{"guid": "bf8fb2c7-8c96-487a-898d-0694f6f062f3:0dfd32e8-976e-4557-a67e-da1c45fb4549", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1217217986.1", "spisova_znacka": "3Obdo/36/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/36/2024 z 2. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2025, sp. zn. 3Obdo/36/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1217217986.1", "identifikacne_cislo": "1217217986", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Sedlačková", "sudca_id": 356, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-sedlackova-356", "datum_vydania": "2025-07-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Iné", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-180", "nazov": "§ 180 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-180", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-180"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-180"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0dfd32e8-976e-4557-a67e-da1c45fb4549", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1217217986.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1217217986.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1217217986.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/36/2024\n1217217986\n02. 07. 2025\nJUDr. Andrea Sedlačková\nECLI:SK:NSSR:2025:1217217986.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej\na členiek senátu Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: Ing. N. Regulová\nV., U., správca konkurznej podstaty úpadcu LAJNARI, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava, IČO: 44 457\n863, proti žalovanému 1/: X. X., nar. X.XX.XXXX, D. a proti žalovanému 2/: I. I., nar. XX.X.XXXX,\nD., obaja zastúpení CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, o\nzaplatenie sumy 56.963 eura s príslušenstvom, vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava II sp.\nzn. 25Cb/217/2017, o dovolaní žalovaného 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1Cob/122/2023-480 zo dňa 28.2.2025, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/121/2023-480 zo\ndňa 28.2.2024, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 25Cb/217/2017-356 zo dňa 16.2.2023\na uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č. k. B2-25Cb/217/2017-495 zo dňa 19.4.2024 z r u š u j e\na vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 25Cb/217/2017-356 zo dňa\n16.2.2023 zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 56.963 eura a\nsúčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu s\npoukazom na § 274, § 275, § 262 ods. 1 a 2 CSP.\n2. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnutým uznesením č. k. 1Cob/121/2023-480 zo dňa\n28.2.2024 odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie odmietol a súčasne priznal\nžalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvo výške 100 %.\n3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predvolanie na\npojednávanie nariadené na deň 16.2.2023 o 10.30 hod. bolo právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/\ndoručené dňa 22.12.2022 do jeho elektronickej dátovej schránky, a to spolu s poučením o následkoch\nnedostavenia sa na pojednávanie riadne a včas, bez ospravedlnenia včas a vážnymi okolnosťami, t. j.\no možnosti v takom prípade rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP. Zo zápisnice o\npojednávaní je zrejmé, že na pojednávanie sa nedostavili žalovaní 1/ a 2/, ani ich právny zástupca a že\nprítomný žalobca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že navrhuje rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.\nSúd prvej inštancie po vyjadrení žalobcu konštatoval splnenie podmienok na rozhodnutie rozsudkom pre\nzmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, preto nevykonával dokazovanie a rozhodol postupom podľa\n§ 274 CSP.\n4. K odvolacej námietke žalovaných, že inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná\nsankcia za pasivitu žalovaného, avšak v tomto súdnom konaní žalovaní neboli nečinní, odvolací súd\nuviedol, že rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie nie je procesnou sankciou za pasivitu strany\n\nsporu v konaní, v prípade ktorej je sankciou súdom konštatovaný záver o neunesení dôkazného bremena\nza aplikácie zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania, ale ide o procesnú sankciu za pasivitu strany\nsporu vo vzťahu ku konkrétnemu pojednávaniu. Ďalej uviedol, že pod pasivitou je potrebné chápať\nneplnenie si základných povinností sporovej strany, čo v prípade žalovaných znamená neospravedlnená\nneúčasť na pojednávaní dňa 16.2.2023, na ktoré boli riadne a včas predvolaní (22.12.2022) a nie\nprípadná pasivita počas celého konania pred rozhodnutím súdu. Splnenie podmienok na rozhodnutie\nrozsudkom pre zmeškanie žalovaných podľa § 274 CSP nie je viazané na pasivitu vo vzťahu k\ncelému súdnemu konaniu, ale iba vo vzťahu k nečinnosti a pasivite súvisiacej s neúčasťou strany\nsporu na pojednávaní, a ani prípadná skoršia aktivita v konaní nezakladá dôvod odvolania, ktorý by\nbolo možné vyhodnotiť ako kvalifikovaný dôvod napĺňajúci dikciu § 356 písm. b) CSP, t. j. nesplnenie\npodmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaných, ktorou\npoukazovali na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 4.6.2019, odvolací súd\nuviedol, že aj ústavným súdom proklamovaný nežiaduci stav formalistického výkladu ustanovení CSP\no rozsudkoch pre zmeškanie je potrebné vždy posudzovať v kontexte okolností konkrétneho prípadu,\npričom v danom prípade odvolací súd nepovažoval za prílišný formalizmus vydanie rozsudku pre\nzmeškanie žalovaných, keďže týmto postupom súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na procesné práva\ndruhej strany sporu (žalobcu, ktorý sa riadne dostavil na nariadené pojednávanie) naplnil dikciu zákona\numožňujúceho vydanie rozsudku pre zmeškanie v ktoromkoľvek štádiu konania v prípade, keď sa\nžalovaná strana pojednávania nezúčastnila vôbec a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila.\nUvedený záver odvolacieho súdu platí aj v prípade aplikácie § 274 CSP v dlhšie trvajúcom konaní, keďže\nskutočnosť týkajúca sa doterajšej aktivity strany sporu v konaní nezakladá žiadny relevantný dôvod na\nrezignáciu strany sporu na dodržiavanie zásad elementárnej obozretnosti v súvislosti s riadne a včas\ndoručeným predvolaním na pojednávanie obsahujúcim riadne poučenie o následku nedostavenia sa\nvrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ani dĺžka sporu, doterajšia aktivita žalovaného a ani\nrozsah vykonaného dokazovania nemôžu znamenať určujúce okolnosti pre ospravedlnenie ignorácie\nriadne doručeného predvolania na pojednávanie stranou žalovaného. Z uvedeného dôvodu preto podľa\nnázoru odvolacieho súdu nie je ani žalovanými uvádzaný dôvod odvolania v súvislosti s nepreukázaním\nžalobného nároku, relevantným dôvodom, ktorý by zakladal prípustnosť odvolania proti rozsudku pre\nzmeškanie v zmysle § 356 písm. b) CSP.\n5. Vo vzťahu k žalovanými 1/ a 2/ tvrdenému dôvodu odvolania súvisiacemu s mimoriadnou situáciou a\nnúdzovým stavom vyhlásených vládou Slovenskej republiky v súvislosti s ohrozením verejného zdravia\nz dôvodu ochorenia COVID-19 a s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona o mimoriadnych\nopatreniach v súvislosti s COVID-19, odvolací súd poukázal na znenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona o\nmimoriadnych opatreniach v súvislosti s COVID-19 účinné ku dňu konania predmetného pojednávania\nt. j. ku dňu 16.2.2023, ktoré vykonanie pojednávania nezakazovalo a ani nevylučovalo, ako aj na\nskutočnosť, že v čase pojednávania, t. j. dňa 16.2.2023 existujúca epidemická situácia umožňovala\nvykonanie nariadeného pojednávania, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že už v roku 2022 došlo pre\npriaznivú epidemiologickú situáciu v rámci SR (aj v rámci Európy) k ďalšiemu uvoľňovaniu opatrení a\nv roku 2023 došlo k zrušeniu opatrení v súvislosti s pandémiou\nCOVID-19 a Svetová zdravotnícka\norganizácia odvolala stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu. Zároveň odvolací súd\nuviedol, že žalovaní 1/ a 2/ z dôvodu mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyhlásených v súvislosti s\nochorením COVID-19 svoju neúčasť na pojednávaní ani neospravedlnili, ani z tohto dôvodu nenamietali\nvykonanie pojednávania po doručení predvolania.\n6. Odvolací súd, na základe uvedených skutočností a na základe príslušných zákonných ustanovení\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu\nsprávne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaných 1/ a 2/, nakoľko odvolací súd mal za\npreukázané, že boli splnené všetky podmienky podľa § 274 CSP, a preto odvolanie žalovaných 1/ a 2/\nproti napadnutému rozsudku odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP.\n7. Proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodňovali § 420 písm. f) CSP.\n8. V dovolaní argumentovali, že odvolací súd sa formalistickým výkladom § 274 CSP odklonil od ústavne\nkonformného a judikatúrou zaužívaného materiálneho prístupu k hodnoteniu splnenia podmienok na\nvydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP, pričom poukázali na nálezu Ústavného súdu SR,\nsp. zn. II. ÚS 148/06 zo dňa 12.4.2007. Ďalej uviedli, že odvolací súd sa tiež napadnutým rozhodnutím\n\nodchýlil od účelu a významu inštitútu rozsudku pre zmeškanie per se, pričom svoj odklon ani náležitým\nspôsobom neodôvodnil. Aj v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 348/2020 zo dňa\n5.11.2020, ods. 49: „Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom právnom\nštáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu (II. ÚS 171/05). V\ntejto súvislosti poukazuje ústavný súd na svoju doterajšiu judikatúru, týkajúcu sa interpretácie právnych\npredpisov, podľa ktorej ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) hodnotí aj\ntaké rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy\ninterpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu\n(IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný\nsúd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99). Ústavný súd už tiež vyslovil, že k výkladu právnych predpisov\na ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže\njaviť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS\n351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010).“\n9. Vo vzťahu k účelu zákona poukázali dovolatelia na dôvodovú správu k CSP, v zmysle ktorej\nzákonodarca uvádza: „Obe formy tzv. kontumačného rozsudku predstavujú formu procesnej sankcie za\npasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či\nv nedostavení sa na už nariadené pojednávanie.“ Napadnuté rozhodnutie obsahuje v ods. 14 takúto\nargumentáciu: „Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie\nnie je procesnou sankciou za pasivitu strany sporu v konaní, v prípade ktorej je sankciou súdom\nkonštatovaný záver o neunesení dôkazného bremena za aplikácie zákonnej a sudcovskej koncentrácie\nkonania, ale ide o procesnú sankciu za pasivitu strany sporu vo vzťahu ku konkrétnemu pojednávaniu.“ Z\nuvedeného je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli pod procesnou sankciu za pasivitu žalovaného široký\nvýklad takéhoto pojmu vo vzťahu k celému konaniu, a nie ako tvrdí odvolací súd iba ku konkrétnemu\npojednávaniu. Výklad odvolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí je tak podľa názoru dovolateľov\nústavne neudržateľný a nezodpovedá účelu ani významu rozsudku pre zmeškanie, ktorý je najprísnejšou\nprocesnou sankciou podľa CSP. Nemožno sa prikloniť k názoru odvolacieho súdu, v dôsledku ktorého\nzmeškanie jedného pojednávania zo strany inak v konaní aktívnych žalovaných môže viesť k uplatneniu\nnajprísnejšej procesnej sankcie podľa CSP, dôsledkom ktorej je konečné procesné rozhodnutie o\nvyhovení nedôvodnej žalobe.\n10. Dovolatelia ďalej prezentovali názor, že v podmienkach právneho štátu nie je žiaduce, aby bolo\nmožné vydať rozsudok pre zmeškanie proti aktívnej sporovej strane. V judikatúre sa preto správne\nodkláňa od prílišného formalizmu a rozhodnutia súdov sa prikláňajú k materiálnemu chápaniu rozsudku\npre zmeškanie. Vo všeobecnosti síce znenie § 274 CSP naznačuje, že súd je v prípade splnenia\nformálnych podmienok povinný rozhodnúť na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie bez možnosti\nskúmať odôvodnenosť nároku. V zmysle judikatúry ale takýto zjednodušený výklad § 274 CSP naráža\nna ústavné limity práva na spravodlivý proces. Takýto postup môže byť opodstatnený a legitímny v\nprípade, ak žalovaný bol v konaní úplne pasívny, nevyjadril sa písomne ani sa nezúčastnil na žiadnych\npojednávaniach vo veci. Ak však už žalovaný v konaní podal svoje písomné vyjadrenia alebo sa zúčastnil\nna predchádzajúcom pojednávaní, v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR a práva žalovaného na\nspravodlivý proces by súd mal vziať tvrdenia žalovaného do úvahy a kontumačný rozsudok nevydať, ak\nžalovaný účinne poprel tvrdenia žalobcu. Dôsledkom rozsudku pre zmeškanie je strata sporu s účinkom\nprekážky rei iudicatae bez toho, aby súd dal jednej zo strán možnosť prezentovať svoje skutkové a\nprávne argumenty (resp. bez toho, aby už odprezentované argumenty v rozhodnutí zohľadnil). Ide preto\no najprísnejšiu procesnú sankciu, akú je v zmysle CSP možné uložiť. Inštitút rozsudku pre zmeškanie\npreto predstavuje zásadné vybočenie zo štandardného rámca civilného procesu a zásadný zásah do\npráva na spravodlivý proces. V nadväznosti na uvedené poukázali dovolatelia na viaceré rozhodnutia,\nnapr. uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 233/2019, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS\n373/2020, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 121/2021.\n11. Vzhľadom na závažnosť zásahu do práv žalovaného by mal byť podľa názoru žalovaných 1/ a 2/\nrozsudok pre zmeškanie prostriedkom ultima ratio využívaný iba vtedy, ak neexistujú iné nástroje na\nzabezpečenie efektívneho a rýchleho priebehu konania. Súd môže konať a meritórne rozhodnúť aj v\nneprítomnosti strany podľa § 180 CSP. Aj Ústavný súd SR v rámci svojej judikatúry zdôraznil, že účasť\nžalovaného na pojednávaní nie je nutná a je jeho právom a nie povinnosťou sa na pojednávaní zúčastniť.\nPreto nie je potrebné vynucovať účasť procesnými sankciami (okrem výnimočných prípadov). Ak súd\n\nnemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by konanie v neprítomnosti\nžalovaného uprednostniť pred vydaním rozsudku pre zmeškanie.\n12. Žalovaní v odvolaní namietali nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu\nich procesnej aktivity, t. j. že v priebehu konania boli aktívni, podali viacero písomných vyjadrení a\nzúčastnili sa na dvoch predchádzajúcich pojednávaniach. Ich argumentáciu vyhodnotil odvolací súd\nv napadnutom rozhodnutí ako nedôvodnú, pričom v ods. 14 uviedol: „Odvolací súd v tejto súvislosti\nuvádza, že rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie nie je procesnou sankciou za pasivitu strany\nsporu v konaní, v prípade ktorej je sankciou súdom konštatovaný záver o neunesení dôkazného bremena\nza aplikácie zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania, ale ide o procesnú sankciu za pasivitu\nstrany sporu vo vzťahu ku konkrétnemu pojednávaniu. Pod pasivitou je potrebné chápať neplnenie si\nzákladných povinností sporovej strany, čo v prípade žalovaných znamená neospravedlnená neúčasť\nna pojednávaní dňa 16. 02. 2023, na ktoré boli riadne a včas predvolaní (22. 12. 2022) a nie prípadná\npasivita počas celého konania pred rozhodnutím súdu. Splnenie podmienok na rozhodnutie rozsudkom\npre zmeškanie žalovaných podľa § 274 CSP nie je viazané na pasivitu vo vzťahu k celému súdnemu\nkonaniu, ale iba vo vzťahu k nečinnosti a pasivite súvisiacej s neúčasťou strany sporu na pojednávaní,\na ani prípadná skoršia aktivita v konaní nezakladá dôvod odvolania, ktorý by bolo možné vyhodnotiť\nako kvalifikovaný dôvod napĺňajúci dikciu § 356 písm. b) CSP, t. j. nesplnenie podmienok na vydanie\nrozsudku pre zmeškanie.“ Takéto odôvodnenie považujú dovolatelia za rozporné s účelom predmetného\nustanovenia CSP a nezodpovedajúce jeho teleologickému a ústavne konformnému výkladu. Okrem\ntoho nie je zrejmé, prečo sa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí priklonil k interpretácii, že\nvydanie rozsudku pre zmeškanie bolo sankciou za procesnú pasivitu iba vo vzťahu ku konkrétnemu\npojednávaniu. Takáto interpretácia odvolacieho súdu nie je v judikatúre vôbec obvyklá a zakladá prima\nfacie porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko Ústavný súd SR výslovne uviedol, že rozsudok pre\nzmeškanie je procesnou sankciou za pasivitu strany vzťahujúcu sa na celé konanie (a nie iba vo vzťahu\nk jednému pojednávaniu). Odvolací súd sa výrazne a bezdôvodne odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe a absolútne neprihliadol na nenaplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku, a to procesnú\naktivitu žalovaných počas celého konania. Okrem toho tento odklon ani náležite neodôvodnil a v zásade\njeho interpretácia je opačná ako interpretácia súdov v obdobných veciach, čím je narušený okrem práva\nna spravodlivý proces žalovaných aj princíp právnej istoty a materiálneho právneho štátu.\n13. Dovolatelia ďalej uviedli, že súd prvej inštancie mal tiež možnosť pojednávať aj v ich neprítomnosti\na nebolo zo strany všeobecných súdov odôvodnené, prečo nezvolil radšej takýto postup. Súd prvej\ninštancie mal po 6 rokoch vedenia konania k dispozícii desiatky strán písomnej argumentácie meritu veci,\nna základe ktorých mohol vec meritórne prejednať (a v podstate aj meritórne rozhodnúť, čím by aspoň\nponechal žalovaným možnosť podať riadny opravný prostriedok - odvolanie vo veci samej). Zo strany\nvšeobecných súdov nedošlo ani k posúdeniu, či pojednávanie bolo vo vzťahu k celkovému priebehu\nkonania tak významné, že v dôsledku jeho zmeškania mohol byť vydaný rozsudok pre zmeškanie (napr.\nči na pojednávanie boli predvolaní svedkovia, v dôsledku čoho by sa neprítomnosťou žalovaných mohol\nzmariť ich výsluch, a pod.).\n14. Napokon dovolatelia v dovolaní navrhovali odklad právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia.\n15. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu zo dňa 8.8.2024 uviedol, že napadnuté rozhodnutie\nnetrpí vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP ako to tvrdia žalovaní. Prístup žalovaných vykazoval značnú\npasivitu, ktorá vyústila do neplnenia procesných úkonov obrany podľa príslušných ustanovení CSP.\nĎalej v súvislosti s aktivitou žalovaných v konaní uviedol, že vo svojom druhom písomnom vyjadrení\nneuviedli oproti prvému písomnému vyjadreniu žiadne nové argumenty alebo dôkazy a obsahovo\nobe vyjadrenia neposkytovali žiadne presvedčivé argumenty, ktoré by preukázal, že žalovaní konali s\nodbornou starostlivosťou. Žalobca vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaných, že niekoľkokrát prejavili\nzáujem o mimosúdne rokovania, pretože na pojednávaniach dňa 23.9.2021 a dňa 10.5.2022 neprejavili\nžiadny záujem o mimosúdne rokovanie a vyriešenie sporu.\n16. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu\nzastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel\nk záveru, že dovolanie žalovaných 1/ a 2/ je dôvodné.\n\n17. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo\nodvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku pre zmeškanie vydaným súdom prvej inštancie odmietnuté.\n18. Dovolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2021 zo dňa 4.2.2021,\nv ktorom ústavný súd uviedol: „Rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu, či ukončeniu konania v\nprípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej\nstrane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej\npráva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s\nohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho\nvydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd\nmal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu\nrozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že\nmateriálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán.\nZ uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní\ndôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd\nby tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto\nformu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany,\nže táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. Ak teda v konaní\ninak aktívna procesná strana zmešká pojednávanie, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie dôvodné,\nnajmä nie v situácii, ak sa procesná strana snažila riadne a včas z neúčasti na pojednávaní ospravedlniť\nvážnymi dôvodmi, i keď sa jej to z objektívnych príčin nepodarilo“ (obdobne aj v náleze Ústavného súdu\nSR zo dňa 29. júna 2021 sp. zn. III. ÚS 373/2020).\n19. Zároveň Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo dňa\n4.6.2019 vyslovil názor, že: „rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie aj za splnenia všetkých procesných\npodmienok nie je žiaduce najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac\npojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch\nstrán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku\npre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa\nokolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom\nvýklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie\npráva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo\nodopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)“.\n20. Ústavný súd judikoval, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky, teda\nže nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na\nokolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv\nžalovaného. Súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo. Ak má pochybnosti,\nteda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie\nby nemal vydať. Ústavný súd takisto uviedol, že materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre\nzmeškanie je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Ústavný súd zdôraznil, že\núčasť žalovaného na pojednávaní nie je nutná. Je to právo, nie povinnosť žalovaného a nie je\npotrebné ju vynucovať procesnými sankciami (okrem výnimočných prípadov, keď súd z konkrétnych\ndôvodov považuje za potrebné žalovaného vypočuť). Ústavný súd hovorí, že ak nie je dôvod vynucovať\nprítomnosť žalovaného na pojednávaní, súd ani nemá dôvod hroziť žalovanému v predvolaní na\npojednávanie vydaním kontumačného rozsudku. Z toho možno vyvodiť záver, že takéto poučenie\nby malo obsahovať iba predvolanie na prvé pojednávanie vo veci, aj to len v prípade, ak okolnosti\nprípadu (najmä absencia písomných vyjadrení žalovaného) nasvedčujú nedostatku záujmu žalovaného\no vedenie sporu. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by\nkonanie v neprítomnosti žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného rozsudku. Súd môže\nkonať a meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany (§ 180 CSP) a dosiahne tak rovnaký cieľ\n(zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku\nvydania kontumačného rozsudku. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2022, 1122 - 1128 s.).\n21. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania\nje nedostatok procesnej aktivity jednej z procesných strán. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na\npredchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch,\n\nkeď je s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní\naktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS\n341/2024 zo dňa 27.6.2024, (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2021 zo dňa 27.4.2021,\nuznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2021 zo dňa 3.6.2021, uznesenie Ústavného súdu\nSR sp. zn. III. ÚS 89/2021 zo dňa 4.2.2021).\n22. Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je odklonom od štandardného procesu, pričom tento inštitút\nje v našom procesnom práve celkom novou konštrukciou prostredníctvom, ktorej sa vynucuje osobitná,\nurčite nie nevyhnutná procesná aktivita strany spočívajúca v jej účasti na pojednávaní. Z konštrukcie\nrozsudku pre zmeškanie žalobcu vyplýva, že účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná a žalobca môže\nsvoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Rovnako je možný taký postup súdu, že žalobca nebude\npoučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie a v prípade jeho nedostavenia sa na\npojednávanie, či už neospravedlneného alebo bez žiadosti o odročenie pojednávania, súd vykoná\npojednávanie v jeho neprítomnosti a meritórne rozhodne. (nález Ústavného súdu SR zo dňa 22.7.2021\nsp. zn. III. ÚS 121/2021).\n23. Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa\n31.10.2023, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 49/2024 a\nv zmysle ktorého „Splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle §\n274 CSP je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, zohľadňujúc\npredchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného (napr. vyjadrenie k veci samej), ako aj nevyhnutnosť\njeho osobnej účasti na pojednávaní. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného by mal súd ako vhodnú\nformu rozhodnutia voliť len v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie žalovanej\nstrany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. V\nopačnom prípade súd spor vecne prejedná, a to v neprítomnosti žalovaného“.\n24. Žalovaní 1/ a 2/ poukazovali na skutočnosť, že v konaní neboli pasívni, dvakrát sa písomne vyjadrili\nk veci, zúčastnili sa dvoch nariadených pojednávaní, pričom viaceré pojednávania boli zrušené a na\nposlednom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie.\n25. S prihliadnutím na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a sp. zn.\nIII. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021) dovolací súd nemal\nza preukázaný skutočný nezáujem žalovaných 1/ a 2/ o vedenie konania (resp. ich úplnú pasivitu), a\nteda naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného dôvodu mali súdy\nnižšej inštancie uprednostniť konanie v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/ pred vydaním kontumačného\nrozsudku. Za účelné považuje dovolací súd zdôrazniť, že súd môže konať a meritórne rozhodnúť aj v\nneprítomnosti strany, a to v súlade s § 180 CSP, čím dosiahne tak rovnaký cieľ (zabezpečenie konania\nbez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného\nrozsudku.\n26. K nedostatočnému odôvodneniu napadnutého uznesenia odvolacieho súdu tvrdenému žalovanými\n1/ a 2/ vo vzťahu k rozsudku pre zmeškanie, je dovolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie a rovnako\ntak aj odvolací súd sa dostatočne nevysporiadali s otázkou splnenia materiálnej podmienky (absencie\nprocesnej aktivity žalovanej) za účelom vydania rozsudku pre zmeškanie. V danom prípade vzhľadom\nna procesnú aktivitu žalovaných 1/ a 2/ nedošlo k naplneniu materiálnej podmienky, ako jedného z\npredpokladov vydania rozsudku pre zmeškanie.\n27. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolatelia\ndôvodne namietali nesprávny procesný postup konajúcich súdov pri vydaní rozsudku pre zmeškanie\nžalovaných, z ktorého dôvodu najvyšší súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1\nCSP). Keďže dôvody, pre ktoré bolo zrušené uznesenie odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozsudok\nsúdu prvej inštancie a nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, najvyšší\nsúd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava\nIII na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania a o trovách\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n\n29. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie a aj odvolací súd) právnym názorom\ndovolacieho súdu viazané (§ 455 CSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393\nods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/217/2017", "guid": "362b4f54-6fd1-4a24-9100-ed4b5308c62e:266c81c9-99da-41bc-acfe-69e4911b08fd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}