{"guid": "8609d931-5760-491b-a987-43850dd12564:a651ddc9-5b57-417a-b404-10f650248f9b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1021200580.1", "spisova_znacka": "1Obo/2/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/2/2024 z 27. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2025, sp. zn. 1Obo/2/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1021200580.1", "identifikacne_cislo": "1021200580", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2025-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34.odsek-3", "nazov": "§ 34 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "nazov": "§ 251 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "nazov": "§ 359 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-359"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355", "nazov": "§ 355 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-355"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362.odsek-1", "nazov": "§ 362 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-362"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-251", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-359", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-355", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-362", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-397"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a651ddc9-5b57-417a-b404-10f650248f9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1021200580.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1021200580.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1021200580.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obo/2/2024\n1021200580\n27. 08. 2025\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2025:1021200580.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu I. X.,\nnarodenej XX. S. XXXX, bytom XXX XX K. XXX, zastúpeného BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom\nLaurinská 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti žalovanému Mgr.\nPetrovi Zvarovi, so sídlom Obchodná 2, 811 06 Bratislava, správcovi konkurznej podstaty úpadcu\nVodohospodárske stavby a. s. Nitra, Cabajská cesta č. 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, zastúpenému\nZvara advokáti s. r. o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:\n46 547 878, o obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 10Cbi/32/2010,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cbi/4/2021-143 z 27. septembra\n2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolanie v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania do\nprávoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010\no d m i e t a.\nII. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nIII. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol návrh\nžalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 (výrok I.), zamietol žalobu na obnovu konania (výrok II.) a\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.).\n2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že v pôvodnom konaní Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.\nk. 10Cbi/32/2010-526 z 3. mája 2018 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, zamietol žalobu o\nvylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty, žalovanému a štátu priznal plnú náhradu\ntrov konania voči žalobcovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „NS\nSR“) rozsudkom sp. zn. 2Obo/11/2018 z 20. júna 2019 vyššie uvedený rozsudok potvrdil. Najvyšší súd\nSR uznesením sp. zn. 1ObdoV/13/2020 z 24. septembra 2020 dovolanie žalobcu proti potvrdzujúcemu\nrozsudku NS SR a rozsudku súdu prvej inštancie odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej\naj „Ústavný súd SR“) uznesením č. k. IV. ÚS 185/2021-11 z 30. marca 2021 odmietol sťažnosť,\nktorou sa žalobca domáhal vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé\nsúdne konanie v súdenej veci. Žalobca svoju žalobu na obnovu konania vedeného pred Krajským\nsúdom v Bratislave pod sp. zn. 10Cbi/32/2010 a na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Obo/11/2018\nodôvodnil tým, že Najvyšší súd SR v konaní o dovolaní podanom vo veci vedenej na Krajskom súde\n\nv Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 uznesením sp. zn. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25. februára 2021\nzrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v\nodôvodnení uznesenia skonštatoval, že porušenie povinnosti nadobúdateľa privatizovaného majetku\npoužiť získané finančné prostriedky od tretej osoby na úhradu svojich záväzkov voči Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky (ďalej len „fond“) podľa ustanovenia § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991\nZb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej len „privatizačný zákon“) nespôsobuje\nneplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobúdateľ ako predávajúci získal od tretej osoby ako kupujúceho\n(pôvodne privatizovaného majetku) peňažné prostriedky, a ktorá bola uzatvorená s predchádzajúcim\nsúhlasom fondu podľa § 19a ods. 2 privatizačného zákona. S poukazom na uvedené uznesenie sú tu\npodľa názoru žalobcu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného\nkonania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ktoré môžu privodiť pre\nneho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalobcu je daný dôvod na povolenie obnovy\nkonania podľa § 397 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“).\n3. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že dôvodom žaloby na obnovu\nkonania bolo rozhodnutie (uznesenie NS SR sp. zn. 2ObdoV/9/2020 z 25. februára 2021), týkajúce\nsa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej\nviny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo\nveci. Predmetom pôvodného konania bola žaloba na vylúčenie nehnuteľností nachádzajúcich sa v\nkatastrálnom území T., obec T., okres T., zapísaných v evidencii Okresného úradu T., katastrálneho\nodboru, na liste vlastníctva č. XXXX (pozemok s parcelným č. XXXX/X o výmere 122 m2 , druh\npozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok s parcelným č. XXXX o výmere 117 m2 , druh\npozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok s parcelným č. XXXX/X o výmere 300 m2, druh\npozemku: záhrada) zo súpisu majetku úpadcu (žalovaného). Vylučované nehnuteľnosti boli ešte pred\nnadobudnutím vlastníckeho práva žalobcom prevedené z úpadcu Vodohospodárske stavby a. s. Nitra\n(ďalej len „úpadca“) ako predávajúceho na C. H., V. H., Ing. W. W. a Mgr. N. W. ako kupujúcich kúpnou\nzmluvou zo dňa 12. októbra 2000 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 21. novembra 2000 (ďalej len „kúpna\nzmluva 1/“). Kúpnou zmluvou zo dňa 16. júla 2011 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 2. januára 2002 (ďalej\nlen „kúpna zmluva 2/“) manželia H. a W. (ako predávajúci) previedli nehnuteľnosti na Ing. Q. S. a I. S.,\nktorí tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou z 23. novembra 2004 spísanou vo forme notárskej zápisnice\nN 128/2004 notárkou JUDr. Zuzanou Matejovou (ďalej len „darovacia zmluva“) previedli na žalobcu. V\npôvodnom konaní (sp. zn. 10Cbi/32/2010) súd dospel k záveru, že kúpna zmluva 2/ a darovacia zmluva\nsú podľa § 19a privatizačného zákona neplatné. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nesporné, že\nprejudiciálne posúdenie platnosti nadobudnutia nehnuteľností je v právomoci súdu, ktorý rozhoduje o\nžalobe o vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty.\n4. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom Ústavného súdu SR vyjadreným v náleze č. k. II. ÚS\n109/2012-12 z 25. apríla 2012, podľa ktorého existencia odlišného právneho názoru vyslovená v\ninom súdnom konaní riešiacom skutkovo i právne analogickú problematiku nie je dôvodom na obnovu\nkonania.... Ani z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru súdov (aj keby malo ísť o ustálenú a\nkonštantnú judikatúru) považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať o obnovu\nkonania. Súd prvej inštancie sa stotožnil aj s názorom uvedeným vo výklade k § 397 písm. a) CSP\n(Civilný sporový poriadok, komentár, doc. JUDr. M. Števček, PhD. a kolektív, Nakladateľstvo C.H.Beck,\n2016), podľa ktorého pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve\nskupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť\nv pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté\naž po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej\notázke, ktorú si súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže\nsám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto konania si orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna\notázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397\npísm. a).\n5. V prejednávanej veci žalobca namietal existenciu rozhodnutia, v ktorom bola prejudiciálna otázka\nposúdená inak, čo by podľa jeho názoru mohlo byť pre neho priaznivé. Keďže však súd v konaní sp.\nzn. 10Cbi/32/2010 mal právomoc posúdiť platnosť kúpnych zmlúv a darovacej zmluvy, pričom takáto\nprávomoc nepatrí inému orgánu, potom odlišný právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2ObdoV/9/2020 z 25. februára 2021 nemôže byť - v súlade s názorom Ústavného súdu SR\n\nvyjadreným v náleze sp. zn. II. ÚS 109/2012 a s výkladom k § 397 písm. a) CSP - dôvodom na povolenie\nobnovy konania. Okrem toho posúdenie platnosti právnych úkonov podľa § 19a privatizačného zákona\nako prejudiciálnej otázky sa v rozhodovacej praxi NS SR v priebehu rokov viac krát menilo, a preto nie\nje možné hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR. S poukazom na uvedené súd\nprvej inštancie žalobu na obnovu konania ako nedôvodnú zamietol.\n6. Podaním zo dňa 23. marca 2023 žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie podľa § 421 ods. 2 CSP\nodložil právoplatnosť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/11/2018 z 20. júna 2019 a rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 10Cbi/32/2010-526 z 3. mája 2018, a to do právoplatnosti konania\no predmetnej žalobe na obnovu konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že ak by v\nkonkurze boli predmetné nehnuteľnosti predané, jedná sa o nezvratný proces a žalobca by sa nemohol\nnaspäť domôcť svojho vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu je potrebné vzhľadom na princíp právnej\nistoty a rešpektovania právoplatných rozhodnutí súdov konštatovať, že žalobca neosvedčil dôvody\nhodné osobitného zreteľa, a to vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu na obnovu konania zamietol ako\nnedôvodnú. Súd prvej inštancie preto návrh na odklad právoplatnosti zamietol.\n7. S poukazom na to, že žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu podľa § 255 ods. 1 v spojení s §\n262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n8. Rozsudok súdu prvej inštancie (v celom jeho rozsahu) napadol žalobca odvolaním z dôvodu, že\nsúd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm.\nb) CSP] a tiež preto, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§\n365 ods. 1 písm. h) CSP]. Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 CSP\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n9. Odvolateľ upriamil pozornosť na to, že súd prvej inštancie v bodoch 18 až 20 napadnutého rozsudku\npoukázal na komentár k Civilnému sporovému poriadku a na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.\nÚS 109/2012 z 25. apríla 2012, na základe ktorých uzavrel, že odlišný právny názor vyjadrený v uznesení\nsp. zn. 2ObdoV/9/2020 z 25. februára 2021 nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania. Uviedol,\nže predmetný komentár nespochybňuje, avšak podľa jeho názoru sa nejedná o taxatívny výpočet\n(skutočnosť, že niečo je typickým prípadom, ešte neznamená, že tu nemôže byť aj iný prípad). Obdobne\nodvolateľ nerozporuje ani závery Ústavného súdu SR, avšak poukazuje na podstatný rozdiel, ktorý\nspočíva v tom, že svoju žalobu neodôvodnil tým, že v inom súdnom konaní riešiacom skutkovo i právne\nanalogickú problematiku bol vyslovený iný právny názor. Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn.\nII. ÚS 109/2012 neposudzoval prípad ako je tento, kedy žalobca poukazoval na iné konanie riešiace\nidentickú problematiku - platnosť kúpnej zmluvy 1/. Žalobca má za to, že uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2ObdoV/9/2020 z 25. februára 2021 gramaticky spadá pod dôvod obnovy konania v zmysle\n§ 397 písm. a) CSP, keďže sa jedná o rozhodnutie týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania,\nktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré môže pre neho privodiť\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože ak je kúpna zmluva 1/ platná, tak sú platné aj kúpna zmluva 2/\na darovacia zmluva. Zároveň odvolateľ považuje napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené,\npretože súd prvej inštancie použil teleologickú redukciu bez toho, aby svoj názor riadne zdôvodnil. V tejto\nsúvislosti poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/646/2018 z 19.\nfebruára 2020. Zdôraznil, že uplatnenie teleologickej redukcie bez náležitého odôvodnenia je v rozpore\ns princípom právnej istoty, ktorý môže byť prekonaný len vtedy, ak je teologická redukcia dostatočne\na presvedčivo vyargumentovaná. Použitie teleologickej redukcie je teda prípustné, len ak sú uvedené\ndôvody patrične vysvetlené a nevzniká stav právnej neistoty pre adresátov právnych noriem. Za také\nvysvetlenie však podľa odvolateľa nemožno považovať len strohý odkaz na demonštratívny výpočet\npríkladov dôvodov obnovy konania v komentári k CSP a jedno uznesenie Ústavného súdu SR riešiace\npodstatne odlišný prípad.\n10. Pre prípad, že odvolací súd posúdi zamietnutie žaloby na obnovu konania ako vecne správne,\nodvolateľ navrhol, aby žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože v jeho prípade dochádza k\núčelovému navyšovaniu trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovaného je totiž jednoosobová\nspoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný. Žalovaný má z titulu výkonu funkcie\nsprávcu konkurznej podstaty nárok na odmenu, takže pokiaľ si žalovaný chce uplatňovať ešte aj náhradu\ntrov právneho zastúpenia, bol by platený duplicitne. Nejedná sa preto o účelne vynaložené trovy a iné\n\ntrovy konania žalovaný nevynaložil. Na podporu svojej argumentácie odvolateľ poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo/560/2004 z 10. mája 2005 a nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. III. ÚS 113/2023 z 11. mája 2023.\n11. K odvolaniu žalobcu zaslal vyjadrenie žalovaný. Odvolaním napadnutý rozsudok označil za vecne\nsprávny a riadne odôvodnený a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal\nmu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Za nedôvodnú považoval námietku porušenia práva\nžalobcu na spravodlivý proces, keďže súd svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočne jasne a zrozumiteľne.\nPoukázal na to, že v roku 2010 bolo voči nemu vyvolaných a následne vedených 12 sporov o vylúčenie\nnehnuteľností z konkurznej podstaty a v každom z nich bola na súde prvej inštancie aj odvolacom\nsúde riešená otázka výkladu ustanovenia § 19a privatizačného zákona (ako právna otázka zásadná\npre rozhodnutie vo veci samej). V čase rozhodnutia dovolacieho súdu v konaní sp. zn. 2ObdoV/9/2020\nboli všetky tieto spory právoplatne skončené (s výnimkou konania sp. zn. 2Cbi/1/2015 vylúčeného na\nsamostatné konanie z právoplatne skončeného konania), a to vrátane pôvodného sporu žalobcu sp.\nzn. 10Cbi/32/2010. Ani v jednom z týchto konaní nebol použitý výklad § 19a privatizačného zákona\ntakým spôsobom, aký použil dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/9/2020. Podľa jeho názoru\nnemôže byť prípustným dôvodom na obnovu konania neskôr vyslovený odlišný výklad ustanovenia §\n19a privatizačného zákona v inom súdnom spore, v ktorom nie sú totožní ani účastníci a ani predmet\nsporu (aj keď súvis v rovine prejudiciality právneho posúdenia kúpnej zmluvy 1/ nemožno poprieť). V tejto\nsúvislosti zdôraznil odlišný charakter vylučovacej žaloby v porovnaní so žalobou o určenie vlastníckeho\npráva a skutočnosť, že žalobca nielen mal možnosť, ale aj využil všetky svoje práva na zvrátenie pre\nneho nepriaznivého výsledku, a to vrátane dovolania proti právoplatnému rozsudku a ústavnej sťažnosti.\nPoukázal tiež na to, že dovolací súd svoj odlišný výklad § 19a privatizačného zákona poskytol až potom,\nako bolo konanie vyvolané žalobcom (sp. zn. 10Cbi/32/2010) právoplatne skončené. Zároveň konanie,\nv ktorom rozhodoval dovolací súd (sp. zn. 8Cbi/27/2010), nie je právoplatne skončené a odvolací súd\nsa bude musieť vysporiadať s iným (odlišným) právnym názorom dovolacieho súdu v dvoch iných\nkonaniach sp. zn. 1ObdoV/5/2021 a sp. zn. 1ObdoV/8/2022. Podľa názoru žalovaného právo na obnovu\nkonania nemôže spočívať len na náhode, t. j. či žalobca „stihne“ lehotu na obnovu konania. Poukázal\nna to, že vo zvyšných už právoplatne skončených sporoch, ktorých výsledok rovnako závisel od výkladu\n§ 19a privatizačného zákona, neúspešným žalobcom lehota na podanie žaloby na obnovu konania už\nuplynula. Aj on ako žalovaný sa musí zmieriť s tým, že v dvoch sporoch o vylúčenie nehnuteľností\nz konkurznej podstaty, v ktorých nebol úspešný, mu uplynula lehota na podanie žaloby na obnovu\nkonania. Dôvodom neúspechu žalovaného bolo priznanie vlastníckeho práva titulom dobromyseľnosti\nžalobcov, pričom neskoršie rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. apríla 2021\ndobromyseľnosť ako nadobúdací titul bez súčasného uplynutia lehoty vydržania vylúčilo.\n12. Podľa názoru žalovaného nie je dôvod na to, aby sa súd pri rozhodovaní o trovách konania zaoberal\notázkou, či existujú dôvody osobitného zreteľa. Poukázal na to, že nárok na náhradu trov konania si\nuplatnil už pri svojom prvom úkone - vyjadrení k žalobe. Na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie\nrozhodol vo veci, žalobca k uplatnenej náhrade trov konania nevzniesol žiadnu námietku, resp. nežiadal\nsúd, aby v prípade úspechu žalovaného trovy konania posudzoval podľa § 257 CSP. Pokiaľ žalobca\nargumentoval nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2023 z 11. mája 2023, žalovaný namietal,\nže vec posudzovaná Ústavným súdom SR je skutkovo odlišná a žalobca zjavne cituje len z bodu 15\nodôvodnenia. V bode 14 Ústavný súd SR uviedol, že CSP nezakazuje advokátovi ako strane sporu\ndať sa zastúpiť vlastnou advokátskou kanceláriou. To však automaticky neznamená, že to nemusí byť\nv spojení s ostatnými okolnosťami konkrétnej veci zohľadnené pri rozhodovaní o dôvodnosti náhrady\ntrov takéhoto právneho zastúpenia. Ani jedno z rozhodnutí, na ktoré Ústavný súd SR poukázal v bode\n16 nálezu, neposudzuje vzťah medzi zastúpeným správcom konkurznej podstaty a právnym zástupcom\n- obchodnou spoločnosťou, v ktorej je správca ako fyzická osoba jediným spoločníkom a konateľom.\nPrávneho zastúpenia správcu konkurznej podstaty sa naopak týka starší nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. II. ÚS 104/08 z 24. septembra 2008, ktorého právne závery si osvojila aj súdna prax. Žalovaný\nokrem toho, že vykonáva funkciu správcu v desiatkach ďalších konkurzoch, tak vykonáva aj advokátsku\nprax. Je preto pochopiteľné, že pri riešení sporovej agendy v konkurzoch, v ktorých je ako fyzická osoba\nustanovený za správcu, využíva potenciál vlastnej advokátskej kancelárie, keďže jedine advokát môže\npoveriť jednotlivými úkonmi svojich zamestnancov, vrátane zastupovania klienta na pojednávaniach pre\nsúdom. Je nemysliteľné, aby správca sám vykonával konkurznú agendu, vrátane konkurzom vyvolaných\nsúdnych sporov. Poukázal na to, že len v konkurznej veci úpadcu Vodohospodárske stavby a. s.\nNitra bolo proti nemu na Krajskom súde v Bratislave od roku 2010 vedených 15 sporov o vylúčenie\n\nnehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, z ktorých 2 spory ešte nie sú právoplatne skončené, neskôr\nboli vyvolané 2 spory o obnovu konania a ďalšie 2 spory o vylúčenie nehnuteľností, o ktorých už bolo\nprávoplatne rozhodnuté. Všetky tieto spory boli (a niektoré stále sú) prejednávané na všetkých úrovniach\nsúdov, vrátane dovolacieho súdu a Ústavného súdu SR. Správca úpadcu má právo dať sa zastúpiť\nadvokátom, pričom nie je možné rozlišovať, či si zvolí externú advokátsku kanceláriu alebo kanceláriu,\nv ktorej je ako advokát spoločníkom a konateľom. Vedenie sporov si objektívne vyžaduje personálnu\npodporu a zázemie advokátskej kancelárie a jej zamestnancov, pričom neexistuje žiaden dôvod, aby\nsúd priznal náhradu trov konania len v prípade zastúpenia externou advokátskou kanceláriou.\n13. Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 34 ods. 3 CSP) v prvom rade skúmal, či je odvolanie podané\nvčas, oprávnenou osobou a či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť odvolaním.\nŽalobca je nepochybne stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),\nkeďže súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nevyhovel jeho žalobe na obnovu konania a zamietol\naj jeho návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010. Odvolanie žalobcu bolo podané včas, keď žalobca\npred uplynutím zákonnej odvolacej lehoty (§ 362 ods. 1 CSP) svoje elektronické podanie odoslal do\nelektronickej schránky súdu prvej inštancie. Odvolaním napadnutý rozsudok obsahuje dva výroky:\nI. výrok o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania\nvedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 a II. výrok o zamietnutí žaloby\nna obnovu konania. Žalobca v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu,\nto znamená proti obom citovaným výrokom. Prípustnosť odvolania preto odvolací súd posudzoval u\nkaždého výroku zvlášť. Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania má formu uznesenia, aj keď je\nsúčasťou rozsudku. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie je založená na princípe\npozitívnej enumerácie, keď v ustanovení § 357 CSP sú taxatívne vypočítané uznesenia súdu prvej\ninštancie, proti ktorým je prípustné podať odvolanie. Proti iným uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré\nnie sú uvedené v tomto výpočte, odvolanie prípustné nie je. Podľa § 357 písm. n) CSP je odvolanie\nprípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a §\n164. Z použitej dikcie zákona o prerušení konania je zrejmé, že odvolanie bude prípustné len vtedy, ak\nsúd prvej inštancie návrhu na prerušenie konania vyhovie (konanie preruší), a nie aj vtedy, ak návrh\nna prerušenie konania zamietne. Keďže odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí\nnávrhu na prerušenie konania prípustné nie je, odvolací súd v tejto časti odvolanie žalobcu odmietol ako\nneprípustné podľa § 386 písm. c) CSP. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní bližšie\nnekonkretizoval dôvody, pre ktoré napadol aj tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie.\n14. Po čiastočnom odmietnutí odvolania ostal predmetom odvolacieho prieskumu len výrok zamietajúci\nžalobu na obnovu konania, proti ktorému je odvolanie prípustné podľa § 355 ods. 1 CSP a závislý\nvýrok o nároku na náhradu trov konania [odvolanie je prípustné podľa § 357 písm. m) CSP]. Žalobca\n(ďalej aj „odvolateľ“) odvolaciemu súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie prípustnosti podanej žaloby\nna obnovu konania a tiež to, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Uvedenú argumentáciu\nodvolateľa možno podradiť pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP.\n15. Podľa názoru odvolateľa neobstojí právny záver súdu prvej inštancie, že odlišný právny názor\nvyjadrený v uznesení NS SR sp. zn. 2ObdoV/9/2020 z 25. februára 2021 nemôže byť dôvodom\nna obnovu konania. Súd prvej inštancie nezohľadnil jeden podstatný rozdiel, a to, že žalobca\nneargumentoval, že v inom súdnom konaní, riešiacom skutkovo a právne analogickú problematiku, bol\nvyslovený iný právny názor, ale že poukazoval na iné konanie, ktoré riešilo identickú problematiku, a\nto platnosť kúpnej zmluvy 1/, pretože ak je platná kúpna zmluva 1/, tak je platná aj kúpna zmluva 2/\na darovacia zmluva. Pričom Ústavný súd SR vo svojom (súdom prvej inštancie citovanom) uznesení\nsp. zn. II. ÚS 109/2012 z 25. apríla 2021 takýto prípad neposudzoval. S touto argumentáciou sa\nodvolací súd nestotožnil. Už za účinnosti zákona č. 90/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku sa v\njudikatúre súdov ustálil názor, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno\nza podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v\npôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať\nnápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na\nnápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné\nopravné prostriedky (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/98/2011 z 11. augusta 2011, publikované v časopise\nZo súdnej praxe č. 2/2017). Z judikatúry Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho vyplýva, že tento\nzáver je stále aktuálny a plne aplikovateľný aj za účinnosti Civilného sporového poriadku (porovnaj\n\nrozsudok sp. zn. 5Cdo/116/2022 z 29. júna 2023, uznesenie sp. zn. 2Cdo/152/2022 z 15. novembra\n2023 alebo uznesenie sp. zn. 9Cdo/62/2022 z 27. marca 2024). Je pritom bez právneho významu, či\niné právne posúdenie veci v neskoršom rozhodnutí dovolacieho súdu, bolo vyslovené (len) v skutkovo a\nprávne obdobnej (analogickej) veci, alebo vo veci ako je táto, kde sa ako prejudiciálna otázka skúmala\n(ne)platnosť totožných prevodných zmlúv. Podstata vyššie uvedenej argumentácie totiž spočíva v tom,\nže obnovou konania nemožno dosiahnuť nápravu takej nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá je\nvýsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože na to slúžia iné (riadne alebo mimoriadne)\nopravné prostriedky. Preto ani judikatórny posun v riešení určitej právnej otázky (v danom prípade je\nňou otázka interpretácie ustanovenia § 19a privatizačného zákona) nie je spôsobilým dôvodom obnovy\nkonania podľa § 397 písm. a) CSP.\n16. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 2Cdo/152/2022 z 15. novembra 2023, kde predmetom dovolacieho prieskumu bol rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/105/2020 z 28. októbra 2021. Krajský súd ako súd odvolací\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby na obnovu konania, ktorej prípustnosť žalobca\nodôvodňoval existenciou uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/186/2018 zo 17. júna 2019\ntvrdiac, že sa týka strán a predmetu pôvodného konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.\n4C/43/2019, ktoré vzhľadom na dátum jeho vydania nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní,\na ktoré môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V uznesení sp. zn. 8Cdo/186/2018\nzo 17. júna 2019 Najvyšší súd SR konštatoval nesprávnosť právneho názoru (na ktorom založili svoje\nrozhodnutia súdy oboch inštancií), podľa ktorého je v prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho\ntitulu umiestnením stavby na ňom pasívne vecne legitimovaný ten, kto stavbu užíva (napr. i jej domnelý\nvlastník, oprávnený držiteľ), a to z dôvodu, že užívanie stavby je vždy súčasne i užívaním pozemku,\nna ktorom je stavba postavená. Podľa názoru NS SR sa v takomto prípade bezdôvodne obohacuje\nskutočný vlastník stavby na cudzom pozemku, kedy k jeho obohateniu dochádza už zo samotného\ntitulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Krajský súd v Trenčíne v\nodseku 26 odôvodnenia svojho rozsudku sp. zn. 17Co/105/2020 z 28. októbra 2021 konštatoval,\nže judikatúrny posun nie je dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP. Zmena judikatúry\nsa nemôže vzťahovať na právoplatne skončené konania. Pripustením opačnej argumentácie by bol\nzávažným spôsobom narušený princíp právnej istoty. Ak by zákonodarca hodlal pripustiť mimoriadnym\nopravným prostriedkom obnovu konania pri zmene judikatúry, tak by túto skutočnosť vyjadril v právnom\npredpise explicitne, pričom nemožno pripustiť, aby sa zmena judikatúry dotkla iba strán a predmetu\npôvodného konania, ako to výslovne upravuje § 397 písm. a) CSP. Dôsledkom by totiž bolo, že na\npôvodné rozhodnutie by sa vzťahovala odlišná, nová judikatúra, ktorá v čase rozhodovania neexistovala,\npričom na ostatné, totožné prípady by sa vzťahovala judikatúra v tom čase existujúca. To by bolo\nporušením princípu právnej istoty a porušením dôvery ľudí v platné právo (a k nemu prislúchajúcej\naktuálnej judikatúry). Totožné prípady by preto neboli rozhodované rovnako. Nikto by sa nemohol\nspoľahnúť na to, že jeho vec bude právoplatne skončená, ak by v budúcnosti nastal judikatúrny posun.\nOpačným postupom by bolo možné „otvoriť“ každé už právoplatne skončené konanie, v ktorom nastane\nvývojová zmena názoru na určitú súdmi prejednávanú otázku, (teda znamenalo by to toľko, že skutočná\nprávoplatnosť rozhodnutia nastane až uplynutím lehoty na podanie žaloby na obnovu konania; tento\nzáver však CSP nekonštruuje, teda nepredpokladá). Nie je nepodstatným ani fakt, že záver o odmietnutí\njudikatúrneho posunu ako dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP má svoje racionálne\njadro. Nemožno použiť nový názor na podmienky veci právoplatne skončenej, nakoľko zmena právneho\nnázoru potrebuje dozrieť, nájsť si svoje miesto, pričom podkladom na túto zmenu je zväčša celý komplex\npríčin, ktoré však nemusia byť (a často ani nie sú) naplnené už v čase pôvodného rozhodovania.\nVývojová zmena na určitú právnu otázku tak je zasadená do konkrétneho času a iba v ňom má svoje\nopodstatnenie. Ak by aplikovala spätne, jednalo by sa o neprípustnú retroaktivitu „novej“ judikatúry.\nAplikácia „nového“ pravidla plynúceho z judikatúry nesvedčí na „staré pomery“. Uvedené závery dovolací\nsúd podrobil prieskumu z hľadiska námietok žalobcu (dovolateľa), že odvolací súd len rýdzo formálne\nodmietol jeho argumentáciu a zamietnutie žalobou požadovanej obnovy konania odôvodnil výlučne\nneprípustnosťou judikatúrneho posunu, s ktorým názorom sa dovolací súd nestotožnil poukazujúc na\nto, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nsvoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\nuspokojivým spôsobom, čo ale nie je tento prípad. Zároveň z obsahu dovolania dovolací súd vyvodil,\nže dovolateľ ako právnu otázku (relevantnú v zmysle § 421 ods. 1 CSP) považoval to, či je judikatúrny\nposun, resp. existencia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaného po právoplatne skončenom konaní\ndôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd\n\nsa pri riešení dovolateľom nastolenej dovolacej otázky neodklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu,\nktorú predstavuje rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/98/2011, publikované v časopise Zo súdnej praxe č.\n2/2017. Zdôraznil pritom, že aj keď uvedené rozhodnutie rieši prípustnosť obnovy konania podľa právnej\núpravy Občianskeho súdneho poriadku, tento záver je plne aplikovateľný aj za účinnosti Civilného\nsporového poriadku. Poukázal na to, že s uvedeným právnym názorom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v\nrozhodnutí sp. zn. 5Cdo/116/2022 z 29. júna 2023 a pre úplnosť odcitoval závery uznesenia Ústavného\nsúdu SR sp. zn. II. ÚS 108/2012 z 25. apríla 2012 (citované aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poznámka odvolacieho súdu). Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/152/2022 z 15. novembra\n2023 žalobca napadol ústavnou sťažnosťou, ktorú Ústavný súd SR odmietol (uznesenie sp. zn. IV.\nÚS 490/2024 z 22. októbra 2024). Podľa názoru Ústavného súdu SR sa Najvyšší súd SR ústavne\nakceptovateľným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa, ktorými odôvodňoval\nexistenciu vady zmätočnosti, ako aj nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi súdmi nižšej inštancie.\nOdôvodneniu napadnutého uznesenia tak nie je z hľadiska ústavnej konformity čo vytknúť.\n17. Odvolací súd sa s vyššie citovanými závermi rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n17Co/105/2020 z 28. októbra 2021 stotožňuje a rovnako nevidí žiadny rozumný dôvod na to, aby\njudikatúrny posun pri riešení určitej právnej otázky mal byť prípustným dôvodom obnovy konania podľa §\n397 písm. a) CSP, bez ohľadu na to, či je alebo nie je daná súvislosť rozhodnutia (ktoré tento judikatórny\nposun obsahuje) so stranami a predmetom pôvodného konania, ktorého obnova sa navrhuje. Vo vyššie\nuvedenej veci išlo dokonca o žalobu na obnovu takého konania, ktoré bolo z hľadiska sporových\nstrán a predmetu konania takmer identické (rozdiel bol len v období, za ktoré sa žiadalo priznať\nbezdôvodné obohatenia) ako konanie, v ktorom bolo vydané uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/186/2018\nzo 17. júna 2019, ktoré prinieslo judikatórny posun v právnej otázke, kto sa na úkor vlastníka pozemku\n(žalobcu) bezdôvodne obohatil. Nad rámec uvedeného a pre úplnosť potom odvolací súd poukazuje\nna „najnovší“ judikatórny posun v otázke výkladu ustanovenia § 19a privatizačného zákona, vyplývajúci\nzo záverov uznesenia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 1VObdo/1/2024\nz 26. júna 2025. Predmetné rozhodnutie bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2025 (pod poradovým číslom 35) s nasledovnou právnou\nvetou: Sankcia neplatnosti právneho úkonu podľa § 19a odseku 4 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom od 14. septembra 1995 za porušenie povinnosti\nnadobúdateľa privatizovaného majetku podľa § 19a odseku 3 citovaného zákona sa vzťahuje na\nprávny úkon, ktorým došlo k prevodu privatizovaného majetku z nadobúdateľa privatizovaného majetku\n(dlžníka Fondu národného majetku Slovenskej republiky) na tretiu osobu, a nie na použitie finančných\nprostriedkov získaných nadobúdateľom privatizovaného majetku od tretej osoby na základe prevodnej\n(kúpnej) zmluvy. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, že veľký senát sa nestotožnil so závermi uznesenia\nNS SR sp. zn. 2ObdoV/9/2020 z 25. februára 2021 (z ktorých vychádzalo preskúmavané rozhodnutie\nodvolacieho senátu) a dospel k odchylnému výkladu ustanovení § 19a privatizačného zákona. Pri\naplikovaní tohto výkladu na spor žalobcu by to znamenalo, že absolútne neplatná by bola už kúpna\nzmluva 1/ a v nadväznosti na to aj kúpna zmluva 2/ a darovacia zmluva. Podľa § 48 ods. 3 CSP platí,\nže právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho súdu SR záväzný\na pokiaľ by sa senát pri svojom rozhodovaní chcel od neho odchýliť, je povinný vec postúpiť veľkému\nsenátu.\n18. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia s poukazom na to, že súd prvej inštancie použil teleologickú redukciu bez toho, aby svoj\nnázor riadne zdôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide posúdenie (ne)prípustnosti\npodanej žaloby na obnovu konania, je síce pomerne stručné, avšak rovnako stručné bolo aj odôvodnenie\nsamotnej žaloby, či odôvodnenie repliky, ktorou žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného. Aj v\nodvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca argumentuje v podstate len tým, že uznesenie NS\nSR sp. zn. 2ObdoV/9/2020 z 25. februára 2021 gramaticky spadá pod dôvod obnovy konania v zmysle\n§ 397 písm. a) CSP, keďže sa týka strán a predmetu pôvodného konania, žalobca ho bez svojej viny\nnemohol použiť v pôvodnom konaní a zároveň môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nK uvedenému odvolací súd poznamenáva, že gramatický (jazykový) výklad predstavuje len prvotné\npriblíženie sa k obsahu aplikovanej právnej normy, pričom žiadna z výkladových metód nemá mať\nabsolútnu prednosť a jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému\na racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu (III. ÚS 341/07). Za rozhodujúce\nvšak odvolací súd považuje to, že súd prvej inštancie svoj právny názor sformuloval dostatočne\njasne a zrozumiteľne a (ne)prípustnosť žaloby na obnovu konania posúdil v zmysle záverov doterajšej\nrozhodovacej praxe, ktorá sa síce ustálila ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, avšak je\n\nstále aktuálna a v celom rozsahu aplikovateľná aj za účinnosti CSP. Aj z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP\nvyplýva, že súd môže svoje právne posúdenie veci odôvodniť odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax.\nLen v prípade odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe je súd povinný tento odklon dôkladne odôvodniť\n(§ 220 ods. 3 CSP).\n19. Keďže žalobcom uvádzané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP nie sú\ndané a súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu na obnovu konania zamietol, odvolací\nsúd napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby na obnovu konania potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n20. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok o nároku na náhradu trov konania na súde prvej\ninštancie, keď sa nestotožnil s názorom žalobcu o potrebe aplikovať ustanovenie § 257 CSP, podľa\nktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\nUstanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj\nod zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). V zmysle ustanovenia § 257 CSP súd\nnemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať\nstranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné\nosobitného zreteľa zákon bližšie neuvádza a výklad podmienok na aplikáciu § 257 CSP ponecháva\nna súdnej praxi. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa (čo znamená výnimočne) súd\nprihliada k okolnostiam (osobným, majetkovým, sociálnym, resp. iným) strán sporu, ako aj k okolnostiam\nprejednávanej veci. Len v prípade, ak takéto okolnosti súd zistí, nemusí priznať (celkom alebo sčasti)\nnárok na náhradu trov konania tej strane sporu, ktorá mala vo veci úspech (či už plný alebo sčasti)\na z tohto dôvodu jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu. Žalobca\nneposkytol súdu žiadne tvrdenia o svojich osobných, majetkových, sociálnych, či iných pomeroch, na\nzáklade ktorých by odvolací súd mohol dospieť k záveru, že by bolo nanajvýš nespravodlivé, aby bol\nzaviazaný celkom alebo sčasti nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré žalovanému vznikli jeho (v\npodstate nútenou) účasťou v spore (keďže spor vyvolal žalobca). Argumentácia žalobcu smeruje skôr k\ntomu, aby odvolací súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, keď takéto\ntrovy nepovažuje za účelne vynaložené, vzhľadom na to, že žalovaný správca udelil splnomocnenie\nna zastupovanie v spore advokátskej kancelárii, v ktorej je on sám jediným spoločníkom a štatutárom\n(podľa názoru žalobcu ide o duplicitné odmeňovanie).\n21. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 262 ods. 1 CSP o\nnároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nPodľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací\nsúd dospel k záveru, že rozhodovanie o tom, ktoré výdavky možno v zmysle § 251 CSP považovať\nza preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, nepatrí do rozhodovania o nároku na náhradu trov\nkonania, teda rozhodovania o tom, ktorá strana sporu má nárok na náhradu trov konania a v akom\nrozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), ale do rozhodovania o výške priznanej náhrady trov konania podľa §\n262 ods. 2 CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že aj odvolateľom citovaný nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. III. ÚS 113/2023 z 11. mája 2023 bol vydaný v konaní o ústavnej sťažnosti smerujúcej proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo o sťažnosti proti uzneseniu súdneho úradníka o\nvýške trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP. Predmetný nález bol publikovaný v Zbierke nálezov a\nuznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2023 s nasledovnou právnou vetou: Výklad §\n251 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého účelne vynaloženým výdavkom vzniknutým v konaní\nv súvislosti s uplatňovaním práva sú trovy právneho zastúpenia žalobcu, ktorý bol v spore zastúpený\nadvokátskou kanceláriou, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, je zjavne mylný, a preto v rozpore\ns ústavnými právami žalovaného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zastúpeniu žalobcu\nsamým sebou chýba hospodársky účel pridanej hodnoty právneho zastúpenia advokátom. Bude preto\npovinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s jeho závermi pri rozhodovaní podľa § 262 ods. 2 CSP,\nt. j. pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania žalovaného na súde prvej inštancie a odvolacieho\nkonania.\n22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s\n§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému vznikol\nproti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n\n23. Rozsudok prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie\ndovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nv spojení s § 424 CSP).\nPodľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nPodľa § 429 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania\ndovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cbi/27/2010", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1748574a-7653-4f64-bf1e-a76ef30ba621", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.490.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 490/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 490/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.490.2024.1"}, {"guid": "ussr:37ea6b97-c4df-4795-96f1-ec0c2da8febb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.113.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.113.2023.2"}, {"guid": "ussr:68b751ad-8ae3-4a60-b928-a4c2cee433b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.185.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 185/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 185/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.185.2021.1"}, {"guid": "ussr:f59d0872-0174-4992-80bb-f9b40d0c886c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 108/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59d0872-0174-4992-80bb-f9b40d0c886c"}, {"guid": "ussr:94d1462e-a2b9-4f7c-ac6d-4c2100393d01", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 109/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94d1462e-a2b9-4f7c-ac6d-4c2100393d01"}, {"guid": "ussr:dbd65316-aec3-4c64-b1e9-c23d91db0f63", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 104/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dbd65316-aec3-4c64-b1e9-c23d91db0f63"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "5626fbf0-c821-4a83-a3fb-37d0b04aab40:c71ffac3-0df0-47d8-920f-60c8f4ac4e60", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1010201242.8", "spisova_znacka": "1ObdoV/8/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/8/2022 z 14. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1010201242.8"}, {"guid": "aace463f-5c13-4305-9b4f-20aa7a5bbe59:a3739eb2-ec1c-493a-a705-b973a787f05e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1010201164.10", "spisova_znacka": "8Cbi/27/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cbi/27/2010 z 3. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1010201164.10"}, {"guid": "c56421f4-60ec-4127-91de-6a95e93ed2a2:ad2a8f98-01fc-4c9c-a7ab-7b8be97657f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1010201419.6", "spisova_znacka": "10Cbi/32/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Cbi/32/2010 z 17. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1010201419.6"}], "citovane_v": [{"guid": "67a02292-e709-47db-934b-252a85027ef3:0531d0a1-c4fa-428c-a4b5-0aa598c002d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1021200560.1", "spisova_znacka": "5Obo/3/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2024 z 14. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1021200560.1"}]}