{"guid": "d1980974-d3d3-4b75-9edf-7a250c2b7f59:43a977c5-4920-4bf7-b27e-3c8b0a5a404b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1012200679.13", "spisova_znacka": "2Obo/10/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/10/2023 z 29. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2025, sp. zn. 2Obo/10/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:1012200679.13", "identifikacne_cislo": "1012200679", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2025-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-2", "nazov": "§ 256 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "nazov": "§ 396 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43a977c5-4920-4bf7-b27e-3c8b0a5a404b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1012200679.13", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1012200679.13", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1012200679.13/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/10/2023\n1012200679\n29. 07. 2025\nMgr. Soňa Pekarčíková\nECLI:SK:NSSR:2025:1012200679.13\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek\nJUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: Ing. Ladislav Bódi, správca konkurznej\npodstaty úpadcu ATLAS s.r.o., Slančíkovej 1, 949 01 Nitra, IČO: 31 442 595, so sídlom kancelárie\nMariánska 6, 949 01 Nitra, zastúpeného Zvara advokáti s. r. o., advokátska kancelária so sídlom\nNámestie SNP 1, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 46 547 878, proti žalovanému: JUDr. J. J., nar. XX.\nK. XXXX, T. X, XXX XX D., zastúpenému Mgr. Michalom Baniarom, advokátom so sídlom Tajovského 1,\n811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 831 624, v konaní o zaplatenie sumy 236.340,97\neura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 92.399,59 eura s príslušenstvom,\no odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cbi/3/2013-352\nz 9. mája 2023, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cbi/3/2013-352 z 9.\nmája 2023 v časti I. a III. výroku z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cbi/3/2013-352 z 9.\nmája 2023 v časti II. a IV. výroku, p o t v r d z u j e .\nIII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v časti konania o vzájomnej\nžalobe žalovaného.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom č. k. 1Cbi/3/2013-352 z\n9. mája 2023 prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol, druhým výrokom vzájomnú žalobu žalovaného\nzamietol, tretím výrokom v konaní o žalobe priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu, štvrtým výrokom v konaní o vzájomnej žalobe priznal žalobcovi voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal voči\nžalovanému ako bývalému správcovi konkurznej podstaty úpadcu ATLAS s.r.o., Slančíkovej 1, 949 01\nNitra, IČO: 31 442 595 (ďalej aj „úpadca“) vydania, resp. zaplatenia sumy 236.340,97 eura, ktorá má byť\npoužitá na uspokojenie oddelených veriteľov v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu, a ktorá\nbola získaná speňažením konkurznej podstaty a inými príjmami dosiahnutými v konkurznom konaní. V\nžalobe žalobca tvrdil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6K 234/2000 z 8. marca 2001\nbol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený\nJUDr. J. J., advokát so sídlom kancelárie Vajnorská 8/A, Bratislava (ďalej aj „žalovaný“). Uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6K 234/2000 z 25. februára 2009 bol do funkcie nového správcu\nustanovený Ing. Ladislav Bódi (ďalej aj „žalobca“). Dňa 30. apríla 2008 doručil žalovaný konkurznému\n\nsúdu konečnú správu o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovaní odmeny správcu a výdavkov správcu\n(ďalej aj „konečná správa“), proti ktorej podali námietky veritelia Slovenská konsolidačná a.s. a TIKKA\nINVESTMENTS LIMITED. Dňa 17. februára 2010 predložil žalobca súdu doplnenie konečnej správy o\nstanovisko nového správcu konkurznej podstaty a podanie správy o stave konkurzného konania (ďalej\naj „doplnenie konečnej správy“). V doplnení konečnej správy sa žalobca vyjadril k veriteľmi namietaným\nskutočnostiam a upozornil na čiastočnú nepreskúmateľnosť príjmov a výdavkov, spreneveru finančných\nprostriedkov zamestnancom úpadcu C. R. a zostatok na účte iba vo výške 1.822,21 eura. Súd konečnú\nsprávu schválil dňa 29. júna 2011 s tým, že vo výroku uviedol: „Súd konečnú správu o speňažení\nmajetku z podstaty, vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty z 30. apríla 2008,\ndoručenú súdu dňa 30. apríla 2008 v znení doplnenia zo 17. februára 2010 doručeného súdu 2. marca\n2010 schvaľuje s výnimkou výdavkov správcu v hodnote 210.827,66 eura (6.351.394,30 Sk) a odmeny\nsprávcu presahujúcej sumu 3.319,39 eura (1 mil. Sk), ktoré neschválené finančné prostriedky budú\nurčené na uspokojenie oddelených veriteľov.“ Žalobca uviedol, že vo výroku uznesenia došlo k chybe\nv písaní a správne má byť uvedená suma 33.193,91 eura, čo zodpovedá sume 1 mil. Sk uvedenej v\nzátvorke. Týmto uznesením teda neschválil výdavky v sume 210.827,66 eura a odmenu 27.335,52 eura,\ncelkom 238.163,18 eura. Na zaplatenie tejto sumy po odpočítaní sumy 1.822,21 eura (zostatok na\núčte) vyzval žalobca žalovaného listom z 13. februára 2012, lehota márne uplynula dňa 23. februára\n2012. Právne odôvodnil žalobca svoj nárok ako nárok na náhradu škody podľa § 8 ods. 2 a 5 zákona\no konkurze a vyrovnaní a § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný nepostupoval\npri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou. Žalobca ako dôkaz predložil konečnú správu z 30.\napríla 2008, doplnenie konečnej správy zo 17. februára 2010, zápisnicu z prejednania končenej správy\na uznesenie z 29. júna 2011.\n3. Žalobca do spisu dňa 29. mája 2013 doručil zápisnicu o konaní o dohode o vine a treste účastníkov:\nobvineného C. R. a poškodeného JUDr. J. J., správcu konkurznej podstaty, Dohodu o vine a treste z\n21. mája 2009 a rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/84/2009 zo 17. júna 2009, ktorým bol C. R.\nuznaný vinným zo spáchania trestného činu sprenevery a žalovaný bol odkázaný so svojim nárokom na\nnáhradu škody (vo výške 92.399,59 eura) na konanie vo veciach občianskoprávnych.\n4. Písomným podaním z 26. novembra 2019 si žalovaný uplatnil vzájomnou žalobou voči žalobcovi\nnárok na zaplatenie sumy 92.399,59 eura. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností uviedol, že nárok\nžalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že v zmysle trestného\nRozsudku Okresného súdu Nitra zo 17. júna 2009, sp. zn. 4T/84/2009 si uplatňuje voči Ing. Bódimu,\nnárok na zaplatenie sumy 92.399,59 eura s príslušenstvom ako jeho protinárok k žalobe touto vzájomnou\nžalobou, lebo v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní by bol tento nárok zarátaný dvakrát proti nemu\na teda on je jeho nositeľom v zmysle odkazu trestného rozsudku Okresného súdu Nitra zo 17. júna\n2009, sp. zn. 4T/84/2009. Poukázal na to, že zodpovednosť za spreneverenie finančných prostriedkov\npatriacich konkurznej podstate vo výške 92.399,59 eura pretavená do povinnosti tieto prostriedky vrátiť\ndo konkurznej podstaty v zmysle záverov civilného konania, zaťažuje C. R. a nie jeho ako bývalého\nsprávcu konkurznej podstaty.\n5. Na pojednávaní dňa 8. marca 2022 vzniesol žalovaný námietku premlčania nároku žalobcu na\nnáhradu škody z dôvodu uplynutia subjektívnej i objektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 100 ods.\n1 v spojení s ust. § 106 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“),\nkeďže bol názoru, že žalobca mal už v čase vyhotovenia doplnenia konečnej správy (17. februára 2010),\nresp. najneskôr v deň jeho doručenia konkurznému súdu (2. marca 2010) preukázateľnú vedomosť o\nrozhodujúcich skutkových okolnostiach pre uplatnenie nároku na náhradu škody.\n6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie konečnou správou o speňažení majetku úpadcu ATLAS s.r.o.\nz 30. apríla 2008, doplnením konečnej správy zo 17. februára 2010, zápisnicou z prejednania konečnej\nsprávy z 29. júna 2011, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6K/234/2000 z 29. júna 2011,\nzápisnicou o konaní o dohode o vine a treste z 21. mája 2009, dohodou o vine a treste spísanej na\nOkresnej prokuratúre Nitra dňa 21. mája 2009, rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/84/2009\nzo 17. júna 2009, ktorým bol uznaný vinným C. R., obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu\na zistil nasledovné.\n7. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6K 234/2000 z 8. marca 2001 bol na majetok úpadcu\nATLAS s.r.o., Slančíkovej 1, 949 01 Nitra, IČO: 31 442 595 (ďalej aj „úpadca“), vyhlásený konkurz\n\na do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J. J., advokát so sídlom kancelárie\nVajnorská 8/A, Bratislava (ďalej aj „žalovaný“). Dňa 30. apríla 2008 doručil žalovaný konkurznému súdu\nkonečnú správu o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovaní odmeny správcu a výdavkov správcu\n(ďalej aj „konečná správa“), proti ktorej podali námietky veritelia Slovenská konsolidačná a.s. a TIKKA\nINVESTMENTS LIMITED.\n8. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K 234/2000 z 25. februára 2009 bol do funkcie\nnového správcu ustanovený Ing. Ladislav Bódi (ďalej aj „žalobca“). Dňa 17. februára 2010 predložil\nžalobca konkurznému súdu doplnenie konečnej správy o speňažení majetku úpadcu ATLAS s.r.o\npredloženej súdu JUDr. J. J. dňa 30. apríla 2008 o stanovisko a podanie správy o stave konkurzného\nkonania (ďalej aj „doplnenie konečnej správy“). V doplnení konečnej správy žalobca upozornil na\nčiastočnú nepreskúmateľnosť príjmov a výdavkov, spreneveru finančných prostriedkov zamestnancom\núpadcu C. R. a zostatok na účte iba vo výške 1.822,21 eura. V časti III. konečnej správy žalobca\nkonštatoval hrubé porušenie a zanedbanie odbornej starostlivosti a hospodárnosti žalovaným za správu\na nakladanie s majetkom úpadcu, nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré úpadcovi nepatrili. V\nčasti IV. konštatoval žalobca, že žalovaný si neplnil povinnosti účtovať o pohybe majetku úpadcu a dnes\nje priam nemožné zistiť skutočné nakladanie s finančnými prostriedkami.\n9. Po prejednaní konečnej správy dňa 29. júna 2011 súd uznesením sp. zn. 6K/234/2000 rozhodol, že\nkonečnú správu o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu konkurznej\npodstaty z 30. apríla 2008 v znení doplnenia zo 17. februára 2010 schválil s výnimkou výdavkov správcu\nv hodnote 210.827,66 eura (6.351.394,30 Sk) a odmeny správcu presahujúcej sumu 3.319,39 eura\n(1 mil. Sk). V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že z dôvodu neopodstatnenosti, nehospodárnosti\na nepreukázania neschválil výdavky konkurzného konania vynaložené správcom JUDr. J. J. v sume\n210.827,66 eura (6.351.394,30 Sk). Tieto výdavky boli použité na úhradu služieb, poskytovaných\nspoločnosťou BONUL, spol. s r.o., na zabezpečenie ochrany objektu podniku (1.200.000,- Sk), na\núhradu právnych služieb poskytnutých správcovi advokátom JUDr. U. J. (246.000,- Sk), na úhradu\nnákladov na kanceláriu správcu (321.764,30 Sk), finančné prostriedky poskytnuté zamestnancovi C.\nR. v sume 2.783.630,- Sk (preukázaná sprenevera v trestnom konaní), odmena vyplatená správcom\nzamestnancovi C. R. v sume 1.800.000,- Sk. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že správca na výpočet\nodmeny nesprávne aplikoval Vyhlášku č. 493/1991 Zb. v znení jej neskorších noviel. Spôsob výpočtu\nzákladu pre odmenu správcov podľa § 7 Vyhlášky v znení novely zvedenej zákonom č. 389/2001 Z.\nz. sa nepoužije v začatých konaniach, v ktorých ku 8. októbru 2001 nebolo skončené prieskumné\npojednávanie. Prieskumné pojednávanie v konkurznom konaní úpadcu sa uskutočnilo a bolo riadne\nskončené dňa 22. mája 2001. Správca má mať nárok na odmenu v sume 10 % zo sumy speňaženia\nt. j. 33.193,92 eura (1.000.000,- Sk).\n10. Zo zápisnice o konaní o dohode o vine a treste účastníkov, a to obvineného C. R. a poškodeného\nJUDr. J. J., správcu konkurznej podstaty, dohody o vine a treste z 21. mája 2009 a rozsudku Okresného\nsúdu Nitra sp. zn. 4T/84/2009 zo 17. júna 2009, súd zistil, že C. R. bol uznaný vinným zo spáchania\ntrestného činu sprenevery a žalovaný bol odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody (vo výške\n92.399,59 eura) na konanie vo veciach občianskoprávnych. V občianskoprávnom konaní, Krajský\nsúd v Nitre rozsudkom č. k. 25Co/234/2014-115, potvrdil rozsudok Okresného súdu Levice č. k.\n16C/66/2012-64, ktorým súd uložil C. R. zaplatiť žalobcovi sumu 92.339,50 eura a príslušenstvom.\n11. S poukazom na ust. § 8 ods. 2 ZKV; § 420 ods. 1, § 421 ods. 3, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2\nOZ konajúci súd konštatoval, že nárok žalobcu proti žalovanému posúdil ako nárok na náhradu škody,\nktorá mala vzniknúť porušením povinností žalovaného pri výkone svojej funkcie s tým, že ide subjektívnu\nzodpovednosť s možnosťou exkulpácie (viď Komentár k § 8 ZKV, II. vydanie JUDr. Milan Ďurica a\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/2/2020 z 31. augusta 2020). Aplikácia ustanovení OZ je\npodľa krajského súdu nevyhnutná z dôvodu absencie osobitnej úpravy o náhrade škody v ZKV.\n12. Súd prvej inštancie prioritne posudzujúc žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobného\nnároku uviedol, že v čase žalobca mal už v čase vyhotovenia doplnenia konečnej správy vedomosť\no okolnostiach, od ktorých odvodzuje nárok na náhradu škody, keďže vedel o existencii tvrdených\nneopodstatnených výdavkoch žalovaného a ich presnej výške, ako aj o subjekte, ktorý má niesť za škodu\nprávnu zodpovednosť. Nesúhlasil však s názorom žalovaného, že pre začatie plynutia premlčacej doby\nje rozhodujúce uznesenie o schválení konečnej správy, t. j. že právnou skutočnosťou, ktorá zakladá\n\nzačiatok plynutia všeobecnej objektívnej lehoty na premlčanie práva je rozhodnutie súdu o schválení\nkonečnej správy, vyhlásené na pojednávaní, nariadenom na prejednanie konečnej správy dňa 29. júna\n2011 a subjektívna lehota na uplatnenie práva preto začala plynúť najskôr dňa 29. júna 2011, resp.\nneskôr, márnym uplynutím lehoty na vrátenie finančných prostriedkov vo výzve, adresovanej a doručenej\nžalovanému dňa 13. februára 2012.\n13. Krajský súd v Bratislave zdôraznil, že pri premlčaní práva na náhradu škody je kombinovaná\npremlčacia lehota subjektívna a objektívna a ich charakter je taký, že právo sa premlčí uplynutím jednej\nz nich, rozhodujúce je v tomto prípade uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty (plynutím objektívnej\nlehoty nie je potrebné sa zaoberať). Úspešným dovolaním sa uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty\nzo strany žalovaného, konajúci súd uviedol, že nemohol nárok žalobcu priznať. Keďže podľa súdu k\nvedomosti žalobcu o škode a kto za ňu zodpovedá došlo v okamihu vyhotovenia doplnenia konečnej\nsprávy t. j. 17. februára 2010 a žaloba bola podaná na súd dňa 2. apríla 2012, nárok žalobcu je\npodľa krajského súdu premlčaný. Osobitne súd prvej inštancie s odkazom na rozsudok NS SR sp.\nzn. 1Obo/10/2017 (R95/2015) dodal, že uznesenie súdu o schválení konečnej správy nemôže byť\nrelevantným a postačujúcim podkladom pre rozhodnutie, keďže konkurzné konanie v zmysle § 1 ZKV\na s tým spojené dokazovanie sleduje iný účel a je zamerané iným smerom ako sporové konanie\no náhradu škody. A to aj napriek skutočnosti, že pri neschválenej časti výdavkov priamo vo výroku\nsúdneho rozhodnutia, mohla mať táto skutočnosť vplyv jedine na posudzovanie samotného nároku\nz hľadiska preukazovania nároku na náhradu škody, t. j., či sú splnené zákonné predpoklady tohto\nzodpovednostného nároku. Pre posúdenie námietky premlčania nebola táto skutočnosť podľa krajského\nsúdu rozhodujúca.\n14. Ďalej konajúci súd s poukazom na § 147 ods. 1 a 2 CSP uviedol, že si žalovaný vzájomnou žalobou\nz 26. novembra 2019 uplatnil proti žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 92.399,59 eura s prísl., ktorý\nodôvodnil tým, že v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní by bol tento nárok zarátaný proti nemu\ndvakrát, keďže on je jeho nositeľom v zmysle odkazu trestného rozsudku Okresného súdu Nitra zo 17.\njúna 2009, sp. zn. 4T/84/2009.\n15. Krajský súd v Bratislave preskúmaním označeného trestného rozsudku zistil, že žalovaný nie je\nnositeľom práva podľa trestného rozsudku ako fyzická osoba (JUDr. J. J.), ale ako správca konkurznej\npodstaty. Vyplýva to aj z toho, že v občianskoprávnom konaní bol žalobca ako súčasný správca úspešný,\nkeďže Okresný súd Nitra uložil C. R. ako zodpovednému subjektu zaplatiť žalobcovi, t. j. do konkurznej\npodstaty úpadcu sumu 92.339,50 eura s prísl. Nárok žalovaného voči žalobcovi týmto podľa krajského\nsúdu neexistuje a ak mal žalovaný obavu, že v prípade úspechu žalobcu sa môže žalobca obohatiť\n(plnenie od žalovaného ako aj C. R.), toto jeho tvrdenie mohlo mať vplyv jedine na prípadné posúdenie\nnároku žalobcu v časti o zaplatenie 92.399,59 eura, teda či existuje zodpovednosť žalovaného aj pokiaľ\nide o náhradu škody v tejto výške. Obava žalovaného, že by žalobca prijal plnenie dvakrát, nie je\npodľa súdu prvej inštancie spôsobilá preukázať nárok žalovaného voči žalobcovi. Vzhľadom na uvedené\ndôvody súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.\n16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP.\n17. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podali odvolanie žalobca aj žalovaný.\n18. Žalobca svoje odvolanie smerujúce voči výroku I. a III. napádaného rozhodnutia odôvodnil ust. §\n365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 236.340,97 eura s úrokom z omeškania 9 % p.a. zo\nsumy 236.340,97 eura od 24.02.2012 do zaplatenia a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania na\nsúde prvej inštancie a trov odvolacieho konania. Žalobca prípadne navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n19. Žalobca v rámci odvolania poukázal na skutkové zistenia a právne posúdenie krajským súdom\ndôvodiac, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalobca zdôraznil, že ak povinnosť\nuloženú ZKV postupovať s odbornou starostlivosťou posudzuje konkurzný súd, zodpovednosť podľa §\n420 OZ je širšia a správca pri výkone funkcie je zodpovedný za škodu spôsobenú tak veriteľom, ako\naj úpadcovi alebo aj tretím osobám. Každá z poškodených osôb má právo domáhať sa náhrady škody\nvoči správcovi na základe všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, pričom nárok\n\nna náhradu škody bude podliehať nielen splneniu všetkých podmienok, ktoré na preukázanie škody OZ\nukladá, ale aj zákonnej lehote premlčania nároku podľa §106 OZ.\n20. Žalobca súhlasí s tým, že ZKV nemá vlastnú komplexnú úpravu zodpovednosti správcu za škodu\nspôsobenú pri výkone funkcie; zároveň však zdôraznil, že zodpovednosť správcu pri výkone funkcie\nje upravená v ust. § 8 ods. 2 v spojení s ods. 5 ZKV v spojení s právomocou súdu upravenou v ust.\n§ 9, § 12 a v záverečnej fáze aj v ust. § 29 a § 30 ZKV (súd schvaľuje konečnú správu a súd vydá\nrozvrhové uznesenie). Správca pri výkone svojej funkcie nevyhnutne vstupuje do právnych vzťahov s\ntretími osobami mimo účastníkov konania, uzatvára zmluvy nevyhnutné pre výkon funkcie a to nielen\npri správe majetku a jeho speňažení, ale napr. pri prevádzkovaní podniku úpadcu a pod.; a to podľa\nžalobcu primárne týmto vzťahom je určená právna úprava OZ o náhrade škody.\n21. Podľa názoru žalobcu, ak aj ust. § 8 ods. 2 ZKV bližšie neuvádza obsah pojmu „odborná\nstarostlivosť“, porušenie odbornej starostlivosti pri výkone funkcie znamená vždy zníženie hodnoty\nmajetku úpadcu alebo finančných prostriedkov zo speňaženia majetku úpadcu, čo v podstate znamená\nškodu na úkor uspokojenia veriteľov. Z hľadiska systematického usporiadania ustanovení ZKV týkajúcich\nsa konkurzu, je to podľa žalobcu konkurzný súd, ktorý má napriek tomu, že konkurz prebieha niekoľko\nrokov, výlučnú právomoc rozhodnúť o porušení povinností uložených týmto zákonom a takéto porušenie\nsankcionovať neschválením výdavkov, v našom prípade aj nezákonne vyčíslenej odmeny správu.\n22. Žalobca má za to, že pri posudzovaní výdavkov konkurzný súd nie je viazaný právnou úpravou\nnáhrady škody podľa ust. OZ; aplikácia ustanovení OZ o náhrade škody pri schvaľovaní konečnej správy\nnie je možná už len z dôvodu dĺžky trvania konkurzu a rozhodovanie súdu o konečnej správe až v\nzáverečnej fáze konkurzu, čo právnu úpravu lehôt na premlčanie práva v OZ objektívne vylučuje.\n23. Ako to vyplýva v tejto veci z Konečnej správy, k porušeniu odbornej starostlivosti žalovaného ako\nsprávcu úpadcu došlo podľa žalobcu v období rokov 2001 až 2003. Je preto objektívne vylúčené, aby\nkonkurzný súd posudzoval porušenie povinností správcu podľa ust. OZ, čo má podľa názoru žalobcu\nzásadný význam aj na možnosť podriadiť správne zistený skutkový stav pod ust. OZ o náhrade škody\nvrátane limitov jej premlčania.\n24. K uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/2/2020 z 31. augusta 2020 žalobca uviedol, že v ňom\nsúd poskytol spôsoby možnej aplikácie kombinovanej subjektívnej a objektívnej lehoty a rôzne možnosti\nich plynutia. Žalobca dodal, že rozhodovacou praxou najvyššieho súdu bolo ustálené, že pre začiatok\nplynutia objektívnej doby premlčania je zásadná tá právna skutočnosť, od ktorej sa odvíja vznik škody; a\npre začiatok plynutia subjektívnej doby premlčania je zásadným prvkom vedomosť poškodeného o tom,\nže škoda vznikla a kto je škodcom. Keďže sa súd v odôvodnení napádaného rozsudku v bodoch 23.\naž 28. zameral výlučne na stanovenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa §106 ods.\n1 OZ, týmto podľa žalobcu nesprávne aplikoval právnu normu na zistený skutkový stav a premlčanie\npráva nesprávne právne posúdil.\n25. Ďalej žalobca k rozhodnutiu dovolacieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/721/2005 z 29. novembra 2006\nuviedol, že v tejto veci český dovolací súd posudzoval vec nielen skutkovo, ale aj právne úplne odlišnú,\na to s dôrazom aj na skutočnosť, že postavenie advokáta a jeho zodpovednosť vo vzťahu ku klientovi je\núplne odlišné od postavenia správcu ustanoveného do funkcie konkurzným súdom. Žalobca má za to,\nže novému správcovi ZKV nepriznáva právo posudzovať výdavky predchádzajúceho správcu, čo však\nnevylučuje vyslovenie vlastného hodnotiaceho úsudku k tomu, čo považuje za hospodárne a čo už za\nhospodárne nepovažuje. Právo rozhodnúť o výdavkoch má výlučne konkurzný súd.\n26. Preto v súvislosti s plynutím lehôt podľa žalobcu za právnu skutočnosť, ktorá by spôsobila škodu\nveriteľom úpadcu (nie žalobcovi ako správcovi úpadcu) a od ktorej sa odvíja začiatok plynutia objektívna\ndoby premlčania práva na náhradu škody je možné považovať:\na) konanie žalovaného, t. j. samotné plnenie žalovaného zo zmluvy alebo iného právneho dôvodu,\nktoré označil konkurzný súd za nehospodárne, neefektívne a neekonomické nakladanie s finančnými\nprostriedkami úpadcu; alebo\n\nb) právoplatné Uznesenie, v ktorom konkurzný súd konkrétne a presne špecifikoval sumy, ktorých\nvynaloženie považoval v rozpore s povinnosťou správať sa s odbornou starostlivosťou, uloženou\nsprávcovi v ZKV, čo sankcionoval neschválením takýchto výdavkov.\n27. Z obsahu spisu a dôkazov predložených žalobcom je týmto zrejmé, že v prípade písm. a) by bola\nžaloba o náhradu škody z dôvodu plynutia lehôt premlčania v OZ už vopred odsúdená na neúspech;\naj keď súd prihliadne na premlčanie práva len na námietku, nie je možné rozumne predpokladať, že by\nsa žalovaný premlčaním práva nebránil. Zároveň podľa žalobcu logickým vyústením je preto písm. b),\nkeď právnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíja začiatok plynutia objektívnej doby premlčania práva na\nnáhradu škody je právoplatné Uznesenie konkurzného súdu a v rámci tejto lehoty plynie aj subjektívna\nlehota. Aj týmto spôsobom podľa žalobcu súd zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne\nzávery a premlčanie práva nesprávne právne posúdil.\n28. Ďalej v odvolaní žalobca poukázal na nesprávny záver konajúceho súdu o tom, že konkurzný súd\nnekonštatoval porušenie povinností žalovaným a škodu konkurznej podstaty. V Uznesení konkurzný\nsúd na str. 2 v posledných troch odsekoch podľa žalobcu jasne uviedol, aké sumy zdokladované\nžalovaným akceptoval, aké považoval za nepreukázané a nezdôvodnené, uviedol, že žalovaný súhlas\noddeleného veriteľa s prevádzkovaním podniku úpadcu so stratou nepreukázal a nakoniec konštatoval,\nže žalovaný s konkurznou podstatou nakladal nehospodárne bez ekonomického zdôvodnenia a\nefektívnosti vynaložených finančných prostriedkov.\n29. Žalobca je toho názoru, že ak by sa súd bližšie zaoberal systematikou ZKV a analyzoval by nielen\nakú funkciu, ale aj aký význam pre veriteľov má uznesenie, ktorým konkurzný súd rozhoduje o konečnej\nspráve, dospel by k záveru, že Uznesenie nie je len dôkazným prostriedkom v konaní o náhradu škody,\nale je dôkazným prostriedkom aj v žalobe o zaplatenie, ktorá je podľa názoru žalobcu účinným a\njednoduchým nástrojom na vymoženie konkrétnej, v Uznesení vyčíslenej pohľadávky voči žalovanému.\n30. Zároveň žalobca za nesprávne považuje aj tvrdenie súdu, že právny vzťah medzi žalobcom\na žalovaným je daný porušením povinností a vznikom škody. Podľa žalobcu až do rozhodnutia\nkonkurzného súdu Uznesením neexistoval žiadny právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to\nz dôvodu, že o výdavkoch správcu nerozhoduje správca, ale konkurzný súd. Až právoplatnosťou\nUznesenia konkurzného súdu vzniklo žalobcovi právo (z dôvodu odbornej starostlivosti aj povinnosť)\nvymáhať konkurzným súdom neschválenú sumu a povinnosť žalovaného túto sumu zaplatiť.\n31. Žalobca v podanom odvolaní taktiež zdôraznil, že v odvolacom konaní v obdobnej veci pod sp.\nzn. 1Obo/10/2017 a na ktoré súd odkazuje, najvyšší súd ako odvolací súd posudzoval už len splnenie\npodmienok, ktoré vyžaduje OZ pre priznanie nároku na náhradu škody, nie otázku premlčania nároku (tá\nuž bola vyriešená v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu); zamietajúci rozsudok súdu prvej\ninštancie odvolací súd potvrdil z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a škodu nepreukázal.\n32. Preto žalobca uzavrel, že ak súd právne posúdenie veci opiera o rozsudok sp. zn. 1Obo/10/2017\n(v ktorom sa už odvolací súd lehotou premlčania nezaoberal) pričom v bode 30. napádaného\nrozsudku súd uvádza, že „... dôvodnosť a výšku samotného nároku v konaní neposudzoval ...“,\nrozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 1Obo/10/2017 nesprávne použil na toto konanie nakoľko bez\npredchádzajúceho uznesenia sp. zn. 1Obo/17/2015 nemá žiadny význam pre rozhodnutie o premlčaní\nžalobcom uplatneného nároku.\n33. Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu žalobca s poukazom na § 256\nods. 2 CSP uviedol, že výlučne správanie sa žalovaného zavinilo trovy v konaní a navyše je žalobca\nnázoru, že sa musel opakovane k inak neúspešným procesným návrhom žalovaného a žalovaným\nvznášaným opravným prostriedkom opakovane vyjadrovať. Ak by aj napadnuté rozhodnutie súdu o\npremlčaní nároku žalobcu bolo správne (čo však žalobca odmieta), súd podľa žalobcu nemal postupovať\nčisto formalisticky a priznať náhradu trov úspešnej strane, ale dôsledne realizovať princíp rozdelenia trov\npodľa zavinenia vzniku trov a žalovanému uložiť povinnosť zbytočne vyvolané trovy žalobcovi nahradiť.\n34. Žalobca v odvolaní taktiež dôvodil, že krajský súd vydal prekvapivé rozhodnutie, keď nielen\nnesprávne aplikoval právnu normu, § 106 ods. 1 bez spojenia s ods. 2 CSP, ale napriek písomnému\nvyjadreniu žalobcu a odkazu na relevantné uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 1Obo/17/2015 jeho\n\nprávne závery bez uvedenia dôvodu nielen že neprevzal, ale sa k nim ani žiadnym spôsobom nevyjadril.\nŽalobca zastáva názor, že intenzita chýb, ktorých sa konajúci súd dopustil pri právnom posúdení\nnámietky premlčania žalobcom uplatneného práva zodpovedá konštatovaniu, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n35. Žalovaný svoje odvolanie smerujúce voči výroku II. a IV. napádaného rozhodnutia odôvodnil ust. §\n365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v znení jeho II. a IV.\nvýroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n36. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že z Trestného rozsudku explicitne vyplýva, že s nárokom na\nnáhradu škody vo výške 92.399,59 eura bol podľa ustanovenia § 288 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok, odkázaný na civilný proces práve JUDr. J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X, D.\n- žalovaný ako fyzická osoba, a nie ako JUDr. J. J., správca konkurznej podstaty, so sídlom Vajnorská\n8/A, 831 04 Bratislava, zapísaný v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod\nzn. I.. Vzhľadom k uvedenému považuje žalovaný rozsudok v napadnutej časti za nesprávny z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení.\n37. Zároveň žalovaný podal odvolanie aj z právnej opatrnosti z dôvodu, že až do okamihu právoplatného\nkonečného rozhodnutia súdu o žalobe žalobcu proti žalovanému z 2. apríla 2012 o zaplatenie 236 340,97\neura s príslušenstvom (vrátane časti 92.399,59 eura otázky posúdenia zodpovednosti žalovaného pokiaľ\nide o náhradu škody v tejto výške a otázky premlčania), pretrváva obava, že žalobca by bol oprávnený\npožadovať plnenie čo do uvedenej časti duplicitne aj od žalovaného.\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,odvolací súd?) ako súd funkčne príslušný na\nprejednanie predmetného odvolania podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP) včas (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP), proti rozsudku, proti\nktorému zákon podanie tohto opravného prostriedku nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP ), prejednal odvolania\nv rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených a bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu je dôvodné. Zároveň dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.\n39. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu a vzájomnú žalobu žalovaného. Zaplatenia žalovanej\npohľadávky sa žalobca domáha proti žalovanému ako bývalému správcovi konkurznej podstaty úpadcu\ntitulom náhrady škody s poukazom na ust. § 8 ods. 2, 5 ZKV a ust. § 415, § 420 ods. 1 OZ.\nŽalobca má za to, že žalovaný počas výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu nepostupoval\ns odbornou starostlivosťou, keď v konečnej správe predloženej konkurznému súdu 30. apríla 2008\nuviedol neopodstatnené, nehospodárne a nepreukázané výdavky celkovo v sume 236.340,94 eura.\nZ uvedeného dôvodu žalobca predložil dňa 17. februára 2010 doplnenie konečnej správy, ktorá bola\nkonkurznému súdu doručená 2. marca 2010. O konečnej správe bolo rozhodnuté tak, že uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 6K/234/2000 z 29. júna 2011, konečnú správu o speňažení majetku\nz podstaty, vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty z 30. apríla 2008 v znení\ndoplnenia zo 17. februára 2010 schválil s výnimkou výdavkov správcu v hodnote 210.827,66 eura\n(6.351.394,30 Sk) a odmeny správcu presahujúcej sumu 3.319,39 eura (správne má byť 33.319,39 eura,\npozn. odvolacieho súdu), resp. 1 mil. Sk.\n40. K odvolaniu žalobcu smerujúcemu voči výroku I. a III. napádaného rozhodnutia odvolací súd uvádza,\nže podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZKV“), správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a\nzodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo ktoré mu uloží súd.\n41. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n42. Podľa § 421 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu\nnezavinil.\n\n43. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „ZoS“), správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím\nvšetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo\nodborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať\no pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo\nhospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie\nv príslušnom konaní podľa osobitného predpisu.\n44. Podľa § 12 ods. 1 ZoS správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom\nsprávcovskej činnosti. Na zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka,\nak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. Správca zodpovedá aj za škodu,\nktorú v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti spôsobí jeho zamestnanec alebo osoba, ktorú\npoveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti; zodpovednosť zamestnanca alebo osoby\npoverenej vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti podľa osobitných predpisov tým nie\nje dotknutá. Ak osobitný predpis neustanovuje inak, správca sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že\nškode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať (§ 12\nods. 2 ZoS). Štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom (§ 12 ods. 3 ZoS).\n45. Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka má (okrem iného) ten účinok, že oprávnenie nakladať s\nmajetkom patriacim do konkurznej podstaty, ako aj výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s\nmajetkom konkurznej podstaty, prechádza na správcu konkurznej podstaty. Z ust. § 8 ods. 2 ZKV vyplýva,\nže správca je povinný pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za\nškodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.\n46. Definičným pojmom, ktorý odôvodňuje vznik zodpovednosti správcu za škodu je rovnako konanie\ns odbornou starostlivosťou upravené v § 3 ods. 2 ZoS, ktorý explicitne ukladá správcovi taxatívne\nvymedzené povinnosti, a to konať s odbornou starostlivosťou s využitím všetkých svojich skúsenosti a\nodborných vedomostí.\n47. Uvedenú povinnosť správcu konať s odbornou starostlivosťou dopĺňa § 8 ods. 2 ZKV, ktorého\nhypotéza je všeobecná a abstraktná zároveň, avšak v normatívnej činnosti zákonodarcu pomerne bežná,\nkeďže sa vzťahuje na všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ustanovenie § 3 ods. 2 ZoS\nmá vo vzťahu k správcovi povahu lex specialis, ktorý všeobecný definičný pojem konania s odbornou\nstarostlivosťou správcu v § 8 ods. 2 ZKV bližšie špecifikuje, pričom kladie dôraz na význam a účel funkcie\nsprávcu, ktorá predpokladá omnoho vyššiu mieru profesionality pri výkone funkcie správcu. Dôraz miery\nprofesionality konania, nie je viac kladený na záujmy spoločnosti, ale na záujmy jej veriteľov a účel\nkonkurzu.\n48. Správca ustanovený v konkurznom konaní uznesením súdu je povinný najmä vykonávať správu\nmajetku podliehajúceho konkurzu, speňažovať majetok podliehajúci konkurzu a z dosiahnutého výťažku\nzo speňaženia tohto majetku uspokojiť spôsobom určeným osobitným zákonom veriteľov úpadcu.\nCieľom činnosti správcu je najmä ochrana a zachovanie (prípadne i zhodnotenie) majetkových hodnôt\núpadcu určených na uspokojenie veriteľov, a to až do ich speňaženia spôsobom predpokladaným\nzákonom.\n49. V prípade, ak dôjde k porušeniu povinností správcu v zmysle § 12 ods. 1 ZoS, správca zodpovedá\nza škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Za škodu vzniknutú účastníkom\nkonkurzného konania alebo tretím osobám v dôsledku porušenia povinnosti uloženej správcovi zákonom\n(vrátane povinnosti vykonávať funkciu správcu riadne a odborne) alebo súdom (na základe súdneho\nrozhodnutia alebo opatrenia konkurzného súdu v rámci jeho dohliadacej činnosti) v súvislosti s výkonom\nfunkcie správcu konkurznej podstaty zodpovedá podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka správca\nako fyzická osoba, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú správcom, alebo osobami, ktoré\nsprávca poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti ustanovenie § 12 ods. 3 ZoS\nexplicitne vylučuje. Teda, ide o priamu majetkovú zodpovednosť správcu konkurznej podstaty.\n50. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nsú: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti\na vznikom škody (tieto predpoklady majú objektívny charakter) a zavinenie, ktoré je subjektívnej\n\npovahy, jeho existencia sa predpokladá. Konanie s odbornou starostlivosťou správcu má preto povahu\nliberačného dôvodu pri zodpovednosti správcu za škodu a zodpovednosti za škodu sa správca zbaví\niba vtedy, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré bolo od neho možné\npožadovať. Ide o objektívne možnú odbornú starostlivosť, ktorú bolo možné v danom čase a za daných\npodmienok spravodlivo od správcu vyžadovať.\n51. Z obsahu spisu je zrejmé, že predtým, než konajúci súd pristúpil k posúdeniu žalobného\nnávrhu žalobcu a vzájomného žalobného návrhu žalovaného, skúmal premlčanie nároku uplatneného\nžalobcom, a to na námietku premlčania vznesenú žalovaným na pojednávaní dňa 8. marca 2022. Túto\nnámietku premlčania žalovaný dôvodil tým, že žalobca mal už v čase vyhotovenia doplnenia konečnej\nsprávy (17. februára 2010), resp. najneskôr v deň jeho doručenia konkurznému súdu (2. marca 2010)\npreukázateľnú vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach pre uplatnenie nároku na náhradu\nškody.\n52. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone\nustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n53. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa\npoškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n54. Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a\nak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;\nto neplatí, ak ide o škodu na zdraví.\n55. Ak v dôsledku porušenia povinnosti správcu postupovať pri výkone funkcie s odbornou\nstarostlivosťou, spôsobí správca škodu na majetku konkurznej podstaty dlžníka, konkurzný súd\nv priebehu konkurzného konania takéhoto správcu zbaví jeho funkcie a nahradí ho novým\nsprávcom konkurznej podstaty. Nový správca konkurznej podstaty nenesie žiadnu osobnú majetkovú\nzodpovednosť za škodu spôsobenú bývalým správcom konkurznej podstaty, a to ani vtedy, ak existencia\nškody v dôsledku protiprávneho konania bývalého správcu konkurznej podstaty vyjde najavo až po\nzmene v osobe správcu konkurznej podstaty. Nový správca konkurznej podstaty potom obvykle pristúpi\nk vymáhaniu spôsobenej škody voči bývalému správcovi konkurznej podstaty.\n56. Ustanovenie § 106 ods. 1 OZ viaže začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby ku dňu, kedy\nsa poškodený (nový správca konkurznej podstaty) dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu\nzodpovedá. Teda, pre začatie plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je relevantný subjektívny\nprvok, pozostávajúci z dvoch zložiek: 1. kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje\npreukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol\nsvoj nárok uplatniť (vyčísliť) na súde žalobou (okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o\ntejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním) a 2. kedy\nsa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.\n57. V prípade, ak správca konkurznej podstaty bol zbavený výkonu funkcie pred schválením konečnej\nsprávy (ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade), je povinný v zmysle ust. § 8 ods. 5 ZKV informovať\nnového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady. Z ust. § 29 ods. 1 ZKV vyplýva, že odmenu\na výdavky vyúčtujú všetci správcovia, vrátane tých, ktorých konkurzný súd v priebehu konkurzného\nkonania zbavil funkcie správcu. Aj v prípade, ak v priebehu konkurzného konania dôjde k výmene\nsprávcu konkurznej podstaty, je to konkurzný súd, ktorý uznesením v zmysle ust. § 29 ZKV rozhodne\nkonečným spôsobom o tom, či schváli hotové výdavky bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu a\nnáklady spojené s udržiavaním a správou konkurznej podstaty, ktoré bývalý správca konkurznej podstaty\nvyplatil v priebehu konkurzného konania z majetku konkurznej podstaty. Teda, konečný záver o účelnosti\nnakladania s prostriedkami konkurznej podstaty musí urobiť konkurzný súd v rozhodnutí v zmysle ust.\n§ 29 ZKV.\n58. Námietke premlčania žalobného nároku zo strany žalovaného, súd prvej inštancie vyhovel\ns odôvodnením, že žalobca mal už v čase vyhotovenia doplnenia konečnej správy vedomosť o\nokolnostiach, od ktorých odvodzuje nárok na náhradu škody, keďže vedel o existencii tvrdených\n\nneopodstatnených výdavkoch žalovaného a ich presnej výške, ako aj o subjekte, ktorý má niesť za\nškodu právnu zodpovednosť. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že pre začatie plynutia premlčacej doby\nje rozhodujúce uznesenie o schválení konečnej správy, t. j. že právnou skutočnosťou, ktorá zakladá\nzačiatok plynutia všeobecnej objektívnej lehoty na premlčanie práva je rozhodnutie súdu o schválení\nkonečnej správy, vyhlásené na pojednávaní, nariadenom na prejednanie konečnej správy dňa 29. júna\n2011 a subjektívna lehota na uplatnenie práva preto začala plynúť najskôr dňa 29. júna 2011, resp.\nneskôr, márnym uplynutím lehoty na vrátenie finančných prostriedkov vo výzve, adresovanej a doručenej\nžalovanému dňa 13. februára 2012. Keďže podľa konajúceho súdu k vedomosti žalobcu o škode a kto za\nňu zodpovedá došlo v okamihu vyhotovenia doplnenia konečnej správy t. j. 17. februára 2010 a žaloba\nbola podaná na súd dňa 2. apríla 2012, nárok žalobcu je podľa krajského súdu premlčaný. Osobitne súd\nprvej inštancie s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obo/10/2017 (R95/2015) dodal, že uznesenie\nsúdu o schválení konečnej správy nemôže byť relevantným a postačujúcim podkladom pre rozhodnutie\ns tým, že pre posúdenie námietky premlčania žalobného nároku žalobcu výroková časť uznesenia o\nschválení konečnej správy nebola rozhodujúca.\n59. Odvolací súd konštatuje, a to vzhľadom na vyššie uvedené a s odkazom aj na rozhodnutie NS\nSR z 18. októbra 2016 sp. zn. 1Obo/17/2015 vydané v obdobnej veci, že žalobca (ako poškodený)\nsa preukázateľne dozvedel o vzniknutej škode a jej rozsahu (výške) do tej miery, aby mohol svoj\nnárok uplatniť žalobou na súde, až z uznesenia konkurzného súdu o schválení konečnej správy č. k.\n6K/234/2000-510 z 29. júna 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. decembra 2011, pretože až\ntýmto uznesením konkurzný súd (do právomoci ktorého s konečnou platnosťou spadá rozhodovanie\no odmene, výdavkoch správcu, resp. viacerých správcov, ktorí túto funkciu vykonávali v konkrétnom\nkonkurznom konaní) právoplatne rozhodol o tom, že neschvaľuje výdavky bývalého správcu konkurznej\npodstaty úpadcu JUDr. J. J. (špecifikované na 3. strane uznesenia) v hodnote 210.827,66 eura\n(6.351.394,30 Sk) a odmeny správcu presahujúcej sumu 1 mil. Sk. V odôvodnení tohto uznesenia\nkonkurzný súd uviedol, že z dôvodu neopodstatnenosti, nehospodárnosti a nepreukázania neschválil\nvýdavky konkurzného konania vynaložené správcom JUDr. J. J., nakoľko tieto výdavky boli použité na\núhradu služieb, poskytovaných spoločnosťou BONUL, spol. s r.o., na zabezpečenie ochrany objektu\npodniku (1.200.000,- Sk), na úhradu právnych služieb poskytnutých správcovi advokátom JUDr. U.\nJ. (246.000,- Sk), na úhradu nákladov na kanceláriu správcu (321.764,30 Sk), finančné prostriedky\nposkytnuté zamestnancovi C. R. v sume 2.783.630,- Sk (preukázaná sprenevera v trestnom konaní),\nodmena vyplatená správcom zamestnancovi C. R. v sume 1.800.000,- Sk. Z odôvodnenia ďalej vyplýva,\nže správca na výpočet odmeny nesprávne aplikoval Vyhlášku č. 493/1991 Zb. v znení jej neskorších\nnoviel, keďže prieskumné pojednávanie v konkurznom konaní úpadcu sa uskutočnilo a bolo riadne\nskončené dňa 22. mája 2001, z ktorého dôvodu správca má mať nárok na odmenu v sume 10 % zo\nsumy speňaženia t. j. 33.193,92 eura (1.000.000,- Sk).\n60. Podľa názoru odvolacieho súdu, subjektívna premlčacia doba (dvojročná) v posudzovanom prípade\nzačala plynúť dňom právoplatnosti uznesenia konkurzného súdu o schválení konečnej správy, t. j. 20.\ndecembra 2011. Keďže žaloba v súdenej veci titulom náhrady škody proti žalovanému ako bývalému\nsprávcovi konkurznej podstaty úpadcu (o výške ktorej rozhodol konkurzný súd uznesením o schválení\nkonečnej správy) bola podaná na súde dňa 2. apríla 2012, bola podaná v rámci 2-ročnej subjektívnej\npremlčacej doby.\n61. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (ust. § 106 ods. 2 OZ) je viazaný na udalosť, z\nktorej škoda vznikla. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ zahŕňa nielen porušenie právnej povinnosti\n(protiprávny úkon), resp. právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, ale aj vznik škody\nsamotnej. Teda, z hľadiska ust. § 106 ods. 2 OZ nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len\nso škodnou udalosťou, lebo by tak objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, než ku škode na\nmajetku vôbec došlo, resp. škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo\nby nemusela vzniknúť vôbec (viď rozhodnutie NS SR z 18. októbra 2016 sp. zn. 1Obo/17/2015).\n62. Odvolací súd nesúhlasí s tým, že objektívna premlčacia doba v danom prípade začala plynúť\nv čase vyhotovenia doplnenia konečnej správy (17. februára 2010), resp. najneskôr v deň jeho\ndoručenia konkurznému súdu (2. marca 2010), nakoľko predloženie konečnej správy konkurznému súdu\nnemožno považovať za „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ v zmysle ust. § 106 ods. 2 OZ. Podľa názoru\nodvolacieho súdu, objektívna premlčacia doba (trojročná) v posudzovanom prípade začala plynúť dňom\nprávoplatnosti uznesenia konkurzného súdu o schválení konečnej správy, t. j. 20. decembra 2011. Keďže\n\nžaloba podaná titulom náhrady škody proti žalovanému ako bývalému správcovi konkurznej podstaty\núpadcu bola podaná v rámci 3-ročnej objektívnej premlčacej doby. Vo všeobecnosti platí, že začiatok\nplynutia subjektívnej premlčacej doby nemôže nastať skôr, než začiatok plynutia objektívnej premlčacej\ndoby, t. j. skôr než škoda vznikla. Objektívna premlčacia doba totiž môže začať bežať až od okamihu\nvzniku škody a najskôr od tohto dňa môže začať bežať aj subjektívna premlčacia doba. Hoci v určitých\nprípadoch je možné, aby začiatok plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. §\n106 ods. 1 a ods. 2 OZ nastal v totožný okamih. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť len v\nrámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť.\n63. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že krajský súd otázku premlčania práva na náhradu škody\nposudzoval v rozpore s hmotným právom (ust. § 106 ods. 1 a 2 OZ).\n64. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ by konkurzný súd na základe žalobcom predloženej\nkonečnej správy dospel k záveru, že výdavky bývalého správcu konkurznej podstaty JUDr. J. J., resp.\nnáklady ním vynaložené na udržiavanie a správu konkurznej podstaty boli v celom rozsahu (resp.\nv určitej časti) vynaložené dôvodne, tak právoplatnosťou uznesenia konkurzného súdu o schválení\nkonečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu (alebo správcov) by žalobkyňou tvrdená\nškoda nevznikla v celom rozsahu (resp. v časti). Teda, nedošlo by k vzniku škody, ktorá by mohla byť\nnásledne uplatnená na súde žalobou, a to s konkrétnym vyčíslením.\n65. Pri úvahe súdu, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba vychádzať z preukázanej vedomosti\npoškodeného o vzniknutej škode, nielen z jeho predpokladanej vedomosti o škode. Podľa názoru\nodvolacieho súdu, žalobca mohol mať predpokladanú vedomosť o škode spôsobenej žalovaným už\nv čase, kedy vyhotovil návrh konečnej správy, ktorú následne predložil konkurznému súdu, avšak\npreukázanú vedomosť o vzniknutej škode a jej výške mal až z právoplatného uznesenia konkurzného\nsúdu o schválení konečnej správy dňa 20. decembra 2011.\n66. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci predčasne,\nbez riadneho zistenia skutkového a právneho stavu ohľadne splnenia predpokladov pre priznanie\nuplatneného práva na náhradu škody a vec aj nesprávne právne posúdil, pokiaľ ide o žalovaným\nuplatnenú námietku premlčania práva.\n67. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti jeho I. a III. výroku podľa ust.\n§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.\nSúd prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu,\nvyplývajúceho z odôvodnenia tohto rozhodnutia a jeho úlohou bude zaoberať sa vecou čo do meritu,\nteda uplatneným právom žalobcu na základe včas podanej žaloby.\n68. K odvolaniu žalovaného smerujúcemu voči výroku II. a IV. napádaného rozhodnutia argumentujúc,\nže z trestného rozsudku bol s nárokom na náhradu škody odkázaný JUDr. J. J., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom T. X, D. - ako fyzická osoba, a nie ako JUDr. J. J., správca konkurznej podstaty, so sídlom\nVajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, zapísaný v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti\nSR pod zn. I., odvolací súd s odkazom na odôvodnenie napádaného rozhodnutia poukazuje aj na ZKV,\nZoS, judikatúru najvyššieho súdu a príslušné rozhodnutie vydané v trestnom konaní.\n69. Podľa § 8 ods. 1 ZKV, správcu podstaty vyberá súd náhodným výberom pomocou technických\nprostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky; to neplatí, ak súd ustanovuje správcu na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov.\nZa správcu možno ustanoviť len toho, kto je zapísaný do zoznamu správcov, ktorý vedie ministerstvo\npodľa osobitného zákona, nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti podľa osobitného zákona a\nv územnom obvode, pre ktorý je súd príslušný, má zriadenú kanceláriu podľa osobitného zákona.\n70. Podľa § 2 ods. 1 ZoS, správca je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu\nsprávcov (§ 21).\n71. Podľa § 21 ods. 1 ZoS, zoznam správcov je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov o\nsprávcoch. Zoznam správcov vedie ministerstvo. Zoznam správcov sa člení na oddiel a) správcov pre\nfyzické osoby, b) správcov pre právnické osoby a c) špeciálnych správcov (§ 21 ods. 2 ZoS).\n\n72. V zmysle rozsudku NS SR z 31. marca 2008, sp. zn. 2Obdo/8/2008 „Vyhlásením konkurzu na majetok\nobchodnej spoločnosti tejto nezaniká spôsobilosť mať práva a povinnosti, ale zaniká jej procesná\nspôsobilosť, t.j. zaniká jej schopnosť samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými\núkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto procesná spôsobilosť prechádza zo zákona\nna zákonného zástupcu, v danej veci konkurznej, na správcu konkurznej podstaty ustanoveného súdom\nna základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii.“\n73. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia a z obsahu súdneho spisu odvolací súd zisťuje, že trestným\nrozsudkom Okresného súdu Nitra zo 17. júna 2009, sp. zn. 4T/84/2009, právoplatným 17. júna 2009,\nsúd schválil dohodu o vine a treste, v zmysle ktorej dohody, C. R., nar. XX. S. XXXX vo C., trvale bytom\nR. T.. XX, bol uznaný vinným, že „v priebehu roka 2002 v Nitre ako asistent správcu konkurznej podstaty\nzodpovedný za prevádzku prevádzky - Hotel Nitra, si z finančných prostriedkov prevzatých od JUDr.\nJ. J., advokáta, správcu konkurznej podstaty ATLAS s.r.o. so sídlom v Nitre v konkurze, určených na\nzabezpečenie prevádzkovania prevádzky - Hotel Nitra a z tržieb prijatých v súvislosti s prevádzkovaním\nprevádzky Hotela Nitra, ponechal finančnú hotovosť vo výške 2.783.630 Sk (92.399,59 €), hoci finančné\nprostriedky prevzaté od JUDr. J. J. mal v celom rozsahu použiť na úhradu za dodávky energií a iných\nslužieb spojených s prevádzkou prevádzky - Hotel Nitra a prijaté tržby v celom rozsahu odovzdať JUDr.\nJ. J., čím spôsobil ATLAS s.r.o. Nitra škodu vo výške 2.783.630 Sk (92.399,59 €). Poškodený JUDr. J.\nJ., nar. XX. K. XXXX, bytom D., T. XXXX/X bol týmto so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný\nna konanie vo veciach občianskoprávnych.\n74. Odvolací súd zdôrazňuje, že obchodná spoločnosť - ATLAS s.r.o., Slančíkovej 1, 949 01 Nitra, IČO:\n31 442 595 ako právnická osoba, nadobúda spôsobilosť byť účastníkom konania svojím vznikom, t.\nj. momentom zápisu tejto obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Vznik spôsobilosti úpadcu\nako účastníka konania nebola v konaní spochybnená. Vyhlásením konkurzu na majetok obchodnej\nspoločnosti ATLAS s.r.o., Slančíkovej 1, 949 01 Nitra, IČO: 31 442 595, nezanikla spôsobilosť mať\npráva a povinnosti, ale zanikla jej procesná spôsobilosť, t. j. zaniká jej schopnosť samostatne konať v\ntom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.\nTáto procesná spôsobilosť prešla zo zákona na zákonného zástupcu, v danej konkurznej veci, na\nsprávcu konkurznej podstaty ustanoveného súdom na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a\nto JUDr. J. J. (predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty úpadcu, viď uznesenie konkurzného súdu\no vyhlásení konkurzu, t. j. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6K 234/2000 z 8. marca 2001).\n75. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, procesná spôsobilosť úpadcu - obchodnej spoločnosti\nATLAS s.r.o., Slančíkovej 1, 949 01 Nitra, IČO: 31 442 595, prešla zo zákona na zákonného zástupcu,\na to pôvodne na JUDr. J. J. ako správcu konkurznej podstaty. V tomto procesnom postavení vystupoval\nJUDr. J. J. aj v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4T/84/2009. Jeho\npostavenie v trestnom konaní ako správcu konkurznej podstaty je zrejmá aj z trestného rozsudku\nOkresného súdu Nitra zo 17. júna 2009, sp. zn. 4T/84/2009, ktorým bol C. R. (asistent správcu\nkonkurznej podstaty) uznaný vinným za trestný čin sprenevery, a to na tom skutkovom základe,\nže spreneveril finančnú hotovosť prijatú od JUDr. J. J. ako správcu konkurznej podstaty ATLAS\ns.r.o. so sídlom v Nitre na prevádzku prevádzky - Hotel Nitra. Argumentáciu žalovaného, že bol na\nobčianskoprávne konanie odkázaný ako fyzická osoba, resp. nar. XX. K. XXXX, bytom D., T. XXXX/\nX, týmto nie je možné akceptovať, okrem uvedeného aj vzhľadom na skutočnosť, že bol v zozname\nsprávcov vedený ako fyzická osoba (§ 2 ods. 1 a § 21 ods. 1 ZoS).\n76. Preto záver konajúceho súdu, ktorý vzájomnú žalobu žalovaného zamietol z dôvodu, že nárok\nžalovaného neexistuje a obava žalovaného, že by sa v prípade úspechu žalobca mal obohatiť a prijať\nduplicitné plnenie, je vecne aj argumentačne správny. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie\nv časti jeho II. a IV. výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil. Naplnenie odvolacích dôvodov podľa §\n365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP uplatnených žalovaným odvolací súd nezistil.\n77. Podľa § 391 ods. 2 CSP je pre súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.\n\n78. V odvolacom konaní o vzájomnej žalobe žalovaného bol úspešnou stranou žalobca, ktorému vznikol\nproti žalovanému v tejto časti nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 396 ods. 3 CSP o\nnáhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\n79. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné\ndovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana\nnemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa\nuž prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa §\n421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri\nktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa\n§ 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje\ndesaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu\no peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na\npríslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a\nvýška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422\nods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň\npodania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia\nnie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do\nkonania vstúpil (§426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané\nopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej\nopravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom\nodvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z\nakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha\n(dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie\na iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí,\nak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej\nhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,\nosobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred\ndiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa §\n420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1\nCSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje\npodania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody\n\nmožno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno\nuplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a\ndôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Rozsah, v akom sa\nrozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cbi/3/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}