{"guid": "78b4e2a9-a646-4792-9bca-a445ea9243d9:0db0e69b-fd83-42b6-a320-a1e4d6748cea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1215222852.1", "spisova_znacka": "1Obdo/57/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/57/2023 z 15. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2025, sp. zn. 1Obdo/57/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:1215222852.1", "identifikacne_cislo": "1215222852", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2025-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-21", "nazov": "§ 153 ods. 21 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-182", "nazov": "§ 182 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-182", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-2", "nazov": "§ 185 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-182", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0db0e69b-fd83-42b6-a320-a1e4d6748cea", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1215222852.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1215222852.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1215222852.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/57/2023\n1215222852\n15. 04. 2025\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2025:1215222852.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu ERS\nHolding, spol. s.r.o., Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 35 702 982, zastúpeného advokátom JUDr.\nTomášom Balážikom, Bulharská 3, Bratislava, IČO: 40 184 013, proti žalovanému 1/ LIPO-REAL s.r.o.,\nPriemyselná 2678/1, Trnava, IČO: 46 733 574, a žalovanému 2/ GENERALITY, a.s., Bavlnárska 312/9,\nTrenčín, IČO: 47 132 507, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislava č. k. 3Cob/209/2020-1009 zo dňa 16. novembra 2022, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 26Cb/402/2015-906 z 2.\njúla 2020 žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 30. septembra 2015 sa\nžalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným\n1/ a žalobcom, v mene ktorého konal žalovaný 2/, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na\nLV č. XXX nachádzajúce sa v kat. úz. D., obec N. - m.č. F., s vkladom vlastníckeho práva povoleným\npod V - 9957/15 zo dňa 7. septembra 2015, je neplatná. Ďalším petitom žiadal, aby súd určil, že\nvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v kat. úz. D., obec N. - m.č.\nF. je žalobca. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporným, že žalobca a obchodná\nspoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. uzatvorili zmluvu o úvere so zabezpečením, ktorým bolo\nzriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F.. V dôsledku porušenia\npovinností dlžníka - žalobcu riadne a včas splácať dlžnú sumu úveru, obchodná spoločnosť OTP\nBanka Slovensko, a.s. využila zmluvné dojednania obsiahnuté vo všeobecne záväzných obchodných\npodmienkach a z dôvodu podstatného porušenia zmluvy, vyhlásila úver za splatný (dňa 10. mája\n2014), t.j. nastala predčasná splatnosť úveru a následne splatnú pohľadávku postúpila na žalovaného\n2/. Poukázal na to, že žalobca predmetné postúpenie pohľadávky namietal uplatnením žalobou na\nOkresnom súde Bratislava I, ktorý právoplatným rozsudkom sp. zn. 28Cb/141/2015-680 zo dňa 22.\ndecembra 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/55/2017-722 zo dňa\n19. júla 2018, žalobu zamietol. Z uvedeného rozsudku vyplývalo, že postúpenie pohľadávky medzi\nobchodnou spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovaným 2/ bolo platné, z dôvodu ktorého\nsa súd námietkami žalobcu vznesenými v tomto konaní nezaoberal a v celom rozsahu sa stotožnil so\nzisteným skutkovým a právnym názorom vysloveným vo veci konajúcimi súdmi, inak povedané, platnosť\nzmluvy o postúpení pohľadávky považoval súd za nespornú skutočnosť (keď konanie bolo prerušené\n\npráve do právoplatného rozhodnutia sp. zn. 28Cb/141/2015). OTP Banka Slovensko, a.s. postúpila\npohľadávku na žalovaného 2/, s ktorou prešlo na postupníka aj zabezpečenie formou záložného práva\n(ustanovenia § 151c ods. 3 OZ), ktoré je akcesorické a sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje. Súd\nprvej inštancie mal za to, že žalovaný 2/ postupoval v medziach zmluvy o zriadení záložného práva tak,\nže vykonal priamy predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. F., ktorý žalobca rozporuje\na táto skutočnosť bola medzi stranami sporná.\n3. Súd považoval za podstatné pre toto konanie prejudiciálne posúdenie otázky preukázania\nnaliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom právnom určení, ktoré je nevyhnutnou\npodmienkou pre pripustenie žaloby na určenie (žaloba bola podaná ešte za účinnosti OSP). Konštatoval,\nže ak sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti\nzapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností\nbol odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného\nurčenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Súd uzatvoril, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem\nna požadovanom určení.\n4. Ďalej sa zaoberal tvrdením žalobcu o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej uzatvoreniu predchádzal výkon\nzáložného práva. Výkon záložného práva žalobca považoval za neprimeraný a v rozpore s dobrými\nmravmi vo vzťahu k hodnote záložným právom zabezpečovanej pohľadávky. Právne toto tvrdenie\nžalobca podporoval porušením ustanovenia § 39, ustanovenia § 151l ods. 1 a ustanovenia § 151m\nods. 7 a 8 OZ. Žalobca argumentoval, že žalovaný 2/ neoznámil žalobcovi výšku pohľadávky ku dňu\npostúpenia, nevyzval žalobcu na plnenie pohľadávky, neupozornil žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej\nsplatnosti úveru a neupozornil žalobcu, že v prípade, ak pohľadávku ani v dodatočnej lehote nesplní,\nzačne s jej vymáhaním, ako aj neuviedol akým spôsobom je oprávnený danú pohľadávku vymáhať.\nUviedol, že uvedené tvrdenie v celom rozsahu poprel žalovaný 2/ podaním doručeným súdu dňa 27.\nnovembra 2019, ku ktorému priložil dôkazy vyvracajúce tvrdenia žalobcu a súd sa s týmito v celom\nrozsahu stotožnil. Zdôraznil, že navyše povinnosť upozorniť žalobcu, že v prípade, ak pohľadávku\nneuhradí v dodatočnej lehote začne veriteľ s jej vymáhaním, nevyplýva žalovanému 2/ primárne ani zo\nzmluvy o úvere a sekundárne ani zo zmluvy o zriadení záložného práva a taká povinnosť nevyplýva ani\nzo zákona. Súd sa nestotožnil ani s ďalším tvrdením žalobcu, že výkon záložného práva (realizované\nponukové konanie dňa 27. marca 2015) bol realizovaný v relatívne krátkom čase odo dňa nadobudnutia\npohľadávky (27. mája 2014), keď dobu 10 mesiacov nepovažoval za krátky časový úsek pre výkon\nzáložného práva a jednak z dôvodu, že zákon a ani zmluva (či už úverová alebo o zriadení záložného\npráva) nestanovujú lehotu, od kedy do kedy môže veriteľ realizovať výkon záložného práva. Mal za to,\nže žalovaný 2/ postupoval v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva a keďže zmluva a ani zákon\nnestanovuje lehotu na začatie výkonu záložného práva, žalovaný 2/ po postúpení pohľadávky (27. mája\n2014) oznámil žalobcovi listom zo dňa 11. júna 2014, ktorý si žalobca prevzal dňa 17. júla 2014 (len)\nzačatie výkonu záložného práva, čím si splnil povinnosť uvedenú v § 151l ods. 1 OZ, a teda k porušeniu\ntohto ustanovenia zo strany žalovaného 2/ preukázateľne nedošlo. Poukázal na to, že, žalobca na\noznámenie žalovaného 2/ o výkone záložného práva reagoval listom zo dňa 20. júna 2014. Skutočnosť,\nže žalovaný 2/ pri výkone záložného práva postupoval tak, že určil druh výkonu záložného práva priamym\npredajom nehnuteľností, nebol v rozpore so zmluvou o zriadení záložného práva, ako ani zákonom, preto\nneobstálo tvrdenie žalobcu, že žalovaný 2/ mal využiť iné spôsoby výkonu záložného práva. V súvislosti\ns tvrdením žalobcu, že aj keď bol v druhotnej platobnej neschopnosti, svoju finančnú situáciu riešil a\nna stavbu A. O. A. č. XX mal kupca, s ktorým uzatvoril zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo\ndňa 12. mája 2014, a teda mal by finančné prostriedky na zaplatenie úveru. V tejto súvislosti dal súd do\npozornosti, že uvedenému priamo odporuje ustanovenie článku IV. bod 3 zmluvy o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnosti, podľa ktorého žalobca by na predaj (ako i na prenájom čo sa týka obchodnej\nspoločnosti BB construct s.r.o.) nehnuteľnosti musel dostať súhlas záložného veriteľa (v tom čase OTP\nBanky Slovensko, a.s.), a keďže žalobca nepreukázal, že by bol taký súhlas udelený, jeho argumentačnú\nlíniu označil za nemajúcu oporu ani v zmluve a ani v zákone, z dôvodu ktorého mal súd tvrdenia žalobcu\nza nepreukázané. Zdôraznil, že navyše aj v samotnom ponukovom konaní bola jednou z podmienok\nkúpa nehnuteľností v celku (nehnuteľnosti nebolo možné kúpiť jednotlivo, prípadne ich časti, čím budova\nA. O. A. č. XX vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. F. rozhodne je).\nČo sa týkalo namietaného porušenia § 151m ods. 7 OZ, toto tvrdenie žalobcu považoval za vyvrátené\nlistinným dôkazom, a to listom žalovaného 2/ zo dňa 13. februára 2015 adresovaným žalobcovi. Pokiaľ\nišlo o ďalšie tvrdenia žalobcu o porušení § 151m ods. 9 a 10 OZ, tieto neboli predmetom žaloby na\n\nurčenie (resp. ich porušenie nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy), z dôvodu ktorého sa súd\ntýmto procesným útokom žalobcu ani nezaoberal.\n5. Súd prvej inštancie k žalobcovej námietke výkonu záložného práva v rozpore s dobrými mravmi\nz dôvodu prekročenia prípustnej hranice krytia zabezpečovanej pohľadávky uviedol, že hodnota\nzabezpečovanej pohľadávky ku dňu začatia výkonu záložného práva bola vo výške 199.058,16 Eur a\nhodnota krytia zabezpečovanej pohľadávky (hodnota zálohu) je vo výške 2.277.102,83 Eur (znalecký\nposudok č. 25/2008 a 26/2008), a súčasná hodnota zálohu (nehnuteľností) na základe aktualizácii vyššie\nuvedených znaleckých posudkov (znalecký posudok č. 48/2015 a 49/2015) je vo výške 1.966.616.23\nEur, pričom z uvedených čísel žalobca odvodzoval hrubý nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej\npohľadávky a hodnotou zálohu (krytia zabezpečovanej pohľadávky). Žalovaný 2/ však realizoval výkon\nzáložného práva na základe znaleckého posudku č. 22/2015, v ktorom znalec stanovil všeobecnú\nhodnotu nehnuteľností vo výške 668.000,- Eur. V súvislosti s námietkou žalobcu, že znalecký posudok č.\n22/2015 neobsahuje znaleckú doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého\nznaleckého posudku, súd uviedol, že všetky znalecké posudky boli vyhotovené v čase pred účinnosťou\nCSP, a teda nevyžadovali takúto znaleckú doložku, súd takéto posudzoval ako listinný dôkaz. Pokiaľ však\nžalobca namietal všeobecnú hodnotu nehnuteľností, keď tvrdil, že trhová cena nehnuteľností je ďaleko\nvyššia ako všeobecná hodnota nehnuteľností, nepochybne mohol mať žalobca pravdu. Žalobca, nakoľko\nneakceptoval výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľností, navrhol súdu nariadiť znalecké dokazovanie,\nktoré však súd vyhodnotil ako neúčelné a nadbytočné z dôvodu, že v tomto spore nejde o žalobu na\nplnenie, ale o žalobu na určenie a rovnako tak z dôvodu, že žaloba nesmeruje proti znalcovi, ktorý\nznalecký posudok č. 22/2015 vypracoval a o ktorý sa žalovaný 2/ oprel pri realizácii ponukového konania\na výkone záložného práva (v spojitosti s článkom V. bod 1. písm. b) zmluvy o zriadení záložného práva).\nŽalobca namietal ďalej samotný výkon záložného práva, keď tvrdil, že ponuka na predaj nehnuteľností\npriamym predajom nebola uvedená vo verejnoprávnom médiu. Súd prvej inštancie poukázal na Čl.\nV. bod 1. písm. b) zmluvy o zriadení záložného práva, podľa ktorého ponukové konanie sa uverejní\nv jednom celoštátnom a v jednom regionálnom denníku. Žalovaný 2/ uverejnil ponukové konanie v\nceloštátnom denníku Pravda dňa 20. marca 2015 na strane 13, o čom svedčí objednávka žalovaného\n2/, faktúra č. 1131500513 a výtlačok denníka Pravda ako i v regionálnych novinách Bratislavskovýchod zo dňa 12. marca 2015 (spolu s faktúrou a zmluvou o inzercii) a na webovom prehliadači\nwww.topreality.sk <http://www.topreality.sk/> spravovaným obchodnou spoločnosťou TopReality.sk s.r.o.\n(spolu s faktúrami), ako i na internetovej stránke žalovaného 2/. Pokiaľ išlo o tieto denníky súd prvej\ninštancie zdôraznil, že v tomto smere zmluva neurčovala, či má ísť o tlačenú formu celoštátneho a\nregionálneho denníka alebo, či inzerent splní svoju povinnosť aj na internetovom prehliadači. Odhliadnuc\nod uvedeného súd poukázal na to, že žalovaný 2/ uverejnil ponuku minimálne v jednom celoštátnom\ntlačenom denníku Pravda a v regionálnej tlači Bratislavsko-východ, ktorý vykonáva distribúciu každý\ntýždeň (čo je nepochybne dlhší časový údaj ako deň, ktorý si vyžadovala zmluva o zriadení záložného\npráva) do regiónu Rača, Trnávka, Slovnaft, Vrakuňa, Dolné Hony, Podunajské Biskupice, Nové Mesto,\nRužinov (tu sa nachádzajú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX), Nivy, Staré Mesto a Vajnory. Tvrdenie\nžalobcu, v tejto časti jeho procesného útoku, označil súd za vyznievajúce čisto účelovo bez náležitej\nskutkovej a právnej opory.\n6. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkami žalobcu, ktorý napádal relatívnu neplatnosť kúpnej\nceny (§ 40a OZ) a absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy (podľa § 39 OZ a § 151m ods. 8 OZ).\nPoukázal na to, že zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, vymedzuje všeobecné pravidlá zabraňujúce tomu,\naby zmluvné strany nedohodli neprimeranú cenu, pričom za neprimeranú cenu sa u predávajúceho\npovažuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný\nzisk alebo u kupujúceho dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady.\nKonštatoval, že označený zákon a ani iný zákon v prejednávanej veci nezakazoval určiť takú kúpnu cenu,\nktorá zodpovedala vôli zmluvných strán za podpory znaleckého posudku č. 22/2015 a v nadväznosti\nna ustanovenie článku V. bod 1. písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva. Platné právo tak nemá\nžiadne ustanovenia o dojednaní nižšej kúpnej ceny, ak taká kúpna cena nie je v rozpore s cenovými\npredpismi, z dôvodu ktorého možno uzatvoriť, že dojednanie nižšej kúpnej ceny v prejednávanej veci\nnerobí kúpnu zmluvu neplatnou. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu podľa §\n151m ods. 8 OZ, že žalovaný 2/ nekonal s náležitou starostlivosťou tak, aby nehnuteľnosti predal za\ncenu za akú sa rovnaké alebo obdobné nehnuteľnosti zvyčajne predávajú v danom mieste a čase (a\nžalobcovi tak vznikla škoda vo výške 1.767.558,07 Eura), tu súd uviedol, že žalovaný konal na základe\nznaleckého posudku č. 22/2015 a jednak za dodržania článku V. bod 1. písm. b) zmluvy o zriadení\n\nzáložného práva, a teda žalobca neporušil ustanovenia § 151m ods. 8 OZ tak, ako to prezentuje žalobca.\nŽalovaný 2/ konal v súlade s článkom V. bod 1. písm. b) zmluvy o zriadení záložného práva, keď kúpna\ncena bola stanovená podľa znaleckého posudku a súčasne takto určená kúpna cena mohla byť nižšia\nako hodnota určená podľa znaleckého posudku, minimálne však 50 % určenej hodnoty, povinnosť ktorá\nsplnená bola, čo preukazuje cenová ponuka žalovaného 1/ v kontexte s ponukami na uzatvorenie kúpnej\nzmluvy ostatných uchádzačov. Pokiaľ žalobcovi vznikla v konaní o výkon záložného práva škoda vo\nvýške 1.767.558,07 Eura, tento nárok je oprávnený si uplatniť žalobou na plnenie, čo predmetom tohto\nsporu rozhodne nie je, a preto sa tvrdeniami žalobcu o porušení predmetného ustanovenia zo strany\nžalovaného 2/ súd ďalej nezaoberal. Poukázal na to, že na pojednávaní konanom dňa 7. novembra 2019\nžalobca ďalej namietol i relatívnu neplatnosť záložnej zmluvy. Aj napriek tomu, že išlo o podstatnú zmenu\nskutkových tvrdení žalobcu, súd na tomto mieste uviedol, že ad 1) právne úkony, ktorých sa dotýka\nrelatívna neplatnosť sú uvedené v ustanovení § 40a OZ, pričom žiaden z tam uvedených právnych\núkonov nedopadá na Zmluvu o zriadení záložného práva, ad 2) v takejto časti nároku by nebola splnená\npodmienka pasívnej vecnej legitimácie (OTP Banka Slovensko, a.s. nie je v prejednávanej veci stranou\nsporu), ad) 3 tvrdenie žalobcu, že nemohol ovplyvniť znenie záložnej zmluvy, z dôvodu ktorého je táto\nneplatná, nemá oporu v zákone, nakoľko pri osobe žalobcu nejde o spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ v\nnadväznosti na § 53 OZ a ad 4) takýto nárok na uplatnenie námietky relatívnej neplatnosti predmetnej\nzmluvy by bol premlčaný (§ 101 OZ).\n7. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že keďže mu nebola predložená samotná kúpna zmluva medzi\nžalovaným 2/ a žalovaným 1/, ktorú žalobca napádal (a strany jej predloženie nenavrhli ako dôkaz), súd\nvychádzal práve z tvrdení žalobcu o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a dospel k názoru, že kúpna\nzmluva nie je neplatným právnym úkonom. Podporne súd uviedol, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ v\nspojení s § 39 OZ, má miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom\ndochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, keď\nhlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv.\nšikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom\nprejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavenie niektorého z nich navonok. Uvedené\nvšak žalobca v konaní nepreukázal. Upriamil pozornosť na konanie žalobcu, ktorý síce v konaní navrhol\nvykonať viacero dôkazov, avšak na poslednom pojednávaní svoj návrh na vykonanie dokazovania\nupravil tak, že navrhol vypočuť štatutárov žalovaných k okolnostiam nájomnej zmluvy uzatvorených\ns O. G., vypočuť nájomcu O. G. a vykonať znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty\nnehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. F.. K nevykonaniu znaleckého dokazovania sa už súd\nprvej inštancie vyjadril a čo sa týka vypočutia štatutárov žalovaných a nájomcu k otázke ich nájomnej\nzmluvy, súd nepovažoval vykonanie týchto dôkazov za účelné, išlo by o nadbytočný dôkaz, ktorý by do\nsporu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nevniesol také skutočnosti, ktoré by dokázali zvrátiť záver\nsúdu o platnosti kúpnej zmluvy. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust.\n§ 255 ods. 1,2 CSP.\n8. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n3Cob/209/2020-1009 zo 16. novembra 2022 výrokom I. zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania,\nvýrokom II. rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/402/2015-906 zo dňa 2. júla 2020 potvrdil\na súčasne žalovanému 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi\nodvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného 2/, dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné\nvyhovieť.\n10. Odvolací súd konštatoval, že žalobca vo svojom odvolaní v zásade zopakoval základný obsah jeho\nargumentácie uplatnenej v rámci procesnej obrany pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd\nprvej inštancie pri svojom rozhodovaní náležitým, vyčerpávajúcim a presvedčivým spôsobom správne\nvysporiadal. Súd prvej inštancie správne posúdil naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom\nurčení, a s jeho záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Žalobu však tiež označil za nedôvodnú, keďže\nvýkon záložného práva bol vykonaný v súlade so zákonom a s § 151m OZ, v súlade so záložnou zmluvu,\na teda nedošlo k žiadnemu porušeniu výkonu záložného práva zo strany žalovaného 2/. Žalovaný 1/\npredmetnú nehnuteľnosť ako kupujúci riadne nadobudol v súlade s kúpnou zmluvou zo dňa 14. apríla\n\n2015 (s vkladom vlastníckeho práva povolením pod V-9957/15 zo dňa 7. septembra 2015), kúpnu cenu\nriadne uhradil, nehnuteľnosť nadobudol na základe ponukového konania realizovaným žalovaným 2/.\nŽalovaný 2/ postupoval v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva, a teda priamy predaj nehnuteľností\nnebol v rozpore s danou zmluvou ani zo zákonom.\n11. K námietke žalobcu v odvolaní o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi\nOTP Bankou Slovensko, a.s. a spoločnosťou BENEFIT GROUP II, a.s. (žalovaný 2/) zo dňa 27. mája\n2014 odvolací súd považoval, zhodne so súdom prvej inštancie, za potrebné zdôrazniť, že Okresný súd\nBratislava I právoplatným rozsudkom sp. zn. 28Cb/141/2015 zo dňa 22. decembra 2016 v spojení s\nrozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/55/2017 zo dňa 19. júla 2018 žalobu o určenie\nneplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zamietol a postúpenie pohľadávky je teda platné. Potom\nsa správne súd prvej inštancie nezaoberal viac námietkami žalobcu o neplatnosti zmluvy o postúpení\npohľadávky vznesenými v prejednávanej veci, s čím sa stotožnil aj odvolací súd.\n12. K žalobcovej námietke o neuverejnení ponuky predaja nehnuteľností, odvolací súd v danej veci\npoukázal na bod 71. napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vyčerpávajúco\ns uvedeným argumentom vysporiadal. Ostatné odvolacie argumenty žalobcu označil za totožné s\nprocesnou obranou žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, na ktoré dal súd prvej inštancie v\nnapadnutom rozsudku odpovede majúce podstatný význam pre jeho rozhodnutie.\n13. V súvislosti s námietkou neplatnosti kúpnej zmluvy odvolací súd uviedol, že sa v plnom rozsahu\nstotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bodoch 72 a 73 rozhodnutia, kedy žalovaný 2/ konal v\nsúlade s čl. V. bod 1 písm. b) zmluvy o zriadení záložného práva, keď kúpna cena bola stanovená podľa\nznaleckého posudku a takto určená kúpna cena mohla byť nižšia ako hodnota určená podľa znaleckého\nposudku, minimálne však 50 % určenej hodnoty, čo bolo splnené. Vyslovil názor, že pokiaľ má žalobca za\nto, že mu v konaní o výkon záložného práva vznikla škoda, nič mu nebránilo podať žalobu na plnenie. Ako\npodstatnú skutočnosť odvolací súd uviedol, že v konaní nebola predložená kúpna zmluva uzatvorená\nmedzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha. Za správny potom označil\npostup súdu prvej inštancie, keď vychádzal z tvrdení žalobcu o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy,\npričom dospel k správnemu záveru o jej platnosti.\n14. V súvislosti s námietkou, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, uviedol, že žalobca\nna pojednávaní dňa 18. februára 2020 navrhol v konaní vykonať znalecké dokazovanie na určenie\nvšeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a vypočutie štatutárneho zástupcu žalovaného 1/ a 2/ k okolnostiam\nnájomnej zmluvy s O. G. a vypočuť nájomcu O. G. ako svedka. Na ďalšom pojednávaní (2. júla 2020)\nvšak žalobca upustil od vykonania navrhnutých dôkazov, pokiaľ sud uzná, že nie sú potrebné. Súd prvej\ninštancie v bode 74 rozhodnutia vysvetlil, prečo nepovažuje vykonanie navrhnutých dôkazov za účelné.\nZdôraznil, že predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva, a nie žaloba\nna plnenie. Preto odvolací súd posúdil túto námietku žalobcu za bezpredmetnú.\n15. Vo vzťahu k žalobcovmu namietanému hodnoteniu dôkazov zo strany súdu prvej inštancie odvolací\nsúd dodal, že súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe\nsprávne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Navyše zdôraznil\nže, podľa už konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými\nstranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných sporovými\nstranami. Vyslovil názor, že sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými podstatnými\nskutočnosťami, pričom predmetná argumentácia bola zároveň - po vysporiadaní sa s podstatnými\nodvolacími námietkami žalobcu - doplnená uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu. Poukázal na to,\nže konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára kompletizujúcu jednotu (bližšie viď\nnapr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/135/2017 zo dňa 23. januára 2018).\n16. V priebehu odvolacieho konania bol zo strany žalobcu dňa 5. novembra 2020 podaný návrh na\nprerušenie konania s poukazom na § 162 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko v danej veci žalobca podal\ntrestné oznámenie dňa 30. septembra 2020, ktoré sa týka podozrení s prevodom nehnuteľností žalobcu\nna žalovaného 1/ a preto vyriešenie otázky v trestnom konaní je pre ďalšie civilné konanie závažnou\notázkou. Po preskúmaní predmetného návrhu na prerušenie konania odvolací súd dospel k záveru o\n\njeho neopodstatnenosti, keďže nie je daný žiadny dôvod na prerušenie konania, ktorý by napĺňal dikciu\nust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP, keďže otázky riešené v trestnom konaní, nie sú otázky, od ktorých by\nzáviselo rozhodnutie v prejednávanej veci.\n17. Záverom považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že hoci sa žalobca s názorom súdu prvej\ninštancie, vysloveným v napadnutom rozsudku, nestotožnil, uvedený argument nie je dostačujúci na\nprijatie záveru o jeho nepreskúmateľnosti ako uvádza žalobca, nakoľko v súlade s právnymi závermi\nopakovane vyjadrenými v rozhodnutiach ESLˇP sa nevyžaduje, aby na každý argument sporovej strany\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd poukázal aj na konštantnú judikatúru\nústavného súdu z ktorej jednoznačne vyplýva skutočnosť, že procesný úspech nemožno stotožňovať s\nprávom na súdnu ochranu, a teda všeobecný súd nemá povinnosť rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok (bližšie viď napr. I. ÚS 181/2014,\nII. ÚS 316/2018).\n18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387\nods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, s tým, že s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP,\no výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.\n20. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) obsiahle dovolanie. Jeho\nprípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP a žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) rozsudok odvolacieho súdu v celom\nrozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby dovolací súd\nodložil právoplatnosť rozsudkov v zmysle § 444 ods. 2 CSP.\n21. Dovolateľ označil rozsudok odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnený, zmätočný a arbitrárny,\nkeďže odvolací súd k výroku I. rozhodnutia nesprávne aplikoval poučenie uvedené v napadnutom\nrozhodnutí o (mimoriadnych opravných prostriedkoch) proti rozsudku odvolacieho súdu, ktoré môže\nbyť dané len k výrokom II. a III. rozhodnutia. Dovolateľ namietal, že súdy nekonali v súlade s §\n185 ods. 2 CSP, keď neobstarali kúpnu zmluvu, ktorej platnosť mali posudzovať. Súdy (odvolací\nako aj súd prvej inštancie) tak rozhodovali o niečom, čo nevideli. Žalovaní taktiež nepreukázali, že\nby došlo k úhrade kúpnej ceny, čo bolo ich povinnosťou, najmä žalovaného 2/. Namietal, že ak\nsúdy nevykonali riadne dokazovanie boli porušené základné práva dovolateľa na spravodlivý proces,\nprincíp rovnosti zbraní a právo na kontradiktórne konanie. Ďalej dovolateľ v dovolaní podrobne opísal\npriebeh konania, skutkový stav veci, obsah napadnutých rozhodnutí i právne závery súdov. Súdu\nprvej inštancie vytýkal, že procesne pochybil, keď nevydal uznesenie ktorým sa dokazovanie končí,\nčím mu odňal právo na navrhované dôkazy v rozpore s rovnakým prístupom strán sporu k súdu.\nSúd prvej inštancie bez ukončenia dokazovania vyzval strany sporu na záverečné reči, a až po\nzáverečných rečiach vydal uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Za šokujúce označil,\nže na poslednom pojednávaní súd prvej inštancie nezaujímali skutočnosti s navrhovaných dôkazov\nžalobcu a ani neodôvodnil, prečo tieto ním navrhované dôkazy nepripustil. Išlo o navrhnuté vypočutie\nstrán sporu, výsluch svedka O. G., nevykonanie odborného znaleckého dokazovania k predloženému\nznaleckému posudku žalovaným 2/. Za prekvapujúcu tiež označil skutočnosť, že zástupca žalovaných\npredložil na súde, na uvedenom pojednávaní, písomnú záverečnú reč, pritom za normálnych okolností\nnemohli strany sporu vedieť, že dané pojednávanie je posledným. Takéto konanie vnáša prinajmenšom\nna strane dovolateľa vážne pochybnosti o nestrannosti súdu.\n22. Poukázal na to, že navrhol v danej veci odvolacie konanie podľa § 164 CSP prerušiť, nakoľko\nžalobca podal dňa 30. septembra 2020 trestné oznámenie, ktoré sa týka daného prípadu vo veci samej s\npodozrením viacerých trestných činov, spojené najmä s prevodom nehnuteľnosti žalobcu na žalovaného\n1/ a to podaním a podnetom na Generálnu prokuratúru, Úrad špeciálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky, Ministerstvo vnútra SR a na Prezídium policajného zboru Národná kriminálna agentúra.\nŽalobca má za to, že existovali oprávnené dôvody na prerušenie konania, nakoľko skutočnosti šetrené\nOČTK majú právny význam pre daný spor vo veci samej, vedený medzi žalobcom a žalovanými, kde\n\ndošlo aj predajom nehnuteľnosti žalobcu v prospech žalovaného 1/ za podhodnotenú cenu nehnuteľnosti\na bez akýchkoľvek informačných povinností stanovených zákonom splnomocneným žalovaným 2/,\nktorý konal za žalobcu, a ktorý žalobcu o zásadných skutočnostiach o danom predaji neinformoval.\nOznámil, že proti výroku I. rozhodnutia podal dovolateľ aj ústavnú sťažnosť. Súd nevykonal znalecké\ndokazovanie k správnemu zákonnému určeniu ceny zálohy (nehnuteľnosti dovolateľa) pre ponukové\nkonanie priameho predaja nehnuteľnosti (poskytnutého zálohu) vykonaného žalovaným 2/ kde dovolateľ\nnamietal porušenie práva vyplývajúceho z § 588 OZ. Dohodnutá cena kupujúcim zaplatená nebola, táto\nskutočnosť preukázaná žalovaným 1/ nebola. Tým by existovali dôvody na odstúpenie od takejto kúpnej\nzmluvy, čo bol povinný vykonať žalovaný 1/. žalovaný 2/ tak nekonal, teda nepostupoval v súlade s §\n151m ods. 8 OZ a porušil navyše aj § 151 ods. 9, ods. 10 OZ, čo by už však bolo predmetom iného\nsúdneho konania, a to žaloby na plnenie proti žalovanému 2/ preto sa s uvedenou vecou dovolateľ\nbližšie nezaoberal. V súvislosti s tým uviedol, že krajský súd v ods. 17 odôvodnenia rozhodnutia uviedol\nnepravdivé skutočnosti.\n23. V súvislosti s premlčaním uviedol, že právo dovolať sa relatívne neplatnosti sa premlčuje v trojročnej\npremlčacej lehote, ktorá začína plynúť od momentu uskutočnenia právneho úkonu. Prejavom vôle\nje každé správanie, ktorým konajúca osoba prejavuje svoj zámer vyvolať právne následky, ktoré by\nbez tohto zámeru nenastali. Teda v danom prípade nejde o premlčanie relatívnej neplatnosti Čl. V\nods. 1 písm. b) prvá odrážka záložnej zmluvy. Podstata začatia premlčacej lehoty teda tkvie v čase,\nak žalovaný 2/ svojim prejavom vôle porušil uvedený spôsob výkonu záložného práva k uvedenému\nustanoveniu zmluvy. V záložnej zmluve pritom mal žalovaný 2/ aj iný výber na uspokojenie sa z\npostúpenej pohľadávky (časti úveru) od spoločnosti OTP Banka Slovensko a.s., s ktorou prešiel aj\nzáloh k nehnuteľnostiam žalobcu na žalovaného 2/. Tým, že žalovaný svojim prejavom vôle postupoval\npodľa uvedeného ustanovenia, až vtedy bolo dôvodné sa domáhať sťažovateľom relatívnej neplatnosti\nuvedeného ustanovenia, ktoré odporuje zákonom o cenách v spojení s ochranou vlastníckych práv na\ntakýto postup predaja zálohu (nehnuteľnosti) s dopredu už určením ceny na polovicu hodnoty trhovej\nceny predaja založenej nehnuteľnosti. Dovolateľ okrem toho, že namietal absolútnu neplatnosť kúpnej\nzmluvy, podal aj návrh na vyhlásenie relatívne neplatnosti záložnej zmluvy. Teda premlčacia lehota\nzačala plynúť od 17. júna 2014 (prerušenie od 30. júna 2016 - 7. novembra 2019, kedy začal súd\nopäť konať) a 7. novembra 2019 sťažovateľ podal návrh na vyslovenie relatívnej neplatnosti a tým teda\nnemohla dovolateľovi uplynúť premlčacia lehota troch rokov.\n24. Dovolateľ ďalej dodal, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy v spojení so záložnou zmluvou platilo\npodľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, kde § 2 písm. a) znel „Na účely tohto zákona\nsa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky, alebo používa\nslužby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti“. Keďže dovolateľ úver mal\nna osobnú spotrebu pre potreby spoločnosti STAR CENTRUM a.s., a nie za účelom zisku s jeho použitím\nv súvislosti s podnikaním dovolateľa, ale celý úver bol použitý na bezplatnú pomoc spoločnosti STAR\nCENTRUM a.s. (majetkovo a personálne prepojenej spoločnosti), ktorá potrebovala zaplatiť správcovi\ndane daň vo výške 20.000.000 Sk. OTP banka a.s., však chcela rozdeliť úver pre STAR CENTRUM a.s.,\ntak, že je poskytne úver 10.000.000 Sk a materskej spoločnosti (ERS Holding, spol. s.r.o.) 10.000.000\nSk na úhradu dane STAR CENTRUM a.s., sťažovateľ dodal, že až od 1. mája 2014 došlo k úprave\nzákona 250/2007 Z. z., podľa ktorého sa za spotrebiteľa považovala už len fyzická osoba. Vyslovil\nnázor, že súdy otázku namietanej relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy posúdili nesprávne a to najmä\nv súvislosti dovolateľom namietaným ust. Čl. V ods. 1 písm. b) zmluvy. Ak by bol tento uvedený spôsob\njediným možným spôsobom pri predaji zálohu v záložnej zmluve, tak podľa dovolateľa by išlo o absolútnu\nneplatnosť záložnej zmluvy pre rozpor a obchádzanie § 151m ods. 8 OZ, teda by aj záložná zmluva\nbola neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. Dovolateľ sa správne domáhal vyslovenia relatívnej\nneplatnosti Čl. 5 písm. b) záložnej zmluvy a potom teda nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu kúpnej\nzmluvy so žalovaným 1/. Podľa dovolateľa súdy konali v rozpore s § 187 CSP, ak odvolací súd vedel,\na vedieť musel, že vo veci prebieha trestné konanie a odvolacie konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a)\nv spojení s ods. 2 CSP ani len nevzal v úvahu dôkazy vedené a vykonávané v trestnom konaní, odňal\ndovolateľovi základné právo na rovnosť v súdnom konaní v ČL. 47 ods. 3 Ústavy SR. Dovolateľ mal\nza to, že všetky zistené skutočnosti OČTK v konaní\npod ČVS: KRP-116/2-VYSTN-2020 sú dôležité aj pre spravodlivé meritórne rozhodnutie v civilnom súdnom konaní, v ktorom nie\nsú uvedené skutočnosti jednoznačne preukázané žalovanými.\n\n25. Podotkol, že konaním súdov bolo porušené právo dovolateľa na rovnaký prístup súdu k stranám\nsporu (k dovolateľovi) ak súd prvej inštancie vo veci samej dokázal nekonať štyri roky pre prerušenie\nkonania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.\n28Cb/141/2015, a ak dovolateľ (žalobca) žiadal prerušiť konanie pre začatie trestného konania vo veci\na súd odvolacie konanie neprerušil. Ak odvolací súd na tieto dôkazy z trestného konania neprihliadol,\ntak sa takéto konanie nepochybne dá klasifikovať ako nerovnosť konaní na súde. Podľa dovolateľa mal\nodvolací súd zopakovať dokazovanie nevykonané súdom prvej inštancie, ktoré dovolateľ v odvolaní\nsa proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie navrhoval vykonať a taktiež odvolací súd mal vo veci samej\ndoplniť dôkazy z trestného konania ČVS: KRP-116/2-VYS-TN-2020 po jeho skončení. Poukázal na to,\nže z 90 % ide o tie isté dôkazy, ktoré sťažovateľ navrhoval na súde prvej inštancie, a tie súd nevykonal,\navšak uvedené dôkazy vykonal OČTK a tieto dôkazy mal odvolací súd doplniť. Poukázal na to, že cestou\nOČTK bol preskúmaný aj posudok vyhotovený znalcom Ing. Františkom Nekorancom. STU vypracovala\npre OČTK znalecký posudok č. 26/2021 zo dňa 13. októbra 2021, ktorým bola stanovená všeobecná\nhodnota predmetných nehnuteľností ku dňu 9. februáru 2015 na sumu 919.000 Eur, ktorá je podľa\nnázoru STU totožná s trhovou hodnotou predmetných nehnuteľností. STU v posudku konštatovala, že\nv posudku znalca Ing. Nekoranca boli zistené pochybenia, nakoľko podľa je názoru všeobecná hodnota\nnehnuteľností stanovená týmto znalcom nevystihuje trhovú hodnotu ohodnocovaných nehnuteľností v\ndanom mieste a v danom čase, kde rozdiel predstavuje 251.000 Eur (t.j. 27,3 %). Podľa názoru STU\nbol rozdiel zapríčinený neznalosťou trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase ohodnotenia zo\nstrany znalca. Z uvedeného podľa názoru dovolateľa vyplýva, že zo strany žalovaného 2/ nebol dodržaný\npostup podľa záložnej zmluvy a ani podľa § 151m ods. 8 OZ a tým aj cena pre kúpnu zmluvu odporuje\n§ 39 OZ a teda nebolo dodržané ust. § 588 OZ v súvislosti s čím označil kúpnu zmluvu zo dňa 14.\napríla 2015 za neplatnú, nakoľko cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a OZ. Dovolateľ upriamil pozornosť na skutočnosť, že\nčasť založených nehnuteľností je ponúkaná realitnou kanceláriou, poverenou jedným zo žalovaných cez\ninzerciu za 1.000.000 Eur, čo sa približuje k hodnote ako ju uvádzal dovolateľ v súdnych konaniach na\nzáklade znaleckých posudkov vypracovaným Ing. Ondrejom Sovom č. 25/2008 a č. 26/2008, teda aj za\nvyššiu cenu ako ju určil Znalecký ústav STU pod č. 26/2021 zo dňa 13. októbra 2021 (ku dňu 9. februára\n2015 sumou 919.000 Eur).\n26. Taktiež v trestnom konaní je preukázané, že nedošlo k úhrade ceny žalovaným 1/ v súlade s\nponukovým konaním resp. ani podľa kúpnej zmluvy zo 14. apríla 2015, čo vyplýva z obstaraných\nlistín dovolateľom od OČTK zo spisu ČVS: KRP-116/2-VYS-TN-2020. Z trestného konania a zistení\ndovolateľom sa ponukové konanie nevykonalo ani podľa zistených skutočností v súlade s Čl. V písm. b)\nzáložnej zmluvy č. 2500/08/266-ZZ-01 zo dňa 23. júna 2008 medzi OTP banka a.s., a dovolateľom.\n27. Dovolateľ zdôraznil, že namietal dôkaz predložený žalovaným 2/, údajný print screen svojej web\nstránky, kde je uvedený dátum 7. novembra 2019 a to aj na inom mene ako bol prezentovaný v\ntlačenom celoslovenskom denníku Pravda. Uvedený print screen je možné vytlačiť cez cashflow pamäť\nserverov, alebo graficky upraviť. Podľa zistení v trestnom konaní sa takýto dôkaz dá obstarať a\njeho zistením kedy bol zadaný na web stránku za pomoci web.archive.org/web/. Z pamäťovej stopy\ninformačných prostriedkov(fingovaný dôkaz) listina predložená súdu žalovaným 2/ bol tak zatiaľ z\ndoterajších vykonaných dôkazov podvrhom, vyrobený žalovanými neskôr a predložený súdu. Súd\nzjavne uvedený dôkaz neskúmal a nehodnotil ho, pritom uvedený dôkaz dovolateľ namietal. Poukázal\nna to, že v trestnom konaní sa uvedený dôkaz predložený žalovaným 2/ javí ako podvrh. Súd mal\npreto prerušiť konanie aj na základe fakultatívneho návrhu dovolateľa do skončenia trestného konania,\ndovolateľ totiž nemohol ani uvedené dôkazy inak zistiť, ako len z nazretia do spisu v trestnom konaní\nako poškodená osoba a ich zverejňovať pred ukončením trestného konania. Dôkazmi v trestnom\nkonaní je preukázané, že žalovaný 2/, aj po kúpe nehnuteľností žalovaným 1/, konal a vystupoval\nštatutárny zástupca žalovaného 2/ Martin Kolář, ktorý sa správal a správa, ako by bol on sám vlastníkom\nnehnuteľností. V danom prípade išlo podľa dovolateľa o fiktívny prevod vlastníckeho práva dovolateľa\nna žalovaného 1/ o čom svedčia dôkazy získané z trestného konania ČVS: KRP-116/2-VYS-TN-2020.\n28. Dovolateľ mal ďalej za to, že odvolací súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie\nkonania nedostatočne odôvodnil a to tak závažným spôsobom, že došlo k porušeniu práva žalobcu\n(dovolateľa) na spravodlivý proces, nakoľko v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov, prečo\nodvolací súd nepovažoval otázky riešené v trestnom konaní za také, od ktorých závisí rozhodnutie v\nprejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu má dovolateľ za to, že je nevyhnutné zrušiť celé napadnuté\n\nrozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko na nezákonný výrok I. rozhodnutia nemôžu nadväzovať výroky\nII. a III., keďže ide o predčasné meritórne rozhodnutie bez vykonania a posúdenia dôkazov z trestného\nkonania v civilnom súdnom konaní.\n29. Kúpnu zmluvu označil za kľúčový dôkaz, pričom potvrdil, že nebola zo strany žalobcu v konaní pred\nsúdom prvej inštancie navrhnutá ako dôkaz. Je však toho názoru, že v zmysle negatívnej dôkaznej teórie\ntak žalobca ani nebol povinný urobiť, nakoľko dôkazné bremeno je práve na žalovanej strane sporu.\n30. V súvislosti s tým žalobca v priebehu súdneho konania poukázal na vzájomnú prepojenosť\nzástupcov žalovaného 1/ a žalovaného 2/, a tiež vyslovil podozrenie o fiktívny predaj a kúpu\ndotknutých nehnuteľností s cieľom žalovaného 2/ nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti prostredníctvom\nžalovaného 1/ pre seba.\n31. Odvolací súd v odseku 21 odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalobca upustil na pojednávaní dňa 2.\njúla 2020 od vykonania navrhnutých dôkazov v podobe štatutárov žalovaného 1/ a 2/ a od vykonania )\nďalšieho znaleckého dokazovania. Uviedol, že sa uvedené nezakladá na pravde, nakoľko z nahrávky zo\nsúdneho pojednávania konaného dňa 2. júla 2020 vyplýva niečo úplne iné, a to, že žalobca na otázku\nsúdu uviedol, že trvá na vykonaní navrhovaných dôkazov, a chcel pokračovať vo svojom prejave a\npoukázať na ust. § 185 CSP, čo súd nenechal žalobcu dopovedať a do zápisnice zaprotokoloval výlučne\nto, že žalobca od navrhovaných dôkazov upúšťa, čo dovolateľ nikdy nepovedal.\n32. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že nebol stranám sporu v zmysle § 181 ods. 2 CSP poskytnutý\npredbežný právny názor súdu. Vyslovil názor, že jeho neposkytnutie ovplyvnilo procesný neúspech\nžalobcu v prejednávanej veci, nakoľko žalobca s ohľadom na predbežné právne posúdenie veci\nmohol prispôsobiť svoju ďalšiu procesnú taktiku a právnu argumentáciu a navrhnúť vykonanie ďalších\ndôkazov. Bolo mu tak znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva a uplatniť tak prostriedky\nprocesného útoku v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.\n33. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozsudkov poukázal na Stanovisko občianskoprávneho\nkolégia NS SR zo dňa 3. decembra 2015 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod R 2/2016.\n34. Dovolateľ odôvodnil dovolanie aj ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP pričom právnu otázku, ktorá podľa\njeho názoru nebola dosiaľ vyriešená v rámci rozhodovacej praxe dovolacieho súdu sformuloval tak,\n„či je právne posúdenie toho, či neprimeraná hodnota zálohu vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke\nveriteľa v zmysle záložnej zmluvy a s tým spojeného predaja zálohu s určením ceny zálohu nie je\npodľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu kúpnej\nzmluvy, ktorá účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza podľa § 39 Občianskeho zákonníka“ a\nďalej „či neprimeraná hodnota zálohu vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke v zmysle záložnej\nzmluvy spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre\nrozpor s dobrými mravmi.“ V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n30Cdo/2804/2004, z ktorého vyplýva, že zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39\nOZ, pokiaľ existuje hrubý nepomer medzi hodnotou veci a hodnotou pohľadávky, na ktorých úhradu bez\nďalšieho mala vec slúžiť.\n35. Záverom dovolateľ navrhol odložiť právoplatnosť rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 2 CSP. Za dôvod\nhodný osobitého zreteľa označil ochranu vlastníckeho práva žalobcu, keď v prípade, že sa neodloží\nprávoplatnosť predmetného rozhodnutia, tak bude môcť žalovaný 1/ disponovať majetkom, pričom podľa\njeho názoru pôjde o nezvratný stav, ktorému je nutné zabrániť do času rozhodnutia o podanom dovolaní.\nŽalovaný 1/ nebude povinný pri disponovaní s majetkom povinný informovať tretiu osobu, že si nejaká\nďalšia osoba nárokuje na dotknutý majetok, prípadne, že sa vedie nejaké súdne konanie, keďže toto\nbolo právoplatne skončené.\n36. K dovolaniu žalobcu sa vyjadrili obaja žalovaní.\n37. Žalovaný 1/ navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že od roku 2015,\nteda už 8 kalendárnych rokov, prebiehajú rôzne nedôvodné súdne a trestné konania bez akéhokoľvek\npreukázania žalobcom účelovo namietaných zavádzajúcich skutočností. Uviedol, že si oprávnenosť\npredaja predmetnej nehnuteľnosti zo strany predávajúceho preveril prostredníctvom aktuálneho výpisu\n\nz katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere s tým, že nehnuteľnosť nie je zaťažená\nprávami tretích osôb, či inými skutkovými okolnosťami uvádzanými v dovolaní zo strany žalobcu.\n38. Aj žalovaný 2/ označil dovolanie za účelové a nedôvodné. Uviedol, že súd prvej inštancie až\nnadštandardne preskúmal skutkový stav veci a vykonal všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci\nsamej. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vytýčil 3 pojednávania, počas ktorých sudkyňa dôkladne\nvykonala a preskúmala všetky stranami navrhnuté dôkazy. Vyslovil názor, že účastníci mali dostatočný\npriestor na vyjadrenie sa ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam. Ďalej zdôraznil, že OČTK vykonali vo\nveci rozsiahle dokazovanie, pričom nebolo preukázané, že by OČTK nadobudli podozrenie zo spáchania\nnejakého trestného činu. Uviedol ďalej, že žalobca z vyšetrovacieho spisu predkladá len tie listiny, ktoré\nsa mu hodia a sú zavádzajúce. Záverom dodal, že žalobca nesprávne uvádza, že vo veci samej doposiaľ\nnedošlo zo strany žalovaného 2/ podľa § 151m ods. 10 OZ k úhrade výťažku z predaja zálohu, ktorý\nprevyšoval zabezpečenú pohľadávku záložného veriteľa. Neuviedol však, že žalovaný 2/ ako predmetný\nzáložný veriteľ nebol jediným veriteľom, ktorý mal svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom\nna predmetnej nehnuteľnosti. Záložným veriteľom, druhým v poradí v čase predaja nehnuteľnosti, bol\nDaňový úrad Hlavného mesta SR Bratislava, podľa rozhodnutia č. 1/13/236626-22/56/818267 zo dňa 5.\nmarca 2014, s výškou pohľadávky 854 763,81 Eura, teda prevyšujúca časť výťažku neprináleží žalobcovi\nale tomuto druhému záložnému veriteľovi v poradí.\n39. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala včas strana\nsporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom\nkonaní v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP\na contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním napadnúť.\n40. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné\ndovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nprípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo\nnie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n41. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n42. Túto vadu videl v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, pretože\nodvolací súd sa nevysporiadal s jeho odvolacími dôvodmi.\n43. Z uvedeného dôvodu dovolaním napadol aj prvý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo\nrozhodnuté o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie odvolacieho konania. Nakoľko toto dovolaním\nnapadnuté uznesenie nie je v zmysle § 420 písm. f) CSP rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej\na ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, dovolací súd dovolanie žalobcu, týkajúce sa prvého výroku\nrozsudku, podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.\n44. Dovolací súd považuje za potrebné v súvislosti s uvedeným poukázať na uznesenie Ústavného\nsúdu SR č. k. I. ÚS 189/2023-47 z 23. marca 2023, ktorým ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa (v tomto konaní dovolateľa), ktorá smerovala proti prvému výroku rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave, č. k. 3Cob/209/2020-1009 zo 16. novembra 2022, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí\nnávrhu sťažovateľa (dovolateľa) na prerušenie odvolacieho konania. Dovolací súd poukazuje na odsek\n11 odôvodnenia uznesenia, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že bolo v právomoci krajského súdu\nvykladať a aplikovať § 162 ods. 1 písm. a) CSP a prerušiť konanie iba za predpokladu, ak vyhodnotí,\nže rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Taktiež v odseku 12\nodôvodnenia uznesenia ústavný súd konštatoval, že v prejednávanej veci nezistil, že by výklad a závery\nkrajského súdu boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia § 162\nCSP, ktorá by bola popretím jeho podstaty, či zmyslu.\n\n45. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu,\nznemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý\nsa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie\nÚstavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) zaručených procesných práv, spojených so\nsúdnou ochranou práva. Postupom súdu však možno rozumieť len samotný priebeh konania, nie\nrozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (rozhodnutie NS SR sp.\nzn. 1Cdo/228/2017, sp. zn. 2Cdo/220/2017, sp. zn. 3Cdo/110/2017, sp. zn. 4Cdo/128/2017, sp. zn.\n5Cdo/45/2018, sp. zn. 7Cdo/35/2018, sp. zn. 8Cdo/56/2017, sp. zn. IVCdo/2/2017).\n46. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa\nsvojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky,\nposkytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce súdne konanie. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 383/06) je aj právo strany sporu na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Strana sporu má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (nálezy ÚS\nSR sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n47. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v\nprípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.\nTeda intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na\nspravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom\núspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04). Najvyšší\nsúd poznamenáva, že samotná skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti rozhodnutia (nález\nÚS SR sp. zn. I. ÚS 188/06).\n48. Po preskúmaní veci dovolací súd uvádza, že nezistil žiadnu tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné\npochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojím nesprávnym procesným\npostupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by\ntým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP alebo práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n49. Procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy\nCivilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný mali možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu\nprvej inštancie, tvrdiť skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku a na jeho preukázanie uplatňovať\nprocesné návrhy na vykonanie dokazovania. Žalobca túto možnosť v konaní aj využil, pričom žalobca\nvyužil aj možnosť podať proti rozsudku súdu prvej inštancie riadny opravný prostriedok (odvolanie).\nDovolateľ v dovolaní v podstate uvádza tie isté námietky, ktorými sa zaoberali už súdy oboch inštancií\na v odôvodneniach svojich rozhodnutí sa s nimi aj dostatočným spôsobom vysporiadali. Právo na\nspravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade\nrelevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces.\n50. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je nedostatočné,\narbitrárne a nepreskúmateľné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami\na právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil\npodľa § 387 ods. 1 CSP, pričom podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\n\nsúdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, na základe ktorého bola žaloba žalobcu zamietnutá.\nOdvolací súd zároveň k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam žalovaného uviedol svoju\nargumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu\nspisu, odvolací súd sa neobmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nhoci mu to ustanovenie § 387 ods. 2 CSP umožňovalo, ale doplnil na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody.\n51. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho relevantnými\nodvolacími námietkami. Rozhodujúca (kľúčová) argumentácia odvolacieho súdu je obsiahnutá v\nodsekoch 17 - 23 odôvodnenia jeho rozsudku.\n52. Dovolateľ namietal, že súd pochybil, keď nevydal uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí, čím\nodňal žalobcovi právo na navrhované dôkazy v rozpore so zásadou rovnakého prístupu k stranám sporu.\nVytýkal súdu, že bez ukončenia dokazovania vyzval strany sporu na záverečné reči a až potom vydal\nuznesenie o skončení dokazovania. Dovolací súd, vychádzajúc zo zápisnice z pojednávania konaného\ndňa 2. júla 2020, nepovažuje uvedenú námietku za zodpovedajúcu realite ako aj § 182 CSP, keď súd\nprvej inštancie vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, následne,\nv súlade s § 182 CSP vyzval strany na záverečné reči a keďže nepovažoval, po vyjadrení strán, za\npotrebné vykonať ďalšie dôkazy, v súlade s § 182 CSP vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené.\n53. Ďalej dovolateľ namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil z akého dôvodu nedoplnil dokazovanie\nním navrhnutými dôkazmi a to vypočutím konateľov žalovaných, svedka O. G. a doplnením znaleckého\ndokazovania. Dovolací súd jednak poukazuje na § 185 ods. 1 CSP podľa ktorého je súd ten, kto\nrozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ďalej na ods. 74 odôvodnenia rozsudku súdu\nprvej inštancie, v ktorom vysvetlil dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie považoval vykonanie niektorých\ndôkazov za neúčelné a tiež na obsah zápisnice z pojednávania konaného dňa 2. júla 2020, z ktorého\nvyplýva, že žalobca na vykonaní niektorých dôkazov netrval a ponechal na zvážení súdu, či ich vykoná.\nDovolateľ namietal, že z nahrávky zo súdneho pojednávania vyplýva niečo iné (str. 46 dovolania).\nDovolací súd si vypočul záznam vyhotovený technickým zariadením určeným na zaznamenávanie\nzvuku a aj keď nie je jeho obsah úplne totožný s obsahom zápisnice, pokiaľ ide o prednes žalobcu\nohľadom ním navrhovaných dôkazov je bez akýchkoľvek pochybností, hoci žalobca nepoužil výslovne\nslovo „upúšťam“, že na ich vykonaní netrval a nechal na zvážení súdu, aby rozhodol, či ich vykoná,\nalebo rozhodne na základe spisového materiálu, ak mu to postačuje. Ani zápisnica z pojednávania\nneobsahuje žiadnu námietku žalobcu, ktorá by svedčila o nesprávnosti protokolácie. Nepochybne\nza situácie, že je primárne na účastníkoch, aby preukazovali skutočnosti nimi tvrdené a súd len\nvo výnimočných prípadoch (§ 185 ods. 2 CSP) môže (nie musí) vykonať dôkaz aj bez návrhu, by\nprávny zástupca žalobcu na pojednávaní namietal nesprávnosť protokolácie, ak by nezodpovedala\njeho prednesu, uvedomujúc si závažný dôsledok netrvania na doplnení dokazovania napr. v podobe\nvykonania ďalšieho znaleckého dokazovania, hoci zásadne spochybňoval posudok vyhotovený súdnym\nznalcom Ing. Františkom Nekorancom.\n54. Za vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti a spravodlivosti procesu označil skutočnosť, že strana\nžalovaných mala pripravenú záverečnú reč v písomnej podobe, akoby mala vedomosť, že pojednávanie\nje posledné. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedenú skutočnosť bez ďalšieho nemožno považovať za\nspôsobilú vyvolať pochybnosti o zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne. Stranám sporu nič nebráni, aby\nvyhotovili záverečnú reč v písomnej podobe. Záverečná reč je vlastne zhrnutím návrhov, vyjadrením sa\nk dokazovaniu a k právnej stránke veci. Za situácie, že v prejednávanej veci išlo už o tretie pojednávanie,\nkonanie trvalo už takmer 5 rokov, podľa názoru dovolacieho súdu žalovaní mohli predpokladať, že pôjde\no posledné pojednávanie a keďže nedošlo k zásadným zmenám a žalobca netrval na vykonaní ním\nnavrhnutých dôkazov, nebol ho dôvod ani zásadne doplňovať a nepredložiť ho súdu.\n55. Žalobca ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že mu zo strany súdu prvej inštancie nebol v zmysle §\n181 ods. 2 CSP poskytnutý predbežný právny názor, čo podľa neho ovplyvnilo jeho procesný neúspech\nv prejednávanej veci. Žalobca s ohľadom na predbežné právne posúdenie veci mohol prispôsobiť svoju\nďalšiu procesnú taktiku a právnu argumentáciu a navrhnúť ďalšie dôkazy.\n\n56. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhoduje už o právoplatne rozhodnutom spise a\npreto, ako už uviedol vyššie, ust. § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania len v\nprípade, ak miera porušenia procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Je síce pravdou,\nže súd prvej inštancie, v rozpore s § 181 ods. 2 CSP neuviedol svoje predbežné právne posúdenie,\nale dovolací súd je toho názoru, že súd týmto nesprávnym procesným spôsobom nezasiahol do\nžalobcových procesných práv tak závažným spôsobom, aby došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nsúdny proces. Žalobca, aj bez predbežného posúdenia veci súdom, vedel, ktoré skutočnosti sú medzi\núčastníkmi sporné, nič mu nebránilo a bola to predovšetkým jeho povinnosť, podoprieť svoje tvrdenia\ndôkazmi (ČL. 8, § 153 ods. 1 CSP) a predovšetkým trvať na ich vykonaní. Aj keď súd prvej inštancie\nnepostupoval tak, ako mu to ukladá § 181 ods. 2 CSP, dovolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,\nže výsledkom i keď nesprávneho procesného postupu bol procesný neúspech žalobcu v prejednávanej\nveci.\n57. Len pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdov nižšej inštancie) v dovolacom konaní\nje dokazovanie vylúčené (okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania podľa § 435 CSP).\nPokiaľ dovolateľ nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu, tak nejde o námietku\nnesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu, ale o námietku inú, vo väzbe na správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých súdy oboch inštancií založili svoje rozhodnutia. Dovolateľom\nnamietaná nesprávnosť skutkových zistení a právneho posúdenia zisteného skutkového stavu však\nnezakladá tzv. vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolaním sa preto nemožno úspešne\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi\nvykonaného dokazovania. Rovnako ani nesúhlas s právnym posúdením veci, ktorého sa prevažne týkajú\nďalšie námietky dovolateľa, nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, pretože nesprávne\nprávne posúdenie veci by mohlo založiť prípustnosť dovolania len podľa § 421 CSP.\n58. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania aj z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n59. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n60. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n61. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie.\nIde o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno - iba v prípadoch Civilným sporovým poriadkom\nvýslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje\nkonštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a odvolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej\nby bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 113/2012,\nsp. zn. 2Cdo 132/2013, sp. zn. 3Cdo 18/2013, sp. zn. 4Cdo 280/2013, sp. zn. 5Cdo 275/2013, sp. zn.\n6Cdo 107/2012 a sp. zn. 7Cdo 92/2012).\n62. Pri uplatnení tézy, vyplývajúcej z rozhodnutí ESĽP, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res\niudicata „majú zostať nedotknuté“, treba na prípady možnosti prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti\nprávoplatných rozhodnutí hľadieť ako na výnimky z tejto zásady. Aj Civilný sporový poriadok so\nzreteľom na uvedené upravuje podmienky prípustnosti dovolania a prípady, v ktorých možno právoplatné\nrozhodnutia napadnúť dovolaním, považuje len za výnimku zo zásady jeho záväznosti a nezmeniteľnosti.\nPrávnu úpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v\nžiadnom prípade vykladať rozširujúco; na mieste je skôr reštriktívny výklad.\n63. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal, tak v zmysle vyššie\ncitovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a/ konkretizovať\n\nprávnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť ako ju riešil odvolací súd a b/ uviesť, ako mala byť\ntáto otázka správne riešená (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018).\nOtázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť teda riešená odvolacím súdom, pričom odvolací\nsúd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí ísť o otázku zásadného právneho významu.\n64. Žalobca vyvodil prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom\nza dovolacím súdom dosiaľ nevyriešené, vychádzajúc z obsahu jeho dovolania (§ 124 CSP), označil\nžalobca ako „právne otázky“ v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, či a/ neprimeraná hodnota zálohu\nvo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke veriteľa v zmysle záložnej zmluvy a s tým spojeného predaja\nzálohu s určením ceny zálohu nie podľa § 151m ods. 8 OZ, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho\núkonu kúpnej zmluvy, ktorá účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza podľa § 39 OZ, b/ či\nneprimeraná hodnota zálohu vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke veriteľa v zmysle záložnej zmluvy\nspôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi.\n65. Z obsahu spisu však dovolací súd nezistil, že by vo veci konajúce súdy riešili vplyv neprimeranej\nhodnoty zálohu (v konaní preukázanej) vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke veriteľa v zmysle\nzáložnej zmluvy (otázka b/) v prípade s tým spojeného predaja zálohu s určením ceny zálohu nie v súlade\ns § 151m ods. 8 OZ (otázka a/) na platnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy - otázka a/) prípadne bližšie\nnedefinovaného (otázka b/), či už pre rozpor so zákonom, jeho obchádzaním, alebo rozpor s dobrými\nmravmi. Práve naopak, okresný súd považoval kúpnu cenu za primeranú, pričom dôvody vzhľadom na\nktoré dospel k takémuto záveru vysvetlil v odsekoch 72 a 73 odôvodnenia jeho rozsudku a z jeho závermi\nsa stotožnil aj odvolací súd z dôvodov uvedených v odseku 20 jeho rozsudku. Vo veci konajúce súdy\nnedospeli k záveru o neprimeranej hodnote zálohu, následne kúpnej ceny a následne na toto zistenie\nneposudzovali platnosť právnych úkonov s tým, že by napriek konštatovanej neprimeranej hodnote\ndospeli k záveru o ich platnosti, právnej otázky ktorej sa týka dovolateľom sformulovaná právna otázka.\nDovolateľ sa jednoducho nestotožnil s posúdením hodnoty zálohu a kúpnej ceny súdmi ako primeranej.\n66. Vychádzajúc z uvedeného sa ani jeden zo súdov žalobcom v dovolaní nastolenými otázkami\nnezaoberal. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd nezaložil svoje\nrozhodnutie na už vyššie uvedených právnych otázkach.\n67. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade nie je daná\nprípustnosť dovolania žalobcu podľa ustanovenia § 420 písm. f) a ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nDovolanie žalobcu neumožňuje, aby bol na jeho základe uskutočnený meritórny prieskum. Dovolací súd\npreto dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP.\n68. Dovolací súd nerozhodoval o návrhu na odklad právoplatnosti rozhodnutia podľa § 444 ods. 2 CSP,\nvzhľadom na skutočnosť, že dovolanie odmietol.\n69. V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov dovolacieho\nkonania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.2 CSP).\n70. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/209/2020", "guid": "075cc4ba-1493-4ea4-af23-2a45149ae94c:f22a9bcd-6329-4144-b3c5-55f5667d82fe", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}