{"guid": "0007ecf9-f179-4b50-981f-642e8b4c89d7:7ec7856f-290f-454a-b803-7b8cc1f3b38e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1112213758.2", "spisova_znacka": "6Cdo/137/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/137/2023 z 27. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2025, sp. zn. 6Cdo/137/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:1112213758.2", "identifikacne_cislo": "1112213758", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-781.odsek-2", "nazov": "§ 781 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-781.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-781"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-781"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ec7856f-290f-454a-b803-7b8cc1f3b38e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1112213758.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1112213758.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1112213758.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/137/2023\n1112213758\n27. 03. 2025\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2025:1112213758.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E.. A. V., narodeného X. C. XXXX, L., R. X, proti\nžalovanej UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, Česká\nrepublika, IČO: 649 48 242, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby\nUniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Šancová 1/\nA, o zaplatenie 4 392,01 USD s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV (skôr na\nOkresnom súde Bratislava I) pod sp. zn. 12C/96/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo 6. júna 2023 sp. zn. 5Co/189/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej\ninštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozhodol aj v poradí druhým rozsudkom\nz 23. septembra 2022 č. k. 12C/96/2012-324 tak, že I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 2 % úroku\nz vkladu za rok 2010 a 2011 a za čas od 1. januára 2012 do 21. januára 2012, II. v časti o zaplatenie 4\n392,01 USD s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne od 7. mája 2012 do zaplatenia žalobu zamietol a\nIII. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Už tu sa žiada uviesť, že takto rozhodol rovnako ako svojim\nprvým rozsudkom v tejto veci (z 2. júla 2014 č. k. 12C/96/2012-121), ktorý Krajský súd v Bratislave (ďalej\ntiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) uznesením z 31. januára\n2022 sp. zn. 5Co/156/2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie potom, čo uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 29. septembra 2021 sp.\nzn. 3Cdo/73/2019 bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu z 30. augusta 2016 sp. zn. 5Co/632/2014\na vec bola na ďalšie konanie vrátená jemu. I tentoraz vychádzal z toho, že žalobca sa na žalovanej\ndomáhal zaplatenia sumy 4 392,01 USD s úrokom z omeškania ako rozdielu vzniknutého po tom, čo 26.\njanuára 2012 predložil žalovanej vkladnú knižku č. XXX-XXXXXXXX so zostatkom 4 402,96 USD, pričom\npracovníčka žalovanej v jeho vkladnej knižke uskutočnila úkony, ktorými ju nepoveril s tým, že žalovaná\nznížila zostatok na vkladnej knižke zo sumy 4 402,96 USD na 10,95 USD. Svoje rozhodnutie tentoraz\nodôvodnil právne ustanoveniami § 144, § 145 ods. 2 vety prvej a § 146 ods. 1 vety prvej Civilného\nsporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“)\na §§ 778 a 779 a § 781 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších\nzmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“); vecne potom nad rámec čiastočného späťvzatia žaloby tým, že\naj po zrušení skorších rozhodnutí súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu a zopakovaní dokazovania\nvýsluchom svedkyne H. K. bola najmä výpismi z hlavného bankového systému žalovanej preukázaná iná\nvýška vkladu k 22. februáru 2010, ako je zapísaná vo vkladnej knižke žalobcu (10,95 USD), a v zmysle §\n781 ods. 2 OZ bola vyvrátená domnienka o výške vkladu 4 402,96 USD, zapísaná v predmetnej vkladnej\nknižke k takémuto dňu. Preto keď sa žalobca domáhal zaplatenia vkladu 4 392,01 USD (ako rozdielu\nsúm 4 402,96 USD a 10,95 USD a jednostranného zníženia jeho vkladu žalovanou), jeho žalobu nešlo\n\npovažovať za dôvodnú, konštatoval súd prvej inštancie, ktorý napokon rozhodnutie o trovách konania\nodôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalovanej, ktorej ale v konaní\nžiadne trovy nevznikli.\n2. Odvolací súd i tentoraz na odvolanie žalobcu a to rozsudkom zo 6. júna 2023 sp. zn. 5Co/189/2022\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo veci samej a v časti trov konania) podľa §\n387 ods. 1 CSP potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru o\nneopodstatnenosti odvolania, majúc za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vykonal v\npotrebnom rozsahu dokazovanie, jeho výsledky správne zhodnotil a dospel tiež k správnym skutkovým\naj právnym záverom, ktoré vo svojom rozsudku aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil. V zhode so\nsúdom prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebol sporný výber žalobcom z predmetnej vkladnej\nknižky ešte 31. marca 2008 práve sumy požadovanej žalobou a následný vklad jej zodpovedajúceho\nekvivalentu v niekdajších slovenských korunách (88 543 Sk) rovnaký deň na inú vkladnú knižku (č. účtu\nXXXXXXXXX), a ak po 31. marci 2008 nedošlo už k žiadnemu ďalšiemu vkladu, k zápisu údajov vo\nvkladnej knižke 22. februára 2010 (v prospech žalobcu) prišlo pochybením zamestnanca a následne\nďalším zápisom z 26. januára 2012 (v neprospech žalobcu) bolo takéto pochybenie napravené, ako\nto vyplynulo tiež z výsluchu svedkyne H. K., v rámci ktorého bolo objasnené aj fungovanie hlavného\nbankového systému žalovanej a možnosti zásahov doň. Podľa jeho názoru výsluch svedkyne objasnil\ni rozdiely medzi hlavným bankovým systémom žalovanej CORE a jeho podsystémom pre vkladné\nknižky CAK vrátane možností manuálneho zadávania údajov do nich (resp. len do podsystému) a\nz tohto dôvodu nešlo prijať odvolacie námietky žalobcu o zmenách v procesnej obrane žalovanej.\nZáverom odvolací súd k námietke neplatnosti úkonu zápisu nesprávneho zostatku vo vkladnej knižke\nžalobcu, spôsobeného žalovanou z dôvodu omylu a nemožnosti dovolávania sa neplatnosti žalovanou\nkonštatoval, že zápis do vkladnej knižky nie je právny úkon. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil\nprávne ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalovanej a nedostatkom\njej vzniku trov.\n3. Aj proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej tiež „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť tentoraz vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. e) aj f) CSP a opätovne tiež z § 421\nods. 1 písm. b) rovnakého zákona. Zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. e) CSP podľa dovolateľa\nzaložilo rozhodovanie vylúčenými sudcami, ktorých zaujatosť namietal hneď po ostatnom rozhodnutí\ndovolacieho súdu a osobitne pre jeho konštatovania o nezákonnostiach, pre ktoré došlo k zrušeniu\npredchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu, tu nešlo len o výčitku procesného postupu. K vade\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP potom prišlo jednak presunom povinností uložených najvyšším\nsúdom odvolaciemu súdu na súd prvej inštancie, najmä ale neodstránením kardinálneho pochybenia\nspočívajúceho v predložení listín žalovanej v rozsahu 93 strán textu krátko pred rozhodnutím bez\nmožnosti žalobcu adekvátne reagovať a v akceptovaní dokazovania za pomoci takéhoto dôkazu;\nopätovným vypočúvaním svedkyne, ktorej kompetencia na odpovede relevantné pre rozhodnutie je už\npo presune na inú pracovnú pozíciu diskutabilná a napokon tiež tým, že odvolací súd opäť opomenul\nvyporiadať sa (riadne) s jeho odvolacími námietkami. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že zápis\nvo vkladnej knižke nie je právnym úkonom a z tohto dôvodu zotrval aj na námietkach nemožnosti\ndovolávania sa omylu žalovanou a premlčania zodpovedajúceho práva. Opakovane potom mal za\nto, že je potrebné vo verejnom záujme zaujať stanovisko k otázke, „či zákonom ustanovenú právnu\ndomnienku správnosti bankou vykonaných zápisov vo vkladnej knižke (§ 781 ods. 2 OZ) možno vyvrátiť\npúhym účtovníctvom, vedeným jednou stranou sporu bez ingerencie alebo možnosti kontroly zo strany\nvkladateľa“. Navrhol, aby najvyšší súd vo veci sám rozhodol tak, že napadnuté rozsudky (vo veci samej)\nzmení a jeho žalobe vyhovie.\n4. Žalovaná navrhla dovolanie odmietnuť ako neprípustné, prípadne ho zamietnuť ako nedôvodné. Podľa\nnej skoršie dôvody zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP boli odstránené, nakoľko v konaní pred nižšími\nsúdmi po ostatnom rozhodnutí dovolacieho súdu bolo žalobcovi umožnené realizovať jeho procesné\npráva a do práva na spravodlivý proces nepatrí právo žalobcu, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi\nzávermi.\n5. Najvyšší súd sa už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci (v uznesení sp. zn.\n3Cdo/73/2019) nad rámec genézy sporu zaoberal aj posunmi v nazeraní na problém prípustnosti\nkumulácie dovolacích dôvodov podľa § 420 a § 421 CSP ako vo všeobecnosti, tak aj v tejto konkrétnej\nveci (so zreteľom k rozhodnutiam svojim i Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „ústavný\n\nsúd“). Pretože aj tentoraz dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval z oboch zákonom poznaných\ndovolacích dôvodov [a v ich rámci tiež hneď z niekoľkých - tu konkrétne troch - dôvodov prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. e) a f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP]; dovolací súd bol opätovne\nkonfrontovaný s otázkou posúdenia existencie všetkých dovolaním uplatnených dôvodov prípustnosti\ndovolania, v súlade s logikou procesnej úpravy však v poradí priradenom im chronológiou príslušných\nustanovení zákona.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas, t. j. v stanovenej lehote\n(§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech boli vydané napádané rozhodnutia oboch nižších súdov\n(§ 424 CSP), tentoraz bez zastúpenia advokátom, na ktorej podmienke ale v tomto prípade (rovnako ako\nna spísaní dovolania advokátom) pre zákonom požadované právnické vzdelanie samotného dovolateľa\nnebolo potrebné trvať [§ 429 ods. 2 písm. a) CSP], bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred\nbodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu\n- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach §§ 420 a 421 CSP.\n8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak (o. i.) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd\n[písmeno e)] a/alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [písmeno f)].\n9. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\nK časti dovolania opieranej o § 420 písm. e) CSP\n10. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom\nna jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať\nodôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti; podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia vylúčený je i\nsudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie a napokon podľa odseku\n3 tu citovaného paragrafu aj zákona dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v\nprocesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.\n11. Z obsahu spisu (predovšetkým podania žalobcu zo 16. decembra 2021 na č. l. 283 až 285 spisu)\nje zrejmé, že žalobca v súvislosti s namietaním zaujatosti sudcov tvoriacich vec prejednávajúci senát\nodvolacieho súdu neuviedol (a tým skôr nedoložil) žiaden zákonom predpokladaný pomer týchto sudcov\nuvedený v ustanovení § 49 ods. 1 alebo 2 CSP, zakladajúci odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti\n(či prinajmenšom niektorého z takýchto sudcov). Niet tu žiadnej pochybnosti, že dôvodom uplatnenia\nnámietky zaujatosti boli len nesprávnosti v postupe, vytknuté odvolaciemu súdu (a takto aj zboru sudcov\npodieľajúcich sa v tomto konkrétnom prípade na rozhodovaní sporu za účasti žalobcu v druhej inštancii)\nv zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu pri predchádzajúcom (ostatnom) zaoberaní sa touto vecou; tie\nvšak spôsobilým dôvodom vylúčenia sudcov nie sú a na tom nie je spôsobilá nič zmeniť ani argumentácia\nzásahom takto nielen do procesných práv, ale aj do práva na súdnu ochranu garantovaného základným\nzákonom štátu. Preto za správne bolo treba považovať nepredloženie spisu odvolacím súdom na\nrozhodovanie o námietke najvyššiemu súdu (§ 53 ods. 3 CSP) a následné rozhodovanie odvolacieho\nsúdu v merite veci.\nK časti dovolania opieranej o § 420 písm. f) CSP\n12. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP [tak ako i podľa každého iného písmena\nvrátane už vyššie rozoberaného písmena e)] nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho,\nže sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie\n\n(záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017,\n3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017 a 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v tomto prípade\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.\n13. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej\ndošlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný\npostup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes ešte\nv mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca\nmožnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n14. K jednotlivým čiastkovým námietkam žalobcu, týkajúcim sa postupov odvolacieho súdu (resp. pred\nním aj súdu prvej inštancie), ktorými malo dôjsť k založeniu tvrdenej vady zmätočnosti, tak ako boli\nreprodukované v príslušnej časti bodu 3 tohto odôvodnenia zhora, sa žiada uviesť nasledovné:\n15. Presun povinností uložených najvyšším súdom odvolaciemu súdu na súd prvej inštancie je síce\nz pohľadu práva na bezprieťahový proces opatrením nemilým, ak však k nemu príde bez vybočenia\nzo zákonného rámca pre taký postup (tu porovnaj najmä § 390 CSP), porušenie práva na spravodlivý\nproces nemôže spôsobiť už len preto, že strane sporu sa takto dostane ďalších takých príležitostí na\nrealizáciu jej procesných práv, ktorých by nebyť zrušenia aj prvoinštančného rozhodnutia, už nebolo.\n16. Tvrdený nedostatok nápravy pochybenia spočívajúceho v neposkytnutí žalobcovi dostatočného\npriestoru na oboznámenie sa s objemným súborom listín predloženým žalovanou a to bezprostredne\npred skorším rozhodovaním vo veci mal význam postupu súdu na ujmu práva strany na spravodlivý\nproces práve a len v konkrétnych „časových súradniciach“, ktoré sú už dnes minulosťou a ktoré v\nspojitosti so zrušením najskôr rozhodnutia odvolacieho súdu súdom dovolacím a následne i rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie odvolacím súdom žalobcovi potrebný (skôr neposkytnutý) priestor zaručili (v\nsúvislosti s čím je inak už bez právneho významu, či ten, kto bol skorším nesprávnym postupom súdu\ndotknutý, neskôr poskytnutý priestor aj reálne využil).\n17. Opätovné vypočúvanie svedkyne v osobe zamestnankyne žalovanej (súdom prvej inštancie) po jej\npresune na inú pracovnú pozíciu a spochybňovanie relevancie takej svedeckej výpovede bolo otázkou\nhodnotenia dôkazov a možnosti vyvodzovania z nich (nižšími súdmi) urobených skutkových zistení,\nnámietka relevancie takéhoto dôkazu pre vzťah jeho producenta k jednej strane sporu by však zjavne\nmohla prísť aj vtedy, ak by k presunu na inú pracovnú pozíciu a k odchodu z miesta s potenciálom viesť\nk užitočným poznatkom neprišlo.\n18. K opätovnej výhrade žalobcu, týkajúcej sa vyporiadania odvolacieho súdu (riadne) s odvolacími\nnámietkami, potom možno uviesť, že v tomto prípade ide o otázku objektívnej a subjektívnej uspokojivosti\nargumentácie, vo vzťahu ku ktorej už aj ústavný súd uzavrel, že princípu práva na spravodlivý proces\nzodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie\nriadne odôvodniť a súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi\nstrán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/2005). Otázkou s významom pre\nrozhodnutie v prejednávanej veci bola otázka uplatnenia domnienky (prezumpcie) správnosti údajov\nzapísaných vo vkladnej knižke a vyvracania takejto domnienky a navzdory evidentnej možnosti namietať\nobjektívnu uspokojivosť odôvodnenia jedného či druhého možného záveru prakticky kedykoľvek (stále a\nbez obmedzenia) a uvedomovaniu si rezerv v argumentácii bolo treba po praktickom vyčerpaní priestoru\npre dokazovanie a chápaní argumentácie z rozhodnutí nižších súdov (potvrdzovaného rozsudku súdu\nprvej inštancie a potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu v kompletizujúcej jednote - ako celku) prijať\nzáver, že to, čo bolo pre výsledok sporu rozhodujúce, nižšie súdy odôvodnili dostatočne.\n\n19. Podľa § 781 ods. 2 OZ ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozhodujúci zápis vo vkladnej knižke.\n20. Žalobcovi síce treba prisvedčiť v tom, že ustanovenie považované ním a tiež nižšími súdmi za\ntakpovediac kľúčové zakotvuje domnienku správnosti zápisu údajov o výške vkladu vo vkladnej knižke\ns možnosťou preukázania inej výšky vkladu, práve v tom, ktorý zápis by mal byť z uvedeného uhla\npohľadu relevantným, však už so žalobcom súhlasiť nešlo. Ak totiž v dôsledku počínaní oboch strán\nsporu v čase predchádzajúcom inkriminovaným zápisom, od ktorých žalobca odvodzoval aj žalobou\nuplatnený nárok (vrátane toho postupu žalovanej neskôr namietaného žalobcom, ktorým došlo ku\nkorekcii skorších zápisov vo vkladnej knižke) ostatné zápisy opierané žalovanou o údaje z jej účtovníctva\n(bankových systémov) boli svedectvom správnosti žalobcom popieraného stavu, bol to práve žalobca,\nktorý mal povinnosť produkovať dôkazy o takých svojich bankových operáciách, ktorými by svoju verziu\no existencii jeho úspor vo výške presného dvojnásobku sumy ním požadovanej a zároveň prevedenej\n31. marca 2008 z dolárového účtu na korunový, urobil pravdepodobnejšou než verziu žalovanej, podľa\nktorej k zmene zápisu zo stavu žalobcovi konvenujúceho na naopak nevyhovujúci došlo omylom a jeho\nneskoršou nápravou.\n21. Toto bolo jadro argumentácie s ambíciou presvedčiť o správnosti aj objektívnej uspokojivosti dôvodov\nposkytnutých na podporu riešenia zvoleného nižšími súdmi, pokiaľ tieto z nesporného preloženia práve\nsumy požadovanej žalobou žalobcom z dolárovej vkladnej knižky na inú korunovú vkladnú knižku a zo\nstavu nepreukázania takých vkladov na predmetnú (dolárovú) vkladnú knižku po 31. marci 2008, ktoré\nby buď v súčte alebo jednotlivo spôsobili doplnenie skoršieho úbytku na pôvodný stav, vyvodili záver o\nsprávnosti ostatného zápisu (potvrdzujúceho zostatok, ktorý požiadavku zo žaloby činil bezzákladnou).\n22. Dovolaciemu súdu preto neostávalo iné, než konštatovať, že aj výskyt vady tzv. zmätočnosti podľa\n§ 420 písm. f) CSP bol dovolaním tentoraz namietaný neopodstatnene.\nK časti dovolania opieranej o § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n23. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP má osobitný význam vzájomný vzťah\nmedzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“.\n24. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP (bez ohľadu na písmeno) môže byť len otázka právna\n(nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie Občianskeho\nzákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine či iného predpisu hmotného\npráva), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných\nustanovení). Predmetná otázka (s významom pre rozhodnutie odvolacieho súdu) musí byť zároveň\nprocesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky v dovolaní nenastolené a nepomenované, ale i\notázky len akademickej povahy (bez možnosti ovplyvnenia tým či oným spôsobom ich riešenia spôsobu\nrozhodnutia) nemajú z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia relevanciu.\n25. Pri vyjdení z tejto úvahy potom treba uviesť, že žalobca dovolaním síce formuloval svoje postoje k\ncelému radu (aj právnych) aspektov posudzovanej veci, celkom jednoznačne však tú otázku, na ktorej\nvyriešení podľa jeho názoru záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorú zároveň odvolací súd mal\nvyriešiť nesprávne, nesformuloval. To platilo aj u otázok týkajúcich sa dohľadových oprávnení Národnej\nbanky Slovenska či odvolacím súdom uzavretej nemožnosti posudzovania zápisu vo vkladnej knižke\nako právneho úkonu, keďže v tejto časti mala argumentácia odvolacieho súdu len povahu reakcie na\nnámietku z odvolania a doplnkovú k ťažiskovej argumentácii o preukázanej správnosti ostatného zápisu\nvo vkladnej knižke (takže akákoľvek do úvahy prichádzajúca odpoveď na túto otázku by na spôsobe\nrozhodnutia v tejto veci sama osebe nemohla nič zmeniť).\n26. V časti opieranej o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP preto podľa názoru dovolacieho súdu\nnešlo usúdiť na vymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom predpokladaným ustanoveniami §§ 431 až\n435 CSP.\n27. Dovolací súd preto dovolanie odmietol v časti tvrdiacej zmätočnosť ako neprípustné podľa § 447\npísm. c) CSP a v časti tvrdiacej nesprávne právne posúdenie veci podľa § 447 písm. f) CSP.\n\n28. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania v takýchto prípadoch dovolací súd síce neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP), tu sa však žiada urobiť výnimku a uviesť, že výsledok dovolacieho konania\nobdobný jeho zastaveniu zavinil (procesne) žalobca a žalovanej v ňom vznikli trovy prinajmenšom na\npoštovnom, preto bolo namieste rozhodnutie podľa § 438 ods. 1, § 256 ods. 1 per analogiam a § 262\nods. 1 CSP spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia.\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/189/2022", "guid": "ffa8c5e6-2967-4e85-a236-de7579e2dc46:f3a7d516-da6b-49cf-b0ec-8de951e123df", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "7e02085a-1645-434d-a0b2-bef4f71b278b:1c0237a1-e9aa-4696-a9a7-16284f068e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1", "spisova_znacka": "5Cdo/112/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/112/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1"}, {"guid": "bc0eab27-83c3-4d8a-bb80-43efbe554f69:e2019ecc-98e8-4034-83fe-f1e1e6142713", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/189/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/189/2022 z 12. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-09-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bc0eab27-83c3-4d8a-bb80-43efbe554f69:e2019ecc-98e8-4034-83fe-f1e1e6142713"}], "citovane_v": []}