{"guid": "86a92e7b-adf3-404b-ae3b-5a6651d61a42:278ab5be-01ec-4175-8211-3fd0443bf7e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1122208995.1", "spisova_znacka": "8CdoR/4/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoR/4/2025 z 25. 8. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2025, sp. zn. 8CdoR/4/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:1122208995.1", "identifikacne_cislo": "1122208995", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2025-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/278ab5be-01ec-4175-8211-3fd0443bf7e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1122208995.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1122208995.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1122208995.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8CdoR/4/2025\n1122208995\n25. 08. 2025\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2025:1122208995.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: U. G., narodeného XX. Q. XXXX, O., O.\nX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, Bratislava, Klincová 35, proti povinnému platiť\nvýživné: H.. H. G., narodený X. X. XXXX, O. O., O. XXX/XX, O. O., o určenie výživného na čas do\nrozvodu, vedenej na Mestskom súde Bratislava II. pod sp. zn. B1-3P/60/2022, o dovolaní povinného\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2025 č. k. 12CoP/103/2023 - 271, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nNavrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) výrokom I. potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Bratislava I. (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 23. novembra 2022 č.k.\n3P/60/2022-107, ktorý výrokom I. uložil otcovi plnoletého dieťaťa U. G. narodeného XX.XX.XXXX\npovinnosť zaplatiť výživné na U. G. za obdobie od 20.12.2016 do 05.06.2018 (zročné výživné), vo výške\n300 eur mesačne, spolu vo výške 4254,84 eur a to do piatich dní od doručenia tohto rozsudku, k rukám\nplnoletého dieťaťa. Výrokom II. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\nOdvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1\na § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Zistil, že matka sa\npodaným návrhom zo dňa 20. decembra 2016 domáhala v tom čase k maloletému U. úpravy výkonu\nrodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, konanie bolo vedené pod sp. zn. 3P/233/2016.\nMatka navrhovala výživné na maloletého U. vo výške 250 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že U. G.\nnadobudol 30. mája 2018 plnoletosť, súd uznesením z 21. septembra 2022 č.k. 3P/233/2016-366 vylúčil\nnávrh na určenie výživného na samostatné konanie. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní\ndospel k záveru, že primeraným je výživné v sume 300 eur mesačne, vychádzajúc pritom z mesačných\nvýdavkov oprávneného za rozhodné obdobie vo výške 570 eur mesačne a z príjmu otca v priemere 2.132\neur mesačne s prihliadnutím na v tom čase realizovanú osobnú starostlivosť matky o oprávneného.\nZ vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec zaplatil na výživnom za určovacie obdobie\n1.000 eur, pričom do platieb vykonaných otcom nezapočítal platby za cestovné navrhovateľa MHD,\nelektričenka vo výške 13 eur mesačne a 10 eur mesačne ako platby za telekomunikačné služby a to\ns poukazom na zistenie súdu o poberaní rodinných prídavkov poskytovaných štátom na maloletého,\nnapriek tomu, že v rozhodnom čase ešte maloletý navrhovateľ sa nachádzal nepretržite v osobnej\nstarostlivosti matky. Zročné výživné vo výške 4 254,84 eur určené po započítaní 1.000 eur zaplatených\nna zročnom výživnom uložil otcovi zaplatiť do piatich dní od doručenia tohto rozsudku, keďže otec o\npovolenie plniť v splátkach nežiadal. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.\nz. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok\nna náhradu trov konania.\n\n3. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil i možnosti, schopnosti a majetkové\npomery rodičov. Za základ pre hodnotenie schopností a možností rodiča platiť výživné správne\npovažoval zistenie jeho skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem\nzodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných\npovinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Správne zohľadnil reálne zárobkové možnosti\npovinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami tak aj objektívnymi skutočnosťami. Súd prvej\ninštancie sa tak reálnym príjmom otca zaoberal v odsekoch 5 a 12. Odvolací súd súhlasil so záverom\nsúdu prvej inštancie, že je v možnostiach otca, aby na výživu navrhovateľa prispieval v období od 20.\ndecembra 2016 do 05. júna 2018 (čas do rozvodu rodičov navrhovateľa) sumou 300 eur mesačne.\nTakto určené výživné zodpovedá zisteným pomerom, príjmu výživou povinného a potrebám výživou\noprávneného. Z mesačného príjmu otca v rozhodnom období 2.132 eur, po odrátaní výživného na\nnavrhovateľa 300 eur a na v tom čase maloleté E. 200 eur, zostáva pre jeho osobu 1.632 eur na\nuspokojovanie všetkých jeho základných i ďalších potrieb. Následne odvolací súd uvádza, že určené\nvýživné zodpovedá i ustálenej súdnej praxi, v zmysle ktorej výživné na všetky vyživovacie povinnosti\nmá postihovať 20 % až 30 % z príjmu výživou povinného rodiča. Výživné na obe vyživovacie povinnosti\notca je v rozsahu 23,45%. I v zmysle „Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové\nvýživné“, vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky výživné pri dvoch vyživovacích\npovinnostiach predstavuje pre dieťa študujúce na Strednej škole 18 % čistého príjmu povinného rodiča.\nTomu zodpovedá suma výživného až 383 eur. Za irelevantné považoval odvolacie námietky poukazujúce\nna návrh matky a návrh rodičovskej dohody v konaní sp. zn. 3P/233/2016. O náhrade trov odvolacieho\nkonania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s\n§ 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania, keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky.\n4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal povinný dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z §\n420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Namietal, že súd\nnesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces videl\ndovolateľ predovšetkým v tom, že súd prvej inštancie pojednával v jeho neprítomnosti na pojednávaniach\ndňa 21. septembra 2022 a 23. novembra 2022, hoci sa riadne ospravedlnil z vážnych zdravotných\ndôvodov. Uviedol, že bol v uvedenom období práceneschopný, o čom existovala elektronická evidencia\n(e-PN), ktorú si mal súd overiť u Sociálnej poisťovne. Tým, že súd konal v jeho neprítomnosti, nemohol\npredložiť dôkazy o svojich príjmoch a výdavkoch na syna v rozhodnom období, čo malo zásadný vplyv\nna rozhodnutie. Ďalej namietal prieťahy v konaní, keď od šiesteho do siedmeho pojednávania uplynuli\ntakmer štyri roky, čo považoval za neprijateľné. Dovolateľ taktiež tvrdil, že odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu je nedostatočné, nepresvedčivé a nezrozumiteľné, pretože sa riadne nevysporiadal s\njeho podstatnými odvolacími námietkami, najmä s námietkou porušenia práva na spravodlivý proces v\ndôsledku neakceptovania jeho ospravedlnenej neúčasti. Na základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zrušil rozsudky oboch súdov nižších stupňov a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie.\n5. Navrhovateľ sa k dovolaniu povinného nevyjadril.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník zastúpený v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP\nvyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa,\npričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti\ntomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\n\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n12. Dovolateľ v dovolaní namietal nedostatočné odôvodnenie, nevysporiadanie sa s námietkou o jeho\nPN a následným konaním v jeho neprítomnosti a neprimeranú dĺžku konania.\n13. Podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku odvolací súd je odvolacími\ndôvodmi viazaný.\n14. Dovolací súd však po preskúmaní obsahu spisu, najmä odvolania dovolateľa z 07. júla 2023,\ndospel k jednoznačnému záveru, že dovolateľ si túto námietku v odvolacom konaní vôbec neuplatnil. Z\nobsahu jeho odvolania vyplýva, že namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, nesprávne skutkové zistenia\na nesprávne právne posúdenie, pričom sa zameriaval výlučne na vecnú stránku sporu - na výšku\nvýdavkov na syna, na svoje vlastné príspevky, na správanie matky a na nesprávne vyčíslenie zročného\nvýživného. V odvolaní sa nenachádza ani zmienka o tom, že by súd prvej inštancie pochybil, keď konal\nv jeho neprítomnosti, ani tvrdenie o existencii elektronického potvrdenia o práceneschopnosti. Odvolací\nsúd mohol preskúmavať iba dôvody uvedené v odvolaní.\n15. K problematike princípu subsidiarity dovolania sa vyjadril najvyšší súd vo svojom uznesení z 24.\naugusta 2022 sp. zn. 6Cdo/74/2020: „38. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu\nk odvolaniu ako riadnemu opravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska - teda\ndovolanie možno podať len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie\nkonanie predchádza dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje\nskutočnosť, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len\ntakými dôvodmi, ktoré namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne\nposudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak\nurobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.\n39. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť\ndovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní\nnamietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným\npostupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana sporu nevyužila svoje\n\nprávo namietať konkrétnu nesprávnosť už v rámci podaného odvolania; v takom prípade strana sporu\nmala možnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak\nneurobila, hoci tak urobiť mohla a mala, predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho\nsúdu, ktorý nemal možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k\nexistujúcej judikatúre najvyššieho súdu. V tomto prípade rozhodnutie odvolacieho súdu na vysporiadaní\nsa s uplatnenou námietkou nezáviselo z dôvodu jej neuplatnenia, preto sa jej preskúmania dovolateľka\nnemôže domáhať v dovolacom konaní.\n40. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky potenciálne\ndovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty\na návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Nedávalo by žiaden\nrozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v\npredchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž nastala celkom\nabsurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda jeho „zákonnú\nsprávnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa\nmohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože ju dovolateľ\nnepoužil a „vyčkal“ s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané, dovolanie nemôže\npredstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania riadnych procesných\nprostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale aj materiálne,\ndispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti opravného\nprostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti. Z vyššie uvedeného teda možno uzavrieť, že\ndovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho konania len také námietky, ktoré už uplatnil\nv odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol\npríležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.“\n16. Uvedené rozhodnutie dovolacieho súdu preskúmal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom\nuznesení z 21. februára 2023 sp. zn. IV. ÚS 108/2023-20 a dospel k záveru, že je ústavne udržateľné.\n17. Keďže dovolateľ námietku týkajúcu sa jeho neúčasti na pojednávaniach a existencie elektronickej\nPN vzniesol v dovolaní bez uplatnenia v odvolacom konaní, odvolací súd preto nemohol pochybiť, keď\nsa nevysporiadal s argumentom, ktorý nebol súčasťou odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Z tohto dôvodu je\ntáto kľúčová námietka dovolateľa neprípustná a dovolací súd na ňu nemohol prihliadať.\n18. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku (najmä v bodoch 9 až\n26) sa riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, ktoré dovolateľ skutočne\nv odvolaní vzniesol. Zaoberal sa námietkou nepreskúmateľnosti prvostupňového rozsudku a dospel k\nzáveru, že nie je dôvodná. Posúdil správnosť určenia výšky výživného, pričom zohľadnil potreby dieťaťa\na pomery oboch rodičov. Vysporiadal sa aj s tvrdeniami otca o jeho ďalších platbách a správne ich právne\nkvalifikoval. Odôvodnenie odvolacieho súdu je preto v súlade s požiadavkami § 220 CSP a nemožno ho\npovažovať za arbitrárne alebo nedostatočné. Námietka dovolateľa je tak nedôvodná.\n19. Hoci súd je povinný podľa základných princípov CSP konať tak, aby ochrana práv bola rýchla\na účinná a má predchádzať zbytočným prieťahom, samotná dĺžka konania, aj keď neprimeraná,\nautomaticky nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Takáto vada by bola daná len v\nprípade, ak by prieťahy v konaní priamo spôsobili porušenie konkrétnych procesných práv dovolateľa s\ndopadom na meritum veci (napr. znemožnenie vykonania dôkazu, ktorý sa stal v dôsledku plynutia času\nnedostupným). Dovolateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi dĺžkou konania a tvrdeným porušením\njeho práva na spravodlivý proces v zmysle odňatia možnosti konať. Z tohto dôvodu uvedenú námietku\ndovolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n20. Na základe vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie povinného podľa § 447 písm. c) CSP\nodmietol.\n21. Dovolací súd rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania navrhovateľa neodôvodňuje\n(§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12CoP/103/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}