{"guid": "0bd3ef13-3ea3-45b3-9b0a-7b3ac485da7e:dcbd1410-5ca5-4aa2-b4b6-976fc86dfcf1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1220201067.2", "spisova_znacka": "7Cdo/78/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/78/2024 z 30. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2025, sp. zn. 7Cdo/78/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1220201067.2", "identifikacne_cislo": "1220201067", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2025-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcbd1410-5ca5-4aa2-b4b6-976fc86dfcf1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1220201067.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1220201067.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1220201067.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/78/2024\n1220201067\n30. 06. 2025\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2025:1220201067.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Z. I., narodená XX. B. XXXX, C., A. U., zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou Staník LEGAL s.r.o., Bratislava, Šancová 11A, v mene ktorej koná advokát a\nkonateľ Mgr. Miroslav Staník, proti žalovaným: 1/ N. I., narodený XX. A. XXXX, C., U. U., zastúpeného\nspoločnosťou LAWS, s. r. o., Bratislava, Špitálska č. 10, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr.\nRóbert Lenčéš a 2/ Tatra banka, a.s., Bratislava, Hodžovo námestie č. 3, zastúpenej spoločnosťou\nDentons Europe CS LLP, organizačná zložka, Bratislava, Bottova 7939/2A, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Juraj Gyárfáš, LL.M., PhD., o zaplatenie sumy 657.534,57 eura, vedenom na Mestskom súde\nBratislava IV pod sp. zn. B2-7C/19/2020, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v\nBratislave z 31. októbra 2023 sp. zn. 15Co/120/2023, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2023 sp. zn. 15Co/120/2023 z r u š u j e a vec\nmu vracia na ďalšie konanie.\nUznesenie Mestského súdu Bratislava IV z 08. decembra 2023 č. k. B2-7C/19/2020-591 z r u š u j e .\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením z 10.\njúla 2023 č.k. B2-7C/19/2020-558 zastavil konanie (výrok I.), zrušil bližšie označené zabezpečovacie\nopatrenie Okresného súdu Bratislava II (výrok II.), žalovanému 1/ nepriznal nárok na náhradu trov\nkonania (výrok III.) a žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok IV.).\n1.1. Rozhodnutie vo výrokoch I. a II. odôvodnil tým, že vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňou\nv celom rozsahu, v nadväznosti na súhlas oboch žalovaných, konanie zastavil a zároveň v súlade s\ncitovanými zákonnými ustanoveniami zrušil nariadené zabezpečovacie opatrenie. O trovách konania\nrozhodol tak, že žalovanému 1/ ich náhradu, s ohľadom na obsah dohody o urovnaní uzatvorenej\nmedzi žalobkyňou a žalovaným 1/, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanej 2/ žalobkyňa navrhovala, aby jej\nsúd nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V tejto súvislosti\npoukazovala najmä na svoj vek, v prípade priznania nároku hrozbu exekučných konaní. Uviedla tiež, že\nv dôsledku uloženia takejto povinnosti by sa ako maloletá bez svojej viny dostala do postavenia dlžníka,\na to ešte pred nadobudnutím plnoletosti. Keďže podľa názoru prvostupňového súdu zastavenie konania\nzavinila žalobkyňa a so žalovanou 2/ nedošlo k žiadnej dohode o urovnaní, pričom vek a prípadná\nnepriaznivá finančná situácia, či hrozba exekúcie nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa, žalovanej\n2/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením z 31. októbra\n2023 sp. zn. 15Co/120/2023 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. potvrdil (výrok I.),\nžalovanému 1/ náhradu odvolacích trov nepriznal (výrok (II.) a žalovanej 2/ ich náhradu priznal (výrok\nIII.).\n2.1. V podstatnom uviedol, že zo späťvzatia žaloby, resp. návrhu na zastavenie konania vyplýva, že\nžalobkyňa a žalovaný 1/ uzatvorili mimosúdnu dohodu (bez toho, aby súdu oznámili, čo bolo predmetom\ndohody o urovnaní, resp. túto dohodu predložili), preto súd prvej inštancie správne uviedol, že žaloba\n\nbola vzatá späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, z čoho správne vyvodil záver, že zastavenie konania\nzavinila žalobkyňa, z dôvodu ktorého má protistrana, t. j. žalovaní 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.\nTým, že sa žalovaný 1/ tohto nároku vzdal, prvoinštančný súd mu nárok na náhradu trov konania\nnepriznal.\n2.2. V súvislosti s priznanou náhradou trov pre žalovanú 2/ odvolací súd po interpretácii ustanovenia §\n257 CSP uviedol, že „v danom prípade nejde o taký spor, ktorého charakter by predstavoval výnimku\nv nazeraní na spôsob rozhodovania o trovách konania ... Za výnimočné okolnosti označila odvolateľka\nskutočnosť, že je maloletou (v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nadobudla plnoletosť), stále\nnezaopatrená a bez príjmu a majetku väčšej hodnoty a zároveň to, že v prípade priznania nároku\ntrov konania žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu by sa dostala do ťažkej sociálnej situácie s\nhrozbou exekučných konaní, a to ešte pred nadobudnutím plnoletosti. Za takejto situácie podľa názoru\nodvolacieho súdu nemožno vyvodiť, že na strane žalobkyne ide o výnimočnú situáciu a dôvody hodné\nosobitného zreteľa pre rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v 2. rade.\nOdvolací súd má zhodne so záverom súdu prvej inštancie za to, že odvolateľkou uvádzané dôvody\nnemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie (ani moderovanie) nároku\nžalovanému v 2. rade na náhradu trov konania. Žalobkyňa je v už v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu plnoletá a ako doposiaľ nezaopatrená, je stále v starostlivosti svojich rodičov ako zákonných\nzástupcov (teda aj žalovaného v 1. rade), ktorý majú voči nej vyživovaciu povinnosť až do doby, pokiaľ\nnie je schopná sa sama živiť. Žalobkyňa ani nijako nepreukázala svoje tvrdenie o \"ťažkej sociálnej\nsituácii s hrozbou exekučných konaní\". Skutočnosť, že sa žalovaný v 2. rade (bez posudzovania\nveci samej) stal stranou sporu v procesnom postavení žalovaného, možno pričítať žalobkyni, ktorá\nak sa rozhodla žalovaného v 2. rade označiť ako protistranu, musela si byť vedomá skutočnosti,\nže v prípade neúspechu bude nútená znášať trovy protistrany, prípadne mala možnosť ho pribrať aj\nako účastníka mimosúdnych rokovaní v rozsahu vzniknutých trov konania. Ani výška trov konania\núspešnému žalovanému v 2. rade vzhľadom na výšku žalovanej sumy nemôže predstavovať dôvod\nnepriznania, prípadne moderovania nároku na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade. Všetky\nuvedené faktory mala žalobkyňa predpokladať v rámci zvolenej procesnej taktiky.“\n3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého\nvyvodzovala z § 420 písm. f) CSP. Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alt. aby zrušil obe rozhodnutia nižších súdov (čo do trov\nkonania voči žalovanej 2/) a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu „vychádza z nesprávneho právneho posúdenia procesných noriem, konkrétne\nnesprávnej interpretácie procesných noriem a následnej aplikácie nesprávnej procesnej normy na\nnesporný procesný stav ... Súd sa v odôvodnení vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne\npodstatnou pre rozhodnutie vo veci, z ktorého dôvodu je Uznesenie KS nepreskúmateľným a arbitrárnym\nrozhodnutím ...“. Poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 225/2020, podľa ktorého je ústavne\nneudržateľný právny názor, podľa ktorého je z prieskumu podľa § 420 písm. f) CSP vylúčený prieskum\ntakým rozhodnutí, ktoré namietajú nesprávne právne posúdenie procesných noriem. Ďalej uviedla,\nže nižšie súdy „nesprávne neprihliadli na okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle žalobkyňou\nnavrhovaného ustanovenia § 257 CSP ...\na to:\n- osobné postavenie žalobkyne (v čase podania žaloby, ako aj v čase vydania rozhodnutia súdu prvej\ninštancie bola žalobkyňa maloletá a v konaní za ňu konala jej matka ako zákonný zástupca),\n- majetkové pomery žalobkyne v kontexte predpokladanej výšky trov konania (v zmysle neskoršieho\nuznesenia súdu prvej inštancie vo výške 10.005,68 eura),\n- jej sociálne postavenie - je stále nezaopatrená, bez príjmu,\n- pričom s poukazom na tieto skutočnosti, sa dôsledkom priznania náhrady trov konania voči žalovanému\n2 dostala do ťažkej sociálnej situácie s hrozbou exekučných konaní (a to ešte pred nadobudnutím\nplnoletosti, resp. krátko po jej nadobudnutí)“. Uvedené skutočnosti (neexistencia príjmu, osobné,\nmajetkové pomery strán sporu, ako aj neprimeraná tvrdosť) považuje aj ústavný súd za dôvody hodné\nosobitného zreteľa (I. ÚS 440/2018, I. ÚS 76/2015). Na nepomer osobných, majetkových a príjmových\npomerov žalovanej 2/ a uvádzaných pomerov žalobkyne táto uvádzala už v podanom odvolaní, pričom\nnebol skúmaný ani procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, ako aj okolností, ktoré\nviedli k súdnemu uplatneniu nárokov. Pokiaľ žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým\nv splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby,\npovažuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie\nkonania. Súdy však pri svojom rozhodovaní neskúmali samotnú príčinu resp. dôvod, ktorý viedol\n\nžalobkyňu k späťvzatiu žaloby. „V tejto veci žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že sa so žalovaným\n1 sa dohodla tak, že namiesto finančných prostriedkov bude vlastníčkou podielovou spoluvlastníčkou\nbytu, ktorý žalovaný 1 nadobudol zo žalovaných finančných prostriedkov. Žalobkyňa tak dosiahla\nžalobou požadovaný nárok modifikovane tým, že namiesto žalovaných finančných prostriedkov sa stala\npodielovou resp. výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Žalobkyňa tak dosiahla v modifikovanom rozsahu\núspech vo veci ... Žalobkyňa pre správanie sa žalovaného nemala inú možnosť ako konanie späťvziať\nvoči obom žalovaným a to už z dôvodu podstaty samotného postavenia žalovaných v spore (tzv. falošná\nsolidarita...) ... ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd sa nezaoberali otázkou procesného postoja strán,\ndôvodmi uplatnenia nároku žalobkyňou, ale najmä sa nezaoberali príčinami, ktoré viedli žalobkyňu k\nspäťvzatiu žaloby. Odôvodnenie Uznesenia KS odpoveď na tieto otázky neobsahuje vôbec a to aj napriek\nskutočnosti, že samotná žalobkyňa túto otázku svojim odvolaním nastolila ( konštatovaním „žaloba\nžalobkyne bola podaná dôvodne, pričom nešlo o bezúspešné bránenie práva. V dôsledku konania\nžalovaných v rozpore so zákonom a zmluvnými ustanoveniami sa znížil majetok žalobkyne o sumu,\nktorú v konaní dôvodne žalovala ... Uznesenie KS je nepreskúmateľné a trpí vadou uvedenou v ust. §\n420 písm. f) CSP a to z dôvodu absolútnej absencie odpovede odvolacieho súdu na námietku žalobkyne\npodstatnú pre rozhodnutie vo veci.“. V neposlednom rade poukázala na identické súdne konanie vedené\njej sestrou K., v ktorom odvolací súd v uznesení z 29. novembra 2023 sp. zn. 2Co/82/2023 trovy\nžalovanej 2/ nepriznal. V tejto súvislosti uviedla, že „[a]j s ohľadom na dve zásadne odlišné rozhodnutia\ntoho istého súdu - Krajského súdu v Bratislave, v identickej veci pôsobí Uznesenie KS zmätočne, v\nrozpore s právom na predvídateľnosť rozhodnutia a princípom právnej istoty“.\n4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu žiadal tomuto vyhovieť, nakoľko v danej veci existovali dôvody\nhodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňovali nepriznanie trov žalovanej 2/.\n5. Žalovaná 2/ navrhla dovolanie odmietnuť resp. zamietnuť, keďže považuje napadnuté uznesenie za\nvecne správne.\n6. Uznesením z 08. decembra 2023 č. k. B2-7C/19/2020-591 prvostupňový súd zaviazal žalobkyňu\nzaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania v sume 10.005,68 eura.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n8. Dovolateľka vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočné odôvodnenie v súvislosti s rozhodovaním\no náhrade trov konania, jeho arbitrárnosť a s tým súvisiace neaplikovanie § 257 CSP, ako aj\nnevysporiadanie sa s podstatnými námietkami uplatnenými v odvolaní (bližšie pozri bod 3.).\n9. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v uznesení č. k. I. ÚS 387/2019-26 zo 17.\nseptembra 2019 poukázal na to, že problematikou prípustnosti opravných prostriedkov podľa Civilného\nsporového poriadku sa zaoberal v uznesení sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. augusta 2018 (rozhodnutie\nč. 74/2018 publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2018, s.\n1270), v ktorom vyslovil, že podľa § 357 písm. m) CSP jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné\nodvolanie a ktoré sú tak v danej nimi riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné v rámci\nodvolacieho konania, je aj uznesenie, ktorým prvoinštančný súd rozhodol o nároku na náhradu trov\nkonania s konečnou platnosťou, takže rozhodnutie odvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke nároku\nna náhradu trov konania rozhodnutím konečným (ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí, pozn.),\na teda ho možno v zmysle už uvedeného považovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní\nz dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.\n9.1. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o náhrade trov konania pre existenciu\nvady v zmysle § 420 písm. f) CSP konštatoval aj dovolací súd v uznesení Veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2021: „Rozhodnutím, ktorým sa\nkonanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí pre účely posudzovania vád zmätočnosti v zmysle\n§ 420 CSP, je aj rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol s konečnou platnosťou o odvolaní proti\nvýroku o náhrade trov konania“. Obdobný názor vyslovil aj v ďalších svojich rozhodnutiach (napr.\n4Cdo/155/2020, 2Cdo/89/2020, 9Cdo/68/2021).\n\n10. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n12. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n13. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a\nrelevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa\nmusí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne\nzávery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho\nargumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda\ninými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto\npremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n14. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\n\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n15. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.\n15.1. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia musí zaoberať aj podstatnými\nvyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v\nodôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s\npodstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n15.2. Podľa § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého\nrozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,\nprípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený\nskutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia §\n387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým\nbolo rozhodnutie prijaté.\n15.3. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa teda odvolací súd musí vysporiadať so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený\nnielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne\nzávery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak\nodvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých\nustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto\nustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.\n15.4. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP síce umožňuje odvolaciemu súdu, aby sa v potvrdzujúcom\nrozsudku, ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Aj v takom prípade je však v zmysle § 387 ods. 3 veta\ndruhá CSP povinný vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Podobne judikatúra\nESĽP, ktorá síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná\nodpoveď, trvá na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko\nz 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n15.5. Ak sa teda odvolací súd stotožní s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nemá\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP a uvedený nedostatok sám neodstráni,\njeho rozhodnutie je potom nepreskúmateľné a takýmto arbitrárnym rozhodnutím znemožňuje strane\nsporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a\nprávne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov, a tým porušuje jej právo\nna spravodlivý súdny proces.\n16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu - vo vzťahu k odvolacím námietkam\nžalobkyne uvádzaným k náhrade trov konania žalovanej 2/, ako aj obsahu samotného súdneho spisu vyplýva strohé konštatovanie k ustanoveniu § 256 ods. 1 CSP, že zastavenie konania procesne zavinila\nžalobkyňa a k ustanoveniu § 257 CSP, «že v danom prípade nejde o taký spor, ktorého charakter by\npredstavoval výnimku v nazeraní na spôsob rozhodovania o trovách konania ... Za výnimočné okolnosti\noznačila odvolateľka skutočnosť, že je maloletou (v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nadobudla\nplnoletosť), stále nezaopatrená a bez príjmu a majetku väčšej hodnoty a zároveň to, že v prípade\npriznania nároku trov konania žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu by sa dostala do ťažkej sociálnej\nsituácie s hrozbou exekučných konaní, a to ešte pred nadobudnutím plnoletosti. Za takejto situácie podľa\nnázoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť, že na strane žalobkyne ide o výnimočnú situáciu a dôvody\nhodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v 2.\nrade. ... odvolateľkou uvádzané dôvody nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre\nnepriznanie (ani moderovanie) nároku žalovanému v 2. rade na náhradu trov konania. Žalobkyňa je v\nuž v čase rozhodovania odvolacieho súdu plnoletá a ako doposiaľ nezaopatrená, je stále v starostlivosti\nsvojich rodičov ako zákonných zástupcov (teda aj žalovaného v 1. rade), ktorý majú voči nej vyživovaciu\npovinnosť až do doby, pokiaľ nie je schopná sa sama živiť. Žalobkyňa ani nijako nepreukázala svoje\ntvrdenie o \"ťažkej sociálnej situácii s hrozbou exekučných konaní\". Skutočnosť, že sa žalovaný v 2. rade\n(bez posudzovania veci samej) stal stranou sporu v procesnom postavení žalovaného, možno pričítať\n\nžalobkyni, ktorá ak sa rozhodla žalovaného v 2. rade označiť ako protistranu, musela si byť vedomá\nskutočnosti, že v prípade neúspechu bude nútená znášať trovy protistrany, prípadne mala možnosť\nho pribrať aj ako účastníka mimosúdnych rokovaní v rozsahu vzniknutých trov konania. Ani výška trov\nkonania úspešnému žalovanému v 2. rade vzhľadom na výšku žalovanej sumy nemôže predstavovať\ndôvod nepriznania, prípadne moderovania nároku na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade. Všetky\nuvedené faktory mala žalobkyňa predpokladať v rámci zvolenej procesnej taktiky. Z uvedených dôvodov\nsa preto odvolací súd nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne v jej odvolaní o nesprávnom právnom posúdení\nveci súdom prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p. a ani, že toto nesprávne právne\nposúdenie možno považovať za nesprávny procesný postup podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b)\nC.s.p.».\n17. V kontexte uvedeného je nepochybné, že aj napriek výslovnému príkazu v § 387 ods. 3 CSP\nvysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, sa odvolací súd v odôvodnení\nrozhodnutia nevysporiadal s kľúčovými tvrdeniami žalobkyne v odvolaní. Uvedené platí predovšetkým\no tých námietkach žalobkyne, ktoré z pohľadu rešpektovania jej práva na spravodlivý proces možno\noznačiť za hlavné a ktoré si vyžadovali špecifickú odpoveď. Išlo o argumentáciu, v rámci ktorej\nžalobkyňa v odvolaní oponovala tým, že „sociálne postavenie žalobkyne ako maloletej, ktorá je ešte\nstále nezaopatrená a bez príjmu je osobitným dôvodom na to, aby súd náhradu trov konania ... nepriznal\nžiadnej zo sporových strán“. Ďalej namietala názor prvostupňového súdu, že „vek, prípadná nepriaznivá\nfinančná situácia, či hrozba exekúcie nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd neprizná\nnáhradu trov konania. Má ísť o výnimočnú situáciu, akou však predmetná vec nie je“. V tomto ohľade\npoukázala na názor ústavného súdu (I. ÚS 440/2018, I. ÚS 76/2015) podľa ktorého pri skúmaní,\nči existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na „osobné, zárobkové, majetkové a\niné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov ... okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu\nnárokov ... Takými dôvodmi sú práve aj neexistencia príjmu, osobné, majetkové pomery strán sporu, ako\naj neprimeraná tvrdosť“. V ďalšom poukazovala na okolnosti na strane žalobkyne, žalovanej 2/ a danej\nveci - „... je maloletým dieťaťom a nemá žiadny príjem ... ani iné finančné možnosti ... priznaný nárok\nna náhradu trov konania bude ... predstavovať niekoľko tisíc eur, čo vo vzťahu k sociálnym, osobným,\npríjmovým a majetkovým pomerom žalobkyne ... pôsobí značne neprimeranou tvrdosťou ... osobné,\nmajetkové a príjmové pomery žalovanej 2, ktorá je bankou, sú v absolútnom nepomere k uvádzaným\npomerom žalobkyne ... žaloba bola podaná dôvodne, pričom nešlo o bezúspešné bránenie práva ...\nspäťvzatie žaloby nebolo uskutočnené z dôvodu, že by nemala byť žalobkyňa vo veci úspešná v celom\nrozsahu voči obom žalovaným ...“.\n18. Za neprimerane strohé, neodôvodnené až arbitrárne treba aj podľa názoru najvyššieho súdu\npovažovať „argumenty“ odvolacieho súdu o tom, že žalobkyňa bola v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu už plnoletá, hoci v priebehu celého konania i v čase prvostupňového rozhodovania bola maloletou\na priznané trovy voči žalovanej 2/ v sume 10.005,68 eura sa viazali práve k tomuto obdobiu (bod\n6.). Podobným dojmom vyznieva tvrdenie odvolacieho súdu o tom, že v prípade žalobkyne nešlo o\nvýnimočnú situáciu ani dôvody hodné osobitného zreteľa, použijúc formuláciu „za takejto situácie“, ktorú\nvšak okrem dosiahnutia veku dospelosti v čase vydania odvolacieho rozhodnutia bližšie nerozviedol.\nRovnako tak tvrdenie odvolacieho súdu „odvolateľkou uvádzané dôvody nemožno považovať za dôvody\nhodné osobitného zreteľa“ nestačí pre odôvodnený záver o neexistencii výnimočnej situácie, či dôvodoch\nhodných osobitného zreteľa. Pokiaľ odvolací súd vytýkal žalobkyni, že nepreukázala tvrdenie o jej\nťaživých osobných a majetkových pomeroch, toto z obsahu spisu nevyplýva. Naopak uznesením\nprvostupňového súdu zo 07. augusta 2020 sp. zn. 7C/19/2020 (č. l. 249 spisu) bolo žalobkyni priznané\noslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a to práve na základe jej nedostatočných osobných a\nmajetkových pomerov, ktoré súd akceptoval. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší súd uzatvára,\nže odvolací súd nedal špecifickú odpoveď a jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa\nnevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci\npodstatné a právne významné.\n19. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že na strane žalobkyne (dovolateľky)\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Táto\nskutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť,\npretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť\npovažované za správne. Preto dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Rovnako zrušil na napadnuté odvolacie rozhodnutie naviazané\n\nuznesenie prvostupňového súdu, ktorým tento zaviazal žalobkyňu k úhrade trov konania žalovanej 2/\n(bod 6.).\n20. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n21. Obiter dictum považuje dovolací súd za potrebné dať do pozornosti odvolacieho súdu ďalšiu\nnámietku žalobkyne, týkajúcu sa odlišného rozhodnutia odvolacieho súdu z 29. novembra 2023 sp.\nzn. 2Co/82/2023, ktoré v podobných skutkových a právnych súvislostiach sa týkalo sestry žalobkyne.\nFormálne vzaté uvedené (odlišné) rozhodnutie bolo vydané až potom ako odvolací súd v teraz\nposudzovanej veci rozhodol, avšak vzhľadom na opätovné otvorenie danej veci bude vhodné primerane\nreagovať aj na tam uvedené nosné závery. Ústavný súd v náleze z 21. novembra 2017 sp. zn. III. ÚS\n289/2017 uviedol, „že súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp.\nsenátu) toho istého súdu a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu\npoukazujú. Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným\nveciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá\nodporuje spomínanému základnému princípu materiálneho právneho štátu“.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/120/2023", "guid": "d226a36d-8b37-452e-a193-1f25a9f8b867:a8dbc859-c7d4-42cf-b0bf-9e9dcc26d73e", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "7C/19/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}