274", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2025-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a7559d2-2d7f-46f6-9ce2-c5b03d57ca82", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1220206274.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1220206274.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1220206274.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4CdoR/9/2024\n1220206274\n20. 02. 2025\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2025:1220206274.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci výživou oprávnených L. N.H., narodenej XX. K.\nXXXX, R., L. XXXXX/XX a G. N., narodenej XX. O. XXXX, R., L. XXXXX/XX proti výživou povinnému\notcovi D. N., narodenému XX. O. XXXX, R., L. XXXXX/XX, zastúpenému advokátom JUDr. Martinom\nStaroňom, Prešov, Hlavná 89, o zníženie výživného, vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp.\nzn. 27P/152/2020 a o dovolaní povinného proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave zo 16. januára\n2024 sp. zn. 12CoP/28/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽiadnemu z účastníkov konania náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z\n5. mája 2022 č. k. 27P/152/2020 - 1180 vo veci o zníženie výživného na oprávnené L. N. a G. N.\nrozhodol tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na L. N., narodenú XX. K. XXXX zo sumy 850 eur\nmesačne na sumu 650 eur mesačne, počnúc od 01. marca 2021 (I.); znížil vyživovaciu povinnosť otca\nna G. N., narodenú XX. O. XXXX zo sumy 750 eur mesačne na sumu 550 eur mesačne, počnúc od\n01. marca 2021 (II.); vo zvyšnej časti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol (III.); týmto zmenil\nrozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P/51/2019-26 z 13. júna 2019 v časti o výške výživného\n(IV.); zaviazal matku zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 8,40 eura na účet Okresného súdu\nBratislava II, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (V.); zaviazal otca zaplatiť náhradu trov\nkonania štátu vo výške 8,40 eura na účet Okresného súdu Bratislava II, do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku (VI.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (VII.). Súd\nprvej inštancie rozhodol za použitia ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2 a § 78 ods. 1 až 3\nzákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „ZoR“). Súd prvej inštancie uviedol, že „výživou“ dieťaťa, na\nktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných\npotrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čo zahŕňa okrem stravy aj napr. zdravotnú\nstarostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či\nbývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a\nmajetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa\nktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať\njeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, modifikovaný možnosťami rodiča,\nktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti,\nako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Miera\nživotnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného príjmu,\nvýškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok\nfinančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce\nlen jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané\n\nokrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Plnenie vyživovacej povinnosti\nrodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.\n1.1. Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného na jeho dcéry, ktoré bolo\nurčené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 13. júna 2019, č. k. 28P/51/2019 - 26, vykonal\nkomparáciu pomerov v čase posledného rozhodnutia o výživnom na maloleté deti s aktuálnymi pomermi,\ntak na strane povinného, ako aj na strane oprávnených a dospel k záveru, že návrh otca je čiastočne\ndôvodný. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že povinný otec v čase pôvodného rozhodnutia\npracoval vo Švajčiarsku v spoločnosti Constellium Switzerland AG, s mesačným príjmom cca 11.000 eur\nnetto a s ukončením pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa ku dňu 30. septembra\n2020, pričom na základe rodičovskej dohody prispieval povinný na L. sumou 850 eur a G. sumou 750\neur mesačne. Povinný otec bol evidovaný následne na úrade práce, pričom od októbra 2020 do februára\n2021 mu boli vyplácané dávky v nezamestnanosti a to v priemernej výške 8.335 eur mesačne vrátane\nprídavkov na deti. Otec sa opätovne zamestnal od 01. marca 2021 v spoločnosti Siemens Healthcare\ns. r. o. s priemerným mesačným príjmom 3.349 eur. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, ktorá\nako pôvodne nezamestnaná v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pracovala v spoločnosti HANT\nBA s. r. o. s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 889 eur brutto. Súd prvej inštancie prihliadol aj na\nskutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o obe dcéry, uhrádza splátky úverov spolu vo\nvýške 289 eur.\n1.2. Vzhľadom na uvedené zmeny pomerov vyhodnotil súd prvej inštancie návrh otca za čiastočne\ndôvodný a to tak, že znížil vyživovaciu povinnosť na L. z 850 eur na 650 eur mesačne a na G. zo 750\neur na 550 eur mesačne. Výživné spolu v sume 1.200 eur mesačne podľa názoru súdu prvej inštancie\nzodpovedá možnostiam a schopnostiam otca v spojení s odôvodnenými potrebami oprávnených. Súd\nprvej inštancie vychádzal z reálneho príjmu otca vo výške 3.349 eur mesačne netto, príjmu z prenájmu vo\nvýške 300 eur mesačne spolu so zohľadnením majetkových pomerov otca a jeho relevantných výdavkov,\nktoré otec vyčíslil na 4.557 eur (výživné na deti vo výške 1.600 eur, stravu 300 eur, nájomné za byt v\nL. 350 eur, nájomné za byt U. M. 78 eur, elektrina byt U. M. 15 eur, pôžičky 500 eur, oblečenie a obuv\n40 eur, drogéria 30 eur, kultúra, šport 30 eur, PHM a údržba OMV 150 eur, hypotéka 1.264 eur, paušál\n40 eur, paušály detí 20 eur, zdravotná starostlivosť 20 eur, životné poistenie 100 eur a ostatné režijné\nnáklady 20 eur). Súd prvej inštancie považoval za opodstatnené však len výdavky na stravu, nájom,\noblečenie a obuv, drogériu, PHM, paušály a zdravotnú starostlivosť, ostatné nepovažoval za nevyhnutné,\nnakoľko vyživovacia povinnosť voči deťom predchádza využitie finančných prostriedkov na uspokojenie\nsvojich vlastných potrieb, údržbu nehnuteľností, vozidla a pod. K nadobudnutiu nehnuteľnosti v roku\n2020 súd prvej inštancie poukázal na možnosti otca danú nehnuteľnosť prenajať, resp. predať za účelom\nsplnenia si vyživovacej povinnosti voči deťom, nakoľko daná nehnuteľnosť neplní svoj účel miesta na\nstretávanie sa s dcérami. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že otec matke počas\npobytu vo Švajčiarsku nevyplácal prídavky na deti vo výške 1.1175 eur, ktoré si ponechával. Súd\nprvej inštancie ďalej vzal do úvahy zmenu pomerov na strane dcér L. a G., kde poukázal na štúdium\ndetí, diagnostikovanú celiakiu najvyššieho stupňa u G. a pravidelné návštevy očného lekára a potrebu\nokuliarov pre obe dcéry, pričom niet pochybností o zvyšovaní sa nákladov so zvyšovaním sa fyzického\nveku dcér. Súd prvej inštancie považoval náklady vyčíslené matkou na dcéry za primerané, okrem\nnákladov na drogériu vyčíslených vo výške 140 eur mesačne na každú z dcér. Súd prvej inštancie za\nopodstatnené považoval náklady na drogériu vo výške 40 eur mesačne na dieťa. Súd prvej inštancie\nvyhodnotil ako adekvátne každomesačné náklady na L. vo výške 677 eur a G. 738 eur, pričom poukázal\naj na nepravidelné výdavky. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú\nv § 78 ods. 3 ZoR. Zároveň súd prvej inštancie vzal do úvahy zamestnanie, resp. príjem matky, zníženie\nintenzity osobnej starostlivosti vzhľadom na vek dcér, nadštandardný príjem otca vzhľadom na miestne\npomery v kombinácii s jeho finančnými prostriedkami na účtoch a výlučné vlastníctvo bytu v blízkosti\nBratislavy. V neposlednom rade súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý\nzhodne so súdom nesúhlasil so znížením výživného na otcom navrhované sumy 140 eur a 150 eur\nna dcéry mesačne. Súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť otca na deti odo dňa uzavretia\npracovného pomeru otca na Slovensku, t. j. od 01. marca 2021 na 650 eur mesačne na dcéru L. a 550\neur mesačne na dcéru G..\n1.3. V priebehu konania vznikli trovy štátu v súvislosti s náhradou vecných nákladov vo výške 16,80 eura\na keďže štát možno považovať za stranu v časti v ktorej sa rozhoduje o nároku na náhradu trov konania,\nsúd prvej inštancie rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré boli štátom vynaložené. O\n\ntrovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový\nporiadok (ďalej aj ako „CMP“).\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 16. januára 2024 sp. zn. 12CoP/28/2023\nna odvolanie výživou povinného (proti výrokom I. až III. rozhodnutia súdu prvej inštancie) rozhodol tak, že\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (I.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal (II.). Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\ns prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nktoré ale nezistil, zopakoval a doplnil dokazovanie postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní a\ndospel k záveru, že odvolanie výživou povinného otca nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie\nje vecne správny. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu s poukazom na\nkritériá rozhodné pre určovanie výživného (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 ZoR) ako i po doplnení\ndokazovania (§ 68 CMP) dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď\nvykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia\nnávrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na v čase začatia konania maloleté deti, toho času už\nobe plnoleté, všetky vykonané dôkazy správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým\na právnym záverom. Súd prvej inštancie postupoval podľa odvolacieho súdu vecne správne, keď\nzistené rozhodujúce skutočnosti posúdil z hľadiska schopností a možností oboch rodičov, prihliadol na\nčiastočnú osobnú starostlivosť matky o obe plnoleté výživou oprávnené študujúce dcéry, na ich náklady\nna odôvodnené potreby a celkovo posúdil existenciu podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 ZoR)\nv porovnaní so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloleté deti v čase vyhlásenia\nrozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. júna 2019, č. k. 28P/51/2019 - 26.\n2.1. Odvolací súd sa zaoberal odvolacími námietkami výživou povinného, kde námietku odvolateľa\no nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyhodnotil ako\nnedôvodnú, nakoľko z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sú zrejmé relevantné myšlienkové\npostupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Taktiež je zrejmé,\naký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v danej veci, teda akú tzv.\nskutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, odôvodnil vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Ako ďalšiu odvolaciu\nnámietku odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, kde odvolací súd taktiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dôsledne\nvysporiadal so všetkými otcom namietanými skutočnosťami týkajúcimi sa jeho príjmu a výdavkov. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu prišlo od ostatného rozhodovania o výživnom k objektívnej zmene pomerov\npredovšetkým na strane výživou povinného otca z dôvodu zníženia príjmu na cca 3.600 eur mesačne, tak\nna strane detí z dôvodu štúdia L. a G.Á., s čím sú spojené vyššie výdavky a súčasne vzrástli odôvodnené\npotreby aj vo všetkých ďalších oblastiach života medzičasom plnoletých výživou oprávnených. K\nnámietke otca ohľadom tvrdenia, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy výdavky na hypotekárny úver\na taktiež nezohľadnil skutočnosť, že po rozvode jeho manželstva s matkou výživou oprávnených ešte\nnedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd predovšetkým poukázal\nna § 62 ods. 5 ZoR, t. j. že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,\nmožností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,\nktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd uviedol, že výživou povinný otec si musí byť vedomý\nsvojej rodičovskej zodpovednosti a to i tej, v zmysle ktorej jeho potreby môžu byť uspokojené až\nnásledne, keď si splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere za dodržania zásady\nrovnakej životnej úrovne na potreby dieťaťa. Súd nemá primárnu povinnosť zisťovať výdavky povinného\nrodiča, postačuje, ak sa obmedzí na zistenie jeho možností, schopností, prípadne majetkových pomerov\nako meradiel jeho životnej úrovne a na špecifikáciu potrieb oprávneného. Odvolací súd mal za to, že\npríjem otca bol bezpochyby preukázaný potvrdením od zamestnávateľa otca Siemens Healthineers s.\nr. o. za obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023 vo výške 3.622 eur mesačne, pričom tento\nsúčasne vlastní okrem nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vo svojom výlučnom\nvlastníctve byt v N.. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je čiastočne limitovaný odôvodnenými\npotrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 ZoR), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov\n(§ 62 ods. 2 veta druhá ZoR). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho\nprípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej\nvyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom\nživote. Odvolací súd vyhodnotil odôvodnené potreby výživou oprávnených za hodnoverne preukázané\nv rámci prvoinštančného konania, čo neovplyvnilo ani doplnenie dokazovania na odvolacím súdom\n\nnariadenom súdnom pojednávaní, pričom doplnil, že keďže možnosti a schopnosti výživou povinného\nsú nadpriemerné, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenými sú tiež ďalšie potreby detí, ktoré nie\nsú nevyhnutné, ale práve so zreteľom k ich veku, zdravotnému stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti,\nspôsobu a obsahu ich prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote\nsú prospešné všestrannému vývoju výživou oprávnených detí vo vyspelej spoločnosti. Toto poňatie\nodôvodnených potrieb je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zásadou úmernosti životnej\núrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov a práve v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby detí\n(a tiež rozsah vyživovacej povinnosti otca) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne otca, danej\nspoločenskou dôležitosťou jeho práce. Výživou povinný taktiež namietol, že súd prvej inštancie nevzal do\núvahy jeho zhoršujúci sa zdravotný stav, na základe ktorého predpokladá možnosť zmeny zamestnania a\nzníženia príjmu, k čomu odvolací súd s odkazom na § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej aj ako „CSP“) uviedol, že nemožno prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať\nalebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia.\n2.2. Odvolateľ taktiež namietol nesprávne právne posúdenie veci, k čomu odvolací súd poukázal na\n§ 78 ZoR a § 121 CMP. Odvolací súd uviedol, že dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti je len\ntaká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v\npomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia v kontexte ktorej súd\nprvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výživného zistil, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od\nostatného rozhodnutia o výživnom a správne túto zmenu premietol do výšky výživného. Podľa názoru\nodvolacieho súdu bola preukázaná podstatná zmena pomerov najmä na strane otca znížením príjmu,\nčo súd prvej inštancie správne premietol do zníženia výšky výživného. Odvolací súd ďalej uviedol, že\nvýdavky výživou oprávnených sa nezmenili. Úprava výšky výživného na sumu 750 eur na L. a 650\neur na G. eur preto podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodných pre určovanie\nvýživného uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 ZoR, pričom tento dodáva, že\notcom namietané znížené výživné zodpovedá i ustálenej súdnej praxi, v zmysle ktorej výživné na\nvšetky vyživovacie povinností má postihovať 20 % až 30% z príjmu výživou povinného rodiča. Odvolací\nsúd súčasne poukázal na „Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“\nvydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej výživné pri dvoch vyživovacích\npovinnostiach predstavuje pre dieťa študujúce na strednej škole 18 % čistého príjmu povinného rodiča\na pre dieťa študujúce na vysokej škole 20 %. Pri čistom príjme otca 3.622 eur ide o sumy pre v danom\nčase stredoškoláčku G. až 652 eur a vysokoškoláčku L. až 724,- eur. Stanovené výživné na L. 650\neur mesačne predstavuje sumu 21 eur denne a výživné na G. 550 eur mesačne, predstavuje sumu 18\neur denne. Takéto výživné zodpovedá životnej úrovni výživou povinného otca, ktorému po odpočítaní\nvýživného ostáva pre uspokojovanie vlastných potrieb suma 2.422 eur, teda 81 eur denne. Odvolací\nsúd z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. O trovách\nodvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP.\n3. Proti výroku I. rozhodnutia odvolacieho súdu podal výživou povinný otec (ďalej aj „dovolateľ“)\ndovolanie, ktoré odôvodnil s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, kde uviedol, že odvolací súd\nvychádzal z nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci. V kontexte\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ uviedol, že odvolací súd sa odklonil od rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu v tom, že nevzal do úvahy všetky relevantné dôvody na zníženie výživného u otca. V\nkontexte § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ za právnu otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, označil, či\nzodpovedá výživné na deti vo výške 21 eur denne životnej úrovni výživou povinného otca, ktorému po\nodpočítaní výživného a ostatných potrieb ostane 26 eur denne. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Výživou oprávnené sa vo vyjadrení k dovolaniu plne stotožnili so závermi odvolacieho súdu, ktoré\npovažujú za správne, na základe čoho navrhli dovolaniu nevyhovieť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že aby na základe dovolania podaného podľa ustanovenia\n§ 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu\nprieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť\nnajskôr splnené predpoklady prípustnosti dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia\ntej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky\ndovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými\ndovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj\n2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a 8Cdo/95/2017).\nK posúdeniu dôvodnosti dovolania, či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení, môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, dôsledne odlišuje prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania.\n11. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam\nobsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\nOtázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len otázka\nprávna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto\nustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n12. Dovolací súd rovnako uvádza, že otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť\nprocesnou stranou (účastníkom konania) v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným\nspôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v\ndovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach\n(predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie\nmohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací\nsúd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred\nním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný\nbezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania\na dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku (napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je\nvymedziť právnu otázku; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.\n\n13. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, kde namietal,\nže odvolací súd v dovolaním napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie\nnevzal do úvahy všetky relevantné dôvody na zníženie výživného u otca, kde poukázal na rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu, konkrétne uviedol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/148/2019 z 25.\nseptembra 2019 a sp. zn. 3Cdo/236/2018 z 20. februára 2019 a nález Ústavného súdu SR z 23. júna\n2022 sp. zn. III. ÚS 405/2021. Dovolateľ tvrdil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu tým, že podľa jeho názoru odvolací súd nevzal do úvahy všetky relevantné dôvody na zníženie\nvýživného u otca, resp. z obsahu dovolania možno vyvodiť nesúhlas výživou povinného otca so znížením\nvýživného len na 650 eur mesačne na oprávnenú L. a na 550 eur mesačne na oprávnenú G.A., kde otec\npožadoval zníženie výživného na 450 eur mesačne na L. a na 350 eur mesačne na G. a to na základe\nním opakovane tvrdeného zníženia jeho príjmov a tým životnej úrovne.\n14. Dovolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ\nzastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) sa vyššie uvedenými kritériami pre náležité\nuplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP neriadil, keď zodpovedajúcim spôsobom nevymedzil\nnesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, tak ako to predpokladá ustanovenie § 432 ods. 2\nCSP v spojení s § 421 tohto právneho predpisu. Dovolateľ naprieč celým dovolaním vyjadroval z rôznych\npohľadov nespokojnosť s výškou určeného výživného na dcéry, počnúc poukazovaním na chybné závery\nodvolacieho súdu o majetkových pomeroch otca, cez nesprávne posúdenie odôvodnených potrieb\nvýživou oprávnených, až po nesprávne posúdenie zárobkových možností matky, avšak bez toho, aby\njasne a zrozumiteľne sformuloval konkrétnu právnu otázku, ktorej riešenie viedlo k právnym záverom\nvyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu a ktorej odlišné posúdenie by ovplyvnilo rozhodnutie vo veci\nsamej v prospech otca. Takéto odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nemôže\npodľa názoru dovolacieho súdu cez prizmu ustanovenia § 432 ods. 2 CSP obstáť bez toho, aby bola\nznevýhodnená procesná protistrana.\n15. Napriek uvedenému dovolací súd v krátkosti k dovolateľom označeným rozhodnutiam najvyššieho\nsúdu a Ústavného súdu SR uvádza, že tieto podporujú individualitu posudzovania všetkých okolností\nmajúcich vplyv na výšku vyživovacej povinnosti povinného voči oprávneným od jedného prípadu k\nďalšiemu, kde nie je možné riešenie individuálnych otázok konkrétneho prípadu považovať za pravidlo\npre iné prípady a súčasne z nich vyplýva potreba skúmania zavinenia na strane výživou povinného\npri znížení či strate jeho príjmov. Od uvedených záverov dovolateľom označených rozhodnutí ani v\nprípade prípustne definovanej právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 CSP nie je\nmožné v žiadnom prípade konštatovať odklon súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu pri posudzovaní\nindividuálnych okolností prípadu dovolateľa, ba priam možno konštatovať plne súladný postup súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu s týmito závermi, kedy tieto jednoznačne posudzovali konkrétne zmeny\npomerov na strane všetkých účastníkov konania, ktoré mali vplyv na následné rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, kde bola konštatovaná dôvodnosť návrhu otca na zníženie výživného na obe dcéry, potvrdené\nrozhodnutím odvolacieho súdu.\n16. Dovolateľ tvrdil prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, kde za právnu\notázku doposiaľ neriešenú v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu označil otázku, či zodpovedá výživné\nna deti vo výške 21 eur denne životnej úrovni výživou povinného otca, ktorému po odpočítaní výživného\na ostatných potrieb ostane 26 eur denne, kde namietal výšku životnej úrovne výživou oprávnených\ndcér v porovnaní s výškou životnej úrovne výživou povinného otca a kde poukázal na výchovnú\núlohu otca voči deťom aj v časti hodnoty peňazí a na skutočnosť, že potreby dospelého človeka v\nproduktívnom veku - rodiča sú vyššie, než dieťaťa, t. j. porovnanie životných úrovní nie je možné odvíjať\nod matematického vyjadrenia finančného zabezpečenia. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľ namietal\nzistenie jeho životných pomerov, od ktorých sa odvíjala výška výživného, t. j. namietal skutkové zistenia.\n17. Dovolací súd má za to, že dovolateľom označené dovolacie dôvody a konkrétne dovolacie námietky\nsvedčia o snahe dovolateľa vyvolať procesne neprípustný dovolací prieskum. Dovolateľ rozporoval\nnajmä nesprávne zistenia vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom, nepreukázanie odôvodnených potrieb\nvýživou oprávnených, resp. ich nadhodnotenie, či nesprávnu metodiku pre výpočet výživného s ohľadom\nna zvýšené životné náklady dospelého človeka v produktívnom veku, čím implicitne vytýkal nedostatok či\nnesprávnosť skutkových podkladov pre súdmi vyvodený právny záver a kde v obsahu dovolania uvádzal\nlistinné dôkazy predložené v konaní. Správnosť úvahy, podľa ktorej takéto vymedzenie nesprávneho\n\nprávneho posúdenia veci nemožno preskúmavať prostredníctvom ustanovenia § 421 ods. 1 CSP,\npotvrdzuje záver dovolacieho súdu, v zmysle ktorého nižšie súdy postupom súladným so základnými\nprincípmi civilného mimosporového konania náležite zistili skutočný stav veci (§ 35 CMP), pričom do\nodôvodnení napadnutých rozhodnutí dostatočne premietli svoje úvahy korešpondujúce s požiadavkou,\naby najlepší záujem dieťaťa (výživou oprávnené toho času plnoleté) bol skutočne popredným hľadiskom\npri rozhodovaní o výške výživného spolu so zdôraznením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni\nrodičov (§ 62 ods. 2 CMP). Dovolací súd súčasne zdôrazňuje, že správnosť súdmi riešených skutkových\notázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je\nv zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd; skutková okolnosť\n(t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP je irelevantná.\nRiešenie skutkovej otázky, v danom prípade posúdenie životnej úrovne otca, je v civilnom sporovom\nkonaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Na rozdiel od toho\nriešenie právnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej\nprávnej norme, jej aplikácii na podklade skutkových zistení (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n3Cdo/218/2017, 3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).\n18. Relevantný je v tomto smere (v kontexte dovolacej námietke dovolateľa podľa § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP) aj judikovaný právny záver ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 172/03), v zmysle ktorého „ak by\nnajvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu a na tom základe ho prípade zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu\ntoho, kto stojí na opačnej procesnej strane“. Aj z ďalších rozhodnutí ústavného súdu (napr. nálezy sp.\nzn. I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) vyplýva (v kontexte dovolacej námietky dovolateľa podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP) požiadavka na náležité posúdenie dovolania vo vzťahu k jeho prípustnosti - „pri\nposudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu otázku, je potrebné, aby sa najvyšší súd\npokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku, ale druhej strane nesmie ani dotvárať\nvec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu pomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu\n„hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu právnej otázky“.\n19. Napriek uvedenému dovolací súd obiter dictum poukazuje na závery obsiahnuté vo\nviacerých rozhodnutiach, napr. sp. zn. 4Cdo/196/2017, 8Cdo/50/2017, 3Cdo/88/2017, 3Cdo/87/2017,\n3Cdo/226/2017, 4Cdo/215/2022, v ktorých najvyšší súd konštatoval, že určenie výšky výživného je vždy\nvýsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej\nveci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie\nrozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako\naj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k\nprípadu (Na uvedené poukázal aj samotný dovolateľ odkazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.\nzn. 4Cdo/148/2019 z 25. septembra 2019). Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa,\nktorému sa výživné priznáva (porovnaj 8Cdo/50/2017). Každé jedno rozhodnutie o výživnom na\ndieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo\npre iné prípady (porovnaj 5Cdo/87/2017, 3Cdo/226/2017). Je preto namieste konštatovanie, že v\ntakto vysoko individuálnej otázke (akou je určenie konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti)\nsa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení\nzákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v\nkaždom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj 8Cdo/50/2017,\n3Cdo/226/2017, 3Cdo/88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného\nzovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (porovnaj 3Cdo/226/2017).\n19.1. V posudzovanom prípade podľa názoru dovolacieho súdu súdy nižších inštancií náležite aplikovali\npre vec relevantné ustanovenia § 62, 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR, vzali do úvahy všetky rozhodné\nskutočnosti, ktoré vyšli najavo a na podklade svojich (individuálnych) skutkových zistení dospeli k\nzáveru, podľa ktorého od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý\nodôvodňoval zníženie výživného v miere z 850 eur na 650 eur mesačne na oprávnenú L. a zo 750 eur na\n550 eur mesačne na oprávnenú G.. Podľa názoru dovolacieho súdu z hľadiska primeraného uplatnenia\nzákonných kritérií pri určovaní výšky výživného nemožno súdu prvej inštancie a odvolaciemu súdu nič\nvytknúť.\n20. Dovolací súd záverom konštatuje, že prijatý záver odvolacieho súdu o výške určeného\nvýživného, ktorý dovolateľ spochybňuje, bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia jedinečných\n\nskutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného\nhodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu tohto rozhodnutia. Skutočnosť, že otec so záverom odvolacieho\nsúdu (t. j. s mierou zníženia výšky výživného) a jeho odôvodnením nesúhlasí, nepostačuje sama osebe\nk založeniu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP, ktorého podstatou je nesprávne právne\nposúdenie veci, nie prehodnocovanie skutkových záverov a ich relevantnosti vo vzťahu k právnemu\nzáveru odvolacieho súdu.\n21. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie výživou povinného odôvodnené nesprávnym\nprávnym posúdením veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP odmietol podľa § 447 písm. f) CSP\nako dovolanie, ktoré nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n22. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}