{"guid": "b3ca336f-7a3c-43ff-9c30-48709fc74cfe:af238afc-5ee5-4887-aa57-89f7c1fd68c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1217209545.1", "spisova_znacka": "6Cdo/49/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/49/2024 z 28. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2025, sp. zn. 6Cdo/49/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1217209545.1", "identifikacne_cislo": "1217209545", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42", "nazov": "§ 42 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "nazov": "§ 42a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "nazov": "§ 42a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-3", "nazov": "§ 42a ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-117", "nazov": "§ 117 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-117", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "nazov": "§ 558 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-558"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-116", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-117", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-558", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af238afc-5ee5-4887-aa57-89f7c1fd68c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1217209545.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1217209545.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1217209545.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/49/2024\n1217209545\n28. 10. 2025\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2025:1217209545.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. Q., narodeného XX. E.XXX, V., H. ulica XXXX/\nX, zastúpeného advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Bratislava, Koreničova 2, proti žalovaným 1/ Y.\nS., narodenému XX. Y. XXXX, F., X. XXXX/XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou KASATKIN &\nPARTNERS s.r.o., Bratislava, Záhradnícka 29, IČO: 47255021, 2/ B.H.CY EUROPAGATE LTD, Nikózia,\nPrigkipissis Nte Tyras 16, Cyperská republika a 3/ BABOLAD LTD, Nikózia, Prigkipissis Nte Tyras 16,\nCyperská republika, obom zastúpeným splnomocnenkyňou Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka,\ns. r.o., Bratislava, Vretenová 4, IČO: 46606122, o neúčinnosť právnych úkonov, vedenom na Mestskom\nsúde Bratislava IV (predtým na Okresnom súde Bratislava II) pod sp. zn. 9C/30/2017, na dovolanie\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. júla 2023 sp. zn. 8Co/169/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom\nprvej inštancie.\nŽalovaným 2/ a 3/ n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 18. júna 2020 č. k.\n9C/30/2017-661 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o prevode obchodného\npodielu uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovanou 2/ ako nadobúdateľom, ktorej\npredmetom bol obchodný podiel 5% základného imania spoločnosti Kráľovský dvor, s.r.o., Kráľová pri\nSenci 269, IČO: 44 186 771, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiele Sro.,\nvl. č. 52468/B, v mene ktorej konal H. je voči žalobcovi neúčinná, a že zmluva o prevode obchodného\npodielu uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovanou 3/ ako nadobúdateľom, ktorej\npredmetom bol obchodný podiel 95% základného imania spoločnosti Kráľovský dvor, s. r. o., Kráľová pri\nSenci 269, IČO: 44186771, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiele Sro.,\nvl. č. 52468/B, v mene ktorej konal Dr. Martin Čepeľ, je voči žalobcovi neúčinná.\n2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne ustanoveniami § 42a ods. 1, 2 a 3 a §§ 42b, 116, 117 a 558\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ\") a vecne tým, že\nžalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právnemu úkonu. V konaní nebola\nsporná skutočnosť, že 22. júla 2011 bola na Notárskom úrade JUDr. Petra Kriška spísaná notárska\nzápisnica zn. N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCIs 27593/2011 o vyhlásení žalovaného 1/ ako dlžníka,\nže uznáva čo do dôvodu a výšky svoj dlh 715.000 eur zo zmluvy o pôžičke z 19. júla 2011 uzatvorenej\nso žalobcom, ktorú sa zaviazal splatiť do 31. decembra 2012. Spornou medzi stranami nebola ani\nskutočnosť, že žalobca sa v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Hlaváčovou pod\nzn. EX 44/2017 od 31. marca 2017 v konaní sp. zn. 57Er/2914/2017 ako oprávnený domáha na základe\nuvedenej notárskej zápisnice od žalovaného 1/ splatenia dlhu a že v tomto konaní exekučný súd vyhovel\n\nnámietkam povinného, t. j. žalovaného 1/, že dlh uhradil, čo potvrdzuje kvitancia z 02. decembra 2016\na že predložené odborné stanovisko PhDr. PaedDr. X. L. nie je postačujúce na spochybnenie pravosti\npodpisu žalobcu na kvitancii.\n3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že predpokladom odporovateľnosti právneho\núkonu je existencia vymáhateľnej pohľadávky. Na základe vykonaného dokazovania vo veci dospel k\nzáveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže neosvedčil vymáhateľnosť pohľadávky. Mal za\npreukázané, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1/ na základe zmluvy o pôžičke z 19. júla 2011\nzanikla splnením, čo zistil z predloženej kvitancie z 2. decembra 2016 a pravosť podpisu žalobcu mal za\npreukázanú znaleckým posudkom. V odôvodnení rozhodnutia uviedol aj to, že ak by sa aj v niektorom z\ntrestných konaní iniciovaných žalobcom preukázalo, že podpis na kvitancii nebol jeho podpisom, nebol\nby v konaní úspešný z ďalších dôvodov.\n4. Podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že došlo k odporovateľnému úkonu medzi žalovaným\n1/ ako dlžníkom a osobami jemu blízkymi, ani že žalovaný 1/ alebo jeho blízka osoba boli spoločníkmi\nžalovanej 2/ a žalovanej 3/ s veľkosťou podielu aspoň 10% v čase, keď sa uskutočnil tento právny\núkon, alebo že žalovaný 1/ alebo jemu blízka osoba sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho\norgánu, prokuristom alebo likvidátorom žalovaných 2/ a 3/, alebo že žalovaný 1/ alebo jemu blízka osoba\nje právnickou osobou, v ktorej má žalovaný 1/ majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočnil\ntento právny úkon. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý nepreukázal úmysel\nžalovaného 1/ ukrátiť ho odporovaným právnym úkonom, dôkazné bremeno v tomto smere podľa súdu\nneuniesol.\n5. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal ani to, že by právne úkony, ktorých neúčinnosť\nžiadal určiť, mali za následok zmenšenie majetku žalovaného 1/, keď neuviedol a nepreukázal, akú\nmali prevádzané obchodné podiely spoločnosti Kráľovský dvor, s.r.o., reálnu hodnotu, či žalovaný 1/\ndostal za prevedené obchodné podiely ich obvyklú cenu a či mu za ne bola poskytnutá nejaká náhrada.\nNepreukázal tak, že by sa prevodom obchodných podielov tejto spoločnosti zmenšil majetok žalovaného\n1/ natoľko, že by jeho ostatný majetok nepostačoval na úhradu dlhu.\n6. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 42b ods. 2 OZ konštatoval, že odporovacia žaloba\nmá smerovať voči tomu, s kým dlžník žalobcu urobil odporovaný právny úkon a nie voči dlžníkovi, proti\nktorému má žalujúci veriteľ vymáhateľnú pohľadávku, a preto žalobu proti žalovanému 1/ zamietol aj\npre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa\nustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/, ktorí mali vo veci\núspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n7. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd\" a spolu so súdom prvej inštancie len „nižšie\nsúdy\") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 11. júla 2023, sp. zn. 8Co/169/2020 potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie a žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nRozhodnutie odôvodnil vecnou správnosťou napadnutého rozsudku, v celom rozsahu sa stotožnil s\njeho odôvodnením, v ktorom súd prvej inštancie reagoval na všetky námietky žalobcu (§ 387 ods. 1\na ods. 2 CSP). Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti\nrozhodné pre posúdenie sporu a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď\nzrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.\n8. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zamietol žalobu proti žalovanému 1/ preto, že nie\nje pasívne vecne legitimovaný v konaní. V súlade s ustanovením § 42a a § 42b OZ skúmal aj splnenie\nzákonom stanovených podmienok odporovateľnosti predmetných zmlúv o prevode obchodného podielu.\nKeďže žalobca nepredložil právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci, ktorým by bola\npotvrdená pravdivosť jeho tvrdenia o falšovaní jeho podpisu na kvitancii, správne hodnotil tieto tvrdenia\nžalobcu ako nepreukázané.\n9. Odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie bral do úvahy znalecký posudok predložený\nžalovaným 1/, odvolací súd posúdil ako nedôvodnú. Žalovaným 1/ predložený znalecký posudok Ústavu\nsúdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 60/2018 z 05. marca 2018 nebol vypracovaný znalcom\nMgr. Miroslavom Koutným, ale Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, a Mgr. Y. V.\npodpísal posudok ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore písmoznalectvo, pričom\n\nznalecké skúmanie vykonala Mgr. A. M.. Zo znaleckého posudku bolo zrejmé, že jej bol okrem iného\npredložený originál kvitancie z 02. decembra 2016 (na rozdiel od odborného stanoviska č. 4/2018,\npredloženého žalobcom, ktorého závery vychádzali zo skúmania menej kvalitnej čiernobielej kópie\nkvitancie). Zadávateľom znaleckého posudku ústavu bol žalovaný 1/ a podľa záverov znaleckého\nposudku je podpis žalobcu na kvitancii z 02. decembra 2016 pravým podpisom žalobcu a výsledkom jeho\nautentického pisárskeho písomného prejavu. Podľa odvolacieho súdu žalobcom predložené odborné\nstanovisko neobsahuje jednoznačný záver, že podpis na kvitancii nie je pravým podpisom žalobcu, a aj z\ntohto dôvodu toto tvrdenie žalobcu nepovažoval za preukázané. Súd prvej inštancie správne vychádzal\nz obsahu kvitancie, v ktorej žalobca potvrdil, že jeho pohľadávka voči žalovanému 1/ z pôžičky bola\nsplatená v celom rozsahu a že nemá z tohto titulu voči žalovanému 1/ žiadne pohľadávky. Z uvedeného\nzáveru vyplýva, že nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre úspešné odporovanie zmluvám\no prevode obchodného podielu uzatvoreným medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/ a 3/.\n10. Odvolací súd sa stotožnil aj so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých ani ďalšie podmienky\nodporovateľnosti právnemu úkonu neboli splnené, najmä ukrátenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu,\nkeď žalobca v konaní ani netvrdil, že by predmetné zmluvy o prevode obchodného podielu neboli\nekvivalentnými právnymi úkonmi a že úmysel žalovaného 1/ odporovanými právnymi úkonmi ukrátiť\nžalobcu žalobca nepreukázal, pričom správne vychádzal z toho, že v danej veci dôkazné bremeno\nzaťažovalo žalobcu. Podľa odvolacieho súdu žalobca v odvolaní namietal aj to, že súd prvej inštancie\nneuložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť predložiť doklady, v ktorých je uvedená vlastnícka štruktúra\nspoločnosti a listiny o ich založení, keďže tieto žalované predložili súdu výpis z obchodného registra\nCypru, z ktorých je zrejmé, že medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/ a 3/ nie je vzťah uvedený v ustanovení\n§ 42a ods. 3 OZ, ktorý by zakladal vyvrátiteľnú domnienku o úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, ako tvrdil\nžalobca. Námietka žalobcu, že nevykonaním ním navrhnutých dôkazov mu bola odňatá možnosť konať\npred súdom nie je dôvodná aj z toho dôvodu, že nepreukázal splnenie ďalších zákonom stanovených\npodmienok odporovateľnosti právneho úkonu a vzhľadom na to by ním navrhované dokazovanie nebolo\núčelné.\n11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/, 2/, a 3/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, majú proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n12. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ\") dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Navrhol napádaný rozsudok odvolacieho súdu\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n13. Žalobca ako dôvod prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP uviedol, že odvolací\nsúd sa nedostatočne zaoberal vecou, nedostatočne zistil jej skutkový stav, nevykonal ním navrhované\ndokazovanie, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru a odňal mu možnosť konať\npred súdom.\n14. V dovolaní žalobca uviedol, že v konaní navrhoval, aby bola žalovaným 2/ a 3/ uložená povinnosť\npredložiť výpisy z obchodného registra, zakladateľské listiny, prípadne ďalšie listiny preukazujúce ich\nvlastnícku štruktúru, prípadne vlastnícku štruktúru právnických osôb, ktorých sú spoločníkmi a to kvôli\npodozreniu, že spoločníkom, teda vlastníkom týchto žalovaných je práve žalovaný 1/. Záver súdu o\ntom, že spoločníkom žalovaných 2/ a 3/ a aj ich konateľom je spoločnosť P.T. Planetax, LTD, a nie je\nto blízka osoba žalovanému 1/, považuje za opätovné ignorovanie jeho tvrdení a návrhov dokazovania\nna zistenie vlastníckej štruktúry tejto spoločnosti. Podľa neho ho žalovaný 1/ svojím konaním ukrátil\na znížením svojho majetku mu znemožnil vymáhať predmetnú pohľadávku a súčasne túto majetkovú\nhodnotu nadobudli žalované 2/ a 3/, ktoré ovláda.\n15. Žalované 2/ a 3/ napriek výzve súdu úmyselne nesplnili tzv. edičnú povinnosť, podľa ktorej môže\nsúd tomu, kto má listinu v držbe nariadiť, aby ju predložil. Žalobca považoval za hrubý rozpor s dobrými\nmravmi, aby prehral spor z dôvodu neunesenia dôkazného bremena len preto, že protistrana úmyselne\na cielene zadržiava dôkaz, ktorý (on) z objektívnych príčin nemôže predložiť, navyše keď týmto porušuje\nsvoje zákonné povinnosti v zmysle hmotného práva i svoje procesné povinnosti. Má za to, že tento\ninformačný deficit je možné odstrániť práve splnením povinnosti nariadenej súdom žalovaným, ktorú si\nvšak účelovo nesplnili. Z uvedeného vyplýva, že žalované 2/ a 3/ sú procesne pasívne, nakoľko ako\n\nstrany sporu sú taktiež viazané povinnosťou dôkaznej obrany. Súd prvej inštancie však uvedené pri\nrozhodovaní vôbec nevzal do úvahy a z tejto pasivity nevyvodil dôsledky, čím taktiež porušil procesné\npráva žalobcu, ak netrval na vykonaní ním navrhovaného dôkazu.\n16. Podľa žalobcu sa odvolací súd musí v odôvodnení rozsudku vysporiadať s podstatnými tvrdeniami\nuvedenými v odvolaní a aj predloženými dôkazmi. Ak by sa odvolací súd v danej veci zaoberal všetkými\njeho tvrdeniami, výrazne by sa zmenilo jeho právne postavenie a možnosti obhájiť v konaní uplatňovaný\nnárok.\n17. Žalovaný 1/ navrhol dovolanie zamietnuť ako nedôvodné a priznať mu nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania. Žalobca podľa neho v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže súdu\nnepreukázal vymáhateľnosť pohľadávky a je nepochybné, že voči nemu nemá vymáhateľnú pohľadávku.\nPokiaľ žalobca v dovolaní namietal, že žiadal súd, aby žalovaným 2/ a 3/ uložil predložiť výpisy\nz obchodného registra, ich zakladateľské listiny, prípadne ďalšie listiny preukazujúce ich vlastnícku\nštruktúru, prípadne vlastnícku štruktúru právnických osôb, tak výpisy z obchodného registra boli súdu\npredložené a súd i strany sporu sa s nimi oboznámili, čo je konštatované v bodoch 19. a 20. rozsudku\nsúdu prvej inštancie a v bode 10. rozsudku napádaného dovolaním. Podstatou sporu medzi žalobcom a\nžalovanými však bolo, či existuje vymáhateľná pohľadávka žalobcu a vo veci bolo preukázané, že takáto\npohľadávka neexistuje. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že prevodom\nobchodného podielu spoločnosti Kráľovský dvor, s.r.o., na žalované 2/ a 3/ sa majetok žalovaného 1/\nzmenšil natoľko, že ostatný jeho majetok nepostačoval na úhradu dlhu. Predpoklady stanovené na\nodporovanie právnym úkonom žalovaného 1/ neboli žalobcom v tomto súdnom konaní preukázané.\n18. Žalované 2/ a 3/ dovolacie návrhy nepodali.\n19. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie žalobcu treba odmietnuť.\n20. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej v\nCSP. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné,\nlen ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nprípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak zákon výslovne\nneuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také\nrozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n21. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v\ntej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval\nvylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/) alebo f) súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n22. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n23. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa\nvysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v\ndovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 a §\n432 ods. 1 CSP). V dôsledku tejto viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý\ndovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n\n24. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu stanovenú v § 420 písm. f) CSP, sú zásah súdu\ndo práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Porušením práva\nna spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia je nesprávny procesný postup súdu spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo\nzákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o\nriadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n25. Pri posudzovaní námietky dovolateľa, že odvolací súd a/alebo súd prvej inštancie pochybili\npri dokazovaní, je súdna prax najvyššieho súdu jednotná v názore, podľa ktorého nedostatočné\nzistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne hodnotenie\nniektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP (v tejto\nsúvislosti porovnaj napr. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017,\n7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017 a 9CdoPr/8/2023). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou (ústavný\nzákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) posudzoval Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd\"), nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti ( II. ÚS\n465/2017 a III. ÚS 40/2020).\n26. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi vyslovil tiež názor, že nevykonanie navrhovaného\ndôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov\nnemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle\nustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd\n(príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.) totiž zodpovedá\npožiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne)\na zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná\nzásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy a čl. 6 Základných princípov CSP), a to „rovnosť zbraní\" v civilnom konaní,\nktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť\nneprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu\npre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (vec Kraska c. Švajčiarsko z 29.\napríla 1993, II. ÚS 410/06).\n27. Dovolací súd tu poukazuje aj na nález ústavného súdu z 30. septembra 2010 sp. zn. I. ÚS 350/08,\npodľa ktorého skutočnosť, že okresný súd a následne ani krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie\ndokazovania predložené sťažovateľkou, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jej práv. Zásah\ndo základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti\npodľa ústavného súdu bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní\núčastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna\núvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy,\nak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície\nako druhá strana v konaní. Konanie nižších súdov v posudzovanej veci podľa dovolacieho súdu však\ntakéto vady nevykazuje.\n28. Najvyšší súd totiž už vo svojom uznesení z 28. októbra 2020, sp. zn. 7Cdo/205/2019 na základe\nvyššie uvedenej judikatúry ústavného súdu, ako aj ďalšieho svojho uznesenia zo 16. mája 2019, sp. zn.\n4Cdo/100/2018 poukázal na to, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť\nsúdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, v rozhodnutí\nodôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie návrhu strany na vykonanie dokazovania\n\nmožno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má\nnavrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je\nargument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie\nnedisponuje vypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité\ntvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už dovtedajším konaním\nbez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v\nrozpore s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy, ktoré garantujú pre stranu sporu právo\nna spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen\nnepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť\n(5Cdo/151/2019).\n29. Zásadnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 OZ\nje to, že právny úkon ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky a že pohľadávka, ktorej uspokojenie\nbolo ukrátené, je vymáhateľná. Dovolací súd k tomuto poukazuje na odôvodnenie rozsudku odvolacieho\nsúdu, že po vyvodení záveru o zániku pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke splnením a teda,\nže žalobca nemá vymáhateľnú pohľadávku, navrhované dokazovanie oboznámením sa s výpismi\nz obchodného registra Cyperskej republiky a zakladateľskými listinami žalovaných 2/ a 3/ neboli\nspôsobilé preukázať alebo vyvrátiť určujúci záver súdu prvej inštancie, že v danej veci chýba podstatný\nhmotnoprávny predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu (vymáhateľná pohľadávka). Dovolací súd\npovažuje vysvetlenie odvolacieho súdu, prečo neakceptoval návrh žalobcu na ďalšie dokazovanie (tým,\nže toto - rozumej dokazovanie majúce sa vykonať - nemalo pre rozhodnutie o podstatnom predpoklade\nodporovateľnosti kvalifikovanú výpovednú hodnotu) za opodstatnené. Ak sú pre rozhodnutie relevantné\nviaceré hmotnoprávne predpoklady súčasne, a v konaní súd zistí, že neexistuje hoci len jeden z nich,\npostačuje v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľne opísať túto skutočnosť a nie je potrebné sa s ďalšími\npredpokladmi v odôvodnení rozhodnutia súdu zaoberať a na ich preukázanie vykonávať dokazovanie.\nNebolo preto možné stotožniť sa s argumentáciou dovolateľa, že vykonanie navrhovaného dôkazu na\npreukázanie personálneho a majetkového prepojenia medzi dlžníkom (žalovaným 1/) a právnickými\nosobami (žalovanými 2/ a 3/), s ktorými boli odporované právne úkony uzavreté, by mohlo mať vplyv na\nzáver o nesplnení predpokladov odporovateľnosti, ktoré musia byť splnené súčasne.\n30. V posudzovanej veci obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd nevykonaním\nnavrhnutého dokazovania postupoval procesne nesprávne a došlo k vade zmätočnosti podľa\nustanovenia § 420 písm. f) CSP. Odvolací súd sa dostatočne jasne a presvedčivo vysporiadal s\nnámietkou žalobcu o nevykonaní ním navrhnutého dôkazu a odôvodnil svoj záver, že navrhované\ndokazovanie nebolo spôsobilé overiť ani vyvrátiť skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie súdu o žalobe.\n31. Dovolací súd preskúmaním veci nezistil vady konania uvedené v ustanovení § 420 písm. f) CSP\na preto dovolanie žalobcu, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné,\nodmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP.\n32. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/169/2020", "guid": "6131ba5f-92e7-4817-804d-6bf73a398415:bec7e731-cc3e-4ea8-9b23-aa6b35558505", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:17dc16df-c445-4281-b43f-90d8c091a54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1"}, {"guid": "ussr:01908e09-3d56-401b-9de5-abd52780fdc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "f818f783-1993-45e8-a703-c28aca63aa76:dc81def8-90f1-456b-a611-dda23794c9cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1111222824.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/8/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/8/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1111222824.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}], "citovane_v": []}