{"guid": "67a02292-e709-47db-934b-252a85027ef3:0531d0a1-c4fa-428c-a4b5-0aa598c002d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1021200560.1", "spisova_znacka": "5Obo/3/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2024 z 14. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. októbra 2025, sp. zn. 5Obo/3/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1021200560.1", "identifikacne_cislo": "1021200560", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Nemčeková", "sudca_id": 500, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-nemcekova-500", "datum_vydania": "2025-10-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-397", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0531d0a1-c4fa-428c-a4b5-0aa598c002d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1021200560.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1021200560.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1021200560.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/3/2024\n1021200560\n14. 10. 2025\nJUDr. Ivana Nemčeková\nECLI:SK:NSSR:2025:1021200560.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a\nčleniek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcov 1/ H. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom W., 2/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., oboch zastúpených advokátskou\nkanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava, proti žalovanému\nMgr. Peter Zvara, so sídlom Obchodná 2, 811 06 Bratislava, IČO: 42 265 746, správca konkurznej\npodstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a. s. Nitra, so sídlom Cabajská cesta č. 28, 949 01 Nitra,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Zvara advokáti s. r. o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06\nBratislava, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1Cbi/3/2021-154 zo dňa 28.05.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolanie v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu žalobcu 1/ a 2/ na prerušenie konania do\nprávoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010\nodmieta.\nII. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nIII. Žalovaný m á proti žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nKonanie na súde prvej inštancie\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nč. k. 1Cbi/3/2021-154 zo dňa 28.05.2024 v prvom výroku zamietol návrh žalobcu na prerušenie\nkonania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n8Cbi/27/2010, druhým výrokom zamietol žalobu na obnovu konania a tretím výrokom priznal žalovanému\nvoči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.04.2021 sa\nžalobcovia 1/ a 2/ domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd povolil obnovu konania vedeného pod\nsp. zn. 6Cbi/32/2010 (ďalej tiež „pôvodné konanie“). Žalobu odôvodnili tým, že v pôvodnom konaní sa\nžalobcovia domáhali vylúčenia nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Súd prvej\ninštancie rozsudkom č. k. 6Cbi/32/2010-517 z 27.03.2018 žalobu zamietol a odvolací súd rozsudkom\nsp. zn. 1Obo/9/2018 z 24.09.2019 odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Žalobcovia podanou žalobou\nna obnovu konania napádajú obe vyššie uvedené rozhodnutia, pričom prípustnosť podanej žaloby na\nobnovu konania odvodzujú od toho, že podľa § 397 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej tiež „CSP“) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu\n\npôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v\npôvodnom konaní, ak môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n3. Dôvodnosť žaloby na obnovu konania žalobcovia odôvodnili tým, že dotknuté nehnuteľnosti boli\nešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcami, prevedené z úpadcu ako predávajúceho na\nkupujúcich (odlišných od žalobcov) a to kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 zo\ndňa 21.11.2000, od ktorých ich žalobcovia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 24.06.2002. V pôvodnom\nkonaní žalobcovia navrhli jeho prerušenie do právoplatného skončenia konania vedeného Krajským\nsúdom v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, majúc za to, že sa v ňom rieši otázka platnosti kúpnej\nzmluvy zo dňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1, predmetom ktorej boli aj nehnuteľnosti, vylúčenia\nktorých sa žalobcovia domáhali v pôvodnom konaní. K prerušeniu konania nedošlo a nastala situácia,\nže prejudiciálna otázka - platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1, bola v\nkonaniach vedených Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010 a sp. zn. 8Cbi/27/2010\nvyriešená odlišne. Súd prvej inštancie a odvolací súd v pôvodnom konaní dospeli k záveru, že žalobcovia\nnie sú vlastníkmi nehnuteľností z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2000 v znení dodatku\nč. 1 zo dňa 21.11.2000, od ktorej zároveň odvodili aj neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 24.06.2002.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) v rámci dovolania\npodaného v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, uznesením sp. zn. 2ObdoV/9/2020 zo dňa\n25.02.2021 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil právny\nnázor, že neplatnosť kúpnej zmluvy ako celku, by pri aplikácii ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991\nZb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej tiež „privatizačný zákon“) spôsobovala\nlen absencia predchádzajúceho súhlasu Fondu národného majetku, avšak v rozhodovanom spore bola\npodmienka podľa § 19a ods. 2 privatizačného zákona, teda existencia predchádzajúceho súhlasu Fondu\ns prevodom privatizovaného majetku, splnená. Žalobcovia sa s poukazom na uvedené skutočnosti\ndomnievajú, že pri uvedenom právnom posúdení veci musí odvolací súd, viazaný právnym názorom\ndovolacieho súdu, dospieť k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1 je\nplatná, a preto odchýlne vyriešenie prejudiciálnej otázky posúdenia platnosti kúpnej zmluvy zo dňa\n24.06.2002 zakladá dôvodnosť žaloby na obnovu konania.\n4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že podmienky prípustnosti žaloby na obnovu\nkonania, teda podanie žaloby oprávnenou osobou, dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby na\nobnovu konania, splnenie predpísaných náležitostí žaloby, uplatnenie prípustného predmetu obnovy\nkonania a uplatnenie prípustného dôvodu obnovy konania, boli splnené.\n5. Pri meritórnom posudzovaní dôvodnosti žaloby na obnovu konania, súd prvej inštancie poukázal\nnajmä na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd“) č. k. II. ÚS 109/2012-12\nz 25.04.2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že: „existencia odlišného právneho názoru vyslovená\nv inom súdnom konaní riešiacom skutkovo i právne analogickú problematiku nie je dôvodom na\nobnovu konania...“ a na odbornú literatúru, podľa ktorej: „Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude\ndôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana\nbez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a\njednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad\npredstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú si súd v pôvodnom konaní posúdil inak.\nAk súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto\nkonania si orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde\no typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a).“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.\nPraha: C. H. Beck, 2022, s. 1498 - 1503). Na základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že v\npôvodnom konaní bolo právomocou súdu posúdiť platnosť nadobúdacích titulov, pričom táto právomoc\nnepatrí inému orgánu a odlišný právny názor vyjadrený v uznesení sp. zn. 2ObdoV/9/2020 zo dňa\n25.02.2021, nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy pôvodného konania, aj s poukazom na názor\nvyslovený vo vyššie citovanom náleze ústavného súdu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu\nna obnovu konania zamietol.\nOdvolanie žalobcov\n6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia (ďalej tiež „odvolatelia“) odvolanie v celom\nrozsahu, dôvodnosť ktorého vyvodzujú z § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda, že súd prvej inštancie svojim\n\npostupom znemožnil odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n7. V súvislosti s uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobcovia namietali, že\nneodôvodňovali podanú žalobu tým, že by v inom konaní s podobným skutkovým stavom bol vyslovený\niný právny názor, ale tým, že tá istá právna otázka s identickým skutkovým stavom bola v inom konaní\nvyriešená inak. V zmysle uvedeného teda súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil, že žaloba\nna obnovu konania je nedôvodná, pričom citovaný nález ústavného súdu posudzuje situáciu skutkovo\na právne analogickú, nie identickú. K súdom prvej inštancie uvádzanej odbornej literatúre žalobcovia\nzaujali stanovisko, podľa ktorého z citovaného textu nevyplýva, že by išlo o taxatívny výpočet prípadov\nprípustnosti a dôvodnosti obnovy konania a uviedli: „že je niečo typickým prípadom, ešte neznamená, že\nnemôže byť daný aj iný prípad.“ Vyjadrili svoj názor, podľa ktorého uznesenie sp. zn. 2ObdoV/9/2020 zo\ndňa 25.02.2021 gramaticky spadá pod dôvod obnovy konania v zmysle § 397 písm. a) CSP, keďže ide\no rozhodnutie týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, pričom žalobcovia ho bez svojej viny\nnemohli použiť v pôvodnom konaní a zároveň v dôsledku právnych záverov, na ktorých toto uznesenie\nspočíva, je spôsobilé žalobcom privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.\n8. V súvislosti s uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, žalobcovia uviedli,\nže považujú napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené, pretože súd\nprvej inštancie použil teleologickú redukciu bez toho, aby svoj názor riadne zdôvodnil. Vo vzťahu\nk tomu žalobcovia konkretizovali, že za presvedčivé odôvodnenie nemožno považovať poukaz na\ndemonštratívny výpočet dôvodov obnovy konania v komentári k CSP a na jedno uznesenie ústavného\nsúdu riešiace podstatne odlišný prípad.\n9. Vo zvyšnej časti odvolania žalobcovia namietli (ne)správnosť výroku o nároku na náhradu trov\nkonania, pričom sa domáhali aplikácie § 257 CSP z dôvodu, že právny zástupca žalovaného je\njednoosobová obchodná spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný, ktorý má\nz titulu výkonu svojej funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu nárok na odmenu. Pokiaľ si teda\nžalovaný bude uplatňovať aj náhradu trov právneho zastúpenia, bol by platený duplicitne. Tu podporne\npoukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.05.2005, sp. zn. 29 Odo/560/2004\na na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd“) zo dňa 11.05.2023, sp. zn.\nIII. ÚS 113/2023.\n10. Odvolatelia navrhli, aby odvolací súd podľa § 389 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nVyjadrenie žalovaného\n11. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny. Zdôraznil, že potvrdzujúci rozsudok v pôvodnom konaní bol vydaný v čase,\nkeď už mal najvyšší súd z vlastnej rozhodovacej praxe v iných konaniach vedených proti žalovanému\nustálený výklad §19a privatizačného zákona, nakoľko proti žalovanému bolo vyvolaných a vedených 12\nsporov o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty. Ďalej žalovaný uviedol, že v čase rozhodnutia\ndovolacieho súdu sp. zn. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.02.2021, boli všetky spory vedené proti žalovanému\nprávoplatne skončené a ani v jednom z právoplatne skončených sporov nebol ani prvoinštančným, ani\nodvolacím alebo dovolacím súdom použitý výklad ust. §19a spôsobom, aký na analogický skutkový stav\naplikoval dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/9/2020. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovia využili\nvšetky možnosti opravných prostriedkov a prostriedkov ochrany práv a v tejto súvislosti spomenul princíp\nprávnej istoty, pričom uviedol, že dovolací súd uznesením sp. zn. 2ObdoV/9/2020 odlišným výkladom\nust. §19a prakticky negoval už ustálenú súdnu prax. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že existuje aj\nodlišný výklad ust. § 19a privatizačného zákona v neskôr vydaných rozhodnutiach dovolacieho súdu sp.\nzn. 1ObdoV/5/2021 a sp. zn. 1ObdoV/8/2022, súladných s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho\nsúdu, čo znamená, že rozhodnutie sp. zn. 2ObdoV/9/2020 predstavuje exces.\n\n12. K námietke žalobcov smerujúcej k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, žalovaný uviedol,\nže ju nepovažuje za dôvodnú, nakoľko podľa jeho názoru súd svoje rozhodnutie dostatočne jasne a\nzrozumiteľne odôvodnil.\n13. K namietanému priznaniu nároku žalovanému na náhradu trov konania voči žalobcom, sa žalovaný\nvyjadril tak, že v priebehu konania a ani na pojednávaní, na ktorom súd vo veci rozhodol, žalobca\nk uplatnenej náhrade trov nevzniesol žiadnu námietku a nežiadal súd, aby trovy konania v prípade\nneúspechu žalobcov posudzoval podľa § 257 CSP. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na početnosť\nkonkurzných konaní, v ktorých vystupuje ako správca konkurznej podstaty, využíva vzhľadom na\npracovnú vyťaženosť pri riešení sporovej agendy potenciál vlastnej advokátskej kancelárie, nakoľko\njedine advokát pri zastupovaní klienta môže poveriť jednotlivými úkonmi svojich zamestnancov, vrátane\nzastupovanie klienta na pojednávaniach pred súdom. Podporne uviedol nález Ústavného súdu SR sp.\nzn. II. ÚS 104/08-45 zo dňa 24.09.2008.\nKonanie na odvolacom súde\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 34 ods. 3 CSP), v prvom rade skúmal, či je\nodvolanie podané včas, oprávnenou osobou a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie\nprípustné. Po prejednaní odvolania žalobcov v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (ust. § 379 a §\n380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario CSP), viazaný zisteným\nskutkovým stavom (ust. § 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.\n15. Žalobcovia sú nepochybne stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359\nCSP), keďže súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nevyhovel ich žalobe na obnovu konania a\nzamietol aj ich návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010. Odvolanie žalobcov bolo podané včas, keď žalobcovia\npred uplynutím zákonnej odvolacej lehoty (§ 362 ods. 1 CSP) svoje elektronické podanie odoslali do\nelektronickej schránky súdu prvej inštancie.\n16. Odvolaním napadnutý rozsudok obsahuje tri výroky: I. výrok o zamietnutí návrhu žalobcov na\nprerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod\nsp. zn. 8Cbi/27/2010, II. výrok o zamietnutí žaloby na obnovu konania a III. výrok, ktorým súd žalovanému\npriznal voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v celom\nrozsahu, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením.\n17. Žalobcovia v odvolaní výslovne uviedli, že odvolanie podávajú v celom rozsahu, to znamená proti\nvšetkým citovaným výrokom. Prípustnosť odvolania preto odvolací súd posudzoval u každého výroku\nzvlášť. Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania má formu uznesenia, aj keď je súčasťou\nrozsudku. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie je založená na princípe pozitívnej\nenumerácie, keď v ustanovení § 357 CSP sú taxatívne vypočítané uznesenia súdu prvej inštancie, proti\nktorým je prípustné podať odvolanie. Proti iným uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré nie sú uvedené\nv tomto výpočte, odvolanie prípustné nie je. Podľa § 357 písm. n) CSP je odvolanie prípustné proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. Z použitej dikcie\nzákona o prerušení konania je zrejmé, že odvolanie bude prípustné len vtedy, ak súd prvej inštancie\nnávrhu na prerušenie konania vyhovie (konanie preruší), a nie aj vtedy, ak návrh na prerušenie konania\nzamietne. Keďže odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie\nkonania prípustné nie je, odvolací súd v tejto časti odvolanie žalobcov odmietol ako neprípustné podľa\n§ 386 písm. c) CSP. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobcovia v odvolaní bližšie nekonkretizovali\ndôvody, pre ktoré napadli aj tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie.\n18. Po čiastočnom odmietnutí odvolania ostal predmetom odvolacieho prieskumu len výrok zamietajúci\nžalobu na obnovu konania, proti ktorému je odvolanie prípustné podľa § 355 ods. 1 CSP a závislý výrok\no nároku na náhradu trov konania [odvolanie je prípustné podľa § 357 písm. m) CSP]. Žalobcovia súdu\nprvej inštancie vytýkali nesprávne právne posúdenie prípustnosti podanej žaloby na obnovu konania\na tiež to, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Uvedenú argumentáciu odvolateľov možno\npodradiť pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP.\n\n19. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie najmä na právnom názore, podľa\nktorého judikatúru súdov nemožno považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať\no obnovu konania (II. ÚS 109/2012-12). Súd prvej inštancie vo vzťahu k tomu dodal, že posúdenie\nplatnosti právnych úkonov aplikáciou § 19a privatizačného zákona sa menilo a ani aktuálne nie je\nmožné hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu. Z toho dôvodu odlišný právny názor\nvyjadrený najvyšším súdom v uznesení sp. zn. 2ObdoV/9/2020 nemôže byť dôvodom pre povolenie\nobnovy konania vedeného pod sp. zn. 6Cbi/32/2010.\n20. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobcovia namietajú právny názor súdu prvej inštancie, podľa\nktorého uznesenie sp. zn. 2ObdoV/9/2020 a závery v ňom obsiahnuté, nepredstavuje zákonný dôvod\nna povolenie obnovy konania. Preto odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, posudzoval\notázku, či neskorší posun v judikatúre tvorí dôvod pre vyhovenie žaloby o povolenie obnovy konania,\npodanej v zmysle § 397 písm. a) CSP.\n21. Podľa § 397 písm. a) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,\nak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré\nten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu\nprivodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n22. Podľa § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo\nzrušenie možno dosiahnuť inak.\n23. Pre posúdenie danej veci je nevyhnutné primárne uviesť, že nezmeniteľnosť a záväznosť\nrozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk princípu právnej istoty. Vo vzťahu\nk dôvodnosti žaloby na obnovu konania podanej na základe úpravy obsiahnutej v § 397 písm.\na) CSP je nevyhnutné, aby išlo o rozhodnutie vypovedajúce o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré\nboli predmetom pôvodného konania, a súčasne toto rozhodnutie je spôsobilé pre žalobcu privodiť\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci, to všetko za dodržania podmienky ustanovenej v § 399 CSP. Z\nuvedeného je zrejmé, že ak v inom konaní (skutkovo i právne obdobnom) dospel súd k opačnému\nprávnemu záveru, tak táto okolnosť dôvod pre obnovu konania nezakladá, pretože ide o odlišné právne\nposúdenie veci, ktoré v rámci obnovy konania nemožno riešiť. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že aj\nústavný súd v uznesení sp. zn. II. ÚS 108/2012 uviedol, že judikatúru súdov (aj keby malo ísť o ustálenú\na konštantnú judikatúru) nemožno považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať\no obnovu konania. Inštitút obnovy konania, ktorý je mimoriadnym opravným prostriedkom, je určený\nnajmä na nápravu pochybení pri zisťovaní skutkového stavu, nie teda na naprávanie chybných právnych\nnázorov (podporne uznesenie ústavného súdu z 22.10.2024 sp. zn. IV. ÚS 490/2024).\n24. Totožný názor prezentoval ústavný súd v uznesení sp. zn. II. ÚS 161/2012 z 31.05.2012, podľa\nktorého obnova konania slúži predovšetkým na nápravu nesprávnych skutkových zistení na základe\nnových skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré dotknutý účastník bez svojej viny nemohol použiť\nv pôvodnom konaní. Obnova konania preto neprichádza do úvahy v prípadoch nesprávneho právneho\nposúdenia veci. V zmysle citovanej judikatúry ústavného súdu možno vo všeobecnosti konštatovať,\nže inštitút obnovy konania nie je aplikovateľný v prípade, kedy v inom konaní, hoci je skutkovo a\nprávne obdobné, súd dospeje k opačnému právnemu záveru, než súd v pôvodnom konaní. Uvedené\nnezakladá dôvod na povolenie obnovy konania, pretože problematiku odlišného právneho názoru, resp.\nodlišného právneho posúdenia veci v rámci obnovy konania nemožno riešiť, a to ani v prípade, ak\nsa súd v pôvodnom konaní dopustí nesprávneho právneho posúdenia veci. Z takto formulovaného\nzáveru vychádza aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/1/2018 zo 06.03.2018 a uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/44/2016 z 28.02.2017, z ktorých je zrejmé, že žaloba na obnovu konania\nnie je dôvodná, ak smeruje k náprave prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo\nnesprávností procesnej povahy. Obnova konania je teda mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno\nza podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v\npôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať\nnápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy. Na\nnápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné\nopravné prostriedky (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/62/2022 z 27.03.2024, obdobne aj sp.\nzn. 5Cdo/116/2022 zo dňa 29.06.2023, ako aj sp. zn. 3Cdo/98/2011 zo dňa 11.08.2011). Dôvodom na\nobnovu konania nie je, ak iný orgán verejnej moci posúdi právnu otázku riešenú v súdnom konaní inak\n(sp. zn. I. ÚS 94/2005 zo dňa 02.06.2005). Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru,\n\nže odvolanie podané v časti podľa § 397 písm. a) CSP, nie je dôvodné, nakoľko právne závery súdu\nprvej inštancie korešpondujú s citovanou judikatúrou.\n25. Čo sa týka odvolania podaného v časti podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že\nnevzhliadol vadu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorej by\nbolo odvolateľom znemožnené uskutočňovať procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Namietaná stručnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v\ndanom prípade nepredstavuje taký nedostatok, ktorý by spočíval v jeho nepreskúmateľnosti, pričom\nodôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia ako celok nevykazuje známky takej závažnosti, ktoré\nby mali za následok porušenie práva odvolateľov na spravodlivý proces. Pre úplnosť odvolací súd\nuvádza, že na to, aby bol konštatovaný zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý\nproces, musí pochybenie súdu presahovať „intenzitu nezákonnosti“ a musí ísť o také závažné chyby, v\nktorých dôsledkoch už nebude existovať garancia, že daný proces vyústi do spravodlivého usporiadania\nvzťahov medzi jeho stranami (IV. ÚS 79/2020, III. ÚS 400/2020). Relevantné je, že súd prvej inštancie\nv napadnutom rozhodnutí dal dostatočné odpovede na všetky pre rozhodnutie vo veci samej podstatné\nskutkové a právne otázky, ako odvolací súd už osvetlil vyššie. Skutočnosť, že odvolatelia sa nestotožňujú\ns právnym názorom súdu prvej inštancie, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého postup a rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n26. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že v obdobnom duchu a s porovnateľnými právnymi závermi\npristupuje k inštitútu obnovy konania aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý\nzastáva názor, že obnova konania nemôže slúžiť ako nástroj na revíziu právoplatne ukončených sporov\nbez existencie nových, právne relevantných skutočností, či dôkazov. Právny názor vyjadrený v neskôr\nprijatom rozhodnutí v inej právnej veci, sám o sebe dôvodom na obnovu konania nie je (sp. zn. 30 Cdo\n864/2023 z 02.07.2024, sp. zn. 27 Cdo/2659/2020 zo dňa 15.09.2021, ako aj 23Cdo/1793/2013 zo dňa\n31.12.2013). Takto súladná judikatúra poukazuje na spoločné chápanie inštitútu obnovy konania v rámci\nporovnateľných právnych systémov, postavených na rovnakých základných procesných princípoch.\nŽiada sa taktiež dodať, že odvolaciemu súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky, rozhodujúc vo veľkom senáte (§ 48 CSP), napokon odstránil názorovú\nnejednotnosť dovolacích senátov v otázke interpretácie § 19a zákona o tzv. veľkej privatizácii (zák.\nč. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby), keď v rozhodnutí sp. zn.\n1VObdo/1/2024 z 26.06.2025 dospel k záveru (ustálil), že „sankcia neplatnosti právneho úkonu podľa\n§ 19a odseku 4 privatizačného zákona za porušenie povinnosti nadobúdateľa privatizovaného majetku\npodľa § 19a odseku 3 privatizačného zákona, sa vzťahuje na právny úkon - prevod privatizovaného\nmajetku z nadobúdateľa privatizovaného majetku (dlžníka fondu) na tretiu osobu, a nie na použitie\nfinančných prostriedkov získaných nadobúdateľom privatizovaného majetku od tretej osoby na základe\nkúpnej/prevodnej zmluvy“. Uvedené rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov SR č. 4 ročník 2025, pod č. 35/2025). Tým je v samej podstate vylúčená\nopodstatnenosť argumentácie odvolateľov, založenej na odlišnom (aktuálne prekonanom) právnom\nnázore dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 2ObdoV/9/2020.\n27. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že\nsúd prvej inštancie vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie nie je nedostatočne odôvodnené.\nVzhľadom na závery prijaté a vysvetlené v tomto rozhodnutí, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej\ninštancie v časti druhého výroku o zamietnutí obnovy konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n28. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok o nároku na náhradu trov konania na súde prvej\ninštancie, keď sa nestotožnil s názorom žalobcov o potrebe aplikovať ustanovenie § 257 CSP, podľa\nktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\nUstanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj\nod zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). V zmysle ustanovenia § 257 CSP súd\nnemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať\nstranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné\nosobitného zreteľa zákon bližšie neuvádza a výklad podmienok na aplikáciu § 257 CSP ponecháva\nna súdnej praxi. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa (čo znamená výnimočne) súd\nprihliada k okolnostiam (osobným, majetkovým, sociálnym, resp. iným) strán sporu, ako aj k okolnostiam\nprejednávanej veci. Len v prípade, ak takéto okolnosti súd zistí, nemusí priznať (celkom alebo sčasti)\nnárok na náhradu trov konania tej strane sporu, ktorá mala vo veci úspech (či už plný alebo sčasti)\n\na z tohto dôvodu jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu. Žalobcovia\nneposkytli súdu žiadne tvrdenia o svojich osobných, majetkových, sociálnych, či iných pomeroch, na\nzáklade ktorých by odvolací súd mohol dospieť k záveru, že by bolo nanajvýš nespravodlivé, aby boli\nzaviazaní celkom alebo sčasti nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré žalovanému vznikli jeho (v\npodstate nútenou) účasťou v spore (keďže spor vyvolali žalobcovia). Argumentácia žalobcov smeruje\nskôr k tomu, aby odvolací súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia,\nkeď takéto trovy nepovažuje za účelne vynaložené, vzhľadom na to, že žalovaný správca konkurznej\npodstaty udelil splnomocnenie na zastupovanie v spore advokátskej kancelárii, v ktorej je on sám\njediným spoločníkom a štatutárom (podľa názoru žalobcov ide o duplicitné odmeňovanie).\n29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 262 ods. 1 CSP o\nnároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nPodľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací\nsúd dospel k záveru, že rozhodovanie o tom, ktoré výdavky možno v zmysle § 251 CSP považovať\nza preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, nepatrí do rozhodovania o nároku na náhradu trov\nkonania, teda rozhodovania o tom, ktorá strana sporu má nárok na náhradu trov konania a v akom\nrozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), ale do rozhodovania o výške priznanej náhrady trov konania podľa §\n262 ods. 2 CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že aj odvolateľmi citovaný nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. III. ÚS 113/2023 z 11. mája 2023 bol vydaný v konaní o ústavnej sťažnosti smerujúcej proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo o sťažnosti proti uzneseniu súdneho úradníka o\nvýške trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP. Predmetný nález bol publikovaný v Zbierke nálezov a\nuznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2023 s nasledovnou právnou vetou: Výklad §\n251 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého účelne vynaloženým výdavkom vzniknutým v konaní\nv súvislosti s uplatňovaním práva sú trovy právneho zastúpenia žalobcu, ktorý bol v spore zastúpený\nadvokátskou kanceláriou, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, je zjavne mylný, a preto v rozpore\ns ústavnými právami žalovaného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zastúpeniu žalobcu\nsamým sebou chýba hospodársky účel pridanej hodnoty právneho zastúpenia advokátom. Bude preto\núlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s jeho závermi pri rozhodovaní podľa § 262 ods. 2 CSP,\nt. j. pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania žalovanému na súde prvej inštancie a odvolacieho\nkonania (obdobne rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/2/2024 z 27.8.2025).\n30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 262\nods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému vznikol proti\nžalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom odvolací súd svojím\nrozhodnutím stanovil jeho solidaritu na strane žalobcov, vzhľadom na podanie spoločného odvolania a\ns prihliadnutím na obdobné rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov prvoinštačného konania.\nO výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n31. Uznesenie prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393\nods. 2, druhá veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak:\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\nPodľa ust. § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie možno podať v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie dovolania je strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak\nbolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 v spojení s § 424 CSP).\nPodľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Rozsah, v\nakom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§\n430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434\nCSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§\n431 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia veci (§ 432 CSP).\nPodľa ust. § 429 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cbi/27/2010", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}