{"guid": "b0cb4c04-1d7f-4d86-9c7e-abf34fb3bb90:3bf42a87-5986-4ed9-a761-7c071f37ddb5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1110216962.1", "spisova_znacka": "9Cdo/92/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/92/2024 z 19. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. novembra 2025, sp. zn. 9Cdo/92/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1110216962.1", "identifikacne_cislo": "1110216962", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2025-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Dedenie zo závetu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-3", "nazov": "§ 37 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460.odsek-1", "nazov": "§ 460 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-460"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460.odsek-2", "nazov": "§ 460 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-460"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-475.odsek-2", "nazov": "§ 475 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-475.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-475"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-34", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-38", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-460", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-475", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bf42a87-5986-4ed9-a761-7c071f37ddb5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1110216962.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1110216962.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1110216962.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/92/2024\n1110216962\n19. 11. 2025\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2025:1110216962.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ N.. P. B., narodenej XX. T. XXXX, Z., O..R.. T.\nXXX/XX, 2/ Q. L., narodenej XX. U. XXXX, X., G. XXXX/XX, 3/ Y.B. B., narodeného XX. C. XXXX, I.,\nP. XXXX/XX, všetkých právne zastúpených spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,\ns.r.o., Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, proti žalovaným 1/ G. X., narodenej XX. Y. XXXX, X., X.\nXXX/XX, 2/ Q. T., narodenej XX. Y. XXXX, X., X. XX, 3/ T.. Z. O., narodenej XX. T. XXXX, X., W. XX,\nvšetkým právne zastúpeným advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, o\nurčenie neplatnosti závetov a listiny o vydedení, vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava I pod\nsp. zn. 8C/56/2010, aktuálne na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-8C/56/2010, o dovolaní\nžalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2024 sp. zn. 5Co/107/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2024 sp. zn. 5Co/107/2023 v časti výroku, ktorým\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o určení, že majetok, ktorý ku dňu smrti dňa XX.\nXX. XXXX vlastnila poručiteľka H. X., je predmetom dedičstva zákonných dedičov, ako aj vo výroku o\nnáhrade trov konania, a rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 27. júla 2021 sp. zn. 8C/56/2010 vo\nvýroku IV. a vo výroku V. z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie Mestskému\nsúdu Bratislava IV.\nVo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. júla 2021 č. k. 8C/56/2010-854\nvo výroku I. určil, že závet poručiteľky H. X., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX (ďalej\nlen \"poručiteľka H. X.\") napísaný jej vlastnou rukou dňa 12. 09. 2008, je neplatný, vo výroku II. určil,\nže závet poručiteľky H. X. napísaný jej vlastnou rukou dňa 02. 04. 2008 a listina o vydedení napísaná\njej vlastnou rukou dňa 02. 04. 2008, sú neplatné, vo výroku III. určil, že závet poručiteľky H. X. dňa\n26. 02. 2008, napísaný jej vlastnou rukou formou notárskej zápisnice č. N 829/2008, Nz 7988/2008,\nNCRza 1148/2008, NCRls 7923 T.. O. U., notárskou kandidátkou Mgr. Tomáša Leškovského, notára,\nZáhradnícka č. 6, Bratislava, je neplatný, vo výroku IV. určil, že majetok, ktorý ku dňu smrti dňa XX. XX.\nXXXX, vlastnila poručiteľka H. X., je predmetom dedičstva zákonných dedičov, vo výroku V. žalobcom\npriznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n1.1. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ust. § 34, § 37 ods. 1, 2, 3, § 38 ods. 1,\n2, § 39, § 460 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ust. § 137 písm. c) Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“), konštatoval, že predmetom sporu je určovacia žaloba, v zmysle ktorej súd\nposúdil platnosti závetov poručiteľky, či tieto v čase ich spísania boli alebo neboli ako právne úkony\nuzatvorené osobou, ktorá konala slobodne, bez nátlaku a osobou v duševnej poruche, ktorá ju robí\nna tento právny úkon neschopnou. Žalobcovia naliehavý právny záujem v konaní osvedčili, podanou\nžalobou sa domáhajú určenia neplatnosti právnych úkonov poručiteľky H. X., sú zákonnými dedičmi po\nporučiteľke v tretej skupine, v zmysle § 475 ods. 2 OZ, sú deťmi súrodenca poručiteľky - nebohého Y.\nB.. Oprávnenosť zákonných dedičov žalobcovia 1/ až 3/ preukazovali obsahom osvedčenia o dedičstve,\n\nktoré bolo vydané vo Zvolene v konaní sp. zn. D 1381/97 Dnot 254/97 súdnou komisárkou JUDr.\nŽelmírou Boborovou dňa 04. 08. 1998.\n1.2. Záver znaleckého posudku č. 87/2015, že psychický stav poručiteľky v čase spísania závetov dňa\n26. 02. 2008, 02. 04. 2008 a 12. 09. 2008 jej umožňoval vykonávať právne úkony, bol spochybnený\nvyjadreniami žalobcov, ktorí na podporu svojich tvorení predložili súdu súkromné znalecké posudky č.\n4/2017 a č. 33/2017, z ktorých záverov vyplynulo, že duševný stav poručiteľky H. X. v dňoch 26. 02.\n2008, 02. 04. 2008 a 12. 09. 2008 bol hrubo narušený viacročným priebehom vaskulárnej demencie.\nSúd prvej inštancie sa vzhľadom na rozsiahle skúmanie duševného stavu poručiteľky stotožnil so\nzáverom Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. v znaleckom posudku\nč. 29/2018, ktorý bol potvrdený aj výsluchom znalkýň, ktoré sa podieľali na jeho vypracovaní. Súd\nprvej inštancie ustálil, že závety poručiteľky sú neplatné z dôvodu, že poručiteľka trpela v čase\nich spísania duševnou chorobou, ktorá ju robila na tieto právne úkony nespôsobilou. Poručiteľka\ntrpela vaskulárnou demenciou, resp. zmiešanou demenciou (Alzheimerovou a vaskulárnou), pri ktorej\ndochádza k zhoršeniu intelektových, pamäťových a kognitívnych funkcií pacienta, ochorenie znižuje\nvôľové schopnosti pacienta a tieto môžu byť ovplyvnené vo všetkých fázach vôľového konania, najmä\nv uvedomení pohnútky, rozhodovaní, ako aj v realizácii rozhodnutia. Nález CT mozgu poručiteľky zo\ndňa 08. 10. 2007 podľa záverov znaleckého posudku zodpovedal diagnóze vaskulárnej, resp. zmiešanej\ndemencie. Zo záveru znaleckého posudku taktiež vyplýva, že zhoršenie orientácie v čase a priestore\nporučiteľky H. X., porucha jej kognitívnych funkcií, najmä pamäte, halucinácie, agresia a iné poruchy\nboli už popísané aj v psychiatrických správach z vyšetrení vykonaných T.. L. zo dňa 13. 07. 2008 a T..\nK. zo dňa 27. 07. 2008. Obsah a opis týchto vyšetrení poručiteľky zapadá do obrazu záverov diagnózy\ndemencia vaskulárna s tranzitórnymi stavmi zmätenosti, pričom T.. K. popísal dementný syndróm s\nporuchami správania a nekľudom a prechodnými stavmi zmätenosti, čo rovnako zapadá do obrazu\nzáverov diagnózy demencia vaskulárna, tranzitórnne stavy zmätenosti nasadajúce na demenciu. Zo\nznaleckého posudku je zrejmé, že u poručiteľky boli prítomné tranzitórne stavy zmätenosti, dezorientácia\n(minimálne časom), pomalšie psychomotorické tempo, poruchy vnímania - zrakové ilúzie a halucinácie,\npomalšie myslenie, subdepresívna nálada, poruchy pamäti, vyžadujúce pomoc druhej osoby, a iné. Tieto\nzávery vyplývali aj zo správ z vyšetrení poručiteľky T.. H.. V znaleckom posudku bolo konštatované, že u\nporučiteľky H. X. sa pravdepodobne jednalo o demenciu stredne ťažkého stupňa, pričom pre vaskulárnu\ndemenciu je typické kolísanie stavu. Na celkový obraz zdravotného stavu poručiteľky mohli vplývať\nabúzus alkoholu, užívanie liekov, telesné ochorenia, stavy zmätenosti, starostlivosť a správanie sa okolia\nvoči poručiteľke. Podľa znaleckého posudku choroba poručiteľky jednoznačne ovplyvňovala kognitívne\nfunkcie poručiteľky pravdepodobne už od roku 2007, a to negatívne. Medzi úkony, ktoré nebola schopná\nporučiteľka s vysokou pravdepodobnosťou vykonávať samostatne, patrili jednoduché právne úkony,\nprávne úkony abstraktné ako sú prevody nehnuteľností alebo prenechanie majetku pre prípad smrti iným\nosobám, zložité právne úkony. V roku 2008, minimálne po dátumoch psychiatrických vyšetrení z dní 13.\n07. a 27. 07. 2008 nebola poručiteľka H. X. schopná prejaviť dostatočne jasnú vôľu, ktorou by deklarovala\njej vlastný zamýšľaný cieľ previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a prenechať celý svoj majetok\niným osobám v prípade smrti. Pravdepodobne už od smrti manžela poručiteľky H. X., odo dňa 30. 03.\n2007 bola poručiteľka podozrievavá a zmätená. Ak už v roku 2007 bolo CT mozgu s nálezom identickým\nako v roku 2008, je pravdepodobné, že demencia sa vyvíjala už v roku 2007, čo by znamenalo, že na\nkonci roka 2007, vzhľadom na duševnú poruchu, nebola poručiteľka H. X. schopná plne ovládať svoje\nkonanie, pochopiť jeho zmysel a následky vo vzťahu k abstraktným právnym úkonom ako sú prevody\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných rozsudkom z 31. januára\n2024 sp. zn. 5Co/107/2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcom priznal voči\nžalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. S poukazom na § 387 ods. 2\nCSP, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd, nezistiac\nv procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke\nstotožnil s dôvodmi jeho rozsudku.\n2.1. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie sa otázkou prípustnosti určovacej žaloby\ndostatočne a správne zaoberal a vyslovil, že žalobcovia naliehavý právny záujem v konaní osvedčili,\nkeď podanou žalobou sa domáhajú určenia neplatnosti právnych úkonov poručiteľky H. X.. Posúdenie\nzdravotného stavu poručiteľky bolo výsostne odbornou otázkou, s potrebnou znalosťou medicíny a\npotrebou nariadenia v konaní vypracovania znaleckého dokazovania znalcom z odboru Zdravotníctvo\na farmácia, odvetvie Psychiatria. Záver znaleckého posudku č. 29/2018 bol potvrdený výsluchom\nznalkýň, ktoré sa podieľali na jeho vypravovaní, tieto závery boli zhodné so závermi aj súkromných\n\nznaleckých posudkov predloženými počas konania žalobcami a to 4/2017 a 33/2017 vypracované T..\nW. T.. Znalecký posudok č. 29/2018 zastrešil pôvodné znalecké posudky aj tie s rozdielnymi závermi,\npričom odstránil nejasnosti a pochybnosti o duševnom stave poručiteľky H. X. v rozhodujúcom čase\nspisovania závetov, a zároveň zodpovedal všetky relevantné otázky týkajúce sa duševného stavu\nporučiteľky H. X. v posudzovanom čase a to dostatočným spôsobom a na základe skutkového stavu,\nktorý mal k dispozícii. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne určil, že predmetné závety sú\nneplatné z dôvodu, že poručiteľka trpela v čase ich spísania duševnou chorobou, ktorá ju robila na\ntieto právne úkony nespôsobilou. Odvolací súd zdôraznil, že napriek ťažkej úlohe znalca posúdiť otázky\nduševného stavu poručiteľky, ak je súdom ustanovený, musí dať odpovede na otázky nastolené súdom\nak je to čo i len trošku možné (na základe dostatočne zisteného skutkového stavu nech je akokoľvek\nkomplikovaný - napríklad nedostatok zdravotnej dokumentácie nedostupnej náhodou či úmyselne),\npretože jedine znalec môže dať na tieto odborné otázky odpovede. Súd prvej inštancie s potrebnou\ndôslednosťou posudzoval jednotlivé znalecké posudky, či už vo forme listinného dôkazu - odborného\nposudku, lekárskeho vyšetrenia, či ako odborného znaleckého posudku znalca či ústavu ustanoveného\nsúdom a správne vychádzal z ich záverov, ak tieto závery boli zhodné vo väčšine prípadov, pretože nie je\núčelné a ani hospodárne dávať vypracovávať ďalšie znalecké posudky pre nespokojnosť s ich závermi\nstranami sporu, ktorí nie sú v problematike posudzovanej znalcami odborníkmi a ich námietky súd len\nlaickými domnienkami. V prípade že žalovaní nesúhlasili so závermi namietaných znaleckých posudkov,\na zároveň súd prvej inštancie nevidel potrebu ďalšieho odborného dokazovania, nič im nebránilo dať\nsi vyhotoviť nový súkromný znalecký posudok, a tak posunúť ich námietky do roviny odbornej. K\nnámietke žalovaných, že ak sa má znalec zodpovedne vyjadriť o zdravotnom stave vyšetrovaného,\nmusí mať náležite zistený skutkový stav veci, aby pri podaní posudku mohol prihliadnuť ku všetkým\nskutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, odvolací súd uviedol, že skutkový stav zistený a ustálený\nsúdom prvej inštancie bol v dostatočnej miere. Znalec len porovnáva výsledky svojich odborných záverov\nso skutkovým stavom zachyteným v spise a tento skutkový stav mu dokresluje celú anamnézu a doplňa\nvýsledky jeho šetrenia, tak aby korešpondoval s jeho celkovým záverom. Znalec sa neoboznamuje s\nvyhodnotením skutkového stavu, pravdivosti jednotlivých skutkových zistení, pretože toto robí celkom\nna záver súd vo svojom záverečnom rozhodnutí práve aj na základe znaleckých posudkov.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, ktorým\nsa domáhali, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, uplatniac si náhradu trov konania. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzovali z\nustanovenia § 420 písm. a) a f), § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\n3.1. Podľa názoru dovolateľov mali súdy v danej veci posudzovať prípustnosť určovacej žaloby podľa\nkritérií stanovených v § 137 CSP vo vzťahu k žalobou uplatnenému petitu na určenie neplatnosti závetov\na listiny o vydedení ako prejudiciálnu otázku (§ 194 CSP). Predmetom sporu je platnosť závetov a listiny\no vydedení, čo nie sú výlučne právne otázky (§ 137 písm. c) CSP), pri ktorých je možné vec posúdiť,\nak žalobcom svedčí naliehavý právny záujem, ale ide o zložené právne skutočnosti (§ 137 písm. d)\nCSP), ktoré môžu byť predmetom sporu iba v prípade, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Už samotná\nskutočnosť, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní posudzoval otázku naliehavého právneho záujmu\nžalobcov (ods. 7) robí rozhodnutie arbitrárnym a nepreskúmateľným, pretože je zrejmé, že odvolací súd\nna vec aplikoval celkom nesprávne ustanovenie právnych predpisov (a to vo vzťahu k jednej z kľúčových\notázok, ktorou je samotná prípustnosť žaloby). Posudzovanie platnosti závetu je právnou skutočnosťou,\nna posúdenie ktorej je oprávnený súd v dedičskom konaní (mimosporovom konaní). V sporovom konaní\nsa posudzujú iba sporné skutočnosti, na základe ktorých potom je možné v dedičskom konaní posúdiť\nči závet je platný alebo nie. Petitom žaloby podľa § 194 CSP preto nemá byť určenie platnosti alebo\nneplatnosti závetov a listiny o vydedení, pretože tieto otázky je oprávnený vyriešiť (má právomoc riešiť)\niba súd v dedičskom konaní. V bode IV. výroku rozsudku súd prvej inštancie určil, že majetok, ktorý ku\ndňu smrti dňa 06. 02. 2009, vlastnila poručiteľka H. X., je predmetom dedičstva zákonných dedičov. V\nodôvodnení rozsudku chýba akákoľvek zmienka o tom, ako súd posudzoval právny záujem na takomto\nvýroku, o aký konkrétne majetok ide a na základe akých právnych predpisov žalobe vyhovel. Rovnaké\nkonštatovanie platí aj pre odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu. Rozsudky súdov v tejto otázke sú\nabsolútne nepreskúmateľné a sú arbitrárne.\n3.2. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, čo\nnesplnil. Žalované v odvolaní nehodnotili znalecké posudky z hľadiska ich odbornosti, ale poukazovali\nna skutočnosti, ktoré spochybňujú závery. Z tohto hľadiska sa však odvolací súd s ich argumentáciou\nnevysporiadal. Nakoľko neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie,\nže účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť,\n\nje vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či za skutkových\nokolností, ktoré i napriek dôkaznej verifikácii súdu v zmysle § 191 CSP neumožňujú urobiť v uvedenom\nsmere celkom jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2\nOZ. Akokoľvek esenciálnym dôkazným podkladom v konaní, v ktorom je posudzované, či predmetné\nprávne konanie fyzickej osoby bolo urobené v duševnej poruche alebo nie, je znalecký posudok z\npríslušného oboru, nezbavuje to ešte súd povinností, aby sa pri hodnotení dôkazov v zmysle § 191 CSP\nzaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a tento dôkazný prostriedok spôsobom\npredpokladaným v ustanovení § 191 CSP hodnotil s ďalšími dôkaznými prostriedkami s prihliadnutím\nku všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Tento postup požadovaný\nrozhodovacou praxou súdov v danej veci nebol súdom prvej inštancie ani súdom odvolacím dodržaný.\nOdvolací súd nepoukázal ani na jeden bod odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom by súd\nhodnotil znalecké posudky s ďalšími dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise s prihliadnutím ku\nvšetkému, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Na tieto nedostatky hodnotenia\nznaleckého posudku žalované poukazovali v podanom odvolaní. S týmito námietkami sa nevyporiadal\nv odôvodnení rozsudku ani odvolací súd a zaujal stanovisko, že ide o hodnotenie znaleckých posudkov\nz hľadiska ich odbornosti v globále ako aj ich čiastkových záveroch. Aby súd mohol znalecký posudok\nzodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec vo svojom posudku obmedziť iba na podanie odborného záveru,\nale z jeho posudku musí mať súd možnosť zistiť, z ktorých zistení v posudku znalec vychádza, akou\ncestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah došiel k svojmu záveru (porovnaj Rc 47/55).\n3.3. V danom prípade znalecký posudok č. 29/2018 vyššie spomínané hodnotenie neumožňuje. Súdy\nv doterajšom konaní nehodnotili závery v znaleckom posudku č. 29/2018 s ohľadom na tú skutočnosť,\nprečo nebola braná do úvahy výpoveď svedkyne R., dlhoročnej priateľky poručiteľky, ktorá poznala jej\nsprávanie a navyše bola prítomná pri spisovaní dvoch závetov, prečo neboli posudzované rukou písané\nzávety poručiteľkou z hľadiska ich obsahu, slovosledu, logickej štruktúry, písma, chýb v písaní a pod.,\nrovnako prečo nebol posudzovaný text vlastnoručne písaný poručiteľkou dňa 30. 03. 2008 (č.l. 46), z\nrovnakých hľadísk ako v prípade závetov nebol posúdený text vlastnoručne napísaný poručiteľkou na čl.\n54, prečo nebol braný ohľad na pobyt poručiteľky na internom oddelení Ž. B. X. v dňoch 30. 08. 2007 4. 9. 2007 a počas toho pobytu neboli zistené žiadne príznaky duševného ochorenia, prečo nebol braný\nzreteľ na posudok Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24. 02. 2004 (č.l. 105) kde sa konštatuje,\nže poručiteľka má problémy s pohybom v dôsledku ochorenia chrbtice (nie duševnej poruchy) a celý rad\nďalších skutočností. Všetky tieto dokumenty a dôkazy majú význam pre posúdenie zdravotného stavu\nporučiteľky a posúdenie, či trpela duševnou poruchou alebo nie, a ak áno tak odkedy. Súdy pochybili, ak\ntakéto hodnotenie záverov znaleckého posudku s ostatnými dôkazmi založenými v spise nevykonali. V\ndoterajšom konaní ani jeden súd neskúmal (resp. z ich rozhodnutí to nevyplýva), či znalcami stanovená\npodmienka pre správnosť záverov znaleckých posudkov (t.j. či údaje od navrhovateľov a odporcov sú\npravdivé) bola naplnená. Pokiaľ v rozhodnutiach súdov celkom absentuje toto posúdenie, nemožno\nnielen tvrdiť, ale ani predpokladať (ako to robili znalci), že by poručiteľka bola duševne chorá a už\nkoncom roka 2007 by nebola schopná plne ovládať svoje konania a pochopiť jeho následky vo vzťahu\nk abstraktným právnym úkonom.\n3.4. Súdy sa pri hodnotení znaleckého posudku č. 29/2018 nevysporiadali ani s tým, že znalci nedošli\nk jednoznačnému záveru, že poručiteľka H. X. trpela takou duševnou poruchou, ktorá by ju robila\nnespôsobilou na právne úkony. Na str. 23 znaleckého posudku v bode y) je uvedené „Pravdepodobne\nsa jednalo o demenciu stredného stupňa......“ Na tej istej strane v bode aa) je uvedené „kognitívne\nfunkcie choroba jednoznačne ovplyvňovala, pravdepodobne už od 2007 roku (podľa CT mozgu z októbra\n2007) negatívne. V akej intenzite, nie je možné presne povedať, predpokladáme stredne ťažký stupeň\ndemencie. Myslenie bolo pomalšie, zvýšená sugestibilita, ovplyvniteľnosť, horší úsudok, v správaní\nsa mohla prejaviť bezradnosť ale aj heteroagresia, boli poruchy pozornosti, afektívna labilita.“ Všetky\nuvedené závery sú iba predpokladmi, domnienkami, pravdepodobnostnými závermi s nízkou intenzitou\nalebo závermi o možnosti daného stavu. V žiadnom zo záverov pre rozhodné obdobie nie je uvedené,\nže by závery znalcov boli jednoznačné, bez zásadných pochybností. Pre konštatovanie neplatnosti\nprávneho úkonu sa pritom vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť\nnásledky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Znalecký ústav pochybil v tom, že neurobil\nrevízny posudok, a jeho závery nie sú presvedčivé a z vyšších dôvodov aj spochybniteľné, keďže\nznalkyňa sa odmietla vyjadriť na položené otázky a pokiaľ sa vyjadrila, pri vypočutí uvádzala iné\nskutočnosti než ako vyplývali z posudku. V posudku sa ústav jednoznačne nevysporiadal a nepresvedčil\no tom, že poručiteľka pri spisovaní závetov nebola spôsobilá pre tieto úkony. Celý rad skutočností,\nna základe ktorých boli prijaté závery v znaleckom posudku, bol len výsledkom predpokladu a nie\nbezpečného zistenia. Ak by súdy hodnotili všetky posudky, ktoré boli vypracované, tak by (bez ohľadu\n\nna závery) pri nezávislom posudzovaní dospeli k záveru, že znalecký posudok č. 87/2015 vypracovaný\nznaleckou organizáciou forensic.sk na požiadanie súdu najlepšie zodpovedá forme a obsahu, ako by mal\nbyť posudok s touto problematikou spracovaný. V zdravotnej dokumentácii poručiteľky neboli záznamy\no tom, že by bola pred rokom 2008 psychiatricky vyšetrovaná alebo liečená. Najmä však znalec na záver\nkonštatoval, s upozornením, že ide iba o špekulatívne vyjadrenie, že poručiteľka ako starý, chorý človek,\ns mnohými telesnými chorobami, aj ľahkou vaskulárnou (cievnou) demenciou hypoteticky mohla byť pri\nsporných právnych úkonoch zmanipulovaná, zavedená, zneužitá.\n4. Žalobcovia sa k dovolaniu žalovaných písomne nevyjadrili.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie\no dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana\nsporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so\nzákonom advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní,\nči dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa\n§ 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné\nodmietnuť.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu\n(rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016,\n8Cdo/67/2017, 9Cdo/72/2020).\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa\nna opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v\ncivilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže\nsúd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017,\n8Cdo/99/2017, 9Cdo/72/2020).\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017,\n8Cdo/73/2017, 9Cdo/72/2020).\n9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje\nk podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti\ndovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva\nlen v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania.\n11. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\n\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13. V danom prípade dovolatelia prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n15. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je\nvýznamný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej\nvade skutočne došlo (3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľov, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti,\npričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n16. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n17. Dovolatelia namietanú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odôvodnili tým, že rozhodnutia\nsúdov nižších inštancií sú nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, namietli tiež spôsob\nvyhodnotenia dokazovania - znaleckých posudkov.\n18. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba považovať aj taký postup\nsúdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ\nv interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.\n19. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre\nľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na\nktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto\npožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,\nVetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n\n20. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“), riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n21. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n22. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n23. Vo vzťahu k uplatnenej námietke nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu dovolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver,\nže odvolací súd svoje rozhodnutie s výnimkou potvrdenia výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle § 420\npísm. f) CSP.\n24. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.\nOdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s odôvodnením dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti\nv zmysle ustanovenia § 393 CSP. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o taký prípad vybočenia\nz medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva dovolateľov na spravodlivý\nproces. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim\nzákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah\nodvolania žalovaných, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán sporu,\njasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k\n\nčomu na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania\nsa s podstatnými odvolacími námietkami žalovaných (§ 387 ods. 2 CSP).\n25. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie, nevyplýva\nrozpornosť, nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vyporiadal so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup\nodvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce\nskutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal (§ 220\nods. 2 CSP).\n26. V predmetnom spore bolo podstatným preukázať, či poručiteľka v čase spísania závetov a listiny\no vydedení trpela takou duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou, s\nprávnym následkom neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 OZ.\n27. Súdy nižších inštancií sa v odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočne vysporiadali s otázkou\nprípustnosti určovacej žaloby a aktívnej vecnej legitimácie strán sporu (ods. 36 odôvodnenia rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ods. 7 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), a predovšetkým s kľúčovou\notázkou posúdenia psychického stavu poručiteľky v čase vykonania predmetných právnych úkonov (ods.\n37 a 38 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ods. 7 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu),\nsúd prvej inštancie podrobne odôvodnil, prečo sa stotožnil so závermi znaleckého posudku č. 29/2018,\nz ktorého vyplynul jednoznačný záver, že pri vaskulárnej demencii a zmiešanej demencii dochádza\nku zhoršeniu intelektových, pamäťových a kognitívnych funkcií pacienta, chorý zabúda, je narušená\nschopnosť jeho učenia, myslenie je pomalšie, obsahovo chudobné, so zlým úsudkom, ochorenie znižuje\nvôľové schopnosti pacienta a tieto môžu byť ovplyvnené vo všetkých fázach vôľového konania, najmä v\nuvedomení pohnútky, rozhodovaní, ako aj v realizácii rozhodnutia, pričom nález CT mozgu poručiteľky\nzo dňa 08. 10. 2007 zodpovedal diagnóze vaskulárnej, resp. zmiešanej demencie. Zhoršenie orientácie\nv čase a priestore poručiteľky, porucha jej kognitívnych funkcií, najmä pamäte, halucinácie, agresia a\niné poruchy boli už popísané aj v psychiatrických správach z vyšetrení vykonaných T.. L. zo dňa 13. 07.\n2008 a T.. K. zo dňa 27. 07. 2008, obsah a opis týchto vyšetrení poručiteľky zapadá do obrazu záverov\ndiagnózy demencia vaskulárna s tranzitórnymi stavmi zmätenosti. Zo znaleckého posudku je zrejmé,\nže u poručiteľky H. X. boli prítomné tranzitórne stavy zmätenosti, dezorientácia (minimálne časom),\npomalšie psychomotorické tempo, poruchy vnímania - zrakové ilúzie a halucinácie, pomalšie myslenie,\nsubdepresívna nálada, poruchy pamäti, vyžadujúce pomoc druhej osoby, a iné. Tieto závery vyplývali\naj zo správ z vyšetrení poručiteľky T.. H.. V znaleckom posudku bolo konštatované, že u poručiteľky H.\nX. sa pravdepodobne jednalo o demenciu stredne ťažkého stupňa, pričom pre vaskulárnu demenciu je\ntypické kolísanie stavu. Na celkový obraz zdravotného stavu poručiteľky mohli vplývať abúzus alkoholu,\nužívanie liekov, telesné ochorenia, stavy zmätenosti, starostlivosť a správanie sa okolia voči poručiteľke.\nZo záveru znaleckého posudku taktiež vyplynul záver, že choroba poručiteľky H. X. jednoznačne\novplyvňovala kognitívne funkcie poručiteľky pravdepodobne už od roku 2007, a to negatívne. V roku\n2008, minimálne po dátumoch psychiatrických vyšetrení z dní 13. 07. a 27. 07. 2008 nebola poručiteľka\nschopná prejaviť dostatočne jasnú vôľu, ktorou by deklarovala jej vlastný zamýšľaný cieľ previesť\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam a prenechať celý svoj majetok iným osobám v prípade jej vlastnej\nsmrti. Ak už v roku 2007 bolo CT mozgu s nálezom identickým ako v roku 2008, je pravdepodobné, že\ndemencia sa vyvíjala už v roku 2007, čo by znamenalo, že na konci roka 2007, vzhľadom na duševnú\nporuchu, nebola poručiteľka H. X. schopná plne ovládať svoje konanie, pochopiť jeho zmysel a následky\nvo vzťahu k abstraktným právnym úkonom ako sú prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd\nprvej inštancie na základe vykonaného dokazovania jednoznačne dospel k záveru, že poručiteľka pri\nnapísaní právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobcovia v konaní dovolávali, konala v duševnej\nporuche, v dôsledku ktorej bola na spísanie týchto právnych úkonov neschopnou podľa ustanovenia §\n38 ods. 2 OZ.\n27.1. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, v reakcii na odvolaciu\nargumentáciu žalovaných zdôraznil, že napriek ťažkej úlohe znalca posúdiť otázky duševného stavu\nporučiteľky, ak je súdom ustanovený, musí dať odpovede na otázky nastolené súdom ak je to čo i len\ntrošku možné (na základe dostatočne zisteného skutkového stavu nech je akokoľvek komplikovaný\n- napríklad nedostatok zdravotnej dokumentácie nedostupnej náhodou či úmyselne), pretože jedine\nznalec môže dať na tieto odborné otázky odpovede. Súd prvej inštancie s potrebnou dôslednosťou\nposudzoval jednotlivé znalecké posudky, či už vo forme listinného dôkazu - odborného posudku,\n\nlekárskeho vyšetrenia, či ako odborného znaleckého posudku znalca či ústavu ustanoveného súdom\na správne vychádzal z ich záverov, ak tieto závery boli zhodné vo väčšine prípadov, pretože nie je\núčelné a ani hospodárne dávať vypracovávať ďalšie znalecké posudky pre nespokojnosť s ich závermi\nstranami sporu, ktorí nie sú v problematike posudzovanej znalcami odborníkmi a ich námietky súd len\nlaickými domnienkami. V prípade, že žalovaní nesúhlasili so závermi namietaných znaleckých posudkov,\na zároveň súd prvej inštancie nevidel potrebu ďalšieho odborného dokazovania, nič im nebránilo dať\nsi vyhotoviť nový súkromný znalecký posudok, a tak posunúť ich námietky do roviny odbornej. K\nnámietke žalovaných, že ak sa má znalec zodpovedne vyjadriť o zdravotnom stave vyšetrovaného,\nmusí mať náležite zistený skutkový stav veci, aby pri podaní posudku mohol prihliadnuť ku všetkým\nskutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, odvolací súd uviedol, že skutkový stav zistený a ustálený\nsúdom prvej inštancie bol v dostatočnej miere. Znalec len porovnáva výsledky svojich odborných záverov\nso skutkovým stavom zachyteným v spise a tento skutkový stav mu dokresluje celú anamnézu a doplňa\nvýsledky jeho šetrenia, tak aby korešpondoval s jeho celkovým záverom. Znalec sa neoboznamuje s\nvyhodnotením skutkového stavu, pravdivosti jednotlivých skutkových zistení, pretože toto robí celkom\nna záver súd vo svojom záverečnom rozhodnutí práve aj na základe znaleckých posudkov.\n28. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\nuspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS\n4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.\n29. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 20. septembra 2022\nvyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie\ndané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom\nmusia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré\nz práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v\nzásade môže prejavovať v dvoch podobách: ako procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované\nporušenie zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci,\nalebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre\nrozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu\nneobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). O arbitrárnosť\nsúdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú,\nsú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody\nzjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I.\nÚS 301/06). Dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie aj rozsudok odvolacieho\nsúdu, s výnimkou výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie a potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho\nsúdu, spĺňajú kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a § 393 CSP, preto ich\nnemožno považovať za neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné).\n30. Z hľadiska posúdenia námietky nedostatočného odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií\ndovolateľky dôvodne namietajú, že súd prvej inštancie a ani odvolací súd nijako neodôvodnili výrok\nIV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd určil, že majetok, ktorý ku dňu smrti dňa XX. XX.\nXXXX vlastnila poručiteľka H. X., je predmetom dedičstva zákonných dedičov. Vzhľadom na absenciu\nakéhokoľvek odôvodnenia tohto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu v\ntejto časti nepreskúmateľné. Dovolanie dovolateliek za takejto situácie je nielen procesne prípustné (§\n420 písm. f) CSP), ale tiež dôvodné (§ 431 CSP), lebo v ňom opodstatnene namietali, že odvolací súd a\naj súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnili ako strane, aby uskutočňovala\nim patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.\n31. Dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi pravidelne pripomína, že na hodnotenie skutkových\nokolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy,\na nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového\nstavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018).\n\nHodnotenie skutkových okolností, na ktoré odvolací súd pri svojich úvahách vzal zreteľ, dovolaciemu\nprieskumu nepodlieha. Pokiaľ dovolatelia, vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ust. § 420 písm.\nf) CSP, namietali aj nesprávne vyhodnotenie znaleckého dokazovania a záveru, že poručiteľka v\nčase spisovania závetov a listiny o vydedení netrpela duševnou poruchou, najvyšší súd uvádza,\nže nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo\nnesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované\nza vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (v tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej\nopodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000,\nako aj na rozhodnutia 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017,\n7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017, 9Cdo/159/2022). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky posudzoval už ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS\n465/2017, II. ÚS 404/2023). Výnimkou sú iba rôzne závažné deficity v dokazovaní (tzv. opomenutý\ndôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), prípadne konajúcimi\nsúdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli\nzmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čo však v preskúmavanom spore nenastalo. Rovnako\nnemožno konštatovať zo strany súdov nižších inštancií akúkoľvek logickú, funkčnú či teleologickú\nnekonzistentnosť v procese hodnotenia dôkazov.\n32. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo\nskutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za\nzáklad svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil\nurčitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva. Hodnotenie\ndôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava Občianskeho\nsúdneho poriadku účinná do 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej\nz ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných princípov\nCSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných\ndôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup\nsudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti\nrozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú\nzhodu s priebehom konania (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\nV prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa §\n237 OSP (viď R 42/1993), resp. § 420 písm. f) CSP. Porušením práva na spravodlivý proces nie je\niné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán sporu. Z tohto\nhľadiska preto nemôže obstáť námietka dovolateľky, že súdy prihliadali iba na dôkazy svedčiace v jej\nneprospech. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie a\njeho závery aj náležite vyhodnotil.\n33. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že úlohou znalca nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť\nprávne otázky (porov. § 207 ods. 2 CSP, resp. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s.\n832). Súd nemôže skúmať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože sudcovia na to nemajú\nodborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby toto preskúmanie mohli zodpovedne urobiť (porov.\nR 1/1981). Súd síce hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz, no faktické (nie právne) obmedzenie\nspočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti.\nPodstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku,\núplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad\nsprávneho formálno-logického uvažovania (IV. ÚS 389/2020, IV. ÚS 145/2012, I. ÚS 115/2023).\n34. Súd prvej inštancie vykonal pomerne podrobné a rozsiahle dokazovanie, výsluchom sporových\nstrán, výsluchom svedkyne X. R. (susedky a priateľky poručiteľky), výsluchom znalcov, oboznámením\nsa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu (okrem iného aj svedeckou výpoveď N..\nY. X., člena predstavenstva bytového družstva W. a G.. P. W., S.., predsedu bytového družstva W.),\nako aj s ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Z listinných dôkazov má relevanciu\nvyjadrenie psychiatra T.. N. H. (ods. 18 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), podľa ktorého bola\nu nich prvýkrát vyšetrená v roku 2008, v dňoch 13. 07. a 27. 07. 2008, diagnostický stav poručiteľky\n\nbol hodnotený ako vaskulárna demencia s tranzitórnymi stavmi zmätenosti, zo zdravotnej dokumentácie\nvyplynulo, že v čase vyšetrení nebola schopná samostatne konať a rozhodovať o sebe.\n34.1. Na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania bol vypracovaný znalecký posudok\nč. 87/2015 so záverom, že psychický stav poručiteľky jej umožňoval vykonávať predmetné právne\núkony. Následne žalobcovia predložili dva súkromné znalecké posudky č. 4/2017 a 33/2017 s opačným\nzáverom. Súd preto nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom - Ústavom pre\nznaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 29/2018\n(č. l. 765-778), z ktorého záveru vyplýva, že poručiteľka trpela vaskulárnou demenciou, resp. zmiešanou\ndemenciou (Alzheimerovou a vaskulárnou), je typické, už pri miernom stupni postihnutia, že dôsledkom\ntejto kognitívnej duševnej choroby je zvýšená sugestibilita pacienta, je bežné, že vo vyššej miere\nje pacient ovplyvniteľný okolím, výsledky dostupných vyšetrení CT mozgu poručiteľky zodpovedali\ndiagnóze vaskulárnej resp. zmiešanej demencie, choroba poručiteľky jednoznačne ovplyvňovala jej\nkognitívne funkcie pravdepodobne už od roku 2007 negatívne. Medzi úkony, ktoré nebola schopná\ns vysokou pravdepodobnosťou poručiteľka vykonávať samostatne, patrili jednoduché právne úkony,\nprávne úkony abstraktné ako sú prevody nehnuteľností alebo prenechanie majetku pre prípad smrti iným\nosobám, zložité právne úkony. V roku 2008, minimálne po dátumoch psychiatrických vyšetrení 13. 07.\na 27. 07. 2008, nebola poručiteľka schopná prejaviť dostatočne jasnú vôľu, ktorou by deklarovala jej\nvlastný zamýšľaný cieľ previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a prenechať celý svoj majetok iným\nosobám v prípade jej vlastnej smrti (ods. 25 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).\n34.2. Z obsahu výpovede znalkyne T.. H. V. T. vyplynulo, že pri vypracovaní kontrolného znaleckého\nposudku znalci vychádzali z dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky a z obsahu spisu, iné\nzdroje k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku nemali. A aj keď poručiteľka v roku 2007 nebola\npsychiatricky vyšetrená, takáto potreba nebola, poručiteľka nebola v zlom psychickom stave. Indície\nna potrebu vyšetrenia poručiteľky boli napr. CT mozgu v roku 2007. Znalkyňa vo vzťahu k zmätenosti\nporučiteľky uviedla, že zmätenosť poručiteľky mohla byť spôsobená aj inými telesnými príčinami alebo\nchorobami, ide o multifaktoriálnu príčinu, čím viacej negatívnych faktorov, tým vyššia pravdepodobnosť\nvzniku zmätenosti, napr. aj vek, demencia je vysoko riziková pre vznik zmätenosti. V čase zmätenosti\nosoba nie je spôsobilá na právne úkony, môže ísť o trvalý ako aj prechodný stav. Znalkyňa vo vzťahu k\nskúmanému zdravotnému stavu poručiteľky však konštatovala, že demencia, ktorou trpela poručiteľka,\nbola trvalá. Znalkyňa vo vzťahu k spisovaniu notárskej zápisnice a závetov a vo vzťahu k posúdeniu\nčasovej a miestnej orientácie poručiteľky notárkou, resp. svedkyňou uviedla, že ide o laické osoby, nie\npsychiatrov, ktoré by mohli skúmať zdravotný stav poručiteľky a môžu sa zmýliť vo vzťahu k hodnoteniu\nzdravotného stavu poručiteľky (ods. 27 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).\n35. Dovolací súd preto konštatuje, že námietky dovolateľov, podľa ktorých nebol jednoznačne\npreukázaný dôvod neplatnosti predmetných právnych úkonov poručiteľky, súdy rozhodli len na základe\nnepreukázaných domnienok a len možnej pravdepodobnosti, nie sú dôvodné, nakoľko súd prvej\ninštancie aj odvolací súd dospeli k jednoznačnému a nielen možnému, či pravdepodobnému záveru o\nneplatnosti predmetných úkonov poručiteľky, vychádzajúc pritom z výsledkov vykonaného dokazovania,\ntak ako to vyplýva z predchádzajúcich odsekov. Pokiaľ aj súdy osobitne nevyhodnotili svedecké\nvýpovede X. R. (č.l. 16 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), N.. Y. X. a G.. P. W. (č.l.\n17 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), resp. mnohé ďalšie špecifické skutkové okolnosti\nnamietané zo strany žalovaných, nedopustili sa takého zásadného procesného pochybenia, ktoré by\nmalo podstatný vplyv na prijatý záver o neplatnosti predmetných právnych úkonov. Inými slovami,\nskutočnosti namietané žalovanými nie sú spôsobilé zvrátiť, či významne spochybniť jednoznačný záver\no neplatnosti predmetných právnych úkonov. Napríklad vyššie uvedené svedecké výpovede sú vo\nvzájomnom protiklade, keď svedkyňa R. uviedla, že poručiteľka si neželala a mala obavy z toho, že\ndedičstvo po nej si budú nárokovať žalobcovia, naopak svedkovia X. a W. uviedli, že sa im poručiteľka\nzdôverila, že žalovaní na ňu naliehajú, aby na nich previedla byt, ale ona ho chce prenechať neteri\n(žalobkyni 1/), bojí sa, žalovaní sa jej vyhrážajú, nemôže s nikým udržiavať kontakt.\n36. Na záver je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania v zmysle § 420 CSP nezakladá.\nNajvyšší súd už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia procesných oprávnení sa strane\nsporu neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Na tom zotrváva aj súčasná rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu (R 24/2017 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017,\n5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba\n\nskutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Ak\nteda dovolateľ svoju dovolaciu argumentáciu založil výlučne na dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f)\nCSP, nemôžu sa v rámci uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu úspešne domáhať prieskumu správnosti\nči nesprávnosti právneho posúdenia, (k tomu por. napr. sp.zn. III. ÚS 219/2024).\n37. Z dôvodu, že konanie vo vzťahu k výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie a potvrdzujúcej časti\nrozsudku odvolacieho súdu bolo z dôvodu nedostatku odôvodnenia zaťažené vadou podľa § 420 písm.\nf) CSP, bolo potrebné zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie vo výroku IV. o určení, že majetok, ktorý ku dňu smrti dňa XX. XX. XXXX vlastnila\nporučiteľka H. X., je predmetom dedičstva zákonných dedičov, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.\n37.1. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak\ndovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu\nalebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do\nktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Dovolací súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie\nodvolacieho súdu a aj súdu prvej inštancie v časti výroku IV. a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie\nkonanie súdu prvej inštancie, nakoľko namietaný a preukázaný nedostatok odôvodnenia sa týkal už\nrozhodnutia súdu prvej inštancie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znova rozhodnúť o časti žaloby\no určenie, že majetok, ktorý ku dňu smrti dňa 06. 02. 2009 vlastnila poručiteľka H. X., je predmetom\ndedičstva zákonných dedičov, ako aj o náhrade trov celého konania, s povinnosťou svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodniť.\n37.2. Vo zvyšnej časti (v ktorej odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I.,\nII. a III.) dovolací súd uzatvára, že postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo\ndôjsť k porušeniu práva dovolateľov na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na uvedené dovolací súd\nvadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, preto je dovolanie v tejto zvyšnej časti procesne\nneprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c))CSP.\n38. Dovolateľky uplatnili aj dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. a) CSP, t.j. ak sa rozhodlo vo veci,\nktorá nepatrí do právomoci súdov. Vo vzťahu k tomuto dôvodu z obsahu ich dovolania vyplynulo, že\nnamietali prípustnosť predmetnej žaloby o určenie neplatnosti závetov a listiny o vydedení, pričom s\ntouto námietkou sa dovolací súd vysporiadal v rámci prieskumu dovolacieho dôvodu v zmysle § 420\npísm. f) CSP v predchádzajúcich bodoch tohto odôvodnenia. Dovolanie dovolateliek je preto v tejto časti\nprocesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n39. Dovolateľky vyvodzovali prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP,\nnamietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižšej inštancie.\n40. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n41. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n41.1. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na\nzáklade dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)\nkľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,\nako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie.\n\n41.2. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ\npovinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a) až c) § 421 ods. 1 CSP). Dovolateľ\nje teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov\nuvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie,\nsúd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.\n42. Dovolací súd predovšetkým uvádza, že žalovaní (kvalifikovane zastúpení advokátom) podali\ndovolanie (aj) podľa § 421 ods. 1 CSP, v rámci ktorého namietali nesprávnosť právneho posúdenia\npredmetu sporu odvolacím súdom, nevymedzili a nešpecifikovali však konkrétnu právnu otázku.\n43. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú\notázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu\n(vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne\nv priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto\nustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v\ndovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Rovnako tak sama polemika s právnymi\nzávermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu\nodvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v\nustanovení § 421 ods. 1 a § 432 CSP.\n44. Dovolací súd si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ by\nsa pri posudzovaní dovolania uplatňoval prílišný formalizmus. V rozpore s týmito princípmi ale nie je\nprístup majúci na zreteli, že ustanovenia CSP vyžadujú istú mieru formálneho a obsahového vyjadrenia\ndôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania.\n45. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že dovolatelia namietali nesprávne právne posúdenie otázky\nprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti závetu/listiny o vydedení.\n46. Táto otázka bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu opakovane riešená. Vzhľadom na to, že\nžaloba v predmetnom spore bola podaná 09. 04. 2010, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“), dovolací súd odkazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 9Cdo/73/2020,\npodľa ktorého v prípade žaloby v zmysle § 175k ods. 2 OSP, dovolací súd už v rozhodnutí sp. zn.\n6Cdo/54/2017 riešil aj (právnu) otázku, či bolo možné uložiť podanie návrhu na určenie ne/platnosti\nzávetu, keď dospel k záveru, že: „postupom podľa citovaného ustanovenia sa riešila v občianskom\nsúdnom konaní predbežná otázka, významná pre konanie o dedičstve, či už išlo o spornú skutočnosť, od\nktorej záviselo zistenie okruhu dedičov alebo zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Rozhodnutím\npodľa ustanovenia § 175k ods. 2 OSP bolo možné uložiť aj podanie návrhu na určenie (ne)platnosti\nzávetu (listiny o vydedení), pretože určenie, či závet (listina o vydedení) je alebo nie je platný, je súčasne\nurčením existencie či neexistencie tohto závetu (listiny o vydedení), a teda jedným z predpokladov pre\nposúdenie, či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa.\n47. Prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti závetu/listiny o vydedení aj za účinnosti CSP bola\nkonštatovaná napr. v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/51/2022, v ktorom dovolací súd akceptoval argumentáciu\nodvolacieho súdu, podľa ktorej na posúdenie otázky platnosti závetu (listiny o vydedení) z hľadiska\nsplnenia formálnych náležitostí je príslušný súd prejednávajúci dedičstvo s poukazom na to, že\nuvedené je nesporovou právnou otázkou. Posúdenie platnosti závetu (listiny o vydedení) s ohľadom\nna spôsobilosť poručiteľky na ich spísanie je však otázkou sporovou, ktorú nie je príslušný riešiť súd\nprejednávajúci dedičstvo, ale s prihliadnutím na § 194 ods. 1 CMP o určení tejto spornej skutočnosti\nrozhoduje súd na základe žaloby, na podanie ktorej súd prejednávajúci dedičstvo odkáže toho z dedičov,\nktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/131/1999, 2Cdo/26/2011 a 6Cdo/54/2017, ako aj nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 297/2012. I keď odvolací súd odkázal na rozhodovaciu súdnu prax\npočas účinnosti predchádzajúceho právneho predpisu, t. j. Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd\n\nzdôraznil, že vzhľadom na aktuálnu úpravu v rámci procesných kódexov Civilného sporového poriadku\na Civilného mimosporového poriadku možno uvedené právne závery aplikovať i na v súčasnosti riešené\nprávne otázky.\n47.1. Početná rozhodovacia prax dovolacieho súdu svedčí o tom, že žaloby o určenie neplatnosti\nzávetu/listiny o vydedení sú procesne prípustným prostriedkom ochrany práv dotknutého dediča\n(por. rozhodnutia sp.zn. 1Cdo/93/2022, 9Cdo/73/2020, 6Cdo/196/2020, 4Cdo/1/2024, 5Cdo/123/2022,\n1Cdo/224/2021, 2Cdo/21/2023). Z tohto hľadiska preto nemožno zo strany odvolacieho súdu\nkonštatovať odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (dovolací dôvod podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP).\n48. Dovolatelia namietali nesprávnosť právneho posúdenia dôvodov neplatnosti predmetných závetov\na listiny o vydedení, z formulácie dovolacích námietok však bolo zjavné, že nimi spochybňujú\npredovšetkým vyhodnotenie dôkazov odvolacím súdom, ktoré ho viedli k záveru, že predmetné závety a\nlistina o vydedení sú neplatné. Dovolací súd však nie je treťou inštanciou, a preto sa pred ním nemožno\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa ustálila na názore, podľa ktorého sama polemika\ns rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú\nkritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP (m. m. 3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017,\n7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017, 9Cdo/8/2020, 9Cdo/216/2021).\n49. Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádzalo z právneho názoru, podľa ktorého neplatnosť právneho\núkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť\nnásledky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej\nporuche na základe pravdepodobnosti, či za skutkových okolností, ktoré i napriek dôkaznej verifikácii\nsúdu v zmysle § 191 CSP neumožňujú urobiť v uvedenom smere celkom jednoznačný skutkový záver,\nna ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 OZ. Z tohto hľadiska preto nemožno zo strany\nodvolacieho súdu konštatovať odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (dovolací\ndôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP).\n50. Najvyšší súd z uvedených dôvodov dovolanie žalovaných ako procesne neprípustné odmietol podľa\n§ 447 písm. c) a f) CSP.\n51. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie (hoci len v časti) a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu\n(§ 455 CSP).\n52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:51661bb6-d800-4638-a9e3-01a1f1b4fad6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.219.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 219/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 219/2024 z 18. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.219.2024.1"}, {"guid": "ussr:14e1dcd6-9d10-4e2d-b14b-8d4c441239c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.404.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2023 z 24. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.404.2023.1"}, {"guid": "ussr:2b4f7828-df07-4fdf-aa78-ed380f0819de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.115.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2023 z 23. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.115.2023.1"}, {"guid": "ussr:0a463d2e-96b2-422a-85a5-8aa61c87ac96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1"}, {"guid": "ussr:41e2b3b6-eda6-4fb8-b811-1c6e7637ecf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.389.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 389/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 389/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.389.2020.1"}, {"guid": "ussr:e25d46c3-4a3a-44f0-ae11-cceed8bcc923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 336/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 336/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:b998c2ed-5e58-4b0f-b2a6-584c1b142d6c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 297/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 297/2012 z 24. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-24", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b998c2ed-5e58-4b0f-b2a6-584c1b142d6c"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:663a6856-354b-4446-9e36-894f4f825c65", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 145/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 145/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:663a6856-354b-4446-9e36-894f4f825c65"}, {"guid": "ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "c2bf11f6-06ea-4fd7-acb4-c4475224c7c6:49c182ff-96fd-480c-9b5c-8d077cba5d5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7715208747.1", "spisova_znacka": "5Cdo/123/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/123/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7715208747.1"}, {"guid": "6e421160-dd7f-46e0-9cd1-a9319000942b:df7edd4f-ad4f-4d61-aea5-0ef6e725c1ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8717208613.1", "spisova_znacka": "6Cdo/196/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/196/2020 z 27. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8717208613.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b54c9258-4c9c-4c45-a711-dbdb3d2b2153:36185595-a7ca-4075-8c3f-b345432e2444", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1422202003.1", "spisova_znacka": "9Cdo/17/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/17/2025 z 28. 7. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1422202003.1"}]}