{"guid": "02f21bfa-3e8b-48e4-89ef-c686ab5eebe6:818031c9-b250-4d96-835e-a2e729bcdbeb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1112236405.1", "spisova_znacka": "6Cdo/145/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/145/2023 z 30. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2025, sp. zn. 6Cdo/145/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:1112236405.1", "identifikacne_cislo": "1112236405", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2025-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-445", "nazov": "§ 445 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-445", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-445"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-25", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-445", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/818031c9-b250-4d96-835e-a2e729bcdbeb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1112236405.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1112236405.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1112236405.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/145/2023\n1112236405\n30. 07. 2025\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2025:1112236405.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X.. L. narodeného X. T. XXXX, I., W.. O.\nXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Nitra, Farská 40, proti žalovanej Slovenskej\nrepublike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska 71, o\nzaplatenie 42.401,01 eura s príslušenstvom, vedenom Mestským súdom Bratislava IV (skôr Okresným\nsúdom Bratislava I) pod sp. zn. 9C/228/2012, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave z 8. februára 2023 sp. zn. 2Co/12/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. februára 2023 sp. zn. 2Co/12/2021 v napadnutom\nzmeňujúcom výroku vo veci samej a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nBývalý Okresný súd Bratislava I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 01. apríla 2021 č. k.\n9C/228/2012 - 153 zamietol žalobu, ktorou žalobca požadoval uloženie žalovanej povinnosti zaplatiť mu\nnáhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami vo výške 42.568,01 eura (správne „42.401,01\neura\") s úrokom z omeškania 8,75% ročne za obdobie od 12. októbra 2012 do zaplatenia (okrem náhrady\ntrov konania) a žalovanej voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s\ntým, že o jej výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 3 ods. 1, § 4, §\n5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len\n„zodpovednostný zákon\" alebo „ZoZŠ\"), vecne potom záverom, podľa ktorého žalobe napriek existencii\nnezákonných rozhodnutí, za ktoré nesie zodpovednosť štát (I. rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky - ďalej tiež len „MS SR\" - č. 4562/2006-51 z 16. augusta 2006, ktorým došlo k\npotvrdeniu rozhodnutia MS SR, Sekcie civilného práva, odboru občianskeho a správneho práva z 8. júna\n2006 o uložení žalobcovi a) pokuty 5.000 niekdajších Sk - ďalej len „Sk\" - a b) zákazu výkonu znaleckej\nčinnosti na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a II. rozhodnutia ministra spravodlivosti\nč. 13625/06-51 zo 14. marca 2007 o zamietnutí rozkladu žalobcu a o potvrdení rozhodnutia z 5. januára\n2007 o uložení sankcie vyčiarknutia žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov - ďalej tiež\nlen „zoznam\"; pod I. zrušených rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. decembra 2009 sp. zn.\n1S/43/2007 a pod II. ďalším jeho rozsudkom z 24. novembra 2010 sp. zn. 2S/154/2007) nešlo vyhovieť\npre nepreukázanie vzniku škody vo forme ušlého zisku. Ten totiž žalobca vyčiarknutý zo zoznamu po\ndobu viac než 58 mesiacov vyčíslil len na základe priemerného ročného zárobku dosahovaného v 5\nrokoch 2001 až 2005, ktoré predchádzali nevykonávaniu znaleckej činnosti (8.669,66 eura), tu však\nbolo namieste prisvedčiť námietke žalovanej, podľa ktorej odmena znalca a náhrada výdavkov (vecných\nnákladov) nemôže predstavovať ušlý zisk, ktorým môže byť len čistý zisk (základom pre výpočet ktorého\nmá byť zdaniteľný príjem po odpočítaní všetkých potrebných vynaložených nákladov), nie však za\nposledných 5 rokov (ako to urobil žalobca).\n\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd\" a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy\") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 08. februára 2023 sp. zn. 2Co/12/2021 vyššie priblížený\nrozsudok súdu prvej inštancie I. čiastočne zmenil uložením žalovanému (správne „žalovanej\", označenej\nspôsobom „Slovenská republika-Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ...\" - pozn. Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") povinnosti zaplatiť žalobcovi\n35.322,66 eura s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 12. októbra do zaplatenia, všetko do 3 dní\n(nadbytočne aj „odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku\"); II. vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil a III. vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a\nodvolacieho konania v rozsahu 66%. Odvolací súd toto svoje rozhodnutie odôvodnil (pokiaľ šlo o vec\nsamu a konkrétne zmeňujúci výrok jeho rozsudku) právne (procesne) ustanoveniami § 379, § 380 ods.\n1, § 388 a § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších\nzmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP\") a (hmotnoprávne) nad rámec zopakovania úpravy z § 5 ods. 1 a\n§ 17 ods. 1 zodpovednostného zákona, použitej už súdom prvej inštancie tiež ustanoveniami § 25 ods.\n1 ZoZŠ, § 445 aj § 517 ods. 2 OZ (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a\ndoplnení), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a poukazom na úpravu spôsobu výpočtu straty na\nzárobku v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ktorý vo všeobecnosti za rozhodné obdobie pre\nvýpočet nárokov považuje rok predchádzajúci vzniku udalosti). Vecne podľa neho (odvolacieho súdu)\npre zodpovedanie základnej otázky dôvodnosti výšky nároku pri určení výšky náhrady ušlého zisku\nbolo treba vychádzať z priemerného príjmu žalobcu za znaleckú činnosť v období kalendárneho roka\npred jeho vyčiarknutím zo zoznamu roku 2005, výška ušlého zisku je daná rozdielom medzi celkovým\npríjmom a nákladmi potrebnými na jeho dosiahnutie a ak z peňažného denníka žalobcu za rok 2005 bolo\nzistené dosiahnutie ním odmeny 217.622,40 Sk a výška náhrady výdavkov 41.494,80 Sk, priemerný\nmesačný príjem činil 18.135,20 Sk (217.622,40 : 12), teda 601,98 eura a po vynásobení príslušným\npočtom mesiacov, resp. ich alikvotných častí, počas ktorých bolo žalobcovi znemožnené vykonávanie\nčinnosti znalca, sumu prisúdenú zmeňujúcim výrokom jeho rozsudku (ku ktorej patrili i úroky z omeškania\nv sadzbe a za obdobie podľa žaloby).\n3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu len čo do zmeňujúceho výroku vo veci samej a v časti\ntrov konania podala dovolanie žalovaná (ďalej tiež „dovolateľka\") s návrhom na zrušenie rozsudku\nodvolacieho súdu v napadnutej časti a vrátenie veci (v rozsahu zrušenia) na ďalšie konanie. Prípustnosť\ndovolania podľa nej vyplýva z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a vytýkanú vadu tzv. zmätočnosti podľa\ndovolateľky založili jednak „hrubá arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a flagrantný rozpor záverov prijatých\nodvolacím súdom v prisudzujúcej časti s obsahom spisu a s vykonanými dôkazmi a to konkrétne\npri určení výšky žalobcovi priznanej peňažnej sumy predstavujúcej ušlý zisk\", „nepreskúmateľnosť\nrozsudku vo vzťahu k zásadnej procesnej obrane žalovanej vznesenej už v jej vyjadrení k žalobe ako\nprvom úkone v konaní a to v otázke nutnosti zohľadnenia daňového a odvodového zaťaženia vo vzťahu\nk potenciálnemu príjmu žalobcu pri vyhodnocovaní vzniku a výšky ušlého zisku\" a (do tretice) opretie\nodvolacím súdom jeho rozsudku i o takú úpravu, ktorú súd prvej inštancie nepoužil a odvolací súd na\njej použitie postupom podľa § 382 CSP neupozornil (zákon o sociálnom poistení „... bez jeho riadnej\nzákonnej citácie a poukazu na jeho konkrétne ustanovenie, z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádzal\".\n4. Žalobca dovolací návrh nepodal.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1 CSP)\nstrana, v ktorej neprospech bol vydaný (v dovolaním napádaných výrokoch) rozsudok odvolacieho súdu\n(§ 424 CSP) a to za splnenia i podmienky reprezentácie takejto strany v dovolacom konaní osobou so\nzákonom vyžadovaným vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b) CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443,\nčasť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné aj dôvodné a rozsudok\nodvolacieho súdu treba v napadnutej časti zrušiť.\n6. Dovolanie je za aktuálnej úpravy procesného práva (tak ako v podmienkach skoršej úpravy\nreprezentovanej Občianskym súdnym poriadkom, t. j. zákonom č. 99/1963 Zb. v znení neskorších\nzmien a doplnení, účinným do 30. júna 2016 vrátane) mimoriadnym opravným prostriedkom (nejde\no „ďalšie odvolanie\") a dovolací súd preto nesmie byť vnímaný (samým sebou ani stranami, resp. v\nmimosporovom konaní stále účastníkmi) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (tu porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5Cdo/155/2016, 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017 či 8Cdo/67/2017).\n\n7. Spomínanej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá tiež právna úprava jeho prípustnosti. Podľa\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú potom vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n8. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 alebo § 421 CSP. Dovolacím\ndôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pri dovolaní prípustnom podľa §\n420 CSP je dovolacím dôvodom vytýkaná tzv. zmätočnostná vada (§ 431 ods. 1 CSP) a dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. U tzv. zmätočnostných vád väčšinová rozhodovacia prax dovolacieho súdu kladie medzi prípustnosť\na dôvodnosť dovolania znamienko rovnosti, teda nielen za prípustné, ale aj za dôvodné považuje každé\ndovolanie, v ktorom je opodstatnene vytýkané zaťaženie konania pred odvolacím súdom (a prípadne\ni pred súdom prvej inštancie) namietanou zmätočnostnou vadou (tu s prakticky jediným možným\nvýsledkom dovolacieho konania v podobe kasačného uznesenia najvyššieho súdu, ak ide o takýto\nprípad) a toto platí aj naopak (čím treba rozumieť, že ak sa vada tzv. zmätočnosti vytýka dovolaním\nnedôvodne, alebo - inak povedané - jej tu podľa názoru dovolacieho súdu niet, dovolanie nie je len\nnedôvodným, ale aj neprípustným a ako také musí byť odmietnuté).\n10. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (písmeno f) ustanovenia).\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa práve odcitovaného ustanovenia CSP nie je významný\nsubjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil tzv. zmätočnostnej vady v zmysle tohto\nustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo (v tejto súvislosti porovnaj napríklad 1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017,\n4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017 a 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v tomto prípade skúmal\nopodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti.\n12. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej\ndošlo nesprávnym „procesným\" postupom súdu s následkom v podobe znemožnenia strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva a to v takej miere (intenzite), pri ktorej je už namieste\nkonštatovanie porušenia (nerešpektovania) práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný postup\" bol\npritom vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická,\nvydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra\nprejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes ešte v\nmimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca\nmožnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R/129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n13. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\n14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody. Napokon podľa odseku 3 tu citovaného ustanovenia sa odvolací súd v\nodôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej\n\ninštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako sa musí\nvysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).\n15. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd (prvej inštancie) uvedie, čoho sa žalobca\ndomáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa\nvo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,\nako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za\npreukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,\nprečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú\nrozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n17. Zo súboru zhora citovaných ustanovení potom bolo treba podľa dovolacieho súdu vyvodiť nižšie\nuvedené závery.\n18. Záujem odvolacieho súdu na použití právnej úpravy nepoužitej pred ním aj súdom prvej inštancie\n(nerozhodno pritom, z akého dôvodu takáto úprava nebola použitá) musí byť sprevádzaný poskytnutím\nstranám sporu možnosti argumentovať (a to ešte pred rozhodnutím v druhej, spravidla rozhodujúcej\ninštancii) aj v smere relevancie takejto úpravy. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nje tiež záver, v zmysle ktorého odvolací súd v rámci plnenia si povinnosti podľa § 382 CSP (skôr § 213\nods. 2 OSP) nemá povinnosť ustanovenie (a-) podľa neho významné a v skoršom konaní nepoužité\nzasadiť i do príslušného vecného kontextu, teda stranám oznámiť, či prinajmenšom naznačiť, ako takúto\núpravu či už samu osebe alebo v spojení s ďalšími skôr použitými ustanoveniami hodlá aplikovať na\nkonkrétny posudzovaný prípad; z pohľadu predvídateľnosti rozhodovania súdov nežiadúcu prekvapivosť\nje však nevyhnutné eliminovať prinajmenšom za pomoci výpočtu súdom prvej inštancie nepoužitých a\npodľa odvolacieho súdu významných ustanovení právnych predpisov alebo ich citácie. Od odvolacieho\nsúdu sa teda nevyžaduje obrazné „odkrytie kariet\" tým, že stranám sporu objasní i dôvody, pre ktoré\npovažuje skôr nepoužitú úpravu za rozhodujúcu, resp. im tiež ozrejmí (viac či menej detailne), aké\nje podľa neho správne, teda dostatočne komplexné a na všetky prípadné otázky pomýšľajúce právne\nposúdenie veci (3Cdo/9/2018). Takáto úprava má svoju logiku i preto, že aj súd prvej inštancie má\npovinnosť uviesť len predbežné právne posúdenie veci a je zjavne najmä vecou kvality, ucelenosti\na objektívnej uspokojivosti prípadnej následnej oponentúry voči takémuto právnemu posúdeniu, či ju\nsúd bude pri konečnom rozhodovaní akceptovať (a od predbežného právneho názoru ustúpi) alebo si\nnaopak svoj názor podrží (v tomto prípade s uzrozumením o logickom dôsledku takéhoto jeho počínania\nv podobe odvolania strany, ktorej argumentáciu neprijal). Výzva odvolacieho súdu stranám podľa §\n382 CSP pritom nie je len prostriedkom k zamedzeniu prekvapivým rozhodnutiam, ale odvolaciemu\nsúdu po urobení si ním predbežného záveru o dostatku skutkových zistení pre konečné rozhodnutie\na o správnosti (resp. nesprávnosti či najpresnejšie neúplnosti) právneho posúdenia veci súdom prvej\ninštancie slúži aj ako nástroj na zistenie správnosti (úplnosti) právneho nazerania na posudzovaný\nproblém ním samotným (tým, že je tu možnosť strán sporu upozorniť ešte i na ďalšie než výzvou\nnaznačené právne súvislosti posudzovania veci), ako aj na poskytnutie stranám v odvolacom konaní\nmožnosti ešte ostatný raz argumentovať tiež skutkovo (tým, že v závislosti na celkom alebo čiastočne\nodchylnom právnom nazeraní na problém dôjde aj k upozorneniu na prípadné medzery v skutkových\nzisteniach, v tomto prípade však so zreteľom k úprave odvolacieho konania i s preukázaním skoršej\nnemožnosti prípadné dôkazy navrhnúť už v konaní pred súdom prvej inštancie - tu porovnaj taktiež body\n18. a 19. nateraz ostatného zmieneného rozhodnutia).\n19. Ak odvolací súd napriek možnosti obmedzenia sa pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie\nna skrátené odôvodnenie svojho rozhodnutia (podľa § 387 ods. 2 CSP) má aj v takomto prípade\npovinnosť reagovať na podstatné vyjadrenia strán prednesené na súde prvej inštancie, ak sa s nimi\nnevyporiadal už takýto súd, i na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní (podľa § 387 ods. 3 CSP),\nkorektnou interpretáciou nepochybne strohejšej úpravy v prípade zmeňujúcich rozhodnutí odvolacieho\nsúdu i za použitia argumentu právnej logiky „a minori ad maius\" (od menšieho k väčšiemu) treba dospieť\nk záveru o existencii povinností plynúcich z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP aj tam, kde podstatou\nargumentácie odvolacieho súdu bude praktická negácia právnych a môžbyť i skutkových záverov súdu\nprvej inštancie. Takto treba na problém obsahu odôvodnenia zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu\n\nnazerať ako preto, že výsledkom konania v rozhodujúcej inštancii je tu spravidla praktický významový\nprotiklad preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie a tomu musí zodpovedať i argumentačná\nvýbava rozhodnutia odvolacieho súdu (spôsobilá učiniť zadosť aspoň nárokom kladeným na rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, čo je z pohľadu položenia argumentov oboch nižších súdov na obrazné misky\nváh absolútne minimum), tak aj preto, že práve odlišný spôsob uchopenia problému odvolacím súdom\nna jednej a súdom prvej inštancie na druhej strane môže z tvrdení či prednesov v prvej inštancii\ntakpovediac upozadených (pre názor o ich menšom význame či úplnej bezvýznamnosti) urobiť tvrdenia\nalebo prednesy so zásadným významom a napokon z pohľadu zachovania práva na spravodlivý proces\noboch strán sporu sa nepôjde obmedziť len na tvrdenia uvedené v odvolaní, ak strana úspešná v prvej\ninštancii subjektívne oprávnenie na podanie odvolania nemala a s neexistenciou oprávnenia, o ktorom\nje tu reč, by mala prísť tiež o oprávnenie poukazovať na tie aspekty, ktoré z pohľadu konečného výsledku\nkonania nejde ponechať bez povšimnutia.\n20. Pri riadení sa takýmito úvahami potom prisvedčiť bolo treba žalovanej ako v tom, že odvolací\nsúd pred rozhodnutím vyznievajúcim (v napadnutých výrokoch) v jej neprospech, založenom i na\núprave zo zákona o sociálnom poistení, neurobil súčasťou výzvy podľa § 382 CSP aj napokon použité\nustanovenie (-a) takéhoto zákona (ktorej povinnosti sa nešlo zbaviť tým, že ani odôvodnenie rozsudku\nnebude obsahovať citáciu či aspoň poukaz na konkrétne ustanovenie - tak ako sa to stalo aj v tomto\nkonkrétnom prípade bez ohľadu na to, ktoré ustanovenie zákona mal odvolací súd na mysli), tak i v\ntom, že odôvodnenie jeho rozsudku v časti viažúcej sa k jeho zmeňujúcemu výroku vo veci samej\nneposkytlo žiadnu odpoveď na špecifický argument neskoršej dovolateľky o potrebe zohľadnenia (pri\nvýpočte žalobcovho ušlého zisku) aj daňového a odvodového zaťaženia, štandardne príjem z odmeny\nznižujúceho (odhliadnuc na tomto mieste od toho, že odvolací súd nevysvetlil ani to, akú úlohu a či vôbec\nnejakú pri ustálení ním príjmu žalobcu z odmeny v roku 2005 mala zohrávať ďalšia rozhodne nie až tak\nzanedbateľná suma 41.494,80 Sk, reprezentujúca náhradu výdavkov - tu rozumej, či ju bolo namieste od\nsumy odmeny odpočítať alebo naopak pripočítať či dokonca ponechať celkom bez povšimnutia a prečo).\n21. Dovolací súd tak ani nemal inú možnosť, než konštatovať, že žalovaná zaťaženie konania pred\nodvolacím súdom vytýkanou vadou tzv. zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP namietala (a to hneď\nz dvoch dovolaním uvádzaných dôvodov) opodstatnene. Pretože v rámci písomného vyhotovenia\nrozsudku odvolacieho súdu nedošlo k zaujatiu stanoviska k otázkam urobeným už súčasťou vyjadrenia\nžalovanej k žalobe, vo vzťahu ku ktorým sa aj súd prvej inštancie obmedzil len na paušálne odmietnutie\nžalobcom zvoleného prístupu k výpočtu ním požadovanej náhrady a odvolací súd pochybil tiež\nnezakomponovaním do výzvy podľa § 382 CSP aj neskôr použitej úpravy zo zákona o sociálnom\npoistení a následným len všeobecným odkazom na takú úpravu bez jej citácie a výkladu, dovolanie\nbolo treba považovať nielen za prípustné, ale v súlade s taktiež už vyššie priblíženou konštrukciou\nprávnej úpravy dovolaní pre zmätočnosť i za dôvodné. Každá zo spomenutých vád je totiž tak závažným\nnedostatkom rozhodnutia (a zásahu do procesných práv strany sporu), ktorého miera (intenzita) zakladá\n(až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces.\n22. Preto bolo podľa § 449 ods. 1 a § 450 CSP i v spojení s § 439 písm. a/ rovnakého zákona rozhodnuté\nspôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.\n23. Pre úplnosť a v záujme usmernenia ďalšieho postupu v konaní (nech aj v tomto prípade pre povahu\ndovolaním vytýkanej vady len vo forme poznámky na okraj) dovolací súd považuje za vhodné doplniť,\nže v zmysle právnej vety z jeho rozsudku z 29. marca 2017 sp. zn. 5Cdo/195/2015 „Ušlý zisk je stratou\nkonkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že\npravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého\nkonkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote.\" Z odôvodnenia tohto rozhodnutia\nvyplýva (o. i.), že „...ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca\nv tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci\nsa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku\npoškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí\npritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom\nbehu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne\nočakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej\nudalosti) .... Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského\nzámeru bez ďalšieho, nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani\n\nv prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon č. 58/1969 Zb.\" (čo\nplatí aj pre novší zodpovednostný zákon rozhodný pre tentoraz posudzovanú vec - pozn. najvyššieho\nsúdu) „nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade\nporušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného\nnaplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia\nškody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím\norgánov štátu. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti štátu za\nškodu pritom zaťažuje poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná.\nV prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také\nkonkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že\nušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia\nušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom\nmožné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie\nexistencie takýchto skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého\nsa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba „fikciou\" (m. m. 3Cdo/513/2014). ,,Aj v prípade ušlého\nzisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v\nbudúcnosti\"(4MCdo/23/2008).\n24. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len\nza predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce\nokolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (m. m.\n4Cdo/319/2008 a 1Cdo/76/2008). Pokiaľ nedôjde k preukázaniu existencie týchto okolností a výšky\nušlého zisku, ktorý poškodený mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný.\n25. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne\ntento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo\nrozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný\nprávnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/12/2021", "guid": "371ca8fe-557a-4556-87af-a0908ccc9596:9a3343ff-78ec-4e66-9c46-ad361e7cc6e3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}