{"guid": "a464f304-3fcd-469b-a612-5f8574e62c0d:b4186505-8270-4ebc-8c99-7dd6a95d3106", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1219207036.7", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2024 z 28. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2025, sp. zn. 8Cdo/78/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1219207036.7", "identifikacne_cislo": "1219207036", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-499.odsek-1", "nazov": "§ 499 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-499.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-499"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-499", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-444", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4186505-8270-4ebc-8c99-7dd6a95d3106", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1219207036.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1219207036.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1219207036.7/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/78/2024\n1219207036\n28. 05. 2025\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2025:1219207036.7\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H.. G. L., narodenej XX. E. XXXX, J., X. XX,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Bratislava,\nZáhradnícka 51, proti žalovanej obchodnej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava,\nDostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 11 265 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava II pod sp. zn. 29C/90/2019, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v\nBratislave z 30. januára 2024 sp. zn. 8Co/120/2023, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2024 sp. zn. 8Co/120/2023 z r u š u j e a vec\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd\") napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania\nv hore uvedenej veci tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a\ndovolacieho konania nepriznal podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP\").\n1.1. V dôvodoch rozhodnutia v prvom rade zrekapituloval doterajší priebeh konania. Uviedol, že\nrozsudkom vo veci samej súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia\nnáhrady škody vo výške 11 265 eur a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval,\nže žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 203 eur titulom bolestného a sumy 11 062 eur titulom\nsťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na poškodenie zdravia, ktoré utrpela dňa 23. júla\n2018 pri dopravnej nehode. Po právnej stránke vec súd prvej inštancie posúdil spor podľa § 4 ods. 2\npísm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla, § 444 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.\nz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a dospel k záveru, že\nžalobkyňa v dostatočnej miere nepreukázala, že ňou uplatnený nárok na náhradu bolestného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia vznikol v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, kedy došlo k poškodeniu\nzdravia žalobkyne, a preto žalobu zamietol. Prvoinštančný súd v predmetnom spore považoval za\npotrebné ustáliť, či uplatnená náhrada škody na zdraví žalobkyne vznikla v príčinnej súvislosti s\ndopravnou nehodou. Mal za to, že podľa záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX predstavovala\nťažká ujma na zdraví, ktorú žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela, ťažké pomliaždenie bedernej\nchrbtice a kompresívnu zlomeninu stavca L2 so znížením prednej časti najviac o 1/3. Vychádzajúc zo\nzáverov uvedeného znaleckého posudku dôvodil, že práve tieto zranenia vznikli v príčinnej súvislosti s\ndopravnou nehodou z 23. júla 2018. Poukázal tiež na v trestnom konaní vyhotovený znalecký posudok\nč. 143/2020, ako dodatok k znaleckému posudku č. 120/2018, v ktorom znalec konštatoval, že žalobkyni\nnenáleží žiadne bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedol, že od neexistencie\ntrvalých následkov na zdraví žalobkyne, sťaženia spoločenského uplatnenia sa odvíjala aj skutková\npodstata trestného činu, ktorý spôsobil obvinený J. E. a samozrejme aj uložený trest. Z obsahu spisu\nvyplynulo, že poškodenie stavca L5 (akékoľvek) nebolo u žalobkyne diagnostikované bezprostredne\n\npo dopravnej nehode. Prvýkrát až v lekárskej správe rehabilitačného lekára zo 6. novembra 2018,\npotom v lekárskom posudku z 5. novembra 2019 a nakoniec aj v znaleckom posudku z 20. mája\n2021 č. 22/2021. V poslednom znaleckom posudku znalec konštatoval, že poškodená okrem menej\nzávažného úrazu - kompresívnej zlomeniny tela stavca L2 v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou\nutrpela s vysokou pravdepodobnosťou aj traumatické poškodenie medzistavcovej platničky L5/S1 a\nz tohto dôvodu mal za to, že hodnotenie bolestného by bolo vhodné doplniť aj o položku č. 108a Poranenie medzistavcovej platničky pri súčasnej zlomenine stavca. Pri bodovom hodnotení trvalých\nnásledkov a sťaženia spoločenského uplatnenia znalec uviedol položku 254 - Vážne duševné poruchy\npo iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy v rozsahu 130 bodov a položku 304a - Ľahké\npoúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice v rozsahu 190 bodov s 50 % navýšením - 95 bodov, čo\npredstavuje 285 bodov, spolu teda vo výške 415 bodov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo\nžiadneho dôkazu nevyplynula príčinná súvislosť poškodenia stavca L5 žalobkyne s dopravnou nehodou.\nV prípade znaleckého posudku č. XX/XXXX išlo o iné položky, a aj iné bodové ohodnotenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia ako boli v predchádzajúcich posudkoch, iný nárok. Vykonaným dokazovaním\nnebola preukázaná príčinná súvislosť medzi žalobkyňou v žalobe uplatneným nárokom na bolestné a\nsťaženie spoločenského uplatnenia a dopravnou nehodou z 23. júla 2018, a preto žalobu zamietol. O\nnároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.\n1.2. Odvolací súd rozsudkom z 28. februára 2023 č. k. 8Co/10/2023-360 zmenil rozsudok súdu prvej\ninštancie tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5 774,10 eur spolu s úrokom z\nomeškania 5 % ročne zo sumy 5 774,10 eur od 5. decembra 2019 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti\nzamietajúcej rozsudok potvrdil. Pokiaľ ide bolestné za poškodenie (posun) stavca L5 odvolací súd sa\nstotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi týmto poškodením\nzdravia a dopravnou nehodou. Za dôvodné považoval odvolanie v časti uplatnenia nároku za sťaženie\nspoločenského uplatnenia v sume 5 774,10 eur spolu s úrokmi z omeškania. O nároku na náhradu trov\n(celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. S ohľadom\nna to, že každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech, nepriznal žiadnej z nich právo na náhradu trov\nprvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania.\n1.3. Uznesením z 26. septembra 2023 sp. zn. 8Cdo/3/2023 (v poradí druhým) Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2023 sp. zn. 8Co/10/2023 (v poradí druhý)\nzrušil vo výroku o trovách konania. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu v napadnutej časti nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods.\n2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho treba považovať za nepreskúmateľné. Z obsahu spisu\nvyplynulo, že z hľadiska výsledku sporu bola žalobkyňa čiastočne úspešná, keďže odvolací súd sa\nnestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o neexistencii trvalých následkov na zdraví žalobkyne v\nsúvislosti s dopravnou nehodou. V uvedenom smere označil skutkové závery súdu prvej inštancie za\nnesprávne. Po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k záveru, že žalobkyni vznikol\nnárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, zamietajúci rozsudok prvoinštančného súdu\npreto zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5 774,10 eur spolu s úrokmi z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 774,10 eur od 5. decembra 2019 do zaplatenia do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej (zamietajúcej) časti napadnutý rozsudok potvrdil. O nároku na\nnáhradu trov (celého - pozn. dovolacieho súdu) konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP\nv spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného,\nodvolacieho a dovolacieho konania, čo odôvodnil čiastočným úspechom každej zo strán sporu (viď bod\n19. rozsudku odvolacieho súdu z 28. februára 2023). Z podaní žalobkyne nachádzajúcich sa v spise (č.\nl. 308) bolo zrejmé, že v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania si uplatnila ich náhradu vo výške\nzodpovedajúcej jej úspechu vo veci vychádzajúc pritom z ,,prisúdenej sumy\" a poukazujúc na to, že\nvýška priznaného plnenia závisela od znaleckého posudku. V tomto smere poukázala aj na konkrétne\nrozhodnutia všeobecných súdov, resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj stanovisko odbornej\nliteratúry. Odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia na argumenty prezentované žalovanou nereagoval\ndostatočne, v podstate len stroho skonštatoval, že ,,každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech\",\na preto nepriznal žiadnej z nich právo na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho\nkonania. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní taktiež neposudzoval z hľadiska nároku na náhradu\ntrov konania samostatne výsledok v spore podľa jednotlivých štádií konania tak, ako prebiehali, čo\ntaktiež žalobkyňa namietala. Za daného stavu dovolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako konštatovať, že\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu sa nevysporiadalo so všetkými podstatnými a rozhodujúcimi\nskutočnosťami pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu trov konania. Dovolanie\n\nžalobkyne za takejto situácie bolo nielen procesne prípustné [§ 420 písm. f) CSP], ale tiež dôvodné (§\n431 CSP), lebo v ňom opodstatnene namietala, že súd (odvolací) jej nesprávnym procesným postupom\nznemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Z dôvodu, že konanie bolo zaťažené vadou podľa § 420 písm. f) CSP bolo\npotrebné rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutom výroku zrušiť.\n1.4. V novom rozhodnutí o trovách konania (dovolaním napadnutom - pozn. dovolacieho súdu) odvolací\nsúd vychádzal z toho, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia istiny spolu vo výške 11\n265 eur (bolestné vo výške 203 eur a SSU vo výške 11 062 eur). V časti o zaplatenie SSU vo výške\n5 774,10 eur, v ktorej bolo žalobe vyhovené, bola žalobkyňa úspešná, vo zvyšnej časti istiny v sume\n5 490,90 eur, v ktorej bola žaloba na zaplatenie bolestného v sume 203 eur a SSU v sume 5 287,90\neur zamietnutá, bola žalobkyňa neúspešná. Žalobkyňa sa tiež domáhala zaplatenia príslušenstva, a\nto úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203 eur od 5. decembra 2019 do zaplatenia, v\nktorej časti bola žaloba rozsudkom odvolacieho súdu z 28. februára 2023 zamietnutá, čo predstavuje\nneúspech žalobkyne v sume 32,84 eur, t. j. 5 % ročný úrok zo sumy 203 eur od 5. decembra 2019 do 28.\nfebruára 2023. Žalobkyňa sa domáhala aj zaplatenia príslušenstva, a to úrokov z omeškania vo výške 5\n% ročne zo sumy 5 287,90 eur od 5. decembra 2019 do zaplatenia, v ktorej časti bola žaloba rozsudkom\nodvolacieho súdu z 28. februára 2023 zamietnutá, čo predstavuje neúspech žalobkyne v sume 855,48\neur, t. j. 5 % ročný úrok zo sumy 5 287,90 eur od 5. decembra 2019 do 28. februára 2023. Žalobkyňa sa\nnapokon domáhala zaplatenia príslušenstva, a to úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5\n774,10 eur od 5. decembra 2019 do zaplatenia, v ktorej časti bolo žalobe rozsudkom odvolacieho súdu\nz 28. februára 2023 vyhovené, čo predstavuje úspech žalobkyne v sume 934,14 eur, t. j. 5 % ročný úrok\nzo sumy 5 774,10 eur od 5. decembra 2019 do 28. februára 2023. Žalobkyňa sa tak celkovo domáhala\nsumy 13 087,46 eur (istina vo výške 11 265 eur a úroky z omeškania vo výške 1 822,48 eur). Žalobkyňa\nbola úspešná v časti zaplatenia 6 708,24 eur, čo predstavuje úspech 51 %. Žalobkyňa bola neúspešná\nv časti zaplatenia 6 379,22 eur, čo predstavuje neúspech 49 %.\n1.5. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že vo veci samej odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie,\nodlišne posúdil existenciu trvalých následkov na zdraví žalobkyne v súvislosti s dopravnou nehodou, keď\nmal za to, že v tejto časti dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného, predovšetkým znaleckého\ndokazovania k nesprávnym skutkovým záverom. Trvalé následky v podobe poúrazového obmedzenia\nhybnosti chrbtice mal odvolací súd za preukázané lekárskym posudkom H.. Y., posudkom H.. B. a\nznaleckým posudkom H.. L., na základe ktorých ustálil rozsah trvalého poškodenia zdravia žalobkyne.\nOdvolací súd zistil na základe znaleckého dokazovania existenciu trvalých následkov, ktoré vznikli\nv priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Považoval za preukázané poškodenie zdravia\nžalobkyne v rozsahu ľahkého stupňa obmedzenia hybnosti chrbtice, pričom tento rozsah poškodenia\nzdravia bol kvantifikovaný počtom bodov 190 bodov zvýšených o 50 % so zreteľom na obmedzenie\nmožnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti vzhľadom na poúrazové následky v oblasti\ndriekovej chrbtice v mladom veku. Dospel, čo do právneho základu uplatňovanej náhrady škody k\nzáveru, že u žalobkyne došlo k dôsledku poškodenia zdravia pri dopravenej nehode k vzniku trvalých\nnásledkov len v podobe poúrazového obmedzenia hybnosti chrbtice ľahkého stupňa v rozsahu 285\nbodov. Žaloba vo zvyšnej časti nároku na SSU bola zamietnutá z dôvodu nepreukázania poškodenia\nzdravia žalobkyne v podobe stredného stupňa obmedzenia hybnosti chrbtice v rozsahu 546 bodov v\npriamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Znalecké dokazovanie bolo vo veci vykonané na\npreukázanie právneho základu uplatňovaného nároku na náhradu škody, teda na zistenie trvalých\nnásledkov na zdraví žalobkyne a ich rozsahu v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.\nBodové ohodnotenie trvalých následkov je len matematické vyčíslenie rozsahu poškodenia zdravia.\nPokiaľ išlo o samotnú výšku náhrady škody, na túto súdy nevykonávali znalecké dokazovanie z dôvodu,\nže táto sa stanovuje na základe právnych predpisov, z ktorých vyplýva peňažná výška náhrady za\nSSU za 1 bod. Pokiaľ išlo bolestné za poškodenie (posun) stavca L5 odvolací súd sa stotožnil so\nzáverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi týmto poškodením zdravia a\ndopravnou nehodou, keď toto poškodenie nebolo zistené ani znaleckým dokazovaním. Konštatoval, že\nbolo na žalobkyni preukázať existenciu príčinnej súvislosti tohto poškodenia jej zdravia s dopravnou\nnehodou. Za týmto účelom žalobkyňa predložila znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorým bolo zistené\niné poškodenie zdravia, než za aké si žalobkyňa v žalobe náhradu za bolesť uplatňovala. Odvolací súd\nsa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ani týmto dôkazom žalobkyňa nepreukázala príčinnú\nsúvislosť medzi poškodením stavca L5 a dopravnou nehodou z 23. júla 2018. Žaloba bola preto v\ntejto časti zamietnutá pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a dopravnou\n\nnehodou, teda pre nepreukázanie právneho základu peňažného nároku na bolestné. Vzhľadom na\nvyššie uvedené bol odvolací súd toho názoru, že znalecké dokazovanie bolo nevyhnutné pre posúdenie\nprávneho základu žaloby na náhradu škody. Vyslovil názor, že v danom veci nešlo o taký prípad,\nže by sa neúspech žalobkyne v časti náhrady za bolestné a náhrady za SSU prejavil iba vo výške\nplnenia, ktorú by žalobkyňa na začiatku sporu presne nepoznala/nemohla poznať. V predmetnej veci\ntotiž žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázať tvrdené poškodenie zdravia v priamej príčinnej\nsúvislosti s dopravnou nehodou. Na podporu správnosti svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na\nzávery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 474/2018. So zreteľom na vyššie\nuvedené odvolací súd neposudzoval z hľadiska nároku na náhradu trov konania samostatne výsledok\nv spore podľa jednotlivých štádií konania tak, ako prebiehali, nakoľko bol toho názoru (prevažujúceho v\nsúdnej praxi), že v takomto (v danom) prípade pre rozhodnutie o trovách prvoinštančného, odvolacieho\na dovolacieho konania je rozhodujúci konečný výsledok konania vo veci samej tak, ako bol v tomto\nprípade ustálený právoplatným rozsudkom odvolacieho súdu.\n2. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka\") podala dovolanie,\nktorého prípustnosť odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f) CSP. Namietanú vadu zmätočnosti\nšpecifikovala tak, že podľa jej presvedčenia je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné,\nnedostatočne odôvodnené a arbitrárne pokiaľ ide o právne posúdenie, t. j. záver, že žiadna zo strán nemá\nprávo na náhradu trov konania. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcu\nsa požiadaviek na odôvodňovanie rozhodnutí súdov (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nzo 16. septembra 2003 sp. zn. III. ÚS 119/03; nález z 22. novembra 2006 sp. zn. II. ÚS 85/06; nález\nz 20. marca 2007 sp. zn. II. ÚS 383/06; uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Odvolací súd\npodľa dovolateľky flagrantne odignoroval jej argumentačnú líniu podporenú autentickým i doktrinálnym\nvýkladom relevantnej normy, ako i judikatórnymi závermi, podľa ktorých zásadu úspechu vo veci treba\nuplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však\nnejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.\nPriznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez\ninterpretáciu pojmu „úspech vo veci\" (§ 255 CSP), keďže ten sa skúma čo do právneho základu, a nie\nčo do výšky priznaného nároku, (In: ŠTEVČEK, M.; FICOVÁ, S.; BARICOVÁ, J.; MESIARKINOVÁ, S.;\nBAJÁNKOVÁ, J.; TOMAŠOVIČ, M. et al: Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck, Praha 2016,\ns. 926 - 927).\n2.1. Žalobkyňa v rámci námietky arbitrárnosti právneho posúdenia odvolacím súdom uviedla, že\npredmetným rozhodnutím bolo zasiahnuté do jej práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor\"). Mala za to, že odvolací súd opätovne a dokonca\nv rozpore so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v\nzrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/3/2023, opomenul otázku úspechu v spore vyhodnotiť v kontexte\ndoktrinálneho (v intenciách poznatkov právnej náuky), autentického i teleologického výkladu relevantnej\nprávnej úpravy civilného procesu či v intenciách rozhodovacej praxe všeobecných súdov a Ústavného\nsudu Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre\nktoré odvolací súd dospel k odlišným záverom v otázke úspechu v spore, ktorá sa následne premietla\ndo zamietavého výroku o náhrade trov (celého) konania (napriek opakovaným úspechom v odvolacom\nkonaní či v konaniach o dovolaní). Odvolací súd nebral do úvahy špecifický charakter sporu, v\nktorom výška plnenia závisela výlučne od znaleckého posudku. Pri posudzovaní otázky náhrady trov\nkonania došlo k absurdnej situácii, kedy žalobkyňa síce bola procesné úspešná v základe uplatneného\nnároku, t. j. žaloba bola podaná dôvodne (keďže sa napokon domohla priznania odškodnenia trvalých\nnásledkov úrazu, vrátane úhrady úrokov z omeškania za nesprávny/oneskorený postup žalovaného),\navšak trovy konania jej napriek tomu neboli priznané (t. j. žalobkyňa musí napriek procesnému\núspechu znášať na vlastné náklady výdavky spojené s takmer 6 rokov trvajúcim no napokon úspešným\nsúdnym konaním). Žalobkyňa vyslovila názor, že ju nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za\nnepriaznivý výsledok v civilnom spore, ktorý objektívne nemala, resp. nemohla s ohľadom na charakter\nposudzovanej problematiky (odborné medicínske otázky) predvídať už v okamihu podania žalobného\nnávrhu. Dovolateľka poukázala aj na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a zdôraznila, že\nkaždý súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov, respektíve senátov toho\nistého súdu a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú\n(viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2017 sp. zn. III. ÚS 289/2017). Napokon\nodvolaciemu súdu ešte (znova) vytkla, že v odôvodnení rozsudku absentuje logické vysvetlenie dôvodov,\n\nprečo nebolo možné posúdiť nárok žalobkyne na náhradu trov (minimálne dovolacieho konania)\nsamostatne v rámci jednotlivých štádií sporového konania, a to nezávislými výrokmi, v ktorom smere\nupriamila pozornosť aj na závery vyslovené v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19.\nnovembra 2019 sp. zn. I. ÚS 453/2019, ktoré zároveň citovala.\n2.2. Z uvedených dôvodov žalobkyňa Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadala, aby rozhodnutie\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp., aby ho zmenil tak, že žalobkyni prizná\nnáhradu trov prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3. Žalovaná v podanom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že pokiaľ žalobkyni nebola v konaní priznaná\nnáhrada trov konania neznamená to, že sa jej konaním súdu znemožnilo uskutočňovať jej patriace práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesúhlasila s námietkami, že napadnuté\nrozhodnutie neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel k záverom v\notázke úspechu v spore, ktoré sa následne premietli do výroku o náhrade trov (celého) konania. Podané\ndovolanie je preto nedôvodné, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu je právne správne a súladné s\nrozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch. Nestotožnila sa ani s tým, že by v danom prípade\nbola daná prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Navrhla Najvyššiemu súd\nSlovenskej republiky, aby podané dovolanie žalobkyne odmietol, resp. zamietol.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd\", resp. ,,najvyšší súd\") príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§\n428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,\nže dovolanie žalobkyne je nielen prípustné, ale aj dôvodné.\n5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8. V danom prípade žalobkyňa podaným dovolaním napadla rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku\no trovách konania. Prípustnosť dovolania proti takémuto rozhodnutiu pre existenciu vady v zmysle §\n420 písm. f) CSP konštatoval dovolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach (8Cdo/266/2019,\n8Cdo/111/2019, 4Cdo/70/2020, 4Cdo/155/2020, 4Cdo/69/2022, 2Cdo/89/2020 a iné). Rovnako sa k\ntejto otázke vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo 17. septembra 2019 č. k. I.\nÚS 387/2019-26 a v uznesení z 15. augusta 2018 sp. zn. I. ÚS 275/2018 (rozhodnutie č. 74/2018\npublikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2018, s. 1270).\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n10. Žalobkyňa vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala\nnedostatočné odôvodenie rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho arbitrárnosť. Vo svojich námietkach\n(bližšie viď bod 2. tohto rozhodnutia) zdôraznila opakovane, že odvolací súd pri rozhodovaní o jej nároku\nna náhradu trov konania nebral do úvahy špecifický charakter sporu, v ktorom výška plnenia závisela\nvýlučne od znaleckého posudku.\n\n11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide, napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n12. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho\nrozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov.\nI. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019,\n3Cdo/168/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018).\n13. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného\nsúdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n14. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP môže zakladať arbitrárnosť právneho posúdenia,\nlebo podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je požiadavka riadneho odôvodnenia\nrozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo\nlen vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným\nspôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu\", ústavné\nkritériá vyplývajúce preň z ústavy a dohovoru. Z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že\nvo výnimočných prípadoch aj arbitrárnosť právneho posúdenia veci súdmi nižších inštancií môže\nodôvodňovať prípustnosť dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP (viď rozhodnutia sp. zn.\n4Cdo/5/2019, 4Cdo/6/2019, 4Cdo/250/2020).\n15. V danom prípade z dôvodov napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací súd, na rozdiel od\nsúdu prvej inštancie, odlišne posúdil existenciu trvalých následkov na zdraví žalobkyne v súvislosti s\ndopravnou nehodou, keď mal za to, že v tejto časti dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného,\npredovšetkým znaleckého, dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom. Inak povedané odvolací\nsúd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o neexistencii trvalých následkov na zdraví žalobkyne\nv súvislosti s dopravnou nehodou. Za danej procesnej situácie si žalobkyňa uplatnila náhradu trov\nkonania vo výške zodpovedajúcej jej úspechu vo veci vychádzajúc pritom z ,,prisúdenej sumy\" a\npoukazujúc na to, že výška priznaného plnenia závisela od znaleckého posudku. Odvolací súd majúc za\nto, že „ ...znalecké dokazovanie bolo vo veci vykonané na preukázanie právneho základu uplatňovaného\nnároku na náhradu škody, teda na zistenie trvalých následkov na zdraví žalobkyne a ich rozsahu\nv priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a ...bodové ohodnotenie trvalých následkov je\nlen matematické vyčíslenie rozsahu poškodenia zdravia pričom pokiaľ išlo o samotnú výšku náhrady\nškody, ...na túto súdy nevykonávali znalecké dokazovanie z dôvodu, že táto sa stanovuje na základe\nprávnych predpisov, z ktorých vyplýva peňažná výška náhrady za SSU za 1 bod...\" dospel k záveru,\n\nže „nešlo o taký prípad, že by sa neúspech žalobkyne v časti náhrady za bolestné a náhrady za SSU\nprejavil iba vo výške plnenia, ktorú by žalobkyňa na začiatku sporu presne nepoznala/nemohla poznať\".\nZ takto formulovaného odôvodnenia je podľa dovolacieho súdu zrejmé z akých dôvodov odvolací súd\nrozhodol a akými úvahami sa riadil. Nemožno preto dospieť k záveru, že by napadnuté rozhodnutie bolo\nnepreskúmateľné, ktorá skutočnosť by zakladala vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, aj keď v\nkonečnom dôsledku je rozhodnutie nesprávne.\n16. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle ustanovenia § 255 ods.\n2 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch\nstrán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu druhej\nstrany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú\nčasť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli\ndruhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo\npribližne rovnaký, súd vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo (porovnaj uznesenie\nnajvyššieho súdu z 26. januára 2011 sp. zn. 6MCdo/19/2010).\n17. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak\npredstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Najskôr sa určuje\npomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa\nvynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Vo výsledku teda\nprevažne úspešný účastník má nárok na náhradu svojich trov v pomere svojho úspechu vo veci, zníženú\no pomernú časť odpovedajúcu úspechu jeho odporcu (porovnaj tiež Števček M., Ficová S., Baricová J.,\nMesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, 2. vydanie,\nPraha: C. H. BECK, 2022, str. 1024-1035).\n18. V súvislosti s posudzovaním procesného úspechu strán sporu v konaní, ktorého predmetom je\nnárok, ktorého dôvodnosť a výšku je možné len predvídať vzhľadom na to, že závisí od znaleckého\nposudku, resp. úvahy súdu, dal Ústavný súd Slovenskej republiky do pozornosti všeobecným súdom\nďalej citovaným nálezom, že právnou vedou i praxou akceptovaný je názor, podľa ktorého zásadu\núspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy\nsúdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však žalobcu, ktorému bola priznaná aspoň\nčasť žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať za procesne neúspešného a ad absurdum ho\nzaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie ,,presného\" výsledku konania. Pri rozhodovaní o\nnáhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje\nrozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.\nRovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr.\nvýšku škody ,,iba\" odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje.\nŽalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech, čo\nsa týka základu uplatneného nároku, a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z jeho procesného úspechu,\nzávisela výlučne od úvahy súdu (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2020 sp.\nzn. II. ÚS 225/2020, zverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod\nč. 31/2020). Obdobne rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky vo veciach pod sp. zn. I. ÚS 24/2021,\nII. ÚS 225/2020, II. ÚS 399/2019, III. ÚS 475/2018, II. ÚS 397/2020. Vo veci sp. zn. I. ÚS 24/2021\nÚstavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že s ohľadom na predmet konania pred všeobecnými\nsúdmi (náhrada škody na zdraví), je spor práve tým prípadom, keď výška plnenia bola čiastočne závislá\nod znaleckého posudku (bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) a bezpochyby\nčiastočne aj od úvahy súdu (mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia), a\nteda prípadom odôvodňujúcim osobité posudzovanie úspechu a neúspechu v konaní s dôsledkami na\nrozhodovanie o trovách konania.\n19. Podľa právnej vety rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 453/2019\nzverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.\n56/2019 ,,Základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 Civilného\nsporového poriadku (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach\nkonania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na\nnáhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku) tromi samostatnými\nvýrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom\n\nuvedeným v § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie\npredstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá\nsúdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s\nprihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu\n(takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.;\nporovnaj tiež uznesenie najvyššieho súdu z 28. mája 2025 sp. zn. 1Cdo/101/2024).\n20. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba\nzahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva,\nprípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia\nÚstavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky pod tento pojem nespadajú\n(porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 31. októbra 2017 sp. zn. 6Cdo/129/2017). Judikatúra Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky dotvára precedenčnú záväznosť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu v tom zmysle, že potvrdzuje ústavnú súladnosť dotknutej interpretácie a aplikácie právnej\núpravy realizovanej najvyšším súdom. Podmienkou precedenčnej záväznosti toho-ktorého rozhodnutia\nnie je absolútna totožnosť so všetkými skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. Predpokladom\nprecedenčnej záväznosti je podobnosť týkajúca sa relevantných, ťažiskových okolností prejednávanej\nveci. Pokiaľ teda Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil názor na riešenie tej-ktorej otázky ako\njedna z najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP), je potrebné, aby dovolací súd k tejto skutočnosti\npri rozhodovaní prihliadol (pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že v otázke zahrnutia rozhodnutí\nÚstavného súdu Slovenskej republiky do ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu existuje v rámci\nsenátov tohto súdu diskrepancia; pozri bod 27 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. mája\n2025 č. k. I. ÚS 142/2025-35).\n21. V preskúmavanej veci sa odvolací súd uvedenými výkladovými aspektami (viď body 16. až 19.\ntohto rozhodnutia) dôsledne neriadil a dostatočne ich nezohľadnil, preto jeho záver o rovnakom úspechu\noboch strán premietajúci sa do výroku „žiadnej zo strán právo na náhradu trov prvoinštančného,\nodvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva\", za daných okolností svedčiaci o arbitrárnej aplikácii\nustanovenia § 255 CSP. Inak povedané odvolacím súdom prijaté závery v napadnutej časti nemajú\nsvoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov (§ 255 a § 262\nods. 1 CSP), a teda sú svojvoľné a neudržateľné. Pokiaľ z doterajšej judikatúry Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (a v nadväznosti na to judikatúry najvyššieho súdu) zaoberajúcou sa otázkou\npriznávania náhrady trov konania pri čiastočnom úspechu v spore vyplýva, že je potrebné odlíšiť v\nspore, čo je základné a čo sprevádzajúce, pričom za základné sa považuje, že do „žalobcovho práva\nbolo zasiahnuté\" a sám odvolací súd v danej veci konštatuje, že znalecké dokazovanie bolo vo veci\nvykonané na preukázanie „právneho základu uplatňovaného nároku\", potom možno podľa dovolacieho\nsúdu bezpochyby uvedený fakt označiť za základný. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci\nboli vypracované/predložené až štyri znalecké posudky s rozličnými medicínskymi názormi, je potom\nzrejmé, že úspech/neúspech žalobkyne spočíval výlučne v odlišnom posúdení medicínskych otázok\njednotlivými lekármi (špecialistami). Úspech v spore v okolnostiach danej veci (náhrada škody na zdraví\nspôsobenej dopravnou nehodou) závislý na znaleckom dokazovaní bolo preto treba skúmať, čo do\nprávneho základu a čiastočne do výšky priznaného nároku. Uvedená skutočnosť preto odôvodňovala\npriznanie náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy. Napokon takto aj Krajský súd v Bratislave\nuž rozhodoval v obdobných veciach (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 23. februára 2018 sp. zn.\n14Co/17/2017 a z 21. septembra 2018 sp. zn. 5Co/207/2018), na ktoré poukázala dovolateľka. Je preto\nopodstatnená aj jej námietka, že každý súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t. j. v danom prípade\naj iných senátov toho istého súdu a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné\nstrany sporu poukazujú (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2017 sp. zn.\nIII. ÚS 289/2017). V procesnej situácii v akej sa „ocitol\" odvolací súd v poradí po druhom zrušujúcom\nrozhodnutí najvyššieho súdu o trovách konania, keď mu dovolací súd v dôvodoch rozhodnutia predostrel\nakými úvahami by sa mal v novom rozhodnutí riadiť, sa snažil „zbytočne\" nachádzať priestor pre inú\naplikáciu práva, namiesto toho, aby sa dôsledne oboznámil s rozhodnutiami, na ktoré poukázal najvyšší\nsúd v zrušujúcom rozhodnutí.\n22. Tým, že odvolací súd svojvoľne aplikoval príslušné právne normy v rozpore s ich účelom a zmyslom,\nporušil právo dovolateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto dôvodu je jej\ndovolanie procesne prípustné podľa § 420 písm. f) CSP a dôvodne namieta ňou uvádzanú procesnú\n\nvadu zmätočnosti, pretože týmto nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu bolo znemožnené\nrealizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n23. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť\nje okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie\nvydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne,\nnajvyšší súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(§ 450 CSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/120/2023", "guid": "d330a88b-c698-410e-8676-ce06c745df92:a0378e64-df92-4195-8cc0-f9f899da3223", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:314ae38e-7b11-46d6-9c40-0b600fad8282", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.142.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 142/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.142.2025.2"}, {"guid": "ussr:bf14b824-ba19-4d66-8ef5-37e5e5e5d0b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2"}, {"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:9e7fc3dd-9423-4377-9857-31485ba42ce0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 397/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 397/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2020.1"}, {"guid": "ussr:d5445e38-fd44-4696-b233-788ed9fa3006", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2"}, {"guid": "ussr:687eeaa4-e255-4854-b490-5017fcafcef4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.474.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2018 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.474.2018.1"}, {"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:4d625653-20f8-4033-b2c3-f85a5a229a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1"}, {"guid": "ussr:c4d5f9ce-ab9e-45ad-80fc-2111a331a7bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:ae1035c5-8851-4fc7-9d49-7e36a8166364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 289/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2"}, {"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "96470dfb-efa2-47e6-9eaa-f59f1011a3a1:10795b2d-e273-428a-ac1b-42091cdf2006", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1416204756.1", "spisova_znacka": "1Cdo/101/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/101/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1416204756.1"}, {"guid": "21a5c91a-9493-4340-8ab7-94ffeb624a9f:933cb08b-c4ee-4e83-8be0-a1a811fea476", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8304119546.2", "spisova_znacka": "8Cdo/111/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/111/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8304119546.2"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "d330a88b-c698-410e-8676-ce06c745df92:a0378e64-df92-4195-8cc0-f9f899da3223", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/120/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/120/2023 z 27. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d330a88b-c698-410e-8676-ce06c745df92:a0378e64-df92-4195-8cc0-f9f899da3223"}, {"guid": "cfbaa921-2c14-450a-a1ce-2852bedcdcdd:9ea331f3-2820-4df8-bdaa-5e3720ffb4c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/10/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/10/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cfbaa921-2c14-450a-a1ce-2852bedcdcdd:9ea331f3-2820-4df8-bdaa-5e3720ffb4c3"}, {"guid": "a9a51eca-81d4-4910-a222-af86cf68d1ec:2b61df9f-5907-4311-bde0-c79d18a40b69", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5817203126.1", "spisova_znacka": "5Co/207/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/207/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5817203126.1"}, {"guid": "fd693a2f-5552-41c5-b0db-c04a326ea8be:ac0a978b-d5f2-4082-a7a6-cd4476fb9fe0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:8714204778.1", "spisova_znacka": "14Co/17/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/17/2017 z 22. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:8714204778.1"}], "citovane_v": [{"guid": "95ecfe11-8268-4761-aeea-a3e7ef4d466c:ceb671aa-39e4-4773-b88a-66b70259d42a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4316219113.3", "spisova_znacka": "7Co/53/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/53/2026 z 28. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4316219113.3"}, {"guid": "e2ebe15e-5df5-4e1e-afd0-2a5781d67b1a:3722dacb-9005-4d2a-b052-b09f151efd8d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1724200874.2", "spisova_znacka": "16Co/81/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/81/2026 z 7. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1724200874.2"}, {"guid": "b410fde8-989d-4a1f-bfbe-9327dc4631f3:828c2aa2-3c9a-4c59-94ce-adb92aa6f27d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4316219113.2", "spisova_znacka": "7Co/56/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/56/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4316219113.2"}]}