{"guid": "331c6603-cc39-4e34-beb4-e954394e567a:cc76df34-312a-4780-a417-0b47f689babe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1122202203.1", "spisova_znacka": "1Obdo/17/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/17/2024 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 1Obdo/17/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1122202203.1", "identifikacne_cislo": "1122202203", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc76df34-312a-4780-a417-0b47f689babe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1122202203.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1122202203.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1122202203.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/17/2024\n1122202203\n30. 04. 2025\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2025:1122202203.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne obchodnej\nspoločnosti ParCool s.r.o., Bratislava, Osuského 1624/7, IČO: 36 687 863, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou TAX LAW, s. r. o., Malacky, Břeclavská 3, IČO: 53 160 657, proti žalovanému Hlavné mesto\nSlovenskej republiky Bratislava, Bratislava, Primaciálne námestie 1, IČO: 00 603 481, zastúpenému\nadvokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Bratislava, Panenská 6, IČO: 35 905\n832, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2Cob/118/2023-190 zo 7. novembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 25Cb/19/2022-139 z 19. apríla\n2023 zamietol žalobu a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie\nžalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 2Cob/118/2023-190 zo 7.\nnovembra 2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala\nurčenia neplatnosti právneho úkonu žalovaného z 24. januára 2022, a to výpovede Zmluvy č.\n246500161300 o spolupráci pri zabezpečení dočasnej prevádzky parkovania na častiach miestnych\nkomunikácií v Bratislave z 25. januára 2013 v znení dodatku č. 1 z 15. februára 2016 (ďalej aj „zmluva\no spolupráci“).\n3. Odvolací súd po prejednaní veci v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi,\nt. j. v zmysle ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po preskúmaní konania pred súdom prvej inštancie, ktoré\npredchádzalo jeho rozhodnutiu a po oboznámení sa s odvolaním žalobkyne a vyjadrením žalovaného k\nnemu, konštatoval, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade s postupom upraveným\nv CSP a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť\nnapadnutého rozhodnutia. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu\nprvej inštancie v kontexte s § 137 písm. c) a písm. d) CSP vo vzťahu k záveru o neprípustnosti\npodanej žaloby o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o spolupráci. Konštatoval, že žalobcom uplatnené\nodvolacie dôvody nespadajú pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a pod § 365 ods. 1 písm.\nh) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právna\n\nkvalifikácia uplatnených odvolacích dôvodov je vždy vecou posúdenia zo strany súdu v zmysle zásady\niura novit curia, premietnutej do článku 11 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého sa úkony\nstrán sporu posudzujú s prihliadnutím na ich obsah, resp. v zmysle § 124 CSP, podľa ktorého sa každé\npodanie posudzuje podľa jeho obsahu.\n4. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, v rámci ktorého žalobkyňa namietala „skutkový záver“ súdu\nprvej inštancie, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu žalovaného (výpovede zmluvy o\nspolupráci), nie je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, keďže sa ňou nedomáha určenia, či v danej\nveci právo je alebo nie je (ako to vyžaduje zákon), odvolací súd uviedol, že otázka kvalifikácie\nžalobou uplatneného nároku nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou. V tomto smere poukázal\nna rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací\nsúd“), z ktorej vyplýva, že je potrebné presne rozlišovať medzi právnymi a skutkovými otázkami\n(aj) v súvislosti s opravnými prostriedkami. Revízia rozhodnutí súdov nižšej inštancie je možná\nvýlučne vo svetle skúmania riešenia právnych otázok, a nikdy nie otázok skutkových (viď napr. sp.\nzn. 5Obdo/16/2020 a sp. zn. 3Cdo/27/2019). Na rozdiel od otázky skutkovej (faktickej), ktorou je\npravdivosť či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán, riešenie právnej otázky prebieha v\nprocese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa\nnad možnosťou jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel a interpretuje ju na podklade svojich\nskutkových zistení. Právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie právnej\nnormy na posudzovaný prípad prijíma až po vyriešení skutkových otázok (viď sp. zn. 3Cdo/218/2017,\n3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018 a 7Cdo/99/2018). Odvolací súd v žalobkyňou vytýkanom\npochybení súdu prvej inštancie nevzhliadol naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f)\nCSP.\n5. Námietku nesprávnosti právnej kvalifikácie žaloby by ako odvolací dôvod bolo možné subsumovať len\npod § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci), avšak aj takto právne kvalifikovaný\nodvolací dôvod nepovažoval odvolací súd za opodstatnený. Konštatoval, že sa (rovnako ako súd prvej\ninštancie) nestotožnil s právnou kvalifikáciou podanej žaloby ako žaloby podľa § 137 písm. c) CSP o\nurčenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a v tomto smere odkázal\nna odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 11), v ktorom súd prvej inštancie\nposkytol stranám sporu vyčerpávajúce vysvetlenie. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uviedol,\nže CSP rozlišuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je [§ 137 písm. c) CSP], pričom pri tomto\ntype žaloby je nevyhnutnou podmienkou preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení\n(naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu) a žaloby\nna určenie právnej skutočnosti [§ 137 písm. d) CSP], pričom žaloba na určenie právnej skutočnosti\nje prípustná výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitné predpisy, ktoré má\nzákonodarca na mysli v prípade žalôb podľa § 137 písm. d) CSP, vždy obsahujú výslovné oprávnenie na\npodanie žaloby. Zjednodušene povedané ich formulácia znie: je oprávnený podať na súd žalobu alebo je\noprávnený domáhať sa na súde určenia neplatnosti. V prípade ustanovenia § 38 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), od ktorého žalobkyňa odvodzuje\nneplatnosť výpovede zmluvy o spolupráci, tomu tak nie je. Žaloba o určenie neplatnosti právneho\núkonu podľa ustanovení OZ nie je žalobou, ktorá by vyplývala z osobitného predpisu a nemožno\nju subsumovať pod typ žaloby podľa § 137 písm. d) CSP. Ustanovenia OZ o neplatnosti právnych\núkonov (§ 37 a nasl.) totiž explicitne neuvádzajú oprávnenie podať žalobu, len konštatujú, z akých\ndôvodov je možné právny úkon považovať za neplatný. Pri žalobách podľa § 137 písm. d) CSP vyplýva\ndôvod neplatnosti konkrétnej právnej skutočnosti z konkrétneho osobitného predpisu. Odvolací súd\npreto odvolaciu argumentáciu žalobkyne, že odôvodnila a preukázala naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení, posúdil ako irelevantnú pre rozhodnutie a ďalej sa ňou nezaoberal.\n6. Odvolací súd ďalej uviedol, že v nadväznosti na kvalifikáciu žaloby sa súd prvej inštancie precíznym\na správnym spôsobom vysporiadal s otázkou procesnej neprípustnosti posudzovanej žaloby vo vzťahu\nk jej obsahu a navrhovanému petitu, pričom žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné\nskutočnosti, ktoré by správnosť týchto záverov spochybňovali. Keďže súd prvej inštancie správne\nkvalifikoval podanú žalobu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti, neobstojí ani odvolacia námietka,\nže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, keďže súd prvej inštancie sa samotným\nprípadom dostatočne a dôkladne nezaoberal. Žalobkyňou podaná žaloba je procesne neprípustná, preto\nsúd prvej inštancie nebol povinný sa v konaní a ani v odôvodnení rozhodnutia zaoberať vecou samou.\n\n7. Podľa názoru odvolacieho súdu obsahuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie podrobné a zrozumiteľné vysvetlenie zásadných dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci,\npričom argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je vnútorne konzistentná a rozhodnutie ako\ncelok je presvedčivé. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom podľa § 365\nods. 1 písm. f), ani podľa písm. h) CSP, ale mohlo by byť dôvodom len podľa § 365 písm. b) CSP, ak by\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedené platí aj pre odvolaciu námietku\nnesprávnej aplikácie a interpretácie procesného práva, prekvapivosti rozsudku a porušenia tzv. rovnosti\nzbraní sporových strán, ktorá námietka by mohla byť odvolacím dôvodom len podľa § 365 písm. b) CSP\na odvolateľka ju videla v nenariadení predbežného prejednania sporu a v nevyslovení predbežného\nprávneho názoru sudcu súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukázal na to, že CSP neupravuje povinnosť\nsúdu postupovať podľa § 168 a nasl., teda nariadiť predbežné prejednanie sporu. Tento záver nepriamo\nvyplýva aj z ustanovenia § 171 CSP, v zmysle ktorého má súd povinnosť uviesť predbežné právne\nposúdenie v rámci predbežného prejednania sporu, pokiaľ v procesnom postupe predbežné prejednanie\nsporu nariadil. Ak súd predbežné prejednanie sporu nenariadil, je podľa § 181 ods. 2 CSP povinný uviesť\npredbežné právne posúdenie (uviesť, ako sa mu predbežne právne javí vec) na prvom pojednávaní. Zo\nzvukového záznamu z pojednávania nepochybne vyplýva, že sudca na pojednávaní dňa 19. apríla 2023\npostupoval v súlade s § 181 ods. 2 CSP a oboznámil strany sporu s predbežným právnym posúdením\nveci, pričom žalobkyňa a žalovaný mali možnosť naň v konaní reagovať. Z obsahu odvolania nevyplýva,\nakým konkrétnym procesným postupom mal súd prvej inštancie porušiť zásadu rovnosti zbraní. K\nnámietke prekvapivého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že o taký prípad by mohlo ísť vtedy, ak by\nrozhodnutie bolo založené na iných právnych záveroch, než súd prvej inštancie vyslovil v predbežnom\nprávnom posúdení veci alebo v rozpore s ním, pričom strana sporu by nemala možnosť sa k nemu v\npriebehu konania vyjadriť. O takýto prípad však nešlo.\n8. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nvecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, stotožniac sa v celom rozsahu s jeho\nodôvodnením. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a\n§ 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu v spore.\n9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. e) a písm. f) CSP. Navrhla, aby dovolací súd\nrozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie.\n10. Dovolateľka uviedla, že ňou uplatnené dovolacie dôvody predstavujú vady zmätočnosti, pre ktoré je\npotrebné rozhodnutia zrušiť bez ohľadu na to, či procesné vady mali za následok nesprávne rozhodnutie.\nNa podanie dovolania je splnená podmienka podľa § 420 písm. e) a písm. f) CSP, keďže súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko vo veci rozhodoval zaujatý sudca. Právo na\nspravodlivý proces vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ako aj\nz Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a rovnako ho zakotvujú aj medzinárodné právne\npredpisy ako Listina základných práv a slobôd, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nči Charta základných práv Európskej únie. V danom prípade bolo porušené základné právo žalobkyne\nna spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. V zmysle judikatúry ESĽP je potrebné\nv každom konaní vykonať test nezaujatosti sudcu. V rámci subjektívneho testu je potrebné zohľadniť\nosobné presvedčenie a správanie sa sudcu. Podstatou objektívneho testu je skúmanie, či sudca alebo\nsenát poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek legitímnych pochybností o nezaujatosti.\n11. Dovolateľka poukázala na to, že v predmetnom konaní rozhodol o jej odvolaní senát Krajského súdu\nv Bratislave v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Ľubica Krišková a členky senátu JUDr. Nora Vladová\na JUDr. Viera Malinowska. JUDr. Viera Malinowska sa v konaní javí ako zaujatá voči žalobkyni a jej\nprávnemu zástupcovi, keďže na podnet JUDr. Ing. Petra Slávika, PhD. (konateľa právneho zástupcu\nžalobkyne) bola JUDr. Viera Malinowska vyšetrovaná a od počiatku tak musela mať vedomosť o svojej\nzaujatosti voči žalobkyni a jej právnemu zástupcovi. Zároveň sa v konaní javí ako zaujatá aj sudkyňa\nJUDr. Ľubica Krišková, keďže podozrenia, na ktoré vo svojom podaní poukazoval JUDr. Ing. Peter Slávik,\nPhD., sa priamo dotýkajú JUDr. V., ktorý sa javí ako možný rodinný príbuzný JUDr. Ľubice Kriškovej, čo\nju stavia do pozície zaujatého sudcu v konaní o odvolaní žalobkyne. Na základe uvedeného je zrejmé,\n\nže predsedníčka senátu JUDr. Krišková a sudkyňa JUDr. Malinowska sú natoľko nepriaznivo previazané\ns osobou právneho zástupcu žalobkyne, že sa v konaní nemôžu javiť ako nestranné a nezaujaté čo do\nsubjektívnej stránky veci. Zároveň však v zmysle objektívneho testu nestrannosti na základe uvedených\nskutočností možno urobiť záver o pochybnosti o tom, či sú predmetné sudkyne nestranné. Bol preto\nnaplnený dovolací dôvod, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, keďže vo veci rozhodovali zaujaté sudkyne.\n12. K dovolaniu žalobkyne zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol dovolanie ako\nnedôvodné zamietnuť a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov dovolacieho konania v prospech žalovaného.\n13. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa v dovolaní nepreukázala existenciu takých okolností, ktoré by\nzakladali objektívne oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudkýň JUDr. Malinowskej\na JUDr. Kriškovej. Poukázal na to, že JUDr. Ing. Slávik, PhD. podal voči JUDr. Malinowskej podnet\nna Súdnu radu Slovenskej republiky, na základe ktorého bolo voči nej podané trestné oznámenie dňa\n16. decembra 2022, pričom po tom, ako došlo k vypočutiu JUDr. Malinowskej bola vec vyšetrovateľom\nodmietnutá dňa 27. februára 2023 z dôvodu, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Z dôvodu\nodmietnutia veci v uznesení OR PZ Bratislava IV nikdy nedošlo k začatiu trestného stíhania voči JUDr.\nMalinowskej a táto bola vyšetrovateľom vypočutá v zmysle § 196 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“) výlučne v procesnom postavení\nosoby, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu bolo potrebné vypočuť k okolnostiam\nnasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Žiadne iné procesné postavenie ako postavenie podľa §\n196 ods. 2 TP JUDr. Malinowska v konaní nemala. Z titulu jej procesného postavenia JUDr. Malinowska\nnemala prístup do spisu a ani k informáciám, ktoré mal k dispozícii vyšetrovateľ, a preto nemala ako\nvedieť, že trestné oznámenie bolo podané práve na podnet JUDr. Ing. Slávika, PhD. Žalobkyňa v\ndovolaní nijako nepreukázala opak, t. j. že by JUDr. Malinowska v čase rozhodovania v odvolacom\nkonaní o týchto skutočnostiach vedela. V zmysle § 197 ods. 3 TP sa JUDr. Malinowskej z titulu jej\nprocesného postavenia nedoručovalo ani uznesenie OR PZ Bratislava IV, v ktorom bolo uvedené, že k\ntrestnému oznámeniu bolo ako príloha pripojené aj trestné oznámenie JUDr. Ing. Slávika, PhD., ktoré\nbolo postúpené z OR PZ v Malackách. Ani týmto spôsobom sa JUDr. Malinowska nemala ako dozvedieť,\nže sa voči nej konalo na podnet JUDr. Ing. Slávika, PhD. Všetky okolnosti prípadu tak naznačujú, že\nJUDr. Malinowska nemala akúkoľvek vedomosť o tom, že trestné oznámenie bolo podané na podnet\nJUDr. Ing. Slávika, PhD., a teda nebola vo veci zaujatá, keďže nemala žiaden pomer k JUDr. Ing.\nSlávikovi, PhD. ako konateľovi právneho zástupcu žalobkyne v tomto konaní. K otázke (ne)zaujatosti\nsudcov z dôvodu podania trestného oznámenia voči nim stranou konania, resp. jej právnym zástupcom\nžalovaný odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Ndob/39/2010 zo 4. augusta 2010, z ktorého vyplýva,\nže podanie trestného oznámenia nemôže automaticky bez ďalšieho založiť zaujatosť sudcu. Zaujatosť\nsudcu sa posudzuje striktne, pričom pochybnosť o sudcovej nezaujatosti, resp. nestrannosti nemôže byť\nlen názorom sporovej strany. Žalobkyňa v dovolaní nijako presvedčivo neodôvodnila a ani nepreukázala,\nže by existovali objektívne oprávnené pochybnosti o nezaujatosti, resp. nestrannosti JUDr. Malinowskej\npri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne v predmetnom spore.\n14. Dôvod zaujatosti JUDr. Kriškovej (že v trestnom oznámení figuroval ako kupujúci nehnuteľností,\nktoré v minulosti vlastnila sudkyňa JUDr. Malinowska, istý JUDr. T. V., ktorého totožnosť mena by mohla\nzakladať príbuzenský vzťah s JUDr. Kriškovou) je založený na ničím nepodloženej hypotéze žalobkyne\nna základe totožnosti priezvisk dvoch osôb. Ako vyplýva z uznesenia OR PZ Bratislava IV, JUDr. Krišková\nnemala vo fáze predprípravného konania žiadne procesnoprávne postavenie, nebola vyšetrovateľom\nvypočúvaná a ani iným spôsobom nebola o existencii alebo obsahu trestného oznámenia informovaná.\nSudkyňa JUDr. Krišková sa tak objektívne nemala ako dozvedieť o tom, že bolo podané nejaké trestné\noznámenie a čo bolo jeho obsahom. Uvedené znamená, že objektívne nemala žiadnu vedomosť o\ntom, že v trestnom oznámení sa spomína nejaký JUDr. T. V., Naviac dodnes nebol preukázaný žiaden\npríbuzenský vzťah medzi osobami JUDr. Kriškovej a JUDr. V.. U JUDr. Kriškovej preto neexistujú\noprávnené pochybnosti o tom, že by mala byť vo veci rozhodovania o odvolaní žalobkyne zaujatá z\ndôvodu jej vzťahu k právnemu zástupcovi žalobkyne, prípadne akéhokoľvek iného zákonného dôvodu.\n15. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobkyňa neuplatnila námietku zaujatosti sudkýň JUDr.\nMalinowskej a JUDr. Kriškovej včas, hoci o údajných dôvodoch zaujatosti menovaných sudkýň v čase\nodvolacieho konania mala vedomosť. Žalobkyňa mala v rámci odvolacieho konania možnosť podať\n\npodľa § 52 a nasl. CSP námietku zaujatosti voči sudkyniam Krajského súdu v Bratislave, avšak neurobila\ntak napriek tomu, že ustanovenie § 53 ods. 1 CSP explicitne uvádza, že na námietku podanú po zákonnej\nlehote (t. j. po uplynutí siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený)\nsa neprihliada.\n16. K dovolaciemu dôvodu podľa § 431 v spojení s § 420 písm. f) CSP žalovaný uviedol, že tento dovolací\ndôvod nie je daný, pretože rozhodovanie vylúčeným sudcom nezakladá dovolací dôvod podľa § 420\npísm. f) CSP. Nie je mu tiež zrejmé, na základe čoho sa žalobkyňa domáha aj zrušenia rozsudku súdu\nprvej inštancie, keďže dôvody dovolania sa týkajú výlučne rozhodovania odvolacieho súdu a nemajú tak\nžiaden súvis s konaním na súde prvej inštancie.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v\ndovolacom konaní v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 443 CSP a contrario) najskôr zisťoval, či je dovolanie procesne prípustné.\n18. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne\nvymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu.\n19. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 420 písm. e) a písm. f)\nCSP. Z citovaných ustanovení vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd [§ 420 písm. e) CSP] a tiež ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces [§ 420 písm. f) CSP]. Uvedené tzv. vady zmätočnosti dovolateľka videla v tom, že o jej odvolaní\nproti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodovali na odvolacom súde v senáte 2Cob sudkyne JUDr. Ľubica\nKrišková ako predsedníčka senátu a JUDr. Viera Malinowska ako členka senátu. Tieto však podľa názoru\nžalobkyne mali byť vylúčené z prejednávania a rozhodovania sporu na odvolacom súde pre ich pomer k\nprávnemu zástupcovi žalobkyne, konateľovi advokátskej kancelárie TAX LAW, s. r. o. JUDr. Ing. Petrovi\nSlávikovi, PhD. Dôvodom zaujatosti JUDr. Malinowskej podľa § 49 ods. 1 CSP mala byť jej údajná\nvedomosť o tom, že trestné oznámenie voči nej podané kanceláriou Súdnej rady Slovenskej republiky\ndňa 16. decembra 2022 vychádzalo z podnetu JUDr. Ing. Slávika, PhD. V prípade JUDr. Kriškovej mal\nbyť dôvodom jej zaujatosti údajný príbuzenský vzťah s JUDr. T. V., ktorý podľa trestného oznámenia\n„figuroval“ ako kupujúci nehnuteľností, ktoré v minulosti vlastnila sudkyňa JUDr. Malinowska.\n20. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak\nso zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní\nmožno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.\n21. Účelom citovaného ustanovenia je zabezpečiť nestranné a spravodlivé rozhodnutie vo veci a predísť\ntak neobjektívnemu rozhodovaniu. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna\núprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou\nexistencia určitého právne významného vzťahu sudcu: a) k sporu, v rámci ktorého by mal sudca\nkonkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia sporu, b) k stranám sporu\nalebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom\n(pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c) k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na\npomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b). Zákon zakladá vylúčenie sudcu len na existencii\nzákonného dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle\nktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu.\nNa to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať len pocity strany sporu o tom, že možno mať\npochybnosť o nezaujatosti sudcu, pretože musí byť zistený konkrétny dôvod, z ktorého vyplýva, že\nmožno odôvodnene pochybovať o sudcovej nezaujatosti. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca\nvylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k\nveci, k stranám sporu, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní dosahuje taký charakter\na intenzitu, že aj napriek zákonom ustanoveným povinnostiam sudcu tento nebude môcť rozhodovať\n\nnezávisle a nestranne. Súčasťou práva na spravodlivý proces (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný\nsudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (článok 46 Ústavy SR) zároveň na druhej strane\nzaručuje aj právo na to, aby právna vec strany sporu nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený\npodľa zákonných pravidiel. V zásade teda platí, že v konkrétnej právnej veci musí rozhodovať nezávislý\na nestranný sudca príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný\nsudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti\nzákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý\nzo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z prejednávania a\nrozhodovania veci.\n22. Nestrannosť sudcu sa spravidla chápe ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti\n(nadŕžania určitej procesnej strane). Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo\njeho nezávislosť ju má umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť\naj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu. Obsahom práva na nestranný súd je, aby\nrozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec\nprerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich\nnenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd\nposkytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie práv, ktoré im zaručuje právny\nporiadok. Obsahom práva na prerokovanie sporu pred nestranným súdom však nie je povinnosť súdu\nvyhovieť každému návrhu oprávnenej osoby a vždy vylúčiť sudcu, resp. sudcov z ďalšieho prejednávania\na rozhodovania sporu pre zaujatosť.\n23. Z judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej\nnestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však\nnemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len objektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú\nokolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca disponuje\nurčitým, nie nezaujatým vzťahom k veci, k stranám sporu, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným\nna konaní, pričom tento jeho vzťah dosahuje taký charakter a intenzitu, že sudca aj napriek zákonom\nustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne.\n24. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dovolací súd konštatuje, že nezistil žiadne\nobjektívne skutočnosti, pre ktoré by u JUDr. Kriškovej a JUDr. Malinowskej vznikla pochybnosť o ich\nnezaujatosti pri rozhodovaní v senáte 2Cob o odvolaní žalobkyne podanom proti rozsudku súdu prvej\ninštancie.\n25. Dôvodom na vylúčenie sudkyne JUDr. Ľubice Kriškovej z rozhodovania veci v odvolacom konaní\nnemôže byť špekulácia o údajnom príbuzenskom vzťahu s JUDr. T. V. (ktorý mal byť kupujúcim\nnehnuteľností v minulosti vlastnených sudkyňou JUDr. Malinowskou), keďže žiadny právne významný\nvzťah menovanej sudkyne k osobe JUDr. T. V., ktorý by zakladal relevantný zákonný dôvod na jej\nvylúčenie z prejednávania a rozhodovania danej odvolacej veci v zmysle § 49 ods. 1 CSP, a to pre jej\nvzťah ku konateľovi právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Ing. Petrovi Slávikovi, PhD., nebol preukázaný,\nresp. ani zistený.\n26. Rovnako v prípade sudkyne JUDr. Viery Malinowskej dovolací súd nezistil žiadny právne relevantný\ndôvod, ktorý by bol zákonným dôvodom na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej\nodvolacej veci v zmysle § 49 ods. 1 CSP. Podanie podnetu alebo trestného oznámenia stranou sporu\nalebo jej právnym zástupcom vo všeobecnosti automaticky nezakladá dôvod, pre ktorý by mala byť\nsudkyňa vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci (ako vyplýva napr. aj z uznesenia NS SR sp. zn.\n2Ndob/39/2010 zo 4. augusta 2010). Domnienky alebo subjektívne pocity právneho zástupcu žalobkyne\no nedostatku nezaujatosti sudkyne JUDr. Malinowskej z dôvodu jej možného negatívneho vzťahu ku\nkonateľovi právneho zástupcu žalobkyne (ktorý mal na ňu podať podnet na Súdnu radu SR, na základe\nktorého bolo následne podané trestné oznámenie na sudkyňu) bez ďalšieho nezakladajú objektívnu\npochybnosť o jej nezaujatosti v zmysle § 49 ods. 1 CSP pre pomer k právnemu zástupcovi žalobkyne,\npretože sa nezakladajú na existencii takých objektívnych, konkrétnych a závažných skutočností, ktoré\nby boli preukázané, resp. aspoň osvedčené a zakladali by tak zákonný dôvod na jej vylúčenie z\nprejednávania a rozhodovania odvolacej veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.\n\n27. K dovolaciemu dôvodu podľa § 431 v spojení s § 420 písm. f) CSP dovolací súd uvádza,\nže relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa tohto ustanovenia, sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces sa\nrozumie nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak\nzároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky zaručených procesných práv, spojených so\nsúdnou ochranou práva.\n28. Po preskúmaní veci dovolací súd nezistil žiadnu tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné\npochybenie odvolacieho súdu) spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojím nesprávnym procesným\npostupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by tým\ndošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.\n29. Procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy\nCivilného sporového poriadku. Žalobkyňa a žalovaný mali možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu\nprvej inštancie, tvrdiť a preukazovať skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku. Sporové strany túto\nmožnosť v konaní aj využili, pričom žalobkyňa využila aj možnosť podať proti rozsudku súdu prvej\ninštancie odvolanie ako riadny opravný prostriedok. V dovolaní žalobkyňa ani netvrdila, že by zo strany\nodvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie došlo k nejakému nesprávnemu procesnému postupu,\ndôsledkom ktorého by bolo porušenie konkrétneho procesného práva žalobkyne v spore, čím by došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP]. K nesprávnemu procesnému postupu\nodvolacieho súdu nemohlo dôjsť tým, že v odvolacom konaní rozhodovali vylúčené sudkyne, pretože\nrozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom predstavuje samostatný dovolací\ndôvod v zmysle § 420 písm. e) CSP, ktorý však nezakladá dovolací dôvod podľa § 431 v spojení s § 420\npísm. f) CSP, teda porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nesprávneho procesného postupu\nsúdu.\n30. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade nie je daná\nprípustnosť dovolania žalobkyne podľa ustanovenia § 420 písm. e) CSP a ani podľa ustanovenia § 420\npísm. f) CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n31. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo proti žalobkyni právo na náhradu trov\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho\nkonania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n32. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/118/2023", "guid": "e9ab00b5-2c97-4023-bc2a-f85e2d015ef4:3395a01e-336b-4b46-8257-8b8f66a363c7", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "bf292241-2681-4880-8f82-0b283a0d673a:d1f82024-970e-4031-8af2-0cac48a40353", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 14. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-14", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2"}, {"guid": "d06d24d4-1927-4790-aef3-4d672643bfd4:169c091d-9567-47c0-b3d5-0c44488b3a85", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6121458472.1", "spisova_znacka": "2Cob/118/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/118/2023 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6121458472.1"}], "citovane_v": []}