{"guid": "6bfaca11-3549-4035-941f-f50fcf6e6bd6:1c6ada5f-fe5e-432c-a4ea-6b1f6376bd7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1211213996.1", "spisova_znacka": "8Cdo/6/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/6/2023 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 8Cdo/6/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:1211213996.1", "identifikacne_cislo": "1211213996", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "nazov": "§ 144 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-2", "nazov": "§ 145 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "nazov": "§ 146 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-3", "nazov": "§ 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-4", "nazov": "§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-2", "nazov": "§ 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-1", "nazov": "§ 151b ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-2", "nazov": "§ 151b ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151d.odsek-1", "nazov": "§ 151d ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151d.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429", "nazov": "§ 429 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438", "nazov": "§ 438 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a", "nazov": "§ 151a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-48.odsek-2", "nazov": "§ 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-42.odsek-1", "nazov": "§ 42 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-42.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-42.odsek-2", "nazov": "§ 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-42.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-2", "nazov": "§ 31 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453", "nazov": "§ 453 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-144", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-146", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-2", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-3", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-4", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-27", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151d", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-427", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-47", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-5", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-42", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-2", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-18", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c6ada5f-fe5e-432c-a4ea-6b1f6376bd7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1211213996.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1211213996.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1211213996.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/6/2023\n1211213996\n30. 04. 2025\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2025:1211213996.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a Mgr. Miroslava Šeptáka v spore žalobkyne SAT spol. s r.\no., Martin, M. R. Štefánika 16, IČO: 30 228 077, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária BURIK\ns.r.o., Martin, Námestie S.H. Vajanského 2, IČO: 52 804 364, proti žalovanej Slovenskej republike v mene\nktorej koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého 2, IČO:\n00 166 260, o náhradu škody vo výške 6 306 747 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde\nBratislava II pod sp. zn. 16C/6/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nz 25. januára 2023 sp. zn. 2Co/11/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 16C/6/2011 - 765 zo 17.\nfebruára 2022 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 1 866 253 eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 9 % ročne zo sumy 1 825 873 eur od 30. mája 2008 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu o zaplatenie\nnáhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zamietol; žalovanej náhradu trov konania\nnepriznal.\n1.1. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou po jej opakovanej zmene, domáhala\nnáhrady škody z titulu ušlého zisku za obdobie od 12. septembra 1995 do 18. januára 2021 v sume 3\n417 442 eur, za obdobie od 19. januára 2021 do 22. marca 2021 (63 dní x 365,90 eura denný zisk) vo\nvýške 23 052 eur, t. j. celkom vo výške 4 440 494 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne\nzo sumy 4 440 494 eur od 2. júna 2011 až do zaplatenia, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1\n000 000 eur. Podaním doručeným súdu dňa 23. júna 2021 následne špecifikovala, akým nezákonným\núradným postupom a akými nezákonnými rozhodnutiami žalovanej jej bola spôsobená škoda, ktorej\nnáhradu si v konaní uplatnila a to konkrétne za nezákonný vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. V\n983/94, nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. V 1294/1995, nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. V 187/2005,\nnezákonný postup spočívajúci v zápise plomby na LV č. XXXX po tom, ako bola žalobkyňa zapísaná\nna podklade rozsudku Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/115/2004 ako vlastník\nsporných nehnuteľností, nezákonný postup spočívajúci vo výmaze žalobkyne z LV č. XXXX dňa 29. mája\n2008, za zápis neplatnej kúpnej zmluvy č. V 1601/2005 v prospech spoločnosti SUAR. s. r. o., nezákonný\nvklad kúpnej zmluvy č. V 1601/2005 z 29. mája 2008, nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. V 26542/2008\nz 5. augusta 2008, nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. V 5061/2008 z 15. októbra 2008, nezákonný zápis\nzo 7. marca 2013 na LV č. XXXX - osvedčenie o priebehu vykonania dobrovoľnej dražby, nezákonný\n\npostup spočívajúci v nevyhovení žiadosti žalobkyne o spätný zápis vlastníckeho práva na podklade\nrozhodnutia vydaného Okresným súdom Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/19/2008.\n1.2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 12. septembra 1995 žalobkyňa zastúpená záložným\nveriteľom Moravia Banka, a. s., Frýdek Místek, ako predávajúca a obchodná spoločnosť v tom čase\nvystupujúca pod obchodným menom MOBA REAL, a. s., neskôr pod obchodným menom M- REAL,\na. s., Žilina, Slnečné námestie 3471, IČO: 31 635 865, ako kupujúca podpísali kúpnu zmluvu, ktorej\npredmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. S. a to pozemok parcelného č. XXX, o\nvýmere 1381m2, zastavané plochy a nádvoria, a budova súpisného č. XXXX, postavená na pozemku\nparcelného č. XXX, zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Martin. Záložný veriteľ Moravia Banka\na. s. z úverovej zmluvy z 12. júna 1993 realizoval predmetnou kúpnou zmluvou záložné právo podľa\npodmienok dohodnutých v zmluve o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam uzatvorenej\ndňa 18. februára 1994 evidovanej pod č. V 983/94. Podľa uvedenej zmluvy sa záložný veriteľ Moravia\nBanka, a. s. Frýdek Místek, pobočka Žilina, Bottova č. 7, IČO: 00 621 064, a záložca - žalobkyňa\ndohodli, že úver poskytnutý spoločnosťou Moravia Banka, a. s. Žilina podľa zmluvy o úvere z 21. júna\n1993 dlžníkovi - žalobkyni vo výške 15 000 000 Sk spolu s príslušenstvom, vrátane tej čiastky, ktorá\nsa stane súčasťou úveru v dôsledku prirastania úrokov k istine, sa zaisťuje touto zmluvou. Predmetom\nzáložného práva bola sporná nehnuteľnosť s hodnotou podľa znaleckého posudku vo výške 35 888\n756 Sk. Podľa čl. III. bodu 4 zmluvy o zriadení záložného práva z 18. februára 1994 sa zmluvné\nstrany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoje záväzky z uvedenej zmluvy o úvere riadne a včas, môže\nzáložný veriteľ založenú nehnuteľnosť predať na verejnej dražbe alebo priamym predajom za cenu,\nakú uzná záložný veriteľ za vhodnú, najmenej však za 50 % z ceny určenej znaleckým posudkom\npodľa platných oceňovacích noriem. Podľa čl. III bodu 5 ods. 4 tejto zmluvy bol záložný veriteľ povinný\npísomne upozorniť záložcu a dlžníka na zamýšľaný výkon záložného práva aspoň 15 dní vopred. Ak\nzáložný veriteľ v tejto lehote nedostane správu o splnení záväzku, vrátane príslušného dokladu, môže\npredať založenú nehnuteľnosť spôsobom uvedeným v bode 4 zmluvy. Pri podpise zmluvy za záložného\nveriteľa konal riaditeľ pobočky F.. F. V. a za záložcu F.. N. S., konateľ. Podľa výpisu z obchodného\nregistra v čase podpisu zmluvy o zriadení záložného práva boli za žalobkyňu - záložcu oprávnení\nkonať konatelia F.. S. P. a F.. N. S. v období od 17. novembra 1993 do 9. februára 1995, spôsobom,\nže spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne, okrem obchodných vzťahov\npresahujúcich v každom jednotlivom prípade 1 000 000 Sk, kde konajú a podpisujú konatelia spoločne\nv období od 1. decembra 1993 do 9. februára 1995. Podľa zmluvy o úvere reg. č. 805/1/006/S/93 z\n21. júna 1993 sa veriteľ Moravia Banka, a. s., Žilina, Bottova 7, zaviazal poskytnúť žalobkyni ako\ndlžníkovi úver vo výške 15 000 000 Sk s čerpaním v čiastkach a s poslednou čiastkou čerpania najneskôr\ndo 31. augusta 1993. Poskytnutý úver sa dlžník zaviazal splatiť v splátkach do 20. júna 1997, kedy\nmal byť vyplatený celý poskytnutý úver. Podľa čl. II. bolo dohodnuté zaistenie úveru o. i. aj zmluvou\no zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam. Doklady o zaistení úveru boli prílohou tejto\nzmluvy a tvorili ich neoddeliteľnú súčasť. Dňa 20. januára 2005 bola podpísaná kúpna zmluva medzi\npredávajúcou M- REAL, a. s., zastúpenou záložným veriteľom LEGURA, s. r. o., Žilina, Hálkova, IČO: 31\n730 752, a kupujúcou MISTA, s. r. o., Žilina, Hálkova 3, IČO: 36 403 776, predmetom ktorej boli sporné\nnehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, na základe ktorej predávajúca nadobudla sporné nehnuteľnosti,\nktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin pod č. V 1294/95, od pôvodného veriteľa Moravia\nBanka, a. s. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy mala predávajúca - M-REAL, a. s. uhradiť kúpnu cenu\npôvodnému záložnému veriteľovi v splátkach a pohľadávka pôvodného záložného veriteľa zostala\nzabezpečená záložným právom zapísaným na LV č. XXXX Správy katastra Martin pod č. V 1294/95 629/95. Keďže predávajúca ako dlžník svoj záväzok z uvedenej kúpnej zmluvy riadne a včas veriteľovi\nnesplnila, záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva podľa čl. III. zmluvy o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnostiam. Na základe uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,\nktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin pod č. V 983/94, záložný veriteľ predal záloh priamym\npredajom touto zmluvou. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dňa 13. mája 2005 bola podpísaná zmluva\no predaji časti podniku medzi predávajúcou MISTA, s. r. o. a kupujúcou SUAR, s. r. o., IČO: 36 429\n252, o predaji odštepného závodu predávajúcej zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina\nv oddelení: Sro, vl. č. 13403/L, s názvom MISTA, s. r. o., odštepný závod, Martin, M.R. Štefánika\n16, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1601/2005. Podľa čl. II uvedenej zmluvy sa predávajúca\nzaviazala touto zmluvou previesť na kupujúcu vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľným veciam, k iným\nprávam a k majetkovým hodnotám, ktoré slúžia na prevádzkovanie časti podniku špecifikovanej v bode\n1.1. tejto zmluvy. Podľa čl. II. bodu 2.2 tejto zmluvy sa predávajúca zaviazala previesť na kupujúceho\nvlastnícke právo okrem iného k nehnuteľnostiam zapísaným Správou katastra Martin pre k. ú. S. na\n\nLV č. XXXX podľa špecifikácie, ktorá tvorí prílohu tejto zmluvy. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo\nzapísané v prospech spoločnosti MISTA, s. r. o. v celosti. Dňa 2. júna 2008 bola podpísaná kúpna zmluva\nmedzi predávajúcou - spoločnosťou SUAR, s. r. o. a kupujúcou - spoločnosťou ORAVA SPÓLKA Z\nORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA, Poľsko, Towarowa 6, 42-600 Tarnowskie Góry, Vojvodstvo\nIlšskie, KRS: 0000225001, REGION: 015862247, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti, ktorej\nvklad bol povolený pod č. V 2652/2008 dňa 5. augusta 2008.\n1.3. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 5C/115/04-80 zo 7. septembra 2005 bolo určené, že\nžalobkyňa je výlučným vlastníkom budovy súpisného č. XXXX postavenej na pozemkoch parcelného\nč. XXX a č. XXX o výmere 1 381m2, zastavaná plocha nachádzajúcich sa v k. ú. S., zapísaných\nna LV č. XXXX Správy katastra Martin. Podľa výpisu z LV č. XXXX bolo k 2. februáru 2005 v katastri\nnehnuteľností zapísané vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MISTA, s.\nr. o. v celosti. Z rozhodnutia Správy katastra Martin z 29. mája 2008 súd prvej inštancie zistil, že od\n16. mája 2005 sa viedlo pod č. V 1601/2005 konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností vo veci spoločnosti MISTA, spol. s. r. o. a spoločnosti SUAR, s. r. o., a to k nehnuteľnostiam\nzapísaným na LV č. XXXX ako stavba súpisného č. XXXX, postavená na pozemkoch parcelného č.\nXXX a č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1 381m2 , a to na základe zmluvy o predaji\nčasti podniku z 1. mája 2005, uzatvorenej medzi spoločnosťou MISTA, s. r. o. a spoločnosťou SUAR,\ns. r. o.. Právne účinky vkladu podľa zmluvy o predaji časti podniku z 1. mája 2005 nastali dňa 29. mája\n2008. Do povolenia vkladu bolo vkladové konanie vedené pod č. V 1601/2005 prerušené rozhodnutím\nSprávy katastra Martin z 21. júla 2005 do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vedeného na Okresnom súde Martin\npod sp. zn. 10C/87/2005. Ďalej rozhodnutím z 5. septembra 2005 do právoplatného skončenia konania o\noprave chyby č. L. XXXX/XXXX v súvislosti s B. XXX/XXXX, a rozhodnutím z 29. novembra 2005 podľa\n§ 31a písm. a) Katastrálneho zákona do právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke, ktorá\nmala význam pre rozhodnutie o vklade, ktoré bolo rozhodnutím z 10. februára 2006 zamietnuté podľa §\n31 ods. 3 Katastrálneho zákona. K 27. januáru 2006 bolo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam\nzapísané na LV č. XXXX Správy katastra S. v prospech žalobkyne.\n1.4. Rozsudkom Okresného súdu Martin vo veci sp. zn. 18Cb/277/2007- 868 z 26. novembra 2011 bolo\nurčené, že všetky kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností - budovy súpisného č. XXXX, postavenej na\npozemku parcelného č. XXX na ul. M. R. Štefánika, Martin a na pozemku parcelného č. XXX o výmere\n1381 m2 , zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. S., Správy\nkatastra Martin sú neplatné. Z rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/19/2008-106 z 8. decembra\n2015 súd prvej inštancie zistil, že prevody sporných nehnuteľností pokračovali aj potom, ako ich vlastnila\nspoločnosť NOVALIS, s. r. o. Ďalším vlastníkom na základe dražby bola spoločnosť AVEC BUILDING,\ns. r. o. a následne na základe kúpnej zmluvy spoločnosť T-systém, s. r. o. Napokon súd prvej inštancie\npoukázal na katastrálne konanie vedené Správou katastra Martin pod č. V 187/2005 so záverom, že\nvšetky súvisiace konania týkajúce sa vlastníckeho práva evidovaného k nehnuteľnostiam vedeným na\nLV č. XXXX k. ú. Martin, sa museli ukončiť v poradí, v akom boli na liste vlastníctva vyznačené plomby,\nresp. o vrátení vlastníckeho práva na pôvodného vlastníka na základe rozhodnutia súdu.\n1.5. Z dôvodu späťvzatia žaloby súd prvej inštancie konanie sčasti o zaplatenie 1 866 253 eur istiny s\npríslušenstvom zastavil v súlade s ustanoveniami § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n1.6. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 2, § 3, § 4 ods. 1, § 9 ods.1 prvej vety, § 10, §\n18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho\nnezákonným postupom v znení účinnom do 30. júna 2003 (ďalej len ,,zákon č. 58/1969 Zb.“), § 3 ods.\n1, § 5 ods. 1 až 3, § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.\nz. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31. decembra\n2012 (ďalej len ,,zákon č. 514/2003 Z. z.“), § 16 ods. 1 a 4, § 17 ods. 1 až 3, § 27 ods. 1 a 2\nzákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2013. Konštatoval, že nárok na náhradu\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci je upravený v zákone č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od\n1. júla 2004, resp. v zákone č. 58/1969 Zb. v znení účinnom do 30. júna 2004, pričom v oboch týchto\nzákonoch je stanovená povinnosť poškodeného nárok na náhradu škody vopred predbežne prerokovať\ns príslušným orgánom štátu. V zákone č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu, nie\nvo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu. To znamená, že pred eventuálnym uplatnením práva\n\nna náhradu škody na súde je potrebné najprv požiadať orgán, ktorý koná v mene štátu ako nositeľa\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci o náhradu škody. Až keď príslušný orgán\nnárok na náhradu škody neuspokojí, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. S\núčinnosťou od 1. januára 2013 bolo do zákona č. 514/2003 Z. z. doplnené zákonom č. 412/2012 Z. z.\nustanovenie § 16 ods. 4 veta druhá, v zmysle ktorého pri uplatnení nároku na súde môže poškodený\npožadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne\nprerokovaný. Keďže zákon č. 412/2012 Z. z. neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia, predmetné\nustanovenie sa aplikuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona. K rovnakému záveru\nvšak bolo možné podľa názoru súdu prvej inštancie dospieť aj za účinnosti pôvodnej právnej úpravy,\nt. j. nová právna úprava účinná od 1. januára 2013 len výslovne stanovila to, čo implicitne vyplývalo\nz pôvodnej právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2012. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa\npredbežne prerokovala svoj nárok žiadosťou z 1. decembra 2010 (v spise na č. l. 38). Listom z 19. mája\n2011 (v spise na č. l. 51) žalovaná reagovala na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody v tom zmysle, že žiadosti nevyhovela. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie skutočnej škody vo výške 1 825 873 eur, v ktorej časti\nvzala následne žalobu späť. Ďalej si uplatnila nárok na náhradu ušlého zisku za obdobie 25. januára\n2005 do 26. januára 2006 vo výške 75 952 eur, a za obdobie od 29. mája 2008 do 30. novembra 2010\nvo výške 138 617 eur, a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 000 eur.\n1.7. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že právo na náhradu škody\nspôsobenej pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci si možno uplatniť len vtedy, ak fyzická osoba\nalebo právnická osoba, ktorej vzniklo aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemohla dosiahnuť\nuspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech na jej\núkor získal, a je povinný jej ho vydať, pričom dotknutá fyzická alebo právnická osoba musí preukázať, že\nsa bez vlastného zavinenia nemohla domôcť vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky\nna vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu\nprávnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca\nmá pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal\nbezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená, nie\nje daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to\nexistencia samotnej škody (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR zo 16. apríla 1985 sp. zn. 4\nCz 110/84, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2013 sp. zn. II. ÚS 165/2012,\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júla 2021 sp. zn. 5Cdo/181/2019).\n1.8. Žalobkyňa si z titulu náhrady škody uplatňovala nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku,\npozostávajúceho z ušlého nájomného za prenájom predmetnej nehnuteľnosti v období, keď žalobkyňa\nnebola zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník týchto nehnuteľností. Medzi stranami pritom\nnebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti v tom období využívali resp. prenajímali tretie osoby,\nktoré boli postupne zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci týchto nehnuteľností. Žalobkyňa\nbola do katastra nehnuteľností zapísaná ako vlastník na základe rozsudku Okresného súdu Martin\nč. k. 17Cb/131/2014-415 z 30. septembra 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.\n14Cob/48/2020-806 z 28. januára 2021, pričom titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva evidovaná pod\nč. V 1564/93. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola vlastníkom sporných nehnuteľností po celý čas\na tretie osoby využívali tieto nehnuteľnosti bez právneho titulu. Žalobkyňa sa v takom prípade mala\nprimárne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od týchto tretích osôb. Až v prípade, ak by sa\nžalobkyňa nevedela bez svojej viny domôcť vydania bezdôvodného obohatenia, mohol by jej vzniknúť\nnárok na náhradu škody voči štátu. Bolo pritom povinnosťou žalobkyne v tomto konaní tvrdiť a najmä\npreukázať, že sa efektívnym spôsobom riadne a včas domáhala vydania bezdôvodného obohatenia\nvoči týmto tretím osobám a že sa bez svojho zavinenia nemohla domôcť vydania tohto bezdôvodného\nobohatenia. Z vyjadrení žalobkyne nebolo možné zistiť, či sa domáhala od povinných subjektov vydania\nbezdôvodného obohatenia efektívnym spôsobom riadne a včas a účinnými prostriedkami. Naopak, z jej\nvyjadrenia vyplynulo, že niektoré z konaní boli zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. V takom\nprípade sa však žalobkyňa nemôže úspešne domáhať náhrady škody voči štátu. V kontexte uvedeného\npreto súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade nebol preukázaný základný predpoklad\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia samotnej škody.\nŽalobkyňa však nepreukázala relevantným spôsobom ani výšku uplatneného ušlého zisku vo výške 3\n440 494 eur. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, prekazené zväčšenie alebo budúce\nrozmnoženie majetku poškodeného, ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti\n\nprípadu, ktorý ale nenastal v dôsledku škodnej udalosti. Žalobkyňa v žalobe vychádzala z údajne\ndohodnutej výšky nájomného s nájomcami v rokoch 2003 a 2004, dôkazy o takto dohodnutom nájomnom\nvšak nepredložila. Takto vyčíslený ušlý zisk však podľa názoru súdu prvej inštancie nezodpovedá\nekonomickej realite, keďže v ňom nie sú zohľadnené výdavky, ktoré by žalobkyňa určite vynaložila, ak\nby predmetné nehnuteľnosti spravovala (energie, údržba a investície, poistenie, dane atď.). Neskôr v\npriebehu konania výpočet ušlého zisku zmenila tak, že sa domáhala ušlého zisku za obdobie od 12.\nseptembra 1995 do 22. marca 2021 vo výške obvyklého nájomného za nebytové priestory v danej lokalite\nv meste Martin vo výške 8,70 Sk za 1 m2 na jeden deň. Keďže celková plocha nehnuteľnosti mala byť o\nveľkosti 1 267 m2, ušlý zisk podľa žalobkyne predstavoval sumu vo výške 11 022,90 Sk resp. 365,90 eura\ndenne. Takto stanovený ušlý zisk však žalobkyňa riadne nezdôvodnila a najmä nepreukázala jeho výšku\nrelevantnými dôkazmi. I napriek predloženým zmluvám o nájme nebytových priestorov z 20. novembra\n2000, z 31. augusta 2006 a z 1. augusta 1998, dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov z 1.\naugusta 1998, súd prvej inštancie nepovažoval tieto dôkazy za dostatočné na preukázanie skutočnej\nvýšky ušlého zisku za celé uplatnené obdobie od 12. septembra 1995 do 22. marca 2021. V tejto\nsúvislosti podotkol, že pri výpočte ušlého zisku žalobkyňa opätovne nezohľadnila skutočnosť, že so\nsprávou nehnuteľností, resp. s jej podnikateľským využitím napr. prenájmom nebytových priestorov sú\nspojené nevyhnutné výdavky, ktoré by ako vlastník - správca nehnuteľnosti vynaložil a ktoré by znížili zisk\nz nájomného. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval neunesenie dôkazného bremena\nohľadom preukázania skutočnej výšky škody z titulu ušlého zisku.\n1.9. K rovnakému záveru dospel súd prvej inštancie aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 1 000 000 eur. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyňa\nodôvodňovala tým, že nesprávnym úradným postupom žalovanej utrpela stratu povesti, dôvery jej\nobchodných partnerov a noví obchodní partneri odstúpili od zmlúv z dôvodu, že na liste vlastníctva boli\nvyznačené plomby. Stratou nehnuteľnosti žalobkyňa stratila svoju opodstatnenosť, keďže jej existencia\nbola založená na prenájme tejto nehnuteľnosti. Žalobkyňa neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti na\nodôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a na jej preukázanie ani nenavrhla\nvykonanie žiadneho dôkazu. Z príslušnej právnej úpravy pritom vyplýva, že náhrada nemajetkovej ujmy\nv peniazoch sa uhrádza len v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným\nzadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným\npostupom, a ak nemajetkovú ujmu nie je možné uspokojiť inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch\nsa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije\na pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,\nktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému\nv spoločenskom uplatnení. Skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom spôsobenej nemajetkovej ujmy boli\nnedostačujúce na to, aby súd prvej inštancie mohol posúdiť, či žalobkyni patrí aj náhrada nemajetkovej\nujmy v peniazoch a v akej výške. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že ani vo vzťahu k\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné\nbremeno.\n2. Následne súd prvej inštancie posudzujúc ďalší predpoklad vzniku nároku na náhradu škody\nspôsobenej pri výkone verejnej moci a to príčinnú súvislosť, s odkazom na jej definíciu, ako vzťah\npôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) prechádza následku a vyvoláva\nho, ustálil, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi tvrdenými\nnezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnymi úradnými postupmi a vznikom škody. K uvedenému\npoznamenal, že z vyjadrení strán vyplynulo, že ohľadom sporných nehnuteľností prebiehali dlhoročné\nsúdne spory medzi žalobkyňou a tretími osobami o určenie vlastníctva, resp. o určenie neplatnosti\nprávnych úkonov, či o vypratanie nehnuteľnosti, preto škoda mohla byť spôsobená aj najmä alebo iba\nv príčinnej súvislosti s konaním týchto tretích osôb porušením ich povinnosti z ich strany. Tvrdenia\nžalobkyne a navrhované dôkazy vyhodnotil súd prvej inštancie za nedostatočné pre prijatie záveru,\nže nezákonné rozhodnutia resp. nezákonné úradné postupy boli priamou, bezprostrednou a ničím\nneprerušenou príčinou vzniknutého následku ušlého zisku v majetkovej sfére žalobkyne. Napokon súd\nprvej inštancie poznamenal, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť v civilnom sporovom\nkonaní ako predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie bolo pre nezákonnosť predtým zrušené\npríslušným orgánom (R 35/1977). Objektívna zodpovednosť spojená s nesprávnym úradným postupom\npredpokladá porušenie pravidiel ustanovených právnymi predpismi pre postup orgánu verejnej moci\npri jeho činnosti, čiže vady v spôsobe vedenia konania. Ide spravidla o faktický zásah a nečinnosť,\nktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí bezprostredne a vo vydanom rozhodnutí sa nepremietne.\n\nZodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci činnosti vedúcej k vydaniu\nrozhodnutia, preto do úvahy prichádza len vtedy, ak ide o úkony úradného postupu, ktoré samy osebe k\nvydaniu rozhodnutia nevedú alebo ak sa nesprávnosť postupu v rozhodnutí neprejaví. Pokiaľ ale orgán\nverejnej moci zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje\npodklady, dôkazy, hodnotí zistené skutočnosti, ktoré právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo\nsmerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich\nposudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu\nbyť hodnotené len podľa ustanovení zákona o nezákonnom rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup\nteda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že orgán verejnej moci\npred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním\nvydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť vydané v inej podobe či\nza iných okolností. Pokiaľ teda postup katastrálneho úradu (správy katastra, resp. okresného úradu,\nkatastrálneho odboru) vyústil do prijatia rozhodnutia o povolení vkladu, chybné posúdenie predpokladov\na podmienok povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nepredstavuje nesprávny\núradný postup, ale nesprávnosť, nezákonnosť samotného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 31. mája 2011 sp. zn. 6Cdo/115/2010 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo 4. apríla 2012 sp. zn. IV. ÚS 170/2012).\n2.1. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňou predložené viaceré\nrozhodnutia\nkatastrálneho úradu\nneboli príslušným úradom zrušené alebo zmenené pre\nnezákonnosť.Do úvahy neprichádzala žalobkyňou tvrdená ničotnosť rozhodnutí, ktorá v konaní nebola\npreukázaná. Samotná skutočnosť, že prevodné zmluvy na podklade ktorých katastrálny úrad vykonal\nvklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktoré boli súdom určené za absolútne neplatné,\nničotnosť rozhodnutí katastrálneho úradu nezakladá.\n2.2. Vo vzťahu k posúdeniu nesprávneho úradného postupu, súd prvej inštancie s poukazom na zistený\nskutkový stav ustálil, že len výrok o určení vlastníckeho práv môže byť podkladom na vykonanie zápisu\ndo katastra nehnuteľností. Taktiež príslušný katastrálny úrad nie je oprávnený v konaní o záznam skúmať\nzákonnosť vykonania dobrovoľnej dražby, ani platnosť zmluvy na podklade ktorej zápis do katastra\nnehnuteľností vykonal. Vysporiadaním sa s uplatnenými námietkami žalobkyňou v spore, súd prvej\ninštancie zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania existencie základných predpokladov zodpovednosti\nza škodu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP.\n3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. januára 2023 sp. zn. 2Co/11/2022\nrozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil;\nžalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n3.1. Odvolací súd v odôvodnení skonštatoval, že súd prvej inštancie správne ustálil, že v konaní o nároku\nna náhradu škody zo zodpovednostného vzťahu štátu pri výkone verejnej moci spočívalo dôkazné\nbremeno v preukázaní vzniku škody na žalobkyni. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 16. apríla 1985, sp. zn. 4 Cz 110/84, ktoré rozhodnutie bolo publikované pod č. 4/1987 vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z rozhodnutia sp. zn.\n5Cdo181/2019 a z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) napr. sp.\nzn. III. ÚS 361/09, II. ÚS 165/2012, II. ÚS 17/2013 vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej pri\nvýkone verejnej moci je zásadne nárokom subsidiárneho charakteru, podmienený tým, že poškodený sa\nnemôže nápravy domôcť inak, čo znamená, že štát je až posledným dlžníkom. Inými slovami povedané,\nak poškodenému svedčí právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže uplatniť, nevzniká mu nárok na náhradu\nškody spôsobenej výkonom verejnej moci. Iba v prípade, že pohľadávku oprávnenému nie je možné\nako priamy nárok uspokojiť, vzniká oprávnenému škoda spočívajúca v znížení majetku, alebo v ušlom\nzisku. Pre záver o faktickej nevymožiteľnosti nárokov od priameho dlžníka, teda k preukázaniu vzniku\nškody, nie je nevyhnutné, aby žalobca najprv vymáhal svoju pohľadávku voči dlžníkovi v súdnom konaní\na aby bol teda známy negatívny výsledok, ale je nevyhnutné preukázať tvrdenie, prečo je priama\npohľadávka nevymožiteľná, teda preukázanie nemajetnosti tejto osoby. V konaní nebolo sporným, že\nod prvotnej zmeny vlastníctva založenej nehnuteľnosti túto mali v držbe, v užívaní tretie osoby, pričom\nžalobkyňa v konaní tvrdila, že od týchto subjektov žiadala vrátenie istiny zodpovedajúcej majetkovému\nvyjadreniu užívania nehnuteľnosti v rozhodnej dobe. Z podania žalobkyne zo 6. apríla 2017 je zrejmé,\nže voči prvému nadobúdateľovi vlastníctva založenej nehnuteľnosti spoločnosti M-REAL, a. s. Martin\n\nsi žalobkyňa uplatnila za účelom vydania bezdôvodného obohatenia zádržné právo (č. l. 491 spisu),\npreto bolo pre vec podstatným zistenie ako s predmetmi zádržného práva žalobkyňa naložila. V prípade\nvyhlásenia konkurzu na spoločnosť MISTA, s. r. o, od ktorej žalobkyňa žiadala vydanie bezdôvodného\nobohatenia žalobou na Okresnom súde Martin, vo veci vedenej pod sp. zn. 18Cb/228/2008 (č. l. 492\nspisu), bolo podstatným zistenie ako na túto skutočnosť žalobkyňa zareagovala, pretože v takomto\nprípade jej škoda voči štátu mohla vzniknúť až vtedy, ak ňou uplatnený nárok v rámci konkurzu\nnebol uspokojený. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie založenej nehnuteľnosti v\nobdobí rokov 2008-2012 voči spoločnosti SUAR, s. r. o. a S. O. (č. l. 495 spisu) vedenej na Okresnom\nsúde Martin pod sp. zn. 18Cb/145/2013 vzala žalobkyňa späť, pričom z obsahu tohto podania nie je\nzrejmé, či dôvodom späťvzatia bola nemožnosť uspokojenia uplatneného nároku. Uvedené tvrdenia\nžalobkyne nie sú objektívnymi dôkazmi o nemajetnosti dlžníkov, rovnako ani výzvy na plnenie voči\nďalším dlžníkom spoločnosti AVEC BUILDING, s. r. o, a spoločnosti T-systém, spol. s. r. o. (č. l.\n502-505 spisu), pretože z nich nie je možné zistiť, či voči žalobkyni tieto spoločnosti neplnili pohľadávky\npre nemajetnosť. Pre nepreukázanie bezúspešnosti vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyňou,\nako podmienky vzniku nároku na náhrady škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci, nebolo potom vo veci rozhodujúcim faktické ustálenie výšky škody z titulu straty\nušlého zisku spočívajúceho v strate nájomného z nehnuteľnosti žalobkyňou navrhnutým znaleckým\ndokazovaním.\n3.2. Následne odvolací súd citujúc ustanovenie § 151b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ďalej uviedol,\nže súdom prvej inštancie bolo zistené, že zmluva o zriadení záložného práva z 18. februára 1994\nbola právoplatným rozhodnutím Správy katastra Martin zavkladovaná a tým boli podľa ustanovenia §\n151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vkladu boli splnené predpoklady pre vznik\nzáložného práva. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pri zriadení záložného práva na základe zmluvy\nje potrebné rozlišovať právny dôvod nadobudnutia záložného práva a právny spôsob jeho nadobudnutia.\nI keď zo zmluvy vznikajú ich účastníkom práva a povinnosti, k vzniku záložného práva podľa záložnej\nzmluvy ešte nedochádza, vznik záložného práva totiž nastáva až účinnosťou záložnej zmluvy, k čomu\ndochádza jej vkladom do katastra nehnuteľností. Podľa právnej úpravy účinnej ku dňu uzavretia a\nzavkladovania záložnej zmluvy vznikalo k nehnuteľnostiam záložné právo nielen podľa platnej záložnej\nzmluvy, ale aj na základe neplatnej záložnej zmluvy, ak vec bola odovzdaná záložnému veriteľovi a ten ju\nprijal v dobrej viere, že záložca je oprávnený vec založiť (§ 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení\nku dňu vkladu záložnej zmluvy). Z tohto právneho stavu vyplýva, že určenie neplatnosti záložnej zmluvy\nešte neznamená, že podľa takejto zmluvy záložné právo nemohlo vzniknúť. Vyslovenie neplatnosti\nzáložnej zmluvy, v podmienkach danej veci dokonca len prejudiciálne, lebo zaväzujúca je len výroková\nčasť rozhodnutia súdu, nepotvrdzuje právny vzťah vzniku záložného práva, ale len danú záložnú zmluvu.\nI keď správa katastra mala pri svojom rozhodovaní skúmať právny titul, na základe ktorého záložca žalobkyňa pre účely získania úverovej istiny dala nehnuteľnosť do zálohy, nemá opomenutie správy\nkatastra v tomto smere, resp. (ne)správnosť vyhodnotenia právneho charakteru záložnej zmluvy, keď\niba v prípade obchodného vzťahu pri hodnote vyššej ako 1 000 000 Sk (33 193,92 eura) v mene\nspoločnosti žalobkyne, mali konať dvaja konatelia určujúci význam, pretože z postupu správy katastra\npri rozhodovaní o vklade záložnej zmluvy nie je možné usudzovať dobrú vieru záložného veriteľa.\nPredmetný postup nevypovedá nič o tom, ako záložný veriteľ pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného\npráva postupoval resp. mal postupovať.\n3.3. Za nesprávny preto považoval odvolací súd názor žalobkyne, že už z prejudiciálneho určenia\nneplatnosti záložnej zmluvy je možné nepochybne vyvodiť aj neexistenciu záložného práva, a tým\nnezákonnosť rozhodnutí správy katastra spojených so vznikom záložného práva, resp., že vklad\nzmluvy o zriadení záložného práva pod č. V 983/94 na príslušný list vlastníctva dňa 10. mája 1994 je\nnulitným právnym úkonom. Nulita alebo ničotnosť právneho úkonu je dôsledkom vady, ktorá spôsobuje,\nže právny úkon neexistuje, teda chýba niečo, čo by bolo spôsobilé dotknúť sa právnej sféry fyzickej\nalebo právnickej osoby, a takéto rozhodnutie je postavené na úroveň nezákonného rozhodnutia. V\npodmienkach danej veci, ale súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že rozhodnutie Správy katastra\nMartin o vzniku záložného práva podľa záložnej zmluvy žalobkyne ako záložcu a záložného veriteľa\nMoravia Banka a. s. z 18. februára 1994, nie je ničotným právnym úkonom, na ktorú argumentáciu\nsúdu prvej inštancie uvedenú v bode 54. jeho odôvodnenia odkázal. Uvedené pre danú vec znamená,\nže pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci je potrebné splniť zákonnú požiadavku zrušenia, resp. určujúceho vyslovenia\nnezákonnosti rozhodnutia o vzniku záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva pod č. V\n\n983/94, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. S. dňa 10. mája 1994, ktorá podmienka splnená nebola. Napokon\nodvolací súd nesúhlasil ani s argumentáciou žalobkyne, že správa katastra nesprávne pristúpila k\nzápisom vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov, resp. rozsudkov súdov alebo notárskej zápisnice\nvo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, pretože rozsudky súdov znejúce na neplatnosť zmlúv, či už kúpnych\nalebo aj zo záložných zmlúv, nie sú listinami potvrdzujúcimi právny vzťah. Do katastra nehnuteľností sa\nnezapisujú samotné zmluvy, zapisujú sa či už vkladom alebo záznamom alebo naopak výmazom právne\nvzťahy. V ďalšom odvolací súd odkázal na správnu a vyčerpávajúcu argumentáciu súdu prvej inštancie\nuvedenú v bodoch 55. až 62. odôvodnenia.\n3.4. Následne odvolací súd dôvodil, že v prípade, ak by aj v danom prípade bolo možné dospieť k\nzáveru, že zo strany správy katastra došlo k nezákonnému rozhodnutiu, toto rozhodnutie by bolo len\njednou z príčin, ktorá mohla viesť k vzniku škody. Je bežné, že sa kauzálneho deja zúčastňuje viac\nskutočností, ktoré vedú k vzniku škody. Medzi takýmito skutočnosťami je však potrebné identifikovať\nprávne relevantnú príčinu vzniku škody. Z celého reťazca všeobecnej príčinnej súvislosti, v ktorom každý\njav má svoju príčinu, zároveň však je príčinou iného javu, treba sledovať len tie príčiny, ktoré sú dôležité\npre zodpovednosť za škodu. Musí ísť o skutočnosti podstatné, bez ktorých by k vzniku škody nedošlo. Ak\nzostala pôvodná škodová udalosť tou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo, príčinná súvislosť\nsa neprerušuje. Podľa teórie príčinnej súvislosti je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa\nvšeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej\nudalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny. Záložné právo slúži\nna zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia\nje záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci. Namietanou zmluvou o zriadení\nzáložného práva z 18. februára 1994, bola zabezpečená pohľadávka veriteľa Moravia Banka a. s. voči\nžalobkyni ako dlžníkovi zo zmluvy o úvere reg. č. 805/1/006/S/93 z 21. júna 1993 (v spise na č. l. 6, 374,\n376), preto škoda v podmienkach danej veci by bola spôsobená prvotne tým, že žalobkyňa si povinnosti\núverového dlžníka riadne neplnila. Pokiaľ by žalobkyňa dodržala podmienky úverovej zmluvy, neboli\nby dané podmienky pre výkon záložného práva. V kontexte uvedeného odvolací súd podotkol, že na\nzáklade uvedených dôvodov neboli splnené podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci.\n3.5. K odvolacím námietkam týkajúcim sa uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy následne\nuviedol, že aj keď s ohľadom na vyššie uvedené je posúdenie záverov súdu prvej inštancie vo\nvzťahu k zadosťučineniu bezpredmetné, poukázal na to, že primerané zadosťučinenie sa poskytuje za\nvzniknutú ujmu nemajetkovej povahy, nie už v dôsledku existencie nesprávneho úradného postupu alebo\nnezákonného rozhodnutia. Inak povedané, aby mohlo byť poskytnuté zadosťučinenie je potrebné, aby\npoškodený tvrdil a aj preukázal, že mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného\nrozhodnutia vznikla ujma nemajetkovej povahy, teda musí v konaní pred súdom prvej inštancie\npredniesť tvrdenia o tom, v čom táto ujma spočíva a navrhnúť príslušné dôkazy podporujúce tieto\ntvrdenia. Výsledky dokazovania v preskúmavanej veci nedávajú podklad pre prijatie záveru o splnení\ntýchto procesných povinností žalobkyňou. Žalobkyňa v odvolaní odvodzovala nemajetkovú ujmu od\npoškodenia jej dobrého mena medzi podnikateľmi a obyvateľmi mesta Martin, ktorú argumentáciu\npovažoval odvolací súd za novú, neuplatnenú v konaní pred súdom prvej inštancie, preto v súlade s §\n366 písm. c) CSP vyhodnotil tento prostriedok procesnej obrany ako neprípustnú novotu v odvolacom\nkonaní. Na záver poznamenal, že ďalšie uplatnené námietky neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré ako vecne správne potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP, vrátane\nsúvisiaceho výroku o trovách konania. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade\ns § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 Základných\nprincípov CSP.\n4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len „dovolateľka“),\nktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b)\nCSP. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP namietala prekvapivosť,\nnedostatočné odôvodnenie, jasnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia. Dôvodila, že v súvislosti s posúdením vzniku záložného práva odvolacím súdom ide o\nnovú argumentáciu, ktorú považovala za prekvapivú, ku ktorej sa nemala možnosť vyjadriť. Zároveň\nza prekvapivé považovala aj posúdenie podstatnej príčiny vzniku škody, s ktorým odôvodnením sa\nnestotožnila. Tvrdila, že prvotnou príčinou, prečo vôbec mohlo dôjsť k výkonu záložného práva priamym\npredajom majetku bol zápis neexistujúceho záložného práva, bez ktorého by ďalšie účelové prevody\npo dobu viac ako 25 rokov vôbec nenastali. Ďalej dôvodila, že odvolací súd sa odmietol zaoberať jej\n\nargumentáciou ohľadne nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú považoval za novotu. S uvedeným\nnázorom nesúhlasila, čím došlo k porušeniu jej práva na presvedčivosť odôvodnenia v extrémnej miere.\nZároveň namietala, že súdy nerozhodli o celom predmete konania teda o všetkých uplatnených tituloch.\nPodľa názoru dovolateľky mal nesprávny procesný postup spočívať aj v nevykonaní dokazovania k\notázke preukázania ušlého zisku, i napriek predloženého návrhu na jeho vykonanie. Napokon tvrdila, že\nnebolo rozhodnuté o zmene žaloby, ako aj, že odvolací súd vychádzal z odlišných dôvodov zamietnutia\nžaloby ako súd prvej inštancie v posúdení otázky preukázania vzniku škody. Nestotožnila sa so záverom\nodvolacieho súdu v posúdení otázky o vzniku záložného práva, z dôvodu nesplnenia úveru, ktorú\nargumentáciu súdu považovala za uvedenú prvýkrát.\n4.1. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením v zmysle § 421 ods. 1 CSP\ndovolateľka nesúhlasila so záverom odvolacieho súdu v posúdení otázky vzniku záložného práva, podľa\nktorého podľa právnej úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia a zavkladovania záložnej zmluvy vzniklo\nk nehnuteľnostiam záložné právo nielen podľa platnej záložnej zmluvy, ale aj na základe neplatnej\nzáložnej zmluvy, ak vec bola odovzdaná záložnému veriteľovi a ten ju prijal v dobrej viere, že záložca\nje oprávnený vec založiť. Zároveň poukázala na konštatovanie odvolacieho súdu, ktorý nepovažoval za\nsprávny jej názor, spočívajúci v tvrdení, že už z prejudiciálneho určenia neplatnosti záložnej zmluvy\nje možné nepochybne vyvodiť aj neexistenciu záložného práva, a tým nezákonnosť rozhodnutí správy\nkatastra spojených so vznikom záložného práva. Odvolací súd dôvodil, že v zmysle ním uvedenej\nprávnej úpravy v čase podpisu zmluvy, a to Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 278/1993 Z. z.\nplatného a účinného od 1. januára 1994 do 30. septembra 1994, záložné právo k nehnuteľnosti vzniklo,\na teda názor žalobkyne o neexistencii záložného práva neobstojí. Následne dovolateľka tvrdila, že\nuvedeným právnym názorom odvolací súd založil prípustnosť a dôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP spočívajúceho v riešení právnej otázky v znení, či „umožňovala právna\núprava Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 278/1993 Z. z. platného a účinného od 1. januára\n1994 do 30. septembra 1994, resp. právnej úpravy Občianskeho zákonníka účinnej do 31. decembra\n2002 vznik záložného práva podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka odovzdaním dobromyseľnému\nzáložnému veriteľovi k nehnuteľným veciam“. S poukazom na judikát R 13/1999 uviedla, že odvolací súd\nnesprávne právne vec vyložil v rozpore s rozhodovacou praxou, keďže judikatúra vykladá predmetné\nustanovenie tak, že prijatím veci odovzdanej dobromyseľnému veriteľovi bez súhlasu vlastníka alebo\ninej osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné s iným právom, môže vzniknúť záložné právo\nlen k hnuteľnej veci. Neexistenciu záložného práva skonštatoval aj súd prvej inštancie v právoplatne\nskončenom konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/277/2007. Otázka (ne)existencie záložného práva mala\npre tento spor význam, pretože z nej odvolací súd vyvodil konštatovanie, že neplatnosť záložnej zmluvy\nso sebou v tomto prípade nenesie existenciu záložného práva, a teda nezákonnosť postupu Správy\nkatastra Martin, preto jej zodpovedanie má význam vo vzťahu k základu nároku na náhradu škody a\nje pre toto konanie podstatným. K dobromyseľnosti záložného veriteľa, na ktorú odkázal odvolací súd,\ndovolateľka namietala, že banka ako záložný veriteľ nemohla byť nikdy dobromyseľná, keďže spôsob\nkonania konateľov spoločnosti vyplýval z obchodného registra ako verejného zoznamu. Podľa názoru\ndovolateľky v tomto ohľade došlo k svojvoľnému posúdeniu dobromyseľnosti záložného veriteľa, pretože\nnemohla existovať ani pochybnosť o nedobromyseľnosti banky.\n4.2. K otázke posúdenia potreby zrušenia rozhodnutia pre nezákonnosť, dovolateľka uplatnila dovolací\ndôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, s vymedzením otázky v znení: ,,Má právoplatné rozhodnutie\nsúdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli prevedené na základe absolútne\nneplatnej scudzovacej zmluvy, neplatnej v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného\npráva, ktorá jej predchádzala, povahu vyslovenia nezákonnosti (zrušenia) rozhodnutia orgánu, ktorý\no vklade záložného práva rozhodoval, ak sa jednalo o vadu záložnej zmluvy, o ktorej orgán o\nvklade záložného práva rozhodoval, a ktorú vadu záložnej zmluvy bol orgán katastra povinný z\núradnej povinnosti skúmať“. Podľa názoru dovolateľky rovnaký význam ako zrušenie rozhodnutia orgánu\nkatastra pre nezákonnosť má aj rozhodnutie všeobecného súdu o určení vlastníckeho práva v prípade,\nak nezákonnosť rozhodnutia orgánu katastra spočívala v zavkladovaní absolútne neplatnej zmluvy,\navšak len vtedy, ak neplatnosť zmluvy spočívala v podmienke, ktorú bol orgán katastra povinný z úradnej\npovinnosti skúmať. S poukazom na právny záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4MCdo/15/2009, vychádzajúc zo zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu\ndôvodila, že správa katastra mala k dispozícii výpis z obchodného registra a teda pokiaľ by záložnú\nzmluvu riadne preskúmala, nerozhodla by o nej obratom v ten istý deň, ale by zistila, že konatelia\nmuseli konať dvaja. Rozsudkom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 17Cb/131/2014\n\nbolo určené vlastnícke právo v prospech žalobkyne a rozhodnuté, že vlastnícke právo nadobudnuté\nkúpnou zmluvou evidovanou pod č. V 1564/1993 nikdy nestratila. V danom prípade súd vychádzal z\nposúdenia záložnej zmluvy ako absolútne neplatnej zmluvy, čo bolo už prejudiciálne konštatované v\nprávoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Martin v rozsudku č. k. 18Cb/277/2007-868 z 25. novembra\n2011, že záložné právo nevzniklo. Ak účinky záložnej zmluvy nenastali a výsledok v podobe zápisu\nzáložného práva bol zrušený, preto podľa presvedčenia dovolateľky bolo potrebné postupovať v súlade\ns účelom zákona a nie prísne formálne. V kontexte uvedeného podotkla, že do úvahy by prichádzala\notázka dôvodnosti podania správnej žaloby proti rozhodnutiu správy katastra namiesto určovacej žaloby,\nteda konkurencia týchto dvoch žalôb.\n4.3. K obmedzenosti rozsahu uplatňovanej škody vo vzťahu k (ne)prerokovaniu jej uplatňovanej výšky,\ndovolateľka vymedzila v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP\notázku v znení, či ,,Je možné aplikovať obmedzenie podľa § 16 ods. 4 druhá veta zákon č. 514/2003 Z.\nz. v znení novely zákona č. 412/2012 Z. z. aj zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla pred účinnosťou\ndaného zákona“. Dôvodila, že obmedzenie nie je možné aplikovať s poukazom na ustanovenie § 27 ods.\n2 zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ zákon č. 58/1969 Zb. takéto obmedzenie neobsahoval, nebolo možné\ndospieť k záveru, že bolo potrebné predbežne prerokovať základ nároku, resp. jeho právny dôvod.\nPodľa názoru dovolateľky, súdy nesprávne aplikovali uvedené ustanovenie aj na zodpovednosť štátu\nza škodu, ktorá vznikla pred účinnosťou daného zákona, čím vec nesprávne právne posúdili. Napokon\nnesprávne právne posúdenie spočívalo malo spočívať aj v aplikácii iba podľa zákona č. 58/1969 Zb. V\ntejto súvislosti dovolateľka zdôraznila, že došlo k zjavne nesprávnemu právnemu posúdeniu ostatných\ntitulov vzniku škody, keď nebol aplikovaný zákon č. 514/2003 Z. z., čím je daný dovolací dôvod v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP pre riešenie otázky, či ,,ak žalobca tvrdí viacero titulov nároku na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným úradným postupom (nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu), a za\nsituácie, ak za sebou nasledovalo viac nezákonných úradných postupov (rozhodnutí toho istého orgánu),\nposudzuje sa nárok na náhradu škody z každého postupu (rozhodnutia) zvlášť, a teda podľa zákona\núčinného v čase, keď ku konkrétnemu nezákonnému postupu (rozhodnutiu) došlo, alebo sa posudzuje\npodľa úpravy účinnej v čase prvého rozhodnutia ako prvého článku v reťazci“. Podľa názoru dovolateľky\nbolo potrebné k splneniu podmienok nároku na náhradu škody pristupovať jednotlivo a hodnotiť každý\nnárok zvlášť podľa úpravy platnej a účinnej v čase jeho vydania, resp. vykonania postupu. V tejto\nsúvislosti dodala, že nemožno opomenúť napríklad aj nesprávny úradný postup, vyjadrený Katastrálnym\núradom v Žiline v rozhodnutí sp. zn. Vo-35/2006-Le, keď uviedol, že priamym predajom v roku 2005\nbolo druhýkrát realizované záložné právo evidované pod č. V 983/94, ktoré však v čase druhej realizácie\nneexistovalo. Nesprávny procesný postup preto spočíval v tom, že po prvom priamom predaji toto\nzáložné právo nebolo vymazané. Dovolateľka v závere podotkla, že podstatným v danom prípade bolo,\nže bez rozhodnutia správy katastra by nedošlo k zápisu nezákonného záložného práva a toto by\nnemohlo byť vykonané, a teda by nebolo možné stratiť právne panstvo nad vecou. Z uvedeného teda\nuzavrela, že bez konania štátu (správy katastra) by k obmedzeniu vlastníckeho práva nikdy nedošlo.\nNavrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n5. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že posúdenie vzniku záložného práva v okolnostiach\npredmetnej právnej veci nemalo zásadný právny význam. Podľa jej názoru by skôr zásadný právny\nvýznam mohla mať otázka, či právoplatné rozhodnutie súdu o určení práva možno považovať\nza rozhodnutie, ktorým bolo zrušené alebo zmenené právoplatné rozhodnutie okresného úradu,\nkatastrálneho odboru, resp. jeho právneho predchodcu o povolení vkladu. Podmienkou vzniku nároku\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu je\ntotiž nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej moci, resp. štátneho orgánu. V súvislosti s otázkou\nnezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci ako podmienky vzniku nároku na náhradu škody\npoukázala na právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v rozsudku z 20. februára 2012,\nsp. zn. 15Co/210/2011 v skutkovo a právne podobnom prípade. Podľa jej názoru rozhodnutie o určení\npráva k nehnuteľnosti alebo o povinnosti vydať nehnuteľnosť nie je takým rozhodnutím, ktorým by bolo\nzrušené alebo zmenené rozhodnutie orgánu verejnej moci vydané v konaní o návrhu na vklad, ako to\nmá na mysli zákonodarca v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. resp. v ustanovení § 6 ods. 1\nzákona č. 514/2003 Z.z. Taktiež uviedla, že ako účastník súkromnoprávneho vzťahu nie je právnickou\nosobou. Nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je totiž štát, okrem\nprípadov, kedy je škoda spôsobená orgánmi územnej samosprávy. Je teda zrejmé, že rozhodnutia\nsúdov vo veci určenia práva k nehnuteľnostiam a vo veci povinnosti vydať nehnuteľnosti žalobkyni,\nktoré v tomto konaní predložila súdu, nie sú pre žalovanú záväzné. Preto je neakceptovateľné, aby\n\nbolo pre žalovanú záväzné rozhodnutie súdu vydané v konaní, v ktorom nemala možnosť uplatňovať\nprostriedky procesnej obrany, resp. v ktorom nemala vôbec žiadnu možnosť ovplyvniť jeho priebeh\na výsledok prostriedkami procesnej obrany. V tejto súvislosti zdôraznila, že zrušením alebo zmenou\nrozhodnutia správneho orgánu, akým je aj okresný úrad, katastrálny odbor, či jeho právny predchodca,\nje potrebné rozumieť zrušenie alebo zmenu rozhodnutia správneho orgánu v rámci správneho konania\nna základe riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku sui generis (protest prokurátora) alebo\nv rámci správneho súdnictva. Akýkoľvek iný výklad by viedol k vzniku nekonsolidovaného právneho\nstavu. Konaniu o zodpovednostnom nároku musí predchádzať konanie sledujúce zistenie nezákonnosti\na zrušenie nezákonného rozhodnutia. K otázke posúdenia príčinnej súvislosti uviedla, že z rozhodovacej\npraxe súdov je zrejmé, že je potrebná priama, bezprostredná a nesprostredkovaná príčina škody,\nnestačí, ak je iba sprostredkovaná príčina škody. Žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa aj k posudzovaniu\npríčinnej súvislosti v tom zmysle, že namietané rozhodnutie alebo postup orgánu verejnej moci musí\nbyť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody. Argumentáciu odvolacieho súdu,\nna ktorú poukázala dovolateľka nemožno označiť za novú a prekvapivú. K vyhodnoteniu možnosti\ndomôcť sa vydania bezdôvodného obohatenia od tretích subjektov žalovaná konštatovala, že žalobkyňa\nsa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od tretích subjektov už aj pred vykonaním\nzápisu do katastra nehnuteľností, ktorý mal len evidenčné účinky (§ 5 ods. 2 Katastrálneho zákona).\nPoukázala na skutočnosť, že v civilnom sporovom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia sa\nmohla otázka vlastníctva príslušnej nehnuteľnosti riešiť ako otázka predbežná, pričom súd rozhodujúci\ntakýto spor by sa aj mohol odchýliť od stavu zápisov v katastri nehnuteľností ohľadom vlastníckeho\npráva. K obmedzeniu rozsahu uplatňovanej škody vo vzťahu k (ne)prerokovaniu uplatňovanej výšky\nškody považovala prezentovaný záver súdmi nižšej inštancie za vecne správny. Dôvodila, že už aj\npred nadobudnutím účinnosti zákona č. 412/2012 Z. z., a to aj vo vzťahu k nároku na náhradu škody\nspôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 58/1969 Zb. platilo, že pri uplatnení nároku na\nsúde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,\na z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Uvedenému nasvedčuje aj dôvodová správa k zákonu\nč. 412/2012 Z. z., podľa ktorej, ak právna úprava požaduje, aby poškodený predbežne prerokoval\nnárok, táto podmienka nemôže byť riadne splnená, ak poškodený požaduje iný rozsah nároku, ktorý si\nuplatňuje v rámci konania na súde. Ďalej na doplnenie uviedla, že podmienka predbežného prerokovania\nnároku je splnená, len ak v oboch konaniach si poškodený uplatňoval nárok v rovnakom rozsahu a\nz rovnakého titulu. Tvrdenie dovolateľky, že nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej\nmoci podľa zákona č. 58/1969 Zb. možno uplatniť bez ohľadu na rozsah, v akom bol tento nárok\npredbežne prerokovaný, a bez ohľadu na titul, ktorý bol pri predbežnom prerokovaní, popiera tým\nzmysel a účel predbežného prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej\nmoci. Uvedená argumentácia vychádza len z gramatického výkladu § 16 ods. 4 druhej vety zákona\nč. 514/2003 Z. z., s ktorým výkladom žalovaná nesúhlasila. Podotkla, že je potrebné uplatniť aj ďalšie\ndruhy výkladu napr. systematický a teleologický výklad. K posúdeniu aplikovania zákona č. 58/1969 Zb.\na zákona č. 514/2003 Z. z. poznamenala, že právna úprava obsiahnutá v týchto právnych predpisoch\nje do takej miery podobná, že určité drobné rozdiely medzi týmito právnymi predpismi nemôžu viesť\nk vecne inému rozhodnutiu, než ako rozhodli súdy oboch inštancií. Podmienky vzniku zodpovednosti\nza škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgán štátu alebo jeho nesprávnym predpisom sú v\nzmysle zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z. z. prakticky zhodné. Pokiaľ žalobkyňa namietala\nnesprávnosť aplikovania iba zákona č. 58/1969 Zb., žalovaná k tomu zdôraznila, že jednotlivé časti\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia nemožno vnímať izolovane, ale je potrebné ich vnímať v kontexte\ncelého odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odvolací súd vyslovil, že nárok žalobkyne je potrebné\nposúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko škoda, ktorej náhrady sa žalobkyňa domáhala, mala\nvzniknúť primárne výkonom záložného práva, ktoré bolo zavkladované na základe zmluvy o záložnom\npráve v roku 1994. Ak teda vnímame vyjadrenie odvolacieho súdu o správnosti aplikácie zákona č.\n58/1969 Zb. zo strany súdu prvej inštancie v tomto kontexte, nemožno než konštatovať, že je správne. K\nnámietke nevykonania znaleckého dokazovania žalovaná akcentovala, že táto námietka nie je dôvodná.\nPodľa jej názoru súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého\nzistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie veci. Osobitne zdôraznila, že žalobkyňa\nnepreukázala existenciu nezákonných rozhodnutí, ktorými jej mala byť spôsobená škoda, ktorej náhrady\nsa domáhala. Taktiež nepreukázala, že sa nemohla domôcť vydania bezdôvodného obohatenia od\ntretích subjektov. Za nedôvodnú považovala námietku týkajúcu sa nerozhodnutia o zmene žaloby.\nKonštatovala, že petitom žaloby je v zásade s určitou mierou zjednodušenia povedané návrh výroku\nrozhodnutia súdu. Právny titul, o ktorý žalobkyňa opierala uplatňovaný nárok, sa do petitu neuvádza. Z\ntohto hľadiska nemožno hovoriť o zmene petitu, skôr by sa malo hovoriť o zmene skutkového základu, od\n\nktorého žalobkyňa odvodzovala svoj nárok na náhradu škody. V závere dodala, že súdy sa dostatočne\nvysporiadali aj s podaním žalobkyne z 18. januára 2021. Navrhla dovolanie zamietnuť.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443\nCSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené\npodmienky podľa § 429 CSP, s nariadením termínu pojednávania verejného vyhlásenia rozhodnutia\nv súlade s § 438 CSP v spojení s § 219 ods. 1 a ods. 3 CSP dospel k záveru, že dovolanie je sčasti\nprocesne prípustné, ale nedôvodné.\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n9. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n13. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,\n4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).\n14. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala\nprekvapivosť, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nerozhodnutie o zmene žalobného návrhu, v\nhodnotení dôkazov, ako aj v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v posúdení\ndôvodov uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako novotu.\n15. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa v spore domáhala nároku na náhradu\nškody z titulu ušlého zisku vo výške 3 417 442 eur za obdobie od 12. septembra 1995 do 18. januára\n\n2021, ušlého zisku za obdobie od 19. januára 2021 do 22. marca 2021 v sume 23 052 eur a nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 000 000 eur, t. j. celkom v sume 4 440 494 eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 9 % od 2. júna 2011 do zaplatenia z titulu zodpovednosti štátu za\nnesprávny úradný postup Správy katastra Martin. Podaním z 23. júna 2021 žalobkyňa špecifikovala\nnesprávny úradný postup, ktorý mal spočívať v nezákonnom vklade zmluvy o zriadení záložného práva\npod č. V 983/94, v nezákonnom vklade kúpnej zmluvy pod č. V 1294/95, č. V 187/2005, v zápise\nplomby na LV č. XXXX po tom, ako bola zapísaná žalobkyňa ako vlastníčka sporných nehnuteľností\nna podklade rozsudku Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/115/2004, vo výmaze\nžalobkyne z LV č. XXXX dňa 29. mája 2008, v zápise neplatnej kúpnej zmluvy pod č. V 1601/2005\nv prospech spoločnosti SUAR, s. r. o., v nezákonnom vklade kúpnej zmluvy č. V 1601/2005 z\n29. mája 2008, v nezákonnom vklade kúpnej zmluvy pod č. V 26542/2008 z 5. augusta 2008, v\nnezákonnom vklade kúpnej zmluvy pod č. V 5061/2008 z 15. októbra 2008, v nezákonnom zápise\nosvedčenia o priebehu vykonania dobrovoľnej dražby zo 7. marca 2013 na LV č. XXXX a v nezákonnom\npostupe, spočívajúcom v nevyhovení žiadosti žalobkyne o spätný zápis vlastníckeho práva na podklade\nrozhodnutia vydaného Okresným súdom Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/19/2008. Žalobkyňa\nžiadosťou z 1. decembra 2010 požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorej žalovaná nevyhovela, ktorú skutočnosť jej\noznámila listom z 19. mája 2011. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo uplatnenie nároku na náhradu\nškody v rozsahu a ohľadne titulov, ktoré neboli predbežne prerokované so žalovanou z dôvodu, že\nz titulu ušlého zisku si žalobkyňa uplatnila sumu vo výške 75 952 eur za obdobie od 25. januára\n2005 do 26. januára 2006 a za obdobie od 29. mája 2008 do 30. novembra 2010 sumu vo výške\n138 617 eur, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 000 000 eur. Ďalším dôvodom zamietnutia\nžaloby bolo nepreukázanie existencie vzniku samotnej škody - ušlého zisku, ktorý mal pozostávať z\nušlého nájomného za prenájom spornej nehnuteľnosti v období, keď žalobkyňa nebola zapísaná v\nkatastri nehnuteľností ako vlastníčka. Medzi stranami nebolo sporné, že v uvedenom období prenajímali\nnehnuteľnosti tretie osoby, ktoré boli postupne zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci týchto\nnehnuteľností. Žalobkyňa bola zapísaná do katastra nehnuteľností na základe rozsudku Okresného\nsúdu Martin č. k. 17Cb/131/2014-415 z 30. septembra 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline z 28. januára 2021 sp. zn. 14Cob/48/2020. Žalobkyňa sa mala preto primárne domáhať\nvydania bezdôvodného obohatenia od tretích osôb, ktoré sporné nehnuteľnosti využívali bez právneho\ntitulu. Až v prípade, ak by sa žalobkyňa nevedela bez svojej viny domôcť vydania bezdôvodného\nobohatenia, mohol jej vzniknúť nárok na náhradu škody voči štátu. V kontexte uvedeného s poukazom\nna ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, súdy nižšej inštancie ustálili, že existencia\npohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým\naj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia\n(sp. zn. 5Cdo/181/2019, 4 Cz 110/84, II. ÚS 165/2012). Z dôvodu nepreukázania bezúspešného\ndomáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia, ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená, nie je\ndaný základný predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to existencia\nsamotnej škody. Zároveň bolo konštatované nepreukázanie existencie priamej príčinnej súvislosti medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy,\nktorá mala žalobkyni vzniknúť nesprávnym úradným postupom žalovanej, z titulu straty na povesti,\nstraty dôvery jej obchodných partnerov, ako aj z dôvodu odstúpenia od zmlúv z dôvodu vyznačenia\nplomby na liste vlastníctva, súdy nižšej inštancie konštatovali neuvedenie žiadnych ďalších skutočností\npreukazujúcich dôvodnosť uplatneného nároku, ako aj nenavrhnutie vykonania žiadneho dôkazu a tým\nneunesenie dôkazného bremena. Odvolací súd na doplnenie k požadovanej náhrade nemajetkovej\nujmy uviedol, že primerané zadosťučinenie sa poskytuje za vzniknutú ujmu nemajetkovej povahy, nie\nuž v dôsledku nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia. Výsledky vykonaného\ndokazovania nedávajú podklad pre prijatie záveru o splnení procesných podmienok žalobkyne. V tejto\nsúvislosti poznamenal, že v odvolaní žalobkyňa odvodzovala nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nod poškodenia jej dobrého mena medzi podnikateľmi a obyvateľmi mesta Martin, ktorú argumentáciu\npovažoval odvolací súd za novotu v odvolacom konaní, a preto ako neprípustný prostriedok procesnej\nobrany v zmysle § 366 písm. c) CSP.\n16. Vo vzťahu k namietanej prekvapivosti dovolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že odvolací\nsúd pred rozhodnutím vo veci samej, v súlade s § 382 CSP vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k\nmožnej aplikácii ustanovenia § 151b ods. 1 a 2, § 151d ods. 1 a § 151a Občianskeho zákonníka v\nznení účinnom k 10. máju 1994 (v spise na č. l. 836), preto aplikáciu uvedených ustanovení v rámci\nvysporiadania sa s uplatnenou odvolacou námietkou žalobkyne nemožno vyhodnotiť ako prekvapivú.\n\nNavyše na výzvu odvolacieho súdu strany reagovali samotnými podaniami (v spise na č. l. 837 a 841),\nku ktorej prezentovali svoje stanoviská.\n17. O prekvapivé rozhodnutie ide v prípade, ak inštančne nadriadený spravidla odvolací súd úplne\nalebo podstatne zmení právne východiská, podľa ktorých bola vec dosiaľ posudzovaná, a neumožní\núčastníkom vyjadriť sa k tejto zmene. Typicky pôjde o zmenu právnej kvalifikácie relevantných\nskutkových zistení alebo rozhodujúcich skutkových okolností, a to za situácie, keď počas konania\npredchádzajúceho takejto zmene nemali strany pochybnosť o inej, dovtedy zvažovanej kvalifikácii,\nvychádzajúc z priamej informácie súdu alebo z iných podstatných skutočností. Prekvapivosť rozhodnutia\nmôže spočívať v aplikácii právnej normy, ktorá dosiaľ v konaní nebola použitá sporovými stranami\nani súdom, alebo v zmene právneho názoru súdu vyvolanej dôkazom vykonaným alebo skutočnosťou\nzistenou až v odvolacom konaní, ku ktorým sa účastník nemal možnosť vyjadriť. Posúdenie, či\nv danom prípade ide o prekvapivé rozhodnutie, bude vždy závisieť od konkrétnych skutkových\nokolností. Iba odlišná interpretácia totožného zákonného ustanovenia aplikovaného na zhodný\nskutkový stav nemôže spôsobiť prekvapivosť napadnutého rozhodnutia (III. ÚS 52/2019 <aspi://\nmodule='JUD'&link='JUD4007072SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).\n18. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné\nna rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc\nposúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí\ndôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie poznatkov\no skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú uplatnený nárok. Hodnotenie dôkazov je\nčinnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.\nAktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ\nv ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada vyplývajúca z čl. 15 Základných princípov CSP,\nnormatívne vyjadrená v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov\nrobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu\nale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia.\nNaopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s\npriebehom konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 729 s.).\n19. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy\nzodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať\nfunkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou\nodôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považoval\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,\nprečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod. Hodnotiaca úvaha súdov v danom prípade zodpovedá\nzásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia\nvyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením.\n20. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave,\nnevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (sp. zn.\n3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s ústavou\nposudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, pričom nedospel k záveru o\njeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane ústavný súd vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že\nnevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý\nz doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva\nna spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého\nprocesu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len ,,dohovor“) totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté\nprávne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý\nproces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 Základných princípov CSP), a\nto „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany\nsporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018).\n21. V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou ústavného súdu najvyšší súd v rozhodnutiach napr. sp.\nzn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019 vyslovil, že procesnému právu\nstrany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch a dôkazoch\nrozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak\nneurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je\n\nargument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, k overeniu alebo vyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz,\nje bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/\nnevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou.\nTretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo\nvyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo\nvyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nústavy, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada - tzv. opomenuté\ndôkazy, takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,\nale súčasne tiež jeho protiústavnosť.\n22. V preskúmavanej veci však o takýto prípad nejde, preto uplatnenú námietku týkajúcu sa\nhodnotenia dôkazov a nevykonania navrhnutého znaleckého dokazovania, dovolací súd nepovažoval\nza opodstatnenú. Navyše strany v spore pred vyhlásením dokazovania za skončené nemali ďalšie\nnávrhy na doplnenie dôkazov (v spise na č. l. 755). Z dôvodu nepreukázania bezúspešnosti vydania\nbezdôvodného obohatenia žalobkyňou ako podmienky vzniku nároku na náhradu škody z titulu\nzodpovednosti štátu za škodu, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci, nebolo vo veci rozhodujúcim\nfaktické ustálenie výšky škody z titulu ušlého zisku navrhovaným znaleckým dokazovaním. S uvedenými\nzávermi súdov nižších inštancií sa preto dovolací súd stotožnil.\n23. K namietanému nerozhodnutiu o zmene žalobného návrhu dovolací súd uvádza, že z obsahu\nspisu vyplýva, že súd prvej inštancie o návrhu rozhodol na pojednávaní konanom dňa 17. júna 2021\nprocesným uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu z 20. apríla 2021 (v spise na č. l. 719), ktorý\nposúdením podľa obsahu v súlade s § 124 od. 1 CSP, bol totožný s návrhom na zmenu žalobného\npetitu z 18. januára 2021 s upresnením nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku za obdobie od 19.\njanuára 2021 do 22. marca 2021 v sume 23 052 eur (63 dní x 365,90 eura denný zisk). Z uvedeného\ndôvodu preto ani táto námietka nevykazuje existenciu vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n24. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu uvedenému súdmi nižšej inštancie dovolací súd\nuvádza, že uplatnená námietka nie je dôvodná. V danom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s § 387 ods. l CSP, pričom sa stotožnil s jeho\nodôvodnením, na ktoré v podrobnostiach odkázal (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Z jeho obsahu je zrejmé,\nže vychádzal z ustáleného skutkového stavu súdom prvej inštancie a v súlade s § 387 ods. 3 CSP sa\nvysporiadal aj s podstatnou uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobkyne. Vo vzťahu k namietanému\nposúdeniu zmluvy o zriadení záložného práva z 18. februára 1994, ktorej vklad bol povolený Správou\nkatastra Martin pod č. V 983/94 dňa 10. mája 1994, po právnom posúdení v súlade s § 151b ods. 1\na 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 10. máju 1994, skonštatoval splnenie predpokladov\npre vznik záložného práva. Dôvodil, že záložné právo vzniká nielen podľa platnej záložnej zmluvy, ale\naj na základe neplatnej záložnej zmluvy, ak vec bola odovzdaná záložnému veriteľovi, ktorý ju prijal\nv dobrej viere, že záložca je oprávnený vec založiť (§151d ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení\nku dňu vkladu záložnej zmluvy). Z uvedeného právneho stavu teda vyplýva, že určenie neplatnosti\nzáložnej zmluvy ešte neznamená, že podľa takejto zmluvy záložné právo nemohlo vzniknúť. Vyslovenie\nneplatnosti záložnej zmluvy len prejudiciálne nepotvrdzuje právny vzťah vzniku záložného práva, ale\nlen danú záložnú zmluvu. V kontexte uvedeného odvolací súd podotkol, že i keď správa katastra\nmala pri rozhodovaní skúmať právny titul, na základe ktorého záložca- žalobkyňa pre účely získania\núverovej istiny dala nehnuteľnosť do zálohy, nemá opomenutie správy katastra, že v mene spoločnosti\nžalobkyne mali konať dvaja konatelia určujúci význam, lebo z postupu správy katastra pri rozhodovaní o\nvklade záložnej zmluvy nevypovedá nič, ako záložný veriteľ pri uzatváraní záložnej zmluvy postupoval,\nresp. mal postupovať. Jeho dobrú vieru z uvedeného postupu nie je možné usúdiť. Odvolací súd sa\nnestotožnil s názorom žalobkyne, že už z prejudiciálneho určenia neplatnosti záložnej zmluvy je možné\nvyvodiť aj neexistenciu záložného práva a tým nezákonnosť rozhodnutia správy katastra, resp., že\nvklad zmluvy o zriadení záložného práva evidovaný pod č. V 983/94 z 10. mája 1994 na LV č. XXXX\nv k. ú. S. je nulitným právnym úkonom, s ktorým posúdením uvedeným súdom prvej inštancie v bode\n54 sa stotožnil. Zároveň odvolací súd zdôraznil, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody\nzo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je potrebné splniť zákonnú\npožiadavku zrušenia resp. určujúceho vyslovenia nezákonnosti rozhodnutia o vzniku záložného práva\npodľa zmluvy o zriadení záložného práva evidovanej pod č. V 983/94, ktorej podmienka splnená nebola.\nV tejto súvislosti podotkol, že rozsudky súdov týkajúce sa neplatnosti kúpnych zmlúv alebo aj záložných\nzmlúv, nie sú listinami potvrdzujúcimi právny vzťah. Do katastra nehnuteľností sa nezapisujú samotné\n\nzmluvy, ale zapisujú sa vkladom alebo záznamom, alebo naopak výmazom právne vzťahy, s odkazom na\nvyčerpávajúcu argumentáciu uvedenú súdom prvej inštancie v bodoch 55. až 62. odôvodnenia. Napokon\ndodal, že v prípade, ak by v danej veci bolo možné dospieť k záveru, že zo strany správy katastra došlo k\nnezákonnému rozhodnutiu, uvedené rozhodnutie by bolo len jednou z príčin, ktorá mohla viesť k vzniku\nškody. Je bežné, že sa kauzálneho deja zúčastňuje viac skutočností, ktoré vedú k vzniku škody. Medzi\ntakýmito skutočnosťami je však potrebné identifikovať právne relevantnú príčinu vzniku škody, ktorá je\ndôležitá pre zodpovednosť za škodu. Podľa teórie príčinnej súvislosti je príčinná súvislosť daná vtedy,\nak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností dôsledkom protiprávneho\núkonu alebo škodovej udalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny.\nNamietanou zmluvou o zriadení záložného práva z 18. februára 1994 bola zabezpečená pohľadávka\nveriteľa Moravia Banka a. s. voči žalobkyni ako dlžníkovi zo zmluvy o úvere reg. č. 805/1/006/S/93 z\n21. júna 1993 (v spise na č. l. 3, č. l. 374 a č. l. 376), preto škoda v danom prípade by bola spôsobená\nprvotne tým, že žalobkyňa si povinnosti úverového dlžníka riadne neplnila. Pokiaľ by dodržala podmienky\núverovej zmluvy, neboli by dané podmienky pre výkon záložného práva (body 17. až 21. odôvodnenia\nuvedeného odvolacím súdom).\n25. Vychádzajúc z uvedených dôvodov súdmi nižšej inštancie chápaných v ich organickej,\nkompletizujúcej jednote (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), je dostatočne zrejmé, z ktorých\nskutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval\nodvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nuvedené odvolacím súdom v bodoch 17. až 21. spĺňa zákonné náležitosti vyplývajúce z § 393 CSP v\nspojení s § 220 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá základnej formálnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.\nSúslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne\nich zrozumiteľnosť, aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Argumentácia odvolacieho súdu je\nkoherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery,\nku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Vysporiadanie sa s\nuplatnenými podstatnými odvolacími námietkami možno považovať za dostatočné aj v súlade s § 387\nods. 3 CSP.\n26. V reakcii na dovolacie argumenty dovolateľky dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie neodôvodnil\npodľa predstáv sporovej strany. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nsúd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to,\naby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových\ntvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených\nnámietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov\nkonania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS\n252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\n27. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia\nmusia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň však nevyžaduje, aby na každý argument strany\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára\n1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nproti Španielsku z 29. apríla 1993; m. m. II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).\n28. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že z procesného postupu súdov nižšej\ninštancie nebola zistená existencia vady zmätočnosti, preto prípustnosť a ani dôvodnosť uplatneného\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je daná. Dovolaním sa nemožno úspešne\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy\nprvej inštancie a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP\nviazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva\n\nv prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I.\nÚS 6/2018).\n29. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom, rozhodovaná rozdielne.\n30. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n31. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n32. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková. Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (sp. zn.\n4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia,\nči dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže\ndovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n33. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka namietala\nodklon od ustálenej rozhodovacej praxe pri riešení otázky v znení, či ,,umožňovala právna úprava\nObčianskeho zákonníka v znení zákona č. 278/1993 Z. z. platného a účinného od 1. januára 1994 do\n30. septembra 1994, resp. právnej úpravy Občianskeho zákonníka účinnej do 31. decembra 2002 vznik\nzáložného práva podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka odovzdaním dobromyseľnému záložnému\nveriteľovi k nehnuteľným veciam“.\n34.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP má osobitný význam\nvzájomný vzťah medzi právnou otázkou a rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Pre právnu otázku\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický odklon jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov\ndovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky a odvolací súd sa však svojím rozhodnutím\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 83/2018, R 71/2018).\n35. Z okolností preskúmavanej veci nevyplýva, že by nastolená otázka dovolateľkou bola relevantná\npre posúdenie (ne)dôvodnosti uplatnených nárokov na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. S otázkou vzniku záložného práva na základe zmluvy o\nzriadení záložného práva z 18. februára 1994 zavkladovanej Správou katastra Martin pod č. V 983/94,\nktorej vklad bol povolený dňa 10. mája 1994, sa odvolací súd vysporiadal len v rámci uplatnenej\nodvolacej argumentácie v súlade s § 387 ods. 3 CSP. Dôvodom zamietnutia žalobného návrhu okrem\niného bolo nepreukázanie jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu a to existencie\nvzniku samotnej škody, preto na riešení vymedzenej otázky napadnuté rozhodnutie nespočívalo. Z\nuvedeného dôvodu dovolací súd konštatuje nevymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s náležitosťami\nvyplývajúcimi z § 432 CSP, preto dovolanie z tohto dôvodu nie je procesne prípustné a je daný dôvod\nna jeho odmietnutie v súlade s § 447 písm. f) CSP.\n\n36. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka vymedzila\notázku v znení: ,,Má právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré\nboli prevedené na základe absolútne neplatnej scudzovacej zmluvy, neplatnej v dôsledku absolútnej\nneplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá jej predchádzala, povahu vyslovenia nezákonnosti\n(zrušenia) rozhodnutia orgánu, ktorý o vklade záložného práva rozhodoval, ak sa jednalo o vadu záložnej\nzmluvy, ktorú orgán katastra bol povinný z úradnej povinnosti skúmať“.\n37. Dovolací súd posudzujúc prípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods.1 písm.\nb) CSP v súlade s § 432 CSP v spojení s § 124 CSP (I. ÚS 51/2020), v snahe autenticky porozumieť\ntextu dovolania (IV. ÚS 15/2021, I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) dospel k záveru, že nastolená otázka\nsúvisela s posúdením existencie preukázania zákonných predpokladov pre zodpovednosť štátu za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z uvedeného dôvodu preto dovolací súd dospel k záveru, že\nje dovolanie procesne prípustné. V rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia sa následne\nzaoberal uplatnenou argumentáciou dovolateľky vo vzťahu k nastolenej otázke.\n38. Podľa § 4 ods. 1 zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ďalej len ,,Katastrálny zákon“, práva k nehnuteľnostiam sa\ndo katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k\nnehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri\n(ďalej len „poznámka“).\n39. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa\nalebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.\n40. Podľa § 31 ods.1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje\npodstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n41. Podľa § 42 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá\nv štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,\nverejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.\nZmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam;\nak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto\ntrvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené,\nprípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,\nc) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore\npopisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu\npozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba\npostavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho\npodielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom\npozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je\nnehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.\n42. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako\nsprávny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 a § 42 ods.1 a\n2 Katastrálneho zákona posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\nVýsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo o\nzamietnutí návrhu na vklad (sp. zn. 8Sžo/17/2007, 1Sžo/204/2008). Inštitút vkladu je založený na\nzáklade konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa\na zanikajú vkladom do katastra. Správa katastra ako orgán štátnej správy je súčasťou výkonnej moci\nštátu, v ktorého kompetencii v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy je rozhodovať, či sú splnené\npodmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe rozhodnutia o vklade\npráv k nehnuteľnostiam. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Správny poriadok“), ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pokiaľ ale orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie\nrozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne\nposudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti, či vady\npri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejaví práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska\nzodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa § 1 - § 17 zákona č. 58/1969 Zb.. Za nesprávny\núradný postup v zmysle § 18 uvedeného zákona teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky\nspočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho\n\nvydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že\nmalo byť vydané v inej podobe alebo za iných okolností (sp. zn. 6Cdo/115/2010).\n43. V posudzovacej veci žalobkyňou namietaný postup správy katastra vyústil do prijatia rozhodnutia\no povolení vkladu, pričom chybné posúdenie predpokladov a podmienok povolania vkladu teda\nnepredstavuje nesprávny úradný postup, ale nesprávnosť samotného rozhodnutia vydaného správnym\norgánom. Konaniu o zodpovednostnom nároku musí teda predchádzať konanie sledujúce zistenie\nnezákonnosti a zrušenie nezákonného rozhodnutia. Uvedená požiadavka zrušenia nezákonného\nrozhodnutia príslušným orgánom, je prelomená len výnimkou vyplývajúcou z § 4 ods. 2 zákona č.\n58/1969 Zb., podľa ktorej ako výnimku z ods. 1 (nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ\nprávoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán)\nmožno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez\nohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku zrušené alebo\nzmenené. O takú výnimku ale v danej veci nejde. Samotné rozhodnutie všeobecného súdu o určení\nvlastníckeho práva v prospech žalobkyne nemá povahu rozhodnutia, ktorým by došlo k zrušeniu alebo k\nzmene rozhodnutia o povolení vkladu vydaného správou katastra. V kontexte uvedeného dovolací súd\nkonštatuje, že súdy nižších inštancií správne vychádzali s prezumpcie správnosti správnych aktov, lebo\notázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť v civilnom sporovom konaní ako predbežnú otázku\nbez toho, aby toto rozhodnutie bolo pre nezákonnosť predtým zrušené správnym orgánom (R 35/1977).\nKompetenciu preskúmať zákonnosť správneho aktu má spomedzi orgánov súdnej moci len a výlučne\nsprávny súd, na základe správnej žaloby za presne určených zákonných podmienok. Vychádzajúc z\nprezumpcie správnosti právnych aktov, podľa ktorej aj vadný správny akt, ktorý nie je ničotný, je platný\nsa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. V preskúmavanej\nveci preto ani prejudiciálne posúdenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva z 18. februára\n1994, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin pod č. V 983/94 dňa 10. mája 1994 v sporovom\nkonaní, nepredstavuje splnenie jedného z predpokladov pre zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla\npri výkone orgánu verejnej moci. Ak dovolateľkou uvádzané rozhodnutia orgánu verejnej správy na\núseku katastra nehnuteľností neboli zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, je\npotrebné ich považovať za rozhodnutia zákonné. Namietané nesprávne právne posúdenie existencie\nnezákonného rozhodnutia preto nebolo dôvodné.\n44. V súvislosti s nastolením druhej otázky či ,,ak žalobca tvrdí viacero titulov nároku na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným úradným postupom (nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu), a\nza situácie, ak za sebou nasledovalo viac nezákonných úradných postupov (rozhodnutí toho istého\norgánu), posudzuje sa nárok na náhradu škody z každého postupu (rozhodnutia) zvlášť, a teda podľa\nzákona účinného v čase, keď ku konkrétnemu nezákonnému postupu (rozhodnutiu) došlo, alebo sa\nposudzuje podľa úpravy účinnej v čase prvého rozhodnutia ako prvého článku v reťazci“, v rámci\nuplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolací súd uvádza, že\nz rozhodovacej činnosti vyplýva, že riešenie otázky relevantného právneho predpisu pre posúdenie\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, možno považovať za ustálené\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu napr. v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/126/2009,\n5Cdo/271/2007, 1Cdo/16/2005. Z uvedeného dôvodu v rámci dovolacieho prieskumu skúmal, či\nnapadnutým rozhodnutím došlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení\nnastolenej otázky v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n45. Podľa § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004, ktorým bol zrušený\nzákon č. 58/1969 Zb., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú\nrozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu\nspôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje\ndoterajšími predpismi.\n46. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci\nplnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 tohto\nzákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo na náhradu škody tu\nmajú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym\núradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho\nobjektívna zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Založená je na súčasnom\nkumulatívnom splnení troch podmienok a to a) nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b) vznik škody\na c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.\n\n47. Najvyšší súd v rozhodnutí z 22. apríla 2009 sp. zn. 5Cdo/271/2007 k nastolenej otázke vyslovil,\nže ,,z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004, ktorým bol zrušený\nzákon č. 58/1969 Zb. vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané\npred nadobudnutím účinnosti tohto zákon a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred\nnadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je zákon č. 58/1969\nZb.“ Totožný názor vyplýva aj z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/16/2005.\n48. Najvyšší súd v rozsudku z 30. júna 2010 sp. zn. 5Cdo/126/2009 k aplikácii právneho predpisu\nrelevantného pre posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci okrem iného\ntiež uviedol, že Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale\nvyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú\ns výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k\nporušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu\nporiadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je\nspravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného\npostupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K\nnesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán\nnerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj\nnevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných\nlehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu\nalebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu\nna prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 ústavy). Ani vzťah príčinnej súvislosti\n(kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje.\nV právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, objektívnych súvislostí, v rámci\nktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi\nnesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná\nskutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide\no skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je\nvymedzenie, medzi ako ujmou ako následkom a akou skutočnosťou ako príčinou tejto ujmy má byť\npríčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam\notázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve\nvo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného, pokiaľ vznikla a konkrétnym konaním škodcu, ak\nje protiprávne sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo\nvšeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,\nale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti\n(R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná, sama je následkom niečoho\na každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť\nzávislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny\nna následok, pri ktorej príčina priamo, bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny\na následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri\nzisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich\ndo úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu\n(m. m. sp. zn. 5Cdo/67/2018, 6MCdo/11/2010).\n49. Vychádzajúc z ustáleného skutkového stavu súdom nižšej inštancie je nesporné, že žalobkyňa\nsi v spore uplatňovala nárok na náhradu škody voči štátu z titulu nesprávneho úradného postupu\nspočívajúceho primárne v nezákonnom vklade zmluvy o zriadení záložného práva z 18. februára 1994\npod č. V 983/94 z 10. mája 1994 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. S.. Podľa názoru\nžalobkyne, základ nároku spočíval v tom, že správa katastra neskúmala platnosť záložnej zmluvy z\n18. februára 1994 uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom a záložným veriteľom Moravia Banka,\na.s., IČO: 00 621 064, ktorou bol zabezpečený úver vo výške 15 000 000 Sk v prospech žalobkyne\nako úverového dlžníka. V rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 18Cb/277/2007-868 z 25. novembra\n2011 s právoplatnosťou k 27. júnu 2013, bolo prejudiciálne konštatované, že pre absenciu písomnej\nformy, keďže nebola v mene spoločnosti žalobkyne ako záložcu podpísaná zákonom predpokladaným\nspôsobom je zmluva o zriadení záložného práva absolútne neplatná. V dôsledku uvedeného súd nižšej\ninštancie určil, že ďalšie zmluvy o prevode vlastníctva založenej nehnuteľnosti, ktoré sa uskutočnili na\nzáklade zmluvy o zriadení záložného práva z 18. februára 1994 sú neplatné. V kontexte uvedeného\nodvolací súd na doplnenie akcentoval, že ak by aj bolo možné dospieť k záveru, že došlo k vydaniu\nnezákonného rozhodnutia, uvedené by bolo len jednou z príčin, ktorá mohla viesť k vzniku škody.\nPodľa teórie príčinnej súvislosti je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej\n\npovahy, obvyklého chodu vecí a skúseností dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej udalosti.\nZáložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho\na včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu.\nNamietanou zmluvou o zriadení záložného práva z 18. februára 1994 bola zabezpečená pohľadávka\nveriteľa Moravia Banka, as. voči žalobkyni ako dlžníkovi zo zmluvy o úvere reg. č. 805/1/006/S/93 z 21.\njúna 1993 (v spise na č. l. 6, 376 až 378), preto škoda v danej veci by bola spôsobená prvotne tým,\nže žalobkyňa si povinnosti úverového dlžníka riadne neplnila, preto záložný veriteľ na základe splnenia\npodmienok vyplývajúcich zo zmluvy o zriadení záložného práva realizoval jeho výkon. S uvedeným\nzáverom odvolacieho súdu sa dovolací súd stotožnil. Navyše dodáva, že skutočnosť, že podľa výpisu\nz obchodného registra žalobkyne mali v prípade obchodného vzťahu pri hodnote vyššej ako 1 000 000\nSk konať dvaja konatelia, mala zabezpečiť samotná žalobkyňa pri podpise zmluvy o zriadení záložného\npráva, ktorú podpísal len jeden konateľ. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že\nposúdenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci\nsúdmi nižšej inštancie bolo v súlade s relevantnou právnou úpravou v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.,\npreto uplatnená námietka nie je dôvodná. Napadnutým rozhodnutím pri riešení nastolenej otázky\nnedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, preto prípustnosť a ani dôvodnosť\nvo vzťahu k tejto otázke nie je daná (§ 447 písm. c) CSP).\n50. K poslednej otázke vymedzenej v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1\npísm. b) CSP, dovolateľka namietala záver súdu prvej inštancie týkajúci sa riešenia otázky v znení, či ,,Je\nmožné aplikovať obmedzenie podľa § 16 ods. 4 veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. v znení novely\nvykonanej zákonom č. 412/2012 Z. z. aj na zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla pred účinnosťou\ndaného zákona.“\n51. Dovolací súd posudzujúc procesnú prípustnosť podaného dovolania vo vzťahu k záveru súdu prvej\ninštancie ohľadne rozsahu uplatnených nárokov uvedeného v bode 43. odôvodnenia rozsudku súdu\nprvej inštancie konštatuje, že uplatnená námietka nebola predmetom posúdenia odvolacím súdom, z\ndôvodu jej neuplatnenia v podanom odvolaní.\n52. Najvyšší súd v uznesení z 21. októbra 2020 sp. zn. 4Cdo/167/2019 uviedol, že „Dovolanie\nako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému prostriedku\nsubsidiárny nielen z procesného hľadiska teda, že dovolanie možno podať len proti rozhodnutiu\nvydanému v odvolacom konaní, čo znamená, že odvolacie konanie predchádza dovolaciemu konaniu,\nale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ môže v mimoriadnom\nopravnom prostriedku úspešne argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietal už v rámci riadneho\nopravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto\nnámietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu\nbyť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho\nprávneho posúdenia je pre prípustnosť dovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne\nposúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej\ninštancie odvolací súd svojím procesným postupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade,\nak samotná strana sporu nevyužila svoje právo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného\nodvolania. V takom prípade strana sporu mala možnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania\nvo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak neurobila, hoci tak urobiť mohla a mala, predmetná\notázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý nemal možnosť v rámci opravného\nkonania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k existujúcej judikatúre najvyššieho súdu. Z princípu\nracionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť\ncelú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie návrhy už v odvolacom\nkonaní. Inak povedané, dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\naj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne). Hodnotové obmedzenie prípustnosti\nopravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.“\n53. V danom prípade napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia vymedzenej\notázky, z dôvodu jej neuplatnenia, preto sa dovolateľka nemôže úspešne domáhať jej opätovného\npreskúmania v dovolacom konaní. Ak žalobkyňa uvedenú námietka neuplatnila v odvolacom konaní\nv rámci ochrany svojich práv, podľa zásady práva patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt) v\nkontradiktórnom sporovom konaní, potom z uvedeného dôvodu ju nemôže posudzovať dovolací súd\n(§ 419 CSP a contrario). Spôsobilým predmetom dovolacieho konania môžu byť len také námietky,\nktoré už boli uplatnené v odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 70/2017). Na základe uvedeného dovolací\nsúd konštatuje, že vo vzťahu k otázke uvedenej v bode 50., nie je dovolanie odôvodnené prípustným\ndovolacím dôvodom, preto z tohto dôvodu dovolanie nie je procesne prípustné (§ 447 písm. f) CSP).\n\n54. Vzhľadom na uvedené dôvody v bodoch 36. až 43. tohto rozhodnutia, dovolací súd dovolanie ako\nnedôvodné zamietol v súlade s § 448 CSP.\n55. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v dovolacom konaní, ktorej priznal nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobkyni v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O výške\nnáhrady rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1 CSP).\n56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/11/2022", "guid": "5f174f38-f26a-477c-9586-5d9beb21dcf4:d940b5d2-aa5d-4053-b6d9-1cbf767e8ff8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}