{"guid": "3985f673-f413-4cb9-95a0-b563fa00bf6a:7782ccd1-e915-4211-a3f3-78a0f14e2b90", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1120208015.2", "spisova_znacka": "1Obdo/48/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/48/2024 z 26. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2025, sp. zn. 1Obdo/48/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1120208015.2", "identifikacne_cislo": "1120208015", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "datum_vydania": "2025-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 422 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "nazov": "§ 422 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7782ccd1-e915-4211-a3f3-78a0f14e2b90", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1120208015.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1120208015.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1120208015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/48/2024\n1120208015\n26. 06. 2025\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2025:1120208015.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobkyne\nJUDr. Kataríny Valovej, PhD., Pribinova 10, Bratislava, IČO: 31 813 852, zastúpenej advokátkou\nMgr. Alicou Mendlovou, Riečna 2, Bratislava, IČO: 42 137 624, proti žalovanému Carlton Property,\ns.r.o., Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 3, Bratislava, IČO: 36 860 492, zastúpenému Advokátska\nkancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie sumy\n553,88 Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n5Cob/86/2023-298 zo 17. júna 2024, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Cob/86/2023-298 zo\n17. júna 2024 a uznesenie Mestského súdu Bratislava III\nč. k. B1-26Cb/57/2020-282 zo dňa 24.\naugusta 2023 v odvolaním napadnutej časti a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania z r u\nš u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením\nč. k.\nB1-26Cb/57/2020-282 z 24. augusta 2023 zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, konanie\nzastavil a rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia odcitoval § 161 ods. 1, 3, 4, CSP § 2 ods. 1, § 3 ods.\n1, § 4 ods. 4 Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len\n„Notársky poriadok“).\n3. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Mestskom\nsúde Bratislava III pod sp. zn. B1-34Cb/162/2017, súd uviedol, že v danej veci nie je na mieste postup\npodľa ustanovenia § 164 CSP, nakoľko sa podľa jeho názoru, v označenom konaní nerieši otázka, ktorá\nby mala byť v tomto štádiu rozhodovaného sporu významná pre rozhodnutie o podanej žalobe.\n4. V ďalšom sa súd zameral na posúdenie, či je daná jeho právomoc na meritórne prejednanie a\nrozhodnutie sporu.\n5. Uviedol, že podľa tvrdení žalobkyne žalobou uplatnený nárok predstavuje odmenu za úkony notárskej\nčinnosti, ktoré mala vykonať v prospech žalovaného, a to v podobe osvedčenia priebehu valného\nzhromaždenia žalovaného, osvedčenia odpisu (fotokópie) listín, vydania výpisu z notárskej zápisnice,\nuloženia textu notárskej zápisnice a zistenia totožnosti osoby.\n6. Pri svojom rozhodovaní zohľadnil tú skutočnosť, že výkon notárskej činnosti je podľa zákona (podľa\n§ 4 ods. 4 Notárskeho poriadku) výkonom verejnej moci, čo vo svojej rozhodovacej činnosti zvýraznil\naj Najvyšší súd Slovenskej republiky (k tomu viď napr. jeho uznesenie z 30. marca 2023, sp. zn.\n\n4Obdo/18/2022). Zdôraznil, že úkony, ktoré notár vykonáva pri výkone notárskej činnosti, a ktoré zákon\njednoznačne označuje ako notársku činnosť, sú výkonom verejnej moci.\n7. Z tohto dôvodu právne vzťahy, do ktorých notár vstupuje pri výkone verejnej moci so žiadateľom o úkon\nnotárskej činnosti, považoval za vzťahy verejnoprávne a nie súkromnoprávne (keďže k ním nedochádza\nna zmluvnom podklade). Potom ak v súvislosti s výkonom verejnej moci notárom (s výkonom notárskej\nčinnosti) vzniknú notárovi nejaké nároky (napr. nárok na odmenu), ide o nároky verejnoprávne a nie o\nnároky súkromnoprávne.\n8. S poukazom na žalobkyňou predloženú faktúru a tam uvedené úkony súd uviedol, že 1/ osvedčenie\no priebehu valného zhromaždenia podľa § 61 Notárskeho poriadku zákon jednoznačne vymedzuje ako\nvýkon notárskej činnosti (podľa § 3 ods. 1 písm. b/ Notárskeho poriadku),\n2/ osvedčenie zhody odpisu alebo fotokópie s listinou podľa § 56 ods. 1 písm. a/ Notárskeho poriadku\nzákon jednoznačne vymedzuje ako výkon notárskej činnosti (podľa § 3 ods. 1 písm. b/ Notárskeho\nporiadku),\n3/ vydanie notárskej zápisnice podľa § 47 Notárskeho poriadku v spojení so zistením totožnosti osôb\npodľa § 48 Notárskeho poriadku zákon jednoznačne vymedzuje ako výkon notárskej činnosti (podľa §\n3 ods. 1 písm. a/ Notárskeho poriadku),\n4/ uloženie textu notárskej zápisnice do registra listín podľa § 73k ods. 2 Notárskeho poriadku zákon\njednoznačne vymedzuje ako výkon notárskej činnosti (podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Notárskeho poriadku),\n5/ vydanie výpisu z obchodného registra zákon jednoznačne vymedzuje ako výkon notárskej činnosti\n(podľa § 3 ods. 1 písm. e/ Notárskeho poriadku).\n9. So zreteľom na uvedené konštatoval, že nároky, ktoré si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému žalobou,\nsú nárokmi, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s výkonom verejnej moci žalobkyňou (s výkonom notárskej\nčinnosti). Tieto nároky, keďže majú svoj pôvod a základ vo výkone verejnej moci, sú tak nárokmi\nverejnoprávnymi. Súd nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne, že poskytovala žalovanému služby, čo by\nmalo navodiť súkromnoprávny (zmluvný) charakter nároku. Uzavrel, že zo zákonného znenia je zjavné,\nže to, čo žalobkyňa označuje pod pojmom „služby“, v skutočnosti predstavuje výkon verejnej moci.\n10. V nadväznosti na uvedené súd poukázal na to, že súdy v civilnom sporovom konaní prejednávajú\na rozhodujú súkromnoprávne spory (rozhodujú o súkromnoprávnych nárokoch), ako to vyplýva z\nustanovenia § 3CSP, nie je možné, aby súd rozhodoval v civilnom sporovom konaní o inom\nako súkromnoprávnom nároku, t. j. o nároku vyplývajúceho priamo z výkonu verejnej moci (o\nverejnoprávnom nároku), s výnimkou prípadu, ak v osobitnom predpise nie je uvedené, že aj iný ako\nsúkromnoprávny spor má rozhodovať civilný súd (k tomu viď ustanovenie § 4 CSP).\n11. V danom prípade však táto výnimka naplnená nie je, keďže Notársky poriadok výslovne neupravuje,\nže by si mohol notár (v posudzovanej veci žalobkyňa) svoje nároky súvisiace s výkonom verejnej moci\nuplatňovať v civilnom sporovom konaní, čo znamená, že pre rozhodnutie o verejnoprávnom nároku\nžalobkyne, vyplývajúcemu z verejnoprávneho vzťahu, nemá civilný súd právomoc.\n12. Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení z 28. júna 2023 argumentovala, že nároky notárov sú predmetom\nrozhodovacej činnosti súdov, súd prvej inštancie poukázal na to, že žiadne zo súdnych rozhodnutí v ňom\nneoznačila. Navyše zdôraznil, že je nutné rozlišovať situácie, kedy notár vstupuje do súkromnoprávnych\nvzťahov, kedy na spory z nich vyplývajúce je daná právomoc súdov, od situácií, kedy notár vykonáva\nnotársku činnosť ako štátom splnomocnená osoba vo vrchnostenskom postavení voči jednotlivcovi v\nrámci výkonu verejnej moci (keďže tam vzťah notár - jednotlivec nie je rovnocenný, ako to vyplýva z\nustanovenia § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku), ako je tomu v predmetnej veci.\n13. Súd neakceptoval argumentáciu žalobkyne, že ako notárka má podľa Notárskeho poriadku nárok na\nodmenu, keďže z pojmu „odmena“ nemožno vyvodiť súkromnoprávny (zmluvný) charakter tohto nároku,\nktorý má nepochybne svoj pôvod vo verejnoprávnom vzťahu pri výkone verejnej moci. V tomto smere súd\npoukázal na to, že postavenie notára je v mnohom podobné postaveniu súdneho exekútora, ktorý má\npodľa Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti nárok na odmenu a náhradu výdavkov (§ 197).\nUvedené však neznamená, že súdny exekútor vystaví na svoju „odmenu“ faktúru, ktorej úhrady sa bude\ndomáhať v súdnom konaní, ako to urobila žalobkyňa. Za nesprávny označil aj prístup žalobkyne, ktorá sa\nsnaží prezentovať, že zastavením konania jej súd odníme možnosť uplatňovať si svoje nároky. Vyslovil\n\nnázor, že o tento nárok sa žalobkyňa „pripravila“ sama, keď od osoby, v prospech ktorej vykonávala\nnotársku činnosť, už priamo v rozhodnom čase (t. j. pri realizovaní jednotlivých úkonov notárskej činnosti)\nnepožadovala úhradu odmeny za výkon verejnej moci (za výkon notárskej činnosti).\n14. Keďže súd dospel k záveru, že nemá právomoc na prejednanie sporu, konanie podľa ustanovenia\n§ 161 ods. 2 CSP zastavil.\n15. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania súd uviedol, že z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila\nzastavenie konania, keďže iniciovala konanie o nároku, o ktorom nebolo možné rozhodnúť v civilnom\nsporovom konaní a preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení\ns § 262 ods. 1 CSP.\n16. Na základe žalobkyňou podaného odvolania proti výroku II. a III. uznesenia súdu prvej inštancie\nodvolací súd uznesením č. k. 5Cob/86/2023-298 zo 17. júna 2024 uznesenie Mestského súdu Bratislava\nIII č. k. B1-26Cb/57/2020-282 zo dňa 24. augusta 2023 v časti výroku II. a III. potvrdil a žalovanému proti\nžalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n17. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie\nnáležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkázal na odôvodnenia napadnutého\nuznesenia s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, nepovažujúc za potrebné závery v ňom uvedené opakovať.\n18. V odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia odcitoval čl. 49 a 51 Zmluvy o fungovaní EÚ § 3 ods. 1, 2,\n3 a 4, § 4 ods. 3 a 4, a § 5 Notárskeho poriadku, Čl. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 3\na § 4 CSP a poukázal aj na uznesenie NS SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6Cdo/102/2011. Poukázal ďalej\nna to, že notár vykonáva tri druhy činnosti a to činnosť súdneho komisára v konaní o dedičstve, notársku\nčinnosť (§ 3 Notárskeho poriadku) a ďalšie činnosti (§ 5 Notárskeho poriadku) pričom konštatoval, že v\nkonaní nebolo sporné, že činnosti, za ktoré si žalobkyňa žalobou vo veci samej uplatnila odmenu patria\npod obsah pojmu notárska činnosť, tak, ako ju definuje § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku. Poukázal na to,\nže vo vzťahu k notárskej činnosti podľa § 3 Notárskeho poriadku je výslovne uvedené, že vykonávanie\nnotárskej činnosti je výkonom verejnej moci a zdôraznil, že uvedená charakteristika vo vzťahu k ďalším\nčinnostiam podľa § 5 Notárskeho poriadku absentuje. Predmetom konania je odmena notára za výkon\nverejnej moci, z dôvodu ktorého sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vzťah\nz ktorého nárok žalobkyne vznikol má verejnoprávny charakter, nakoľko je tento charakter zakotvený\npriamo v zákone (§ 4 ods. 4 Notárskeho poriadku) vychádzajúc z uvedeného vyslovil názor, že nárok\nžalobkyne by vo všeobecnosti mohol byť spôsobilým predmetom civilného sporového konania iba v\nprípade, ak by mal súkromnoprávny charakter a súčasne by o ňom nerozhodoval iný orgán (§ 3 CSP)\nalebo v prípade, ak by to výslovne ustanovil zákon (§4 CSP). Spor by teda mohol byť prejednaný v\ncivilnom sporovom konaní iba v prípade, ak by to ustanovoval zákon, čo sa však v prípade nároku\nžalobkyne nestalo. Konštatoval, že notárovi za vykonanú činnosť nepochybne patrí odmena, to však\nneznamená, že všeobecný súd má vždy právomoc o tejto odmene rozhodnúť. Odvolací súd poukázal\nna uznesenie NS SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6Cdo/102/2011, ktoré tiež potvrdzuje, že samotná\nskutočnosť, že určitý nárok na peňažné plnenie vyplýva zo zákona neznamená, že je oprávnený o ňom\nrozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní.\n19. Pokiaľ ide o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Európska komisia proti Českej republike\nC-575/2016, na ktoré žalobkyňa poukazovala, odvolací súd uviedol, že už zo samotnej povahy veci\nvyplýva, že Európsky súdny dvor rozhodoval o súlade vnútroštátnej úpravy Českej republiky konkrétne\no ustanoveniach zákona č. 358/1992 Sb. O notářich a jejich činnosti (Notářsky řád) s právom Európskej\núnie konkrétne so Zmluvou o fungovaní EÚ, pričom ESD dospel k záveru, že Česká republika tým,\nže uložila podmienku štátnej príslušnosti pre prístup k povolaniu notára nesplnila povinnosti, ktoré pre\nňu vyplývajú z Čl. 49 Zmluvy o fungovaní EÚ. Označil za nepochybné, že východiská, na ktorých\ndotknutý súd založil svoje rozhodnutie, nie sú všeobecne aplikovateľné na každú posudzovanú otázku a\nto prihliadnúc aj na odlišnú právnu úpravu v Českej republike, ktorá status notárskej činnosti ako výkonu\nverejnej moci nezakotvuje. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne o ohýbaní práva konštatoval, že išlo\niba o jej tvrdenie bez akéhokoľvek odôvodnenia, pričom odvolací súd takýto nedostatok nezistil. Uviedol,\nže ohýbaním práva sa podľa zákonnej definície obsiahnutej v § 326a Trestného zákona rozumie také\nkonanie súdu, ktorý pri rozhodovaní jednak svojvoľne uplatní právo a zároveň tým iného poškodí alebo\nzvýhodní. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalobkyne, alebo\nrozhodol inak ako iný súd v obdobnej veci nemožno považovať bez ďalšieho za svojvoľné uplatnenie\n\npráva a za ohýbanie práva. Ak by tomu tak bolo, každý sudca ktorého rozhodnutie bolo zmenené\nalebo zrušené by sa takéhoto konania dopustil, čo zjavne nezodpovedá obsahu označeného zákonného\nustanovenia.\n20. Odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalobkyne, že súd prvej inštancie, vyslovením svojho právneho\nnázoru, vylúčil možnosť notára domôcť sa svojich práv a nárokov za poskytnuté služby z notárskej\nčinnosti, čo by znamenalo, že notár by bol odkázaný vykonávať svoju činnosť notára, mimo súdneho\nkomisára, zadarmo. Konštatoval, že vo vzťahu k činnostiam podľa § 3 Notárskeho poriadku má možnosť\npožadovať primeraný preddavok na odmenu (§ 95 ods. 3 Notárskeho poriadku) a vo vzťahu k činnostiam\npodľa § 5 Notárskeho poriadku si môže okrem možnosti požadovať preddavok na odmenu, uplatniť\nnárok v civilnom sporovom konaní.\n21. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.\n1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu\ns tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.\n2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n22. Proti tomuto uzneseniu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), navrhujúc uznesenie\nodvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania založila\nna ustanoveniach §§ 420 písm. f) a 421 ods. 1 písm. b) CSP. V súvislosti s dovolacím dôvodom v\nzmysle § 420 písm. f) CSP namietala, že sa odvolací súd vo vzťahu k žalobkyňou vzneseným dôvodom\nodvolania v podstate vysporiadal tak, že sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.\nKonštatovala, že právo na spravodlivý proces je katalóg jednotlivých čiastkových práv a jedným z nich je\nnepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k skutočnej realizácii\npráva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Poukázala na to, že základný rámec\nprávnej úpravy pre náležitosti odôvodnenia súdnych rozhodnutí v civilnom konaní upravuje ustanovenie\n§ 220 ods. 2 CSP, ktoré vymedzuje náležitosti rozsudku, ako základnej formy rozhodnutia. Ďalej uviedla,\nže arbitrárnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je spôsobilá preukázať nesprávny procesný\npostup súdu, ktorým došlo k znemožneniu uplatnenia procesných práv v intenzite zakladajúcej porušenie\npráva na spravodlivý súdny proces (napr. nález ÚS SR sp. zn. II. 120/2020). Vyslovila názor, že\nvzhľadom na nedostatok odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia, čo do vysporiadania sa s\notázkou kombinovanej povahy činnosti notára, jeho postavenia podnikateľa - samostatne zárobkovo\nčinnej osoby, spôsobu domôženia sa svojej odmeny, fakturácie ako i marenia práv žalobkyne domôcť sa\nsvojich práv, a najmä či vykonané a vyfakturované úkony notára sú výkonom verejnej moci spôsobuje, že\nprišlo k zásahu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces a je preto podľa jej názoru daná prípustnosť\ndovolania. Konštatovala, že sa nemožno stotožniť s „názorom“ odvolacieho súdu o nemožnosti aplikácie\nžalovanou citovaných rozhodnutí na prejednávanú vec, nakoľko uvedené rozhodnutia sú podstatné\nnajmä s pohľadu právnych záverov, ktoré priamo súvisia s otázkou kritérií posudzovania výkonu verejnej\nmoci a nárokom na odmenu, čo je právne ťažiskom prejednávanej veci. Namietala, že jednotlivý záver\nrozhodnutia v prejudiciálnej otázke týkajúcej sa toho, čo sa považuje za výkon verejnej moci, s poukazom\nna ďalšie rozhodnutia o tejto otázke, súd účelovo odignoroval.\n23. V súvislosti s ďalším dovolacím dôvodom § 421 písm. b) CSP, právnu otázku zásadného právneho\nvýznamu, ktorá podľa dovolateľky nebola dovolacím súdom doposiaľ riešená, sformulovala tak, či „je\nkaždá činnosť notára výkonom verejnej moci a je možné nútiť notára ako samostatne zárobkovo činnú\nosobu a subjekt daňových povinností žiadať preddavky na odmenu, aj keď notár výšku konečnej odmeny\npred ukončením úkonu nevie určiť?“. Poukázala na záver súdu, že si notár pri výkone svojej činnosti\nmá žiadať preddavok, čím si má zabezpečiť dosažiteľnosť odmeny, ktorý označila za zmätočný a\nnepreskúmateľný. Pod pojmom primeraný preddavok nie je možné rozumieť celú hodnotu úkonu, je\nzvyklosťou žiadať preddavok iba v pomernej časti, pri väčšine úkonov notár nevie určiť v akej výške\nbude konečná odmena. V súvislosti s tým, poukázala na viaceré komentáre Grófiková, Z., In: Valová,\nK. a kol.: Notársky poriadok. Komentár. 2. vydanie Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 131 - 132, s. 449, s.\n451, a Kovács, K., Farkašovský, J., Pavlovič, M., Kováč, M., Notársky poriadok, Komentár a súvisiace\npredpisy, Bratislava: Wolters, Kluwer s.r.o., 2017, s. 117. Uviedla, že jej nie je známe, ktoré ustanovenie,\nktorého zákona bráni notárovi ako slobodnému povolaniu a podnikateľovi domáhať sa svojich nárokov\nprostredníctvom súdu. Poukázala na ustanovenie § 95 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého za\nčinnosť podľa tohto zákona patrí notárovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času,\n\nktoré tvoria príjem notára. Poukázala na to, že v časti výkonu notárskej činnosti ako súdneho komisára\nje notár v konaní o dedičstve súdom prvej inštancie. Úkony notára sú úkonmi súdu a rozhodnutia notára\nsú rozhodnutiami súdu. V tejto časti notár vydáva rozhodnutia, ktoré zahŕňajú aj jeho odmenu za činnosť\na sú následne pre prípad nezaplatenia exekučným titulom. Zdôraznila, že táto úprava sa nevzťahuje\nna iné činnosti notára, pri ktorých notár koná ako poskytovateľ notárskych služieb, za čo vystavuje\nfaktúry a je daňovým poplatníkom v zmysle zákona o dani z príjmov a zákona o DPH. Vyslovila názor,\nže z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa si s písaním notárskej zápisnice riadne a včas splnila všetky\npovinnosti týkajúce sa poskytnutia požadovaných notársky úkonov, za čo jej v zmysle vyhl. MS SR č.\n31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov patrí odmena. V tomto smere žalobkyňa poukázala na\nrozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo dňa 15. marca 2018 vo veci C-575/16, Európska komisia\nproti Českej republike, ako aj rozsudky Komisia proti Belgicku C-47/08, z 24. mája 2011 a zo dňa 1.\nfebruára 2017 Komisia proti Maďarsku, C-392/15. Vyslovila názor, že súd teda v napadnutom rozhodnutí\nposúdil predmetnú otázku nesprávne. Uzavrela, že navyše súd síce konštatoval, že nemá právomoc\nna rozhodnutie v tejto veci, ale opomenul uviesť, kde na ktorej inštitúcii sa notár môže domôcť svojho\nnároku, ktorý orgán je teda tým právomocným na uplatnenie nároku žalobkyne.\n24. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. Uviedol, že z dovolania nevyplýva,\nčím konkrétne sa odvolací súd nezaoberal a v čom má spočívať nedostatočnosť jeho odôvodnenia.\nĎalej uviedol, že je bežnou praxou aby sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu\nprvej inštancie a takýto postup CSP výslovne predpokladá. To, že odvolací súd dospel k záverom, ktoré\nnezodpovedajú očakávaniu žalobkyne nezakladá prípustnosť dovolania. Nespokojnosť žalobkyne so\nznením odôvodnenia napadnutého uznesenia sama o sebe neznamená, že napadnuté uznesenie je\narbitrárne alebo nepreskúmateľné. Námietky žalobkyne sú prejavom jej nesúhlasu s dôvodmi zastavenia\nkonania. V súvislosti s ďalším dovolacím dôvodom uvedeným v § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol,\nže jednak žalobkyňou sformulovaná právna otázka nemala pre rozhodnutie odvolacieho súdu žiadny\nzásadný význam a ďalej dovolanie podľa tohto ustanovenia v prejednávanej veci nie je prípustné (§ 421\nods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) CSP).\n25. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že napádala aj procesný postup súdu,\njeho nesprávnosť, odklon od rozhodovacej praxe, nesprávnosť právnych záverov súdu a odňatie\njej práva domôcť sa svojho nároku na súde. Uviedla, že v podanom odvolaní ako aj vo svojich\nvyjadreniach poukázala na zásadné právne otázky, ktoré je potrebné riešiť, pričom tieto podrobne\nodôvodnila a to jednak v kontexte rozboru relevantných zákonných ustanovení, ako aj s poukazom na\nrozhodovaciu prax. Vytýkala odvolaciemu súdu, že sa vôbec nezaoberal konkrétnymi závermi týkajúcimi\nsa konštatovania, čo je výkon verejnej moci u notára, v jednotlivých citovaných bodoch rozhodnutia\nEurópskeho súdneho dvora aj s poukazmi na ďalšie rozhodnutia o tejto otázke a účelovo sa zaoberal\niba záverom rozhodnutia. Jednotlivý záver rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, týkajúcej sa toho, čo\nsa považuje za výkon verejnej moci, s poukazom na ďalšie rozhodnutia o tejto otázke, súd účelovo\nodignoroval. S ohľadom na uvedené má za to, že odôvodnenie rozhodnutia proti ktorému dovolanie\nsmeruje, trpí takou intenzitou o rozsahu nedostatku odôvodnenia procesného postupu súdu, odklonom\nod rozhodovacej praxe, ktorá zasahuje do práva na spravodlivý proces a preto má za to, že je založená\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Záverom uviedla, že súd síce konštatuje, že nie je\nprávomocný na rozhodnutie v tejto veci, ale akosi opomína uviesť kde a na ktorej inštitúcii sa notár teda\nmôže domôcť svojho nároku a ktorý orgán je teda tým právomocným na uplatnenie nároku žalobkyne.\n26. V ďalšom vyjadrení žalovaný zopakoval svoje dôvody, vzhľadom na ktoré považuje dovolanie, či\nuž v zmysle § 420 písm. f) CSP alebo § 421 ods. 1 písm. b) CSP za neprípustné. Ďalej poukázal\nna § 435 CSP podľa ktorého novoty v dovolacom konaní nie sú prípustné a preto, ak žalobkyňa\nchcela predložiť predmetné rozhodnutia, mala tak urobiť najneskôr v odvolacom konaní. Za absurdné\noznačil, že žalobkyňa vytýkala odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal rozhodnutiami, ktoré predložila\naž po právoplatnosti jeho rozhodnutia. Ďalej žalovaný namietal, že žalobkyňa v podaní účelovo mení\na dopĺňa svoju argumentáciu a je zjavné, že to robí po lehote na podanie dovolania. Žalobkyňa sa\nsnaží neprípustne rozšíriť svoju dovolaciu argumentáciu o argumenty a dôkazy, ktoré v dovolaní vôbec\nnepoužila, preto by dovolací súd nemal na toto doplnenie a zmenu dovolacích dôvodov prihliadať.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala včas strana\nsporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom\n\nkonaní v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP\na contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním napadnúť.\n28. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n29. Túto vadu videla v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, pretože\nodvolací súd sa nevysporiadal s jej odvolacími dôvodmi, najmä s otázkou kombinovanej povahy činnosti\nnotára, jeho postavenia ako podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby, spôsobu domôženia sa\nsvojej odmeny, fakturácie ako i marenia práv žalobkyne domôcť sa svojich práv. Odvolaciemu súdu\nvytýkala, že sa v postate v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. Ďalej namietala,\nže sa odvolací súd nezaoberal konkrétnymi závermi týkajúcimi sa konštatovania čo je výkon verejnej\nmoci u notára, v jednotlivých citovaných bodoch rozhodnutia Európskeho súdneho dvora aj s poukazmi\nna ďalšie rozhodnutia o tejto otázke a účelovo sa zaoberal iba záverom rozhodnutia. Jednotlivý záver\nrozhodnutia o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa toho, čo sa považuje za výkon verejnej moci, s poukazom\nna ďalšie rozhodnutia o tejto otázke, súd podľa jej názoru účelovo odignoroval. Súdom ďalej vytýkala, že\nsíce konštatovali, že nemajú právomoc na rozhodnutie v tejto veci, ale opomenuli uviesť, kde, na ktorej\ninštitúcii sa teda notár môže domôcť svojho nároku a v právomoci ktorého orgánu je teda rozhodnúť o\nžalobkyňou uplatnenom nároku.\n30. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nsú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v\nzmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného,\nale aj z ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústava SR“) zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva.\n31. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa\nsvojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky,\nposkytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nNesúhlas s právnym posúdením veci nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, pretože\nnesprávne právne posúdenie veci by mohlo založiť prípustnosť dovolania len podľa § 421 CSP.\n32. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v\nprípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.\nTeda intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na\nspravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom\núspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04).\n33. Dovolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobkyne, že sa odvolací súd iba stotožnil s\nnázorom súdu prvej inštancie. Hoci ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolaciemu súdu umožňuje\npoužiť tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu sa síce opiera v podstatnej časti\no odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd však doplnil odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie aj o ďalšie dôvody. Rozhodujúca (kľúčová) argumentácia odvolacieho súdu je\nobsiahnutá v odsekoch 41. - 53. odôvodnenia jeho uznesenia. Podľa § 387 ods. 2 CSP rozhodnutie\n\nsúdu prvej inštancie a odvolacieho súdu z hľadiska predmetu konania tvoria jeden organický celok (viď\nnapr. sp. zn. II. ÚS 78/05, sp. zn. III. ÚS 264/08, sp. zn. IV. ÚS 372/08 a sp. zn. IV. ÚS 350/09).\n34. Podľa názoru dovolacieho súdu vo veci konajúce súdy v odôvodnení vysvetlili za aký druh činnosti,\nktorú notár vykonáva podľa Notárskeho poriadku, považovali činnosti, za ktoré si žalobkyňa predmetnou\nžalobou uplatnila odmenu a dôvody, pre ktoré túto činnosť považovali za výkon verejnej moci. Odvolací\nsúd vysvetlil aj dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nemožno v prejednávanej právnej veci vychádzať z\nrozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci Európska komisia proti Českej republike C-575/16 z 15.\nmarca 2018. Je pravdou, že sa nezaoberal ďalšími rozhodnutiami vo veci C-47/08 Európska komisia proti\nBelgickému kráľovstvu a vo veci C-392/15 Európska komisia proti Maďarsku, vo veci C-53/08 Komisia\nproti Rakúsku, vo veci C-157/09 Komisia proti Holandsku ale vychádzal, podľa názoru dovolacieho súdu,\nzrejme z toho, že Súdny dvor riešil v obdobné prípady, vždy vychádzajúc z právnej úpravy postavenia\nnotára v jednotlivých štátoch, ktorých sa rozsudky týkali, pričom dospel k rovnakým záverom.\n35. Obidva vo veci konajúce súdy nespochybnili, že má žalobkyňa za ňou vykonané predmetné úkony\nprávo na odmenu (odsek 9.1. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, odsek 51. odôvodnenia\nuznesenia odvolacieho súdu). Že notárovi za činnosť podľa tohto zákona (rozumej Notársky poriadok)\npatrí jednak odmena a ďalej náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času vyplýva priamo z\nustanovenia § 95 ods. 1 Notárskeho poriadku. Súd prvej inštancie konštatoval, že o nárokoch na odmenu\nsa žalobkyňa „pripravila“ sama keď od osoby v prospech ktorej vykonávala notársku činnosť, už priamo\npri realizovaní jednotlivých úkonov notárskej činnosti nepožadovala úhradu odmeny. Z ustanovenia §\n95 ods. 3 Notárskeho poriadku v znení účinnom v čase vykonania úkonu však vyplýva právo notára\npožadovať vopred iba primeraný preddavok. Navyše text odseku 9.1. odôvodnenia prvostupňového\nuznesenia nasvedčuje tomu, akoby nárok žalobkyne, podľa názoru súdu prvej inštancie, mal zaniknúť,\nkeď žalobkyňa nepožadovala úhradu ihneď pri realizovaní jednotlivých úkonov, čo súd prvej inštancie\nvyjadril slovami „o tento nárok sa žalobkyňa pripravila sama“. Pokiaľ ide o tento záver súdu prvej\ninštancie, správnosť ktorého odvolací súd výslovne nepoprel, i keď v odseku 51. odôvodnenia jeho\nuznesenia konštatoval, že za vykonanú činnosť nepochybne patrí odmena, dovolací súd ho považuje pre\nnedostatok odôvodnenia za nepreskúmateľný, keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal s § 95 ods.\n3 Notárskeho poriadku (možnosťou požadovať len primeraný preddavok) a neuvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, z ktorého vyplýva, že ak žalobkyňa nepožadovala odmenu ihneď, pri realizovaní\njednotlivých úkonov nemôže tak urobiť neskôr. Ak by bol nárok skutočne zanikol, mal potom súd prvej\ninštancie žalobu zamietnuť a nie konanie zastaviť pre nedostatok právomoci súdu.\n36. Odvolací súd síce konštatoval, že notárovi za vykonanú činnosť nepochybne patrí odmena (odsek\n51. odôvodnenia) avšak súčasne uviedol (odsek 52. odôvodnenia), že skutočnosť, že určitý nárok na\nnepeňažné plnenie vyplýva zo zákona neznamená, že je oprávnený o ňom rozhodnúť súd v civilnom\nkonaní. Keďže odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý konanie pre nedostatok\nprávomoci súdu zastavil, avšak ani odvolací súd neuviedol, ktorý orgán je o nároku žalobkyne oprávnený\nrozhodnúť, dovolací súd sa stotožnil s dovolateľkou, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f) CSP a Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n37. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu SR, súd bezodkladne konanie zastaví.\n38. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd\nkonanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby\nzostávajú zachované.\n39. Podľa Čl. III ods. 1 Základných princípov CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v\nsúlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,\ns medzinárodnými záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi\nchránené.\n40. Z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že v prípade ak súd zistí, že nedisponuje\nprávomocou vo veci konať, je jeho povinnosťou spoľahlivo ustáliť, do právomoci ktorého orgánu zo\nsústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí.\n\n41. Pokiaľ súd nedokáže spoľahlivo ustáliť, do právomoci ktorého orgánu konkrétny právny spor patrí,\nz ústavnoprávneho hľadiska nemôže subjektu odoprieť spravodlivosť tým, že by jeho právny spor\nneprejednal a nerozhodol v primeranom čase. V opačnom prípade by išlo o odmietnutie spravodlivosti\n(denegatio iustitie) (viď Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n5/2002, rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/102/01z 27. septembra 2001 publikované v zbierke pod č. 82).\n42. Ustanovenie § 9 v spojení s § 10 ods. 1 CSP vôbec nepredpokladá, aby súd zastavil konanie pre\nnedostatok právomoci a zároveň nerozhodol o postúpení veci inému orgánu z dôvodu, že nie je daná\nprávomoc ani žiadneho iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie. V uznesení o zastavení konania\npre nedostatok právomoci je súd povinný rozhodnúť, ktorému orgánu sa vec postupuje (výnimkou je\nprávomoc cudzozemského orgánu). Ak súd pri skúmaní procesných podmienok konania dospeje k\nzáveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej\nprejednanie a rozhodnutie, nemôže konanie pre nedostatok zastaviť, ale otázku právomoci musí riešiť\npozitívne vo svoj prospech, teda vec musí prejednať sám. Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR totiž zakotvuje\nprávo na súdnu ochranu ako základné ľudské právo. Právo na súdnu ochranu súvisí so zásadou zákazu\ndenegatio iustitiae, spočívajúce v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo.\n43. Dovolací súd uvádza, že predmetom dovolacieho prieskumu v rozhodovanej veci má byť aj\nnamietané právne posúdenie veci konajúcimi súdmi (t. j. prípustnosť jeho dovolania by mala vyplývať\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP).\n44. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená, alebo c)\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n45. Podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP, dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak napadnutý\nvýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) neprevyšuje\ndesaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie výšky minimálnej mzdy je\nrozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\n46. Z citovaných ustanovení vyplýva, že prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je obmedzená\nnielen ustanovením § 421 ods. 2 CSP ale aj ustanovením § 422 CSP. V zmysle uvedeného zákonného\nustanovenia je dovolanie neprípustné v tzv. bagateľných veciach. Skutočnosť, či ide o bagateľnú vec\nje limitovaná predmetom konkrétneho konania, teda tým, o čo strane v tej ktorej posudzovanej veci\nide (II. ÚS 165/2017, III. ÚS 885/2016, I. ÚS 218/2017). Ak sa jedná o bagateľnú vec, dovolací súd\ndovolanie odmietne bez toho, aby skúmal správnosť právnych záverov odvolacieho súdu (resp. aj súdu\nprvej inštancie).\n47. V rozhodovanej právnej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 553,88 eura s príslušenstvom.\nNa vymáhané príslušenstvo sa pri posudzovaní prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 422 ods.\n1 CSP neprihliada. Minimálna mzda ku dňu začatia konania (27. marca 2020) predstavovala podľa\nNariadenia vlády č. 324/2019 Z. z. sumu 580,00 eur Dovolací súd konštatuje, že v posudzovanom\nprípade ide o bagateľnú vec, keďže nie je splnená podmienka uvedená v ustanovení § 422 ods. 1\npísm. a) CSP, v zmysle ktorej pre prípustnosť dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 CSP musí výška\ndovolateľom žiadaného peňažného plnenia prevyšovať desaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu začatia\nkonania, v danom prípade nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy.\n48. Z tohto dôvodu dovolací súd uvádza, že dovolanie žalobkyne podané podľa ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. b) CSP je podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP procesne neprípustné.\n49. So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 449 ods. 1 a 2 CSP zrušil nielen rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie v ktorom opätovne\nposúdi existenciu právomoci súdu, prípadne iného orgánu rozhodnúť o uplatnenom nároku, vec sám\nprejedná alebo po zastavení konania postúpi inému orgánu Slovenskej republiky a svoje rozhodnutie\nriadne odôvodní v súlade s§ 220 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne podľa § 453 ods. 3 CSP aj o\ntrovách pôvodného konania ako aj o trovách dovolacieho konania.\n\n50. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}