{"guid": "69bb3b23-36a1-4d85-9939-1cc29d932b22:992c23db-1715-4086-8794-865f4490f91f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1113201436.1", "spisova_znacka": "3CdoPr/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoPr/7/2025 z 23. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júla 2025, sp. zn. 3CdoPr/7/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:1113201436.1", "identifikacne_cislo": "1113201436", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2025-07-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420e", "nazov": "§ 420e CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420f", "nazov": "§ 420f CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-441.odsek-1", "nazov": "§ 441 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-441.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-441"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-427", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420e", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420f", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-441", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/992c23db-1715-4086-8794-865f4490f91f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1113201436.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1113201436.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1113201436.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3CdoPr/7/2025\n1113201436\n23. 07. 2025\nJUDr. Ján Šikuta\nECLI:SK:NSSR:2025:1113201436.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore v spore žalobcu T. U., narodeného H., zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Bratislava, Kominárska 2,4, proti žalovanému\nŽelezniciam Slovenskej republiky, Bratislava, Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31364501, o zaplatenie\nmzdových nárokov, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-6Cpr/2/2013 (pôvodne\nvedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6Cpr/2/2013), o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 5CoPr/1/2022 z 26. septembra 2024, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2024, č. k. 5CoPr/1/2022-758 zrušujeavec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV (pôvodne Okresný súd Bratislava I, ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo\n„okresný súd“) rozsudkom zo 16. septembra 2021 č. k. 6Cpr/2/2013-657 uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi istinu vo výške 854,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy\n70,67 eura od 13. 6. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 76,68 eura od 13. 7. 2011 do zaplatenia,\n9 % ročne zo sumy 62,82 eura od 13. 8. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 70,67 eura od 13. 9.\n2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 76,68 eura od 13. 10. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy\n54,97 eura od 13. 11. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 71,05 eura od 13. 12. 2011 do zaplatenia,\n9 % ročne zo sumy 69,72 eura od 13. 1. 2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 64,73 eura od 13. 02.\n2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 40,81 eura od 13. 4. 2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy\n54,88 eura od 13. 5. 2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 75,99 eura od 13. 6. 2012 do zaplatenia,\n9 % ročne zo sumy 64,73 eura od 13. 7. 2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku (I. výrok). V časti konanie zastavil, konkrétne v časti o zaplatenie istiny 2.046,38 eura s\núrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,32 eura od 13. 8. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne\nzo sumy 180,87 eura od 13. 9. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 106,72 eura od 13. 10. 2009 do\nzaplatenia, 9 % ročne zo sumy 155,82 eura od 13. 11. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 116,08\neura od 13. 12. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 143,30 eura od 13. 1. 2010 do zaplatenia, 9 %\nročne zo sumy 155,55 eura od 13. 2. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 107,09 eura od 13. 3. 2010\ndo zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 159,66 eura od 13. 4. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 170,49\neura od 13. 5. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 64,58 eura od 13. 6. 2010 do zaplatenia, 9 %\nročne zo sumy 186,09 eura od 13. 7. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 97,26 eura od 13. 8. 2010\ndo zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 134,49 eura od 13. 9. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 123,90\neura od 13. 10. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 170,75 eura od 13. 11. 2010 do zaplatenia, 9 %\nročne zo sumy 167,53 eura od 13. 12. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 168,29 eura od 13. 01.\n2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 142,67 eura od 13. 02. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy\n141,22 eura od 13. 3. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 128,34 eura od 13. 4. 2011 do zaplatenia,\n0,25 % ročne zo sumy 200,32 eura od 13. 4. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 157,20 eura od 13.\n5. 2011 do zaplatenia, 0,25 % ročne zo sumy 225,36 eura od 13. 5. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo\nsumy 154,69 eura od 13. 6. 2011 do zaplatenia, 0,25 % ročne zo sumy 225,36 eura od 13. 6. 2011 do\n\nzaplatenia, 9 % ročne zo sumy 123,64 eura od 13. 7. 2011 do zaplatenia, 0,5 % ročne zo sumy 200,32\neura od 13. 7. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 162,54 eura od 13. 8. 2011 do zaplatenia, 0,5\n% ročne zo sumy 225,36 eura od 13. a 8. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 154,69 eura od 13.\n9. 2011 do zaplatenia, 0,5 % ročne zo sumy 225,36 eura od 13. 9. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo\nsumy 98,60 eura od 13. 10. 2011 do zaplatenia, 0,5 % ročne zo sumy 175,28 eura od 13. 10. 2011 do\nzaplatenia, 9 % ročne zo sumy 148,85 eura od 13. 11. 2011 do zaplatenia, 0,25 % ročne zo sumy 203,82\neura od 13. 11. 2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 145,51 eura od 13. 12. 2011 do zaplatenia, 9 %\nročne zo sumy 132,83 eura od 13. 1. 2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 126,58 eura od 13. 3. 2012\ndo zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 135,36 eura od 13. 4. 2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 182,90\neura od 13. 5. 2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 125,51 eura od 13. 6. 2012 do zaplatenia, a v\nčasti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 991,92 eura (II. výrok). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol\n(III. výrok). Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (IV. výrok).\n1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd ustanovením § 1 ods. 1 písm. a), § 1 ods. 2, § 2 ods. 1\na ods. 2, § 2 ods. 3 písm. j), § 4 ods. 1, § 4 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácií pracovného\nčasu v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení\nzákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 309/2007 Z. z. v znení účinnom v čase žalobcom vykonávanej pracovnej pohotovosti (ďalej\nlen „zákon č. 462/2007 Z. z.“), § 1 ods. 4, § 43 ods. 1 písm. d) ods. 3, § 85 ods. 1, § 96, § 96 ods.\n3, § 119 ods. 3, § 120 ods. 4, § 129 ods. 1, § 130 ods. 2, § 132, § 231 zákona č. 311/2001 Z. z.\nZákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“, „ZP“), § 4 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, § 100, § 101 ods. 1,\n§ 121 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“), § 10c, § 33 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení s § 255 ods. 1,\n§ 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že v rámci konania súd prvej inštancie dospel k\nzáveru o čiastočnej dôvodnosti žalobou uplatneného pracovnoprávneho nároku.\n1.2. V prejednávanej veci bola spornou výška a výpočet mzdového nároku za konkrétny časový\núsek, počas neaktívnej pracovnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku v zmysle § 96 ods. 3\nZákonníka práce, pričom základ sporu vyplynul práve z rozdielneho výkladu príslušného ustanovenia.\nŽalovaný pri výpočte mzdových nárokov za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti vychádzal zo znenia\nSmernice pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR č. 341/2004/105-0510 (konkrétne body 81. a 82. časti\n14, kapitoly III) z hodinovej mzdy v roku 2009 vo výške 1,89 eura, v roku 2010 vo výške 1,97 eura a\nv roku 2011 vo výške 2,03 eura. S poukazom na absenciu legálnej definície pomernej časti základnej\nzložky logicky zdôvodnenú potrebu diferencovaného odmeňovania za dobu výkonu práce a dobu\nneaktívnej časti pracovnej pohotovosti bol toho názoru, že pomerná časť základnej zložky mzdy za\npohotovosť na pracovisku u žalobcu zodpovedala dohode v smernici pre odmeňovanie zamestnancov\nŽSR, rešpektujúcej Zákonníkom práce stanovené minimum. Žalobca s uvedeným nesúhlasil, keďže\nmal za to, že pomerná časť základnej zložky mzdy je presne určiteľnou časťou mzdy a zákonné\nminimum by sa malo použiť len v prípade, ak pomerná časť základnej zložky mzdy je pod jeho\núrovňou, pričom sa pri svojej argumentácií opieral o závery vyslovené T. v znaleckom posudku č. 6/2016\ntýkajúcom sa mzdových nárokov iného zamestnanca žalovaného. Zároveň bolo konštatované, že v\ndanom prípade výška mzdy určená v internej smernici žalovaného za 1 hodinu pracovnej pohotovosti\nbola nižšia ako pomerná časť základnej zložky mzdy žalobcu, a preto sa kolektívna zmluva v časti\nodkazujúcej na úpravu odmeňovania v predmetnej smernici dostala do rozporu s § 96 ods. 3 Zákonníka\npráce, a preto žalobca žiadal od žalovaného doplatiť rozdiel v ním vypočítanej a žalovaným vyplatenej\nnáhrady mzdy s úrokom z omeškania. Nárok uplatnený v priebehu konania za mzdové zvýhodnenie\nza prácu nadčas zobral späť a v súvislosti s tzv. dobou odpočinku, po viacerých zmenách žaloby\nsi voči žalovanému nakoniec uplatňoval rozdiel medzi pomernou časťou základnej zložky mzdy za\nneaktívnu časť pracovnej pohotovosti a žalovaným vyplatenou mzdou odvíjajúcou sa od internej úpravy\nodmeňovania zamestnancov žalovaného.\n1.3. Súd prvej inštancie súhlasil v danej veci s názorom žalobcu, že z jednotlivých ustanovení Zákonníka\npráce, (aj keď pomerná časť základnej zložky mzdy expressis verbis nie je definová) možno vyvodiť,\nže pomernou časťou je časť priamo určiteľná a vyčísliteľná, a to v danom prípade ako časť základnej\nzložky mzdy pripadajúca na čas pracovnej pohotovosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že základnou\nzložkou mzdy uvedenou v § 119 ods. 3 Zákonník práce bolo potrebné všeobecne rozumieť zložky mzdy\nposkytované zamestnancovi podľa odpracovaného času alebo podľa dosiahnutého výkonu. Slovné\nspojenie pomerná časť bolo dôvodné vzhľadom k tomu, že v prípade zamestnanca mohlo ísť o\n\nosobu, ktorá bola odmeňovaná mesačnou mzdou, a tiež preto, že pracovná pohotovosť nemusí trvať\npresne hodinu. Ak bol základnou zložkou mzdy mesačný plat, ako tomu bolo v prejednávanej veci,\npotom pomernou časťou je podiel mesačného platu zodpovedajúci pracovnej pohotovosti. Pomerná\nčasť základnej zložky mzdy sa tak mala rovnať časti mesačnej mzdy zodpovedajúcej podielu počtu\nhodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku z mesačného fondu pracovného času pre\nustanovený týždenný pracovný čas. Z gramatického výkladu § 96 ods. 3 Zákonníka práce možno\nvyvodiť, že zákonným minimum pre odmeňovanie neaktívnej časti pracovnej pohotovosti by bolo\naplikovateľné len v prípade, ak by základná zložka mzdy bola dohodnutá nižšou sumou, ako je minimálna\nmzda. Nebolo preto možné súhlasiť so žalovaným, že zákon neurčuje pomernú časť základnej zložky\nmzdy a jej výpočet, a že z uvedeného dôvodu nebolo stanovenie pomernej časti základnej zložky\nmzdy ako odmeny za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na dohode medzi zamestnancom a\nzamestnávateľom. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že z úpravy pracovnej pohotovosti vyplýva\númysel zákonodarcu odlíšiť výšku mzdy za riadny výkon práce, mzdu za aktívnu a neaktívnu časť\npracovnej pohotovosti a mzdu za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska, čo je súladné aj s nadnárodnou\nprávnou úpravou a judikatúrou Európskeho súdneho dvora a tento cieľ je zachovaný v tom, že za\nneaktívnu časť pracovnej pohotovosti patrí pomerná časť základnej zložky mzdy zamestnanca, t. j. nie\nmzdy v celej výške v rámci zvýhodnení dohodnutých nad rámec základnej zložky mzdy. Aj napriek\ntomu, že v danom prípade nebola dojednaná pohyblivá zložka mzdy, v dôsledku čoho sa tarifná mzda\nžalobcu v celej výške stala základom pre výpočet pomernej časti základnej zložky mzdy, bolo potrebné\nsi uvedomiť, že v mnohých prípadoch je základná zložka mzdy dohodnutá pod úroveň minimálnej mzdy\na na túto zložku sú naviazané následne doplnkové zložky, závislé napr. od výkonnosti zamestnanca.\nSúd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že s uvedeným počíta aj zákon č. 663/2007 Z. z. o\nminimálnej mzde, ktorý určuje zamestnávateľovi vyplatiť zamestnancovi doplatok k minimálnej mzde,\nak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci minimálnu mzdu, aj keď\nzamestnanec odpracoval v kalendárnom mesiaci pracovný čas ustanovený zamestnávateľom. Zároveň\npoukázal na subsidiárny charakter uvedeného ustanovenia, v dôsledku ktorého mzda za neaktívnu\nčasť pracovnej pohotovosti na pracovisku môže byť dohodnutá v pracovnej zmluve alebo kolektívnej\nzmluve aj inak, avšak u zamestnanca táto mzda nemôže byť dohodnutá v nižšej výške ako je pomerná\nčasť základnej zložky mzdy. Kolektívna zmluva a smernica zamestnávateľa priznáva zamestnancom\nnárok na mzdu za pracovnú pohotovosť vo výške zákonného minima, avšak vôbec nereflektuje, že\nu niektorých zamestnancov môže byť pomerná časť základnej zložky mzdy vyššia ako minimálna\nmzda, v dôsledku čoho priznáva zamestnancom nárok na mzdu v nižšej výške, a preto ju súd prvej\ninštancie v tejto časti s poukazom na § 231 ods. 1 Zákonníka práce a § 4 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb.\noznačil za neplatnú. Súd prvej inštancie výšku mzdy za dobu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti\nna pracovisku určil tak, že výsledok podielu tarifnej mzdy žalobcu a mesačného fondu pracovného\nčasu vynásobil počtom hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Vychádzal pritom\nz fondu pracovného času uvedeného na výplatných páskach žalobcu za rozhodné obdobie, ktorý sa\npresne zhodoval s fondom pracovného času použitým pri výpočte znalkyňou T.. I.. C. v znaleckom\nposudku č. 6/2016 vo veci zamestnanca F., rovnako tak z výplatných pások prevzal výšku mesačného\nzákladu mzdy. Počet hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti nebol v konaní sporný a vyplýval zo\nžalovaným predloženého rozpisu, ktorý bol predpokladom aj pre jeho výpočet výšky mzdového nároku.\nRovnako z uvedeného rozpisu vyplynula aj žalovaným skutočne vyplatená výška mzdy, ktorú súd použil\nna zápočet voči súdom vyčíslenej výške žalovaného nároku za ten-ktorý mesiac, ktorá korešpondovala s\nvýpočtom žalobcu predloženým súdu v októbri 2020 a predstavuje násobok počtu hodín neaktívnej časti\npracovnej pohotovosti na pracovisku a hodinovej mzdy určenej v smernici odmeňovaní. Vo vzťahu k\nvýpočtu predloženého žalovaným sa súd prvej inštancie nestotožnil len s výpočtom náhrady za pracovnú\npohotovosť v mesiacoch apríl, máj a jún 2012, kedy fond pracovného času v apríli predstavoval 160,50\n(nie 165,85), v máji 165,85 (nie 160,50) a v júni 160,50 (nie 165,85), v dôsledku čoho žalobcovi vznikol za\nuvedené mesiace nárok v inej ako žalobcom uplatnenej výške. Súd prvej inštancie tak žalobcovi priznal\ndoplatok k mzde za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti vo výške 854,40 eura. Z výpočtu pomernej\nčasti základnej zložky u žalobcu tak súd prvej inštancie zistil, že táto za celé obdobie prevyšovala výšku\nminimálneho mzdového nároku, príp. výšku minimálnej mzdy, a preto pomerná časť základnej zložky\nmzdy bola určujúca pre výpočet mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti. Súd prvej inštancie pri\nvýpočte zohľadnil skutočnosť, že medzi stranami sporu nebolo tvrdené, že by žalobca v súvislosti s\nvýkonom neaktívnej časti pracovnej pohotovosti čerpal náhradné voľno, čo by malo vplyv na výpočet\nmzdových nárokov. Nakoľko žalobca je v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. platiteľom odvodov poistného,\nbolo potrebné určiť výšku mzdového nároku voči zamestnávateľovi vo forme hrubej mzdy, z ktorej\nnásledne si bude žalobca voči štátu, nie voči zamestnávateľovi, ktorý bol len odvádzateľom odvodov,\n\nplniť odvodovú povinnosť. Nevyplatením mzdy vo výške súladnej s ustanoveniami Zákonníka práce\nv lehote splatnosti sa žalovaný súčasne dostal do omeškania, a preto súd vyhovel žalobe aj v časti\npožadovaného úroku z omeškania uplatneného v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 3 nariadením vlády č. 87/1995, t. j. žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9 % z výšky\nnedoplatku mzdy za príslušný mesiac obdobia máj 2011 až jún 2012. Počiatok omeškania bol stanovený\ndňom nasledujúcim po dni splatnosti u žalovaného. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej\ninštancie podľa procesných zásad, t. j. v časti v ktorej bolo konanie zastavené podľa zásady zavinenia\nvyjadrenej v § 256 ods. 1 CSP a vo zvyšnej časti, ktorá bola predmetom meritórneho rozhodovania,\npodľa zásady pomeru úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 5CoPr/1/2022-758 z 26. septembra\n2024 podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej\nčasti (I. výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (II.\nvýrok). Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu\nprvej inštancie v napadnutej časti priznanej náhrady mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na\npracovisku.\n2.1. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav\nveci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací súd považoval\nskutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne. Zároveň súd\nprvej inštancie v predmetnej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie\nskutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby na zaplatenie žalovanej istiny titulom\nnáhrady mzdy za výkon pracovnej pohotovosti. Smernica žalovaného pre odmeňovanie zamestnancov\nŽSR č. 341/2004/105-0510 označuje čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je\npripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, ako neaktívny čas pracovnej pohotovosti, ktorý sa\nv zmysle § 85 ZP považuje za pracovný čas. Za základný pojmový znak pracovnej pohotovosti treba\npovažovať skutočnosť, že sa zamestnanec zdržiava po určitý čas na určitom mieste a je pripravený na\nvýkon práce. Odmeňovanie pracovnej pohotovosti ZP upravuje buď vo výške pomernej časti základnej\nzložky mzdy alebo na úrovni zákonného minima. Ustanovenie § 96 ods. 3 ZP určuje zákonný limit,\npod ktorý nesmel žalovaný ako zamestnávateľ klesnúť pri výplate náhrady mzdy za neaktívnu časť\npracovnej pohotovosti. Výkladom citovaného zákonného ustanovenia je možné dospieť k záveru, že\nzamestnancovi patrí mzda v prvom rade vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však\nvo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý\nstupeň náročnosti práce od 1. septembra 2011 najmenej vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu\npodľa osobitného predpisu. Pri určení mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku\nžalovaný v prípade žalobcu garantoval minimálne nároky kladené na odmeňovanie neaktívnej časti\npracovnej pohotovosti na pracovisku, avšak nezaoberal sa skutočnosťou, či pomerná časť základnej\nzložky mzdy zamestnanca nie je vyššia ako je jej garancia stanovená v predpise.\n2.2. Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného ohľadom výkladu § 96 ods. 3 Zákonníka\npráce (predmetná odmena nemohla byť nižšia ako minimálna mzda), uviedol, že z tohto ustanovenia\nnevyplýva, že výšku odmeny za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti možno určiť iba ako podiel\nmesačnej základnej zložky mzdy zamestnanca zodpovedajúci času pracovnej pohotovosti. Odvolací\nsúd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pomerná časť je priamo určiteľná a vyčísliteľná,\na to v danom prípade ako časť základnej zložky mzdy pripadajúca na čas pracovnej pohotovosti.\nPomerná časť základnej zložky mzdy sa tak má rovnať časti mesačnej mzdy zodpovedajúcej podielu\npočtu hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku z mesačného fondu pracovného času\npre ustanovený týždenný pracovný čas. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že\nodmeňovanie zamestnancov bolo dohodnuté v rámci Kolektívnej zmluvy ŽSR a aj keď mohlo byť podľa\nnázoru žalovaného dohodnuté aj v menšom rozsahu, ako je minimálny mzdový nárok, bolo dohodnuté\ntak, ako to vyžaduje § 96 ods. 3 ZP, t. j. vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej\nvšak vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Odvolací súd poukázal\nna § 4 ods. 2 zákona 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v zmysle ktorého neplatná je kolektívna\nzmluva v tej časti, ktorá je v rozpore so všeobecným záväzným predpisom. K argumentácii žalovaného,\nktorou chcel preukázať správnosť postupu zamestnávateľa pri vyplácaní mzdových náhrad za pracovnú\npohotovosť odvolací súd uviedol, že sa s ňou nestotožňuje.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie vyvodzujúc jeho\nprípustnosť z ust. § 420 písm. f), e) a § 421 písm. a), b) CSP. Navrhol, aby dovolací súd zmenil\nrozhodnutie odvolacieho súdu, tak že žalobu žalobcu zamietne, eventuálne, aby rozsudok odvolacieho\n\nako aj okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle\nust. § 420 písm. e) CSP namietajúc nesprávne obsadený senát odvolacieho súdu, konkrétne sudcu\nJUDr. Romana Huszára, vzhľadom na skutočnosť, že sudca JUDr. Milan Chalupka bol disciplinárne\npotrestaný trestom odvolania z funkcie až 2. októbra 2024, pozastavený výkon funkcie mal od 18. októbra\n2024, teda nebol dôvod, aby sudcu JUDr. Milan Chalupku nahrádzal iný sudca, keď rozhodnutie bolo\nvydané 26. septembra 2024. V zmysle ustanovenia § 420 písm. f) považoval dovolaním napadnutý\nrozsudok dovolateľ za nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal\nrelevantnými odvolacími námietkami žalovaného, právnou argumentáciou žalovaného ohľadom určenia\nodmeny za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti v zmysle jeho interpretácie ust. § 96 ods. 3 ZP.\nPodľa názoru žalovaného požiadavka rovnakého odmeňovania za aktívnu ako aj neaktívnu časť\npracovnej pohotovosti nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, odporuje elementárnej logike\na je v rozpore s princípmi spravodlivosti. Podľa názoru dovolateľa neboli v danom prípade naplnené\nzákladné podmienky, aby odvolací súd v odôvodnení rozsudku iba poukázal na relevantné skutkové\nzistenia a stručné zhrnutie právneho posúdenia veci, vedome tým berúc zodpovednosť i za kvalitu\nargumentácie súdu prvej inštancie. Z právnej úpravy pracovnej pohotovosti vyplýva úmysel zákonodarcu\nodlíšiť výšku mzdy za riadny výkon práce, mzdu za aktívnu a neaktívnu časť pracovnej pohotovosti\na mzdu za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska a tento cieľ je zachovaný v tom, že za neaktívnu\nčasť pracovnej pohotovosti patrí pomerná časť základnej zložky mzdy zamestnanca, nie mzdy v celej\nvýške. Výška pomernej časti nie je v žiadnom ustanovení Zákonníka práce definovaná. Vychádzajúc z\nust. § 119 Zákonníka práce jej výška podlieha dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom (resp.\npríslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve). Zároveň dovolateľ poukázal na odôvodnenie\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) ÚS SR I. ÚS 290/2015, v\nzmysle ktorého „vyrovnať sa“ s argumentom účastníka konania teda znamená uviesť dôvody na prijatie\nalebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd argument odmietne, musí ho v odôvodnení rozhodnutia\nbuď vyvrátiť, alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z akého dôvodu uvedený argument nie je právne\nrelevantný v okolnostiach prípadu. Nestačí, ak súd na argument účastníka konania zareaguje, ale\nvyrovná sa s ním nedostatočne, „stručným konštatovaním“. Inak povedané, nestačí formálne zaoberanie\nsa námietkou účastníka konania. Súd sa s argumentom musí vyrovnať dostatočne. Ak argument\nodmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť, z akého dôvodu (prečo) argument pokladá za nesprávny.\nZa arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie súdu, že argumenty\núčastníka sú nesprávne alebo irelevantné, ak súd vôbec nevysvetlí alebo iba nedostatočne vysvetlí,\nprečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. V týchto súvislostiach poukázal aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/34/2018, v zmysle ktorého porušením základného\npráva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy či čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj situácia, kedy\nv hodnotení skutkových zistení chýba určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne\n- alebo tým skôr - pokiaľ ich strana sporu namietala, ale krajský súd ich náležitým spôsobom v\ncelom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by napr. dostatočným spôsobom\nodôvodnil ich irelevantnosť; pokiaľ krajský súd takto v prejednávanej veci postupoval, dopustil sa\nokrem iného aj svojvôle, zakázanej v čl. 2 ods. 2 ústavy. Obdobne ako v skutkovej oblasti, i v oblasti\nnedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie nastávajú podobné následky vedúce k\nneúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodovania, čo je však v rozpore nielen s požadovaným\núčelom súdneho konania, ale tiež i zásadami spravodlivého procesu. Z uvedeného potom vyplýva,\nže k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C.s.p. môže dôjsť\naj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS\n330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou\nrozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného\nskutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať\nvo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre\njeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní, (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný\ndôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.). Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa\n§ 421 písm. b) CSP dovolateľ považoval za potrebné, aby sa dovolací súd zaoberal právnou otázkou,\nči za neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku zamestnancovi patrí len časť základnej zložky\nmzdy alebo celá základná zložka mzdy. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd sa svojim rozhodnutím\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, konkrétne od rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/165/2018, ako aj ÚS SR I. ÚS 242/07, IV. ÚS 142/2018, I. ÚS\n243/07). Dovolateľ poukázal aj na ust. § 119 ZP, ktoré stanovuje, že mzdové podmienky zamestnávateľ\ndohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Žalovaný mal so zamestnancami v\nSmernici pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR č. 341/2004/105-O510, ktorá bola súčasťou kolektívnej\n\nzmluvy, osobitne dojednanú výšku mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, žalobcovi preto patrí\nza neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku mzda v dohodnutej výške. Odvolací súd tak\npodľa dovolateľa nerešpektoval vôľu zmluvných strán medzi žalovaným a odborovou organizáciou, ktorá\npodmienky v kolektívnej zmluve vyjednala v rámci kolektívneho vyjednávania a zároveň zastupovala\nzamestnancov žalovaného. Záverom dovolania namietal dovolateľ rozpor úrokov z omeškania s dobrými\nmravmi a navrhol odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol vzhľadom na námietku dovolateľa o nesprávnom\nobsadení senátu odvolacieho súdu, že rozsudok bol prijatý zákonnými sudcami, je preto správny\na zákonný. Neobstojí podľa jeho názoru ani argument o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia\nodvolacieho súdu, nakoľko odvolací súd sa argumentačnou líniou žalovaného o pomernej časti\nzákladnej zložky mzdy vysporiadal v odseku 27 odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ dovolateľ uplatnil\ndovolací dôvod v zmysle ust. § 421 žalobca uviedol, že dovolateľ dovolaciu otázku konkrétne a presne\nnepoložil, a tak je aj v tejto časti dovolanie neprípustné. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/119/2020 z 31. marca 2022 uviedol, že znenie kolektívnej zmluvy\nzamestnávateľa, ktoré negarantuje minimálne mzdové nároky, je v rozpore s § 96 ods. 3 ZP. Záverom\nzdôraznil, že výklad § 96 ods. 3 ZP ako i vzťah zákonnej právnej úpravy kolektívnej zmluvy je v aplikačnej\npraxi v odbornej spisbe ustálený a nespochybnený.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“)\npríslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nzastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po\npreskúmaní zákonom predpísaných náležitostí dovolania (§ 428 CSP) a splnenia ďalších podmienok\ndovolacieho konania, dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v\nsystéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. V zmysle § 419 CSP\nje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. V danom prípade žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzoval (aj) z ustanovenia § 420 písm. e)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.\nNamietal nesprávne obsadený senát odvolacieho súdu, konkrétne sudcu JUDr. Romana Huszára, ktorý\nrozhodoval namiesto JUDr. Milana Chalupku.\n8. Právo na zákonného sudcu je zaručené v ustanovení čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví\nzákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na\nrozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných\npravidiel). Princíp nebyť odňatý zákonnému sudcovi bol v civilnom sporovom konaní premietnutý aj\ndo ustanovenia § 420 písm. e) CSP. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd. Súdna prax je pritom jednotná v tom, že súd treba považovať za\nnesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca. Koho treba považovať za zákonného sudcu\na akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 757/2004 Z. z.“), podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu\nna príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie\no prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa\nrozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať\nlen v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Za zákonného sudcu podľa ustanovenia čl. 48 ods. 1\nústavy je zásadne potrebné považovať toho, kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade\ns rozvrhom práce súdu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97, sp. zn. II. ÚS 47/99,\n\nsp. zn. II. ÚS 118/02, sp. zn. III. ÚS 46/04, sp. zn. III. ÚS 46/2012, sp. zn. IV. ÚS 161/08). Ústavný súd\npojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho\nstupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu\npráce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Nesprávne obsadeným je\nsúd obsadený v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi zloženie súdu, ktorý má určitý spor prejednať a\nrozhodnúť. Súd je nesprávne obsadený aj vtedy, ak o veci nekoná zákonný sudca. Zákonným sudcom je\nsudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Ak súd rozhoduje v senáte,\nzákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.\nOkrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je súčasťou základného práva\nna zákonného sudcu aj prideľovanie súdnej agendy sudcom a určenia zloženia senátov na základe\npravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce tak, aby bolo zachované stanovené prideľovanie súdnej agendy\nna konanie sudcom a aby bol vylúčený výber súdov a sudcov „ad hoc“, pre rôzne dôvody a účely. Ak\nsudca bude určený v rozpore s rozvrhom práce alebo síce v súlade s ním, ale na základe jeho pravidla\n(opatrenia), ktoré odporuje zákonu, právo na zákonného sudcu vyplývajúce z ustanovenia čl. 48 ods.\n1 ústavy sa nerešpektuje a v takomto prípade treba súd považovať v zmysle ustanovenia § 420 písm.\ne) CSP za nesprávne obsadený.\n9. Dovolací súd v danej veci predovšetkým skúmal, či senát odvolacieho súdu, ktorý v danej veci\nkonal a rozhodoval, bol určený v súlade s rozvrhom práce. Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v\nBratislave na rok 2024 v znení dodatku č. 8, teda od 1. septembra 2024 (t. j. účinného v čase prijatia\nnapadnutého odvolacieho rozhodnutia, ďalej len „rozvrh práce“) bolo súdne oddelenie 9Co zložené zo\nsudcov JUDr. Juraj Považan (predseda senátu), JUDr. Milan Chalupka a JUDr. Jana Richterová (členovia\nsenátu). Dopytom na odvolací súd 30. júna 2025 (č. l. 896 spisu) najvyšší súd zistil, že v období od 23.\nseptembra do 27. septembra 2024 bol riadny člen senátu 9Co JUDr. Milan Chalupka práceneschopný\n(ďalej „PN“), potom jeho zastupovanie počas PN (pravdepodobne v súlade s uvedeným rozvrhom práce)\nsa realizovalo tak, že prešla povinnosť zastupovania na zastupujúceho sudcu zo senátu 9Co, konkrétne\nJUDr. Romana Huszára (č. l. 34 rozvrhu práce). Dovolací súd v týchto súvislostiach zdôrazňuje, že\nvzhľadom na absenciu uvedenia dôvodu zmeny obsadenia zloženia senátu odvolacieho súdu v spise, sa\nmohla dovolateľovi javiť opodstatnenosť dovolacej námietky v zmysle ust. § 420 písm. e) CSP. Dovolací\nsúd bez toho, aby uzavrel, či rozhodoval zákonne obsadený senát odvolacieho súdu konštatuje, že\nbazírovať na precíznosti aj formálnych náležitostí v súvislosti s verifikáciou splnenia zákonnej procesnej\npodmienky zákonného sudcu zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy je nevyhnutné.\n10. Žalovaný prípustnosť dovolania v danej veci vyvodzoval aj z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením\nsúdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené\nso zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom\ndenegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť\nvšeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak)\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva,\nže k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť\naj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS\n330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10., 9Cdo/248/2021) alebo\nprekvapivosťou rozhodnutia, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní. K tomuto dôvodu prípustnosti\ndovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že\nsúdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia,\nmusia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie\nalebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou\npráva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska\n\nv. Švajčiarsko). Judikatúra ESĽP síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení\nrozhodnutia súdu daná odpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria\nA, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n12. Dovolací súd dbajúc na to, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať\nna požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu\nkonštatuje, že odvolací súd, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\n(rozhodnutia obidvoch súdov nižších inštancií je potrebné chápať v ich organickej jednote ako celok (I.\nÚS 259/2018)), sa môže obmedziť vo svojom odôvodnení len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody (§ 387 ods. 2 CSP), avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí zaoberať a vysporiadať\ns podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). V danej veci sa odvolací\nsúd nevysporiadal s namietanými skutočností v odvolaní, pričom nezaujal relevantné stanovisko ku\nkardinálnej argumentácii žalovaného, podľa ktorej prvoinštančný súd nesprávne interpretoval § 96\nods. 3 ZP vo vzťahu k slovnému spojeniu „pomerná časť základnej zložky mzdy“ vo vzťahu spôsobu\nodmeňovaniu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti a jeho odlíšeniu od časti aktívnej. Žalovaný\nopakovane zdôrazňoval nevyhnutnosť rozlišovať pri pracovnej pohotovosti medzi obdobím, počas\nktorého je práca skutočne vykonávaná a obdobím, kedy k samotnému výkonu práce nedôjde, keďže\npodľa názoru žalovaného úmyslom zákonodarcu bolo odlišovať výšku mzdy za riadny výkon práce a\nmzdu za aktívnu a neaktívnu časť pracovnej pohotovosti. Podľa dovolacieho súdu v danej veci absentuje\nkvalifikované vysporiadanie sa so zásadnou argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní. Dovolací\nsúd v týchto súvislostiach poukazuje aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 7CdoPr/1/2023 a 7CdoPr/4/2023,\n4CdoPr/10/2024 v skutkovo obdobných veciach.\n13. Podľa najvyššieho súdu rešpektujúc právne východiská vyplývajúce z odôvodnenia tohto\nrozhodnutia v preskúmavanej veci došlo k zásahu do práva žalovaného na spravodlivý proces postupom\nsúdov nižších inštancií tým, že neprijateľným spôsobom odôvodnili svoje rozhodnutia (m. m. sp.\nzn. 7CdoPr/1/2023, 7CdoPr/4/2023, 4CdoPr/10/2024, 4CdoPr/1/2024 v analogicky totožných veciach\nžalovaného), čo možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (pozri III. ÚS 332/09).\n14. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie dovolací súd uvádza, že dovolanie podľa § 420 písm.\nf) CSP je potom nielen prípustné, ale aj dôvodné a je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nzrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Odvolací súd v ďalšom konaní\nsvoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby obsahová (materiálna) náplň jeho rozhodnutia založila\nnielen jeho zrozumiteľnosť, ale aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť s tým, že osobitnú pozornosť\nbude odvolací súd venovať rozhodujúcim argumentom dovolateľa. Vzhľadom na žalovaným dôvodne\nvytýkané vady zmätočnosti a tým dôvodnosť dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP, dospel\nnajvyšší súd k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a preto už bez potreby zaoberania\nsa s dovolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b), rozhodnutie\nodvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n15. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP). O trovách dovolacieho konania preto rozhodne odvolací súd.\n16. V súvislosti s posúdením návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia\npodľa § 444 ods. 1 CSP, vzhľadom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie mu veci na ďalšie\nkonanie, najvyšší súd považoval v danom štádiu konania návrh za bezpredmetný, v súlade s ustálenou\nsúdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5CoPr/1/2022", "guid": "29e455a6-3050-4251-84d7-fdec49076711:7d87cb49-0aeb-4abe-b2b6-05541ed015a7", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf2588ab-c1a1-4e2b-8f93-2b8c9c298973", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2"}, {"guid": "ussr:f2deff2b-055f-4c88-9046-2c6c7ccf7117", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.142.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.142.2018.2"}, {"guid": "ussr:f9da8195-e214-4442-bd3f-cb68c2db5e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2"}, {"guid": "ussr:538f30bf-c3cf-40c2-b126-3b6247505b74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:538f30bf-c3cf-40c2-b126-3b6247505b74"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:f371acff-24b4-4905-8147-410ca44da329", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f371acff-24b4-4905-8147-410ca44da329"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 118/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c"}, {"guid": "ussr:074ac2a0-b669-4297-8b50-042236f3fc53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "f8a5f281-7d8a-4ed6-a8be-0dabc2878f85:98c1f101-664f-4d46-be7c-fa6a7cf57a33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1112229893.1", "spisova_znacka": "4CdoPr/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoPr/1/2024 z 23. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1112229893.1"}, {"guid": "ee959727-0783-4608-95c8-bf65053e1cb6:cbb8f716-035a-4a6e-84cc-4a2a11641d2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1", "spisova_znacka": "9Cdo/248/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/248/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1"}, {"guid": "8ae763d3-4632-4798-8c70-49c0bd50411d:39e69d8d-0447-49f5-a9d4-8d6a79cdec31", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1112229892.1", "spisova_znacka": "5Cdo/119/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/119/2020 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1112229892.1"}, {"guid": "e2e7084c-3535-4034-8ec3-dbfe65897d3f:31dd4453-9636-4985-9f17-d9a9d748b05a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1112229902.1", "spisova_znacka": "4Cdo/165/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/165/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1112229902.1"}, {"guid": "7a39ac01-d4b6-447f-880c-899fec77fbf8:5994606c-33e7-4ad1-bb4a-16f970419931", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoPr/1/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoPr/1/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7a39ac01-d4b6-447f-880c-899fec77fbf8:5994606c-33e7-4ad1-bb4a-16f970419931"}], "citovane_v": []}