{"guid": "abff6e59-ff68-401a-bbef-e42a8c60ffb0:08b231bd-43cd-4422-bd37-e6e6ec5dda11", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1111226452.1", "spisova_znacka": "4Obdo/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/1/2024 z 5. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. novembra 2025, sp. zn. 4Obdo/1/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1111226452.1", "identifikacne_cislo": "1111226452", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2025-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-278", "nazov": "§ 278 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-278", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-278"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-3", "nazov": "§ 49 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-278", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08b231bd-43cd-4422-bd37-e6e6ec5dda11", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1111226452.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1111226452.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1111226452.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/1/2024\n1111226452\n05. 11. 2025\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2025:1111226452.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a JUDr. Ivany Nemčekovej, v spore žalobcu Okresné stavebné\nbytové družstvo Trebišov, so sídlom Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, IČO: 00 175 056, zastúpeného\nadvokátkou JUDr. Valériou Vassovou, so sídlom Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, proti\n\nžalovanému QI GROUP SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava - mestská časť\nStaré Mesto, IČO: 35 884 959, zastúpenému advokátkou JUDr. Janou Briškovou Dominovou, so sídlom\nŠtefánikova 6453/2C, 929 01 Piešťany, o zaplatenie 23.235,53 eura s príslušenstvom, vedenom na\nMestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-33Cb/55/2012 (pôvodne na Okresnom súde Bratislava I\npod sp. zn. 33Cb/55/2012), v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 3Cob/222/2022-428 z 26. júla 2023, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v celom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie” alebo „prvoinštančný súd“) prvým\nvýrokom rozsudku č. k. 33Cb/55/2012-358 z 20. júna 2022, v spojení s opravným uznesením č. k.\n33Cb/55/2012-401 z 8. augusta 2022, žalobu zamietol a druhým výrokom uložil žalobcovi povinnosť\nnahradiť žalovanému 100 % trov konania.\n2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou, súdu prvej inštancie doručenou\ndňa 15. augusta 2011, domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom odstúpenia od zmluvy č.\nLIC-2008-002-024-003 zo dňa 25. novembra 2008 o poskytnutí práv používať programové vybavenie,\nktorú žalobca ako koncový užívateľ uzatvoril s (pôvodným) žalovaným DC Concept, s.r.o., so sídlom\nHolandská 3, Brno, Česká republika, IČO: 35 884 959 (ďalej ako „DCC“). Predmetom zmluvy bolo\nposkytnutie práva používať produkty DCC počas dohodnutej doby a v rozsahu dohodnutých obchodných\njednotiek, zároveň povinnosť žalovaného sprevádzkovať a nainštalovať pre žalobcu dohodnuté produkty\nDCC. V zmysle citovanej zmluvy žalobca uhradil žalovanému požadovanú istinu, a to na základe\nním predložených faktúr. Následne bolo povinnosťou žalovaného začať s výkonom sprevádzkovania\nproduktov DCC špecifikovaného v evidenčnom liste licencií DCC. Žalovaný vážne porušil ustanovenia\nzmluvy a ku dňu odstúpenia žalobcu, t.j. ku dňu 20. júla 2011 nesprevádzkoval a nenainštaloval pre\nžalobcu dohodnuté produkty DCC a nezačal plnenie v súlade so zmluvnými povinnosťami. Vzhľadom\n\nna uvedené žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 20. júla 2011, zároveň žalovaného vyzval\nna vrátenie plnenia, ktoré mu poskytol. Žalovaný tak však neurobil. Súd prvej inštancie uznesením\nč. k. 33Cb/55/2012-126 z 13. augusta 2015 pripustil zmenu (rozšírenie) žalobného petitu v znení\nuvedenom vo výroku označeného uznesenia. Následne rozsudkom pre zmeškanie na strane žalobcu č.\nk. 33Cb/55/2012-174 zo dňa 16. marca 2017 súd žalobu zamietol. Uznesením č. k. 33Cb/55/2012-208\nzo dňa 23. augusta 2017 v znení opravného uznesenia č. k. 33Cb/55/2012-234 z 12. novembra 2018\nnávrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.\n1Cob/217/2018-245 z 31. januára 2019 uznesenie z 23. augusta 2017 v znení opravného uznesenia\npotvrdil, následne, na odvolanie žalobcu, uznesením č. k. 3Cob/113/2019-274 z 27. mája 2020 rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/55/2012-174 zo 16. marca 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia označeného rozsudku bolo nesplnenie podmienok v\nzmysle 278 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pre vydanie kontumačného rozsudku.\n3. Súd prvej inštancie po vrátení veci poukázal na tvrdenie žalobcu o tom, že z jeho strany došlo\nk platnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a\nže plná moc udelená žalovaným spoločnosti ISaP s.r.o. bola platná do 31. decembra 2008. Zároveň\nmal za to, že mu vznikol nárok na vrátenie plnení vyplatených na základe zmluvy, od ktorej odstúpil.\nObrana žalovaného spočívala v tvrdení, že si splnil všetky povinnosti uvedené v zmluve, preto nebol\ndôvod na odstúpenie od zmluvy, ďalej že žalobca neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu po\ntom, čo sa dozvedel o (tvrdenom) porušení povinnosti žalovaného a ak by aj platne žalobca od zmluvy\nodstúpil, nemá nárok na vrátenie vyplatenej sumy, nakoľko zmluva sa neruší od počiatku. Súd skúmal\npredovšetkým, či medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu licenčnej zmluvy, keďže od\nneplatnej zmluvy nie je možné odstúpiť. Dospel k záveru, že uzavretá zmluva obsahuje všetky náležitosti\nstanovené zákonom, ako i písomnú formu, a teda je uzavretá platne. Námietku žalobcu spočívajúcu\nv tvrdení, že za žalovaného bola zmluva podpísaná implementačným partnerom na základe plnej\nmoci platnej do 31. decembra 2008, vyhodnotil ako nedôvodnú s odôvodnením, že v čase podpisu\nzmluvy bola plná moc platná a účinná a následný zánik plnomocenstva neplatnosť uzavretej zmluvy\nnespôsobuje. Súd ďalej skúmal, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich\nzo zmluvy a dospel k záveru, že žalobca porušenie povinností žalovaného nepreukázal. V podanej\nžalobe a v následných písomných a ústnych prejavoch žalobca tvrdil, že žalovaný porušil ustanovenia\nčlánku III. zmluvy. Nakoľko predmetný článok len vymedzuje pojmy použité v zmluve, súd sa tvrdeným\nporušením označeného článku bližšie nezaoberal, nakoľko k nemu nemohlo dôjsť (článok obsahuje\nvýlučne definíciu pojmov, nie povinnosti zmluvných strán). V tejto časti preto súd vyhodnotil tvrdenie\nžalobcu ako zmätočné.\n4. V ďalšej časti odôvodnenia súd uviedol, že povinnosti žalovaného sú obsahom článku VII. zmluvy,\nvo vzťahu ku ktorému skúmal, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu niektorej z týchto povinností.\nPovinnosti uvedené pod písmenom v, vi, vii podľa názoru súdu súvisia s následným používaním\nproduktov DCC, pričom zo strany žalobcu, ktorý ich nepoužíval, splnenie týchto povinností ani nie\nje rozporované. Žalobca tvrdil, že print screen obrazovky je nedostatočný a nepreukazuje tvrdenia\nžalovaného o splnení povinností v zmysle zmluvy. Súd dospel k záveru, že takýto dôkaz je dostatočný\na preukazuje tvrdenia žalovaného. V IT technológiách je bežné ”zmrazenie” a skopírovanie aktuálnej\npodoby obrazovky (monitora počítača) a jej uloženie v pamäti počítača alebo aj na pevný disk v podobe\ngrafického súboru. Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy takýto záznam nebol obvyklý (pre širšiu\nverejnosť nemajúcu hlbšie vedomosti o IT technológiách), avšak v dnešnej dobe je fotografia obrazovky\nzachycujúca určitý údaj bežná pre každého bežného užívateľa IT a akceptovaná. Koniec koncov, aj\nsamotná zástupkyňa žalobcu preukázala print screenom obrazovky mobilu svoj zdravotný stav a súd\nnepožadoval iný doklad preukazujúci jej ochorenie [rovnako ho vyhodnotil ako dostatočný (vo vzťahu\nk ochoreniu Covid - 19 na č. l. 301 - poznámka dovolacieho súdu)]. Súd prvej inštancie mal za to, že\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, pretože súdu nepredložil a ani neoznačil\nžiadny dôkaz spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný, nepredložil nevyvrátiteľný\ndôkaz o tom, že by v uzavretej zmluve bola jasne a jednoznačne formulovaná povinnosť žalovaného,\nktorú nesplnil. Súd preto žalobu zamietol dodajúc, že ako dôvodnú vyhodnotil obranu žalovaného\nspočívajúcu v tvrdení, že odstúpenie od zmluvy nebolo vykonané bez zbytočného odkladu po tom, ako\nsa žalobca o tvrdenom porušení povinností žalovaného dozvedel, a zároveň, ak by aj platne odstúpil od\nzmluvy, zmluva sa ruší až okamihom odstúpenia od zmluvy, preto žalobca nárok na vyplatené plnenia\nnemá.\n\n5. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích\ndôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP, o ktorom rozhodol Krajský súd v\nBratislave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 3Cob/222/2022-428 z 26. júla 2023, ktorým rozsudok\nsúdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd v bode\n10. svojho rozsudku, konštatujúc vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňujúc sa so zisteným\nskutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie uviedol, a to poukázaním na čl. VIII\nzmluvy, že povinnosťou žalovaného bolo poskytnúť žalobcovi právo na používanie produktov DCC (číslo\ndátového uzla, inštalačné kľúče, aktivačný kľúč, upgrade produktov DCC, užívateľskú dokumentáciu).\nPovinnosťou žalobcu bolo, po tom, ako bude mať zabezpečené hardwerové vybavenia, na základe\nobjednávky alebo samostatnej zmluvy dohodnúť s implementačným partnerom samotnú inštaláciu\nproduktov DCC. Až na základe dohody s implementačným partnerom a po uskutočnení inštalácie\nsoftvéru mohlo byť žalovaným poskytnuté programové vybavenie riadne užívané žalobcom. Uviedol,\nže z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca oslovil a dohodol s implementačným\npartnerom inštaláciu produktov DCC. Žalovaným vystavené faktúry predstavovali zmluvne dohodnuté\nlicenčné poplatky a základný poplatok. Odvolací súd sa zhodol s názorom súdu prvej inštancie v tom,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvy, a teda\nnepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie žalovanej sumy.\n6. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa postupu súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol\nbez toho, aby vykonal dôkazy, ktoré navrhol vykonať aj odvolací súd, a ktoré dôkazy súd prvej inštancie\nna pojednávaní konanom dňa 17. marca 2022 pripustil, t.j., že vo veci bude vypočutý navrhnutý\nsvedok, ako aj znalecky preukázané niektoré skutočnosti, navrhované žalobcom v konaní, odvolací\nsúd uviedol, že na základe opísaného skutkového stavu a obsahu zmluvy č. LIC-2008-002-024-003\nz 25. novembra 2008 je zrejmé, že vykonanie navrhnutého dokazovania sa javí ako nedôvodné a\nnemá vplyv na právne posúdenie veci. Uviedol ďalej, že v odvolaní tvrdená skutočnosť, že licenčná\nzmluva č. LIC-2008-002-024-003 z 25. novembra 2008 nie je uzavretá v súlade s autorským zákonom,\nplatným v čase uzatvorenia tejto zmluvy, by mohla mať vplyv na posúdenie platnosti zmluvy, avšak\nv posudzovanej veci žalobca žiadal zaplatiť 23.235,53 eura s príslušenstvom z dôvodu odstúpenia\nod zmluvy pre porušenie povinností žalovaného zo zmluvy. Skutkové tvrdenia žalobcu sú preto podľa\nnázoru odvolacieho súdu v rozpore, pretože nie je možné odstúpiť od zmluvy neplatnej.\n7. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku odvolací súd, citujúc rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 209/04, ako aj judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12,\nS 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája\n1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998), konštatoval, že napadnuté prvoinštančné rozhodnutie\nspĺňa kritéria pre dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n9. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, vyvodzujúc jeho\nprípustnosť z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v rámci ktorého namietol nedostatočne vykonané\ndokazovanie súdom prvej inštancie, nesprávne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť a zmätočnosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj nesprávne právne posúdenie otázky nastolenej v znaleckom\nposudku súdneho znalca, Ing. Dalibora Grubera z 29. júla 2022, ktorý bol doručený štatutárnemu\nzástupcovi žalobcu dňa 5. augusta 2022. Žalobca tvrdí, že žalovaný povinnosti, ktoré mu zo zmluvy\nvyplývali, nesplnil a že ani nepreukázal splnenie svojich záväzkov smerujúcich k tomu, aby žalobca\nmohol používať produkty DCC.\n10. Vo vzťahu k odvolaciemu súdu žalobca vytkol nesprávnosť jeho rozhodnutia a nesúhlasí s jeho\nkonštatovaním, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a že vo veci vykonal\npotrebné dokazovanie. Žalobca naopak tvrdí, že odvolací súd ním navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, nevykonal. Tvrdí ďalej, že hoci vo svojom odvolaní podrobne uviedol\nzákonné odvolacie dôvody, pre ktoré mal za to, že odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného\nsúdu mal byť zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie dokazovanie a nové rozhodnutie,\n\nnestalo sa tak, odvolací súd sa odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní nezaoberal, tieto nevyhodnotil\na neodôvodnil, ktorú okolnosť žalobca vníma ako odopretie jeho procesných práv.\n11. Vo vzťahu k súdu prvej inštancie žalobca v dovolaní vytkol zaujatosť súdu voči jeho osobe\na za nesporný dôkaz o zaujatosti zákonnej sudkyne prvoinštančného súdu označil rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie. Vo vzťahu\nk tvrdeniu o zaujatosti prvoinštančného súdu žalobca dôvodí nasledovnými okolnosťami: uvádza, že\nsúd prvej inštancie až na pojednávaní konanom dňa 17. marca 2022 pripustil dôkaz - zabezpečenie\nsúkromnoznaleckého posudku a výsluch svedka, Ing. N. a vytýčil pojednávanie na deň 20. júna 2022.\nDňa 16. júna 2022 žalobca požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 20. júna 2022 na\nneurčito, zároveň požiadal o poskytnutie lehoty do 31. júla 2022 na predloženie znaleckého posudku v\nnadväznosti na to, že samotný súdny znalec, Ing. Dalibor Gruber, u ktorého žalobca dňa 26. apríla 2022\nobjednal vyhotovenie znaleckého posudku, požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku o 45\ndní. V rovnaký deň, t.j. 16. júna 2022 zaslal súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalobcu emailovú\nsprávu o tom, že pojednávanie vytýčené na deň 20. júna 2022 bude odročené. V nasledujúci deň,\n17. júna 2022 právna zástupkyňa žalobcu obdržala zo súdu ďalšiu správu, že z dôvodu, že právna\nzástupkyňa žalovaného s odročením pojednávania nesúhlasí, toto sa konať bude. Dňa 20. júna 2022\nprávna zástupkyňa žalobcu podala na súd ďalšiu správu s ospravedlnením jej neúčasti na pojednávaní\ndňa 20. júna 2022 a opakovane požiadal o odročenie pojednávania na neurčito.\n12. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že na jeho strane boli vážne dôvody, pre ktoré\nžiadal súd prvej inštancie dňa 16. júna 2022 o odročenie pojednávania, zároveň v označený deň oznámil\nsúdu novú adresu svedka Ing. Košíka s tým, že trvá na výsluchu jeho osoby. Napriek uvedenému\nsúd prvej inštancie dňa 20. júna 2022 konal a vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol a priznal\nžalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca tvrdí, že tým, že súd prvej inštancie najprv\npísomne pojednávanie nariadené na deň 20. júna 2022 odročil a následne svoje rozhodnutie o odročení\npojednávania zrušil, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n13. Pokračujúc v dovolaní žalobca uviedol, že dňa 5. augusta 2022 prevzal od Ing. Dalibora Grubera,\nsúdneho znalca z odboru Priemyselné vlastníctvo, znalecký posudok č. 5/2022 z 29. júla 2022, z ktorého\nvyplýva, že licenčná zmluva č. MC-2008-002-024-003 zo dňa 25. novembra 2008, ktorá je predmetom\nsúdneho sporu, nie je uzavretá v súlade so zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach\nsúvisiacich s autorským právom (autorský zákon), platným v čase uzatvorenia zmluvy. Súdny znalec\nďalej konštatoval, že keďže nositeľom autorských práv je konkrétny autor, nemôže byť jeho nositeľom DC\nConcept Slovensko, s. r. o. (žalovaný) a že spoločnosť ISaP, s. r. o., IČO: 36 175 587 ako implementačný\npartner nebol oprávnený uzatvoriť predmetnú licenčnú zmluvu so zadávateľom (žalobcom).\n14. Žalobca ďalej v dovolaní tvrdí, že v predmetnom spore ide o žalobu na plnenie a že s poukazom\nna podaný znalecký posudok má nárok na vyplatené plnenia. Namieta ďalej odôvodnenie odvolacieho\nsúdu v bode 6. jeho rozsudku o tom, že skutkové tvrdenia žalobcu sú v rozpore, pretože nie je\nmožné odstúpiť od zmluvy neplatnej. V tejto súvislosti žalobca dôvodí rozhodnutiami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej tiež len „Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“), konkrétne sp.\nzn. 5Cdo/196/2009 z 22. septembra 2010, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že občianske súdne\nkonanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo), účastníci konania nie sú povinní\nuplatnený nárok kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu a že súd skúma, či tvrdené\nskutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej\nnormy bolo možné vyvodiť plnenie. V ďalšom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/385/2012 zo 16. februára 2013\nnajvyšší súd konštatoval, že ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových\ntvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných právnych noriem, ako je\nžalobcom navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe\nprávny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Napokon\nv rozhodnutí sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011 dovolací súd uzavrel, že nie je porušením zásady\nviazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania; právna\nkvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je\nobligatórnou náležitosťou žaloby.\n15. V závere dovolania žalobca vyslovil, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd\nex offo; tvrdí, že bolo predčasné rozhodnutie prvoinštančného súdu i súdu odvolacieho, pretože\n\npokiaľ existuje podaný dôkaz - znalecký posudok, malo sa na jeho základe vykonať dokazovanie a\nv prípade zistenia neplatnosti právneho úkonu vyhlásiť zmluvu za neplatnú a v takom prípade by\nbol žalovaný povinný vydať žalobcovi akékoľvek finančné plnenie prijaté na základe neexistujúcej\nzmluvy z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže by sa jednalo o plnenie z neplatného právneho\núkonu. Poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. MObdoV/2/2000 vyslovil, že nakoľko Obchodný\nzákonník neobsahuje špecifickú premlčaciu dobu pre nároky z bezdôvodného obohatenia, uplatnila by\nsa všeobecná štvorročná premlčacia doba s prihliadnutím na to, že žaloba bola podaná 15. augusta\n2011.\n16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené tvrdenia žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil\nprvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.\n17. Osobitným podaním (č. l. 478 - 479 spisu) žalobca navrhol odklad vykonateľnosti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/222/2022-428 z 26. júla 2023, ako aj rozsudku Okresného súdu\nBratislava I č. k. 33Cb/55/2012-358 z 20. júna 2022, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré\nvzhliada v tom, že ak odklad vykonateľnosti povolený nebude, žalobcovi hrozí vážna a značná ujma v\ndôsledku núteného výkonu rozhodnutia žalovaným. Zároveň dôvodí tvrdenou zmätočnosťou dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu.\n18. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 20. decembra 2023 (č. l. 494 496 spisu), v ktorom, stotožňujúc sa s rozhodnutiami konajúcich súdov, navrhol dovolanie žalobcu ako\nnedôvodné odmietnuť, súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.\n19. Písomné vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 CSP\nžalobcovi (č. l. 511 spisu), ktorého ďalšie vyjadrenia v konaní nenasledovali.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nsporová strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v\nsúlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred\nbodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu\nje potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho\nrozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP):\n21. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n22. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP)\n23. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a)\naž c) citovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP).\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho\nsúdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil\nv dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017).\n24. V posudzovanej veci žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) prípustnosť svojho dovolania\nvyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v rámci ktorého dovolateľ namietol nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, nesprávne skutkové závery konajúcich súdov a\n\nnedostatočne vykonané dokazovanie, zaujatosť konajúcej sudkyne na súde prvej inštancie, nesprávny\npostup súdu prvej inštancie pri zrušení odročenia pojednávania dňa 20. júna 2022 (keď najskôr oznámil,\nže ospravedlnenie žalobcu akceptuje a neskôr po nesúhlase žalovaného, oznámil, že ospravedlnenie\nneakceptuje), predčasnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, nesprávny právny\nzáver, keď súd nevyhlásil predmetnú zmluvu za neplatnú (mal na neplatnosť prihliadnuť ex offo) a\nnepriznal nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.\n25. Právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné (jasné a zrozumiteľné) odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a práva na súdnu\nochranu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) [viď. sp. zn. II. ÚS 383/06].\n26. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP,\npričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Z odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na\njednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie znamená, že rozhodnutie\ndáva odpovede na všetky relevantné otázky pre rozhodnutie veci vyplývajúce z procesného útoku i\nprocesnej obrany, že obsahuje dostatočné, logické a zrozumiteľné argumenty reagujúce na relevantné\ntvrdenia a námietky strán sporu, na vykonané dokazovanie, obsahuje vysvetlenie prečo prípadne v\nkonaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu\npríslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec.\n27. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP\nv odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní\n(odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP).\n28. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj rozsudku\nsúdu prvej inštancie, dospel k záveru, že tieto rozhodnutia vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie\nsúdnych rozhodnutí spĺňajú. Súd prvej inštancie, vyhodnotiac dôkazy, ktoré vo veci vykonal a skutkové\nokolnosti, ktoré z nich mal preukázané, citujúc príslušné zákonné ustanovenia, ktoré na vec aplikoval,\nskúmal platnosť predmetnej licenčnej zmluvy a skonštatoval, že táto je uzavretá platne a že porušenie\nžiadneho jej ustanovenia žalovaným preukázané nemal. Zdôraznil, že žalobca v prejednávanej veci\nneuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, ktorú okolnosť vo väzbe na dôvodnú obranu\nžalovaného spočívajúcu v tom, že odstúpenie od zmluvy nebolo vykonané bez zbytočného odkladu\npo tom, ako sa žalobca o tvrdenom porušení povinností žalovaného dozvedel, vyhodnotil ako dôvod\nzamietnutia žaloby žalobcu. Vo vzťahu k prvoinštančnému rozhodnutiu tak dovolací súd dospel k záveru,\nže je zdôvodnené preskúmateľným spôsobom.\n29. Dovolací súd neidentifikoval ani žiadne nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ktoré\nby boli spôsobilé vyvolať porušenie práva na spravodlivý proces. Dovolací súd zdôrazňuje, že hoci\nodvolací súd mohol uplatniť postup vyplývajúci z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP (viď bod 28. tohto\nuznesenia), svoje rozhodnutie potvrdzujúce rozsudok prvoinštančného súdu riadne zdôvodnil, vrátane\nvysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu. Odvolací súd totožne so súdom prvoinštančným,\nporušenie licenčnej zmluvy zo strany žalovaného preukázané nemal; vysvetlil, že síce bolo povinnosťou\nžalovaného poskytnúť žalobcovi právo na používanie produktov DCC, ale až po tom, ako by žalobca\nna základe objednávky alebo samostatnej zmluvy dohodol s implementačným partnerom samotnú\ninštaláciu produktov DCC. Až na základe tejto dohody a po uskutočnení inštalácie softvéru mohlo\nbyť žalovaným poskytnuté programové vybavenie riadne užívané žalobcom. Avšak okolnosť, že by\nžalobca bol oslovil a dohodol s implementačným partnerom inštaláciu produktov DCC, z vykonaného\ndokazovania preukázaná nebola. Odvolací súd zdôraznil ďalej, že žalovaným vystavené faktúry\npredstavovali dohodnuté licenčné poplatky a základný poplatok. Odvolací súd sa osobitne vyjadril k\nodvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení o nevykonaní výsluchu navrhovaného svedka a\nznaleckého dokazovania, rovnako sa vyjadril k rozporu v skutkových tvrdeniach žalobcu spočívajúcich\n\nv tvrdení na jednej strane o tom, že licenčná zmluva nie je uzavretá v súlade s autorským zákonom\nplatným v čase uzavretia zmluvy a na strane druhej v tvrdení o odstúpení od zmluvy pre porušenie\npovinností žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy, pre ktorú okolnosť si nárokuje zaplatenie žalovanej\nistiny s príslušenstvom. Odvolací súd v tejto súvislosti len upozornil na rozpornosť samotnej žaloby a\ntvrdení žalobcu v konaní, keď žalobca si v žalobe uplatnil nárok na základe odstúpenia od zmluvy a\nnásledne tvrdil, že samotná zmluva je neplatná. Všeobecne totiž platí, že platne možno odstúpiť len od\nplatne uzavretej zmluvy. Súdy sa pritom platnosťou samotnej licenčnej zmluvy zaoberali a posúdili ju\nako zmluvu platnú. Čo sa týka námietky dovolateľa, že mal zmluvu vyhlásiť za neplatnú a priznať nárok\nžalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie\nveci nie je dovolacím dôvodom, ktorý možno preskúmavať podľa § 420 písm. f) CSP, ale nesprávne\nprávne posúdenie veci je dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP, pri ktorom je potrebné uviesť aj právnu\notázku, pri ktorej riešení sa súd mal dopustiť nesprávneho právneho posúdenia. Dovolateľ však dôvod\npodľa § 421 CSP v dovolaní neuplatnil. Preto dovolací súd nemohol správnosť právneho posúdenia\npreskúmať (podrobnejšie ešte viď bod 41. nižšie).\n30. Sumarizujúc odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v uvedenom znení, dovolací súd nemá\npochybnosti o jeho dostatočnom odôvodnení, spĺňajúcom kvalitatívne požiadavky na odôvodňovanie\nsúdnych rozhodnutí a jeho závery, resp. argumenty, ktorými odôvodnil svoje závery, neodporujú\nzáverom, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. V dôsledku tejto skutočnosti je námietka žalobcu o\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, nedôvodná. Súladne s judikatúrou ústavného súdu\ndovolací súd pripomína, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov\n(napr. I. ÚS 188/06). Na doplnenie dovolací súd tiež uvádza, že konania pred súdom prvej inštancie\na pred odvolacím súdom z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011), ktorá\nskutočnosť zahŕňa požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(tak prvoinštančného súdu, ako aj súdu odvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v\npriebehu príslušného súdneho konania.\n31. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu v dovolaní, dovolací sa venoval ďalšej jeho námietke\nspočívajúcej v nevykonaní ním navrhovaného dokazovania, nesprávne zistenom skutkovom stave a naň\nnadväzujúcim nesprávnym skutkovým záverom konajúcich súdov, z čoho vyvodil námietku predčasnosti\nrozhodnutí oboch súdov (prvoinštančného a odvolacieho).\n32. Dovolací súd k procesu dokazovania vo všeobecnosti uvádza, že zákon vychádza zo zásady voľného\nhodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického\nmyšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového\nstavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. K posudzovaniu a hodnoteniu\nprocesu dokazovania musia súdy vyššej inštancie v konaniach o opravných prostriedkoch pristupovať\nindividuálne. Ak by sa všeobecný súd v procese dokazovania v sporovom konaní dopustil takej chyby,\nktorej následkom by bol výsledok konania (rozhodnutie vo veci samej) poznačený porušením niektorej z\ninštitucionálnych požiadaviek práva na spravodlivé prejednanie veci, je povinnosťou dovolacieho súdu\ntakúto chybu konania preskúmať na podklade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti podľa § 420\npísm. f) CSP (viď napr. II ÚS 395/2024).\n33. Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 1 ukladá sporovej strane povinnosť označiť dôkazy na\npreukázanie rozhodujúcich skutočností. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,\nktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však už vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie\nsporových strán. Ak aj súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, alebo vykoná iné\ndôkazy ako navrhli strany, následkom uvedeného môže byť len neúplnosť skutkových zistení (vedúca k\nvydaniu nesprávneho rozhodnutia). Uvedené preto nezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nlebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a\nboli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000). Rovnako,\npokiaľ by aj súd niektorý z vykonaných dôkazov vyhodnotil nesprávne, môže byť jeho rozhodnutie\nz tohto dôvodu vecne nesprávne, táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá a\nnie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné. Dovolací súd\nzdôrazňuje, že procesným pochybením by bol taký postup súdu, ktorý by procesnej strane v konaní\nznemožnil dôkazy predkladať alebo navrhovať, čo však dovolateľ v tomto prípade nenamietal a aj z\n\npriebehu konania vyplýva, že toto právo mu odopreté nebolo. Sumarizujúc uvedené, je povinnosťou\nsúdu nechať sporovým stranám priestor na prednes svojich návrhov a dôkazných prostriedkov, nie je\nvšak už jeho povinnosťou všetky aj vykonať. Ak však súd niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná,\nmá zdôvodniť prečo dôkaz nevykonal, napr. nadbytočnosť dôkazu, nedostatok relevantnosti dôkazu, či\nvýpovednej hodnoty dôkazu a napokon aj oneskorený návrh na vykonanie dôkazu alebo oneskorené\npredloženie dôkazu, t.j. po sudcovskej, či zákonnej koncentrácii konania.\n34. Po oboznámení sa s obsahom namietaných rozsudkov a obsahom súdneho spisu má dovolací súd\nza to, že dokazovanie v posudzovanej veci bolo vykonané v súlade s § 132 ods. 1, § 185 ods. 1 a § 191\nods. 1 CSP, v spojení s § 378 ods. 1 CSP [podľa ktorého na konanie na odvolacom súde sa primerane\npoužijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie (a teda aj označené ustanovenia)]. Dovolací\nsúd ešte poznamenáva, že dokazovanie pred odvolacím súdom má svoje osobitné pravidlá, ktoré\nvychádzajú aj z § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), upravujúce kedy je možné doplniť dokazovanie\npred odvolacím súdom. Zároveň platí, že pokiaľ odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov ako\nsúd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy\nalebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov (vtedy odvolací súd nariaďuje pojednávanie).\nTaká situácia v odvolacom konaní však nenastala, pretože odvolací súd vychádzal zo skutkových\nzáverov ako súd prvej inštancie.\n35. Zo spisu vyplýva, že po tom, ako žalovaný podal proti platobnému rozkazu č. k. 30Rob/136/2011-49\nz 25. januára 2012 včas riadne odôvodnený odpor, žalobca v písomnom vyjadrení (č. l. 76 a nasl. spisu)\nk podanému odporu navrhol súdu vytýčenie termínu pojednávania, vykonanie dokazovania a na jeho\nzáklade vyhovenie jeho žalobe. Uvedené zopakoval aj v ďalšom písomnom podaní na č. l. 86 - 87 spisu.\nNa pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 27. apríla 2015 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 91 - 93\nspisu) navrhol vypočutie svedka Ing. B. N., konateľa implementačného partnera, ktorého opakovane\noznačil aj v písomnom stanovisku na č. l. 94 - 100 spisu. Na vypočutí svedka Ing. N. zotrval aj na\nďalšom pojednávaní súdu prvej inštancie konanom dňa 1. októbra 2015 s tým, že následne zváži ďalšie\ndokazovanie (zápisnica o pojednávaní na č. l. 111 - 112 spisu). V písomnom stanovisku na č. l. 114 - 118\nvyslovil svoj nesúhlas s upustením od vypočutia označeného svedka, ktorú okolnosť navrhol žalovaný.\nV nasledujúcom písomnom stanovisku z 13. apríla 2016 (č. l. 133 - 138) navrhol žalobca nariadenie\nznaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru Hardware a Software za účelom zodpovedania,\nči si žalovaný splnil právne povinnosti vyplývajúce mu z čl. VII. body (i) až (vii) zmluvy. Na nariadení\nznaleckého dokazovania žalobca zotrval aj v písomných vyjadreniach na č. l. 160 - 162 a 168 spisu. Súd\nprvej inštancie vo veci rozhodol dňa 16. marca 2017 rozsudkom pre zmeškanie, č. k. 33Cb/55/2012-174,\nktorý rozsudok zrušil dňa 27. mája 2020 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/113/2019-274 a\nvec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušujúceho rozhodnutia\nodvolacieho súdu bolo nesplnenie podmienok v zmysle § 278 CSP pre vydanie kontumačného rozsudku\npre zmeškanie žalobcu; odvolací súd prvoinštančnému súdu uložil riadne v súlade s platnou procesnou\nnormou vykonať všetky navrhnuté a pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav komplexne vyhodnotiť,\naplikovať naň náležité hmotnoprávne ustanovenia a vo veci opätovne rozhodnúť. Na pojednávaní\nkonanom dňa 17. marca 2022 (úradný záznam na č. l. 310 - 311 spisu) súd prvej inštancie zhrnul sporné\na nesporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu, predbežné právne posúdenie veci a vyjadril sa aj\nk dôkazom žalobcu, ktoré považoval za nehospodárne a neúčelné; osobitne vo vzťahu k znaleckému\ndokazovaniu vyslovil, že navrhované otázky smerujú k právnemu posúdeniu veci, z opatrnosti však\nposkytol žalobcovi priestor na vyhotovenie súkromného znaleckého posudku v lehote do 1. júna 2022,\ndo ktorého dátumu mal posudok doručiť právnemu zástupcovi žalovaného. Písomným podaním z 24.\nmarca 2022 (č. l. 317) žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že na rozšírení petitu žaloby, prednesom\nna pojednávaní dňa 17. marca 2022, netrvá, nasledujúcim písomným podaním zo 16. júna 2022 (č. l.\n324) požiadal žalobca o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 20. júna 2022 na neurčito, zároveň\npožiadal o predĺženie lehoty na predloženie znaleckého posudku do 31. júla 2022 z dôvodu zdravotných\nproblémov súdneho znalca, pre ktoré znalecký posudok v lehote vyhotoviť nestihne. Súd prvej inštancie\nžalobcovi, resp. právnej zástupkyni žalobcu najskôr dňa 16. júna 2022 oznámil, že jej ospravedlnenie\nakceptuje, avšak nasledujúci deň, 17. júna 2022, jej oznámil, že ospravedlnenie akceptovať nebude i\ns poukazom na nesúhlas protistrany s odročením pojednávania. Na to dňa 20. júna 2022 písomným\npodaním (č. l. 335) žalobca, resp. jeho právna zástupkyňa opätovne ospravedlnila svoju neúčasť na\npojednávaní konanom dňa 20. júna 2022 a opakovane požiadala o odročenie pojednávania na neurčito z\ndôvodu, že samotný súdny znalec, ktorý sa zo služobných dôvodov nachádza mimo územia Slovenskej\nrepubliky, mailom z 19. júna 2022 (č. l. 347) požiadal o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku\n\ndo 31. júla 2022. Súd prvej inštancie mailom z 20. júna 2022 žalobcovi oznámil, že pojednávanie\nsa napriek ospravedlneniu neúčasti právnej zástupkyne, v označený deň uskutoční. Na predmetnom\npojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol.\n36. S poukazom na vyššie uvedené má dovolací súd za to, že v procese dokazovania súd prvej\ninštancie nepochybil, žalobcovi poskytol priestor na predkladanie dôkazov a pokiaľ tieto nevykonal,\nsvoje rozhodnutie zdôvodnil nehospodárnosťou a neúčelnosťou ich vykonania. Dovolací súd opakovane\npoukazuje na dostatočne zrozumiteľné zdôvodnenia rozsudkov konajúcich súdov, z ktorých vyplývajú\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu zamietol, resp. na základe ktorých\nodvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Vo vzťahu k námietke žalobcu spočívajúcej v\ntvrdení, že súd prvej inštancie pôvodne jeho žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať\ndňa 20. júna 2022, vyhovel, následne mu oznámil, že napriek uvedenému sa pojednávanie konať\nbude, dovolací súd poukazuje na zdôvodnenie prvoinštančného súdu v mailovej správe zo 17. júna\n2022 na č. l. 330 spisu, v ktorej okolnosťami v nej uvedenými odôvodnil zmenu svojho stanoviska a\nžalobcovi dal do pozornosti koncentračnú zásadu v zmysle § 153 CSP, o ktorej ho opakovane poučil.\nUplatnenie zásady koncentrácie konania je dôvodom, pre ktorý podľa názoru dovolacieho súdu nemožno\npostup prvoinštančného súdu, spočívajúci v neprihliadnutí na žalobcom navrhnuté dôkazy, vyhodnotiť\nako pochybenie súdu. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje na účel a zmysel koncentračnej zásady\nuplatňovanej v civilnom sporovom konaní, ktorým je prispieť k rýchlosti konania, motivujúc strany sporu,\naby procesné úkony vykonávali včas. O tejto okolnosti bol žalobca riadne poučený, a to v poučení na č.\nl. 166 - 167 spisu, pripojenom k predvolaniu na termín pojednávania na deň 16. marca 2017, ktoré mu\nbolo doručené cestou jeho právnej zástupkyne dňa 17. februára 2017 (doručenka pripojená k č. l. 163\nspisu). Pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku bolo poučenie sporových strán o ich\nprocesných právach a procesných povinnostiach realizované v režime predchádzajúceho (pôvodného)\nprocesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (viď poučenie na č. l. 83, pripojené k predvolaniu\nna termín pojednávania 24. novembra 2014, ako aj ďalšie poučenie na č. l. 131, pripojené k predvolaniu\nna termín pojednávania 18. apríla 2016).\n37. K časti dovolania žalobcu, v ktorej svojimi námietkami zachádza do prehodnocovania skutkových\nokolností, ku ktorým dospeli konajúce súdy a z posúdenia ktorých vychádzali pri právnom hodnotení\nveci, dovolací súd zdôrazňuje ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie nevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový\nstav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. Dovolanie nepredstavuje\nopravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu\nvecí. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie\nje oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je\noprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného súdu a odvolacieho\nsúdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej\ninštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie\nskutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd. Jeho\nprieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu\nsúdu pri procese jeho zisťovania. V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a\nposúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté\nzávery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nDovolací súd však existenciu takýchto pochybení ako závažných deficitov v dokazovaní v prejednávanej\nveci nezistil.\n38. Dovolací súd zdôrazňuje, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva\njej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a\ndožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n\n39. Sumarizujúc vyššie uvedené, dovolací súd vo vzťahu k namietnutej procesnej vade konania podľa §\n420 písm. f) CSP (ku ktorej malo dôjsť nedostatočným odôvodnením súdnych rozhodnutí a nesprávne\nvykonaným dokazovaním) dovolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu, tzv. vadu zmätočnosti (závažné\nprocesné pochybenie odvolacieho súdu, ani súdu prvoinštančného) spočívajúcu v tom, že by svojim\nnesprávnym procesným postupom znemožnili dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm.\nf) CSP alebo práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V preskúmavanej veci tak podmienka\nprípustnosti dovolania v § 420 písm. f) CSP splnená nebola, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania\nv zmysle ustanovenia § 447 písm. c) CSP.\n40. K námietke dovolateľa smerujúcej k zaujatosti sudkyne konajúcej na súde prvej inštancie poukazuje\nna R 80/2024 podľa ktorého, účelom námietky zaujatosti je vylúčiť sudcu z prejednania a rozhodovania\nveci/sporu. Zaujatosť sudcu je z pohľadu rozhodovania o jeho vylúčení právne významná len dovtedy,\nkým nerozhodne. Neskôr môže byť rozhodnutie vylúčeným sudcom odvolacím dôvodom [§ 365 ods. 1\npísm. c) Civilného sporového poriadku] alebo dovolacím dôvodom [§ 420 písm. e) Civilného sporového\nporiadku]. Zároveň platí, že námietka zaujatosti má byť vznesená včas podľa § 53 ods. 1 CSP a dôvodom\npre vylúčenie sudcu z prejednávania veci nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu\na v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP). Ak sa námietka týka len okolností, ktoré spočívajú v\nprocesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v\ntomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 53 ods. 3 CSP). Dovolací súd vzhľadom na\nobsah tejto námietky poukazujúcej na zaujatosť sudkyne pred súdom prvej inštancie pre jej postup a\nrozhodovanie v konaní, uvádza, že takáto námietka, aj keby bola uplatnená riadne a včas je námietkou,\nna ktorú sa neprihliada. Naviac v danom prípade dovolateľ ani v podanom dovolaní neuplatnil dovolací\ndôvod podľa § 420 písm. e) CSP. Uvedené preto nezakladá prípustnosť a ani dôvodnosť tejto časti\npodaného dovolania [§ 447 písm. f) CSP].\n41. Dovolací súd sa v ďalšom venoval aj časti dovolania žalobcu, v ktorom namietol, že „...rozsudok\nodvolacieho súdu závisí od vyriešenia právnej otázky, ktorú súd prvej inštancie obštrukčným spôsobom\nnevykonal a vykonštruovaným spôsobom zabránil jeho vykonaniu, /predložený znalecký posudok\nsúdneho znalca, Ing. Dalibora Grubera, zo dňa 29.07.2022, doručený štatutárnemu zástupcovi žalobcu\ndňa 05.08.2022/... Dovolaciemu súdu žalobca vytýka nesprávne právne posúdenie otázky nastolenej v\npredloženom znaleckom posudku.“ Pokiaľ by aj žalobca mal na mysli uplatnenie dovolacieho dôvodu\npodľa § 421 CSP, ktorý ale bližšie v dovolaní nevymedzil a nekonkretizoval, dovolací súd vo všeobecnosti\nzdôrazňuje, že úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom\ndovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho\ndôvodnosti. V prípade dovolacieho dôvodu, spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci,\nje dovolateľ povinný (okrem iného) dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej\nprávnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Avšak primárnym dôvodom, pre ktorý\ndovolací súd dovolací prieskum v predmetnej časti dovolania pripustiť nemôže je, že pokiaľ by aj\ndovolateľ dovolací dôvod vymedzil správne (resp. ak by ho vôbec vymedzil), závery, ku ktorým sa\nžalobca snaží dospieť, sú výsledkom výkladu licenčnej zmluvy a jej jednotlivých ustanovení, a teda sa\ntýkajú skutkových okolností, na preskúmavanie ktorých, ako je uvedené vyššie, dovolací súd oprávnený\nnie je (bližšie viď bod 35. tohto uznesenia). Dovolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že posúdenie\nlicenčnej zmluvy a z nej vyplývajúcich skutkových okolností medzi stranami sporu môže byť predmetom\nlen konkrétneho sporového konania, v ktorom konaní ide o zisťovanie obsahu zmluvy, ako súčasť\nskutkového stavu veci a nie o právne posúdenie veci.\n42. V závere k námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že súdy mali na (tvrdenú) absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu prihliadnuť ex offo, v tej súvislosti argumentujúc zásadou iura novit curia, na podporu\nktorej dôvodí v dovolaní označenými rozhodnutiami najvyššieho súdu, dovolací súd zdôrazňuje, že\nkonajúce súdy sa tejto okolnosti vo svojich rozhodnutiach venovali, keď konštatovali platnosť zmluvy.\nPokiaľ žalobca tvrdí, že vzhľadom na už existujúci znalecký posudok je nutné vykonať dokazovanie a v\nprípade zistenia neplatnosti právneho úkonu „....vyhlásiť....zmluvu za neplatnú“, dovolací súd opakovane\ndáva žalobcovi do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, preto dokazovanie vykonávať nemôže a\nvzhľadom na tú okolnosť, že v postupe konajúcich súdov nevzhliadol v procese dokazovania procesné\npochybenie, nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci súdu nižšej inštancie na\nďalšie konanie.\n\n43. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, dovolací súd podľa § 447 písm. c) CSP odmietol dovolanie\nžalobcu podané z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP ako neprípustné, nakoľko táto vada zmätočnosti\nsúdneho konania nebola zistená a v časti, v ktorej dovolateľ smeroval k presne nevymedzenému\ndovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 421 ods. 1 CSP, toto dovolanie odmietol\npodľa § 447 písm. f) CSP (dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435\nCSP), a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n44. Keďže dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol, je neopodstatnený tiež jeho návrh na odklad\nvykonateľnosti napadnutého rozsudku podľa § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou\ndovolacieho súdu nevydal o tom samostatné rozhodnutie (resp. nerozhodol osobitným výrokom).\n45. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu\ntrov dovolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa\n§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n46. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}