{"guid": "18581d75-171c-490e-9813-be239a6776b0:4ab4dad3-f09a-4aec-bf53-7567691e8d7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1116219364.3", "spisova_znacka": "7Cdo/27/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/27/2024 z 28. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2025, sp. zn. 7Cdo/27/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1116219364.3", "identifikacne_cislo": "1116219364", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-110.odsek-1", "nazov": "§ 110 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-110.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-110"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-2", "nazov": "§ 124 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162", "nazov": "§ 162 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-163", "nazov": "§ 163 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-163", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "nazov": "§ 164 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-164"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-445", "nazov": "§ 445 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-445", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-445"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-110", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-162", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-163", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-164", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-445", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ab4dad3-f09a-4aec-bf53-7567691e8d7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1116219364.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1116219364.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1116219364.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/27/2024\n1116219364\n28. 05. 2025\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2025:1116219364.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Mgr. Ing. U. X., narodeného XX. A. XXXX, D., D.\n3, právne zastúpeného JUDr. Emíliou Korčekovou, Pezinok, Malacká cesta 5680/2B, proti žalovanej\nSlovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava,\nRačianska 71, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.\nzn. B1-14C/101/2016 (pôvodne na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/101/2016), o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2023 č. k. 15Co/105/2023-325, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I - v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“)\nrozsudkom z 29. septembra 2020 sp. zn. 14C/101/2016 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania nepriznal (výrok II.).\n1.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia\nsumy 5.525.423,44 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi mala byť spôsobená\nnezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 10C/167/2010\na Krajského súdu v Bratislave vedenej pod sp. zn. 8Co/23/2014, v spojení s nesprávnym úradným\npostupom Okresného súdu Bratislava I v uvedenej veci. Počas konania žalobca rozšíril žalobu o\nzaplatenie sumy 6.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy; uznesením zo dňa 09. augusta 2018, sp.\nzn. 14C/101/2016, bola pripustená zmena žaloby tak, že žalovaná je povinný zaplatiť žalobcovi sumu\n5.525.423,44 eura s príslušenstvom a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000 eur ako aj náhradu trov\nkonania právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca žalobu odôvodnil tým,\nže v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/167/2010, sa domáhal zaplatenia\nodškodnenia vo výške 689.000 eur a majetkovej škody vo výške 5.525.423,44 eur s príslušenstvom,\npričom v priebehu toho konania došlo k zásahu do jeho práva zjavne nezákonným a protiústavným\nzastavením konania iniciovaným žalovanou a to zneužitím procesného práva podľa ustanovenia § 141a\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Uvedený súd porušením\nprincípu primeranosti a proporcionality bez rozumného dôvodu vydal dňa 10. mája 2013 uznesenie\nč. k. 10C/167/2010-254, ktorým žalovanému vyhovel a zaviazal ho povinnosťou zložiť preddavok na\ntrovy konania v sume 310.721,17 eura. Proti tomuto uzneseniu nebol prípustný opravný prostriedok,\npreddavok na trovy dôkazu žalobca nezložil a súd prvej inštancie konanie uznesením zo dňa 17. októbra\n2013, č. k. 10C/167/2010-258, zastavil. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie a Krajský súd v\nBratislave uznesením zo dňa 27. januára 2014, sp. zn. 8Co/23/2014, napadnuté uznesenie potvrdil. Na\nzáklade žalobcom podaného dovolania, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší súd“ alebo\n„dovolací súd“) rozhodnutím zo dňa 01. júla 2015, sp. zn. 3Cdo/349/2014, zrušil rozhodnutie odvolacieho\ni súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení\nrozhodnutia konštatoval, že žalobca dôvodne namietal, že mu v konaní bola odňatá možnosť konať pred\n\nsúdom vzhľadom na procesnú vadu, keďže konanie nemalo byť zastavené pre nezloženie preddavku na\ntrovy konania, ak je žalovaným subjekt uvedený v § 2 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a\no zmene a doplnení niektorých zákonov. Najvyšší súd poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. PL. 30/2015, ktorým bolo vyslovené, že ustanovenie § 141a OSP nie je v súlade s čl.\n1 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), preto dňom 14. júna 2016, t.j. vyhlásením\nnálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, stratilo účinnosť. V dôsledku nezákonných rozhodnutí\nmu bola žalobcovi spôsobená majetková škoda vo výške 5.525.423,44 eura s príslušenstvom, keďže\nsa mu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I nedostalo primeranej a spravodlivej ochrany\njeho subjektívneho práva a jeho nárok nemohol byť vymáhaný v exekučnom konaní. Dodal, že zo strany\nOkresného súdu Bratislava I došlo k zavineným prieťahom, ktoré skonštatoval Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v rozhodnutí zo dňa 13. novembra 2014, sp. zn. II. ÚS 622/2013. Predmetnú žalobu žiadala\nžalovaná zamietnuť ako nedôvodnú.\n1.2. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že z dôvodu, že si\nžalobca v tomto konaní uplatnil rovnaký nárok na náhradu škody ako v namietanom konaní vedenom\npod sp. zn. 10C/167/2010, keďže nedostal v uvedenom konaní primeranú a spravodlivú ochranu,\nnepreukázal škodu, ktorá by mu bola vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym\núradným postupom. Odkázal na tvrdenie žalovanej, podľa ktorého ak nie je judikovaný samotný nárok\nžalobcu na vyplatenie predmetnej sumy, pričom konanie vo veci na súde nie je právoplatne ukončené,\nnie je možné uviesť, že došlo k vzniku škody, ktorá má spočívať v skutočnosti, že žalobca nezískal\nplnenie uplatnené žalobou v danom konaní. K nároku žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n6.000 eur titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 10C/167/2010, spočívajúceho v neprimeranej dĺžke konania, poukázal na ustanovenie §\n15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, či nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe\npísomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a\n§ 11. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody vyplýva, že žiadal\nlen o náhradu škody vo výške 5.525.423,44 eura s príslušenstvom titulom nezákonného rozhodnutia\na nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I a o náhradu nemajetkovej ujmy nie,\nrovnako si tento nárok neuplatnil ani v žalobe doručenej súdu dňa 19. septembra 2016. Tento nárok si\nžalobca uplatnil až v rámci žiadosti o zmenu žaloby doručenej súdu dňa 04. augusta 2017, o ktorej bolo\nrozhodnuté uznesením zo dňa 09. augusta 2018. Žalobca v priebehu konania potom nepreukázal, že\nby splnil vyššie uvedenú zákonnú požiadavku na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.\nNapriek uvedenému, kedy nemal za preukázaný postup podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.\nsúd prvej inštancie konštatoval, že ani v prípade splnenia tejto požiadavky by žalobe v tejto časti\nnemohlo byť vyhovené. V konaní o nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je žalobca zaťažený dôkazným\nbremenom ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy a musí preukázať konkrétny negatívny prejav\nnemajetkovej ujmy vo svojej osobnostnej sfére (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. mája\n2014, č. k. 4Co/129/2014-116). Nemajetková ujma je určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil\nnenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Je pri tom podstatné v akom rozsahu bola\nznížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Súd v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. môže\npriznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch len za predpokladu takej intenzity týchto následkov, že\nkonštatovanie porušenia práva nie je postačujúce pre odstránenie následkov, ktoré u žalobcov nastali,\npretože došlo k značnému zníženiu ich dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Nečinnosť orgánu verejnej\nmoci, či zbytočné prieťahy v konaní nepochybne znamenajú samé osebe pre poškodeného určitú i\nmateriálnu ujmu, to však poškodeného nezbavuje povinnosti preukázať, a to v prípade uplatňovania\njej peňažnej náhrady, vznik tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života a intenzitu zásahu,\nako aj to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym\nprostriedkom na vyváženie alebo zmiernenie tejto vzniknutej ujmy. Hoci aj v dôsledku neprimerane\ndlhotrvajúceho konania možno ujmu spočívajúcu v neistote poškodeného ohľadom výsledku konania\npredpokladať, predmetom ďalšieho dokazovania je posudzovanie, či ide o ujmu nepatrnú alebo značnú,\nkedy je na poškodenom, aby svoje tvrdenia o existencii takých relevantných skutočností, ktoré umocňujú\nhĺbku zásahu alebo významne ovplyvňujú jeho životnú situáciu, v konaní hodnoverne preukázal\n(rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. februára 2017, sp. zn. 8Co/380/2016). Vykonaným\ndokazovaním nemal súd prvej inštancie ničím preukázané tvrdenie žalobcu, že mu vznikla nemajetková\nujma v príčinnej súvislosti s uvedeným nesprávnym úradným postupom, ktorý tak nemožno bez ďalšieho\npovažovať za konanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi automaticky prináležal nárok na peňažnú\nnáhradu nemajetkovej ujmy.\n\n1.3. Súd prvej inštancie považoval žalobu v časti o náhradu škody za nedôvodnú, dokazovanie\npripojením uvedeného spisu preto nevykonal. Súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu\nnesú zodpovednosť za skutkový stav, musia dokazovať svoje tvrdenia a mal za to, že žalobca v\nkonaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadom existencie nezákonného\nrozhodnutia a nesprávneho úradného postupu a žalobu zamietol, dôvodiac jej nedôvodnosťou.\n1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „CSP“) tak, že plne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže si žalovaná\nnárok na náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu žiadne trovy nevyplývajú.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. januára 2022 č. k.\n15Co/9/2021-241 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanej nepriznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že\nsúd prvej inštancie správne zistil, že v danej veci bola splnená prvá podmienka vzniku zodpovednosti\nštátu za škodu, a to existencia nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, a preto\nnásledne skúmal či sú splnené aj ďalšie podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, ktorými\nsú vznik škody i príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a nesprávnym úradným\npostupom a vznikom škody. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba\nžalobcu je v časti náhrady škody nedôvodná, keďže nepreukázal škodu, ktorá by mu bola vznikla v\nsúvislosti s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, keď žalobca nepreukázal ani\nďalší nevyhnutný predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorým je príčinná súvislosť medzi nezákonným\nrozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ďalej mal odvolací súd za to, že súd\nprvej inštancie náležitým spôsobom v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, z akého\ndôvodu nebolo možné žalobcovi priznať ním uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko\nžalobca vôbec nezdôvodnil prečo okrem náhrady majetkovej škody si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu,\nkeď len stroho uvádzal, že žiada aj o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 6.000 Eur za\nporušenie práva na rozhodnutie veci súdom v primeranej lehote.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Najvyšší súd uznesením zo dňa 28.\njúna 2023 sp. zn. 7Cdo/93/2022 rozsudok odvolacieho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že v spise nie je žiaden záznam o tom, že by odvolací\nsúd upovedomil žalobcu na ním uvedenú elektronickú adresu a@b.c o verejnom vyhlásení rozsudku\nv zmysle jeho žiadosti v podaní z 8. augusta 2019 podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP. Uvedené\nnevyplýva ani z dispozície predsedníčky senátu vyjadrenej pri určovaní termínu verejného vyhlásenia\n(na č. l. 157 spisu). Týmto nesprávnym procesným postupom odvolací súd znemožnil žalobcovi, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, čím došlo k naplneniu žalobcom uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) následným rozsudkom z 25. októbra 2023 č. k.\n15Co/105/2023-325 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.), žalovanej priznal nárok na náhradu\ntrov prvého a tohto odvolacieho konania v rozsahu 100% (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania v rozsahu 100% (výrok III.). Po zrušení rozsudku zo dňa 26. januára 2022 č. k.\n15Co/9/2021-241 a vrátení veci na ďalšie konanie dovolacím súdom, odvolací súd, viazaný rozsahom\na dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (385 ods. l CSP),\nvec opätovne preskúmal a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 25. októbra 2023; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu\nupovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP). Odvolací\nsúd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 CSP) a keďže sa\nstotožnil s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje.\n4.1. K námietke žalobcu, že nebol elektronicky upovedomený o mieste a čase vyhlásenia prvého\nrozsudku odvolacieho súdu zo dňa 26. januára 2022 napriek jeho žiadosti, aby mu podľa § 219 ods. 3\nCSP bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na e-mail uvedený v tejto žiadosti,\nodvolací súd uviedol, že tejto jeho žiadosti nevyhovel, pretože takúto požiadavku súčasne nevzniesla\nžalovaná. Okrem toho ustanovenie § 219 ods. 3 CSP, ktoré platí aj pre odvolacie konanie uvádza,\nže vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a\nčas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v\nlehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (tento deň oznámenia možno súčasne považovať za\ndeň doručenia oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku stranám sporu, ich zástupcom), nepochybne\n\n(o.i.) za účelom dostatočného času dostaviť sa na súd a vypočuť si verejné vyhlásenie rozsudku.\nPodobne je tomu v prípade nariadenia pojednávania, keď ustanovenie § 178 ods. 2 CSP ukladá súdu\npredvolanie na pojednávanie doručiť stranám sporu, ich právnym zástupcom, tak, aby mali dostatok času\nna prípravu spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Vzhľadom na všetky\nvyššie uvedené zákonné dôvody, v neposlednom rade pri zachovaní rovnakého postavenia strán sporu,\npotom odvolací súd zvolil rovnaký postup a všetkým stranám sporu rovnakým postupom, spôsobom,\ns rovnakými právnymi účinkami, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámením na\núradnej tabuli odvolacieho súdu a na webovej stránke odvolacieho súdu v lehote najmenej päť dní pred\njeho vyhlásením.\n4.2. Odvolací súd po opätovnom prejednaní nároku žalobcu o náhradu škody a náhradu nemajetkovej\nujmy, dospel k rovnakému záveru ako vo svojom prvom rozhodnutí, a to že žalobca nepreukázal všetky\npodmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to škodu\na príčinnú súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a nesprávnym úradným postupom a\nvznikom škody, rovnako tak nepreukázal svoje tvrdenie, že mu vznikla nemajetková ujma. Odvolací súd\nnevzhliadol dôvod odchýliť sa od názoru súdu prvej inštancie, že žaloba žalobcu je v časti náhrady škody\nnedôvodná, keďže nepreukázal škodu, ktorá by mu bola vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím\na nesprávnym úradným postupom.\n4.3. Podľa odvolacieho súdu nebolo možné prisvedčiť argumentácii žalobcu v jeho odvolaní, že tvrdenie\nsúdu prvej inštancie, že dovolací súd nekonštatoval nezákonnosť rozhodnutí Okresného súdu Bratislava\nI. a Krajského súdu v Bratislave sa nezakladá na pravde, pretože súd prvej inštancie vo veci vykonal\npotrebné dokazovanie za účelom zistenia, či boli splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku\nna náhradu škody a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne závery, že v danom prípade bola\nnaplnená prvá podmienka pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, a to nezákonné rozhodnutie a\nnesprávny úradný postup. Súd prvej inštancie v bode 13. napadnutého rozhodnutia náležite vysvetlil,\nže v danom prípade právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. októbra 2013 č.\nk. 10C/167/2010-258 a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. januára 2014, č. k. 8Co/23/2014-282, je\npotrebné považovať za nezákonné rozhodnutia, keďže boli zrušené najvyšším súdom pre nezákonnosť,\ns ktorým odôvodnením odvolací súd súhlasí. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej\ninštancie, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/167/2010 došlo k\nnesprávnemu úradnému postupu, a to k prieťahom v konaní, ktoré konštatoval vo svojom náleze zo\ndňa 13. novembra 2014, č. k. II. ÚS 622/2013-31, Ústavný súd Slovenskej republiky. Nebolo tiež možné\nsúhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal ústavne konformné\ndokazovanie a tak neudržateľne, neracionálne, nepresvedčivo a arbitrárne tvrdí, že údajne nepreukázal\naká škoda alebo ušlý zisk mu vznikol v dôsledku zrušenia právoplatných rozhodnutí najvyšším súdom.\nOdvolací súd konštatoval, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením\ndvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že\nmusí svoje tvrdenia aj preukázať. Žalobca však netvrdil a ani nepreukázal v čom konkrétne spočíva ním\nuplatnená škoda, resp. ušlý zisk, z dôvodu ktorého nemohlo byť potom jeho žalobe v časti o náhradu\nškody vyhovené. Rovnako žalobca nepreukázal ani ďalší nevyhnutný predpoklad zodpovednosti za\nškodu, ktorým je príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom\na vznikom škody, ako správne uviedol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie v danej veci riadne\nzisťoval a po vykonanom dokazovaní aj správne ustálil, že žalobca nepreukázal aká skutočná škoda\nalebo ušlý zisk mu v dôsledku nezákonných rozhodnutí vznikla, rovnako aká škoda, ušlý zisk mu vznikla\nnásledkom nesprávneho úradného postupu. Žalobca len tvrdil, že nebyť nesprávneho úradného postupu\na vydania nezákonných rozhodnutí Okresným súdom Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, by mu\nza obvyklého chodu veci majetková škoda v uplatnenej sume 5.525.423,44 eur nevznikla. Odvolací súd\ndodal, že aj keby bolo konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/167/2010 už\nprávoplatne skončené, neznamenalo by to automaticky, že žalobcovi by bola v tomto konaní priznaná\nnáhrada škody, pretože tak, ako už bolo uvedené, musel by tento svoj nárok riadne preukázať.\n4.4. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o jeho\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000 eur, odvolací súd dôvodil, že súd prvej inštancie\nnáležitým spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu nebolo možné žalobcovi tento ním uplatnený nárok\npriznať, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a dodáva, že žalobca vôbec\nnezdôvodnil prečo okrem náhrady majetkovej škody si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu, keď len stroho\nuvádzal, že žiada aj o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 6.000 eur za porušenie práva na\nrozhodnutie veci súdom v primeranej lehote. Nebolo možné súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu v\nodvolaní, že tento jeho nárok mal súd prvej inštancie vylúčiť na samostatné konanie, resp. bezodkladne\nako nepríslušný orgán vo veci konať a rozhodovať a postúpiť túto jeho požiadavku na odškodnenie\n\nnemajetkovej ujmy Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na ďalšie konanie a rozhodnutie,\nprípadne predmetné konanie prerušiť a vyčkať na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky šesť mesiacov, nakoľko súd prvej inštancie správne dôvodil, že žalobca pri tomto uplatnenom\nnároku nepostupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže tento nárok neuviedol v žiadosti\no predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, z dôvodu ktorého potom správne (okrem iných\ndôvodov) žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.\n4.5. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že napadnutý rozsudok je arbitrárny,\nnepreskúmateľný, nepresvedčivý, svojvoľný a neracionálny, pretože rozsudok súdu prvej inštancie\nobsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.\n4.6. Žalobca svoje odvolanie, okrem iného, odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky,\nktoré bližšie nešpecifikoval. Aj napriek tomu odvolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej\ninštancie nebolo vydané v konaní postihnutou s niektorou z nasledovných procesných vád, ktorých\nexistenciu nezistil.\n4.7. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd\nodvolací súd uviedol, že žalobca bližšie nešpecifikoval v odvolaní dôvody, pre ktoré rozhodoval\npredmetnú vec vylúčený sudca. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca vzniesol námietku zaujatosti\nvoči zákonnej sudkyni JUDr. Eve Tulejovej, ktorej predmetná vec bola pridelená pôvodne, ani zákonnej\nsudkyni Mgr. Ágnes Nagyovej, ktorej bola táto vec pridelená na základe Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce\nna rok 2017 Okresného súdu Bratislava I. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd vyhodnotil uvedenú\nodvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.\n4.8. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkov a\npripojenie spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C/167/2010, k čomu odvolací súd uviedol, že súd\nprvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnil prečo nevykonal dokazovanie\nnavrhnuté žalobcom, pričom správne dospel k záveru, že výsluch svedkov by bol nehospodárny,\nneúčelný, keďže mal za preukázanú existenciu nezákonného rozhodnutia a aj nesprávneho úradného\npostupu. Súd prvej inštancie náležite odôvodnil aj prečo nebolo potrebné pripájať spis Okresného súdu\nBratislava I sp. zn. 10C/167/2010, s ktorými dôvodmi odvolací súd súhlasí a preto považoval aj túto\nodvolaciu námietku žalobcu za neopodstatnenú.\n4.9. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci, odvolací súd konštatoval, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie považoval za úplné\na ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n4.10. Žalobca mailovým podaním zo dňa 23. októbra 2023 (č.l. 320 spisu), doplneným písomne dňa\n24. októbra 2023 (č.l. 322 spisu) podal sťažnosť a vzniesol námietku zaujatosti voči senátu 15Co, ktorá\nnámietka zaujatosti žalobcu sa týkala iba procesného postupu, preto na ňu neprihliadol.\n4.11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok\nna náhradu trov prvého i tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol\núspešný v dovolacom konaní, odvolací súd mu priznáva podľa § 453 ods. 1, § 396 ods. l, § 255 ods. 1\nv spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Žalobca (ďalej ako „dovolateľ“) podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť\nvyvodzoval z § 420 písm. e) a písm. f) CSP. Dovolateľ v dovolaní označil potvrdzujúci rozsudok\nodvolacieho súdu za krajne svojvoľný, nezákonný, protiústavn, arbitrárny, tendenčne odôvodnený,\nzlomyseľný, nie vecne správny a predčasne vydaný. Dovolateľ v dovolaní namietal, že rozsudok\nodvolacieho súdu bol doručený iba jemu ako žalobcovi, zatiaľ čo jeho právnej zástupkyni doručený nebol.\nV tomto smere žalobca namietal aj to, že jeho právnej zástupkyni nebolo doručené ani rozhodnutie,\nktorým najvyšší súd rozhodol o dovolaní voči arbitrárnemu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 15Co/9/2021-241 zo dňa 26. januára 2022. Rovnako mal za to, že odvolací súd nebol oprávnený\nposudzovať námietku zaujatosti podľa § 52 CSP smerujúcu voči sudkyni odvolacieho senátu JUDr.\nHajdinovej a voči „senátu 15Co/105/2023“. Podľa dovolateľa advokátku JUDr. Korčekovú splnomocnil\nna celé konanie. Odvolací súd ale nemal vykázané riadne doručenie rozsudku súdu prvej inštancie a\ndoručenie napádaného rozsudku odvolacieho súdu jeho právnej zástupkyni, hoci súdy mali vedomosť,\nže je ňou zastúpený, keďže ju splnomocnil na zastupovanie v základnom konaní vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava I vedenom pod sp. zn. 10C/167/2010, od ktorého je predmetné konanie sp. zn.\n14C/101/2016 odvodené. Napádanému rozsudku odvolacieho súdu dovolateľ vytkol svojvoľnosť a\narbitrárne odôvodnenie a nerozhodnutie o sťažnosti a námietke zaujatosti voči sudkyniam odvolacieho\nsúdu zo dňa 20. októbra 2023 a skutočnosť, že odvolací súd vec nepredložil bezodkladne na rozhodnutie\no zaujatosti najvyššiemu súdu. Takýto postup odvolacieho súdu podľa žalobcu potvrdil nezáujem na\n\nspravodlivom prejednaní a rozhodnutí veci, úmysel mu poškodiť na základných právach a slobodách.\nPodľa mienky dovolateľa, jeho obava z nedostatku nestrannosti a zaujatosti sudkýň daného senátu sa\nlen potvrdila potvrdením nezákonného a nepresvedčivo odôvodneného rozsudku súdu prvej inštancie konkrétne v bodoch 16. a 16.1., v rámci ktorých podľa dovolateľa došlo k flagrantnému porušeniu jeho\npráva na zákonného sudcu a na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie v časti uplatneného\nnároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy v sume 6.000 eur vec prejednal a zamietol bez toho, aby\nkonanie prerušil na neurčito (kvôli predbežnému prerokovaniu nároku na Ministerstve spravodlivosti\nSlovenskej republiky). V dovolaní žalobca tiež poukázal na to, že základným právom účastníka je,\naby vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti (odkázal na čl. 38 Listiny základných práv a\nslobôd a čl. 48 ods. 2 ústavy). Ak súd rozhodne rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania,\noznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní\npred jeho vyhlásením. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, podľa dovolateľa nie je\nzjavné prečo sa súd prvej inštancie a odvolací súd domnievali, že predpoklady zodpovednosti štátu v\notázke náhrady nemajetkovej ujmy neboli splnené pre nepreukázanie výšku škody a príčinnej súvislosti\nmedzi škodou a nesprávnym úradným postupom a rozhodnutím, hoci bolo nutné tieto dve podmienky\nvzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom (škodu a príčinnú súvislosť) dôrazne rozlišovať.\nOba súdy chybne posudzovali jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu, ignorujúc aktuálnu\nrozhodovaciu prax ESĽP, lebo pokiaľ škoda nevznikne, nevznikne ani zodpovednosť za škodu a preto je\nzbytočné preukazovať aj príčinnú súvislosť. Týmto bolo podľa názoru dovolateľa porušené jeho právo na\nspravodlivý proces a má za to, že ide o naplnenie dôvodu na vydanie zrušujúceho rozhodnutia dovolacím\nsúdom. V otázke dokazovania dovolateľ namietal, že odvolací súd ústavne konformne nevysvetlil v\nčom mala spočívať presvedčivosť dôkazu, ktorého vykonanie zmaril súd prvej inštancie zamietnutím\nvypočutia svedkov, zmarením objektivizácie skutkového stavu veci s údajným odkazom na hospodárnosť\nsúdneho konania. V závere dovolania dovolateľ navrhol, aby najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu\nvo výroku I. zrušil a vo výroku II. vec vrátil odvolaciemu súdu, resp. priamo súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie a aby dovolateľovi priznal trovy dovolacieho konania a právneho zastupovania\na aby tiež zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424), zastúpená v súlade s § 429 ods.\n1 CSP, skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že\ndovolanie pre uplatnený dovolací dôvod [§ 420 písm. f) CSP] je neprípustné a zároveň aj nedôvodné.\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n9. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. e) a písm. f).\nDovolanie podľa § 420 písm. e) CSP\n10. Podľa § 420 písm. e) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsúd.\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Najvyšší súd preto aj\nv danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej\nvade zmätočnosti.\n\n12. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže\ndomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Do obsahu\npráva na nestranný súd patrí aj to, aby rozhodnutia v konkrétnej veci boli výsledkom konania nestranného\nsúdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval\nnezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné\npre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti\nna uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto\npráve rozhodnúť (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 a sp. zn. III. ÚS 36/2011).\nZákladné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom\nkonaní zaručené prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho pojednávania a rozhodnutia pre\nzaujatosť. Nestrannosť sudcu sa definuje ako absencia predsudku alebo zaujatosti, treba ju skúmať z\ndvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. treba zistiť osobné presvedčenie sudcu,\nktorý vo veci koná, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. či sú poskytnuté dostatočné záruky na\nvylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. Pri posudzovaní subjektívneho hľadiska nestrannosti\nsa predpokladá nestrannosť sudcu až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko, rozsudok\nESĽP z 01. októbra 1982).\n13. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak\nso zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní\nmožno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa odseku 2 § 49 CSP vylúčený je i\nsudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.\n14. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného)\nsúdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a\nrozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (por. I. ÚS 73/97 <M.>, I. ÚS 27/98 <hS.>, II. ÚS\n121/03 <M.>). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 predstavuje výnimku\nz ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, treba trvať na\ntom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne\na z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom\nnezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné\nprihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru ESĽP a Ústavného súdu SR k danej problematike.\n(BAJÁNKOVÁ, Jana, § 49 [Dôvody vylúčenia]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ,\nJana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek, Civilný sporový poriadok, 2.\nvydanie, Praha: C. H. Beck, 2022, s. 234 - 243).\n15. Dovolateľ namietal v dovolaní zaujatosť sudkyne odvolacieho senátu JUDr. Márie Hajdínovej a\nzaujatosť senátu 15Co odvolacieho súdu. Dovolateľ uviedol, že daná sudkyňa sa aj z objektívneho\nhľadiska javí ako zaujatá, pomstychtivá, nemajúca záujem na spravodlivom a nestrannom zákonnom\nrozhodnutí o dovolateľovom odvolaní. Senát 15Co dovolateľ nepovažuje za nestranný a má za to, že\nje zaujatý z dôvodu podania dovolania zo dňa 16. marca 2022. Dovolateľ vzniesol námietku zaujatosti\nvoči senátu 15Co odvolacieho súdu sťažnosťou, ktorá bola odvolaciemu súdu doručená mailom dňa 23.\noktóbra 2023 (elektronickej podateľni odvolacieho súdu doručená 20. októbra 2023), písomne doručená\ndňa 24. októbra 2023. S uvedenou námietkou sa odvolací súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 25.\noktóbra 2023 (v bodoch 23.2., 23.2.,23,4.) riadne vysporiadal a nakoľko sa ale týkala iba okolností,\nktoré spočívali v procesnom postupe sudcu, senátu alebo ich rozhodovacej činnosti (§ 53 ods. 3 CSP)\na rovnako nevykazovala všetky predpísané náležitosti (§ 52 ods. 2 CSP), odvolací súd správne na\ntakúto námietku v zmysle § 52 ods. 2 a § 53 ods. 3 CSP neprihliadol a nebol námietku zaujatosti ani\npovinný predkladať nadriadenému súdu. Napokon ani argumentácia dovolateľa „že daná sudkyňa sa aj z\nobjektívneho hľadiska javí ako zaujatá, pomstychtivá, nemajúca záujem na spravodlivom a nestrannom\nzákonnom rozhodnutí“ nie je spôsobilá založiť dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) pre neurčitosť a\nvágnosť vymedzenia námietky zaujatosti, preto na ňu najvyšší súd neprihliadol.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n16. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n17. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.\n18. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n19. Dovolateľ v dovolaní namietal, že mu a ani jeho advokátke JUDr. E. Korčekovej do dňa 21. septembra\n2023 nebolo doručené uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 28. júna 2023 sp. zn. 7Cdo/93/2022, ktorým\nnajvyšší súd rozsudok odvolacieho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci príloh k dovolaniu\npripojil mailové podanie zo dňa 21. 09. 2023, ktoré adresoval odvolaciemu súdu na adresu N..sk <P.>,\na ktorým oznamoval súdu, že nedisponuje zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu zo 16. 03. 2022,\nktoré rozhodnutie ako aj predchádzajúce arbitrárne rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 26. 01. 2022\nmali byť doručované aj jeho splnomocnenej zástupkyni pre celé konanie JUDr. E. Korčekovej.\n20. Po preštudovaní spisového materiálu najvyšší súd konštatuje, že predmetné uznesenie najvyššieho\nsúdu bolo dovolateľovi listinne doručené dňa 12. októbra 2023. Pokiaľ ide o doručovanie tohto uznesenia\nJUDr. E. Korčekovej, o ktorej dovolateľ tvrdí, že bola jeho splnomocnenou zástupkyňou aj pre konania\npred nižšími súdmi v predmetnej právnej veci, najvyšší súd vychádzajúc z obsahu spisu konštatuje, že\nv spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by JUDr. E. Korčeková v čase doručovania žalobcovi\noznačené uznesenie najvyššieho súdu, t.j. 12. 10. 2023 žalobcu v konaní skutočne zastupovala, t.j.\ndisponovala splnomocnením od žalobcu na zastupovanie pre celé konanie a súd tak bol povinný\ndoručovať písomností JUDr. E. Korčekovej podľa § 110 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie preto správne\ndoručil označené rozhodnutie dovolacieho súdu a i ďalšie písomnosti výlučne žalobcovi ako strane\nsporu bez zastúpenia. Do súdneho spisu bolo žalobcom doložené plnomocenstvo na zastupovanie\nv súdnom konaní (vrátane dovolacieho konania) advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou až spolu s\npodaním dovolania 8. februára 2024 (č. l. 356). Pokiaľ JUDr. Korčeková mala žalobcu zastupovať\nv inom súdnom konaní, konkrétne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I vedenom pod\nsp. zn. 10C/167/2010, ktoré konanie dovolateľ označil za základne konanie, od ktorého malo byť\npredmetné konanie odvodené, plná moc sa vzťahuje na zastupovanie v konkrétnom súdnom konaní,\npre ktoré bola udelená. Napokon podľa § 124 ods. 2 CSP hmotnoprávny úkon strany, ktorým je aj\nsplnomocnenie na zastupovanie v spore je voči súdu účinný okamihom doručenia súdu, preto pokiaľ\naj existuje splnomocnenie na zastupovanie žalobcu JUDr. Korčekovou v predmetnom spore, jeho\nnepredložením súdom nižšej inštancie sa nestalo voči ním účinné a súdy správne konali výlučne so\nžalobcom. Vychádzajúc z uvedeného, preto ani na dovolateľom tvrdenú vadu zmätočnosti spočívajúcu\nv nedoručení mu zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj nedoručení tohto rozhodnutia JUDr.\nEmílii Korčekovej, najvyšší súd neprihliadol.\n21. Dovolateľ namietal aj postup súdu, ktorým mal namiesto zamietnutia žaloby konanie prerušiť na\nneurčito pre poskytnutie priestoru žalobcovi na predbežného prerokovaniu nároku na Ministerstve\nspravodlivosti Slovenskej republiky, ku ktorému dovtedy nepristúpil.\n22. Právna úprava civilného procesu rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania.\nObligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný prípad obligatórneho\nprerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené\nv ustanovení § 164 CSP. Prerušenie konania súdom pre umožnenie sporovej strane naplniť jeden\nz hmotnoprávnych predpokladov uplatniteľnosti nároku zo žaloby žiadne z uvedených zákonných\n\nustanovení nepredpokladá, preto ani tento žalobcom namietaný procesný postup súdu nemohol naplniť\nzmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP.\n23. Dovolateľ ďalej poukázal na to, že odvolací súd potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie zo\ndňa 29. septembra 2020 legalizoval nezákonne a nepresvedčivo odôvodnený rozsudok v rozpore s\nustanovením § 220 ods. 2 CSP a s princípom právnej istoty v zmysle článku 2 ods. 2 CSP, minimálne v\nbodoch 16. a 16.1. rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľ tým de facto namietal nepreskúmateľnosť\nodôvodnenia rozsudkov súdov nižšej inštancie vo veci. Dovolateľ uvedené namietal v spojitosti s\nnámietkou nestrannosti a zaujatosti sudkýň senátu odvolacieho súdu, s ktorou sa najvyšší súd vyporiadal\nv bode 17. tohto rozhodnutia. Dovolateľ mal za to, že v bodoch 16. a 16.1. svojho rozsudku sa súd\nprvej inštancie nestotožnil s jeho tvrdením pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu ujmy v sume 6.000\neur titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n10C/167/2010, ktorý podľa neho spočíval v neprimeranej dĺžke konania.\n24. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie, v časti namietanej nepreskúmateľnosťou dovolateľom vyplýva,\nže súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pričom poukázal na\nustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím, či nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať\nna základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s\npríslušným orgánom podľa § 4 a § 11 zákona. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nároku\nna náhradu škody (bod 9.7. rozsudku súdu prvej inštancie) vyplýva, že žiadal len o náhradu škody vo\nvýške 5.525.423,44 eur s príslušenstvom titulom nezákonného rozhodnutia a neprávneho úradného\npostupu Okresného súdu Bratislava I. V predmetnej žiadosti žalobca toho času nežiadal aj o náhradu\nnemajetkovej ujmy, rovnako si tento nárok neuplatnil ani v žalobe doručenej súdu. Svoj nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy si uplatnil až v rámci žiadosti o zmenu žaloby doručenej súdu dňa 04. augusta 2017,\no ktorej súd rozhodol uznesením zo dňa 09. augusta 2018. Súd prvej inštancie doplnil, že aj keby\ndovolateľ (žalobca) splnil uvedenú zákonom stanovenú požiadavku, ani v takomto prípade by žalobe\nnevyhovel a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nemal ničím preukázané tvrdenie žalobcu, že mu vznikla\nnemajetková ujma, a to v príčinnej súvislosti s uvedeným nesprávnym úradným postupom (najvyšší\nsúd v tejto časti odkázal na argumentáciu súdu prvej inštancie v bode 16. rozsudku). K argumentácii\ndovolateľa rozhodnutím ESĽP, ktoré vychádza z domnienky, že neprimeraná dĺžka konania znamená\npre poškodeného morálnu ujmu a v zásade sa nevyžadujú k stanoveniu výšky zadosťučinenia za\nnemajetkovú ujmu spôsobenú neprimeranou dĺžkou konania žiadne dôkazy, súd prvej inštancie uviedol,\nže ESĽP konštatuje porušenia práv sťažovateľa za neprimerané prieťahy v konaní a priznáva v prípade\npotreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie (čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd) v inom kontexte ako súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody a nemajetkovej ujmy\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. Nakoniec súd prvej inštancie v tejto súvislosti prisvedčil žalovanému v\ntom, že zákon č. 514/2003 Z. z. predpokladá prostriedky náhrady škody v peniazoch až ako poslednú\nmožnosť, ak žiadne iné, vzhľadom na osobu žalobcu, vzniknutú ujmu, okolnosti, závažnosť následkov,\nktoré vznikli v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení, neprichádzajú do úvahy. S uvedeným sa\nzaoberal vo svojom rozsudku i odvolací súd a uviedol, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom v\nbode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, z akého dôvodu nebolo možné žalobcovi tento\nním uplatnený nárok priznať, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a dodal,\nže žalobca vôbec nezdôvodnil prečo okrem náhrady majetkovej škody si uplatňuje aj nemajetkovú\nujmu, keď len stroho uvádzal, že žiada aj o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 6.000 eur\nza porušenie práva na rozhodnutie veci súdom v primeranej lehote. Len samotné takéto tvrdenie\nnepostačuje pre priznanie nemajetkovej ujmy, keď tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, žalobca je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom vzniku a\nrozsahu nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti odvolací súd odkázal na dôvody uvedené v bode 11.\nodôvodnenia jeho rozhodnutia týkajúce sa bremena tvrdenia a dôkazného bremena.\n25. Najvyšší súd považuje argumentáciu súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, založenú na\nvýklade hmotnoprávnej normy v otázke priznania nemajetkovej ujmy, za dostatočne dôkladnú, určitú\na zrozumiteľnú. Na námietku, ktorou dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia najvyšší súd\ntak neprihliadol. Najvyšší súd uvádza, že za vadu zmätočnosti nemožno považovať to, že súd prvej\ninštancie a odvolací súd neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv sporovej strany, ale len to,\nže ho neodôvodnili objektíve uspokojivým spôsobom. Dovolací súd považuje za potrebné opakovane\nzdôrazniť i to, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\n\nnedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie\nskutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd,\nktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum\nskutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu\npri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). Najvyšší súd dodáva, že pri posudzovaní splnenia\npožiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle §\n420 písm. f/ CSP, správnosť právnych záverov (v tomto prípade odmietnutie žaloby a otázka príčinnej\nsúvislosti v otázke priznania nemajetkovej ujmy), ku ktorým súd prvej inštancie a odvolací súd dospeli,\nnie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia §\n420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa\ns právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Navyše do obsahu základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v zásade nepatrí ani právo procesnej strany vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).\n26. Dovolací súd záverom zdôrazňuje, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v\nrovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem\nprípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať\nprirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu (článok 6 CSP). Rovnosť pred súdom je len výrazom\nrovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom\ntoho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i\nprocesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti\nstrán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého\nprocesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (m. m. PL.\nÚS 43/95). O tom, ako v tom ktorom prípade prebiehalo civilné sporové konanie, usudzuje dovolací súd\nna podklade spisu (pozri napr. 3Cdo/321/2015, 3Cdo/888/2015, 3Cdo/156/2016, 3Cdo/90/2017).\n27. Podľa dovolacieho súdu obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by súdy porušili zásadu\nrovnosti procesných strán pri vykonávaní dokazovania. Súd prvej inštancie i odvolací súd vytvorili\nobom stranám sporu rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu\nkonania a k vyjadreniam, ako aj rovnakú možnosť navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nDovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky nepatrí právo účastníka konania/strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).\n28. Dovolací súd má za to, že procesný postup nižších súdov, ktoré konali v zmysle ustanovení a\nzásad CSP, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedeným postupom preto\nnedošlo k založeniu namietaných vád podľa § 420 písm. f) CSP a dovolateľ neopodstatnene namieta\nvady, ktorými malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n29. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako\ndovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n30. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/105/2023", "guid": "ca4e3946-211a-4bd5-abad-bae9a4ef5553:24f91dcd-b4f7-4222-8b5b-aabece233e6c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:ccee5990-74e1-43f6-aa9a-ba472b744e95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 622/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 622/2013 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ccee5990-74e1-43f6-aa9a-ba472b744e95"}, {"guid": "ussr:d65dcdd3-a034-4c18-86a9-88fce65c895a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2011 z 10. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d65dcdd3-a034-4c18-86a9-88fce65c895a"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "50e26dcb-5621-4d3e-b8ce-8fbc8c6628f5:32ca0d83-3419-4e8b-a782-b9b145c3dd7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1404117855.1", "spisova_znacka": "3Cdo/321/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/321/2015 z 22. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1404117855.1"}, {"guid": "766b7d5c-3eaf-4ed2-b654-b46f71fb545b:f4e35b46-069e-4544-80a8-101ad8a4fc03", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4312217782.2", "spisova_znacka": "8Co/380/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/380/2016 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4312217782.2"}, {"guid": "81e2a85d-3776-46e0-85ae-b09e5624ff68:23c67386-be38-4bc6-b567-1f871782abbe", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4412221910.2", "spisova_znacka": "4Co/129/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Co/129/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4412221910.2"}, {"guid": "9cc5fbaa-57a4-4274-a8dd-98181fbe24cc:3bda173c-6985-40f5-a4d9-3949841a9927", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8113212130.1", "spisova_znacka": "8Co/23/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/23/2014 z 23. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8113212130.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f84db27a-6332-412e-8a6f-eafd57e7434b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.452.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 452/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 452/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.452.2025.1"}]}